Kniha žalmov
PIATA KNIHA
(Žalmy 107 – 150)
2 Nech to hovoria tí, ktorých Jehova vyslobodil,*
ktorých vyslobodil z rúk* protivníka+
3 a zhromaždil z cudzích krajín,+
z východu a zo západu,
zo severu i z juhu.+
4 Blúdili pustatinou, putovali púšťou,
nenachádzali cestu k mestu, kde by sa usadili.
5 Boli hladní a smädní,
omdlievali od únavy.
9 Lebo dal piť smädným
a hladných nasýtil dobrými vecami.+
10 Niektorí žili v najhlbšej temnote,
ako väzni trpeli v okovách,
11 lebo sa vzbúrili proti Božím výrokom,
pohrdli pokynmi Najvyššieho.+
12 Preto pokoroval ich srdce ťažkosťami,+
padali a nebolo nikoho, kto by im pomohol.
13 Vo svojej úzkosti volali k Jehovovi
a on ich vyslobodil z tiesne.
14 Vyviedol ich z najhlbšej temnoty
a postŕhal im putá.+
15 Nech ľudia ďakujú Jehovovi za jeho vernú lásku+
a za všetko obdivuhodné, čo pre nich urobil.
16 Lebo rozlámal medené brány
a posekal železné závory.+
17 Boli hlúpi a svojimi hriechmi a previneniami
si spôsobili trápenie.+
18 Úplne stratili chuť do jedla,
priblížili sa k bránam smrti.
19 Vo svojej úzkosti volali k Jehovovi
a on ich vyslobodil z tiesne.
20 Vydal príkaz a boli uzdravení,+
zachránil ich z jám, v ktorých uviazli.
21 Nech ľudia ďakujú Jehovovi za jeho vernú lásku
a za všetko obdivuhodné, čo pre nich urobil.
22 Nech mu prinášajú obete vďaky+
a rozprávajú o jeho skutkoch s radostnými výkrikmi.
23 Tí, čo brázdia more na lodiach,
čo obchodujú na šírych vodách,+
24 videli Jehovove skutky,
jeho obdivuhodné činy v hlbinách.+
25 Na jeho slovo sa strháva víchrica,+
dvíha vlny do výšky.
26 Stúpajú k nebu,
klesajú do hlbín.
Námorníkov pri pohľade na nebezpečenstvo opúšťa odvaha.
27 Motajú sa a tackajú ako opilec,
všetka ich zručnosť je im nanič.+
28 Vo svojej úzkosti volajú k Jehovovi+
a on ich vyslobodzuje z tiesne.
29 Utišuje víchricu,
vlnobitie tíchne.+
30 Radujú sa, že nastal pokoj,
a on ich privádza do vytúženého prístavu.
31 Nech ľudia ďakujú Jehovovi za jeho vernú lásku
a za všetko obdivuhodné, čo pre nich urobil.+
33 Premieňa rieky na púšť
a vodné pramene na vyprahnutú zem,+
34 úrodnú zem na soľnú pustatinu+
pre skazenosť jej obyvateľov.
35 Púšť premieňa na trstinové jazierka
a vyschnutú krajinu na vodné pramene.+
38 Požehnáva ich a oni majú stále viac potomkov,
dbá aj na to, aby sa im nezmenšovali stáda.+
39 No potom ich zasa ubúda a sú pokorovaní,
zažívajú útlak, nešťastie a zármutok.
40 Urodzených zahanbuje
a necháva ich blúdiť pustatinou, kde niet cesty.+