Jób

7 Či nie je život smrteľníka na zemi len nútenou prácou

a či nie sú jeho dni ako dni najatého robotníka?+

 2 Túži po tieni ako otrok,

čaká na svoju mzdu ako najatý robotník.+

 3 Zdedil som mesiace sklamania

a boli mi nadelené noci plné útrap.+

 5 Telo mám pokryté larvami a vrstvou prachu,+

moja koža je plná chrást a mokvá.+

 6 Moje dni ubiehajú rýchlejšie ako tkáčsky člnok+

a končia sa v beznádeji.+

 7 Bože, pamätaj, že môj život je len závan vetra+

a že už nikdy nebudem šťastný.*

 8 Oči toho, kto sa na mňa pozerá, ma už viac neuvidia,

tvoje oči ma budú hľadať, ale ja tu nebudem.+

 9 Ako sa oblak rozplynie a zmizne,

tak ten, kto schádza do hrobu,* sa viac nevráti.+

10 Už sa nevráti do svojho domu

a na rodnom mieste naňho zabudnú.+

Prehovorím z bolesti svojho srdca,*

budem sa sťažovať, lebo môj žiaľ je veľmi hlboký.+

12 Som azda more alebo morský netvor,

že si ma dal strážiť?

13 Keď si poviem: ‚V posteli sa mi uľaví,

na lôžku sa utíši moja bolesť,‘

14 ty ma vydesíš snami

15 Preto by som sa radšej udusil,

radšej smrť ako takýto život.*+

17 Čo je človek, že sa ním zaoberáš

a že sa naňho tak zameriavaš?*+

18 Prečo ho každé ráno preveruješ

a každú chvíľu skúšaš?+

21 Prečo neodpustíš môj hriech

a neprepáčiš moju vinu?

Veď čoskoro si ľahnem do prachu,+

budeš ma hľadať, ale mňa nebude.“