Jób
15 Elifaz+ z Témanu mu odpovedal:
2 „Odpovedá múdry človek prázdnymi slovami?*
Plní si srdce nesprávnymi túžbami?*
3 Nestačí len karhať slovami,
samotné reči nepomôžu.
4 Ty u ľudí podkopávaš bázeň pred Bohom
a tvojou vinou oňho strácajú záujem.
5 Hovoria z teba tvoje hriechy,*
osvojuješ si reč chytrákov.
6 Nie ja, ale tvoje ústa ťa odsudzujú,
tvoje vlastné pery svedčia proti tebe.+
7 Či si sa narodil ako prvý z ľudí?
Prišiel si na svet ešte skôr ako vrchy?
8 Poznáš Božie tajomstvá
a patrí ti všetka múdrosť sveta?
9 Vieš niečo, čo my nevieme?+
Čomu rozumieš a my nie?
10 Sú medzi nami šediví aj starí,+
starší ako tvoj otec.
11 Nestačí ti, ako ťa Boh utešuje,
je ti málo láskavých slov?
12 Prečo sa nechávaš unášať citmi*
a prečo ti z očí srší zlosť?
13 Veď svoj hnev* obraciaš proti Bohu,
dovoľuješ, aby z tvojich úst vychádzali poburujúce slová.
14 Ako by mohol byť smrteľný človek čistý?
Ako by mohol byť niekto, koho porodila žena, spravodlivý?+
16 Čo potom odporný a skazený človek,+
muž, pre ktorého hrešiť je také ľahké ako piť vodu?!
17 Niečo ti poviem, počúvaj ma.
Vyrozprávam ti, čo som videl,
18 čo sa múdri muži dozvedeli od svojich otcov+
a čo si nenechali pre seba.
19 Iba im bola daná krajina,
nevkročila medzi nich noha cudzinca.
20 Zlý trpí po všetky svoje dni,
tyrana sužujú ťažkosti po všetky roky, ktoré sú mu vyhradené.
21 V ušiach mu znejú desivé zvuky+
a v čase pokoja ho prepadávajú bandy lupičov.
22 Neverí, že unikne temnote,+
čaká ho smrť mečom.
23 Blúdi pri hľadaní chleba* a hovorí: ‚Kde ho nájdem?‘
Dobre vie, že deň temnoty je blízko.
24 Úzkosť ho zviera, tieseň ho desí,
ochromujú ho ako kráľ, ktorý sa chystá na útok.
25 To preto, že hrozí rukou Bohu,
opovažuje sa vzoprieť* Všemohúcemu,
26 tvrdohlavo sa rúti proti nemu,
krytý masívnym pevným štítom.
27 Jeho tvár obrástla tukom,
boky mu kypia tučnotou.
28 Mestá, v ktorých býva, budú zničené
a jeho domy budú opustené,
stanú sa len hŕbami kamenia.
29 Nezbohatne, nenahromadí si majetok,
jeho bohatstvo sa nerozšíri po zemi.
31 Nech neklame sám seba a nespolieha sa na márnosť,
lebo odmenou mu bude zase len márnosť.
32 Stane sa mu to už čoskoro
a jeho vetvy sa nebudú rozrastať.+
33 Bude ako vinič, ktorý zhadzuje nezrelé plody,
ako olivovník, ktorý striasa kvety.
35 Počnú trápenie a porodia zlo,
ich lono splodí klam.“