PRVÁ KNIHA MOJŽIŠOVA (GENEZIS)

1 Na počiatku Boh stvoril nebo a zem.+

2 Zem bola beztvárna a pustá, povrch vodnej hlbiny*+ zahaľovala tma a Božia činná sila*+ sa vznášala* nad vodami.+

3 Boh povedal: „Nech je svetlo.“ A bolo svetlo.+ 4 A Boh videl, že svetlo je dobré, a začal oddeľovať svetlo od tmy. 5 Boh nazval svetlo dňom a tmu nocou.+ A bol večer a bolo ráno, prvý deň.

6 Potom Boh povedal: „Nech je priestor+ medzi vodami a nech sa oddelia vody od vôd.“+ 7 Tak sa aj stalo. Boh urobil priestor a oddelil vody pod priestorom od vôd nad priestorom.+ 8 A Boh nazval priestor nebom. A bol večer a bolo ráno, druhý deň.

9 Potom Boh povedal: „Nech sa vody pod nebom nahromadia na jedno miesto a nech sa objaví súš.“+ Tak sa aj stalo. 10 Boh nazval súš zemou+ a nahromadené vody nazval morom.+ A Boh videl, že je to dobré.+ 11 Potom Boh povedal: „Nech zo zeme vyrastie tráva a rastliny, ktoré prinášajú semeno, a ovocné stromy, ktoré prinášajú plody so semenami, podľa svojho druhu.“ Tak sa aj stalo. 12 Zo zeme začala rásť tráva a rastliny, ktoré prinášajú semeno,+ a ovocné stromy, ktoré prinášajú plody so semenami, podľa svojho druhu. A Boh videl, že je to dobré. 13 A bol večer a bolo ráno, tretí deň.

14 Potom Boh povedal: „Nech sú v nebeskom priestore svetlá,*+ aby oddeľovali deň od noci,+ a nech slúžia ako znamenia na určovanie období, dní a rokov.+ 15 Budú svietiť v nebeskom priestore a osvetľovať zem.“ Tak sa aj stalo. 16 Boh urobil dve veľké svetelné telesá: väčšie svetelné teleso, aby vládlo nad dňom,+ a menšie, aby vládlo nad nocou. A urobil aj hviezdy.+ 17 Boh ich umiestnil do nebeského priestoru, aby osvetľovali zem 18 a aby vládli dňu a noci a oddeľovali svetlo od tmy.+ A Boh videl, že je to dobré. 19 A bol večer a bolo ráno, štvrtý deň.

20 Potom Boh povedal: „Nech sa vody hemžia živými tvormi* a nech lietajúce tvory* lietajú nad zemou v nebeskom priestore.“+ 21 Boh stvoril veľké morské tvory a všetky živé tvory* podľa ich druhu, ktoré sa hýbu a hemžia vo vodách, a všetky okrídlené lietajúce tvory podľa ich druhu. A Boh videl, že je to dobré. 22 Boh ich požehnal a povedal: „Buďte plodné, množte sa a naplňte morské vody.+ A nech sa na zemi množia lietajúce tvory.“ 23 A bol večer a bolo ráno, piaty deň.

24 Potom Boh povedal: „Nech zem vydá živé tvory* podľa ich druhu, domáce zvieratá, plazy* a divé zvieratá podľa ich druhu.“+ Tak sa aj stalo. 25 Boh urobil divé zvieratá, domáce zvieratá a všetky plazy podľa ich druhu. A Boh videl, že je to dobré.

26 Potom Boh povedal: „Urobme+ človeka na svoj obraz,+ aby sa nám podobal.+ Nech vládne nad morskými rybami, nebeským vtáctvom,* domácimi zvieratami a všetkými plazmi, ktoré sa pohybujú po zemi.+ Nech vládne nad celou zemou.“ 27 Boh stvoril človeka na svoj obraz, na Boží obraz ho stvoril. Stvoril ich ako muža a ženu.+ 28 A Boh ich požehnal a povedal im: „Buďte plodní, množte sa, naplňte zem+ a podmaňte si ju+ a vládnite+ nad morskými rybami a nebeským vtáctvom a každým živočíchom, ktorý sa pohybuje po zemi.“

29 A Boh povedal: „Dávam vám všetky rastliny prinášajúce semeno, ktoré sú na zemi, a všetky stromy, ktoré prinášajú plody so semenom. Nech vám slúžia ako potrava.+ 30 A všetkým divým zvieratám, všetkým nebeským vtákom a všetkému, čo sa pohybuje po zemi a v čom je život,* dávam ako potravu všetko zelené rastlinstvo.“+ Tak sa aj stalo.

31 A Boh videl všetko, čo urobil, a bolo to veľmi dobré.+ A bol večer a bolo ráno, šiesty deň.

2 Tak boli dokončené nebesia a zem a všetko v nich.*+ 2 Do siedmeho dňa mal už Boh dokončené dielo, na ktorom pracoval, a siedmy deň začal odpočívať od všetkej práce, ktorú robil.+ 3 A Boh požehnal siedmy deň a vyhlásil ho za svätý, lebo v ňom odpočíva od všetkých stvoriteľských diel, od tvorenia všetkého, čo si predsavzal.

4 Toto je správa o tom, ako sa objavili nebesia a zem v čase, keď boli tvorené, v deň, keď Boh Jehova* urobil zem a nebo.+

5 Na zemi ešte nebol nijaký ker ani iné rastliny, lebo Boh Jehova ešte nezoslal na zem dážď a nebolo človeka, ktorý by obrábal pôdu. 6 Zo zeme vystupoval opar a zavlažoval celý jej povrch.

7 Potom Boh Jehova vytvoril človeka z prachu+ zeme, vdýchol do jeho nozdier dych života+ a človek sa stal živou bytosťou.*+ 8 A Boh Jehova vysadil záhradu v Edene,+ na východe, a tam umiestnil človeka, ktorého vytvoril.+ 9 Boh Jehova dal, aby zo zeme vyrástli všetky druhy stromov, ktoré boli krásne na pohľad a mali plody dobré na jedenie, a aby vyrástol aj strom života+ uprostred záhrady a strom poznania dobrého a zlého.+

10 Z Edenu vytekala rieka, ktorá zavlažovala záhradu a potom sa rozdeľovala do štyroch riek. 11 Prvá sa volá Píšon a obteká celú krajinu Chavila, kde je zlato. 12 Zlato tej krajiny je veľmi kvalitné. Je tam aj voňavá živica* a kameň ónyx. 13 Druhá rieka sa volá Gichon a obteká celú krajinu Kúš. 14 Tretia sa nazýva Chiddekel.*+ Tá tečie východne od Asýrie.+ A štvrtá rieka je Eufrat.+

15 Boh Jehova vzal človeka a dal ho do záhrady Eden, aby ju obrábal a staral sa o ňu.+ 16 A Boh Jehova človeku prikázal: „Zo všetkých stromov v záhrade smieš jesť do sýtosti,+ 17 ale zo stromu poznania dobrého a zlého nebudeš jesť, lebo v deň, keď z neho zješ, určite zomrieš.“+

18 Potom Boh Jehova povedal: „Nie je dobré, aby bol človek sám. Urobím mu pomocníčku, ktorá ho bude dopĺňať.“+ 19 A Boh Jehova vytvoril zo zeme všetky divé zvieratá a všetko nebeské vtáctvo a privádzal ich k človeku, aby videl, ako ich nazve. Každý živý tvor* sa mal volať tak, ako ho človek nazve.+ 20 Človek dal mená všetkým domácim zvieratám, nebeskému vtáctvu a všetkej divej zveri. Ale pre človeka sa nenašla pomocníčka, ktorá by ho dopĺňala. 21 Vtedy Boh Jehova uviedol človeka do hlbokého spánku, a kým spal, vzal jedno z jeho rebier a telo na tom mieste uzavrel. 22 Z rebra, ktoré Boh Jehova vzal z človeka, vytvoril ženu a priviedol ju k človeku.+

23 Vtedy človek zvolal:

24 Preto muž opustí otca a matku a bude lipnúť k svojej manželke* a stanú sa jedným telom.+ 25 Obaja, muž i jeho žena, boli nahí,+ ale nehanbili sa.

3 Had+ bol najobozretnejší* zo všetkých zvierat, ktoré stvoril Boh Jehova. Prehovoril k žene: „Naozaj vám Boh nedovolil jesť zo všetkých stromov v záhrade?“+ 2 Žena povedala hadovi: „Ovocie zo stromov v záhrade smieme jesť.+ 3 Ale o ovocí stromu, ktorý je uprostred záhrady,+ Boh povedal: ‚Nebudete z neho jesť ani sa ho nedotknete, inak zomriete.‘“ 4 Had povedal žene: „Určite nezomriete.+ 5 Boh vie, že v deň, keď z neho zjete, otvoria sa vám oči a budete ako Boh: budete vedieť, čo je dobré a čo zlé.“+

6 Žena videla, že ovocie stromu je dobré na jedenie, lákavé a krásne na pohľad. A tak si z neho vzala a jedla ho.+ Potom ho dala svojmu manželovi, keď bol s ňou, a aj on ho jedol.+ 7 Vtedy sa obom otvorili oči a uvedomili si, že sú nahí. Preto vzali figové listy a urobili si bedrové zásterky.+

8 Neskôr muž a jeho manželka počuli hlas Boha Jehovu, ktorý sa v čase denného vánku prechádzal po záhrade, a išli sa pred Bohom Jehovom skryť medzi stromy v záhrade. 9 A Boh Jehova volal na človeka: „Kde si?“ 10 On po chvíli odpovedal: „Počul som tvoj hlas v záhrade, ale bál som sa, lebo som nahý, a preto som sa skryl.“ 11 „Kto ti povedal, že si nahý?“+ spýtal sa ho Boh. „Jedol si zo stromu, z ktorého som ti zakázal jesť?“+ 12 Človek odpovedal: „Žena, ktorú si mi dal, ona mi dala ovocie zo stromu, a tak som jedol.“ 13 Boh Jehova povedal žene: „Čo si to urobila?“ Ona odpovedala: „Had ma podviedol, preto som jedla.“+

14 Vtedy Boh Jehova povedal hadovi:+ „Pretože si to urobil, budeš prekliaty medzi všetkými zvieratami, domácimi aj divými. Budeš sa plaziť po bruchu a žrať prach po všetky dni svojho života. 15 A ja položím nepriateľstvo+ medzi teba+ a ženu+ a medzi tvoje potomstvo*+ a jej potomstvo.*+ Ono* ti rozmliaždi* hlavu+ a ty mu zraníš* pätu.“+

16 Žene povedal: „Veľmi zväčším tvoje trápenie v tehotenstve a v bolestiach budeš rodiť deti. Budeš túžiť po svojom manželovi a on bude nad tebou vládnuť.“

17 A Adamovi* povedal: „Pretože si poslúchol svoju manželku a jedol si zo stromu, o ktorom som ti povedal:+ ‚Nebudeš z neho jesť,‘ za to, čo si urobil, bude zem prekliata.+ Budeš sa veľmi namáhať po všetky dni svojho života,+ aby si z nej získal obživu.* 18 A bude ti na nej rásť tŕnie a bodľačie a budeš jesť poľné rastliny. 19 V pote tváre budeš jesť chlieb,* kým sa nevrátiš do zeme, pretože z nej si bol vzatý.+ Lebo si prach a do prachu sa vrátiš.“+

20 Potom dal Adam svojej manželke meno Eva,* lebo sa mala stať matkou všetkých živých.+ 21 A Boh Jehova urobil Adamovi a jeho manželke dlhé kožené odevy, aby sa obliekli.+ 22 Potom Boh Jehova povedal: „Človek sa stal ako jeden z nás, lebo vie, čo je dobré a čo zlé.+ Teraz sa postarám o to, aby nevystrel ruku, nevzal ovocie aj zo stromu života,+ nejedol z neho a nežil večne.“ 23 A Boh Jehova ho vykázal zo záhrady Eden,+ aby obrábal zem, z ktorej bol vzatý.+ 24 Vyhnal človeka a na východe záhrady Eden postavil cherubínov+ s otáčajúcim sa ohnivým mečom, aby strážili cestu k stromu života.

4 Adam mal styk so svojou manželkou Evou a ona otehotnela.+ Keď porodila Kaina,+ povedala: „Porodila som* syna s Jehovovou pomocou.“ 2 Neskôr porodila Ábela,+ Kainovho brata.

Ábel sa stal pastierom a Kain roľníkom. 3 Po nejakom čase Kain priniesol niečo z plodov zeme ako obeť Jehovovi. 4 Ábel priniesol niekoľko prvorodených zvierat zo svojho stáda+ aj s tukom. A Jehova priaznivo prijal Ábela a jeho obeť,+ 5 ale Kaina a jeho obeť neprijal. A Kain sa veľmi rozhneval a bol zachmúrený.* 6 Jehova mu povedal: „Prečo si taký nahnevaný a zachmúrený? 7 Ak budeš robiť dobre, či nezískaš znovu moju priazeň?* Ale ak nebudeš robiť dobre, hriech číha pri dverách a chce sa ťa zmocniť. A čo ty, premôžeš ho?“

8 Potom Kain povedal svojmu bratovi Ábelovi: „Poďme na pole.“ Keď boli na poli, Kain napadol svojho brata Ábela a zabil ho.+ 9 Neskôr sa Jehova spýtal Kaina: „Kde je tvoj brat Ábel?“ On odpovedal: „Neviem. Čo som strážcom svojho brata?“ 10 Vtedy Boh povedal: „Čo si to urobil? Počuješ? Krv tvojho brata kričí ku mne zo zeme.+ 11 Teraz budeš prekliaty: vyháňam ťa zo zeme, ktorá otvorila ústa, aby z tvojich rúk prijala krv tvojho brata.+ 12 Keď budeš obrábať zem, nevydá ti úrodu.* Staneš sa utečencom a budeš sa túlať po zemi.“ 13 Kain povedal Jehovovi: „Trest za môj hriech je príliš tvrdý, nedokážem ho zniesť. 14 Dnes ma vyháňaš z tohto kraja a ja sa stratím spred tvojej tváre, stanem sa utečencom a budem sa túlať po zemi. A keď ma niekto stretne, zabije ma.“ 15 Ale Jehova mu povedal: „Preto vyhlasujem, že ak niekto zabije Kaina, postihne ho sedemnásobná pomsta.“*

A tak Jehova urobil Kainovi znak,* aby ho nezabil nikto, kto ho stretne. 16 Potom Kain odišiel od Jehovovej tváre a usadil sa v krajine Nód,* na východ od Edenu.+

17 Časom mal Kain styk so svojou manželkou+ a tá otehotnela a porodila Enocha. Vtedy začal stavať mesto a nazval ho podľa svojho syna Enocha. 18 Enochovi sa narodil Irád. Irád sa stal otcom Mechujaela, Mechujael sa stal otcom Metušaela a Metušael sa stal otcom Lámecha.

19 Lámech si vzal dve manželky. Prvá sa volala Ada a druhá Cilla. 20 Ada porodila Jabala. Stal sa praotcom tých, čo bývajú v stanoch a chovajú dobytok. 21 Jeho brat sa volal Jubal. Stal sa praotcom tých, čo hrajú na harfe a na píšťale.* 22 Cilla porodila Tubal-Kaina, kováča, ktorý vyrábal rozličné medené a železné nástroje. Tubal-Kainova sestra bola Naama. 23 Raz Lámech zložil pre svoje manželky Adu a Cillu tieto verše:

25 Adam mal znovu styk so svojou manželkou a ona porodila syna a dala mu meno Set.*+ Povedala: „Boh mi dal* potomka* namiesto Ábela, ktorého Kain zabil.“+ 26 Aj Setovi sa narodil syn a dal mu meno Enoš.+ Vtedy ľudia začali vzývať Jehovovo meno.

5 Toto je záznam o Adamovom potomstve. Keď* Boh stvoril Adama, utvoril ho na svoju podobu.+ 2 Stvoril ich ako muža a ženu.+ V deň, keď ich stvoril,+ ich požehnal a dal im meno Človek.*

3 Keď mal Adam 130 rokov, stal sa otcom syna, ktorý sa mu podobal, bol na jeho obraz, a dal mu meno Set.+ 4 Po narodení Seta žil Adam ešte 800 rokov a stal sa otcom ďalších synov a dcér. 5 Adam žil 930 rokov a potom zomrel.+

6 Keď mal Set 105 rokov, stal sa otcom Enoša.+ 7 Po narodení Enoša žil Set ešte 807 rokov a stal sa otcom ďalších synov a dcér. 8 Set žil 912 rokov a potom zomrel.

9 Keď mal Enoš 90 rokov, stal sa otcom Kenana. 10 Po narodení Kenana žil Enoš ešte 815 rokov a stal sa otcom ďalších synov a dcér. 11 Enoš žil 905 rokov a potom zomrel.

12 Keď mal Kenan 70 rokov, stal sa otcom Mahalalela.+ 13 Po narodení Mahalalela žil Kenan ešte 840 rokov a stal sa otcom ďalších synov a dcér. 14 Kenan žil 910 rokov a potom zomrel.

15 Keď mal Mahalalel 65 rokov, stal sa otcom Járeda.+ 16 Po narodení Járeda žil Mahalalel ešte 830 rokov a stal sa otcom ďalších synov a dcér. 17 Mahalalel žil 895 rokov a potom zomrel.

18 Keď mal Járed 162 rokov, stal sa otcom Enocha.+ 19 Po narodení Enocha žil Járed ešte 800 rokov a stal sa otcom ďalších synov a dcér. 20 Járed žil 962 rokov a potom zomrel.

21 Keď mal Enoch 65 rokov, stal sa otcom Matuzalema.+ 22 Po narodení Matuzalema Enoch chodil s pravým Bohom* ešte 300 rokov a stal sa otcom ďalších synov a dcér. 23 Enoch žil 365 rokov. 24 Enoch chodil s pravým Bohom.+ Potom ho už nebolo, lebo ho Boh vzal.+

25 Keď mal Matuzalem 187 rokov, stal sa otcom Lámecha.+ 26 Po narodení Lámecha žil Matuzalem ešte 782 rokov a stal sa otcom ďalších synov a dcér. 27 Matuzalem žil 969 rokov a potom zomrel.

28 Keď mal Lámech 182 rokov, stal sa otcom syna. 29 Dal mu meno Noe*+ a povedal: „Tento nám prinesie úľavu od našej driny a od úmornej práce na zemi, ktorú Jehova preklial.“+ 30 Po narodení Noema žil Lámech ešte 595 rokov a stal sa otcom ďalších synov a dcér. 31 Lámech žil 777 rokov a potom zomrel.

32 Keď mal Noe 500 rokov, stal sa otcom Sema,+ Chama+ a Jafeta.+

6 Keď ľudí na zemi pribúdalo a rodili sa im dcéry, 2 synovia pravého Boha*+ si začali všímať, že ľudské dcéry sú krásne, a brali si za manželky všetky, ktoré chceli. 3 A Jehova povedal: „Môj duch nebude trpieť človeka naveky,+ lebo je hriešny. Bude žiť ešte 120 rokov.“+

4 V tom čase a tiež neskôr boli na zemi obri,* lebo synovia pravého Boha mali styky s ľudskými dcérami a tie im rodili synov. Boli to povestní muži dávnych čias, známi svojou mocou.

