Prvá Mojžišova
28 Izák si zavolal Jakoba, požehnal ho a prikázal mu: „Nevezmeš si manželku spomedzi Kanaánok.+ 2 Choď do Páddan-Aramu, do domu svojho starého otca* Betuela, a vezmi si manželku z dcér matkinho brata Lábana.+ 3 Všemohúci Boh ťa požehná, urobí ťa plodným a dá ti veľa potomkov a staneš sa veľkým národom.+ 4 A tebe a tvojim potomkom* dá Abrahámovo požehnanie,+ aby si si podmanil krajinu, v ktorej bývaš ako cudzinec a ktorú Boh dal Abrahámovi.“+
5 Potom Izák poslal Jakoba preč a on odišiel do Páddan-Aramu k Lábanovi, synovi Aramejca Betuela,+ bratovi Rebeky,+ ktorá bola matkou Jakoba a Ezaua.
6 Ezau videl, že Izák požehnal Jakoba a poslal ho do Páddan-Aramu, aby si odtiaľ vzal manželku, a že pri požehnaní mu dal tento príkaz: „Nevezmeš si manželku spomedzi Kanaánok.“+ 7 A videl, že Jakob poslúchol svojho otca a matku a odišiel do Páddan-Aramu.+ 8 Vtedy pochopil, že jeho otcovi Izákovi sa Kanaánky nepáčia.+ 9 A tak šiel k Izmaelovi a k svojim manželkám si vzal ešte Machalatu, dcéru Abrahámovho syna Izmaela, Nebajótovu sestru.+
10 Jakob odišiel z Beer-Šeby a vydal sa do Cháranu.+ 11 O nejaký čas sa zastavil na jednom mieste a chystal sa tam prenocovať, lebo slnko už zapadlo. Vzal odtiaľ kameň, položil si ho pod hlavu a ľahol si.+ 12 Začalo sa mu snívať a videl schody,* ktoré siahali zo zeme až do neba, a vystupovali a zostupovali po nich Boží anjeli.+ 13 Nad schodmi stál Jehova a hovoril:
„Ja som Jehova, Boh tvojho otca Abraháma a Boh Izáka.+ Zem, na ktorej ležíš, dám tebe a tvojim potomkom.*+ 14 A tvojich potomkov* bude ako prachu zeme.+ Rozšíriš sa na západ, na východ, na sever a na juh a prostredníctvom teba a tvojho potomstva* budú požehnané* všetky rody zeme.+ 15 Som s tebou a budem ťa chrániť všade, kam pôjdeš, a privediem ťa späť do tejto krajiny.+ Neopustím ťa a splním, čo som ti sľúbil.“+
16 Jakob sa prebudil zo sna a povedal: „Jehova je na tomto mieste a ja som to nevedel.“ 17 Dostal strach a zvolal: „Akú bázeň vzbudzuje toto miesto! Toto musí byť Boží dom,+ je to nebeská brána!“+ 18 Skoro ráno Jakob vstal, vzal kameň, ktorý mal pod hlavou, postavil ho ako pamätník a vylial naň olej.+ 19 Nazval to miesto Bétel.* Neďaleké mesto sa pôvodne volalo Luz.+
20 Vtedy dal Jakob tento sľub: „Ak bude Boh so mnou a bude ma chrániť na mojej ceste a dá mi chlieb a odev 21 a ja sa v pokoji vrátim do domu svojho otca, tak Jehova dokáže, že je mojím Bohom. 22 A tento kameň, ktorý som postavil ako pamätník, sa stane Božím domom+ a zo všetkého, čo mi dáš, ti budem verne odovzdávať desatinu.“