Jób
13 Toto všetko som videl na vlastné oči,
počul na vlastné uši a porozumel som tomu.
2 Čo viete vy, viem i ja,
nie som horší ako vy.
3 Rád by som hovoril so Všemohúcim,
chcel by som sa obhajovať pred Bohom.+
4 Ale vy ma očierňujete klamstvami,
všetci ste nanič lekári.+
5 Keby ste radšej mlčali –
to by bolo od vás múdre!+
6 Len počúvajte, čo vám chcem povedať,
venujte pozornosť mojej obhajobe.
7 Vznášate krivé obvinenia v Božom mene
a v jeho mene klamete?
8 Staviate sa na stranu pravého Boha*
a chcete ho zastupovať?
9 Dopadli by ste dobre, keby vás preveril?+
Myslíte si, že ho oklamete ako obyčajného človeka?
10 Určite vás pokarhá,
ak sa budete správať pokrytecky.+
11 Či vám jeho vznešenosť nenaháňa strach?
Nezmocňuje sa vás hrôza z neho?
12 Vaše múdre* reči majú cenu popola,
vaša obhajoba je krehká ako štít z hliny.
13 Buďte ticho, nechajte hovoriť mňa.
A potom nech sa so mnou stane čokoľvek.
15 Aj keby ma mal zabiť, budem čakať.+
Obhájim sa* pred ním
16 a stane sa mojou záchranou,+
lebo žiadnemu bezbožníkovi* by nedovolil predstúpiť pred neho.+
17 Dobre počúvajte, čo vám poviem,
venujte pozornosť môjmu vyhláseniu.
18 Pozrite, som pripravený predložiť svoj právny prípad
a viem, že pravda je na mojej strane.
19 Kto sa so mnou bude prieť?
Zomrel by som, keby som mlčal!*
20 Bože, žiadam ťa len o dve veci*
a už sa pred tebou nebudem skrývať:
21 vzdiaľ odo mňa svoju ťažkú ruku
a nedávaj mi dôvod báť sa ťa.+
22 Zavolaj a ja ti odpoviem
alebo ma nechaj hovoriť a ty mi odpovedz.
23 Čím som sa previnil? Ako som zhrešil?
Odhaľ mi môj priestupok a môj hriech.
25 Chceš vydesiť list zmietaný vetrom
a prenasledovať suchú slamu?
26 Veď si spisuješ obvinenia proti mne
a účtuješ so mnou za hriechy mojej mladosti.
27 Nohy mi dávaš do klady,
skúmaš všetky moje cesty
a sleduješ každý môj krok.
28 A človek* sa rozpadáva ako niečo zhnité,
ako odev rozožratý moľami.