Evanjelium Lukáša

9 Potom zavolal tých dvanástich a dal im moc nad všetkými démonmi+ a tiež moc uzdravovať choroby.+ 2 Vyslal ich, aby zvestovali Božie Kráľovstvo a uzdravovali, 3 a povedal im: „Neberte si na cestu nič: ani palicu, ani vak na jedlo, ani chlieb, ani peniaze,* ani nič na prezlečenie.*+ 4 Kdekoľvek vojdete do domu, zostaňte tam, až kým neodídete z tej oblasti.+ 5 Keď vás v nejakom meste neprijmú, pri odchode z neho straste prach zo svojich nôh na svedectvo proti nim.“+ 6 Potom sa vydali na cestu, prechádzali dedinami a všade oznamovali dobrú správu a uzdravovali.+

7 Oblastný vládca* Herodes* sa dopočul o všetkom, čo sa deje, a bol zmätený, lebo niektorí hovorili, že Ján vstal z mŕtvych,+ 8 iní hovorili, že sa zjavil Eliáš, a ďalší, že vstal niekto z dávnych prorokov.+ 9 Herodes povedal: „Jána som dal sťať.+ Kto je teda ten, o ktorom počúvam také veci?“ A veľmi ho chcel vidieť.+

10 Keď sa apoštoli vrátili, rozprávali Ježišovi o všetkom, čo robili.+ Vzal ich so sebou a vydali sa na cestu do mesta nazývaného Betsaida, aby mohli byť sami.+ 11 Ale zástupy sa to dozvedeli a išli za ním. Láskavo ich prijal, hovoril im o Božom Kráľovstve a uzdravoval tých, ktorí to potrebovali.+ 12 Keď sa deň chýlil ku koncu, prišli za ním dvanásti apoštoli a povedali mu: „Pošli tých ľudí preč, aby mohli ísť do okolitých dedín a osád a zaobstarali si nocľah a niečo na jedenie, lebo tu sme na odľahlom mieste.“+ 13 Ale on im povedal: „Vy im dajte niečo jesť.“+ Povedali: „Nemáme nič, iba päť chlebov a dve ryby. Ibaže by sme šli a kúpili potraviny pre všetkých týchto ľudí.“ 14 Bolo tam okolo 5 000 mužov. Nato Ježiš vyzval svojich učeníkov: „Povedzte im, nech sa rozdelia do skupín asi po 50 a sadnú si.“ 15 Učeníci to urobili a všetci ľudia si posadali. 16 Vzal päť chlebov a dve ryby, vzhliadol k nebu a pomodlil sa.* Potom ich lámal a podával učeníkom, aby ich dávali ľuďom. 17 Všetci sa dosýta najedli, a keď pozbierali úlomky chleba, naplnili nimi 12 košov.+

18 Keď sa raz osamote modlil, prišli k nemu učeníci a on sa ich spýtal: „Za koho ma ľudia považujú?“+ 19 Odpovedali: „Niektorí za Jána Krstiteľa, iní za Eliáša a ďalší hovoria, že bol vzkriesený jeden z dávnych prorokov.“+ 20 Potom sa ich spýtal: „A za koho ma považujete vy?“ Peter odpovedal: „Za Božieho Pomazaného.“*+ 21 Prísne im prikázal, aby o tom nikomu nehovorili,+ 22 a dodal: „Syn človeka musí veľa vytrpieť, musí byť zavrhnutý staršími, hlavnými kňazmi a znalcami Zákona a musí byť zabitý+ a na tretí deň vzkriesený.“+

23 Potom všetkým povedal: „Ak chce ísť niekto za mnou, nech zaprie sám seba,+ berie každý deň svoj mučenícky kôl* a nasleduje ma.+ 24 Kto si chce zachrániť život,* príde oň, ale kto príde o život* pre mňa, zachráni si ho.+ 25 Veď čo má človek z toho, keď získa aj celý svet, ale uškodí si alebo príde o život?+ 26 Kto sa hanbí za mňa a za moje slová, za toho sa bude hanbiť aj Syn človeka, keď príde vo svojej sláve a v sláve svojho Otca a svätých anjelov.+ 27 Uisťujem vás, že niektorí z tých, čo tu stoja, nezomrú, kým neuvidia Božie Kráľovstvo.“+

