Jób
21 Jób odpovedal:
2 „Pozorne počúvajte, čo vám poviem,
aspoň týmto ma potešte.
3 Vydržte, kým budem hovoriť.
Keď skončím, môžete sa mi vysmievať.+
4 Sťažujem sa azda človeku?
Nie, inak by som* už stratil trpezlivosť.
5 Pozrite sa na mňa! S úžasom sa pozerajte
a mlčte.*
6 Keď na to myslím, chytá ma hrôza,
môjho tela sa zmocňuje triaška.
8 Sú obklopení svojimi deťmi
a vidia aj ich potomkov.
9 Vo svojich domoch žijú v bezpečí, bez strachu,+
Božia palica ich netrestá.
10 Ich býky sú plodné, nikdy nezlyhajú,
ich kravy sa telia, nepotratia.
11 Ich chlapci pobehujú vonku ako jahniatka,
ich deti poskakujú dookola.
14 Pravému Bohu hovoria: ‚Nechaj nás!
My nechceme poznať tvoje cesty.+
15 Kto je Všemohúci, aby sme mu slúžili?+
Čo tým získame, keď sa naňho budeme obracať?‘+
16 Ale ja viem, že svoj blahobyt nemajú vo svojich rukách.+
Uvažovanie* zlých je mi vzdialené.+
17 Ako často zhasne lampa zlých?+
Ako často na nich príde pohroma?
Ako často ich Boh trestá vo svojom hneve?
18 Bývajú hnaní vetrom ako slama,
ako plevy, ktoré unáša víchrica?
19 Trest zlého človeka Boh odkladá pre jeho synov.
Nech aj jemu Boh odplatí, aby to sám pocítil.+
20 Nech na vlastné oči vidí svoju skazu
a nech pije z hnevu Všemohúceho.+
23 Jeden zomiera v plnej sile,+
bezstarostný a v pokoji,+
24 stehná má obrastené tukom
a jeho kosti sú silné.*
25 Druhý zomiera strápený,
lebo nikdy nezakúsil nič dobré.
28 Hovoríte: ‚Kde je dom urodzeného?
Kde je stan, v ktorom žil zlý?‘+
29 To ste sa nikdy nepýtali pocestných?
Neberiete do úvahy, čoho boli svedkami,*
30 že zlý človek býva ušetrený v deň nešťastia,
že vyviazne v deň hnevu?
31 Kto mu bude vyčítať jeho skutky?
A kto mu odplatí za to, čo urobil?
32 Vystroja mu pohreb
a nad jeho hrobkou budú bdieť.
33 Ľahká mu bude zem v údolí,*+
budú ho nasledovať všetci ľudia,*+
tak ako nespočetné zástupy, ktoré ho predišli.
34 Prečo sa ma snažíte utešiť nezmyslami?+
Vaše odpovede, to je samá lož!“