Izaiáš
44 Počúvaj, Jakob, môj služobník,
Izrael, ktorého som si vyvolil.+
4 Porastú ako rastlinky v tráve,+
ako topole pri vodných tokoch.
5 Jeden povie: „Som Jehovov,“+
druhý sa nazve Jakobovým menom
a ďalší si napíše na ruku: „Patrím Jehovovi,“
a prijme Izraelovo meno.‘
7 Kto je ako ja?+
Nech prehovorí a dokáže mi to!+
Je tu niekto z čias, keď som vytvoril tento dávny národ,
niekto, kto vie povedať, čo má prísť,
čo sa zakrátko stane?
Či som to každému z vás vopred nepovedal a neoznámil?
Ste moji svedkovia.+
Je nejaký Boh okrem mňa?
Nie, iná Skala nie je,+ o nijakej neviem.‘“
9 Všetci tí, čo vyrezávajú modly, sú ničím
a ich najmilšie diela sú nanič.+
10 Kto by vytvoril takého boha alebo odlial takú modlu,
z ktorej nie je žiadny úžitok?+
11 Všetci jeho spoločníci budú zahanbení!+
Veď tí, čo ich vyrábajú, sú iba ľudia.
Nech sa všetci zhromaždia a zaujmú svoje miesta.
Zmocní sa ich hrôza a zahanbia sa.
12 Kováč pomocou nástroja* tvaruje železo nad žeravým uhlím,
formuje ho kladivami,
kuje ho svojím mocným ramenom.+
Pritom vyhladne a už nemá síl,
vysmädne a unaví sa.
13 Rezbár natiahne meraciu šnúru a červenou kriedou vyznačí obrysy.
14 Drevorubač stína cédre.
V lese si vyhliadne jeden strom, dub,
a stará sa oň, až kým z neho nevyrastie mocný strom.+
Zasadí vavrín a ten vďaka dažďu rastie.
15 Potom ho človek použije na kúrenie.
Vezme si z neho, aby sa zohrial,
založí oheň a upečie chlieb,
ale urobí aj boha a klania sa mu,
vyrobí modlu a uctieva ju.+
16 Polovicu z neho spáli v ohni
a upečie si na nej mäso, ktoré zje a nasýti sa.
Zároveň sa ohreje a povie si:
„Ach, zohrial som sa a ešte sa aj dívam do ohňa!“
17 Ale zo zvyšku urobí boha, modlu.
Klania sa pred ňou a uctieva ju.
Modlí sa k nej:
„Zachráň ma, veď si môj boh!“+
18 Nič nevedia a ničomu nerozumejú,+
lebo oči majú zaslepené, a tak nevidia,
ich srdce nemá pochopenie.
19 Nikto v srdci neuvažuje,
nemá také poznanie a porozumenie, aby si povedal:
„Polovicu z neho som spálil v ohni,
na jeho uhlíkoch som upiekol chlieb a mäso a najedol som sa.
Mám teraz zo zvyšku vyrobiť odpornú vec?+
Mám sa klaňať kusu* dreva?“
20 Taký človek sa akoby živil popolom.
Vlastné srdce ho oklamalo a zviedlo.
Nezachráni sa ani nepovie:
„Nie je to, čo mám v ruke, iba klam?“
21 „Pamätaj na tieto veci, Jakob, pamätaj, Izrael,
veď si môj služobník.
Vytvoril som ťa, si môj služobník.+
Izrael, nezabudnem na teba.+
22 Vymažem tvoje priestupky, akoby som ich zakryl oblakom,+
tvoje hriechy prikryjem ťažkými mrakmi.
Vráť sa ku mne a ja ťa vykúpim.+
23 Radostne volajte, nebesia,
veď Jehova zasiahol!
Víťazoslávne volajte, hlbiny zeme!
Kričte od radosti, vrchy,+
aj ty, les, a všetky tvoje stromy!
Veď Jehova vykúpil Jakoba
a na Izraeli ukazuje svoju slávu.“+
24 Toto hovorí Jehova, tvoj Vykupiteľ,+
ten, ktorý ťa formoval už od matkinho lona:
„Ja som Jehova, stvoril som všetko.
Kto mi pomáhal?
25 Marím znamenia tárajov,*
z veštcov robím bláznov,+
mudrcov uvádzam do zmätku
a ich poznanie obraciam na bláznovstvo.+
26 Ale slovo svojho služobníka spĺňam
a predpovede svojich poslov uskutočňujem.+
O Jeruzaleme hovorím: ‚Bude obývaný,‘+
a o judských mestách: ‚Budú znovu vystavané,+
vyzdvihnem Jeruzalem z trosiek.‘+
O Jeruzaleme hovorím: ‚Bude znovu postavený,‘
a o chráme: ‚Budú položené jeho základy.‘“+