Izaiáš
41 „Mlčte a počúvajte ma,* ostrovy.
Nech národy pozbierajú sily,
nech pristúpia a prehovoria.+
Predstúpme spoločne pred súd.
2 Kto vzbudil dobyvateľa od východu?+
Kto ho povolal k svojim nohám,* aby vykonal spravodlivosť?
Kto mu vydal do rúk národy
a podrobil mu kráľov?+
Kto ich mení na prach jeho mečom
a na rozviate plevy jeho lukom?
3 Prenasleduje ich, bez zábran prechádza
po cestách, po ktorých ešte nešiel.
4 Čie je to dielo? Kto to urobil?
Kto od začiatku povoláva k životu generáciu za generáciou?
5 Ostrovy to videli a dostali strach,
končiny zeme sa trasú.
Národy sa zhromaždili a prichádzajú,
6 navzájom sa podporujú,
hovoria jeden druhému: „Buď silný.“
7 Remeselník posmeľuje zlatníka,+
ten, čo vyklepáva kladivom,
posilňuje toho, čo udiera na nákovu,
a keď sa pozrie na zvarené miesto, hovorí: „Je to dobré.“
Nakoniec modlu pribijú klincami, aby nespadla.
8 „Ale ty, Izrael, si môj služobník,+
teba, Jakob, potomstvo* môjho priateľa Abraháma,+
som si vyvolil.+
9 Priviedol som ťa z veľkej diaľky,+
povolal som ťa z najvzdialenejších končín zeme.
10 Neboj sa, veď som s tebou.+
Neznepokojuj sa, veď som tvoj Boh.+
Posilním ťa a pomôžem ti.+
Budem ťa pevne držať svojou spravodlivou pravicou.‘
11 Všetci, čo proti tebe zúria, budú zahanbení a ponížení.+
Tí, čo s tebou bojujú, sa stanú ničím a zahynú.+
12 Budeš hľadať tých, ktorí s tebou zápasia, ale nenájdeš ich.
Muži, ktorí proti tebe bojujú, budú, akoby ani neboli, zmenia sa na nič.+
14 Neboj sa, ty červík* Jakob,+
pomôžem ti, ľud Izraela,“ vyhlasuje Jehova, tvoj Vykupiteľ,+ Svätý Izraela.
Rozmlátiš vrchy a rozdrvíš ich,
z kopcov narobíš plevy.
16 Preveješ ich
a vietor ich odnesie,
víchrica ich rozfúka.
17 „Núdzni a chudobní hľadajú vodu, ale žiadna nie je.
Ich jazyk vysychá od smädu.+
Ja, Jehova, im pomôžem.+
Ja, Boh Izraela, ich neopustím.+
19 Púšť vysadím cédrami,
akáciami, myrtami a borovicami.+
V pustatine zasadím borievky,
jasene a cyprusy,+
20 aby všetci ľudia videli a spoznali,
všimli si a pochopili,
že to urobila Jehovova ruka,
že to stvoril Svätý Izraela.“+
21 „Predstúpte so svojím sporom,“ hovorí Jehova.
„Predneste svoje dôvody,“ hovorí Jakobov Kráľ.
22 „Poďte, vy modly, predložte dôkazy a oznámte nám, čo sa stane.
Alebo nám povedzte o budúcich veciach.+
23 Povedzte, čo sa stane v budúcnosti,
a my uveríme, že ste bohovia.+
Urobte niečo dobré alebo zlé,
niečo, nad čím by sme užasli.+
24 Ale vy nemôžete urobiť nič,
veď ste menej ako nič.+
Každý, kto sa vám klania, je odporný.+
26 Kto o tom hovoril od začiatku, aby sme to vedeli,
a oddávna, aby sme povedali: ‚Má pravdu‘?+
Nikto to neoznámil,
nikto o tom nehovoril.
Nikto od vás nepočul ani slovo!“+
27 Ja som bol prvý, kto povedal Sionu: „Pozri, čo sa stane!“,+
a do Jeruzalema vyšlem posla s dobrou správou.+
28 Obzeral som sa, ale nebol tam nikto,
nebol medzi nimi žiadny radca.
Pýtal som sa ich, ale nikto neodpovedal.
29 Všetci sú iba klam.*
Ich skutky nie sú nič,
ich modly sú vietor a neskutočnosť.+