Sudcovia

17 V hornatom kraji Efraima+ žil muž, ktorý sa volal Micheáš. 2 Raz povedal svojej matke: „Pamätáš sa na tých 1 100 kúskov striebra, ktoré ti ukradli a nad ktorými si v mojej prítomnosti vyslovila kliatbu? To striebro je u mňa, ja som ho vzal.“ A matka mu povedala: „Nech ťa Jehova požehná, syn môj.“ 3 Vrátil jej teda tých 1 100 kúskov striebra, ale ona povedala: „Zasvätím to striebro Jehovovi. Nech sa zaň urobia dve sochy, ktoré budú tvoje, jedna tesaná a druhá odliata z kovu.+ To striebro ti dávam.“

4 A tak keď vrátil striebro svojej matke, vzala 200 kúskov striebra a dala ich kovotepcovi. Ten urobil dve sochy, jednu tesanú a druhú odliatu z kovu. A postavili ich do Micheášovho domu. 5 Micheáš mal svätyňu a urobil efod+ a sochy terafim*+ a ustanovil* jedného zo svojich synov, aby mu slúžil ako kňaz.+ 6 V tých dňoch Izrael nemal kráľa.+ Každý robil to, čo sám považoval za správne.*+

7 V Betleheme+ na území Júdu býval jeden mladý muž a bol to Lévita.+ Istý čas býval medzi Júdejcami, 8 ale potom odišiel z Betlehema, aby sa usadil niekde inde. Cestou prišiel do hornatého kraja Efraima k Micheášovmu domu.+ 9 „Odkiaľ prichádzaš?“ spýtal sa ho Micheáš. On mu odpovedal: „Som Lévita z judského Betlehema a hľadám miesto, kde by som sa usadil.“ 10 A tak mu Micheáš povedal: „Zostaň u mňa a slúž mi ako radca* a kňaz. Budem ti dávať desať kúskov striebra ročne a k tomu oblečenie a stravu.“ Lévita teda vošiel do jeho domu. 11 Ten mladý muž súhlasil, že uňho zostane, a stal sa mu akoby jedným z jeho synov. 12 Micheáš ho ustanovil,* aby mu slúžil ako kňaz.+ A býval v Micheášovom dome. 13 Micheáš si povedal: „Teraz viem, že Jehova bude ku mne dobrý, lebo mojím kňazom sa stal Lévita.“