Jób
19 Jób odpovedal:
3 Už desaťkrát ste ma pokarhali.*
Nehanbíte sa takto mi ubližovať?+
4 Keby som aj urobil chybu,
je to len moja vec.
5 Ak sa napriek tomu chcete nado mňa vyvyšovať
a tvrdiť, že si túto pohanu zaslúžim,
6 potom vedzte, že to Boh ma zviedol z cesty,
on ma chytil do loveckej siete.
8 Zatarasil mi cestu kamenným múrom, nemôžem prejsť,
moje chodníky zahalil tmou.+
9 Zbavil ma cti
a z hlavy mi sňal korunu.
10 Zo všetkých strán ma rúca a ja sa pomíňam.
Moju nádej vytrháva s koreňmi ako strom.
11 Planie proti mne hnevom
a považuje ma za svojho nepriateľa.+
12 Jeho oddiely prichádzajú v jednom šíku a obliehajú ma,
táboria okolo môjho stanu.
13 Vlastných bratov odo mňa odohnal
a moji známi sa mi otočili chrbtom.+
15 Hostia v mojom dome+ i moje otrokyne ma pokladajú za cudzieho,
v ich očiach som sa stal cudzincom.
16 Volám na sluhu, ale on neodpovedá,
ani keď ho úpenlivo prosím, aby sa zľutoval.
18 Ešte aj deti mnou pohŕdajú.
Len čo vstanem, už sa zo mňa smejú.
21 Zľutujte sa, priatelia, zľutujte sa nado mnou,
veď ma zasiahla Božia ruka.+
22 Prečo ma prenasledujete tak ako Boh?+
Prečo na mňa neprestajne útočíte?*+
23 Kiež by niekto spísal moje slová!
Keby tak boli zapísané do knihy!
24 Kiež by boli navždy vytesané do skaly
železným rydlom a olovom!
25 Ale ja viem, že môj vykupiteľ+ žije.
Nakoniec príde a postaví sa nad prachom.
26 Aj keď bola moja koža takto zodratá,
ešte kým žijem,* uvidím Boha.
27 Ja sám ho uvidím,
uvidím ho na vlastné oči, nie očami niekoho iného.+
Ale hlboko vnútri ma premohli city.*
28 Hovoríte: ‚My že ho prenasledujeme?‘+
Podľa vás som si to všetko zapríčinil sám.
29 Vy sami sa bojte meča,+
lebo meč trestá tých, čo hrešia.
Pamätajte, že je tu sudca.“+