Kniha žalmov
2 Otvorím ústa v prísloviach,
vyrozprávam vám hádanky dávnych čias,+
3 to, čo sme počuli a poznáme
a čo nám rozprávali naši otcovia.+
4 Nezatajíme to svojim synom,
porozprávame budúcej generácii+
o Jehovových chvályhodných skutkoch, o jeho sile+
a obdivuhodných veciach, ktoré vykonal.+
5 Dal Jakobovi nariadenie
a v Izraeli určil zákon,
prikázal našim predkom,
aby o týchto veciach hovorili svojim deťom,+
6 aby o nich vedela budúca generácia,
deti, ktoré sa ešte len narodia.+
Tie o nich budú ďalej rozprávať svojim deťom,+
7 a tak sa naučia dôverovať Bohu,
nezabudnú na Božie skutky+
a budú dodržiavať jeho prikázania.+
8 Nebudú ako ich predkovia,
ako tá tvrdohlavá a buričská generácia,+
generácia s nestálym* srdcom,+
ktorá nebola Bohu verná.
9 Efraimovci boli ozbrojení lukmi,
ale v deň boja sa dali na útek.
14 Cez deň ich viedol oblakom
a v noci svetlom ohňa.+
15 Rozštiepil skaly v pustatine
a uhasil ich smäd, z bezodných hlbín im dal piť.+
16 Vyviedol prúdy vody zo skaly
a nechal ich stekať ako rieky.+
17 Ale oni proti nemu stále hrešili,
búrili sa na púšti proti Najvyššiemu.+
19 Hovorili proti Bohu,
pýtali sa: „Je Boh schopný prestrieť stôl v pustatine?“+
20 Udrel do skaly
a vytryskla z nej voda, valila sa prúdom.+
Ale oni sa pýtali: „Dokázal by nám dať aj chlieb
a zaobstarať svojmu ľudu mäso?“+
21 Keď ich Jehova počul, rozhneval sa.+
Proti Jakobovi vyšľahol oheň,+
jeho hnev vzplanul proti Izraelovi,+
22 lebo nedôverovali Bohu,+
neverili, že je schopný ich zachrániť.
23 Preto dal príkaz mračnám hore
a otvoril brány nebies.
24 Mannu im zosielal ako dážď, aby sa najedli,
dával im nebeské obilie.+
26 Zdvihol v nebesiach východný vietor,
svojou mocou prihnal vietor z juhu.+
27 Zasypal ich mäsom ako prachom,
zoslal toľko vtákov, ako je zrniek piesku na brehu mora.
28 Nechal ich padať doprostred tábora,
padali všade okolo ich* stanov.
29 A oni jedli, až sa prejedli,
dal im, čo si žiadali.+
30 Ešte nestihli uspokojiť svoju chamtivosť,
ešte mali pokrm v ústach,
31 keď proti nim vzplanul Boží hnev.+
Pozabíjal najsilnejších medzi nimi,+
pozrážal izraelských mladých mužov.
33 Preto ukončil ich dni, takže sa pominuli ako para,+
ich roky skrátil náhlou hrôzou.
34 Vždy, keď ich zabíjal, začali ho hľadať,+
vracali sa k Bohu a hľadali ho.
36 Ale svojimi ústami ho podvádzali,
svojím jazykom mu klamali.
Často krotil svoj hnev+
a nevylial celú svoju zúrivosť.
43 Zabudli, aké znamenia urobil v Egypte,+
aké zázraky vykonal v oblasti Coánu,
44 ako premenil nílske kanály na krv,+
takže ľudia nemohli piť zo svojich tokov.
46 Ich úrodu dal zožrať nenásytnému hmyzu,
plody ich práce kobylkám.+
47 Ich vinič zničil krupobitím+
a ich sykomory ľadovcom.
49 Zoslal na nich svoj planúci hnev,
zúrivosť, rozhorčenie a tieseň,
zástupy anjelov prinášajúcich skazu.
50 Dal voľný priechod svojmu hnevu.
Neušetril ich pred smrťou,
vydal ich* napospas morovej nákaze.
51 V Egypte pobil všetkých prvorodených,+
prvých, ktorí sa narodili v Chamových stanoch.
52 Potom vyviedol svoj ľud ako ovce+
a viedol ich ako stádo pustatinou.
55 Vyhnal pred nimi národy,+
vymeral im dedičstvo meracou šnúrou,+
izraelské kmene usadil v ich domoch.+
59 Boh to videl a rozhneval sa,+
úplne zavrhol Izrael.
61 Symbol svojej moci nechal padnúť do zajatia,
svoju slávu do rúk nepriateľa.+
62 Svoj ľud vydal meču,+
rozhneval sa na tých, ktorí mu patria.
63 Jeho mladých mužov pohltil oheň,
jeho pannám nespievali svadobné piesne.*
66 Svojich nepriateľov zahnal na útek,+
vydal ich večnej potupe.
67 Zavrhol Jozefov rod,*
kmeň Efraim si nevyvolil.