Izaiáš
40 „Utešujte, utešujte môj ľud,“ hovorí váš Boh.+
2 „Hovorte k srdcu* Jeruzalema
a oznámte mu, že jeho nútená práca sa skončila,
že jeho previnenie je splatené.+
Jehova ho v plnej miere* potrestal za všetky jeho hriechy.“+
3 Niekto volá v pustatine:
Vyrovnajte v pustatine cestu+ pre nášho Boha.+
4 Nech sa každé údolie zdvihne
a každý vrch a kopec zníži.
Kopcovitá krajina nech sa vyrovná,
hornatá krajina nech sa stane rovinou.+
6 Počúvaj! Ktosi hovorí: „Volaj!“
A druhý sa pýta: „Čo mám volať?“
„Všetci ľudia sú* ako tráva.
Všetka ich verná láska je ako poľný kvet.+
Je to tak, ľudia sú len tráva.
9 Vystúp na vysoký vrch,
žena prinášajúca dobrú správu Sionu.+
Volaj silným hlasom,
žena prinášajúca dobrú správu Jeruzalemu.
Hlasno volaj, neboj sa.
Oznám judským mestám: „Tu je váš Boh.“+
S ním je odmena, ktorú dáva,
a pred ním je mzda, ktorú platí.+
11 Bude sa starať o* svoje stádo ako pastier.+
Zozbiera jahňatá
a ponesie ich v náručí.
Nežne povedie tie, ktoré dojčia svoje mladé.+
14 S kým sa radil, aby niečo pochopil,
a kto ho učí, čo je cesta práva?
15 Veď národy sú preňho ako kvapka z vedra,
považuje ich za povlak prachu na váhach.+
Ostrovy dvíha ako jemný prach.
16 Ani všetky stromy Libanonu nestačia na udržanie ohňa
a jeho divé zvieratá nestačia na zápalnú obeť.
18 Ku komu pripodobníte Boha?+
Čomu sa podľa vás podobá?+
20 Iný si vyberie strom, aby ho predložil ako obeť,+
strom, ktorý nie je práchnivý.
Vyhľadá zručného remeselníka,
aby vytesal sochu, ktorá nespadne.+
21 Neviete to?
Nepočuli ste o tom?
Nehovorí sa vám to od začiatku?
Nerozumiete tomu, čo je zjavné od položenia základov zeme?+
Rozťahuje nebesia ako jemnú látku
a rozprestiera ich ako stan na bývanie.+
23 Zosadzuje panovníkov
a sudcovia* zeme sú preňho nič.
24 Sotva boli zasadení,
sotva boli zasiati,
sotva sa stihli zakoreniť
a už sú odviati a vysychajú,
vietor ich odnáša ako plevy.+
25 „Ku komu ma prirovnáte? Kto mi je rovný?“ pýta sa Svätý.
26 „Zdvihnite oči a pozrite na nebo.
Kto stvoril všetky tie hviezdy?+
Ten, ktorý ich vyvádza ako vojsko, počíta ich jednu po druhej
a každú volá po mene.+
27 Jakob, prečo hovoríš, a ty, Izrael, prečo tvrdíš:
‚Jehova nevidí, čo prežívam,
Boh si nevšíma krivdy, ktoré znášam‘?+
28 Nevieš to? Nepočul si o tom?
Jehova, Stvoriteľ všetkého, čo je na zemi, je Bohom naveky.+
30 Chlapci sa unavia a vyčerpajú
a mladí muži sa potknú a spadnú,
31 ale tí, ktorí dúfajú v Jehovu, znovu získajú silu.
Vznesú sa na krídlach ako orly.+
Budú bežať a nevyčerpajú sa,
budú kráčať a neunavia sa.“+