Evanjelium Matúša
15 Z Jeruzalema prišli za Ježišom farizeji a znalci Zákona+ a opýtali sa ho: 2 „Prečo tvoji učeníci porušujú tradície našich predkov? Napríklad si neumývajú ruky* pred jedlom.“+
3 Odpovedal im: „A vy prečo porušujete Božie prikázanie pre svoje tradície?+ 4 Boh povedal: ‚Cti svojho otca a svoju matku‘+ a ‚ten, kto uráža* svojho otca a svoju matku, musí zomrieť‘.+ 5 Ale vy hovoríte: ‚Človek, ktorý povie svojmu otcovi alebo matke: „Všetko, čo mám a čím by som ti mohol pomôcť, som ako dar zasvätil Bohu,“+ 6 ten vôbec nemusí ctiť svojho otca.‘ Tak ste svojimi tradíciami urobili Božie slovo neplatným.+ 7 Pokrytci, výstižne o vás prorokoval Izaiáš, keď povedal:+ 8 ‚Tento ľud ma ctí svojimi perami, ale ich srdce je odo mňa veľmi ďaleko. 9 Zbytočne ma však uctievajú, lebo ako náuky vyučujú ľudské príkazy.‘“+ 10 Potom si zavolal zástup a povedal: „Počúvajte a snažte sa pochopiť, čo vám hovorím:+ 11 Človeka neznečisťuje to, čo mu do úst vchádza, ale to, čo z nich vychádza.“+
12 Nato prišli učeníci a povedali: „Vieš, že farizeji sa pohoršili, keď počuli, čo si povedal?“+ 13 Odpovedal im: „Každá rastlina, ktorú nezasadil môj nebeský Otec, bude vytrhnutá aj s koreňmi. 14 Nechajte ich tak. Sú to slepí vodcovia. Keď slepý vedie slepého, obaja spadnú do jamy.“+ 15 „Vysvetli nám, čo si tým myslel,“* povedal Peter. 16 Ježiš mu povedal: „Ani vy tomu ešte nerozumiete?+ 17 Neviete, že všetko, čo vchádza do úst, ide do brucha a končí v stoke? 18 Ale to, čo vychádza z úst, pochádza zo srdca a to znečisťuje človeka.+ 19 Zo srdca pochádzajú zlé myšlienky,+ ktoré vedú k vraždám, nevere,* nemravnosti,* krádežiam, krivým svedectvám a urážkam.* 20 To sú veci, ktoré znečisťujú človeka. Ale jesť neumytými rukami* človeka neznečisťuje.“
21 Ježiš odtiaľ odišiel do okolia Týru a Sidónu.+ 22 Prišla k nemu jedna Feničanka z toho kraja a úpenlivo prosila: „Pane, Syn Dávidov, zľutuj sa nado mnou! Moja dcéra je posadnutá démonom a hrozne trpí.“+ 23 Ale neodpovedal jej ani slovom. Jeho učeníci mu hovorili: „Pošli ju preč, lebo za nami stále chodí a kričí.“ 24 Povedal: „Nebol som poslaný k nikomu inému, iba k strateným ovciam izraelského národa.“+ 25 Ale tá žena prišla bližšie, klaňala sa mu* a hovorila: „Pane, pomôž mi!“ 26 Odpovedal jej: „Nie je správne vziať chlieb deťom a hodiť ho psíkom.“ 27 Povedala: „To je pravda, Pane, ale aj psíky jedia omrvinky, ktoré padajú zo stola ich pánov.“+ 28 Ježiš jej povedal: „Máš veľkú vieru. Nech sa ti splní, o čo žiadaš.“ A od tej chvíle bola jej dcéra zdravá.
29 Ježiš sa odtiaľ vybral smerom ku Galilejskému moru.+ Tam vyšiel na vrch a sadol si. 30 Zhromaždili sa k nemu veľké zástupy ľudí. Boli medzi nimi chromí, zmrzačení, slepí, nemí a mnohí iní. Kládli ich k jeho nohám a on ich uzdravoval.+ 31 Keď ľudia videli, že nemí hovoria, zmrzačení sú uzdravení, chromí chodia a slepí vidia, žasli a oslavovali Boha Izraela.+
32 Potom si Ježiš zavolal učeníkov a povedal: „Je mi týchto ľudí ľúto,+ lebo sú so mnou už tri dni a nemajú nič na jedenie. Nechcem ich poslať preč hladných, lebo by sa mohli cestou vyčerpať.“+ 33 Ale učeníci mu povedali: „Kde na tomto odľahlom mieste vezmeme chlieb pre toľkých ľudí?“+ 34 Ježiš sa ich opýtal: „Koľko máte chlebov?“ „Sedem a niekoľko rybiek,“ odpovedali. 35 Nato dal zástupu pokyn, aby si posadali na zem. 36 Vzal sedem chlebov a ryby, a keď poďakoval Bohu, lámal ich a dával učeníkom a tí ich podávali ľuďom.+ 37 Všetci sa dosýta najedli a zvyšnými úlomkami chleba naplnili sedem veľkých košov.*+ 38 Najedlo sa 4 000 mužov a okrem nich aj ženy a deti. 39 Keď poslal zástup domov, nastúpil do člna a preplavil sa do magadanskej oblasti.+