Prvý Tesaloničanom
2 Veď sami viete, bratia, že naša návšteva u vás nebola zbytočná.+ 2 Ako viete, vo Filipách+ sme trpeli a znášali potupu,+ ale s pomocou nášho Boha sme pozbierali odvahu a oznamovali sme vám dobrú správu od Boha+ napriek veľkému odporu.* 3 Lebo naše nabádanie nepochádza z mylných názorov ani z nečistých pohnútok ani sa vás nesnažíme oklamať. 4 Nabádame vás, lebo Boh nás uznal za hodných, aby sme zvestovali dobrú správu. A nerobíme to, aby sme sa páčili ľuďom, ale Bohu, ktorý skúma naše srdce.+
5 Ako viete, nikdy sme sa nikomu nezaliečali ani nás nepoháňala chamtivosť,+ ktorú by sme museli skrývať. Boh je svedok! 6 Nehľadali sme slávu u ľudí, ani u vás, ani u iných, hoci ako Kristovi apoštoli sme vás mohli zaťažiť veľkými výdavkami.+ 7 Naopak, boli sme k vám jemní, ako keď sa dojčiaca matka nežne stará o svoje deti. 8 Tak sme vás milovali, že sme boli odhodlaní odovzdať vám nielen dobrú správu od Boha, ale aj samých seba.+ Takými drahými ste sa pre nás stali.+
9 Bratia, určite si pamätáte našu usilovnú prácu a námahu. Keď sme vám zvestovali dobrú správu od Boha, vo dne v noci sme pracovali, aby sme nikomu z vás neboli na ťarchu.+ 10 Vy i Boh ste svedkami, ako verne, spravodlivo a čestne sme sa správali k vám veriacim. 11 Viete, že každého z vás sme nabádali, utešovali a vychovávali+ tak ako otec+ svoje deti, 12 aby ste žili spôsobom hodným Boha,+ ktorý vás povoláva do svojho Kráľovstva+ a slávy.+
13 Preto neprestajne ďakujeme Bohu,+ že keď ste od nás počuli Božie slovo, neprijali ste ho ako ľudské slovo, ale ako to, čím je naozaj, ako Božie slovo. A toto slovo pôsobí vo vás veriacich. 14 Veď vy, bratia, napodobňujete Božie zbory v Judei, ktoré sú v spojení s Kristom Ježišom, lebo ste si vytrpeli od svojich krajanov+ to isté čo oni od Židov. 15 Tí zabili Pána Ježiša,+ zabíjali prorokov a nás prenasledovali.+ Nepáčia sa Bohu a všetkým ľuďom škodia, 16 lebo nám bránia zvestovať ľuďom z národov a viesť ich k záchrane.+ Tak stále pridávajú k svojim hriechom. Ale konečne na nich dopadá jeho* hnev.+
17 Bratia, keď sme od vás boli odlúčení,* hoci len nakrátko (a iba telesne, lebo srdcom sme boli stále s vami), veľmi sme túžili znovu vás vidieť a všemožne sme sa o to snažili. 18 Preto sme k vám chceli prísť – a ja, Pavol, som sa o to pokúsil nie raz, ale dvakrát –, no Satan nám to prekazil. 19 Veď čo je našou nádejou alebo radosťou, alebo korunou, na ktorú budeme hrdí pred naším Pánom Ježišom počas jeho prítomnosti? Či nie vy?+ 20 Vy ste našou slávou a radosťou.