5 Jehova videl, že ľudia na zemi sú veľmi skazení a že všetky ich myšlienky a túžby srdca sú stále zlé.+ 6 A Jehova ľutoval,* že vytvoril na zemi ľudí, a v srdci cítil bolesť.+ 7 Jehova povedal: „Zotriem z povrchu zeme ľudí, ktorých som stvoril, a s nimi aj domáce zvieratá, plazy* a nebeské vtáky,* lebo ľutujem, že som ich urobil.“ 8 Ale Noe našiel priazeň v Jehovových očiach.

9 Toto sú udalosti z Noemovho života:

Noe bol spravodlivý človek+ a na rozdiel od svojich súčasníkov* bol bezúhonný.* Noe chodil s pravým Bohom.+ 10 Časom sa Noe stal otcom troch synov: Sema, Chama a Jafeta.+ 11 A keď sa pravý Boh pozrel na zem, videl, že je plná skazenosti a násilia. 12 Boh videl, že zem je skazená.+ Všetci ľudia* na zemi žili zvrátene.+

13 Boh povedal Noemovi: „Rozhodol som sa, že vyhladím všetko živé, lebo ľudia naplnili zem násilím. Preto zničím ľudí a spustoším zem.+ 14 Urob si koráb* zo živicového dreva.+ Urobíš v korábe oddelenia a natrieš ho zvnútra i zvonka smolou.+ 15 Má byť 300 lakťov dlhý, 50 lakťov široký a 30 lakťov vysoký.* 16 Urobíš na ňom otvor na prepúšťanie svetla,* ktorý má byť jeden lakeť od vrchu. Vchod do korábu má byť na jeho boku.+ Koráb má mať prvé, druhé a tretie podlažie.

17 A ja privediem na zem potopu,+ aby som zničil všetky živé tvory* pod nebom, v ktorých je dych života.* Všetko, čo je na zemi, zahynie.+ 18 A s tebou uzatváram zmluvu: Vojdeš do korábu ty, tvoji synovia, tvoja manželka a manželky tvojich synov.+ 19 Z každého druhu živočíchov+ privedieš do korábu po jednom páre, samca a samicu,+ aby s tebou zostali nažive. 20 Z každého druhu vtákov, z každého druhu domácich zvierat a z každého druhu plazov vojdú k tebe do korábu po páre, aby zostali nažive.+ 21 A urob zásoby rôznej potravy, aby ste vy i zvieratá mali čo jesť.“+

22 A Noe urobil všetko tak, ako mu Boh prikázal. Urobil to presne tak.+

7 Potom Jehova povedal Noemovi: „Vojdi do korábu ty a celá tvoja rodina, lebo vidím, že si spravodlivý na rozdiel od tejto generácie.+ 2 Z každého čistého zvieraťa vezmeš po sedem,*+ samca a samicu, a z každého nečistého zvieraťa len po dve, samca a samicu. 3 Aj z nebeského vtáctva* vezmeš po sedem,* samca a samicu, aby mali potomstvo a rozšírili sa po celej zemi.+ 4 Lebo už o sedem dní zošlem na zem dážď,+ ktorý bude padať 40 dní a 40 nocí,+ a zmetiem z povrchu zeme každého živého tvora, ktorého som vytvoril.“+ 5 A Noe urobil všetko, čo mu Jehova prikázal.

6 Noe mal 600 rokov, keď prišla na zem potopa.+ 7 Aby unikol pred vodami potopy, vošiel do korábu a s ním jeho synovia, jeho manželka a manželky jeho synov.+ 8 Zo všetkých čistých i nečistých zvierat, z vtáctva a zo všetkého, čo sa hýbe na zemi,+ 9 vošli k Noemovi do korábu v pároch, samec a samica, tak ako mu Boh prikázal. 10 O sedem dní prišla na zem potopa.

11 V 600. roku Noemovho života, 17. dňa druhého mesiaca, vytryskli všetky nebeské pramene* a otvorili sa nebeské stavidlá.+ 12 A dážď sa lial na zem 40 dní a 40 nocí. 13 V ten deň vošiel do korábu Noe a jeho synovia Sem, Cham a Jafet,+ Noemova manželka a tri manželky jeho synov.+ 14 Vošli s nimi aj všetky druhy divých a domácich zvierat, plazov,* vtákov a okrídlených tvorov. 15 Všetky druhy tvorov, v ktorých je dych života,* prichádzali k Noemovi do korábu v pároch. 16 Tak ako Boh prikázal Noemovi, do korábu vošli samec a samica zo všetkých druhov živých tvorov. A Jehova za ním zavrel dvere.

17 Pršalo 40 dní. Voda stúpala, zdvihla koráb a ten sa vznášal vysoko nad zemou. 18 A voda stúpala vyššie a vyššie a zaplavovala všetko na zemi, ale koráb plával na hladine. 19 Stúpla tak vysoko, až pokryla všetky vysoké vrchy pod nebom.+ 20 Voda prevýšila vrchy o 15 lakťov.*

21 Zahynuli všetky živé tvory, ktoré sa pohybovali po zemi:+ vtáctvo, domáce zvieratá, divé zvieratá, plazy i všetci ľudia.+ 22 Zomrelo všetko, čo bolo na súši, všetko, čo dýchalo.*+ 23 Boh* zahubil všetko živé, čo bolo na zemi: od ľudí po zvieratá, od plazov po nebeské vtáctvo. Všetko bolo vyhubené zo zeme.+ Prežil iba Noe s rodinou a všetko, čo s ním bolo v korábe.+ 24 Zem bola úplne zaplavená 150 dní.+

8 Boh však pamätal na Noema a na všetky divé a domáce zvieratá, ktoré s ním boli v korábe.+ Zoslal na zem vietor a voda začala klesať. 2 Nebeské pramene prestali prúdiť, nebeské stavidlá sa zatvorili a dážď ustal.*+ 3 Voda ustupovala zo zeme a po 150 dňoch klesla natoľko, 4 že koráb pristál na pohorí Ararat. Bolo to 17. dňa siedmeho mesiaca. 5 A voda ďalej klesala až do desiateho mesiaca. V prvý deň desiateho mesiaca sa objavili vrcholy hôr.+

6 Po 40 dňoch Noe otvoril okno,+ ktoré urobil na korábe, 7 a vypustil krkavca. Ten odlietaval a prilietaval, kým voda na zemi nevyschla.

8 Potom vypustil holubicu, aby zistil, či voda zo zeme opadla. 9 Holubica nenašla miesto, kde by zosadla, a tak sa vrátila k nemu do korábu, lebo voda ešte pokrývala celú zem.+ Noe vystrel ruku a vzal ju do korábu. 10 Čakal ďalších sedem dní a znovu vypustil holubicu z korábu. 11 Podvečer sa k nemu holubica vrátila a v zobáku mala čerstvo odtrhnutý olivový list. Tak sa Noe dozvedel, že voda na zemi opadla.+ 12 Čakal ešte ďalších sedem dní. Potom znovu vypustil holubicu, ale tá sa k nemu už nevrátila.

13 V 601. roku Noemovho života,+ v prvý deň prvého mesiaca, zem už nebola pod vodou. Noe sa pozrel z otvoru na streche korábu a videl, že povrch zeme obsychá. 14 V 27. deň druhého mesiaca už bola zem suchá.

15 Vtedy Boh povedal Noemovi: 16 „Vyjdi z korábu ty, tvoja manželka, tvoji synovia i manželky tvojich synov.+ 17 Vyveď aj všetky živočíchy:+ vtáctvo, zvieratá a všetko, čo sa plazí po zemi, aby napĺňali zem,* boli plodné a množili sa.“+

18 A tak Noe vyšiel z korábu a s ním jeho synovia,+ jeho manželka a manželky jeho synov. 19 Z korábu vyšli podľa svojich rodov aj všetky živočíchy, plazy a vtáctvo, všetko, čo sa pohybuje po zemi.+ 20 Potom Noe postavil oltár+ Jehovovi, vzal niektoré z čistých zvierat a z čistých vtákov+ a obetoval na ňom zápalné obete.+ 21 Jehova zacítil príjemnú* vôňu a Jehova si povedal v srdci: „Už nikdy neprekľajem zem+ za to, čo robí človek, lebo ľudské srdce je odmalička naklonené k zlému.+ Už nikdy nezničím všetko živé, ako som to urobil.+ 22 Odteraz na zemi nikdy neprestane sejba a žatva, chlad a teplo, leto a zima, deň a noc.“+

9 Boh požehnal Noema a jeho synov a povedal im: „Buďte plodní, množte sa a naplňte zem.+ 2 Strach a hrôzu z vás budú mať všetky zvieratá na zemi, všetky nebeské vtáky, všetko, čo sa plazí po zemi, a všetky morské ryby. Všetky vám dávam do rúk.+ 3 Všetky živé zvieratá vám budú slúžiť ako potrava.+ Dávam vám ich tak, ako som vám dal zelené rastliny.+ 4 Ale nebudete jesť+ mäso s krvou,+ ktorá znamená život.* 5 Každého živého tvora, ktorý preleje ľudskú krv, budem brať na zodpovednosť. A budem brať na zodpovednosť každého človeka, ktorý preleje krv svojho brata.+ 6 Ak niekto preleje krv človeka, jeho krv preleje iný človek,+ lebo Boh stvoril človeka na svoj obraz.+ 7 A vy buďte plodní, množte sa, rozšírte sa po zemi a naplňte ju.“+

8 Potom Boh povedal Noemovi a jeho synom: 9 „Uzatváram zmluvu s vami+ i s vašimi potomkami 10 a s každým živočíchom,* ktorý s vami vyšiel z korábu: s vtáctvom, s domácimi zvieratami a s divými zvieratami, so všetkými zvieratami na zemi.+ 11 Uzatváram s vami túto zmluvu: Vody potopy už nikdy nezničia všetko živé.* Už nepríde potopa, ktorá by zničila zem.“+

12 A Boh dodal: „Po všetky budúce generácie bude trvať zmluva, ktorú uzatváram s vami a so všetkými živými tvormi, ktoré sú s vami. Potvrdzujem ju týmto znamením: 13 Dávam do oblakov dúhu a bude znamením zmluvy medzi mnou a zemou. 14 Keď zahalím zem oblakmi a objaví sa v nich dúha, 15 spomeniem si na svoju zmluvu, ktorá je medzi mnou a vami a všetkými živými tvormi.* A potopa už nikdy nezničí všetko živé.+ 16 Keď sa v oblakoch objaví dúha, pozriem sa na ňu a spomeniem si na večnú zmluvu medzi mnou a všetkými živými tvormi* na zemi.“

17 Boh znovu povedal Noemovi: „To je znamenie zmluvy, ktorú som uzatvoril so všetkým živým na zemi.“+

18 S Noemom vyšli z korábu jeho synovia Sem, Cham a Jafet.+ Časom sa Cham stal otcom Kanaána.+ 19 Tí traja boli Noemovi synovia a z nich pochádzajú všetci ľudia na zemi.+

20 Noe začal obrábať zem a vysadil vinicu. 21 Raz sa napil vína, opil sa a nahý ležal vo svojom stane. 22 Kanaánov otec Cham videl svojho otca nahého* a povedal to svojim dvom bratom. 23 Sem a Jafet vzali plášť, položili si ho na plecia a otočení chrbtom vošli dnu a zakryli svojho nahého otca. Nevideli svojho otca nahého, lebo odvrátili tvár.

24 Keď sa Noe prebral z opitosti a dozvedel sa, čo mu urobil jeho najmladší syn, 25 povedal:

26 A pokračoval:

„Chvála Jehovovi, Semovmu Bohu.

Nech sa Kanaán stane Semovým otrokom.+

Nech sa Kanaán stane aj jeho otrokom.“

28 A Noe žil po potope ešte 350 rokov.+ 29 Dožil sa 950 rokov a zomrel.

10 Toto je záznam o potomstve Noemových synov Sema,+ Chama a Jafeta.

Po potope sa im narodili synovia.+ 2 Jafetovi synovia boli Gomer,+ Magóg,+ Madaj, Javan, Tubal,+ Mešech+ a Tiras.+

3 Gomerovi synovia boli Aškenáz,+ Rifat a Togarma.+

4 Javanovi synovia boli Eliša,+ Taršíš,+ Kittim+ a Dodánim.

5 Z nich pochádzajú obyvatelia ostrovov,* ktorí sa zoskupili podľa svojho jazyka, rodu a národa.

6 Chamovi synovia boli Kúš, Micrajim,+ Put+ a Kanaán.+

7 Kúšovi synovia boli Seba,+ Chavila, Sabta, Raama+ a Sabtecha.

Raamovi synovia boli Šeba a Dedan.

8 Kúš sa stal otcom Nimróda. Ten bol prvým mocným mužom* na zemi. 9 Bol mocným lovcom, ktorý odporoval Jehovovi. Preto sa hovorí: „Je ako Nimród, mocný lovec, ktorý odporoval Jehovovi.“ 10 Prvými mestami jeho kráľovstva boli Bábel,+ Erech,+ Akkad a Kalné v krajine Šineár.+ 11 Z tejto krajiny odišiel do Asýrie+ a vystaval Ninive,+ Rechobót-Ir, Kalach 12 a Résen medzi Ninive a Kalachom. To je to veľké mesto.*

13 Z Micrajima vyšli Lúdim,+ Anamim, Lehabim, Naftuchim,+ 14 Patrusim,+ Kasluchim (z neho vyšli Filištínci)+ a Kaftorim.*+

15 Kanaán sa stal otcom Sidóna,+ ktorý bol prvorodený, a Cheta+ 16 a tiež Jebuzejcov,+ Amorejcov,+ Girgašejcov, 17 Chivejcov,+ Arkejcov, Sinejcov, 18 Arvaďanov,+ Cemaranov a Chamaťanov.+ Potom sa kanaánske rody rozptýlili. 19 Územie Kanaáncov sa rozprestieralo od Sidónu až po Gerár+ blízko Gazy+ a až po Sodomu, Gomoru,+ Admu a Cebojim+ blízko Laše. 20 To boli Chamovi synovia podľa svojich rodov, jazykov, krajín a národov.

21 Aj Semovi, ktorý bol predkom všetkých Eberových synov+ a bratom najstaršieho Jafeta,* sa narodili deti. 22 Semovi synovia boli Elam,+ Aššúr,+ Arpachšad,+ Lúd a Aram.+

23 Aramovi synovia boli Úc, Chúl, Geter a Maš.

24 Arpachšad sa stal otcom Šelacha+ a Šelach sa stal otcom Ebera.

25 Eberovi sa narodili dvaja synovia. Jeden sa volal Peleg,*+ lebo za jeho čias boli obyvatelia zeme rozptýlení.* Jeho brat sa volal Joktan.+

26 Joktan sa stal otcom Almodada, Šelefa, Chacarmaveta, Jeracha,+ 27 Hadoráma, Uzala, Diklu, 28 Óbala, Abimaela, Šebu, 29 Ofira,+ Chavilu a Jobába. Tí všetci boli Joktanovi synovia.

30 Bývali na území, ktoré sa rozprestieralo od Méše až po Sefar, pohorie na Východe.

31 To boli Semovi synovia podľa svojich rodov, jazykov, krajín a národov.+

32 To boli rody Noemových synov podľa svojich rodokmeňov a podľa svojich národov. Z nich po potope vznikli národy a rozšírili sa po zemi.+

11 Všetci ľudia na zemi* hovorili jedným jazykom a mali jednu slovnú zásobu. 2 Keď sa vydali na východ, našli údolnú rovinu v krajine Šineár+ a usadili sa tam. 3 Povedali jeden druhému: „Poďme, urobme tehly a vypáľme ich.“ Tehly používali namiesto kameňa a asfalt namiesto malty. 4 Potom si povedali: „Postavme si mesto a vežu, ktorej vrchol bude siahať do neba. Tak sa preslávime a nebudeme rozptýlení po zemi.“+

5 A Jehova zostúpil, aby sa pozrel na mesto a vežu, ktorú stavali ľudia. 6 Jehova povedal: „Je to jeden ľud a hovoria jedným jazykom+ a toto začínajú robiť. Teraz budú schopní urobiť všetko, čo si zaumienia. 7 Preto zostúpme+ a zmäťme ich jazyk, aby sa medzi sebou nedorozumeli.“ 8 Tak ich Jehova rozptýlil po celej zemi+ a oni to mesto prestali stavať. 9 Dostalo meno Bábel,*+ lebo tam Jehova zmiatol jazyk všetkých ľudí na zemi a Jehova ich odtiaľ rozptýlil po celej zemi.

10 Toto je záznam o Semovom potomstve.+

Dva roky po potope, keď mal Sem 100 rokov, sa stal otcom Arpachšada.+ 11 Po narodení Arpachšada žil Sem ešte 500 rokov a stal sa otcom ďalších synov a dcér.+

12 Keď mal Arpachšad 35 rokov, stal sa otcom Šelacha.+ 13 Po narodení Šelacha žil Arpachšad ešte 403 rokov a stal sa otcom ďalších synov a dcér.

14 Keď mal Šelach 30 rokov, stal sa otcom Ebera.+ 15 Po narodení Ebera žil Šelach ešte 403 rokov a stal sa otcom ďalších synov a dcér.

16 Keď mal Eber 34 rokov, stal sa otcom Pelega.+ 17 Po narodení Pelega žil Eber ešte 430 rokov a stal sa otcom ďalších synov a dcér.

18 Keď mal Peleg 30 rokov, stal sa otcom Reua.+ 19 Po narodení Reua žil Peleg ešte 209 rokov a stal sa otcom ďalších synov a dcér.

20 Keď mal Reu 32 rokov, stal sa otcom Serúga. 21 Po narodení Serúga žil Reu ešte 207 rokov a stal sa otcom ďalších synov a dcér.

22 Keď mal Serúg 30 rokov, stal sa otcom Náchora. 23 Po narodení Náchora žil Serúg ešte 200 rokov a stal sa otcom ďalších synov a dcér.

24 Keď mal Náchor 29 rokov, stal sa otcom Teracha.+ 25 Po narodení Teracha žil Náchor ešte 119 rokov a stal sa otcom ďalších synov a dcér.

26 Keď mal Terach 70 rokov, stal sa otcom Abrama,+ Náchora+ a Hárana.

27 Toto je záznam o Terachovom potomstve.

Terach sa stal otcom Abrama, Náchora a Hárana. Háran sa stal otcom Lóta.+ 28 Háran zomrel ešte za života svojho otca Teracha vo svojej rodnej krajine, v chaldejskom Ure.+ 29 Abram a Náchor sa oženili. Abramova manželka sa volala Sáraj+ a Náchorova manželka sa volala Milka.+ Bola dcérou Hárana, ktorý bol otcom Milky a Jisky. 30 Sáraj bola neplodná,+ nemala deti.

31 Potom Terach vzal svojho syna Abrama, svojho vnuka Lóta,+ Háranovho syna, a svoju nevestu Sáraj, Abramovu manželku, a všetci sa vydali z chaldejského Uru do kanaánskej krajiny.+ Ale keď prišli do Cháranu,+ usadili sa tam. 32 Terach žil 205 rokov a potom v Chárane zomrel.

