Nehemiáš
2 V mesiaci nisan,* v 20. roku+ vlády kráľa Artaxerxa,+ priniesli kráľovi víno a ja som ho ako obyčajne vzal a podal kráľovi.+ V jeho prítomnosti som nikdy nebýval smutný. 2 A tak sa ma kráľ spýtal: „Prečo si taký smutný, keď nie si chorý? Určite ťa niečo trápi.“ Vtedy som sa veľmi zľakol.
3 Povedal som kráľovi: „Nech kráľ žije naveky! Ako nemám byť smutný, keď mesto, kde sú pochovaní moji predkovia, leží v troskách a jeho brány pohltil oheň?“+ 4 Kráľ sa ma spýtal: „Čo sa to snažíš dosiahnuť?“ Okamžite som sa pomodlil k Bohu nebies.+ 5 Potom som povedal kráľovi: „Ak to kráľ uzná za vhodné a ak si tvoj sluha získal tvoju priazeň, pošli ma do Judska, do mesta, kde sú pochovaní moji predkovia, aby som ho znovu vystaval.“+ 6 Nato sa ma kráľ, po ktorého boku sedela kráľovná, spýtal: „Ako dlho bude trvať tvoja cesta a kedy sa vrátiš?“ Povedal som mu, ako dlho budem preč,+ a on súhlasil s tým, aby som šiel.+
7 Potom som kráľovi povedal: „Ak sa to kráľovi zdá dobré, nech sú mi dané listy pre miestodržiteľov oblasti Za Riekou,*+ aby som sa bezpečne dostal do Judska, 8 a tiež list Asafovi, správcovi kráľovho lesa,* aby mi dal drevo na stavbu brán Chrámovej pevnosti,+ mestských hradieb+ a domu, v ktorom budem bývať.“ Kráľ mi listy dal,+ lebo môj Boh bol so mnou.*+
9 Keď som prišiel k miestodržiteľom oblasti Za Riekou, dal som im kráľove listy. Kráľ so mnou poslal aj veliteľov vojska a jazdcov. 10 Keď o tom počuli Sanballat+ Choronský a ammónsky+ úradník* Tobiáš,+ vôbec sa im nepáčilo, že niekto prišiel urobiť niečo dobré pre izraelský ľud.
11 Nakoniec som prišiel do Jeruzalema. Po troch dňoch 12 som v noci vstal aj s niekoľkými ďalšími mužmi. Nikomu som nepovedal, čo ma môj Boh podnietil* urobiť pre Jeruzalem. Nemal som so sebou žiadne zviera okrem toho, na ktorom som šiel. 13 Vyšiel som za noci Údolnou bránou+ a išiel som popred Prameň veľkého hada k Bráne hromád popola.+ Prezeral som zrúcaniny hradieb Jeruzalema a jeho brány zničené ohňom.+ 14 Prešiel som k Bráne prameňa+ a ku Kráľovmu rybníku, ale tam už zviera, na ktorom som sedel, nemalo kadiaľ prejsť. 15 Ja som však ďalej stúpal za noci údolím*+ a prezeral som hradby. Potom som sa obrátil a Údolnou bránou som sa vrátil späť.
16 Zastupujúci vládcovia+ nevedeli, kam som išiel a čo som robil, pretože som Židom ešte nič nepovedal, a to ani kňazom, ani urodzeným, ani zastupujúcim vládcom, ani tým, ktorí mali pracovať na stavbe. 17 Nakoniec som im povedal: „Vidíte, v akej hroznej situácii sme. Jeruzalem leží v troskách a jeho brány sú spálené. Poďte, znovu vystavajme hradby Jeruzalema, nech nezostávame ďalej v tejto hanbe.“ 18 Potom som im porozprával, ako ma môj Boh podporoval*+ a čo mi povedal kráľ.+ Nato povedali: „Poďme teda stavať.“ A tak jeden druhého povzbudili,* aby vykonali to dobré dielo.+
19 Keď o tom počuli Sanballat Choronský, ammónsky+ úradník* Tobiáš+ a Arab+ Gešem, začali nás zosmiešňovať+ a pohŕdavo hovorili: „Čo to robíte? Búrite sa proti kráľovi?“+ 20 Ale ja som im povedal: „Sám Boh nebies nám dá úspech+ a my, jeho služobníci, sa pustíme do práce a budeme stavať. Ale vy nemáte s Jeruzalemom nič spoločné, ani ste nikdy nemali,* a nemôžete si tu nič nárokovať.“+