Druhá Samuelova

19 A Joábovi oznámili: „Kráľ plače a smúti nad Abšalómom.“+ 2 Radosť z víťazstva* sa v ten deň zmenila na smútok celého vojska, lebo sa dozvedeli, že kráľ oplakáva svojho syna. 3 Vojaci sa v ten deň zakrádali do mesta,+ ako sa zakrádajú vojaci, keď sa hanbia, že utiekli z boja. 4 Kráľ si zakryl tvár a hlasno nariekal: „Syn môj, Abšalóm! Abšalóm, syn môj, syn môj!“+

5 Vtedy Joáb vošiel ku kráľovi do domu a povedal: „Dnes si zahanbil všetkých svojich služobníkov, ktorí práve zachránili život tebe, tvojim synom,+ tvojim dcéram,+ tvojim manželkám i tvojim vedľajším manželkám.*+ 6 Miluješ tých, ktorí ťa nenávidia, a nenávidíš tých, ktorí ťa milujú. Dnes si dal najavo, že na tvojich veliteľoch a služobníkoch ti nezáleží. Som si istý, že keby zostal nažive Abšalóm a my ostatní by sme boli mŕtvi, bol by si spokojný. 7 Preto teraz vstaň, vyjdi von a prehovor k srdcu* svojich služobníkov, lebo ak za nimi nepôjdeš, prisahám pri Jehovovi, že tu s tebou do večera nezostane ani jediný z nich. A to bude pre teba horšie ako všetko zlé, čo ťa postihlo od tvojej mladosti až doteraz.“ 8 Kráľ teda šiel a posadil sa v mestskej bráne. Celému ľudu oznámili: „Kráľ sedí v bráne.“ A tak ľud prišiel pred kráľa.

Ale ostatní Izraeliti* utiekli každý do svojho domu.+ 9 Vo všetkých izraelských kmeňoch sa ľudia dohadovali a hovorili: „Kráľ nás oslobodil od našich nepriateľov+ a zachránil nás z rúk Filištíncov, ale teraz utiekol z krajiny pred Abšalómom.+ 10 A Abšalóm, ktorého sme nad sebou pomazali za kráľa,+ zomrel v boji.+ Tak prečo nič nerobíte, aby ste priviedli kráľa späť?“

11 Kráľ Dávid odkázal kňazom Cádokovi+ a Abiatárovi:+ „Povedzte judským starším:+ ‚Prečo váhate priviesť kráľa späť do jeho domu? Lebo som sa vo svojom dome dozvedel, čo hovorí celý Izrael. 12 Ste moji bratia, sme jedna krv.* Tak prečo váhate priviesť kráľa späť?‘ 13 A Amasovi+ povedzte: ‚Nie sme jedna krv? Nech ma Boh prísne potrestá,* ak odteraz nebudeš veliteľom môjho vojska namiesto Joába.‘“+

14 Tak si kráľ získal* srdce všetkých Júdejcov bez výnimky a oni mu odkázali: „Vráť sa ty i všetci tvoji sluhovia.“

15 A kráľ sa vydal späť a prišiel k Jordánu. Júdejci mu prišli naproti do Gilgalu,+ aby ho previedli cez Jordán. 16 Spolu s Júdejcami sa ponáhľal kráľovi Dávidovi v ústrety aj Benjamínovec Šimei,+ syn Geru z Bachúrimu. 17 Bolo s ním 1 000 mužov z Benjamína. K Jordánu sa ponáhľal aj Ciba,+ sluha Saulovho domu, a s ním jeho 15 synov a 20 sluhov a dostali sa tam skôr ako kráľ. 18 Prešiel* cez brod, aby previedol kráľovu rodinu a aby splnil každé kráľovo prianie. Ale keď sa kráľ chystal prejsť cez Jordán, padol pred ním na kolená Gerov syn Šimei 19 a povedal mu: „Nech mi môj pán odpustí a nespomína na to zlé, čo urobil tvoj sluha+ v deň, keď môj pán kráľ vychádzal z Jeruzalema. Nech si to kráľ neberie k srdcu, 20 lebo tvoj sluha dobre vie, že zhrešil. Preto som dnes prišiel v ústrety svojmu pánovi a kráľovi ako prvý z celého Jozefovho domu.“