12 Jehova povedal Abramovi: „Vyjdi zo svojej krajiny, od svojich príbuzných a z domu svojho otca a choď do krajiny, ktorú ti ukážem.+ 2 Urobím z teba veľký národ, požehnám ťa, vyvýšim tvoje meno a staneš sa pre druhých požehnaním.+ 3 Požehnám tých, čo ťa žehnajú, a prekľajem tých, čo ťa preklínajú,+ a prostredníctvom teba budú požehnané* všetky rody zeme.“+

4 Vtedy Abram odišiel, ako mu povedal Jehova, a šiel s ním aj Lót. Abram mal 75 rokov, keď opustil Cháran.+ 5 Vzal svoju manželku Sáraj,+ svojho synovca Lóta,+ všetok majetok, ktorý nadobudli,+ a služobníctvo, ktoré získali v Chárane, a vydali sa na cestu do kanaánskej krajiny.+ Keď tam prišli, 6 Abram prešiel krajinou až k miestu nazývanému Sichem,+ blízko veľkých stromov na území Móre.+ V tom čase žili v krajine Kanaánci. 7 Zjavil sa mu tam Jehova a povedal: „Túto krajinu dám tvojim potomkom.“*+ A Abram tam postavil oltár Jehovovi, ktorý sa mu zjavil. 8 Potom odišiel do hornatého kraja východne od Bételu+ a rozložil si tam stan. Na západ od neho bol Bétel a na východ Aj.+ Postavil oltár Jehovovi+ a vzýval Jehovovo meno.+ 9 Neskôr sa Abram vydal smerom k Negebu+ a cestou táboril na rôznych miestach.

10 Keď v krajine nastal hlad, Abram odišiel do Egypta, aby tam istý čas býval,*+ lebo hlad v krajine bol veľmi krutý.+ 11 Keď sa blížil k Egyptu, povedal svojej manželke Sáraj: „Vypočuj si ma, prosím. Si krásna žena.+ 12 Keď ťa Egypťania uvidia, určite si povedia: ‚To je jeho manželka,‘ a zabijú ma, ale teba nechajú žiť. 13 Povedz, prosím, že si moja sestra, aby sa mi pri tebe dobre darilo a aby ma nechali žiť.“*+

14 Keď Abram prišiel do Egypta, Egypťania videli, že Sáraj je veľmi krásna. 15 Uvideli ju aj faraónove kniežatá, vychvaľovali ju pred faraónom a vzali ju do jeho paláca. 16 Kvôli nej faraón s Abramom dobre zaobchádzal a dal mu ovce, dobytok, osly, oslice, ťavy a tiež sluhov a slúžky.+ 17 Ale Jehova postihol faraóna a jeho domácnosť veľkými pohromami za to, že k sebe vzal Abramovu manželku Sáraj.+ 18 Vtedy faraón zavolal Abrama a povedal mu: „Čo si mi to urobil? Prečo si mi nepovedal, že je to tvoja žena? 19 Prečo si povedal, že je to tvoja sestra?+ Chystal som sa vziať si ju za manželku. Tu máš svoju ženu. Vezmi si ju a choď!“ 20 Potom faraón prikázal svojim mužom, aby poslali preč Abrama s jeho manželkou aj so všetkým, čo mal.+

13 Potom Abram zobral všetko, čo mal, a spolu s manželkou a Lótom odišiel z Egypta do Negebu.+ 2 Abram bol veľmi bohatý, mal veľa stád, striebra a zlata.+ 3 Cestou z Negebu do Bételu táboril na rôznych miestach, až prišiel na miesto medzi Bételom a Ajom,+ kde si už raz rozložil svoj stan 4 a kde postavil oltár. Tam vzýval Jehovovo meno.

5 Aj Lót, ktorý putoval s Abramom, mal ovce, dobytok a stany. 6 Ale krajina im už nestačila na to, aby mohli bývať spolu na jednom mieste, lebo mali veľmi veľa majetku. 7 Preto medzi pastiermi Abramových stád a pastiermi Lótových stád vznikla hádka. (Vtedy v tej krajine bývali Kanaánci a Perizejci.)+ 8 A Abram povedal Lótovi:+ „Prosím, nech už nie sú hádky medzi nami dvoma a medzi mojimi a tvojimi pastiermi, veď sme bratia. 9 Či nemáš pred sebou celú krajinu? Preto ťa prosím, oddeľ sa odo mňa. Ak pôjdeš vľavo, ja pôjdem vpravo, a ak pôjdeš vpravo, ja pôjdem vľavo.“ 10 Lót sa rozhliadol a videl, že celý jordánsky kraj+ až po Coár+ je dobre zavlažovaný a že je ako Jehovova záhrada,+ ako egyptská krajina. (To bolo predtým, ako Jehova zničil Sodomu a Gomoru.) 11 Lót si teda vybral celý jordánsky kraj a presunul sa na východ. Tak sa od seba oddelili. 12 Abram býval v kanaánskej krajine a Lót medzi mestami jordánskeho kraja.+ Časom si rozložil stan blízko Sodomy. 13 Ale Sodomčania boli skazení a veľmi hrešili proti Jehovovi.+

14 Po Lótovom odchode Jehova povedal Abramovi: „Rozhliadni sa, prosím, z miesta, kde stojíš, a pozri sa na sever i na juh, na východ i na západ, 15 lebo celú krajinu, ktorú vidíš, dám tebe a tvojim potomkom* a bude natrvalo vaša.+ 16 Dám ti toľko potomkov,* že ich bude ako prachu na zemi. Keby niekto dokázal spočítať zrnká prachu na zemi, potom by bolo možné spočítať aj tvojich potomkov.*+ 17 Vstaň, prejdi krajinu po dĺžke i po šírke, lebo ti ju dám.“ 18 Abram ďalej býval v stanoch a o nejaký čas sa usadil medzi veľkými stromami Mamreho,+ ktoré sú v Hebrone,+ a postavil tam oltár Jehovovi.+

14 V tom čase šineársky+ kráľ Amrafel, ellasársky kráľ Arjoch, elamský+ kráľ Kedorlaomer+ a gojímsky kráľ Tidál 2 viedli vojnu so sodomským+ kráľom Berom, gomorským+ kráľom Biršom, admaským kráľom Šinábom, cebojimským+ kráľom Šemeberom a s kráľom Bely, čiže Coáru. 3 Tí všetci* spojili svoje sily a zhromaždili sa v údolí Siddim,+ čiže pri Soľnom mori.*+

4 Dvanásť rokov slúžili Kedorlaomerovi, ale v 13. roku sa vzbúrili. 5 V 14. roku prišiel Kedorlaomer a králi, ktorí boli s ním, a porazili Refajovcov v Ašterot-Karnajime, Zúzov v Hame, Emov+ v Šáve-Kirjatajime 6 a Chorejcov+ na ich území od pohoria Seir+ až k El-Páranu, ktorý je pri pustatine. 7 Potom sa obrátili a prišli k En-Mišpátu, čiže ku Kádešu,+ a dobyli celé územie Amalekitov+ a Amorejcov,+ ktorí bývali v Chacacon-Tamare.+

8 Vtedy sa dali na pochod sodomský kráľ, gomorský kráľ, admaský kráľ, cebojimský kráľ a kráľ Bely, čiže Coáru, a v údolí Siddim sa rozostavili do bojového šíku 9 proti elamskému kráľovi Kedorlaomerovi, gojímskemu kráľovi Tidálovi, šineárskemu kráľovi Amrafelovi a ellasárskemu kráľovi Arjochovi+ – štyria králi proti piatim. 10 V údolí Siddim bolo veľa jám s asfaltom, a keď králi Sodomy a Gomory utekali, niektorí do nich padli a ostatní ušli do hôr. 11 Víťazi pobrali zo Sodomy a Gomory všetok majetok a potraviny a odišli.+ 12 Vzali aj Abramovho synovca Lóta, ktorý býval v Sodome,+ i jeho majetok a odtiahli.

13 Jeden muž, ktorý unikol, prišiel za Hebrejom Abramom a povedal mu, čo sa stalo. Abram vtedy býval* medzi veľkými stromami Amorejca Mamreho,+ ktorý mal dvoch bratov, Eškola a Anera.+ Títo muži boli Abramovi spojenci. 14 Keď sa Abram dopočul, že jeho synovca*+ zajali, zvolal svojich 318 vycvičených mužov, služobníkov narodených v jeho domácnosti, a prenasledoval útočníkov až po Dán.+ 15 V noci rozostavil svojich služobníkov, napadol nepriateľov a porazil ich. A prenasledoval ich až po Chóbu, ktorá leží severne od Damasku. 16 Získal späť všetok majetok, oslobodil svojho synovca* Lóta s jeho majetkom a vyslobodil aj ženy a ostatných zajatcov.

17 Keď sa Abram vracal po víťazstve nad Kedorlaomerom a kráľmi, ktorí boli s ním, vyšiel mu v ústrety sodomský kráľ k údoliu Šáve, čiže ku Kráľovskému údoliu.+ 18 A Melchisedek,+ kráľ Sálema,+ kňaz Najvyššieho Boha,+ priniesol chlieb a víno.

19 Požehnal Abrama slovami:

A Abram mu dal desatinu zo všetkého.+

21 Potom sodomský kráľ povedal Abramovi: „Vráť mi ľudí, ale majetok si nechaj.“ 22 Ale Abram odpovedal sodomskému kráľovi: „Prisahám pred* Najvyšším Bohom Jehovom, Tvorcom neba a zeme, 23 že nevezmem nič z toho, čo je tvoje, ani nitku, ani remienok z obuvi, aby si nemohol povedať: ‚Abram zbohatol vďaka mne.‘ 24 Z toho, čo ti patrí, nevezmem nič, iba to, čo zjedli mladí muži. No Aner, Eškol a Mamre,+ ktorí šli so mnou, nech si vezmú svoj podiel.“

15 A Jehova sa vo videní prihovoril Abramovi: „Neboj sa,+ Abram, ja som tvojím štítom.+ Čaká ťa veľmi veľká odmena.“+ 2 Abram povedal: „Zvrchovaný Pán Jehova, čo mi dáš? Veď som stále bezdetný a môj dom zdedí Eliezer,+ muž z Damasku.“ 3 A pokračoval: „Nedal si mi potomka*+ a dediť po mne bude môj sluha.“* 4 Ale Jehova mu povedal: „On po tebe nebude dediť. Tvojím dedičom bude tvoj vlastný syn.“*+

5 Vyviedol ho von a povedal mu: „Pozri sa, prosím, na nebo a spočítaj hviezdy, ak to dokážeš.“ A dodal: „Toľko bude tvojich potomkov.“*+ 6 Abram uveril Jehovovi+ a on ho za to považoval za spravodlivého.*+ 7 Potom Boh povedal: „Ja som Jehova, ktorý ťa vyviedol z chaldejského Uru, aby som ti dal túto krajinu do vlastníctva.“+ 8 Abram sa spýtal: „Zvrchovaný Pán Jehova, ako si môžem byť istý, že ju budem vlastniť?“ 9 Boh mu odpovedal: „Vezmi trojročnú jalovicu, trojročnú kozu, trojročného barana, hrdličku a holúbä.“ 10 Vzal ich, rozsekal na polovice a tie položil oproti sebe,* ale vtáky nerozsekal. 11 Na mŕtve telá sa zlietali dravé vtáky, ale Abram ich odháňal.

12 Pri západe slnka padol na Abrama hlboký spánok a obklopila ho veľká a desivá tma. 13 A Boh povedal Abramovi: „Vedz, že tvoji potomkovia* sa stanú cudzincami v krajine, ktorá nebude ich. Budú tam otrokmi a budú utláčaní 400 rokov.+ 14 Ale ja budem súdiť národ, ktorý ich zotročí,+ a potom odtiaľ odídu s veľkým majetkom.+ 15 Ty zomrieš v pokoji a vo vysokom veku a ľahneš si k svojim predkom.+ 16 No štvrtá generácia tvojich potomkov sa sem vráti,+ lebo ešte nenastal čas, aby boli Amorejci potrestaní.“+

17 Keď slnko zapadlo a veľmi sa zotmelo, objavila sa dymiaca pec a medzi rozpolenými zvieratami prešla ohnivá fakľa. 18 V ten deň Jehova uzavrel s Abramom zmluvu,+ keď povedal: „Tvojim potomkom* dám túto krajinu,+ od Egyptskej rieky až po Veľkú rieku, rieku Eufrat:+ 19 krajinu Kenitov,+ Kenizejcov, Kadmoncov, 20 Chetitov,+ Perizejcov,+ Refajovcov,+ 21 Amorejcov, Kanaáncov, Girgašejcov a Jebuzejcov.“+

16 Sáraj neporodila svojmu manželovi Abramovi žiadne deti.+ Mala však egyptskú slúžku, ktorá sa volala Hagar.+ 2 Raz Sáraj povedala Abramovi: „Jehova mi nedal deti. Preto maj pomer s mojou slúžkou. Možno mi porodí deti ona.“+ A Abram ju počúvol. 3 Po desiatich rokoch odvtedy, čo Abram prišiel do kanaánskej krajiny, jeho manželka Sáraj vzala svoju egyptskú slúžku Hagar a dala mu ju za ženu. 4 Mal teda pomer s Hagar a ona otehotnela. Keď zistila, že je tehotná, začala svojou paňou pohŕdať.

5 Vtedy Sáraj povedala Abramovi: „Za trápenie, ktoré prežívam, môžeš ty. Dala som ti svoju slúžku do náručia, ale keď zistila, že je tehotná, začala mnou pohŕdať. Nech Jehova rozsúdi medzi mnou a tebou.“ 6 Abram jej povedal: „Tvoja slúžka je v tvojej moci. Urob s ňou, čo uznáš za vhodné.“ Sáraj začala Hagar ponižovať a tá od nej utiekla.

7 Potom ju Jehovov anjel našiel v pustatine pri prameni, ktorý je na ceste do Šuru.+ 8 Spýtal sa jej: „Hagar, Sárajina slúžka, odkiaľ si prišla a kam ideš?“ „Utekám od svojej panej Sáraj,“ odpovedala. 9 Jehovov anjel jej povedal: „Vráť sa k svojej panej a podriaďuj sa jej.“* 10 Potom Jehovov anjel pokračoval: „Dám ti toľko potomkov,* že sa nebudú dať spočítať.“+ 11 Jehovov anjel dodal: „Si tehotná a porodíš syna. Dáš mu meno Izmael,* lebo Jehova počul o tvojom trápení. 12 Bude ako divý osol.* Bude proti všetkým a všetci budú proti nemu a bude bývať naproti všetkým svojim bratom.“*

13 A vzývala meno Jehovu, ktorý s ňou hovoril, a povedala: „Si Boh, ktorý vidí všetko.“+ Nazvala ho tak preto, lebo uvažovala: „Naozaj som videla toho, ktorý vidí mňa?!“ 14 Preto sa studňa volá Beer-Lachaj-Roj.* (Leží medzi Kádešom a Beredom.) 15 O nejaký čas Hagar porodila Abramovi syna a Abram mu dal meno Izmael.+ 16 Abram mal 86 rokov, keď mu Hagar porodila Izmaela.

17 Keď mal Abram 99 rokov, zjavil sa mu Jehova a povedal mu: „Som Všemohúci Boh. Kráčaj po mojich cestách a buď bezúhonný.* 2 Uzavriem s tebou zmluvu+ a dám ti veľmi veľa potomkov.“+

3 Abram padol tvárou k zemi a Boh mu povedal: 4 „Urobil som s tebou zmluvu+ a staneš sa otcom mnohých národov.+ 5 Už sa nebudeš volať Abram,* ale Abrahám,* lebo ťa urobím otcom mnohých národov. 6 Dám ti veľmi veľa potomkov a vyjdú z teba národy a králi.+

7 Budem dodržiavať svoju zmluvu s tebou+ a s budúcimi generáciami tvojich potomkov,* večnú zmluvu, že budem tvojím Bohom a Bohom tvojich potomkov.* 8 A tebe a tvojim potomkom* dám do trvalého vlastníctva krajinu, v ktorej bývaš ako cudzinec,+ celú kanaánsku krajinu, a budem ich Bohom.“+

9 Ďalej Boh povedal Abrahámovi: „A ty dodržiavaj moju zmluvu, ty aj budúce generácie tvojich potomkov.* 10 Toto je moja zmluva medzi mnou a vami, ktorú ty a tvoji potomkovia* budete dodržiavať: Každý muž* medzi vami bude obrezaný.+ 11 Obrežete sa* a to bude znamením zmluvy medzi mnou a vami.+ 12 Obrežete každého chlapca, keď bude mať osem dní,+ každého, kto sa narodí v tvojej domácnosti, a každého, kto nie je tvojím potomkom* a bol kúpený za peniaze od cudzinca. Budete to tak robiť po všetky generácie. 13 Každý, kto sa narodí v tvojej domácnosti, a každý, koho si kúpil za peniaze, bude obrezaný.+ Toto znamenie na vašom tele bude dôkazom mojej trvalej zmluvy s vami. 14 Každý muž, ktorý sa nedá obrezať, bude usmrtený. Porušil moju zmluvu.“

15 Potom Boh povedal Abrahámovi: „Svoju manželku už nebudeš volať Sáraj.*+ Bude sa volať Sára.* 16 Požehnám ju a porodí ti syna.+ Požehnám ju a stane sa matkou národov a kráľov.“ 17 Abrahám padol tvárou k zemi, zasmial sa a pomyslel si:+ „Môže sa 100-ročnému mužovi narodiť dieťa a môže Sára, 90-ročná žena, porodiť?“+

18 A povedal pravému Bohu: „Kiež by si požehnal Izmaela!“+ 19 No Boh povedal: „Tvoja manželka Sára ti porodí syna a dáš mu meno Izák.*+ S ním a s jeho potomkami* uzavriem večnú zmluvu.+ 20 Ale vypočul som aj tvoju prosbu za Izmaela. Požehnám ho, urobím ho plodným a dám mu veľmi veľa potomkov. Stane sa otcom 12 náčelníkov a bude z neho veľký národ.+ 21 Svoju zmluvu však uzavriem s Izákom,+ ktorého ti porodí Sára o rok v tomto čase.“+

22 Keď Boh dohovoril s Abrahámom, odišiel od neho. 23 Potom Abrahám vzal svojho syna Izmaela a všetkých mužov, ktorí sa narodili v jeho domácnosti, a všetkých, ktorých kúpil za peniaze – všetkých mužského rodu zo svojej domácnosti –, a ešte v ten deň ich obrezal, tak ako mu Boh povedal.+ 24 Abrahám mal 99 rokov, keď sa dal obrezať,+ 25 a jeho syn Izmael mal 13 rokov, keď sa dal obrezať.+ 26 Abrahám a Izmael boli obrezaní ešte v ten deň. 27 Spolu s Abrahámom boli obrezaní aj všetci muži v jeho domácnosti: tí, ktorí sa narodili v jeho domácnosti, aj tí, ktorí boli kúpení za peniaze od cudzinca.

