Jób
27 Jób pokračoval vo svojej reči.* Povedal:
2 „Prisahám na živého Boha, ktorý mi odoprel spravodlivosť,+
prisahám na Všemohúceho, ktorý ma naplnil trpkosťou,+
3 že kým ešte dýcham
4 z mojich úst nevyjde nič zlé
a môj jazyk ani len nezašepká lož.
5 Nikdy vám nedám za pravdu!
Kým nezomriem, nevzdám sa svojej oddanosti Bohu!*+
6 Trvám na tom, že som spravodlivý, a budem taký i ďalej.+
Kým budem žiť, moje svedomie* ma z ničoho neodsúdi.*
7 Nech môj nepriateľ dopadne ako niekto skazený
a tí, čo na mňa útočia, ako zločinci.
9 Vypočuje Boh jeho volanie,
keď naňho doľahne tieseň?+
10 Bude mať potešenie vo Všemohúcom?
Bude neustále volať k Bohu?
11 Poučím vás o Božej moci,*
nič o Všemohúcom nebudem tajiť.
12 Ak ste všetci mali videnia,
prečo rozprávate také nezmysly?
13 Takto Boh odplatí zlému,+
takéto dedičstvo dostane tyran od Všemohúceho.
14 Aj keby mal veľa synov, padnú mečom+
a jeho potomkovia budú hladovať.
15 Tých, čo po ňom zostanú, pochová mor
a ich manželky za nimi nebudú plakať.
16 Aj keď nahromadí striebra ako prachu
a nazhŕňa pekného šatstva ako hliny,
17 to, čo zhromaždí,
si oblečie spravodlivý+
a jeho striebro si rozdelia nevinní.
18 Jeho dom je chatrný ako dom, ktorý si stavia moľa,
ako chatrč,+ ktorú si urobil strážnik.
19 Do postele si ľahne bohatý, ale jeho bohatstvo nepotrvá,*
keď otvorí oči, nebude mať nič.
20 Hrôza naňho príde náhle ako povodeň,
uprostred noci ho odnesie víchrica.+
21 Schytí ho východný vietor a bude preč,
zmetie ho z miesta, kde žil.+