21 Vtom sa ozval Abišaj,+ syn Ceruje:+ „Nemá Šimei zomrieť za to, že preklínal Jehovovho pomazaného?“+ 22 Ale Dávid povedal: „To nie je vaša vec, synovia Ceruje.+ Prečo sa staviate proti mne? Dnes má niekto v Izraeli zomrieť? Či nie som dnes znovu kráľom nad Izraelom?“ 23 Potom kráľ povedal Šimeimu: „Nezomrieš.“ A potvrdil mu to prísahou.+

24 Kráľa šiel privítať aj Saulov vnuk Mefibóšet.+ Neošetroval si nohy, neupravoval si bradu* ani si nepral šaty odo dňa, keď kráľ odišiel, až do dňa, keď sa v pokoji vrátil. 25 Keď prišiel do Jeruzalema* pozdraviť kráľa, kráľ sa ho spýtal: „Prečo si nešiel so mnou, Mefibóšet?“ 26 On odpovedal: „Môj pán kráľ, môj sluha+ ma oklamal. Tvoj služobník mu povedal: ‚Daj mi osedlať oslicu, nasadnem na ňu a pôjdem s kráľom,‘ lebo tvoj služobník je chromý.+ 27 On tvojho služobníka ohovoril pred mojím pánom, kráľom.+ Ale môj pán kráľ je ako anjel pravého Boha, preto urob, čo uznáš za dobré. 28 Veď môj pán kráľ mohol celú domácnosť môjho otca odsúdiť na smrť, a predsa si svojho služobníka posadil medzi tých, čo jedia pri tvojom stole.+ Akým právom by som teda mohol od kráľa ešte niečo žiadať?“

29 Kráľ mu odpovedal: „Už o tom viac nehovor. Moje rozhodnutie je, že ty a Ciba si podelíte pozemky.“+ 30 „Nech si ich vezme aj všetky,“ povedal Mefibóšet, „hlavne že sa môj pán kráľ v pokoji vrátil domov.“

31 A Gileádčan Barzillaj+ prišiel z Rogélimu, aby odprevadil kráľa k Jordánu. 32 Barzillaj bol veľmi starý, mal 80 rokov. Keď sa kráľ zdržiaval v Machanajime, zásoboval ho potravinami,+ lebo to bol veľmi bohatý človek. 33 Kráľ povedal Barzillajovi: „Poď so mnou a budeš jesť pri mojom stole v Jeruzaleme.“+ 34 Ale Barzillaj mu odpovedal: „Koľko dní* života mi ešte zostáva, aby som šiel s kráľom do Jeruzalema? 35 Mám už 80 rokov.+ Dokážem ešte rozoznať, či je niečo dobré alebo zlé? Môže tvoj služobník vychutnávať jedlo a pitie alebo počúvať hlas spevákov a speváčok?+ Prečo by mal byť tvoj služobník na ťarchu svojmu pánovi, kráľovi? 36 Tvojmu služobníkovi stačí, že mohol kráľa odprevadiť k Jordánu. Prečo by mi mal kráľ dávať takúto odmenu? 37 Dovoľ, prosím, nech sa tvoj služobník vráti. Nechaj ma zomrieť v mojom meste, kde je hrobka môjho otca a mojej matky.+ Ale tu je tvoj služobník Kimham.+ On nech ide s mojím pánom kráľom. Preňho urob, čo uznáš za dobré.“

38 A tak mu kráľ povedal: „Nech teda ide so mnou Kimham a ja preňho urobím, čo uznáš za dobré. Splním ti všetko, o čo ma požiadaš.“ 39 Potom všetci prekročili Jordán. Keď prešiel aj kráľ, pobozkal Barzillaja,+ požehnal ho a on sa vrátil domov. 40 Kráľ pokračoval do Gilgalu+ a Kimham išiel s ním. Kráľa sprevádzali aj všetci Júdejci a polovica izraelského ľudu.+

41 Vtedy prišli ku kráľovi ostatní Izraeliti. „Prečo si ťa naši bratia Júdejci ukradli?“ pýtali sa. „Ako to, že sami previedli kráľa, jeho domácnosť a všetkých Dávidových mužov cez Jordán?“+ 42 A všetci Júdejci odpovedali Izraelitom: „Pretože kráľ je náš príbuzný.+ Prečo sa hneváte? Jedli sme azda na kráľove útraty alebo sme dostali nejaký dar?“

43 Ale Izraeliti povedali Júdejcom: „Nás je desať kmeňov, preto máme na Dávida väčší nárok než vy. Prečo ste nás znevážili? Nemali sme nášho kráľa priviesť späť my?“ Ale slová Júdejcov prevážili nad slovami* Izraelitov.