18 Jehova+ sa zjavil Abrahámovi medzi veľkými stromami Mamreho,+ keď za poludňajšej horúčavy sedel pri vchode do stanu. 2 Abrahám sa rozhliadol a všimol si, že neďaleko stoja traja muži.+ Hneď im bežal v ústrety a poklonil sa až k zemi. 3 Povedal: „Jehova, ak som našiel priazeň v tvojich očiach, prosím, neobíď svojho služobníka. 4 Dám priniesť trochu vody na umytie nôh+ a potom si odpočiniete pod stromom. 5 Prišli ste sem k svojmu sluhovi, a tak mi dovoľte priniesť vám kúsok chleba, aby ste sa občerstvili.* Potom pôjdete ďalej.“ „Dobre,“ povedali, „urob, ako hovoríš.“

6 Abrahám sa poponáhľal do stanu za Sárou a povedal: „Rýchlo vezmi tri miery* jemnej múky, zamies cesto a upeč chlieb.“ 7 Potom bežal k stádu, vybral pekného mladého býka, dal ho sluhovi a ten ho rýchlo šiel pripraviť. 8 Abrahám vzal maslo, mlieko a mladého býka, ktorého pripravil, a predložil im to. Kým jedli, stál pri nich pod stromom.+

9 Spýtali sa ho: „Kde je tvoja manželka Sára?“+ „Tu v stane,“ odpovedal. 10 Jeden z mužov pokračoval: „Na budúci rok o tomto čase sa k tebe vrátim a tvoja manželka Sára bude mať syna.“+ Sára počúvala pri vchode do stanu, ktorý bol za ním. 11 Abrahám a Sára boli starí a Sára už bola vo veku, keď ženy nemôžu mať deti.*+ 12 Sára sa v duchu zasmiala a povedala si: „Už som zostarla a aj môj pán je starý. Môžem ešte zažiť také potešenie?“+ 13 Jehova povedal Abrahámovi: „Prečo sa Sára smiala a hovorila si: ‚Naozaj porodím, hoci som stará?‘ 14 Je pre Jehovu niečo nemožné?+ Na budúci rok o tomto čase sa k tebe vrátim a Sára bude mať syna.“ 15 Ale Sára to zo strachu poprela: „Nesmiala som sa!“ „Ale áno, smiala!“ odpovedal.

16 Keď sa muži zdvihli na odchod, Abrahám ich išiel odprevadiť, až prišli na miesto, odkiaľ videli Sodomu.+ 17 Jehova povedal: „Mám pred Abrahámom tajiť, čo sa chystám urobiť?+ 18 Veď sa stane veľkým a mocným národom a prostredníctvom neho budú požehnané* všetky národy zeme.+ 19 Dobre ho poznám a viem, že prikáže svojim synom a všetkým svojim potomkom, aby sa držali Jehovovej cesty a robili to, čo je správne a spravodlivé.+ Potom ja, Jehova, splním všetko, čo som Abrahámovi sľúbil.“

20 A Jehova povedal: „Sťažností na Sodomu a Gomoru je veľmi veľa+ a ich hriech je veľmi ťažký.+ 21 Zostúpim a pozriem sa, či sú sťažnosti, ktoré sa ku mne dostali, oprávnené a či naozaj konajú tak skazene. Ak nie, zistím to.“+

22 Muži odtiaľ odišli a vydali sa do Sodomy, ale Jehova+ zostal s Abrahámom. 23 Abrahám k nemu pristúpil a spýtal sa: „Zničíš spravodlivých spolu so zlými?+ 24 Keby bolo v meste 50 spravodlivých, zničil by si ich? Neodpustil by si tomu mestu pre tých 50 spravodlivých, ktorí sú v ňom? 25 Nie je možné, aby si usmrtil spravodlivého so zlým a aby sa spravodlivému stalo to isté čo zlému.+ Je nepredstaviteľné, že by si to urobil!+ Či nebude Sudca celej zeme konať spravodlivo?“+ 26 Jehova odpovedal: „Ak v Sodome nájdem 50 spravodlivých, odpustím celému mestu.“ 27 Ale Abrahám pokračoval: „Prepáč, Jehova, že sa opovažujem prehovoriť, hoci som prach a popol. 28 Čo keby do 50 spravodlivých chýbali piati? Zničíš aj vtedy celé mesto?“ On mu povedal: „Ak tam nájdem 45 spravodlivých, nezničím ho.“+

29 Abrahám však hovoril ďalej: „A čo keby sa ich tam našlo 40?“ „Ak ich tam nájdem 40, neurobím to,“ odpovedal. 30 Abrahám pokračoval: „Jehova, nerozhnevaj sa,+ prosím, a dovoľ mi ešte hovoriť. Čo keby sa ich tam našlo len 30?“ „Ak ich tam nájdem 30, neurobím to,“ povedal Boh. 31 Ale Abrahám neprestával prosiť: „Prepáč, Jehova, že sa znovu opovažujem prehovoriť. Čo keby sa ich tam našlo iba 20?“ Odpovedal: „Nezničím ho, ani ak ich tam nájdem 20.“ 32 Nakoniec Abrahám povedal: „Jehova, nenahnevaj sa, prosím, a dovoľ mi prehovoriť posledný raz. Čo keby sa tam našlo iba 10 spravodlivých?“ Boh odpovedal: „Ak ich tam nájdem 10, nezničím ho.“ 33 Keď Jehova dohovoril s Abrahámom, odišiel+ a Abrahám sa vrátil domov.

19 Keď tí dvaja anjeli prišli večer do Sodomy, Lót sedel v sodomskej bráne. Len čo ich uvidel, vstal, vyšiel im v ústrety a poklonil sa tvárou k zemi.+ 2 Povedal im: „Páni, prosím, poďte do domu svojho služobníka a prenocujte u mňa. Dajte si umyť nohy a ráno budete pokračovať v ceste.“ Oni povedali: „Nie, prenocujeme na námestí.“ 3 Ale on na nich naliehal dovtedy, kým nešli s ním a nevošli do jeho domu. Urobil pre nich hostinu, upiekol nekvasené chleby a oni jedli.

4 Skôr ako išli spať, sodomskí muži, od chlapca po starca, všetci do jedného, sa zhŕkli a obkolesili dom. 5 A vykrikovali na Lóta: „Kde sú tí muži, ktorí k tebe dnes večer prišli? Vyveď nám ich, aby sme s nimi mali styk.“+

6 Lót vyšiel za nimi von a zatvoril za sebou dvere. 7 Povedal: „Bratia, nerobte, prosím, nič zlé. 8 Mám dve dcéry, ešte panny. Dovoľte mi, aby som vám ich vyviedol, a urobte s nimi, čo chcete. Len týmto mužom, prosím, neurobte nič, lebo sú hosťami v mojom dome.“*+ 9 Oni však povedali: „Uhni!“ A dodali: „Prišiel sem ako cudzinec a chcel by nás súdiť! Teraz dopadneš horšie ako oni.“ Tlačili sa na Lóta a chystali sa vyraziť dvere. 10 Vtedy muži, ktorí boli v dome, načiahli ruky, vtiahli Lóta dovnútra a zavreli dvere. 11 Tých, ktorí boli pri vchode do domu, ranili slepotou, od najmladšieho po najstaršieho, a tak neboli schopní nájsť dvere.

12 Potom sa muži* opýtali Lóta: „Máš tu ešte niekoho – zaťov, synov, dcéry? Vyveď odtiaľto všetkých, ktorých máš v tomto meste! 13 Zničíme toto miesto, lebo Jehova si vypočul množstvo sťažností* na jeho obyvateľov.+ Preto nás Jehova poslal, aby sme toto mesto zničili.“ 14 Lót išiel a povedal svojim zaťom, ktorí si mali vziať jeho dcéry: „Vstaňte, odíďte odtiaľto, lebo Jehova chce toto mesto zničiť!“ Ale jeho zaťovia si mysleli, že žartuje.+

15 Na svitaní anjeli naliehali na Lóta: „Vstaň, vezmi svoju manželku a svoje dve dcéry, aby si nezahynul, keď bude toto mesto zničené za svoje hriechy!“+ 16 Ale on váhal. Keďže Jehova s ním mal súcit,+ tí muži chytili za ruku jeho i jeho manželku a dve dcéry, vyviedli ich a nechali za mestom.+ 17 Keď ich vyviedli von, jeden z nich povedal: „Uteč, inak prídeš o život! Neobzeraj sa+ ani sa nezastavuj nikde v tejto oblasti!+ Uteč do hôr, aby si nezahynul!“

18 Lót im povedal: „Jehova, prosím ťa, tam nie! 19 Zachránil si svojmu služobníkovi život*+ a preukázal si mi veľkú láskavosť,* lebo som získal tvoju priazeň. Ale ja nedokážem utiecť do hôr. Bojím sa, že sa mi niečo stane a zomriem.+ 20 Tu neďaleko je mesto, kde by som sa mohol skryť. Je to len malé mestečko. Prosím, dovoľ mi tam utiecť! Tam sa zachránim.“* 21 Boh* mu odpovedal: „Dobre, vyhoviem ti+ a nezničím mesto, o ktorom si hovoril.+ 22 Rýchlo tam uteč, lebo nemôžem urobiť nič, kým tam neprídeš!“+ A tak to mesto nazval Coár.*+

23 Keď Lót prišiel do Coáru, slnko už vyšlo nad obzor. 24 Jehova zoslal na Sodomu a Gomoru síru a oheň. Prišlo to od Jehovu, z nebies.+ 25 Zničil mestá, celú tú oblasť, všetkých obyvateľov miest a všetko, čo tam rástlo.+ 26 Ale Lótova manželka, ktorá šla za ním, sa obzrela a stal sa z nej soľný stĺp.+

27 Abrahám skoro ráno vstal a vybral sa na miesto, kde predtým stál a rozprával sa s Jehovom.+ 28 Keď sa pozrel na Sodomu a Gomoru a na celú tú oblasť, videl, že zo zeme vystupuje hustý dym ako z pece.+ 29 A Boh pamätal na Abraháma, keď ničil mestá tej oblasti, mestá, kde býval Lót, a poslal Lóta preč z miest, ktoré ničil.+

30 Neskôr Lót so svojimi dvoma dcérami odišiel z Coáru,+ lebo sa tam bál zostať, a usadil sa v horách.+ Býval s dcérami v jaskyni. 31 A staršia povedala mladšej: „Náš otec je starý a v krajine nie je nikto, za koho by sme sa mohli vydať, ako je to medzi ľuďmi zvykom. 32 Poď, dajme otcovi piť víno a ľahnime si s ním a zachovajme rod nášho otca.“

33 V tú noc svojho otca opili vínom. Potom vošla staršia dcéra a ľahla si s ním, ale on nevedel, kedy si ľahla a kedy vstala. 34 Na druhý deň povedala staršia mladšej: „Minulú noc som ležala s otcom ja. Dajme mu piť víno aj dnes večer a potom pôjdeš a ľahneš si s ním ty. Tak zachováme rod svojho otca.“ 35 Aj ďalšiu noc opili otca vínom. Potom vošla mladšia dcéra a ľahla si s ním, ale on nevedel, kedy si ľahla a kedy vstala. 36 A obe Lótove dcéry otehotneli so svojím otcom. 37 Staršia porodila syna a dala mu meno Moáb.+ On je praotcom dnešných Moábcov.+ 38 Aj mladšia porodila syna a dala mu meno Ben-Ammi. On je praotcom dnešných Ammóncov.+

20 Potom Abrahám presťahoval svoj tábor+ do negebského kraja a usadil sa medzi Kádešom+ a Šurom.+ Keď býval* v Geráre,+ 2 o svojej manželke Sáre hovoril: „Je to moja sestra.“+ Nato gerársky kráľ Abimelech prikázal, aby mu Sáru priviedli.+ 3 V noci sa Abimelechovi zjavil vo sne Boh a povedal mu: „Zomrieš, lebo žena, ktorú si si dal priviesť,+ je manželkou iného muža.“+ 4 Ale Abimelech sa jej ani nedotkol.* Preto povedal: „Jehova, zabiješ ľud, ktorý je nevinný?* 5 Nepovedal mi on sám: ‚To je moja sestra‘? A nepovedala mi ona: ‚To je môj brat‘? Mám čisté svedomie, nevedel som, že robím niečo zlé.“* 6 Pravý Boh mu vo sne povedal: „Viem, že si to urobil s čistým svedomím, preto som ti zabránil hrešiť proti mne a nedopustil som, aby si sa jej dotkol. 7 Teraz tomu mužovi vráť jeho manželku, lebo je prorok.+ Bude sa za teba modliť+ a zostaneš nažive. Ale ak ju nevrátiš, zomrieš aj so všetkými, čo sú tvoji.“

8 Skoro ráno Abimelech vstal a zvolal všetkých svojich sluhov. Keď im všetko vyrozprával, veľmi sa naľakali. 9 Potom zavolal Abraháma a povedal mu: „Čo si nám to urobil? Čím som sa proti tebe prehrešil, že si na mňa a na moje kráľovstvo priviedol taký veľký hriech? To, čo si mi urobil, nebolo správne.“ 10 A opýtal sa Abraháma: „Čo si tým sledoval?“+ 11 Abrahám odpovedal: „Hovoril som si: ‚Na tomto mieste sa ľudia určite neboja Boha, a keď uvidia moju manželku, zabijú ma.‘+ 12 A ona je naozaj moja sestra, je to dcéra môjho otca, ale nie mojej matky, a stala sa mojou manželkou.+ 13 Keď mi Boh povedal, aby som odišiel z domu svojho otca+ a putoval, poprosil som ju: ‚Urob mi láskavosť.* Všade, kam prídeme, povedz, že som tvoj brat.‘“+

14 Nato Abimelech dal Abrahámovi ovce, dobytok, sluhov a slúžky a vrátil mu jeho manželku Sáru. 15 A Abimelech mu povedal: „Moja krajina ti je k dispozícii. Bývaj, kde sa ti bude páčiť.“ 16 Sáre povedal: „Tvojmu bratovi+ dávam 1 000 kúskov striebra. To bude dôkazom tvojej nevinnosti pre tých,* ktorí sú s tebou, i pre všetkých ostatných. Si zbavená hanby.“ 17 Abrahám sa úpenlivo modlil k pravému Bohu a Boh uzdravil Abimelecha, jeho manželku i jeho otrokyne a ony znovu mohli mať deti. 18 Lebo pre Abrahámovu manželku Sáru Jehova urobil všetky ženy v Abimelechovej domácnosti neplodnými.*+

21 Jehova obrátil svoju pozornosť na Sáru, ako povedal, a Jehova splnil to, čo sľúbil.+ 2 Sára otehotnela+ a porodila Abrahámovi v jeho starobe syna, a to v čase, o ktorom hovoril Boh.+ 3 Abrahám dal svojmu novorodenému synovi, ktorého mu porodila Sára, meno Izák.+ 4 Keď mal Izák osem dní, Abrahám ho obrezal, tak ako mu prikázal Boh.+ 5 Abrahám mal 100 rokov, keď sa mu narodil Izák. 6 Vtedy Sára povedala: „Boh mi dal dôvod na smiech. Všetci, čo sa o tom dopočujú, sa budú smiať so mnou.“* 7 A dodala: „Kto by bol Abrahámovi povedal, že Sára bude dojčiť deti? A predsa som mu v jeho starobe porodila syna.“

8 Dieťa rástlo a bolo odstavené. V deň Izákovho odstavenia Abrahám usporiadal veľkú hostinu. 9 Ale Sára videla, že syn, ktorého Egypťanka Hagar+ porodila Abrahámovi, sa Izákovi posmieva.+ 10 A povedala Abrahámovi: „Vyžeň tú otrokyňu a jej syna, lebo syn tej otrokyne nebude dediť spolu s mojím synom Izákom!“+ 11 Abraháma to veľmi rozrušilo, lebo to bol jeho syn.+ 12 Vtedy povedal Boh Abrahámovi: „Nebuď rozrušený z toho, čo ti hovorí Sára o chlapcovi a o tvojej otrokyni. Počúvni ju, lebo sľúbené potomstvo* vzíde z Izáka.+ 13 Ale aj zo syna tvojej otrokyne+ urobím veľký národ,+ lebo je tvojím potomkom.“*

14 Abrahám vstal skoro ráno, vzal chlieb a kožený mech s vodou a dal to Hagar. Položil jej to na plecia a poslal ju a chlapca preč.+ Ona odišla a blúdila po pustatine pri Beer-Šebe.+ 15 Keď sa jej minula voda z koženého mechu, nechala chlapca pod kríkom, 16 odišla asi na dostrel luku a sadla si. Hovorila si: „Nechcem vidieť, ako moje dieťa zomrie.“ Sedela obďaleč a hlasno plakala.

17 Boh počul chlapcov hlas+ a Boží anjel zavolal na Hagar z nebies a povedal jej:+ „Čo ti je, Hagar? Neboj sa, lebo Boh počul hlas tvojho chlapca. 18 Vstaň, vezmi chlapca a postaraj sa oňho, lebo z neho urobím veľký národ.“+ 19 Nato jej Boh otvoril oči a ona zazrela studňu. Išla naplniť kožený mech vodou a dala chlapcovi piť. 20 A Boh bol s chlapcom+ a ten rástol. Býval na pustatine a stal sa lukostrelcom. 21 Usadil sa v pustatine Páran+ a matka mu vybrala za manželku ženu z Egypta.

22 Vtedy prišiel za Abrahámom Abimelech s veliteľom svojho vojska Picholom a povedal: „Boh je s tebou vo všetkom, čo robíš.+ 23 Preto mi teraz prisahaj na Boha, že neoklameš mňa ani moje deti, ani mojich vnukov, ale ako som ja prejavil láskavosť* tebe, tak ju prejavíš ty mne a tiež krajine, v ktorej bývaš.“+ 24 Abrahám povedal: „Prisahám.“

25 Ale Abrahám vyčítal Abimelechovi, že jeho sluhovia sa násilím zmocnili studne.+ 26 Abimelech mu povedal: „Neviem, kto to urobil. Nepovedal si mi o tom a až doteraz som o tom nepočul.“ 27 Vtedy Abrahám dal Abimelechovi ovce a dobytok a uzavreli spolu zmluvu. 28 Potom Abrahám oddelil zo stáda sedem ovečiek. 29 Abimelech sa ho spýtal: „Prečo si dal nabok tých sedem jahniat?“ 30 On mu odpovedal: „Prijmi odo mňa týchto sedem jahniat na svedectvo, že túto studňu som vykopal ja.“ 31 Preto nazval to miesto Beer-Šeba,*+ lebo tam obaja prisahali. 32 Tak uzavreli zmluvu+ v Beer-Šebe. Potom sa Abimelech s veliteľom svojho vojska Picholom vrátili do filištínskej krajiny.+ 33 Abrahám zasadil v Beer-Šebe tamarišku a vzýval tam meno Jehovu,+ večného Boha.+ 34 A Abrahám ešte dlho* býval* vo filištínskej krajine.+

22 Potom pravý Boh vyskúšal Abraháma.+ Zavolal naňho: „Abrahám!“ On povedal: „Áno, Pane?“ 2 Boh povedal: „Vezmi, prosím, svojho syna, svojho jediného syna Izáka,+ ktorého tak miluješ,+ choď do krajiny Mórija+ a tam ho obetuj ako zápalnú obeť na vrchu, ktorý ti ukážem.“

3 Abrahám skoro ráno vstal, osedlal osla a vzal so sebou dvoch sluhov a svojho syna Izáka. Naštiepal drevo na zápalnú obeť a vydal sa na cestu k miestu, ktoré mu pravý Boh ukázal. 4 Na tretí deň, keď Abrahám zdvihol zrak, uvidel v diaľke to miesto. 5 Povedal svojim sluhom: „Zostaňte tu aj s oslom, ale ja s chlapcom pôjdeme vzdať poctu Bohu a vrátime sa k vám.“

6 Abrahám vzal drevo na zápalnú obeť a naložil ho na svojho syna Izáka. Vzal oheň a nôž* a obaja odišli. 7 Cestou Izák oslovil svojho otca Abraháma: „Otec!“ Ten povedal: „Áno, syn môj?“ Izák sa opýtal: „Máme oheň a drevo, ale kde je ovca na zápalnú obeť?“ 8 „Boh sa postará o ovcu na zápalnú obeť,+ syn môj,“ odpovedal Abrahám. A obaja šli ďalej.

