Izaiáš
49 Počúvajte ma, ostrovy,
dávajte pozor, ďaleké národy.+
Jehova ma povolal, skôr ako som sa narodil.*+
Ešte kým som bol v matkinom lone, oznámil moje meno.
2 Z môjho jazyka urobil ostrý meč,
ukryl ma v tieni svojej ruky.+
Urobil zo mňa naostrený šíp,
skryl ma vo svojom tulci.
4 Ale ja som povedal: „Nadarmo som sa namáhal,
svoju silu som vynakladal zbytočne, pre nič.
5 Jehova, ktorý ma formoval za svojho služobníka už od matkinho lona,
teraz povedal, aby som k nemu priviedol späť Jakoba,
aby som k nemu zhromaždil Izrael.+
Budem v Jehovových očiach oslávený
a môj Boh sa stane mojou silou.
6 A povedal: „Nie si len mojím služobníkom,
aby si obnovil Jakobove kmene
a priviedol späť zachránených z Izraela.
Urobil som ťa aj svetlom pre národy,+
aby moja záchrana siahala až do najvzdialenejších končín zeme.“+
7 Toto hovorí Jehova, Vykupiteľ Izraela, jeho Svätý,+ tomu, ktorý je opovrhovaný,+ ku ktorému má národ odpor, služobníkovi vládcov:
„Králi uvidia a povstanú
a kniežatá sa poklonia
z úcty k Jehovovi, ktorý je verný,+
k Svätému Izraela, ktorý si ťa vyvolil.“+
8 Toto hovorí Jehova:
Ochraňoval som ťa, aby som ťa urobil zmluvou medzi mnou a ľuďmi,+
aby si obnovil krajinu,
aby si vrátil môjmu ľudu spustnuté dedičstvá,+
9 aby si povedal väzňom: ‚Vyjdite!‘+
a tým, ktorí sú v tme:+ ‚Ukážte sa!‘
Budú sa pásť popri cestách,
ich pastviny budú pri všetkých vyšliapaných chodníkoch.*
10 Nebudú hladní ani smädní+
a horúčava ani slnko ich nespáli,+
lebo ich povedie ten, ktorý má s nimi súcit,+
a privedie ich k prameňom vôd.+
11 Všetky svoje vrchy zmením na cesty
a moje cesty budú vyvýšené.+
14 Ale Sion hovoril:
„Jehova ma opustil,+ Jehova na mňa zabudol.“+
15 Môže matka zabudnúť na svoje dieťa, ktoré dojčí?
Nemá súcit so synom, ktorého porodila?
Aj keby žena zabudla, ja na teba nikdy nezabudnem.+
16 Pozri, vyryl som si ťa do dlaní,
tvoje hradby sú stále predo mnou.
17 Tvoji synovia sa ponáhľajú späť,
tí, čo ťa búrali a ničili, od teba odídu.
18 Zdvihni zrak a rozhliadni sa.
Všetci sa zhromažďujú,+
prichádzajú k tebe.
„Akože žijem,“ vyhlasuje Jehova,
„všetkých si ich oblečieš ako ozdobu,
pripneš si ich ako nevesta.
19 Hoci boli tvoje miesta spustošené a zničené a tvoja krajina ležala v troskách,+
teraz bude pre obyvateľov príliš tesná+
20 Synovia, ktorí sa narodili, keď si prišla o deti, ti povedia:
‚Je mi tu príliš tesno.
Urob mi miesto, aby som mal kde bývať.‘+
21 Povieš si:
‚Kto je ich otcom?
Veď som bezdetná a neplodná,
odvedená do vyhnanstva a uväznená.
A kto ich vychoval?+
22 Toto hovorí Zvrchovaný Pán Jehova:
Tvojich synov ti prinesú v náručí
a tvoje dcéry ponesú na pleciach.+
23 Králi budú tvojimi pestúnmi+
a ich kňažné tvojimi dojkami.
A spoznáš, že som Jehova.
Tí, ktorí vo mňa dúfajú, sa nesklamú.“+
24 Môže niekto obrať mocného muža o zajatcov?
Môže niekto oslobodiť zajatcov z rúk tyrana?
25 Ale toto hovorí Jehova:
Stanem sa odporcom tvojich odporcov+
a tvojich synov zachránim.
26 Tvojim utláčateľom dám jesť ich vlastné mäso,
opijú sa svojou krvou ako sladkým vínom.