Jeremiáš
12 Jehova, si spravodlivý,+ keď sa ti sťažujem,
keď s tebou hovorím o veciach práva.
Prečo sa zlým darí+
a prečo sú zradcovia bez starostí?
2 Zasadil si ich a zakorenili sa.
Vyrástli a prinášajú ovocie.
Často o tebe hovoria, ale ich najtajnejším myšlienkam* si vzdialený.+
3 Ale ty, Jehova, ma poznáš,+ vidíš ma.
Preskúmal si moje srdce a vieš, že je s tebou.+
Oddeľ ich ako ovce na zabitie,
oddeľ ich na deň zabíjania.
4 Dokedy bude usychať krajina
a vädnúť zeleň na všetkých poliach?+
Pre zlo jej obyvateľov
zmizli zvieratá i vtáky.
Veď hovoria: „On nevidí, čo sa s nami stane.“
5 Ak ťa unavuje bežať s pešími,
ako obstojíš v pretekoch s koňmi?+
Teraz sa cítiš v bezpečí v pokojnej krajine,
ale čo budeš robiť v húštinách pozdĺž Jordánu?
Never im,
ani keď s tebou hovoria pekne.
7 „Opustil som svoj dom,+ zanechal som svoje dedičstvo.+
Svoj milovaný ľud som vydal do rúk nepriateľov.+
8 Moje dedičstvo sa mi stalo podobným levovi v lese.
Reve proti mne,
preto som ho znenávidel.
Poďte, zhromaždite sa, všetky divé zvieratá,
poďte sa nažrať.+
Môj drahocenný podiel zeme obrátili na holú pustatinu.
Celá krajina je zničená,
ale nikto si to neberie k srdcu.+
12 Po všetkých vyšliapaných chodníkoch v pustatine prišli ničitelia.
Veď Jehovov meč pohlcuje od jedného konca krajiny po druhý.+
Nikto* nemá pokoj.
13 Zasiali pšenicu, ale zožali tŕnie.+
Narobili sa, ale zbytočne.
Za svoju úrodu sa budú hanbiť
pre Jehovov planúci hnev.“
14 Toto hovorí Jehova: „Pokiaľ ide o všetkých mojich zlých susedov, ktorí siahajú na dedičstvo, ktoré som dal svojmu izraelskému ľudu,+ vytrhnem ich z ich krajiny+ a judský ľud vytrhnem spomedzi nich. 15 Ale keď ich vytrhnem, znova sa nad nimi zľutujem a vrátim každého k jeho dedičstvu a do jeho krajiny.“
16 „A keď si naozaj osvoja zvyky môjho ľudu a budú prisahať na moje meno: ‚Akože žije Jehova!‘, tak ako učili môj ľud prisahať na Baala, dostanú miesto uprostred môjho ľudu. 17 Ale ak nebudú poslúchať, vytrhnem aj ich, vytrhnem ich a zničím,“ vyhlasuje Jehova.+