9 Keď prišli na miesto, o ktorom hovoril pravý Boh, Abrahám tam postavil oltár a nakládol naň drevo. Zviazal svojmu synovi Izákovi ruky a nohy a položil ho na oltár hore na drevo.+ 10 Potom vzal nôž a chystal sa zabiť svojho syna,+ 11 no vtom naňho z neba zavolal Jehovov anjel: „Abrahám, Abrahám!“ „Áno, Pane?“ odpovedal. 12 Anjel pokračoval: „Neubližuj chlapcovi, nič mu neurob! Teraz viem, že sa bojíš Boha, lebo si mi neodoprel svojho syna, svojho jediného.“+ 13 Vtedy sa Abrahám rozhliadol a uvidel, že v neďalekej húštine je baran, ktorý sa tam zachytil rohami. A tak šiel, vzal barana a obetoval ho ako zápalnú obeť namiesto svojho syna. 14 A Abrahám nazval to miesto Jehova-Jire.* Preto sa dodnes hovorí: „Jehova sa o to na svojom vrchu postará.“+

15 Jehovov anjel zavolal z neba na Abraháma druhý raz 16 a povedal: „‚Prisahám na seba,‘ vyhlasuje Jehova,+ ‚pretože si to urobil a neodoprel si mi svojho syna, svojho jediného,+ 17 určite ťa požehnám a dám ti toľko potomstva,* až ho bude ako hviezd na nebi a ako zrniek piesku na morskom brehu,+ a tvoje potomstvo* si podmaní mestá* svojich nepriateľov.+ 18 Pretože si poslúchol môj hlas, prostredníctvom tvojho potomstva*+ budú požehnané* všetky národy zeme.‘“+

19 Potom sa Abrahám vrátil k svojim sluhom a spoločne sa vydali naspäť do Beer-Šeby.+ A Abrahám tam zostal bývať.

20 Po týchto udalostiach Abrahámovi oznámili: „Milka porodila tvojmu bratovi Náchorovi synov:+ 21 prvorodeného Úca, jeho brata Búza, Kemuela (Aramovho otca), 22 Keseda, Chazoa, Pildaša, Jidlafa a Betuela.“+ 23 Betuel sa stal otcom Rebeky.+ Týchto ôsmich porodila Milka Abrahámovmu bratovi Náchorovi. 24 Jeho vedľajšia manželka* Reuma mu tiež porodila synov: Tébacha, Gachama, Tachaša a Maachu.

23 Sára sa dožila 127 rokov.+ 2 Zomrela v Kirjat-Arbe,+ čiže v Hebrone,+ v kanaánskej krajine.+ Abrahám smútil za Sárou a oplakával ju. 3 Potom Abrahám vstal od svojej mŕtvej manželky a povedal Chetovým synom:+ 4 „Som medzi vami cudzincom a prisťahovalcom.+ Predajte mi u vás miesto na pochovávanie, aby som tam pochoval svoju manželku.“ 5 Chetovi synovia odpovedali Abrahámovi: 6 „Počúvaj, môj pane. Si medzi nami Božím* kniežaťom.+ Pochovaj svoju manželku v najlepšej z našich hrobiek. Nikto z nás ti neodoprie svoju hrobku, aby si v nej pochoval svoju manželku.“

7 Abrahám vstal, poklonil sa obyvateľom tej krajiny, Chetovým synom,+ 8 a povedal: „Ak súhlasíte, aby som tu pochoval svoju manželku, vypočujte ma a prihovorte sa za mňa u Cocharovho syna Efrona, 9 aby mi predal svoju jaskyňu Machpela, ktorá je na okraji jeho poľa. Nech mi ju predá vo vašej prítomnosti za plnú cenu v striebre,+ aby som mal miesto na pochovávanie.“+

10 Efron vtedy sedel medzi Chetovými synmi. A Chetita Efron odpovedal Abrahámovi v prítomnosti Chetových synov a všetkých, čo sa zhromaždili pri mestskej bráne:+ 11 „Nie, môj pane! Vypočuj ma. Dávam ti pole i jaskyňu, ktorá je na ňom. Dávam ti ju v prítomnosti synov svojho ľudu. Pochovaj tam svoju manželku.“ 12 Abrahám sa poklonil pred obyvateľmi tej krajiny 13 a v ich prítomnosti povedal Efronovi: „Počúvaj ma, prosím! Pole od teba kúpim za plnú cenu. Vezmi si odo mňa striebro a ja tam pochovám svoju manželku.“

14 Vtedy Efron odpovedal Abrahámovi: 15 „Počúvaj, môj pane. Pozemok má cenu 400 šekelov* striebra, ale to nie je podstatné.* Choď a pochovaj tam svoju manželku.“ 16 Abrahám počúvol Efrona a navážil mu toľko striebra, koľko mu povedal v prítomnosti Chetových synov: 400 šekelov* striebra podľa váhy bežnej u kupcov.+ 17 Tak Efronovo pole v Machpele, ktoré bolo naproti Mamre – pole, jaskyňa a všetky stromy, ktoré boli na poli –, prešli 18 do Abrahámovho vlastníctva. Kúpil ho v prítomnosti Chetových synov a všetkých, čo sa zhromaždili pri mestskej bráne. 19 Potom Abrahám pochoval svoju manželku Sáru v jaskyni na poli v Machpele naproti Mamre, čiže Hebronu, v kanaánskej krajine. 20 Tak Chetovi synovia dali Abrahámovi pole a jaskyňu, ktorá bola na ňom, aby tam mohol pochovávať svojich mŕtvych.+

24 Abrahám bol už v pokročilom veku a Jehova ho vo všetkom žehnal.+ 2 Jedného dňa Abrahám povedal najstaršiemu služobníkovi vo svojej domácnosti, ktorý spravoval celý jeho majetok:+ „Polož ruku pod moje bedrá,* prosím. 3 Zaväzujem ťa prísahou na Jehovu, Boha neba i zeme, že pre môjho syna nevezmeš manželku z dcér Kanaáncov, medzi ktorými bývam.+ 4 Pôjdeš do mojej krajiny, k mojim príbuzným,+ a nájdeš tam manželku pre môjho syna Izáka.“

5 Služobník sa ho opýtal: „Čo ak tá žena so mnou nebude chcieť ísť do tejto krajiny? Chceš, aby som potom odviedol tvojho syna do krajiny, z ktorej si vyšiel?“+ 6 Abrahám mu odpovedal: „Nie, to nerob! Môjho syna tam neodvádzaj.+ 7 Jehova, Boh nebies, ktorý ma vyviedol z domu môjho otca a z krajiny mojich príbuzných,+ ten, ktorý sa so mnou rozprával a prisahal mi:+ ‚Tvojim potomkom*+ dám túto krajinu,‘+ on pošle pred tebou svojho anjela+ a určite tam nájdeš manželku pre môjho syna.+ 8 No keby tá žena nechcela ísť s tebou, budeš od tejto prísahy oslobodený. Ale môjho syna tam neodvedieš.“ 9 A tak služobník položil ruku pod bedrá svojho pána Abraháma a odprisahal mu to.+

10 Potom vzal desať tiav zo stáda svojho pána a rôzne cenné dary a vydal sa na cestu do Mezopotámie, do Náchorovho mesta. 11 Podvečer, v čase, keď ženy chodia čerpať vodu, nechal ťavy oddychovať pri studni pred mestom. 12 A povedal: „Jehova, Boh môjho pána Abraháma, prosím, vypočuj moju prosbu a prejav vernú lásku môjmu pánovi Abrahámovi. 13 Stojím tu pri prameni a mladé ženy z mesta vychádzajú čerpať vodu. 14 Daj, aby mladá žena, ktorej poviem: ‚Spusť, prosím, svoj džbán na vodu, aby som sa napil,‘ a ktorá odpovie: ‚Napi sa a napojím i tvoje ťavy,‘ bola tá, ktorú si vybral pre svojho služobníka Izáka. Podľa toho spoznám, že si môjmu pánovi prejavil vernú lásku.“

15 Ešte ani nedohovoril a prišla Rebeka, dcéra Betuela,+ syna Milky,+ manželky Abrahámovho brata Náchora,+ a na pleci mala džbán na vodu. 16 Tá mladá žena bola veľmi krásna a bola panna, nikdy nemala styk s mužom. Zišla k prameňu, naplnila svoj džbán vodou a vyšla hore. 17 Služobník jej bežal v ústrety a povedal: „Daj mi, prosím, dúšok vody zo svojho džbána.“ 18 „Napi sa, pane,“ povedala, rýchlo zložila džbán z pleca a dala mu piť. 19 Keď sa napil, povedala: „Načerpám vodu, aby sa napili aj tvoje ťavy.“ 20 Rýchlo vyliala džbán do napájadla a znovu bežala k studni a čerpala vodu, až kým nebolo dosť pre všetky jeho ťavy. 21 Muž ju celý čas s údivom pozoroval a premýšľal, či Jehova požehnal jeho cestu alebo nie.

22 Keď sa ťavy napili, dal jej zlatý nosný krúžok, ktorý vážil pol šekela,* a dva zlaté náramky, ktoré vážili desať šekelov, 23 a spýtal sa: „Povedz mi, prosím, čia si dcéra? Nenašlo by sa v dome tvojho otca miesto, kde by sme mohli prenocovať?“ 24 Odpovedala mu: „Som dcéra Betuela,+ syna Milky, ktorá ho porodila Náchorovi.“+ 25 A dodala: „Máme slamu aj krmivo a máme aj miesto na nocľah.“ 26 Vtedy muž padol na kolená, poklonil sa Jehovovi až k zemi 27 a povedal: „Chvála Jehovovi, Bohu môjho pána Abraháma, ktorý môjmu pánovi neprestáva prejavovať lásku* a vernosť. Jehova ma priviedol do domu bratov môjho pána.“

28 A mladá žena utekala vyrozprávať svojej matke a ostatným všetko, čo sa stalo. 29 Rebeka mala brata, ktorý sa volal Lában,+ a ten bežal k mužovi, ktorý bol vonku pri prameni. 30 A keď uvidel nosný krúžok a náramky na rukách svojej sestry Rebeky a počul jej slová: „Toto mi povedal ten muž,“ išiel za ním a našiel ho stáť s ťavami pri prameni. 31 Povedal mu: „Prečo stojíš tu vonku, ty, ktorý si požehnaný Jehovom? Poď so mnou, pripravil som dom a miesto pre ťavy.“ 32 Vtedy muž vošiel do domu a on* odstrojil ťavy a dal im slamu a krmivo. Potom mužovi a tým, ktorí boli s ním, dal vodu na umytie nôh. 33 No keď mu predložili jedlo, povedal: „Nebudem jesť, kým neporozprávam, prečo som sem prišiel.“ „Hovor!“ povedal Lában.

34 A tak začal: „Som Abrahámov služobník.+ 35 Jehova veľmi požehnal môjho pána a dal mu veľké bohatstvo: ovce, dobytok, ťavy, osly, striebro, zlato aj sluhov a slúžky.+ 36 A Sára, manželka môjho pána, v pokročilom veku porodila môjmu pánovi syna+ a on mu dá všetko, čo má.+ 37 Môj pán ma zaviazal prísahou: ‚Nevezmeš pre môjho syna manželku z dcér Kanaáncov, medzi ktorými bývam.+ 38 Pôjdeš do domu môjho otca a k mojej rodine+ a nájdeš tam manželku pre môjho syna.‘+ 39 Ale ja som sa opýtal svojho pána: ‚Čo ak tá žena so mnou nebude chcieť ísť?‘+ 40 Odpovedal mi: ‚Jehova, po ktorého cestách kráčam,+ pošle svojho anjela+ s tebou a určite požehná tvoju cestu a vezmeš môjmu synovi manželku z mojej rodiny a z domu môjho otca.+ 41 Od prísahy, ktorú si mi dal, budeš oslobodený, ak prídeš k mojej rodine a oni ti ju nedajú. Vtedy budeš oslobodený od prísahy.‘+

42 Keď som dnes prišiel k prameňu, povedal som: ‚Jehova, Boh môjho pána Abraháma, ak žehnáš moju cestu, nech sa stane toto: 43 Stojím tu pri prameni. Keď niektorej mladej žene,+ ktorá vyjde čerpať vodu, poviem: „Daj sa mi, prosím, napiť vody zo svojho džbána,“ 44 a ona mi povie: „Napi sa a načerpám vodu aj pre tvoje ťavy,“ nech je ona tou, ktorú si ty, Jehova, vybral pre syna môjho pána.‘+

45 Ešte som v duchu ani nedohovoril a už prichádzala Rebeka s džbánom na pleci. Zišla k prameňu a čerpala vodu. Povedal som jej: ‚Daj mi, prosím, piť.‘+ 46 Nato rýchlo zložila džbán z pleca a povedala: ‚Napi sa+ a napojím aj tvoje ťavy.‘ Napil som sa a ona napojila aj ťavy. 47 Potom som sa jej spýtal: ‚Čia si dcéra?‘ a ona odpovedala: ‚Som dcéra Náchorovho syna Betuela, ktorého mu porodila Milka.‘ Vložil som jej krúžok do nosa a na ruky som jej dal náramky.+ 48 Padol som na kolená, poklonil som sa Jehovovi až k zemi a chválil som Jehovu, Boha môjho pána Abraháma,+ lebo ma viedol správnou cestou, aby som pre jeho syna vzal vnučku brata môjho pána. 49 A teraz povedzte, či chcete môjmu pánovi prejaviť lásku* a vernosť alebo nie, aby som vedel, čo mám robiť.“*+

50 Lában a Betuel odpovedali: „Nie je na nás, aby sme ti povedali áno alebo nie, lebo je to od Jehovu. 51 Tu je Rebeka. Vezmi ju a choď, nech sa stane manželkou syna tvojho pána, tak ako hovoril Jehova.“ 52 Keď Abrahámov služobník počul ich slová, poklonil sa Jehovovi až po zem. 53 Vybral strieborné a zlaté predmety a odevy a dal ich Rebeke. Aj jej bratovi a matke dal cenné dary. 54 Potom on i muži, ktorí boli s ním, jedli a pili a zostali tam na noc.

Keď ráno vstal, povedal: „Dovoľte mi vrátiť sa k môjmu pánovi.“ 55 Jej brat a matka povedali: „Nech s nami mladá žena zostane aspoň desať dní. Potom môže ísť.“ 56 Ale on im povedal: „Nezdržujte ma, keď Jehova požehnal moju cestu. Nechajte ma vrátiť sa k môjmu pánovi.“ 57 A tak povedali: „Zavolajme mladú ženu a spýtajme sa jej.“ 58 Zavolali Rebeku a spýtali sa jej: „Chceš ísť s týmto mužom?“ „Chcem,“ odpovedala.

59 Vypravili teda Rebeku*+ a jej pestúnku*+ i Abrahámovho služobníka a jeho mužov. 60 Žehnali Rebeku a hovorili jej: „Sestra naša, staň sa matkou tisícov, mnohých tisícov,* a nech si tvoji potomkovia* podmania mestá* svojich nepriateľov.“+ 61 Potom Rebeka a jej slúžky vstali, nasadli na ťavy a išli s tým mužom. A služobník vzal Rebeku a vydal sa na cestu.

62 Izák práve prichádzal od Beer-Lachaj-Roj,+ lebo býval v kraji Negeb.+ 63 Podvečer sa prechádzal po poli a rozjímal.+ Keď zdvihol zrak, videl prichádzať ťavy. 64 Rebeka sa rozhliadla a zazrela Izáka. Zosadla z ťavy 65 a spýtala sa Abrahámovho služobníka: „Kto je ten muž na poli, ktorý nám ide v ústrety?“ „To je môj pán,“ odpovedal. Vtedy vzala závoj a zahalila sa. 66 A služobník vyrozprával Izákovi všetko, čo urobil. 67 Izák potom priviedol Rebeku do stanu svojej matky Sáry.+ Vzal si ju za ženu a zamiloval sa do nej.+ A Izák našiel útechu po smrti svojej matky.+

25 A Abrahám si vzal ďalšiu manželku, volala sa Ketura. 2 Časom mu porodila Zimrana, Jokšana, Medána, Madiana,+ Jišbaka a Šuacha.+

3 Jokšan sa stal otcom Šebu a Dedana.

Dedanovi synovia boli Aššúrim, Letuším a Leummím.*

4 Madianovi synovia boli Efa, Efer, Chánoch, Abida a Eldaa.

Títo všetci boli potomkami Ketury.

5 Abrahám dal všetok svoj majetok Izákovi,+ 6 ale synom svojich vedľajších žien* dal dary a ešte za svojho života ich poslal preč od svojho syna Izáka,+ na Východ. 7 Abrahám sa dožil 175 rokov. 8 Potom vydýchol naposledy a zomrel v peknej starobe, spokojný so svojím životom, a bol pripojený k svojmu ľudu.* 9 Jeho synovia Izák a Izmael ho pochovali naproti Mamre v jaskyni Machpela na poli Efrona, syna Chetitu Cochara,+ 10 na poli, ktoré Abrahám kúpil od potomkov Cheta. Abrahám tam bol pochovaný pri svojej manželke Sáre.+ 11 Po Abrahámovej smrti Boh žehnal jeho syna Izáka.+ Izák býval neďaleko Beer-Lachaj-Roj.+

12 Toto je záznam o potomstve Abrahámovho syna Izmaela,+ ktorého Abrahámovi porodila Egypťanka Hagar,+ Sárina slúžka.

13 A toto sú mená Izmaelových synov podľa ich mien a rodov: Nebajót,+ Izmaelov prvorodený, potom Kedár,+ Adbeel, Mibsam,+ 14 Mišma, Dúma, Massa, 15 Chadad, Téma, Jetur, Nafiš a Kedma. 16 To sú Izmaelovi synovia a to sú ich mená podľa ich osád a táborov,* 12 kmeňových náčelníkov.+ 17 Izmael žil 137 rokov. Potom vydýchol naposledy a zomrel a bol pripojený k svojmu ľudu.* 18 Jeho potomkovia bývali na území od Chavily+ neďaleko Šuru,+ ktorý je blízko Egypta, až po Asýriu. Usadili sa neďaleko svojich bratov.*+

19 Toto je záznam o potomstve Abrahámovho syna Izáka.+

Abrahám sa stal otcom Izáka. 20 Keď mal Izák 40 rokov, oženil sa s Rebekou, dcérou Aramejca Betuela+ z Páddan-Aramu, sestrou Aramejca Lábana. 21 A Izák úpenlivo prosil Jehovu za svoju manželku, lebo bola neplodná. Jehova vypočul jeho modlitby a jeho manželka Rebeka otehotnela. 22 A synovia v nej začali do seba strkať.+ A tak povedala: „Ak mám takto trpieť, to sa mi ani žiť nechce.“ Preto sa na to spýtala Jehovu. 23 Jehova jej povedal: „V tvojom lone+ sú dva národy a vyjdú z teba dva kmene.+ Jeden národ bude silnejší ako druhý+ a starší bude slúžiť mladšiemu.“+

24 Keď nadišiel čas pôrodu, ukázalo sa, že v jej lone sú dvojčatá. 25 Ten, ktorý sa narodil ako prvý, bol celý ryšavý a chlpatý ako kožúšok.+ Preto mu dali meno Ezau.*+ 26 Potom sa narodil jeho brat a rukou sa držal Ezaua za pätu.+ Dali mu meno Jakob.*+ Keď sa narodili, Izák mal 60 rokov.

