Druhá Kráľov

6 Synovia prorokov+ povedali Elizeovi: „Pozri, miesto, kde s tebou bývame, je pre nás príliš malé. 2 Dovoľ nám, prosím, odísť k Jordánu. Každý odtiaľ vezme brvno a urobíme si tam miesto na bývanie.“ Povedal im: „Choďte.“ 3 A jeden z nich mu povedal: „Prosím, poď aj ty so svojimi služobníkmi.“ „Dobre, pôjdem,“ odpovedal Elizeus. 4 A tak šiel s nimi. Keď prišli k Jordánu, začali stínať stromy. 5 Vtom jednému z nich pri stínaní stromu spadla do vody hlava sekery. „Ach, môj pane,“ vykríkol, „bola požičaná!“ 6 „Kam spadla?“ opýtal sa Boží muž. Keď mu to miesto ukázal, Elizeus odsekol kus dreva, hodil ho tam a hlava sekery vyplávala. 7 Povedal mu: „Vytiahni ju.“ Natiahol ruku a vzal ju.

8 Kráľ Sýrie sa chystal do boja s Izraelom.+ Radil sa so svojimi veliteľmi a povedal im, kde sa utáboria. 9 Potom Boží muž+ poslal izraelskému kráľovi odkaz: „Daj pozor, aby si neprechádzal týmto miestom, lebo tam prichádzajú Sýrčania.“ 10 Izraelský kráľ teda varoval ľudí na tom mieste, o ktorom mu Boží muž povedal, nech si tam dávajú pozor. Elizeus varoval kráľa opakovane* a on sa tým miestam zakaždým vyhol.+

11 To kráľa* Sýrie rozzúrilo, zvolal svojich veliteľov a povedal: „Hovorte! Kto z nás je tu na strane izraelského kráľa?“ 12 Jeden z nich odpovedal: „Nikto, môj pán, kráľ! To Elizeus, ten prorok v Izraeli, oznamuje izraelskému kráľovi aj to, čo hovoríš vo svojej spálni.“+ 13 Nato kráľ rozkázal: „Choďte a zistite, kde je. Dám ho zajať.“ Neskôr mu oznámili: „Je v Dotáne.“+ 14 Okamžite tam poslal veľké vojsko s koňmi a bojovými vozmi. Prišli v noci a obkľúčili mesto.

15 Keď ráno služobník Božieho muža vstal a vyšiel von, videl, že mesto je obkľúčené vojskom s koňmi a bojovými vozmi. „Ach, môj pane!“ zvolal. „Čo budeme robiť?“ 16 Ale on povedal: „Neboj sa,+ tých, čo sú s nami, je viac ako tých, čo sú s nimi.“+ 17 Potom sa Elizeus pomodlil: „Jehova, prosím, otvor mu oči, aby videl.“+ A Jehova mu otvoril oči a on videl, že hornatý kraj okolo Elizea+ je plný ohnivých koní a bojových vozov.+

18 Keď sa Sýrčania priblížili, Elizeus sa pomodlil k Jehovovi: „Prosím, postihni tento národ slepotou.“+ A postihol ich slepotou, tak ako Elizeus žiadal. 19 Vtedy Elizeus povedal Sýrčanom: „Toto nie je tá cesta ani to mesto. Poďte za mnou, zavediem vás k mužovi, ktorého hľadáte.“ Ale zaviedol ich do Samárie.+

20 Keď prišli do Samárie, Elizeus povedal: „Jehova, otvor im oči, aby videli.“ Jehova im otvoril oči a oni videli, že sú uprostred Samárie. 21 Keď ich uvidel izraelský kráľ, opýtal sa Elizea: „Mám ich pobiť, môj otče?“ 22 „Nie,“ odpovedal. „Zabíjaš tých, ktorých si zajal v boji?* Daj im jedlo a vodu, a keď sa najedia a napijú,+ nech sa vrátia k svojmu pánovi.“ 23 Pripravil im teda veľkú hostinu, a keď sa najedli a napili, prepustil ich a oni sa vrátili k svojmu pánovi. Odvtedy nájazdy Sýrčanov+ do izraelskej krajiny prestali.

24 Po nejakom čase sýrsky kráľ Ben-Hadad zhromaždil celé svoje vojsko,* vytiahol proti Samárii a obľahol ju.+ 25 V Samárii nastal veľký hlad.+ Obliehali ju tak dlho, až bola oslia hlava+ za 80 kúskov striebra a štvrť kabu* holubieho trusu za päť kúskov striebra. 26 Keď izraelský kráľ prechádzal po hradbách, nejaká žena naňho zavolala: „Pomôž mi, môj pán, kráľ!“ 27 Odpovedal: „Ak ti nepomôže Jehova, ako ti môžem pomôcť ja? Myslíš, že ti môžem dať obilie z mlatoviska* alebo víno či olej z lisu?“ 28 Kráľ sa jej spýtal: „Čo sa ti stalo?“ Odpovedala mu: „Táto žena mi povedala: ‚Daj svojho syna. Dnes zjeme jeho a zajtra zjeme môjho syna.‘+ 29 A tak sme uvarili môjho syna a zjedli ho.+ Na druhý deň som jej povedala: ‚Daj svojho syna, zjeme ho.‘ Ale ona svojho syna skryla.“

30 Keď kráľ počul slová tej ženy, roztrhol svoje rúcho.+ Ako prechádzal po hradbách, ľudia videli, že pod ním* má oblečenú vrecovinu. 31 Kráľ vyhlásil: „Nech ma Boh prísne potrestá,* ak dnes Elizeus, Šafatov syn, nepríde o hlavu!“+

32 A poslal za ním posla. V tom čase Elizeus sedel so staršími vo svojom dome. Skôr ako posol prišiel, Elizeus povedal starším: „Viete, že ten vrahov syn+ vyslal posla, aby ma sťal? Dávajte pozor, a keď ten posol príde, zavrite dvere a držte ich, aby nevošiel. Za ním už počuť kroky jeho pána.“ 33 Kým s nimi ešte hovoril, prišiel posol. Potom prišiel kráľ a povedal: „Toto nešťastie je od Jehovu. Načo mám ešte čakať na Jehovovu pomoc?“