Izaiáš
17 Vyhlásenie proti Damasku:+
„Damask ako mesto zanikne,
stane sa z neho hromada rozvalín.+
Sláva tých, čo zostali zo Sýrie,
sa rozplynie ako sláva synov Izraela,“ vyhlasuje Jehova vojsk.
4 „V ten deň Jakobova sláva uvädne
a jeho zdravé telo* vychudne.
5 Bude to, ako keď sa žne obilie
a pod rukou ženca padajú klasy,
ako keď sa paberkuje v údolí Refajovcov.+
6 Zostanú iba paberky,
ako keď sa obíja olivovník,
dve-tri zrelé olivy na najvyššom konári,
štyri-päť na jeho konároch,“+ vyhlasuje Jehova, Boh Izraela.
7 V ten deň človek vzhliadne k svojmu Tvorcovi, uprie oči na Svätého Izraela. 8 Nebude sa pozerať na oltáre,+ dielo svojich rúk,+ a nebude hľadieť na to, čo urobili jeho prsty, ani na posvätné koly,* ani na kadidlové oltáre.
9 V ten deň budú jeho opevnené mestá ako opustené osady v lese,+
ako konár opustený pred Izraelitmi.
Bude tam pustatina.
11 Cez deň svoj sad starostlivo oplotíš
a ráno už klíči to, čo si zasadil,
ale v deň choroby a nevyliečiteľnej bolesti bude po úrode.+
12 Počúvajte! Rozruch mnohých národov,
sú ako burácajúce more!
Národy sa búria,
hučia ako mohutné vody!
13 Národy burácajú ako hukot mnohých vôd.
Boh ich pokarhá a utečú ďaleko,
budú ako plevy hnané vetrom po kopcoch,
ako kotúľajúce sa suché bodliaky unášané víchricou.
14 Keď padne noc, zavládne zdesenie,
ale pred svitaním po nich nebude ani stopy.
Toto je údel tých, čo nás plienia,
tak dopadnú všetci, čo nás vykorisťujú.