Jeremiáš
3 Ľud sa pýta: „Ak muž pošle preč svoju manželku a ona od neho odíde a vydá sa za iného muža, smie sa k nej ešte niekedy vrátiť?“
Nie je táto krajina už úplne znečistená?+
„Dopúšťala si sa prostitúcie s mnohými milencami+
a teraz sa chceš ku mne vrátiť?“ vyhlasuje Jehova.
2 „Rozhliadni sa po kopcoch.
Kde len si nebola znásilnená?
Sedávala si kvôli nim pri cestách
ako púštny nomád.*
Znečisťuješ krajinu
svojou prostitúciou a skazenosťou.+
3 Preto sú zadržané dažde+
a ani jarný dážď neprichádza.
4 Ale teraz ku mne voláš:
‚Môj Otče, si mi priateľom od mojej mladosti!+
5 Budeš sa hnevať večne?
Či sa tvoj hnev neutíši?‘
Takto hovoríš,
a pritom páchaš zlo zo všetkých síl.“+
6 Za vlády kráľa Joziáša+ mi Jehova povedal: „‚Videl si, čo urobila nevernica Izrael? Chodila na každý vysoký vrch a pod každý košatý strom a tam sa oddávala prostitúcii.+ 7 Hoci to všetko urobila, znovu a znovu som jej hovoril, aby sa ku mne vrátila,+ ale nevrátila sa. A Júda sa pozerala, čo robí jej neverná sestra.+ 8 Keď som to videl, poslal som nevernicu Izrael preč a dal som jej potvrdenie o rozvode,+ lebo cudzoložila.+ Ale jej sestra, tá zradkyňa Júda, sa nezľakla. Aj ona šla a dopúšťala sa prostitúcie.+ 9 Svoju prostitúciu brala na ľahkú váhu, znečisťovala krajinu a cudzoložila s kameňmi a so stromami.+ 10 Napriek tomu všetkému sa jej sestra, tá zradkyňa Júda, ku mne nevrátila celým srdcom, iba naoko,‘ vyhlasuje Jehova.“
11 Jehova mi povedal: „Nevernica Izrael je spravodlivejšia ako zradkyňa Júda.+ 12 Choď a volaj tieto slová k severu:+
‚„Vráť sa, odpadlíčka Izrael,“ hovorí Jehova.‘+ ‚„Nebudem sa na vás pozerať s hnevom,*+ lebo som verný,“ vyhlasuje Jehova.‘ ‚„Nebudem sa hnevať navždy. 13 Len uznaj svoju vinu, že si sa vzbúrila proti Jehovovi, svojmu Bohu. Oddávala si sa cudzincom* pod každým košatým stromom, ale na môj hlas si nedbala,“ vyhlasuje Jehova.‘“
14 „Vráťte sa, odpadnutí synovia,“ hovorí Jehova, „lebo vaším pánom* som ja. Vezmem vás po jednom z mesta a po dvoch z rodu a privediem vás na Sion.+ 15 Dám vám pastierov, ktorí budú konať podľa mojej vôle,*+ a budú vás pásť s poznaním a pochopením. 16 V tých dňoch vás v krajine pribudne a budete plodní,“ vyhlasuje Jehova.+ „Už nebudete hovoriť: ‚Truhla Jehovovej zmluvy!‘ Ani na ňu nepomyslíte, ani si na ňu nespomeniete, ani vám nebude chýbať, ani už nebude zhotovená ďalšia. 17 V tom čase nazvú Jeruzalem Jehovovým trónom.+ Všetky národy sa zhromaždia do Jeruzalema, aby chválili Jehovovo meno,+ a už sa nebudú riadiť svojím tvrdohlavým a zlým srdcom.“
18 „V tých dňoch bude spolu kráčať judský a izraelský ľud+ a prídu spolu zo severnej krajiny do krajiny, ktorú som dal do dedičstva vašim predkom.+ 19 Hovoril som si: ‚S akou radosťou som ťa zaradil medzi synov a dal som ti krásnu krajinu, najkrajšie dedičstvo medzi národmi!‘*+ A myslel som si, že ma budete volať ‚Môj Otče!‘ a že sa odo mňa neodvrátite. 20 ‚Ale ako žena zradne opúšťa svojho manžela,* tak ste sa ku mne zradne zachovali+ vy, potomkovia Izraela,‘ vyhlasuje Jehova.“
21 Na kopcoch počuť hlas,
plač a úpenlivé volanie izraelského ľudu,
lebo pokrivili svoju cestu,
zabudli na Jehovu, svojho Boha.+
22 „Vráťte sa, odpadnutí synovia,
uzdravím vás z odpadlíctva.“+
„Tu sme! Prišli sme k tebe,
lebo ty, Jehova, si náš Boh.+
23 Klamali sme sami seba, keď sme robili hluk na kopcoch a vrchoch.+
Naozaj, iba Jehova, náš Boh, môže zachrániť Izrael.+
24 Už od našej mladosti požierala hanebnosť* to, čo ťažko nadobudli naši predkovia,+
ich stáda oviec a dobytka,
ich synov a ich dcéry.
25 Ľahnime si na zem vo svojej hanbe
a nech nás prikryje naša potupa.