Príslovia
2 Stojí na vyvýšených miestach+ pri ceste,
postavila sa na rázcestí.
3 Pri bránach, ktoré vedú do mesta,
pri vchodoch do brán hlasno volá:+
4 „Na vás, ľudia, volám,
vám všetkým sa prihováram.
6 Počúvajte, lebo to, čo hovorím, je dôležité,
moje pery hovoria to, čo je správne.
7 Veď z mojich úst vychádza pravda
a mojim perám sa hnusí skazenosť.
8 To, čo hovorím, je čestné,*
v mojich slovách nie je faloš ani klam.
9 Všetky sú jasné tomu, kto je rozumný,
a tí, čo nadobudli poznanie, vedia, že sú pravdivé.
11 Veď múdrosť je lepšia ako koraly,*
nič, po čom človek túži, sa jej nevyrovná.
13 Báť sa Jehovu znamená nenávidieť to, čo je zlé.+
Nenávidím povýšenosť a pýchu,+ zlé konanie a zvrátenú reč.+
15 S mojou pomocou vládnu králi
a vládcovia vydávajú spravodlivé výnosy.+
16 S mojou pomocou panujú kniežatá
a urodzení súdia spravodlivo.
17 Milujem tých, čo ma milujú.
Tí, čo ma hľadajú, ma nájdu.+
18 U mňa je bohatstvo a sláva,
trvalý majetok* a spravodlivosť.
19 Moje plody sú nad zlato, sú lepšie než rýdze zlato,
a úroda, ktorú prinášam, je lepšia ako čisté striebro.+
20 Kráčam cestou spravodlivosti,
idem prostriedkom chodníkov práva.
21 Tým, čo ma milujú, zverujem veľké dedičstvo
a napĺňam ich zásobárne.
25 Zrodila som sa skôr, ako boli vrchy zasadené na svoje miesto,
skôr ako vystúpili pahorky,
26 ešte než urobil zem, planiny
a prvé hrudy zemskej pôdy.
27 Keď pripravoval nebesia,+ bola som pri tom,
keď vyznačil obzor* na vodnej hladine,+
28 keď umiestňoval* oblaky vo výšinách,
keď zakladal pramene v hlbinách,
29 keď vymedzil hranice moru
a jeho vodám stanovil, že ich nesmú prekročiť,*+
keď položil* základy zeme,
32 A teraz ma počúvajte, synovia.
Šťastní sú tí, čo kráčajú po mojich cestách.
34 Šťastný je človek, ktorý ma počúva,
ktorý každý deň skoro ráno prichádza k mojim dverám*
a ktorý čaká pri vchode do môjho domu.
35 Veď ten, kto ma nájde, nájde život+
a získa Jehovovu priazeň.
36 Ale ten, kto ma prehliada, škodí sám sebe
a tí, čo ma nenávidia, milujú smrť.“+