Prvá Mojžišova

49 Jakob zavolal svojich synov a povedal: „Zhromaždite sa a poviem vám, čo vás v budúcnosti* čaká. 2 Zhromaždite sa a počúvajte, Jakobovi synovia, počúvajte svojho otca Izraela.

3 Rúben,+ ty si môj prvorodený,+ moja sila a počiatok mojej plodnosti, vynikal si dôstojnosťou a silou. 4 Už nebudeš vynikať, lebo si bol neviazaný ako divoká voda. Ľahol si si* na posteľ svojho otca+ a poškvrnil* ju. Ľahol si si do mojej postele!

5 Simeon a Lévi sú bratia.+ Svojimi zbraňami páchajú násilie.+ 6 Nevyhľadávaj ich spoločnosť, moja duša.* Nech sa moje srdce nepripája k ich zboru,* lebo v hneve pozabíjali mužov+ a pre svoje potešenie zmrzačili býky. 7 Nech je prekliaty ich krutý hnev a ich divoká zúrivosť.+ Rozdelím ich v krajine Jakoba, rozptýlim ich v krajine Izraela.+

8 Júda,+ teba budú chváliť tvoji bratia.+ Tvoji nepriatelia ti budú vydaní do rúk.*+ Synovia tvojho otca sa ti budú klaňať.+ 9 Júda je levíča.+ Zdvihneš sa od koristi, syn môj, ľahneš si a natiahneš sa ako lev. A kto sa opováži vyrušiť leva? 10 Júdovi nikto nevezme žezlo+ ani veliteľskú palicu od jeho nôh, kým nepríde Šílo,*+ ktorého budú poslúchať národy.+ 11 Uviaže svojho osla k viniču a osliatko k najlepšiemu viniču, vyperie si šaty vo víne a odev v krvi hrozna. 12 Jeho oči sú červené od vína a jeho zuby biele od mlieka.*

13 Zebulún+ bude bývať pri morskom pobreží, pri brehu, kde kotvia lode,+ a jeho hranica bude smerovať k Sidónu.+

14 Isachar+ je mocný osol, ktorý si líha a oddychuje s dvoma nákladmi na chrbte. 15 Keď uvidí, že má dobré miesto na bývanie a že krajina je pekná, zohne chrbát,* aby nosil bremená, a bude pracovať ako otrok.

16 Dán,+ jeden z izraelských kmeňov, bude súdiť celý národ.+ 17 Nech je Dán hadom pri ceste, rožkatou vretenicou na chodníku, ktorá uštipne koňa do nohy, takže jazdec padá dozadu.+ 18 Budem čakať, kým ma zachrániš, Jehova.

19 Gáda,+ toho prepadne banda lupičov, ale on sa nedá, a keď budú ustupovať, bude im šliapať na päty.+

20 Ašer+ bude mať dostatok jedla,* bude dodávať kráľovské lahôdky.+

21 Naftali+ je štíhla laň, jeho slová lahodia uchu.+

22 Jozef+ je výhonkom stromu pri prameni, stromu, ktorý prináša veľa ovocia a ktorého vetvy prerastajú ponad múr. 23 Lukostrelci ho nenávideli, napádali ho a strieľali naňho.+ 24 No jeho luk bol po celý čas napnutý+ a jeho ruky zostali silné a pružné+ vďaka rukám Jakobovho mocného, vďaka pastierovi, skale Izraela. 25 Je* darom od Boha, ktorému slúžil jeho otec a ktorý mu pomôže. Bude so Všemohúcim, ktorý ho požehná darmi nebies i vodou z hlbín zeme+ a obdarí ho početným potomstvom.* 26 Požehnanie tvojho otca bude lepšie ako dary večných vrchov a ako krása odvekých pahorkov.+ Toto požehnanie zostane na Jozefovej hlave, na temene hlavy toho, ktorý je vyčlenený spomedzi svojich bratov.+

27 Benjamín+ bude trhať korisť ako vlk.+ Ráno zožerie úlovok a večer rozdelí korisť.“+

28 Z týchto všetkých pochádza 12 izraelských kmeňov a toto hovoril ich otec, keď ich žehnal. Každému dal také požehnanie, aké mu patrilo.+

29 Potom im prikázal: „Prišiel čas, aby som bol pripojený k svojmu ľudu.*+ Pochovajte ma v jaskyni, ktorá je na poli Chetitu Efrona,+ kde sú pochovaní moji predkovia, 30 v jaskyni, ktorá je na poli v Machpele naproti Mamre v kanaánskej krajine, na poli, ktoré Abrahám kúpil od Chetitu Efrona, aby mal miesto na pochovávanie. 31 Tam bol pochovaný Abrahám a jeho manželka Sára,+ tam bol pochovaný Izák+ a jeho manželka Rebeka a tam som pochoval Leu. 32 To pole a jaskyňa, ktorá je na ňom, boli kúpené od Chetitov.“+

33 Keď dal Jakob svojim synom tieto pokyny, ľahol si, vydýchol naposledy a bol pripojený k svojmu ľudu.*+