Evanjelium Lukáša

6 Raz v sabat Ježiš prechádzal cez obilné polia a jeho učeníci trhali klasy,+ mrvili ich v rukách a jedli zrno.+ 2 Niektorí farizeji sa ich opýtali: „Prečo robíte to, čo sa v sabat nesmie?“+ 3 Ježiš im odpovedal: „Nikdy ste nečítali, čo urobil Dávid, keď on a jeho muži vyhladli?+ 4 Ako vošiel do Božieho domu, dostal chleby predloženia,* jedol ich a dal z nich aj svojim mužom, hoci ich smeli jesť iba kňazi?“+ 5 A dodal: „Syn človeka je Pánom sabatu.“+

6 V iný sabat+ vošiel do synagógy a vyučoval. Bol tam človek, ktorý mal ochrnutú* pravú ruku.+ 7 Znalci Zákona a farizeji pozorne sledovali, či bude Ježiš uzdravovať v sabat, lebo chceli nájsť niečo, z čoho by ho mohli obviniť. 8 Ale on vedel, ako uvažujú,+ a tak mužovi s ochrnutou rukou povedal: „Vstaň a postav sa do stredu.“ Muž vstal a postavil sa tam. 9 Ježiš im povedal: „Spýtam sa vás: Čo je v sabat dovolené: urobiť niečo dobré alebo uškodiť, zachrániť niekomu život* alebo niekoho zabiť?“+ 10 Pozrel sa na všetkých a povedal tomu človeku: „Vystri ruku.“ Urobil to a jeho ruka bola opäť zdravá. 11 Rozzúrili sa až do nepríčetnosti a dohadovali sa, čo s Ježišom urobia.

12 Jedného dňa vyšiel na vrch modliť sa k Bohu+ a modlil sa celú noc.+ 13 Keď nastal deň, zavolal si učeníkov a vybral z nich dvanástich, ktorých nazval apoštolmi:+ 14 Šimona, ktorému dal meno Peter, jeho brata Andreja, Jakuba, Jána, Filipa,+ Bartolomeja, 15 Matúša, Tomáša,+ Jakuba (Alfeovho syna), Šimona, ktorému hovorili Horlivec, 16 Judáša* (Jakubovho syna) a Judáša Iškariotského, ktorý sa stal zradcom.

17 Keď s nimi zišiel z vrchu, zastavil sa na rovnom mieste. Bol tam veľký zástup jeho učeníkov a veľa ľudí z celej Judey a Jeruzalema a z týrskeho a sidónskeho pobrežia. Prišli, aby si ho vypočuli a aby ich uzdravil z chorôb. 18 Uzdravoval aj tých, ktorých trápili zlí* duchovia. 19 A všetci sa ho snažili dotknúť, lebo z neho vychádzala sila+ a všetkých uzdravovala.

20 Potom pozrel na svojich učeníkov a povedal:

„Šťastní ste vy, chudobní, lebo vám patrí Božie Kráľovstvo.+

21 Šťastní ste vy, ktorí teraz hladujete, lebo budete nasýtení.+

Šťastní ste vy, ktorí teraz plačete, lebo sa budete smiať.+

22 Šťastní ste, keď vás ľudia nenávidia+ a keď vás vylúčia spomedzi seba,+ potupia vás a pošpinia vaše meno pre Syna človeka. 23 Práve tak sa ich predkovia správali k prorokom.+ Tešte sa v ten deň a poskakujte od radosti, lebo máte v nebi veľkú odmenu.+

24 Ale beda vám, bohatí,+ lebo už máte svoje potešenie.+

25 Beda vám, ktorí ste teraz sýti, lebo budete hladovať.

Beda vám, ktorí sa teraz smejete, lebo budete smútiť a plakať.+

26 Beda, keď o vás všetci ľudia dobre hovoria,+ lebo práve tak sa správali ich predkovia k falošným prorokom.

27 Ale vám, ktorí počúvate, hovorím: Milujte svojich nepriateľov, robte dobro tým, čo vás nenávidia,+ 28 žehnajte tých, čo vás preklínajú, modlite sa za tých, čo vás urážajú.+ 29 Tomu, kto ťa udrie po jednom líci, nastav aj druhé. A tomu, kto ti berie vrchný odev, neodopri ani spodný.+ 30 Ak ťa niekto o niečo prosí, daj mu to,+ a ak ti niekto niečo zoberie, nežiadaj to späť.

31 Ako chcete, aby ľudia robili vám, tak robte aj vy im.+

32 Myslíte si, že si zaslúžite pochvalu, ak milujete len tých, ktorí milujú vás? Veď aj hriešnici milujú tých, ktorí milujú ich.+ 33 Ak robíte dobro len tým, ktorí robia dobro vám, zaslúžite si pochvalu? Aj hriešnici robia to isté. 34 A ak požičiavate* tým, od ktorých očakávate, že vám to vrátia, zaslúžite si pochvalu?+ Aj hriešnici požičiavajú hriešnikom a očakávajú, že im to v plnej výške vrátia. 35 Ale vy milujte svojich nepriateľov, robte dobro a požičiavajte, ale neočakávajte, že sa vám to vráti.+ A vaša odmena bude veľká a budete synmi Najvyššieho, lebo on je láskavý aj k nevďačným a zlým.+ 36 Buďte milosrdní, ako je milosrdný váš Otec.+

37 Nesúďte* a nebudete súdení.+ Neodsudzujte* a nebudete odsúdení. Odpúšťajte a bude vám odpustené.+ 38 Dávajte a ľudia budú dávať vám.+ Nasypú vám do lona dobrú mieru, natlačenú, utrasenú, vrchovatú. Lebo akou mierou meriate, takou odmerajú vám.“

39 Potom im uviedol príklady: „Môže slepý viesť slepého? Nespadnú obaja do jamy?+ 40 Žiak* nie je nad svojho učiteľa, ale každý, kto je úplne vyškolený, bude ako jeho učiteľ. 41 Prečo sa pozeráš na smietku v oku svojho brata, ale trám vo vlastnom oku si nevšímaš?+ 42 Ako môžeš povedať svojmu bratovi: ‚Dovoľ, nech ti vyberiem smietku, ktorú máš v oku,‘ keď trám vo svojom oku nevidíš? Pokrytec! Najprv vyber trám zo svojho oka a potom jasne uvidíš, ako vybrať smietku, ktorú má v oku tvoj brat.

43 Žiadny dobrý strom neprináša zlé ovocie a žiadny zlý strom neprináša dobré ovocie.+ 44 Každý strom sa pozná podľa ovocia.+ Veď figy sa neoberajú z tŕnia ani hrozno z tŕnistého kra. 45 Dobrý človek vynáša z dobrého pokladu svojho srdca dobré, ale zlý človek vynáša zo svojho zlého pokladu zlé. Lebo ústa hovoria to, čím je naplnené srdce.+

46 Prečo ma oslovujete ‚Pane! Pane!‘, ale nerobíte, čo hovorím?+ 47 Poviem vám, komu sa podobá každý, kto ku mne prichádza, počúva moje slová a koná podľa nich:+ 48 Je ako človek, ktorý pri stavbe domu kopal do hĺbky a položil základy na skale. Keď prišla záplava, na dom sa privalila rieka, ale nemohla ním otriasť, lebo bol dobre postavený.+ 49 Kto však počúva a nekoná podľa toho,+ je ako človek, ktorý postavil dom bez základov. Keď sa na dom privalila rieka, zrútil sa a zostali z neho iba trosky.“