Kniha žalmov
Dirigentovi. Dávidov žalm.
139 Jehova, preskúmal si ma a vieš o mne všetko.+
2 Vieš, kedy si sadám a kedy vstávam.+
Z diaľky vnímaš moje myšlienky.+
4 Ešte ani neotvorím ústa
a ty, Jehova, už vieš, čo chcem povedať.+
5 Obklopuješ ma zo všetkých strán,
držíš ma svojou rukou.
6 Poznáš ma tak dobre, že je to nad moje chápanie.*
Tvoje poznanie je veľmi hlboké, nemôžem ho obsiahnuť.*+
7 Kam môžem ujsť pred tvojím duchom?
Kam môžem utiecť spred tvojej tváre?+
9 Keby som odletel na krídlach úsvitu
a usadil sa pri najvzdialenejšom mori,
10 aj tam by ma sprevádzala tvoja ruka,
tvoja pravica by ma chránila.+
11 Keby som si povedal: „Určite ma skryje tma,“
vtedy by sa noc okolo mňa zmenila na svetlo.
12 Tebe ani tma nie je príliš temná,
ešte aj noc ti žiari ako deň.+
Pre teba je temnota ako svetlo.+
14 Chválim ťa za to, ako obdivuhodne som vytvorený,+ napĺňa ma to bázňou.
Tvoje diela sú obdivuhodné+
a ja to veľmi dobre viem.
15 Moje kosti neboli pred tebou skryté,
keď som bol v tajnosti utvorený,
16 Tvoje oči videli už môj zárodok,
v tvojej knihe boli zapísané dni,
keď sa mali rozvíjať všetky jeho časti,
hoci ešte neexistovala ani jedna z nich.
17 Ako si vážim tvoje myšlienky!+
Bože, aký nesmierny je ich počet!+
18 Mohol by som ich spočítať? Veď ich je viac ako zrniek piesku.+
Po prebudení som v myšlienkach stále s tebou.*+
19 Bože, kiež by si zabil zlého!+
22 Necítim k nim nič, len nenávisť,+
stali sa mojimi nepriateľmi.
23 Preskúmaj ma, Bože, a spoznaj moje srdce.+