Kniha žalmov
Dirigentovi: Jedutún.*+ Dávidov žalm.
39 Povedal som: „Dám si pozor na svoje konanie,
aby som nezhrešil jazykom.+
Kým som v prítomnosti zlého človeka,
budem držať svoj jazyk na uzde.“*+
2 Mlčal som ako nemý,+
nehovoril som ani o tom, čo je dobré,
ale vnútri som cítil prenikavú bolesť.*
Nakoniec som povedal:
4 „Jehova, pomôž mi uvedomiť si, ako rýchlo sa blíži môj koniec
a ako málo mi je vymeraných dní,+
aby som chápal, aký som pominuteľný.
Každý človek, aj keď sa zdá neohrozený, je len ako závan vetra.+ (sela)
6 Človek sa mihne životom ako tieň.
7 V čo teda môžem dúfať, Jehova?
Ty si moja jediná nádej.
8 Zbav ma všetkých mojich hriechov,+
nedovoľ, aby sa mi hlupáci posmievali.
10 Odvráť odo mňa svoj trest,*
hyniem pod údermi tvojej ruky.
11 Keď človek hreší, naprávaš ho trestom,+
pohlcuješ to, čo mu je drahé, tak ako moľa požiera odev.
Každý človek je len ako závan vetra.+ (sela)
12 Počúvaj moju modlitbu, Jehova,
vypočuj moje volanie o pomoc.+
Neprehliadaj moje slzy.
13 Odvráť odo mňa svoj prísny pohľad, aby som pookrial,
kým odídem a už ma viac nebude.“