Jób
37 Srdce mi z toho prudko búši,
ide mi z hrude vyskočiť.
2 Pozorne načúvajte burácaniu jeho hlasu,
hrmeniu, ktoré vychádza z jeho úst.
3 Necháva ho znieť pod celým nebom
a vysiela blesky+ až do končín zeme.
4 Po nich počuť dunenie.
Hrmí svojím majestátnym hlasom,+
a kým jeho hlas znie, blesky neustávajú.
7 Zastavuje prácu všetkých ľudí,*
aby každý spoznal jeho dielo.
8 Divá zver zalieza do skrýš
a nevychádza z brlohov.
11 Oblaky napĺňa vlahou,
v mračnách rozsieva blesky.+
14 Počúvaj, Jób,
zastav sa a uvažuj o obdivuhodných Božích dielach.+
15 Vieš, ako Boh riadi oblaky*
a ako z nich necháva šľahať blesky?
16 Chápeš, ako sa oblaky držia na oblohe?+
To sú obdivuhodné diela toho, ktorý má dokonalé poznanie.+
17 Prečo sa tvoj odev rozhorúči,
keď južný vietor upokojuje zem?+
19 Pouč nás, čo mu máme povedať,
lebo tápeme v tme a nevieme, ako odpovedať.
20 Treba mu ohlásiť, že s ním chcem hovoriť?
Či niekto povedal niečo, čo by sa mal dozvedieť?+
22 Zo severu preniká zlatistý jas,
Boží majestát+ vzbudzuje bázeň.
23 Pochopiť Všemohúceho je nad naše sily.+
24 Preto sa ho ľudia majú báť.+
Nikto, kto je múdry vo vlastných očiach, si nezíska jeho priazeň.“+