Jób
10 Život sa mi zhnusil.+
Dám voľný priechod svojmu žiaľu,
nechám prehovoriť svoje zúfalstvo!
2 Poviem Bohu: ‚Neodsudzuj ma.
Prezraď mi, prečo sa so mnou prieš.
4 Máš oči človeka
a zrak smrteľníka?
5 Sú tvoje dni ako dni smrteľníka
a tvoje roky ako roky človeka,+
6 že na mne hľadáš chyby
a pátraš po mojom hriechu?+
7 Vieš, že som nevinný.+
Ale z tvojich rúk ma nikto nezachráni.+
8 Vytvoril si ma a sformoval vlastnými rukami+
a teraz ma chceš úplne zničiť?
9 Pamätaj, prosím, že si ma vytvoril z hliny.+
Chceš ma teraz vrátiť do prachu?+
10 Nevylial si ma ako mlieko
a nenechal zraziť sa ako syr?
11 Kožou a mäsom si ma obliekol
a pretkal si ma kosťami a šľachami.+
13 Ale potajomky si plánoval, čím ma postihneš,*
viem, že toto je od teba.
14 Ak by som zhrešil, videl by si to+
a neodpustil by si moje chyby.
15 Ak som sa previnil, beda mi!
16 Ak zdvihnem hlavu, naháňaš ma ako lev+
a znovu mi dávaš okúsiť svoju moc.
17 Privádzaš proti mne nových svedkov
a hneváš sa na mňa stále viac,
stíha ma jedno nešťastie za druhým.
18 Prečo si ma vyviedol z matkinho lona?+
Radšej som mal zomrieť, aby ma nikto nevidel.
19 Bolo by to, akoby som nikdy nežil,
z lona matky by ma odniesli rovno do hrobu.‘