28 Asi osem dní po tých slovách vzal so sebou Petra, Jána a Jakuba a vystúpil s nimi na vrch modliť sa.+ 29 Keď sa modlil, vzhľad jeho tváre sa zmenil a jeho odev bol žiarivo biely. 30 A rozprávali sa s ním dvaja muži. Boli to Mojžiš a Eliáš. 31 Zjavili sa v sláve a hovorili o jeho odchode, ku ktorému malo dôjsť v Jeruzaleme.+ 32 Petra a ostatných premohol spánok, ale keď sa prebudili, uvideli Ježišovu slávu+ a tých dvoch mužov, ktorí stáli pri ňom. 33 Keď tí muži od Ježiša odchádzali, Peter mu povedal: „Učiteľ, je skvelé, že sme tu. Postavme tri stany, jeden pre teba, jeden pre Mojžiša a jeden pre Eliáša.“ No neuvedomoval si, čo hovorí. 34 Kým ešte hovoril, vytvoril sa oblak a zahalil ich. Keď sa ocitli v oblaku, dostali strach. 35 A z oblaku+ zaznel hlas: „Toto je môj Syn, môj vyvolený.+ Počúvajte ho.“+ 36 Kým hlas doznel, Ježiš zostal sám. Učeníci vtedy nikomu nepovedali o tom, čo videli.+

37 Keď nasledujúci deň zišli z vrchu, prišiel za Ježišom veľký zástup ľudí.+ 38 Zrazu nejaký muž zo zástupu zvolal: „Učiteľ, prosím ťa, pomôž* môjmu synovi, je to moje jediné dieťa!+ 39 Zmocňuje sa ho duch a on z ničoho nič začne kričať a zmieta sa v kŕčoch, až sa mu pení z úst. Doráňa ho a len ťažko z neho vychádza. 40 Prosil som tvojich učeníkov, aby ho vyhnali, ale nedokázali to.“ 41 Ježiš povedal: „Neveriaca a skazená generácia,+ ako dlho ešte budem musieť byť s vami a znášať vás? Priveď sem svojho syna.“+ 42 Ešte aj vo chvíli, keď chlapec prichádzal, ho démon zhodil na zem a veľmi ním lomcoval. Ale Ježiš zlého* ducha pokarhal, chlapca uzdravil a vrátil ho otcovi. 43 A ľudia žasli nad obdivuhodnou Božou mocou.

Keď sa všetci čudovali tomu, čo robil, povedal svojim učeníkom: 44 „Pozorne počúvajte a zapamätajte si tieto slová: Syna človeka zradia a vydajú do rúk ľudí.“+ 45 Ale oni nerozumeli tomu, čo hovorí. Význam tých slov bol pred nimi skrytý, a tak ich nepochopili, ale báli sa ho na to spýtať.

46 Potom sa začali dohadovať, kto z nich je najvýznamnejší.*+ 47 Ježiš vedel, čo je v ich srdci, preto vzal malé dieťa, postavil ho vedľa seba 48 a povedal im: „Kto prijíma toto malé dieťa z úcty ku mne,* prijíma aj mňa, a kto prijíma mňa, prijíma aj toho, ktorý ma poslal.+ Veď ten, kto sa medzi vami správa ako menší,* ten je veľký.“+

49 Vtedy sa ozval Ján a povedal: „Učiteľ, videli sme nejakého muža, ako vyháňa démonov v tvojom mene. Snažili sme sa mu v tom zabrániť, lebo ťa nenasleduje spolu s nami.“+ 50 Ale Ježiš mu odpovedal: „Nebráňte mu, lebo kto nie je proti vám, je za vás.“

51 Keď sa blížil čas,* aby bol vzatý do neba,+ pevne sa rozhodol ísť do Jeruzalema. 52 Poslal pred sebou poslov a tí šli do jednej samaritánskej dediny, aby tam preňho všetko pripravili. 53 No neprijali ho tam,+ lebo mal namierené do Jeruzalema. 54 Keď to videli učeníci Jakub a Ján,+ povedali: „Pane, máme povedať, aby zostúpil oheň z neba a zničil ich?“+ 55 Ale on sa k nim obrátil a pokarhal ich. 56 A tak šli do inej dediny.

57 Cestou mu niekto povedal: „Budem ťa nasledovať, kam len pôjdeš.“ 58 Ježiš mu povedal: „Líšky majú brlohy a vtáci hniezda, ale Syn človeka nemá kde zložiť hlavu.“+ 59 Potom povedal niekomu inému: „Buď mojím nasledovníkom.“ Ten odpovedal: „Pane, dovoľ mi najprv odísť a pochovať svojho otca.“+ 60 Ale Ježiš mu povedal: „Nech mŕtvi+ pochovávajú svojich mŕtvych, ale ty choď a všade oznamuj Božie Kráľovstvo.“+ 61 A ďalší povedal: „Pane, budem ťa nasledovať, ale najprv mi dovoľ, aby som sa rozlúčil so svojou domácnosťou.“ 62 Ježiš mu povedal: „Nikto, kto položil ruku na pluh a obzerá sa späť,+ sa nehodí pre Božie Kráľovstvo.“+