Sudcovia

19 V tých dňoch, keď Izrael nemal kráľa,+ si istý Lévita, ktorý v tom čase býval v odľahlej časti hornatého kraja Efraima,+ vzal za vedľajšiu manželku* jednu ženu z judského Betlehema.+ 2 Ona mu však bola neverná a odišla od neho do domu svojho otca v judskom Betleheme. Zostala tam štyri mesiace. 3 Potom jej manžel išiel za ňou presvedčiť ju, nech sa vráti. Mal so sebou sluhu a dva osly. Prišiel k domu jej otca a ona ho pozvala ďalej. Keď ho jej otec uvidel, potešil sa, že sa s ním stretáva, 4 a presvedčil ho, aby uňho zostal tri dni. Jedli a pili a on tam zostával cez noc.

5 Na štvrtý deň, keď skoro ráno vstali, aby sa vydali na cestu, otec mladej ženy povedal svojmu zaťovi: „Najedz sa, aby si mal silu,* a potom môžete ísť.“ 6 A tak si obaja sadli a začali jesť a piť. Potom mu otec mladej ženy povedal: „Prosím ťa, zostaň tu cez noc a cíť sa dobre.“* 7 Keď muž vstal a chcel odísť, jeho svokor naňho naliehal, a tak tam opäť prenocoval.

8 Piaty deň skoro ráno vstal, aby sa vydal na cestu, ale otec mladej ženy mu povedal: „Prosím, najedz sa, aby si mal silu.“* A zdržiavali sa pri jedle, až deň pokročil. 9 Potom muž vstal, aby sa so svojou manželkou a sluhom vydali na cestu, ale jeho svokor, otec mladej ženy, mu povedal: „Pozri, zvečerieva sa, zostaň, prosím, cez noc. O chvíľu je tma. Urob si pohodlie a prenocuj tu. Zajtra sa skoro ráno vydáte na cestu a pôjdete domov.“* 10 Ale on tam už nechcel zostať ďalšiu noc. Preto vstal, odišiel a dostal sa až k Jebuzu, čiže k Jeruzalemu.+ Mal so sebou dva osedlané osly, manželku a sluhu.

11 Keď boli blízko Jebuzu, deň už veľmi pokročil, a tak sluha povedal svojmu pánovi: „Nezastavíme sa v tomto meste Jebuzejcov, aby sme tu prenocovali?“ 12 Ale jeho pán mu povedal: „Nemali by sme sa zastavovať v meste cudzincov, ktorí nepatria k Izraelitom. Pôjdeme ďalej až do Gibey.“+ 13 Potom dodal: „Pokúsme sa dostať do Gibey alebo do Rámy+ a prenocujme v jednom z tých miest.“ 14 Išli teda ďalej. Keď boli blízko Gibey na území kmeňa Benjamín, slnko už zapadalo.

15 A tak sa zastavili v Gibei, aby tam prenocovali. Keď vošli do mesta, posadili sa na námestí, ale nikto ich nepozval na noc k sebe domov.+ 16 Nakoniec sa tam objavil nejaký starec, ktorý sa v ten večer vracal z práce na poli. Pochádzal z hornatého kraja Efraima+ a nejaký čas býval v Gibei, ale obyvatelia toho mesta boli Benjamínovci.+ 17 Keď zbadal pocestného na námestí, povedal mu: „Odkiaľ prichádzaš a kam ideš?“ 18 On mu odpovedal: „Ideme z judského Betlehema do odľahlej časti hornatého kraja Efraima, odkiaľ pochádzam. Bol som v judskom Betleheme+ a idem do Jehovovho domu,* ale nikto ma k sebe nepozval na noc. 19 Máme dosť slamy i krmiva pre naše osly+ a mám aj chlieb+ a víno pre seba, pre ženu a pre nášho sluhu. Nič nám nechýba.“ 20 Starec mu povedal: „U mňa budeš vítaný!* Rád sa postarám o všetko, čo potrebuješ. Len nezostávaj cez noc na námestí.“ 21 A priviedol ho do svojho domu a dal oslom krmivo. Potom si umyli nohy a začali jesť a piť.

22 Zatiaľ čo sedeli pri jedle, okolo domu sa zhromaždili naničhodníci z toho mesta. Búchali na dvere a volali na starca, majiteľa domu: „Vyveď toho muža, ktorý prišiel do tvojho domu!“ Chceli ho znásilniť.+ 23 Vtedy majiteľ domu vyšiel a povedal im: „Nie, moji bratia, prosím, nerobte nič zlé. Ten muž je hosťom v mojom dome. Nedopúšťajte sa takej nehanebnosti. 24 Tu je moja dcéra, panna, a je tu aj manželka toho muža. Tie vám vyvediem a môžete ich ponížiť, ak na tom trváte.*+ No voči tomu mužovi sa nesmiete dopustiť takej nehanebnosti.“

25 Ale nechceli ho počúvať. Lévita teda vzal svoju manželku+ a vyviedol im ju von. Znásilňovali a zneužívali ju celú noc až do rána. Potom ju na úsvite poslali preč. 26 Nadránom sa žena vrátila a padla pri vchode do domu, v ktorom bol jej pán, a ležala tam, až kým sa nerozvidnelo. 27 Keď jej pán ráno vstal a otvoril dvere domu, aby pokračoval v ceste, uvidel, že jeho manželka leží pri vchode do domu, s rukami na prahu. 28 Povedal jej: „Vstaň, ideme.“ Ale neodpovedala. A tak ju vyložil na osla a vydal sa na cestu domov.

29 Keď prišiel domov, vzal veľký nôž, rozrezal telo svojej manželky na 12 častí, končatinu po končatine, a každému izraelskému kmeňu poslal jednu časť. 30 Každý, kto to videl, povedal: „Niečo také sa ešte nikdy nestalo ani nebolo vidieť odvtedy, ako Izraeliti vyšli z Egypta, až dodnes. Zamyslite sa,* poraďte sa+ a povedzte, čo s tým.“