Izaiáš
51 Počúvajte ma, vy, ktorí sa usilujete o spravodlivosť,
vy, ktorí hľadáte Jehovu.
Pozrite na skalu, z ktorej ste vysekaní,
na lom, z ktorého ste vykopaní.
3 Veď Jehova uteší Sion,+
uteší všetky jeho ruiny+
a jeho pustatinu zmení na Eden,+
jeho púšť bude ako Jehovova záhrada.+
Zavládne v ňom radosť a veselosť,
zaznie v ňom vďakyvzdanie a príjemná pieseň.+
4 Venuj mi pozornosť, ľud môj,
pozorne ma počúvaj, národ môj.+
6 Pozdvihnite oči k nebesiam
a pozrite dolu na zem.
Veď nebesia sa rozplynú ako dym
a zem sa obnosí ako odev,
jej obyvatelia zomrú ako komáre.
Nebojte sa posmechu smrteľníkov
a nemajte strach z ich urážok.
Ale moja spravodlivosť bude trvať večne
a moja záchrana po všetky generácie.“+
9 Prebuď sa, prebuď sa! Odej sa mocou,
Jehovovo rameno!+
Prebuď sa ako za dávnych dní, ako za minulých generácií.
10 Nebol si to ty, kto vysušil more, vody ohromnej hĺbky,+
kto z morských hlbín urobil cestu, aby ňou prešli vykúpení?+
11 Jehovovi vykúpení sa vrátia.+
Zmocní sa ich radosť a veselosť
a zármutok a vzdychanie ich opustí.+
12 „Ja som ten, kto vás utešuje.+
Prečo sa bojíš smrteľníka, ktorý zomrie,+
syna človeka, ktorý uschne ako tráva?
Celý deň si sa desil zúrivého hnevu utláčateľa,*
akoby ťa mohol zničiť.
Ale kde je dnes jeho hnev?
14 Ten, čo sa hrbil v reťaziach, bude onedlho oslobodený.+
Nezomrie a neodíde do jamy
ani hladovať nebude.
15 Ale ja som Jehova, tvoj Boh,
ktorý vzdúva more, až jeho vlny burácajú.+
Moje meno je Jehova vojsk.+
16 Do úst ti vložím svoje slová
a ukryjem ťa v tieni svojej ruky,+
aby som zriadil nebesia, položil základy zeme+
a povedal Sionu: ‚Ty si môj ľud.‘+
17 Prebuď sa, prebuď sa, povstaň, jeruzalemská dcéra,+
ty, ktorá si vzala z Jehovovej ruky pohár jeho hnevu
a pila si z neho.
Do dna si vypila tú čašu, od ktorej sa tackáš.+
18 Nikto ťa nevedie, ani jeden zo synov, ktorých si porodila,
nikto zo všetkých synov, ktorých si vychovala, ťa nedrží za ruku.
19 Tieto dve veci zažiješ:
skazu a ničenie, hlad a meč!+
Kto bude s tebou súcitiť?
Kto ťa uteší?+
Zasiahol ich Jehovov hnev, naplno pocítili karhanie tvojho Boha.“
21 Preto počúvaj, prosím,
žena utrápená a opitá, ale nie vínom:
22 Toto hovorí tvoj Pán, Jehova, tvoj Boh, ktorý bráni svoj ľud:
„Vezmem ti z ruky pohár, od ktorého sa tackáš,+
tú čašu, môj pohár hnevu.
Už z neho nikdy nebudeš piť.+
23 Dám ho do ruky tvojich trýzniteľov,+
ktorí ti hovorili: ‚Skloň sa, aby sme prešli!‘
A ty si im nastavila chrbát, aby po ňom prešli
ako po zemi, ako po ulici.“