Habakuk
3 Modlitba proroka Habakuka v žalospevoch:
2 Jehova, počul som správu o tebe.
Jehova, žasnem nad tvojimi skutkami.
Za našich čias* ich urob znova!
Za našich čias* ich urob známymi.
Keď spôsobíš nepokoj, pamätaj na zľutovanie.+
Jeho sláva pokryla nebesia+
a zem sa naplnila jeho chválou.
4 Jeho jas bol ako svetlo.+
Z ruky mu vyžarovali dva lúče,
tam sa ukrývala jeho sila.
5 Pred ním šiel mor+
a za ním spaľujúca horúčka.
Večné vrchy sa roztrieštili
a dávne pahorky sa sklonili.+
To sú jeho cesty odpradávna.
7 V stanoch Kúšana som videl tieseň,
triasli sa stanové plachty madianskej krajiny.+
8 To proti riekam, Jehova,
to proti riekam sa rozpálil tvoj hnev?
Tvoje bojové vozy dobyli víťazstvo.*+
9 Vytiahol si svoj luk, je pripravený.
Palice* sú nachystané urobiť svoju prácu podľa prísahy.* (sela)
Rozdelil si zem riekami,
10 vrchy sa pri pohľade na teba zvíjali v bolestiach.+
11 Slnko a mesiac nevyšli, zostali vo svojom vznešenom príbytku.+
Tvoje šípy sa mihali ako svetlo,+
tvoja kopija sa zablysla ako blesk.
12 S rozhorčením si pochodoval zemou,
v hneve si pošliapal* národy.
13 Vyšiel si zachrániť svoj ľud, zachrániť svojho pomazaného.
14 Prebodol si hlavu jeho bojovníkov jeho vlastnými zbraňami,*
keď sa prihnali, aby ma rozprášili.
S radosťou sa z úkrytu vrhali na trpiaceho, aby ho pohltili.
15 Na svojich koňoch si prešiel cez more,
cez prívaly šírych vôd.
16 Keď som to počul, moje vnútro* sa rozochvelo,
pri tom zvuku sa mi chveli pery,
do kostí mi vnikla hniloba,+
nohy sa mi podlamovali.
Budem však ticho čakať na deň tiesne,+
ktorý prichádza na ľud, čo na nás útočí.
17 Aj keby figovník nerozkvitol
a vinič by nezarodil,
aj keby olivovník nevydal plody
a na poliach* by sa nič neurodilo,
aj keby z ohrady zmizlo stádo
a v maštaliach by nebol dobytok,
19 Zvrchovaný Pán Jehova je mojou silou,+
moje nohy urobí podobné nohám laní
a dá mi kráčať po výšinách.+
Dirigentovi: hrať na mojich strunových nástrojoch.