27 Chlapci rástli a Ezau sa stal zdatným lovcom,+ rád trávil čas vonku. Jakob sa zdržiaval v stanoch.+ Bol to bezúhonný muž. 28 Izák mal radšej Ezaua, lebo mu nosieval divinu, ale Rebeka mala radšej Jakoba.+ 29 Keď raz Jakob pripravoval nejaké jedlo, Ezau prišiel z poľa veľmi unavený. 30 Povedal Jakobovi: „Prosím ťa, daj mi rýchlo trochu* tej červenej kaše,* čo tu máš, lebo som hrozne vyčerpaný!“* Preto ho nazvali Edom.*+ 31 Ale Jakob povedal: „Najprv mi predaj svoje právo prvorodeného!“+ 32 Ezau zvolal: „Zomieram od hladu! Načo mi je právo prvorodeného?“ 33 „Najprv mi prisahaj!“ povedal Jakob. A tak to Jakobovi odprisahal a predal mu svoje právo prvorodeného.+ 34 Nato dal Jakob Ezauovi chlieb s dusenou šošovicou. On sa najedol a napil a potom vstal a odišiel. Tak Ezau pohrdol právom prvorodeného.

26 V krajine znovu nastal hlad podobne ako za Abrahámových čias.+ Izák teda odišiel do Geráru k filištínskemu kráľovi Abimelechovi. 2 Vtedy sa mu zjavil Jehova a povedal: „Nechoď do Egypta. Bývaj v krajine, ktorú ti ukážem. 3 Bývaj v tejto krajine ako cudzinec+ a ja budem s tebou a požehnám ťa. Tebe a tvojim potomkom* dám všetky tieto krajiny+ a dodržím prísahu, ktorú som dal tvojmu otcovi Abrahámovi:+ 4 ‚Dám ti toľko potomkov,* až ich bude ako hviezd na nebi,+ a tvojim potomkom* dám všetky tieto krajiny.+ Prostredníctvom tvojho potomstva* budú požehnané* všetky národy zeme.‘+ 5 Urobím to, lebo Abrahám počúval môj hlas a dodržiaval moje požiadavky, príkazy, ustanovenia a zákony.“+ 6 Izák teda zostal bývať v Geráre.+

7 Všetkým tamojším mužom, ktorí sa pýtali na jeho manželku, hovoril: „Je to moja sestra.“+ Bál sa povedať, že je to jeho manželka, lebo si hovoril: „Tunajší muži ma pre Rebeku zabijú.“ Bola totiž veľmi pekná.+ 8 Raz, keď tam už Izák žil dlhší čas, filištínsky kráľ Abimelech pozeral z okna a uvidel ho, ako sa objíma* so svojou manželkou Rebekou.+ 9 Abimelech si ho hneď zavolal a povedal mu: „Veď je to tvoja manželka! Prečo si povedal, že je tvoja sestra?“ „Bál som sa, že ma pre ňu zabijú,“+ odpovedal Izák. 10 Abimelech zvolal: „Čo si nám to urobil?+ Ľahko sa mohlo stať, že by si niektorý muž ľahol s tvojou manželkou a ty by si na nás priviedol vinu!“+ 11 Potom Abimelech varoval svoj ľud: „Ktokoľvek sa dotkne tohto muža alebo jeho manželky, bude usmrtený!“

12 A Izák v tej krajine zasial semeno a v tom roku zožal stonásobnú úrodu, lebo Jehova ho žehnal.+ 13 Zbohatol, darilo sa mu čoraz viac, až bol veľmi bohatý. 14 Nadobudol stáda oviec a dobytka a veľa služobníctva+ a Filištínci mu začali závidieť.

15 A všetky studne, ktoré kedysi vykopali sluhovia jeho otca Abraháma, Filištínci zasypali zeminou.+ 16 Vtedy Abimelech povedal Izákovi: „Odíď odtiaľto, lebo si sa stal oveľa mocnejším ako my.“ 17 A tak odtiaľ Izák odišiel, utáboril sa v údolí* Gerár+ a býval tam. 18 A Izák znovu vykopal studne, ktoré vykopali sluhovia jeho otca Abraháma, ale ktoré Filištínci po Abrahámovej smrti zasypali.+ A nazval ich tak, ako ich nazval jeho otec.+

19 Keď Izákovi sluhovia kopali v údolí, našli studňu s pitnou vodou. 20 A gerárski pastieri sa začali hádať s Izákovými pastiermi a hovorili: „To je naša voda!“ A tak Izák nazval studňu Esek,* lebo sa s ním hádali. 21 Vykopali inú studňu a aj o ňu vznikla hádka. Preto ju nazval Sitna.* 22 Odišiel odtiaľ a vykopal ďalšiu studňu, ale o ňu sa už nehádali. Nazval ju Rechobót* a povedal: „Teraz nám Jehova dal veľa miesta, aby sme mohli mať mnoho potomkov.“+

23 Izák odtiaľ odišiel do Beer-Šeby.+ 24 V tú noc sa mu zjavil Jehova a povedal mu: „Ja som Boh tvojho otca Abraháma.+ Neboj sa,+ lebo som s tebou. Požehnám ťa a dám ti veľa potomkov* kvôli svojmu služobníkovi Abrahámovi.“+ 25 Izák tam postavil oltár a vzýval Jehovovo meno.+ Rozložil si na tom mieste stan+ a jeho sluhovia tam vykopali studňu.

26 Neskôr k nemu z Geráru prišiel Abimelech so svojím osobným radcom Achuzzatom a s veliteľom vojska Picholom.+ 27 Izák sa ich opýtal: „Prečo ste ku mne prišli, keď ma nenávidíte a poslali ste ma preč?“ 28 Odpovedali mu: „Jasne vidíme, že Jehova je s tebou.+ Preto sme sa rozhodli, že ti povieme: ‚Zložme prísahu, ktorá bude zaväzovať nás i teba, a uzavrime spolu zmluvu,+ 29 že nám neurobíš nič zlé, ako sme my neurobili nič zlé tebe. Vlastne sme ti preukázali dobro, keď sme ťa poslali preč v pokoji. A vidíme, že Jehova ťa žehná.‘“ 30 Potom pre nich Izák urobil hostinu a jedli a pili. 31 Zavčas rána vstali a navzájom si prisahali.+ Nato sa s nimi Izák rozlúčil a oni od neho odišli v pokoji.

32 V ten deň prišli za Izákom jeho sluhovia a podali mu správu o studni, ktorú kopali.+ Povedali: „Narazili sme na vodu!“ 33 A nazval ju Šiba.* Preto sa to mesto dodnes volá Beer-Šeba.+

34 Keď mal Ezau 40 rokov, vzal si za manželku Juditu, dcéru Chetitu Beeriho, a Basematu, dcéru Chetitu Elona.+ 35 Tie Izákovi a Rebeke veľmi strpčovali život.*+

27 Keď Izák zostarol a zrak sa mu natoľko zhoršil, že už nevidel, zavolal na svojho staršieho syna Ezaua:+ „Syn môj!“ On odpovedal: „Áno, otec?“ 2 Izák povedal: „Som už starý a neviem, koľko ešte budem žiť. 3 Vezmi svoje zbrane – luk a šípy –, vyjdi na pole a ulov pre mňa nejakú divinu.+ 4 Priprav mi chutné jedlo, aké mám rád, a prines mi ho, nech sa najem a požehnám ťa, skôr ako zomriem.“

5 Rebeka však počúvala, čo Izák hovorí Ezauovi. Len čo Ezau odišiel na pole, aby niečo ulovil a priniesol to,+ 6 Rebeka povedala Jakobovi:+ „Práve som počula, ako tvoj otec hovorí tvojmu bratovi Ezauovi: 7 ‚Prines mi nejakú divinu a priprav mi chutné jedlo, nech sa najem a požehnám ťa pred Jehovom, skôr ako zomriem.‘+ 8 Teraz ma, syn môj, dobre počúvaj a urob, čo ti hovorím.+ 9 Choď k stádu a prines dve pekné kozliatka. Ja z nich pripravím chutné jedlo pre tvojho otca, také, aké má rád. 10 Potom to zanesieš svojmu otcovi, aby sa najedol a požehnal ťa, skôr ako zomrie.“

11 Jakob svojej matke Rebeke povedal: „Ale môj brat Ezau je chlpatý+ a ja nie. 12 Čo ak ma otec ohmatá?+ Bude si myslieť, že sa mu posmievam, a potom ma prekľaje, nie požehná.“ 13 Ale matka mu povedala: „Nech tá kliatba padne na mňa, syn môj. Len ma poslúchni, choď a prines mi tie kozliatka.“+ 14 A tak šiel, priniesol ich matke a ona pripravila otcovo obľúbené jedlo. 15 Rebeka potom vzala zo stanu najlepší odev svojho staršieho syna Ezaua a obliekla ho svojmu mladšiemu synovi Jakobovi.+ 16 Ruky a krk mu pozakrývala kožou z kozliat.+ 17 Potom mu podala chutné jedlo a chlieb, ktorý pripravila.+

18 On vošiel k svojmu otcovi a povedal: „Otec!“ „Áno?“ odpovedal Izák a spýtal sa: „Kto si? Ezau alebo Jakob?“ 19 Jakob povedal svojmu otcovi: „Som Ezau, tvoj prvorodený.+ Urobil som, ako si mi povedal. Sadni si, prosím, a zjedz niečo z mojej diviny, aby si ma mohol požehnať.“+ 20 Ale Izák svojmu synovi povedal: „Ako sa ti podarilo tak rýchlo niečo uloviť, syn môj?“ On odpovedal: „To Jehova, tvoj Boh, mi pomohol.“ 21 Izák mu povedal: „Poď bližšie, syn môj, aby som ťa ohmatal a zistil, či si naozaj môj syn Ezau.“+ 22 Jakob podišiel k svojmu otcovi Izákovi, ten ho ohmatal a povedal: „Hlas je Jakobov, ale ruky sú Ezauove.“+ 23 Nespoznal ho, lebo jeho ruky boli chlpaté ako ruky jeho brata Ezaua. A požehnal ho.+

24 Spýtal sa ho: „Si naozaj môj syn Ezau?“ On odpovedal: „Áno, som.“ 25 Izák povedal: „Syn môj, podaj mi tú divinu, nech sa najem a požehnám ťa.“ Podal mu to a on jedol, dal mu aj víno a on sa napil. 26 Potom mu jeho otec Izák povedal: „Poď bližšie, syn môj, a pobozkaj ma.“+ 27 Jakob prišiel bližšie, pobozkal ho a Izák zacítil vôňu jeho odevu.+ Vtedy ho požehnal a povedal:

„Vôňa môjho syna je ako vôňa poľa, ktoré požehnal Jehova. 28 Nech ti pravý Boh dá nebeskú rosu+ a úrodnú pôdu+ a hojnosť obilia a mladého vína.+ 29 Nech ti slúžia ľudia a nech sa ti klaňajú národy. Panuj nad svojimi bratmi a nech sa ti klaňajú synovia tvojej matky.+ Nech je prekliaty každý, kto ťa bude preklínať, a nech je požehnaný každý, kto ťa bude žehnať.“+

30 Len čo Izák požehnal Jakoba a on vyšiel od svojho otca, Jakobov brat Ezau sa vrátil z lovu.+ 31 Aj on pripravil chutné jedlo, priniesol ho svojmu otcovi a povedal: „Otec, vstaň a zjedz niečo z diviny, ktorú som ulovil, aby si ma mohol požehnať.“ 32 Jeho otec Izák sa ho opýtal: „Kto si?“ On odpovedal: „To som ja, Ezau, tvoj prvorodený.“+ 33 Izák sa veľmi roztriasol a povedal: „Kto to teda bol, čo ulovil divinu a priniesol mi ju? Už som z nej jedol, skôr ako si prišiel. Požehnal som ho a bude požehnaný!“

34 Keď Ezau počul slová svojho otca, začal hlasno a roztrpčene kričať a naliehať na svojho otca: „Požehnaj ma, otec! Aj mňa!“+ 35 Ale on povedal: „Tvoj brat prišiel a podvodom získal požehnanie, ktoré malo patriť tebe.“ 36 Ezau zvolal: „Právom dostal meno Jakob!* Už dva razy zabral moje miesto!+ Najprv mi zobral moje právo prvorodeného+ a teraz ma obral aj o požehnanie.“+ A spýtal sa: „Pre mňa už nemáš požehnanie?“ 37 Izák odpovedal Ezauovi: „Urobil som ho tvojím pánom+ a všetkých jeho bratov som mu dal za sluhov a obdaroval som ho obilím a mladým vínom.+ Čo by som mohol urobiť pre teba, syn môj?“

38 Ezau svojmu otcovi povedal: „Otec, máš iba jedno požehnanie? Požehnaj i mňa, otec! Aj mňa!“ Nato sa Ezau hlasno rozplakal.+ 39 Jeho otec Izák mu odpovedal:

„Ďaleko od úrodnej pôdy bude tvoje bydlisko a ďaleko od nebeskej rosy.+ 40 Budeš sa živiť svojím mečom+ a budeš slúžiť svojmu bratovi.+ Ale keď už to nebudeš môcť znášať, zhodíš jeho jarmo zo svojej šije.“+

41 A Ezau znenávidel Jakoba pre požehnanie, ktoré mu dal jeho otec,+ a hovoril si: „Blíži sa obdobie* smútku za mojím otcom.+ Potom svojho brata Jakoba zabijem.“ 42 Keď Rebeke oznámili, čo zamýšľa jej starší syn Ezau, hneď si dala zavolať svojho mladšieho syna Jakoba a povedala mu: „Tvoj brat Ezau sa ti chce pomstiť, chce ťa zabiť.* 43 Teraz ma počúvaj, syn môj: Zober sa a uteč k môjmu bratovi Lábanovi do Cháranu.+ 44 Zostaň uňho nejaký čas, kým sa neutíši zúrivosť tvojho brata, 45 kým ho neprejde hnev a nezabudne, čo si mu urobil. Potom po teba pošlem a vrátiš sa. Prečo by som vás oboch mala stratiť v jeden deň?“

46 Potom Rebeka hovorila Izákovi: „Sprotivil sa mi život pre tie Chetitky.+ Ak si aj Jakob zoberie za ženu jednu z Chetitiek, ktoré žijú v tomto kraji, už sa mi ani nebude chcieť žiť.“+

28 Izák si zavolal Jakoba, požehnal ho a prikázal mu: „Nevezmeš si manželku spomedzi Kanaánok.+ 2 Choď do Páddan-Aramu, do domu svojho starého otca* Betuela, a vezmi si manželku z dcér matkinho brata Lábana.+ 3 Všemohúci Boh ťa požehná, urobí ťa plodným a dá ti veľa potomkov a staneš sa veľkým národom.+ 4 A tebe a tvojim potomkom* dá Abrahámovo požehnanie,+ aby si si podmanil krajinu, v ktorej bývaš ako cudzinec a ktorú Boh dal Abrahámovi.“+

5 Potom Izák poslal Jakoba preč a on odišiel do Páddan-Aramu k Lábanovi, synovi Aramejca Betuela,+ bratovi Rebeky,+ ktorá bola matkou Jakoba a Ezaua.

6 Ezau videl, že Izák požehnal Jakoba a poslal ho do Páddan-Aramu, aby si odtiaľ vzal manželku, a že pri požehnaní mu dal tento príkaz: „Nevezmeš si manželku spomedzi Kanaánok.“+ 7 A videl, že Jakob poslúchol svojho otca a matku a odišiel do Páddan-Aramu.+ 8 Vtedy pochopil, že jeho otcovi Izákovi sa Kanaánky nepáčia.+ 9 A tak šiel k Izmaelovi a k svojim manželkám si vzal ešte Machalatu, dcéru Abrahámovho syna Izmaela, Nebajótovu sestru.+

10 Jakob odišiel z Beer-Šeby a vydal sa do Cháranu.+ 11 O nejaký čas sa zastavil na jednom mieste a chystal sa tam prenocovať, lebo slnko už zapadlo. Vzal odtiaľ kameň, položil si ho pod hlavu a ľahol si.+ 12 Začalo sa mu snívať a videl schody,* ktoré siahali zo zeme až do neba, a vystupovali a zostupovali po nich Boží anjeli.+ 13 Nad schodmi stál Jehova a hovoril:

„Ja som Jehova, Boh tvojho otca Abraháma a Boh Izáka.+ Zem, na ktorej ležíš, dám tebe a tvojim potomkom.*+ 14 A tvojich potomkov* bude ako prachu zeme.+ Rozšíriš sa na západ, na východ, na sever a na juh a prostredníctvom teba a tvojho potomstva* budú požehnané* všetky rody zeme.+ 15 Som s tebou a budem ťa chrániť všade, kam pôjdeš, a privediem ťa späť do tejto krajiny.+ Neopustím ťa a splním, čo som ti sľúbil.“+

16 Jakob sa prebudil zo sna a povedal: „Jehova je na tomto mieste a ja som to nevedel.“ 17 Dostal strach a zvolal: „Akú bázeň vzbudzuje toto miesto! Toto musí byť Boží dom,+ je to nebeská brána!“+ 18 Skoro ráno Jakob vstal, vzal kameň, ktorý mal pod hlavou, postavil ho ako pamätník a vylial naň olej.+ 19 Nazval to miesto Bétel.* Neďaleké mesto sa pôvodne volalo Luz.+

20 Vtedy dal Jakob tento sľub: „Ak bude Boh so mnou a bude ma chrániť na mojej ceste a dá mi chlieb a odev 21 a ja sa v pokoji vrátim do domu svojho otca, tak Jehova dokáže, že je mojím Bohom. 22 A tento kameň, ktorý som postavil ako pamätník, sa stane Božím domom+ a zo všetkého, čo mi dáš, ti budem verne odovzdávať desatinu.“

29 Potom Jakob pokračoval v ceste a putoval do krajov na Východe. 2 Zrazu uvidel na poli studňu, pri ktorej ležali tri stáda oviec. K tej studni pastieri chodievali napájať svoje stáda. Jej otvor zakrýval veľký kameň. 3 Keď tam doviedli všetky stáda, odvalili kameň z otvoru studne a napájali ich. Potom privalili kameň späť na miesto.

4 Jakob ich oslovil: „Bratia, odkiaľ ste?“ „Sme z Cháranu,“+ odpovedali. 5 Spýtal sa: „Poznáte Náchorovho+ vnuka Lábana?“+ „Poznáme ho,“ odpovedali. 6 Pýtal sa ich ďalej: „Darí sa mu dobre?“ Odpovedali: „Áno, darí sa mu dobre. Pozri, jeho dcéra Ráchel+ práve prichádza s ovcami!“ 7 Jakob povedal: „Veď je ešte len poludnie. Nie je čas zaháňať stáda domov. Napojte ovce a choďte ich pásť.“ 8 Ale oni povedali: „Nemôžeme, kým tu nie sú všetky stáda. Až potom odvalíme kameň a napojíme ovce.“

9 Ešte kým s nimi hovoril, prišla Ráchel s ovcami svojho otca. Bola pastierkou. 10 Keď Jakob uvidel Ráchel, dcéru svojho strýka Lábana, a jeho ovce, pristúpil bližšie, odvalil kameň z otvoru studne a napojil Lábanove ovce. 11 Potom Jakob pobozkal Ráchel a začal hlasno plakať. 12 Povedal jej, že je príbuzným* jej otca a synom Rebeky. Ráchel to hneď bežala povedať svojmu otcovi.

13 Keď Lában+ počul o svojom synovcovi* Jakobovi, rozbehol sa mu v ústrety. Objal ho, pobozkal a priviedol do svojho domu. A Jakob mu vyrozprával všetko, čo sa stalo. 14 Lában mu povedal: „Sme jedna krv.“* A Jakob uňho zostal celý mesiac.

