Jób
9 Jób odpovedal:
2 „Ja viem, že je to tak.
Veď ako môže byť človek v práve pri spore s Bohom?+
4 On je veľmi múdry* a nesmierne mocný.+
Kto sa mu môže vzoprieť a vyviaznuť bez ujmy?+
5 Prenáša* hory a nikto o tom nevie,
prevracia ich vo svojom hneve.
6 Trasie zemou, až sa pohne z miesta
a jej piliere sa otriasajú.+
7 Prikazuje slnku, aby nesvietilo,
zapečaťuje svetlo hviezd.+
8 Sám rozprestiera nebesia+
a kráča po vysokých morských vlnách.+
11 Prechádza okolo mňa a ja ho nevidím,
ide popri mne a ja ho nevnímam.
12 Ak chce niečo vziať, kto mu v tom zabráni?
Kto mu povie: ‚Čo robíš?‘+
14 Teda ako by som mu mohol odvrávať?!
Opatrne musím voliť slová, keď sa s ním priem.
15 Aj keby som bol v práve, neodvážil by som sa mu odpovedať,+
len by som prosil svojho sudcu* o milosť.
16 Ak ho zavolám, odpovie mi?
Neverím, že by ma chcel vypočuť.
17 Veď ma drví búrkou,
pre nič za nič množí moje rany.+
18 Nedá mi ani vydýchnuť,
sýti ma horkosťou.
20 Aj keby som bol v práve, vlastné ústa by ma odsúdili,
21 Hoci som bezúhonný,* nie som si istý sám sebou.
O taký život nestojím.*
22 Je to jedno. Preto hovorím:
‚Nevinného* zničí spolu so zlým.‘
23 Keby sa privalila záplava a priniesla náhlu smrť,
vysmial by sa zúfalstvu nevinných.
Ak nie on, kto teda?
25 Moje dni utekajú rýchlejšie ako bežec,+
ubehli a nepriniesli nič dobré.
26 Preplávali okolo mňa ako trstinové člny,
preleteli ako orol, ktorý sa vrhá na korisť.
27 Hoci si poviem: ‚Prestanem sa sťažovať,
moja tvár sa vyjasní a budem sa tešiť,‘
28 aj tak ma pochytí hrôza zo všetkých mojich útrap.+
Viem, že ma vyhlásiš za vinného.
29 Budem odsúdený.
Načo sa zbytočne namáhať?+
30 Keby som sa aj umyl vo vode z topiaceho sa snehu
a ruky by som si lúhom* vyčistil,+
31 ty by si ma ponoril do bahna,
až by som sa zhnusil vlastným šatám.
32 Veď on nie je človek ako ja, aby som mu odpovedal
a aby sme sa spolu súdili.+