Jeremiáš
9 Ach, keby tak moja hlava bola studňou
a moje oči prameňom sĺz!+
Dňom i nocou by som oplakával
zabitých z môjho ľudu.
2 Keby som tak mal niekde v pustatine miesto, kde sa uchýli pútnik!
3 Ohýbajú svoj jazyk ako luk,
v krajine vládne lož, a nie pravda.+
„Postupujú od jedného zla k druhému,
ale mňa neberú na vedomie,“+ vyhlasuje Jehova.
4 „Každý si dajte pozor na svojho blížneho,
nedôverujte ani svojmu bratovi,
lebo každý brat je zradca+
a každý blížny je ohovárač.+
5 Každý podvádza svojho blížneho,
nikto nehovorí pravdu.
Svoj jazyk naučili hovoriť lož,+
vysiľujú sa konaním zla.
6 Bývaš uprostred podvodu.
Podvádzajú a nechcú ma poznať,“ vyhlasuje Jehova.
7 Preto toto hovorí Jehova vojsk:
„Roztavím ich a preskúšam,+
veď čo iné môžem urobiť s mojou dcérou, s mojím ľudom?
8 Ich jazyk je smrtiaci šíp, ktorý rozsieva podvod.
S blížnym hovoria o pokoji,
ale vo svojom vnútri chystajú úklady.“*
9 „Nemám ich za to brať na zodpovednosť?“ vyhlasuje Jehova.
„Nemám sa takému národu pomstiť?+
10 Budem plakať nad vrchmi,
zaspievam žalospev nad pastvinami v pustatine,
lebo boli spálené. Nikto tade nechodí,
nepočuť hlas stád.
Vtáky odleteli a zver utiekla, sú preč.+
11 Z Jeruzalema narobím kopy kamenia,+ brloh šakalov,+
a z judských miest urobím neobývanú pustatinu.+
12 Kto je taký múdry, aby to pochopil?
Komu to Jehova povedal, aby to oznámil?
Prečo je krajina zničená?
Prečo je spálená ako pustatina,
cez ktorú nikto neprechádza?“
13 Jehova odpovedal: „Lebo zavrhli môj zákon,* ktorý som im dal, neriadili sa ním a neposlúchali ma. 14 Riadili sa svojím tvrdohlavým srdcom+ a klaňali sa sochám Baala, ako ich to naučili ich otcovia.+ 15 Preto toto hovorí Jehova vojsk, Boh Izraela: ‚Nakŕmim tento ľud palinou a napojím ho otrávenou vodou.+ 16 Rozoženiem ich medzi národy, ktoré nepoznali oni ani ich otcovia,+ a pošlem za nimi meč, kým ich nezničím.‘+
17 Toto hovorí Jehova vojsk:
18 Nech sa poponáhľajú a spustia nad nami svoj nárek,
nech nám z očí tečú slzy prúdom,
spod viečok nech nám stekajú.+
19 Lebo zo Sionu doliehal nárek:+
„Aká skaza nás postihla,
aká veľká hanba!
Zničili naše domy a my sme museli opustiť krajinu.“+
20 Počujte, ženy, Jehovovo slovo,
nech vaše ucho prijme slovo jeho úst.
Učte svoje dcéry nariekať
a jedna druhú tento žalospev.+
21 Lebo smrť k nám preliezla cez okná,
vstúpila do našich opevnených veží,
aby nám vzala deti z ulíc
a mladíkov z námestí.‘+
22 Povedz: ‚Toto vyhlasuje Jehova:
„Mŕtvoly ľudí budú ležať ako hnoj na poli,
ako čerstvo pokosené obilie za žencom,
a nikto ich nebude zbierať.“‘“+
23 Toto hovorí Jehova:
24 „Ale ten, kto sa chváli, nech sa chváli tým,
že má pochopenie a že ma pozná,+
že som Jehova, ten, kto prejavuje vernú lásku a vykonáva právo a spravodlivosť na zemi,+
lebo v tom nachádzam potešenie,“+ vyhlasuje Jehova.
25 „Prichádzajú dni,“ vyhlasuje Jehova, „keď zúčtujem s každým obrezaným, a predsa neobrezaným,+ 26 s Egypťanmi,+ Júdejcami,+ Edomcami,+ Ammóncami+ a Moábcami+ a so všetkými, čo majú na spánkoch ostrihané vlasy a bývajú v pustatine,+ lebo všetky tieto národy sú neobrezané a celý Izrael má neobrezané srdce.“+