15 Potom Lában povedal Jakobovi: „Si môj príbuzný,+ ale to neznamená, že mi budeš slúžiť zadarmo. Povedz, akú mzdu by si chcel.“+ 16 Lában mal dve dcéry. Staršia sa volala Lea a mladšia sa volala Ráchel.+ 17 Lea nemala iskru v očiach, kým Ráchel bola veľmi príťažlivá a krásna žena. 18 Keďže Jakob sa zamiloval do Ráchel, povedal: „Budem ti slúžiť sedem rokov za tvoju mladšiu dcéru Ráchel.“+ 19 Lában odpovedal: „Radšej ju dám tebe ako niekomu inému. Zostaň u mňa.“ 20 A Jakob slúžil za Ráchel sedem rokov,+ ale pripadalo mu to len ako niekoľko dní, lebo ju veľmi miloval.

21 Potom Jakob povedal Lábanovi: „Moja služba sa skončila. Daj mi moju manželku, aby sme spolu mohli začať žiť.“* 22 A tak Lában zvolal všetkých ľudí z okolia a urobil hostinu. 23 Ale večer vzal svoju dcéru Leu a priviedol ju k Jakobovi, aby s ňou mal styk. 24 A dal svojej dcére Lei svoju slúžku Zilpu.+ 25 Ráno Jakob uvidel, že je pri ňom Lea. „Čo si mi to urobil?!“ povedal Lábanovi. „Či som u teba neslúžil za Ráchel? Prečo si ma podviedol?“+ 26 Lában mu odpovedal: „U nás nie je zvykom, aby sa mladšia dcéra vydávala skôr ako staršia. 27 Venuj sa tento svadobný týždeň Lei. Potom dostaneš aj tú mladšiu, ale musíš mi odslúžiť ďalších sedem rokov.“+ 28 Jakob súhlasil. Venoval sa ten týždeň Lei a potom mu Lában dal za manželku svoju dcéru Ráchel. 29 A Lában dal Ráchel svoju slúžku Bilhu.+

30 Potom mal Jakob styk s Ráchel a miloval ju viac ako Leu. A slúžil u Lábana ďalších sedem rokov.+ 31 Keď Jehova videl, že Leu jej manžel nemiluje,* doprial jej, aby mala deti,*+ no Ráchel bola neplodná.+ 32 Lea otehotnela, porodila syna a dala mu meno Rúben.*+ Povedala: „Jehova pohliadol na moje trápenie.+ Teraz ma už manžel bude milovať.“ 33 A znovu otehotnela, porodila syna a povedala: „Jehova počul, že ma manžel nemiluje, preto mi dal aj tohto.“ A dala mu meno Simeon.*+ 34 Potom otehotnela znovu, porodila syna a povedala: „Odteraz bude manžel viac so mnou,* lebo som mu porodila troch synov.“ Preto dostal meno Lévi.*+ 35 A otehotnela ešte raz, porodila syna a povedala: „Tentoraz budem chváliť Jehovu.“ A dala mu meno Júda.*+ Potom prestala rodiť.

30 Keď Ráchel videla, že stále nemá deti, začala žiarliť na svoju sestru a hovorila Jakobovi: „Daj mi deti, inak zomriem.“ 2 Jakob sa na Ráchel nahneval a povedal: „Som azda Boh? To on ti odoprel deti.“* 3 Ona odpovedala: „Tu máš moju otrokyňu Bilhu.+ Maj s ňou styk, aby rodila* deti, ktoré budú patriť mne.“ 4 A tak Jakobovi dala za manželku svoju slúžku Bilhu a on s ňou mal styk.+ 5 Bilha otehotnela a porodila Jakobovi syna. 6 Vtedy Ráchel povedala: „Boh ma súdil, vypočul ma a dal mi syna.“ Preto ho nazvala Dán.*+ 7 Ráchelina slúžka Bilha otehotnela ešte raz a porodila Jakobovi druhého syna. 8 Vtedy Ráchel povedala: „Vytrvalo som bojovala so svojou sestrou a zvíťazila som.“ Preto mu dala meno Naftali.*+

9 Keď Lea videla, že prestala rodiť, dala svoju slúžku Zilpu Jakobovi za ženu.+ 10 A Leina slúžka Zilpa porodila Jakobovi syna. 11 Vtedy Lea povedala: „Aké šťastie!“ Preto ho nazvala Gád.*+ 12 Potom Leina slúžka Zilpa porodila Jakobovi druhého syna. 13 Vtedy Lea povedala: „Aká som šťastná! Teraz ma ženy* vyhlásia za šťastnú.“+ Preto mu dala meno Ašer.*+

14 Keď sa raz v čase pšeničnej žatvy Rúben+ prechádzal po poli, našiel mandragory* a priniesol ich svojej matke Lei. Ráchel jej povedala: „Daj mi, prosím, z mandragor, ktoré našiel tvoj syn.“ 15 Lea jej odpovedala: „Nestačí ti, že si mi vzala manžela?+ Chceš mi vziať aj mandragory môjho syna?“ Ráchel jej povedala: „Tak dobre. Ak mi dáš z tých mandragor, Jakob strávi dnešnú noc s tebou.“

16 Keď Jakob prichádzal večer z poľa, Lea mu vyšla v ústrety a povedala: „Túto noc stráviš so mnou, lebo som si ťa najala za mandragory svojho syna.“ A tak bol tú noc s ňou. 17 A Boh Leu vypočul: otehotnela a porodila Jakobovi piateho syna. 18 Vtedy povedala: „Boh mi dal mzdu* za to, že som manželovi dala svoju slúžku.“ Preto mu dala meno Isachar.*+ 19 A Lea znovu otehotnela a porodila Jakobovi šiesteho syna.+ 20 Vtedy povedala: „Boh ma obdaroval krásnym darom. Teraz ma už manžel bude znášať,+ lebo som mu porodila šesť synov.“+ Preto ho nazvala Zebulún.*+ 21 Potom porodila dcéru a dala jej meno Dína.+

22 A Boh si spomenul na Ráchel. Vypočul ju a doprial jej, aby mala deti.*+ 23 Otehotnela a porodila syna. Vtedy povedala: „Boh ma zbavil potupy!“+ 24 Nazvala ho Jozef,*+ lebo povedala: „Jehova mi pridáva ďalšieho syna.“

25 Keď Ráchel porodila Jozefa, Jakob povedal Lábanovi: „Rád by som sa vrátil domov, do svojej krajiny.+ Nechaj ma odísť. 26 Daj mi moje manželky a deti, za ktoré som ti slúžil, a pôjdem. Veď dobre vieš, ako som ti slúžil.“+ 27 Lában mu povedal: „Ak som našiel priazeň v tvojich očiach, zostaň, prosím! Zo znamení som pochopil,* že Jehova ma vďaka tebe žehná.“ 28 A dodal: „Stanov si mzdu a dám ti ju.“+ 29 Jakob mu povedal: „Vieš, ako som ti slúžil a že tvojmu stádu sa pri mne dobre darilo.+ 30 Pred mojím príchodom bolo malé, ale odkedy som prišiel, Jehova ťa žehnal a veľmi sa zväčšilo. Teraz by som rád urobil niečo aj pre vlastnú rodinu.“+

31 Lában sa opýtal: „Čo ti mám dať?“ Jakob odpovedal: „Nemusíš mi dávať nič. Ďalej budem pásť tvoje stádo a strážiť ho.+ Ale mám pre teba jeden návrh: 32 Dnes prejdeme celým tvojím stádom. Vezmeš si z neho všetky škvrnité a strakaté ovce, všetky tmavohnedé barančeky a všetky strakaté a škvrnité kozy. Keď sa odteraz narodia takéto zvieratá, budú mojou mzdou.+ 33 A keď sa v budúcnosti prídeš pozrieť na moju mzdu, budeš sa môcť presvedčiť o mojej poctivosti.* Ak v mojom stáde nájdeš kozy, ktoré nebudú škvrnité a strakaté, a barančeky, ktoré nebudú tmavohnedé, bude to znamenať, že sú ukradnuté.“

34 Lában povedal: „Výborne! Nech je tak, ako hovoríš.“+ 35 V ten deň si vzal pruhované a strakaté capy a všetky škvrnité a strakaté kozy, všetky, na ktorých bolo niečo biele, a všetky tmavohnedé barančeky a zveril ich svojim synom. 36 Potom odohnal toto stádo na vzdialenosť troch dní cesty od Jakoba a Jakob pásol zvyšok Lábanovho stáda.

37 Jakob vzal čerstvo odrezané palice zo styraxu,* mandľovníka a platanu a na niektorých miestach olúpal kôru, takže na nich vznikli biele škvrny. 38 Olúpané palice položil do válovov a do napájacích žľabov, z ktorých zvieratá pili vodu, aby sa na ne pozerali, keď sa prídu napiť a budú sa páriť.

39 Zvieratá sa pred palicami párili a rodili sa im pruhované, škvrnité a strakaté mláďatá. 40 A Jakob oddelil barančeky a ostatné zvieratá obracal smerom k pruhovaným a tmavohnedým zvieratám v Lábanových stádach. Potom svoje stáda oddelil od Lábanových a nemiešal ich s Lábanovými stádami. 41 Vždy, keď sa párili silné zvieratá, Jakob umiestňoval palice do válovov, aby sa na ne pozerali, keď sa pária. 42 Ale keď prichádzali slabé zvieratá, nedával ich tam. Tak slabé pripadli Lábanovi a silné Jakobovi.+

43 A Jakob veľmi zbohatol. Nadobudol veľké stáda oviec a kôz, ťavy, osly a sluhov a slúžky.+

31 O nejaký čas Jakob počul, že Lábanovi synovia hovoria: „Jakob vzal všetko, čo patrilo nášmu otcovi. Celé toto bohatstvo si nahromadil z jeho majetku.“+ 2 A Jakob videl, že Lában k nemu už nie je taký ako predtým.+ 3 Vtedy Jehova povedal Jakobovi: „Vráť sa do krajiny svojich otcov a k svojim príbuzným+ a ja budem ďalej s tebou.“ 4 Preto si Jakob dal zavolať Ráchel a Leu na pole, kde pásol stádo, 5 a povedal im:

„Vidím, že váš otec ku mne už nie je taký ako predtým.+ Boh môjho otca je však stále so mnou.+ 6 Samy dobre viete, že som vášmu otcovi slúžil zo všetkých síl.+ 7 A on sa ma pokúšal oklamať a desaťkrát zmenil moju mzdu, ale Boh mu nedovolil, aby ma poškodil. 8 Keď povedal: ‚Škvrnité budú tvojou mzdou,‘ vtedy celé stádo rodilo škvrnité mláďatá, ale keď povedal: ‚Pruhované budú tvojou mzdou,‘ vtedy celé stádo rodilo pruhované mláďatá.+ 9 Tak Boh bral zvieratá vášmu otcovi a dával ich mne. 10 Raz, keď bol čas párenia, som vo sne uvidel, že capy, ktoré sa párili so samicami v stáde, boli pruhované, škvrnité a strakaté.+ 11 V tom sne na mňa anjel pravého Boha zavolal: ‚Jakob!‘ Odpovedal som: ‚Áno, Pane?‘ 12 On pokračoval: ‚Zdvihni, prosím, zrak a všimni si, že všetky capy, ktoré sa pária so samicami v stáde, sú pruhované, škvrnité a strakaté, lebo som videl všetko, čo ti robí Lában.+ 13 Som pravý Boh, ktorý sa ti zjavil v Bételi,+ kde si mi zasvätil* pamätník a zložil slávnostný sľub.+ Teraz vstaň, odíď z tejto krajiny a vráť sa do krajiny, v ktorej si sa narodil.‘“+

14 Ráchel a Lea mu odpovedali: „Máme ešte nejaké dedičstvo v dome svojho otca? 15 Nepovažuje nás za cudzinky? Veď nás predal a žije z peňazí, ktoré za nás dostal.+ 16 Všetko bohatstvo, ktoré Boh zobral nášmu otcovi, patrí nám a našim deťom.+ Preto urob všetko, čo ti Boh prikázal.“+

17 Vtedy Jakob vstal, vysadil svoje deti a manželky na ťavy,+ 18 pobral všetky svoje stáda a všetok majetok, ktorý nazhromaždil+ v Páddan-Arame, a vydal sa k svojmu otcovi Izákovi do Kanaánu.+

19 Keď Lában odišiel strihať ovce, Ráchel mu ukradla sošky terafim.*+ 20 A Jakob preľstil Aramejca Lábana, lebo mu nepovedal, že odchádza. 21 Rýchlo vzal všetko, čo mal, a utiekol. Keď prekročil Rieku,*+ zamieril k hornatému kraju Gileád.+ 22 Na tretí deň sa Lában dozvedel, že Jakob utiekol. 23 Vzal so sebou svojich príbuzných* a hnal sa za ním. Po siedmich dňoch ho dostihol v hornatom kraji Gileád. 24 V noci sa Boh zjavil Aramejcovi Lábanovi+ vo sne+ a povedal mu: „Daj si pozor, čo Jakobovi povieš. Nesnaž sa ho nijako presviedčať.“*+

25 Lában dostihol Jakoba, keď si Jakob rozkladal stan v gileádskom hornatom kraji, a aj Lában so svojimi príbuznými sa utáboril v tej oblasti. 26 Potom povedal Jakobovi: „Čo si to urobil? Prečo si ma oklamal a odviedol moje dcéry, ako keby boli vojnové zajatkyne? 27 Prečo si tajne utiekol a oklamal ma? Keby si mi to povedal, mohol som sa s tebou rozlúčiť s radosťou, spevom, tamburínou a harfou. 28 Nedal si mi ani možnosť pobozkať vnúčatá* a dcéry. Konal si nerozumne. 29 Je v mojej moci potrestať vás, ale včera v noci mi Boh tvojho* otca povedal: ‚Daj si pozor, čo povieš. Nesnaž sa Jakoba nijako presviedčať.‘+ 30 Keď už si odišiel, lebo si túžil vrátiť sa do domu svojho otca, dobre. Ale prečo si ukradol mojich bohov?“+

31 Jakob odpovedal Lábanovi: „Odišiel som tajne, lebo som sa bál. Povedal som si, že by si mi mohol násilím vziať svoje dcéry. 32 Ak u niekoho nájdeš svojich bohov, nech zomrie. Prehľadaj pred očami našich príbuzných všetko, čo mám, a vezmi si, čo je tvoje.“ Ale Jakob nevedel, že tých bohov ukradla Ráchel. 33 Lában prehľadal Jakobov stan, Lein stan a stan oboch otrokýň,+ no nič nenašiel. Keď vyšiel z Leinho stanu, vošiel do Ráchelinho. 34 Ráchel medzitým vzala sošky terafim, dala ich do ťavieho sedla* a sadla si naň. Lában prehľadal celý stan, ale nič nenašiel. 35 Ráchel povedala svojmu otcovi: „Nehnevaj sa, pán môj, že pred tebou nemôžem vstať, lebo sa mi stalo to, čo sa stáva ženám.“+ A tak pozorne hľadal ďalej, ale sošky nenašiel.+

36 Vtedy sa Jakob rozhneval a začal Lábanovi vyčítať: „Čím som sa previnil? Za aký hriech ma tak prenasleduješ? 37 Prehľadal si všetok môj majetok. Koľko svojich vecí si našiel? Polož to sem pred mojich a tvojich príbuzných a nech nás rozsúdia. 38 Dvadsať rokov som bol u teba. Tvoje ovce a kozy nikdy nepotratili+ a nikdy som nejedol barany z tvojho stáda. 39 Keď nejaké zviera roztrhala divá zver,+ nepriniesol som ti ho. Sám som uhradil škodu. Ak nejaké zviera ukradli, či vo dne, alebo v noci, žiadal si náhradu odo mňa. 40 Vo dne ma trápila horúčava, v noci chlad a často som ani oka nezažmúril.+ 41 Takto som slúžil v tvojom dome 20 rokov. Štrnásť rokov som ti slúžil za tvoje dve dcéry a šesť rokov za tvoje stádo. Za ten čas si mi desaťkrát zmenil mzdu.+ 42 Keby Boh môjho otca,+ Boh Abraháma a Boh, ktorého sa bojí Izák,*+ nebol so mnou, bol by si ma poslal preč s prázdnymi rukami. Ale Boh videl moje trápenie a ťažkú prácu, a preto ťa dnes v noci pokarhal.“+

43 Lában odpovedal Jakobovi: „Tieto ženy sú moje dcéry, tieto deti sú moje vnúčatá a toto sú moje stáda. Všetko, čo tu vidíš, je moje a mojich dcér. Ako by som mohol ublížiť im alebo deťom, ktoré sa im narodili? 44 Poď, uzatvorme zmluvu a bude svedectvom medzi mnou a tebou.“ 45 Vtedy Jakob vzal kameň a vztýčil ho ako pamätník.+ 46 A svojim príbuzným povedal: „Nazbierajte kamene.“ A tak nazbierali kamene, navŕšili ich na hromadu a potom pri tej hromade jedli. 47 Lában ju pomenoval Jegar-Sahaduta* a Jakob ju nazval Galéd.*

48 Lában povedal: „Táto hromada je dnes svedkom medzi mnou a tebou.“ Preto ju pomenoval Galéd+ 49 a tiež Strážna veža,* lebo povedal: „Nech Jehova stráži mňa a teba, keď budeme ďaleko od seba. 50 Keby si zle zaobchádzal s mojimi dcérami alebo by si si vzal ďalšie manželky, pamätaj: hoci by to nevidel nijaký človek, videl by to Boh, ktorý je naším svedkom.“ 51 A Lában dodal: „Tu je táto hromada kamenia a tu je pamätník, ktorý som vztýčil ako znamenie zmluvy medzi mnou a tebou. 52 Táto hromada i tento pamätník sú svedkami,+ že za ne neprejdem, aby som ti uškodil, a ani ty za ne neprejdeš, aby si uškodil mne. 53 Nech nás súdi Abrahámov Boh+ a Náchorov Boh, Boh ich otca.“ A Jakob prisahal na Boha, ktorého sa bál jeho otec Izák.*+

54 Potom Jakob obetoval na vrchu obeť a pozval svojich príbuzných, aby sa najedli. Jedli teda a prenocovali tam. 55 Skoro ráno Lában vstal, pobozkal svoje vnúčatá+ a dcéry a požehnal ich.+ Potom odišiel a vrátil sa domov.+

32 Jakob pokračoval v ceste a stretli sa s ním Boží anjeli. 2 Keď ich uvidel, zvolal: „To je Boží tábor!“ A nazval to miesto Machanajim.*

3 Potom Jakob vyslal poslov k svojmu bratovi Ezauovi do krajiny Seir,+ na územie* Edomu,+ 4 a prikázal im: „Povedzte môjmu pánovi Ezauovi: ‚Tak povedal tvoj sluha Jakob: „Dlho som býval* u Lábana, bol som tam až doteraz.+ 5 Nadobudol som býky, osly, ovce a sluhov a slúžky+ a posielam o tom správu svojmu pánovi, aby som získal tvoju priazeň.“‘“

6 Časom sa poslovia vrátili k Jakobovi a povedali: „Prišli sme k tvojmu bratovi Ezauovi. Ide ti so 400 mužmi v ústrety.“+ 7 Jakoba prepadol veľký strach a zmocnila sa ho úzkosť.+ Preto ľudí, ktorí boli s ním, a tiež ovce, kozy, dobytok a ťavy rozdelil do dvoch táborov. 8 Povedal: „Keby Ezau napadol jeden tábor, druhý bude môcť uniknúť.“

9 Potom sa Jakob modlil: „Jehova, Boh môjho otca Abraháma a Boh môjho otca Izáka, ty, ktorý si mi povedal: ‚Vráť sa do svojej krajiny a k svojim príbuzným a budem s tebou dobre zaobchádzať.‘+ 10 Nezaslúžim si všetku tú lásku* a vernosť, ktorú si prejavil svojmu sluhovi,+ lebo som prekročil Jordán iba so svojou palicou a teraz sú zo mňa dva tábory.+ 11 Úpenlivo ťa prosím, vysloboď ma+ z rúk môjho brata Ezaua, lebo sa bojím, že príde a napadne mňa+ i matky s deťmi. 12 Veď si povedal: ‚Postarám sa, aby sa ti dobre darilo, a dám ti toľko potomkov,* až ich bude ako zrniek morského piesku, ktorých je tak veľa, že sa nedajú spočítať.‘“+

13 A prenocoval tam. Potom zo svojho majetku pripravil pre svojho brata Ezaua tento dar:+ 14 200 kôz a 20 capov, 200 oviec a 20 baranov, 15 30 tiav s mláďatami, 40 kráv a 10 býkov, 20 oslíc a 10 oslov.+

16 Jednotlivé stáda zveril svojim sluhom a povedal im: „Choďte predo mnou a medzi stádami nechávajte určitý odstup.“ 17 A prvému prikázal: „Keď stretneš môjho brata Ezaua a spýta sa ťa: ‚Čí si sluha? Kam ideš a komu patrí to stádo?‘, 18 povieš mu: ‚Tvojmu sluhovi Jakobovi. Toto je dar, ktorý posiela môjmu pánovi Ezauovi,+ a on sám ide za nami.‘“ 19 A druhému i tretiemu sluhovi a všetkým, ktorí hnali stáda, prikázal: „To isté povedzte Ezauovi aj vy, keď ho stretnete. 20 Povedzte tiež: ‚Tvoj sluha Jakob ide za nami.‘“ Lebo Jakob si hovoril: „Udobrím si ho darom, ktorý pošlem pred sebou,+ a keď sa potom stretneme, azda ma prijme priateľsky.“ 21 A tak sluhovia s darmi išli napred, ale on zostal tú noc v tábore.

