Druhá Kroník
18 Jehošafat získal veľké bohatstvo a slávu,+ ale zariadil, aby sa jeho rodina spojila sobášom s Achabovou.+ 2 Po niekoľkých rokoch prišiel do Samárie navštíviť Achaba.+ Ten pre Jehošafata a jeho ľud zabil* množstvo oviec a hovädzieho dobytka. A začal ho nahovárať, aby s ním vytiahol proti Rámot-Gileádu.+ 3 Izraelský kráľ Achab sa spýtal judského kráľa Jehošafata: „Pôjdeš so mnou proti Rámot-Gileádu?“ Odpovedal mu: „Pôjdem do boja po tvojom boku spolu so svojím ľudom a podporím ťa.“
4 Ale Jehošafat navrhol izraelskému kráľovi: „Prosím, najprv zisti, čo radí Jehova.“+ 5 Izraelský kráľ teda zhromaždil prorokov, 400 mužov, a spýtal sa ich: „Máme ísť do boja proti Rámot-Gileádu alebo nie?“ Odpovedali: „Choď, pravý Boh ho vydá kráľovi do rúk.“
6 Vtedy Jehošafat povedal: „Nie je tu nejaký Jehovov prorok,+ aby sme sa spýtali aj prostredníctvom neho?“+ 7 „Ešte je tu jeden muž,+ prostredníctvom ktorého sa môžeme spýtať Jehovu,“ povedal izraelský kráľ Jehošafatovi. „Ale ja ho nenávidím, lebo mi neprorokuje nič dobré, ale vždy iba zlé.+ Je to Michajah, Jimlov syn.“ Jehošafat povedal: „Nech kráľ tak nehovorí.“
8 Nato si izraelský kráľ zavolal jedného dvorného úradníka a prikázal mu: „Rýchlo priveď Michajaha, Jimlovho syna!“+ 9 Izraelský kráľ a judský kráľ Jehošafat sedeli v kráľovských rúchach na svojich trónoch na priestranstve* pred vchodom do samárskej brány a pred nimi prorokovali všetci proroci. 10 Cedekijah, Kenaanov syn, si urobil železné rohy a povedal: „Toto hovorí Jehova: ‚Týmito rohmi budeš klať Sýrčanov, kým ich nezničíš.‘“ 11 Všetci ostatní proroci prorokovali to isté. Hovorili: „Vytiahni proti Rámot-Gileádu! Čaká ťa úspech.+ Jehova ho vydá kráľovi do rúk.“
12 Posol, ktorý šiel zavolať Michajaha, mu povedal: „Proroci jednomyseľne prorokujú kráľovi priaznivo. Nech je, prosím, aj tvoja predpoveď taká priaznivá ako ich.“+ 13 Ale Michajah povedal: „Akože žije Jehova, budem hovoriť to, čo mi povie môj Boh.“+ 14 Keď prišiel ku kráľovi, kráľ sa ho spýtal: „Michajah, máme ísť do boja proti Rámot-Gileádu alebo nie?“ „Choďte,“ odpovedal. „Čaká vás úspech. Padnú vám do rúk.“ 15 Ale kráľ mu povedal: „Koľkokrát ťa mám zaprisahať, aby si mi v Jehovovom mene nehovoril nič iné než pravdu?“ 16 Odpovedal teda: „Vidím všetkých Izraelitov rozptýlených po vrchoch ako ovce, ktoré nemajú pastiera.+ Jehova povedal: ‚Už nemajú pána, nech sa každý vráti v pokoji domov.‘“
17 „Nehovoril som ti, že mi nebude prorokovať nič dobré, iba zlé?“ povedal izraelský kráľ Jehošafatovi.+
18 Michajah pokračoval: „Počuj Jehovovo slovo: Videl som Jehovu sedieť na tróne+ a po jeho pravici a ľavici stálo celé nebeské vojsko.+ 19 Jehova sa spýtal: ‚Kto oklame izraelského kráľa Achaba, aby vytiahol proti Rámot-Gileádu a zahynul tam?‘ A jeden navrhoval jedno, druhý zase niečo iné. 20 Vtedy predstúpil pred Jehovu jeden anjel*+ a povedal: ‚Ja ho oklamem.‘ Jehova sa ho spýtal: ‚Ako?‘ 21 Odpovedal: ‚Pôjdem a stanem sa klamlivým duchom v ústach všetkých jeho prorokov.‘ Povedal mu: ‚Oklameš ho, podarí sa ti to. Choď a urob to.‘ 22 Jehova teda vložil klamlivého ducha do úst tvojich prorokov.+ Ale v skutočnosti Jehova povedal, že ťa čaká nešťastie.“
23 Vtom Cedekijah,+ Kenaanov syn, vykročil k Michajahovi,+ udrel ho po tvári+ a povedal: „Kadiaľ odišiel Jehovov duch odo mňa, aby hovoril s tebou?“+ 24 Michajah odpovedal: „To uvidíš v deň, keď sa skryješ v najodľahlejšom kúte domu.“ 25 Nato izraelský kráľ prikázal: „Vezmite Michajaha a odovzdajte ho veliteľovi mesta Amonovi a kráľovmu synovi Joášovi. 26 Povedzte im: ‚Toto hovorí kráľ: „Zavrite toho muža do väzenia+ a dávajte mu znížený prídel chleba a vody, kým sa v pokoji nevrátim.“‘“ 27 Ale Michajah povedal: „Ak sa vrátiš v pokoji, Jehova so mnou nehovoril.“+ A dodal: „Počujte to, všetky národy.“
28 Potom izraelský kráľ a judský kráľ Jehošafat vytiahli k Rámot-Gileádu.+ 29 Izraelský kráľ povedal Jehošafatovi: „Ja pôjdem do boja v prestrojení, ale ty si obleč kráľovský odev.“ A tak sa izraelský kráľ prestrojil a vyšli do boja. 30 Sýrsky kráľ vydal svojim veliteľom bojových vozov príkaz: „Nepúšťajte sa do boja s nikým, s vojakmi ani s veliteľmi, iba s izraelským kráľom.“ 31 Keď velitelia bojových vozov videli Jehošafata, povedali si: „To je izraelský kráľ.“ A tak sa za ním vydali, aby naňho zaútočili. Vtedy Jehošafat začal volať o pomoc+ a Jehova mu pomohol tak, že ich od neho odlákal. 32 Keď velitelia bojových vozov zistili, že to nie je izraelský kráľ, prestali ho prenasledovať.
33 Ale nejaký muž vystrelil z luku a náhodou* zasiahol izraelského kráľa medzi šupiny jeho panciera. Preto kráľ povedal svojmu vozatajovi: „Obráť kone a odvez ma z bojiska!* Som ťažko ranený.“+ 34 Ale boj zúril celý deň a izraelského kráľa museli až do večera podopierať, aby mohol stáť vo voze čelom k Sýrčanom. Pri západe slnka zomrel.+