Druhý Korinťanom
7 Milovaní, keď teda máme tieto sľuby,+ očistime sa od všetkého, čo poškvrňuje telo i ducha,+ a pretože sa bojíme Boha, zdokonaľujme svoju svätosť.
2 Urobte nám miesto vo svojom srdci.+ Nikomu sme neukrivdili, nikoho sme neskazili, nikoho sme nevyužili.+ 3 Nehovorím to, aby som vás odsúdil. Lebo ako som už povedal, ste v našom srdci a ani smrť, ani život na tom nič nezmení. 4 Hovorím k vám úplne otvorene* a veľmi sa vami chválim. Som veľmi povzbudený* a napriek všetkým našim ťažkostiam prekypujem radosťou.+
5 Keď sme prišli do Macedónie,+ neprinieslo nám* to úľavu. Zo všetkých strán na nás doliehalo samé trápenie – zvonka boje, zvnútra obavy. 6 Ale Boh, ktorý utešuje strápených,+ nás povzbudil* Títovou návštevou, 7 a nielen jeho návštevou, ale aj tým, ako ste ho povzbudili.* Porozprával nám o tom, ako ma túžite vidieť, ako smútite, ako úprimne sa o mňa zaujímate,* a tak som mal ešte väčšiu radosť.
8 Ak som vás svojím listom zarmútil,+ neľutujem to. Najprv som to ľutoval (keď som videl, že vás ten list zarmútil, hoci len na chvíľku), 9 ale teraz sa radujem. Neteší ma to, že ste boli smutní, ale to, že smútok vás viedol k pokániu. Boli ste smutní tak, ako sa to páči Bohu, takže sme vám nijako neublížili. 10 Smútok, ktorý sa páči Bohu, podnecuje k pokániu, čo vedie k záchrane, a to netreba ľutovať.+ Ale smútok typický pre svet prináša smrť. 11 Pozrite, aký účinok na vás mal smútok, ktorý sa páči Bohu! Viedol vás k túžbe očistiť sa, k rozhorčeniu, k bázni a k túžbe a horlivosti napraviť zlé konanie.+ Tým všetkým ste dokázali, že ste v tejto veci čistí.* 12 Aj keď som vám napísal, neurobil som to kvôli tomu, kto sa dopustil hriechu,+ ani kvôli tomu, komu bolo ublížené. Písal som vám, aby sa pred Bohom ukázalo, či budete ochotní počúvať nás. 13 A to nás povzbudilo.
No ešte viac sme sa potešili z Títovej radosti, pretože ste ho všetci pozdvihli na duchu. 14 Lebo som mu o vás hovoril a chválil sa vami a teraz sa nemusím hanbiť. Ako sme vám vo všetkom hovorili pravdu, tak aj to, čím sme sa Títovi chválili, sa ukázalo ako pravdivé. 15 A jeho láska k vám je ešte väčšia, keď spomína na to, akí ste boli všetci poslušní+ a prijali ste ho s úctou a bázňou. 16 Radujem sa, že vám môžem vo všetkom dôverovať.*