Kazateľ
3 Všetko má svoj čas,
každá vec pod nebom má svoj čas.
2 Je čas narodiť sa* a čas umrieť,
čas sadiť a čas vytrhávať,
3 čas zabíjať a čas uzdravovať,
čas búrať a čas stavať,
4 čas plakať a čas smiať sa,
čas smútiť a čas tancovať,*
5 čas odhadzovať kamene a čas zbierať kamene,
čas objímať a čas zdržiavať sa objímania,
6 čas hľadať a čas zmieriť sa so stratou,
čas uchovávať a čas odhadzovať,
8 čas milovať a čas nenávidieť,+
čas na vojnu a čas na mier.
9 Čo má človek zo svojej práce, zo všetkej svojej námahy?+ 10 Videl som činnosť, ktorú dal Boh ľuďom, aby sa jej venovali. 11 Všetko urobil krásne* a v pravý čas.+ Aj večnosť im vložil do srdca, a predsa človek nikdy plne* nepochopí dielo, ktoré pravý Boh koná.
12 Prišiel som k záveru, že pre človeka nie je nič lepšie, než aby sa radoval a konal v živote dobro,+ 13 a že každý by mal jesť a piť a tešiť sa zo všetkej svojej práce. Je to Boží dar.+
14 Spoznal som, že všetko, čo pravý Boh robí, bude trvať navždy. Nič sa k tomu nedá pridať a nič sa z toho nedá ubrať. Pravý Boh to tak urobil preto, aby sa ho ľudia báli.+
15 Všetko, čo sa deje, sa už stalo, a čo bude, to už bolo,+ ale pravý Boh hľadá to, o čo sa ľudia usilujú.*
16 Ešte niečo som videl pod slnkom: Tam, kde malo byť právo a spravodlivosť, bolo zlo.+ 17 Povedal som si: „Pravý Boh bude súdiť spravodlivého i zlého,+ lebo každá vec a každý skutok má svoj čas.“
18 Povedal som si aj to, že pravý Boh ľudí vyskúša a ukáže im, že sa nelíšia od zvierat, 19 lebo ľudí i zvieratá čaká rovnaký koniec.+ Ako zomierajú jedni, tak zomierajú aj druhí, všetci majú toho istého ducha.*+ Človek nie je viac ako zvieratá. Všetko je márnosť. 20 Všetci idú na to isté miesto.+ Všetci pochádzajú z prachu+ a vracajú sa do prachu.+ 21 Kto vie s istotou povedať, či duch ľudí vystupuje hore a duch zvierat zostupuje dolu do zeme?+ 22 A videl som, že pre človeka nie je nič lepšie, než aby sa tešil zo svojej práce,+ lebo to je jeho odmena.* Veď kto mu umožní vidieť, čo sa stane, keď ho už nebude?+