22 Ešte v noci vstal, vzal obe svoje manželky,+ obe slúžky+ a 11 synov a prešiel brodom Jabboku.+ 23 Vzal ich, prešiel s nimi cez potok* a preniesol cezeň aj všetko, čo mal.

24 A Jakob zostal sám. Vtedy prišiel akýsi muž a začal s ním zápasiť. A zápasili až do úsvitu.+ 25 Keď videl, že Jakoba nepremôže, dotkol sa jeho bedrového kĺbu a ten sa pri zápase vykĺbil.+ 26 Potom povedal: „Pusť ma, už svitá.“ Jakob však odpovedal: „Nepustím ťa, kým ma nepožehnáš.“+ 27 A tak sa ho opýtal: „Ako sa voláš?“ „Jakob,“ odpovedal. 28 Vtedy muž povedal: „Nebudeš sa už volať Jakob, ale Izrael,*+ lebo si zápasil s Bohom+ aj s ľuďmi a zvíťazil si.“ 29 Jakob ho požiadal: „Povedz mi, prosím, svoje meno.“ On mu odpovedal: „Prečo chceš vedieť moje meno?“+ A požehnal ho tam. 30 Jakob nazval to miesto Peniel,*+ lebo povedal: „Videl som Boha tvárou v tvár a zostal som žiť.“+

31 Keď vyšlo slnko, práve prešiel za Penuel,* ale kríval, lebo mal vykĺbený bedrový kĺb.+ 32 Preto synovia Izraela až dodnes nejedávajú šľachu,* ktorá je pri bedrovom kĺbe, lebo ten muž sa na tom mieste dotkol Jakobovho bedrového kĺbu.

33 Jakob sa rozhliadol a uvidel prichádzať Ezaua so 400 mužmi.+ Preto rozdelil deti medzi Leu, Ráchel a dve slúžky.+ 2 Dopredu dal slúžky a ich deti,+ za ne Leu a jej deti+ a dozadu dal Ráchel+ a Jozefa. 3 Sám išiel pred nimi, a ako sa približoval k svojmu bratovi, sedemkrát sa poklonil až k zemi.

4 Ezau sa mu rozbehol v ústrety, objal ho a pobozkal a obaja sa rozplakali. 5 Keď Ezau zdvihol zrak a uvidel ženy a deti, spýtal sa: „Kto sú títo s tebou?“ Jakob odpovedal: „Deti, ktorými Boh obdaril tvojho sluhu.“+ 6 Vtedy pristúpili slúžky so svojimi deťmi a poklonili sa, 7 potom pristúpila Lea so svojimi deťmi a poklonili sa a nakoniec pristúpil Jozef s Ráchel a poklonili sa.+

8 Ezau sa spýtal: „Prečo si poslal všetkých tých ľudí a zvieratá?“+ „Aby som získal priazeň svojho pána,“ odpovedal Jakob.+ 9 Ezau mu na to povedal: „Ja mám všetkého dosť, brat môj.+ Len si nechaj, čo je tvoje.“ 10 „Nie, prosím,“ povedal Jakob. „Ak som získal tvoju priazeň, prijmi odo mňa tento dar. Lebo keď som videl tvoju tvár, akoby som videl Božiu tvár, pretože si ma prijal láskavo.+ 11 Vezmi si, prosím, tento dar,* ktorý som ti priniesol,+ lebo Boh mi prejavil priazeň a mám všetko, čo potrebujem.“+ A toľko naňho naliehal, až si to vzal.

12 Potom Ezau povedal: „Vydajme sa na cestu a ja pôjdem v čele.“ 13 Ale Jakob mu povedal: „Môj pane, vieš, že deti sú ešte malé+ a že mám so sebou ovce a dobytok, ktorý pridája mladé. Ak ich budem hnať príliš rýchlo čo len jeden deň, celé stádo uhynie. 14 Môj pane, choď, prosím, napred a tvoj sluha pôjde pomalšie, podľa toho, ako rýchlo pôjdu zvieratá a ako budú vládať deti, a stretneme sa so svojím pánom až v Seire.“+ 15 Ezau vtedy povedal: „Tak potom aspoň dovoľ, aby som ti nechal niekoľko svojich ľudí.“ Jakob mu povedal: „Prečo by si to robil? Mne stačí, že budem mať priazeň svojho pána.“ 16 A tak Ezau odišiel v ten deň naspäť do Seiru.

17 Jakob sa vybral do Sukkótu,+ kde si postavil dom a pre svoje stáda urobil prístrešky. A nazval to miesto Sukkót.*

18 Potom Jakob pokračoval v ceste z Páddan-Aramu,+ až bezpečne dorazil k mestu Sichem+ v Kanaáne+ a utáboril sa blízko mesta. 19 A od synov Chamora, Sichemovho otca, získal za 100 kesít* kus poľa,+ kde si postavil stan. 20 Postavil tam aj oltár a nazval ho „Boh je Bohom Izraela“.+

34 Dína, Jakobova dcéra, ktorú mal s Leou,+ chodievala za mladými ženami tej krajiny+ a trávila s nimi čas. 2 Keď ju videl Sichem, syn Chivejca+ Chamora, kniežaťa tej krajiny, chytil ju a znásilnil. 3 A prilipol k Jakobovej dcére Díne celou dušou,* zamiloval sa do nej a presviedčal ju o svojej láske.* 4 A Sichem povedal svojmu otcovi Chamorovi:+ „Vezmi mi túto mladú ženu za manželku.“

5 Keď sa Jakob dopočul, že Sichem zneuctil jeho dcéru Dínu, mlčal, až kým sa jeho synovia nevrátili z poľa od stáda. 6 A Sichemov otec Chamor prišiel za Jakobom, aby sa s ním porozprával. 7 Ale Jakobovi synovia sa o tom dopočuli a hneď sa vrátili z poľa. Ranilo ich to a veľmi sa rozhnevali, lebo Sichem zneuctil Izrael, keď si ľahol s Jakobovou dcérou.+ To sa nemalo stať.+

8 Chamor im povedal: „Môj syn Sichem je zamilovaný do* vašej dcéry. Dajte mu ju, prosím, za ženu 9 a uzatvárajte s nami manželstvá.* Dávajte nám svoje dcéry a berte si naše.+ 10 Bývajte s nami a krajina vám bude k dispozícii. Môžete v nej zostať, obchodovať a usadiť sa tu.“ 11 A Sichem povedal jej otcovi a bratom: „Prosím, vyhovejte mojej prosbe a dám vám všetko, o čo požiadate. 12 Stanovte si akúkoľvek cenu za nevestu i veľkosť daru+ a dám vám, čo poviete. Len mi dajte tú mladú ženu za manželku.“

13 A Jakobovi synovia sa rozhodli oklamať Sichema a jeho otca Chamora, lebo Sichem zneuctil ich sestru Dínu. 14 Povedali im: „Nemôžeme to urobiť. Nemôžeme dať svoju sestru mužovi, ktorý nie je obrezaný,*+ lebo to je pre nás hanba. 15 Môžeme vám vyhovieť len pod podmienkou, že budete ako my – že sa všetci vaši muži dajú obrezať.+ 16 Potom vám budeme dávať svoje dcéry a budeme si brať vaše, budeme bývať s vami a staneme sa jedným ľudom. 17 Ale ak nás neposlúchnete a nedáte sa obrezať, vezmeme si svoju sestru* a pôjdeme.“

18 Ich návrh sa Chamorovi+ a jeho synovi Sichemovi+ páčil. 19 Mladý muž neváhal a hneď bol ochotný ich podmienku splniť,+ lebo bol do Jakobovej dcéry zamilovaný. Bol to najctihodnejší muž v celej domácnosti svojho otca.

20 Chamor a jeho syn Sichem šli k mestskej bráne a prehovorili k miestnym mužom:+ 21 „Tí muži chcú s nami nažívať v pokoji. Nechajme ich teda bývať v krajine a obchodovať v nej, lebo krajina je dosť veľká pre všetkých. Ich dcéry si budeme brať za manželky a svoje dcéry budeme dávať im.+ 22 Tí muži súhlasia, že s nami budú bývať a staneme sa jedným ľudom, ale iba pod podmienkou, že sa všetci naši muži dajú obrezať, tak ako sú obrezaní oni.+ 23 Nebudú potom ich stáda, ich majetok a bohatstvo naše? Dovoľme im teda bývať s nami.“ 24 Všetci, ktorí sa zhromažďovali pri mestskej bráne, poslúchli Chamora a jeho syna Sichema a všetci muži toho mesta sa dali obrezať.

25 Ale na tretí deň, keď mali silné bolesti, si dvaja Jakobovi synovia, Dínini bratia+ Simeon a Lévi, vzali meče, nebadane vošli do mesta a pozabíjali všetkých mužov.+ 26 Zabili mečom aj Chamora a jeho syna Sichema. Potom vzali Dínu zo Sichemovho domu a odišli. 27 Ostatní Jakobovi synovia vošli do mesta, a keď uvideli pozabíjaných mužov, vydrancovali mesto, lebo tam zneuctili ich sestru.+ 28 Vzali ovce, dobytok, osly a všetko, čo bolo v meste a na poli. 29 Vyrabovali domy, vzali všetok majetok a zajali ženy a deti.

30 Vtedy Jakob povedal Simeonovi a Lévimu:+ „Priviedli ste ma do nešťastia!* Obyvatelia tejto krajiny, Kanaánci a Perizejci, ma znenávidia a určite sa zhromaždia, napadnú ma a vyhladia mňa i moju domácnosť, lebo nás je málo.“ 31 Ale oni mu povedali: „To sme ich mali nechať, aby s našou sestrou zaobchádzali ako s prostitútkou?“

35 Potom Boh povedal Jakobovi: „Vstaň a choď do Bételu.+ Bývaj tam a postav oltár pravému Bohu, ktorý sa ti zjavil, keď si utekal pred svojím bratom Ezauom.“+

2 Vtedy Jakob povedal svojej domácnosti a všetkým, ktorí boli s ním: „Zbavte sa cudzích bohov, ktorých máte pri sebe,+ očistite sa a prezlečte si odevy 3 a poďme do Bételu. Tam postavím oltár pravému Bohu, ktorý ma vypočul v deň mojej tiesne a bol so mnou, kdekoľvek* som šiel.“+ 4 A odovzdali Jakobovi všetkých cudzích bohov a náušnice, ktoré mali v ušiach, a Jakob ich zakopal* pod veľký strom, ktorý bol blízko Sichemu.

5 Keď sa vydali na cestu, okolité mestá zachvátil strach pred Bohom a neprenasledovali Jakobových synov. 6 Potom Jakob a všetci, ktorí boli s ním, prišli do Luzu+ v Kanaáne, čiže do Bételu. 7 Tam postavil oltár a nazval to miesto El-Bétel,* lebo keď utekal pred svojím bratom, zjavil sa mu tam pravý Boh.+ 8 O nejaký čas zomrela Rebekina pestúnka Debora+ a pochovali ju pod dubom na úpätí Bételu. Preto ho nazval Allon-Bachút.*

9 A Boh sa znovu zjavil Jakobovi, keď prichádzal z Páddan-Aramu, a požehnal ho. 10 Povedal mu: „Tvoje meno je Jakob,+ ale už sa nebudeš volať Jakob. Tvoje meno bude Izrael.“ A začal ho nazývať Izrael.+ 11 Boh mu ďalej povedal: „Som Všemohúci Boh.+ Buď plodný a maj veľa potomkov. Staneš sa otcom mnohých národov+ a vzídu z teba* králi.+ 12 Krajinu, ktorú som dal Abrahámovi a Izákovi, dám tebe a tvojim potomkom.“*+ 13 Potom od neho Boh odišiel z miesta, kde s ním hovoril.

14 A Jakob postavil kamenný stĺp na mieste, kde s ním hovoril Boh, a vylial naň tekutú obeť a olej.+ 15 To miesto, kde s ním Boh hovoril, Jakob nazýval Bétel.+

16 Potom z Bételu odišli. Keď mali pred sebou ešte kus cesty do Efratu, Ráchel začala rodiť. Mala veľmi ťažký pôrod. 17 Keď mala najväčšie bolesti, pôrodná baba jej povedala: „Neboj sa, aj toto bude syn.“+ 18 Keď jej život vyhasínal a ona zomierala, dala mu meno Ben-Oni,* ale jeho otec ho nazval Benjamín.*+ 19 Ráchel zomrela a pochovali ju na ceste do Efratu, čiže do Betlehema.+ 20 Nad jej hrobom Jakob postavil stĺp. Ten stĺp stojí nad Rácheliným hrobom až dodnes.

21 Potom Izrael išiel ďalej a rozložil si stan za vežou Eder. 22 Raz, keď Izrael býval v tej krajine, si Rúben ľahol s Bilhou, vedľajšou manželkou* svojho otca. A Izrael sa to dozvedel.+

Jakob mal 12 synov. 23 Leini synovia boli: Rúben (Jakobov prvorodený),+ Simeon, Lévi, Júda, Isachar a Zebulún. 24 Ráchelini synovia boli Jozef a Benjamín. 25 Synovia Bilhy, Ráchelinej slúžky, boli Dán a Naftali. 26 A synovia Zilpy, Leinej slúžky, boli Gád a Ašer. To sú Jakobovi synovia, ktorí sa mu narodili v Páddan-Arame.

27 Nakoniec Jakob prišiel k svojmu otcovi Izákovi do Mamre+ pri Kirjat-Arbe, čiže pri Hebrone, kde Abrahám a Izák bývali ako cudzinci.+ 28 Izák sa dožil 180 rokov.+ 29 Prežil dlhý a spokojný život. Potom vydýchol naposledy a zomrel a bol pripojený k svojmu ľudu.* Pochovali ho jeho synovia Ezau a Jakob.+

36 Toto je záznam o Ezauových, čiže o Edomových potomkoch.+

2 Ezau si vzal za manželky Kanaánky Adu,+ ktorá bola dcérou Chetitu Elona,+ a Oholibamu,+ ktorá bola dcérou Anu a vnučkou Chivejca Cibeóna, 3 a tiež Basematu,+ ktorá bola Izmaelovou dcérou a Nebajótovou sestrou.+

4 Ada porodila Ezauovi Elifaza a Basemata porodila Reuela.

5 Oholibama porodila Jeuša, Jalama a Kóracha.+

To sú Ezauovi synovia, ktorí sa mu narodili v Kanaáne. 6 Potom Ezau vzal svoje manželky, synov a dcéry a všetkých ľudí vo svojej domácnosti a tiež zvieratá a všetok svoj majetok, ktorý nadobudol+ v Kanaáne, a odišiel od svojho brata Jakoba do inej krajiny.+ 7 Mali totiž príliš veľa majetku na to, aby mohli bývať spolu, a krajina, v ktorej bývali,* ich nedokázala uživiť, lebo mali veľké stáda. 8 A tak sa Ezau usadil v hornatom kraji Seir.+ Ezau je Edom.+

9 Toto je záznam o potomkoch Ezaua, otca Edomcov, v hornatom kraji Seir.+

10 Toto sú mená Ezauových synov: Elifaz, syn Ezauovej manželky Ady, a Reuel, syn Ezauovej manželky Basematy.+

11 Elifazovi synovia boli Téman,+ Omar, Cefo, Gátam a Kenaz.+ 12 Elifaz, Ezauov syn, mal vedľajšiu manželku* Timnu. Tá mu porodila Amaleka.+ Sú to vnuci Ezauovej manželky Ady.

13 Toto sú Reuelovi synovia: Nachat, Zerach, Šamma a Mizza. To boli vnuci Ezauovej manželky Basematy.+

14 Toto boli synovia Ezauovej manželky Oholibamy, Anovej dcéry a Cibeónovej vnučky, ktorých porodila Ezauovi: Jeuš, Jalam a Kórach.

15 Toto sú šejkovia* z Ezauovho rodu:+ Synovia Elifaza, Ezauovho prvorodeného: šejk Téman, šejk Omar, šejk Cefo, šejk Kenaz,+ 16 šejk Kórach, šejk Gátam a šejk Amalek. To sú synovia Elifaza,+ ktorí boli šejkami v edomskej krajine. Sú to vnuci Ady.

17 Synovia Ezauovho syna Reuela sú: šejk Nachat, šejk Zerach, šejk Šamma a šejk Mizza. To sú synovia Reuela, ktorí boli šejkami v edomskej krajine.+ Sú to vnuci Ezauovej manželky Basematy.

18 A synovia Ezauovej manželky Oholibamy sú: šejk Jeuš, šejk Jalam a šejk Kórach. To sú šejkovia, ktorí boli synmi Ezauovej manželky Oholibamy, Anovej dcéry.

19 To sú synovia Ezaua, čiže Edoma,+ a ich šejkovia.

20 Toto sú synovia Chorejca Seira, pôvodní obyvatelia krajiny:+ Lotán, Šóbal, Cibeón, Ana,+ 21 Dišon, Ecer a Dišan.+ To sú šejkovia Chorejcov v edomskej krajine, potomkovia Seira.

22 Lotánovi synovia boli Chori a Hémam. Lotánova sestra bola Timna.+

23 Šóbalovi synovia sú Alvan, Manachat, Ébal, Šefo a Onam.

24 Cibeónovi+ synovia sú Ajah a Ana. To je ten Ana, ktorý našiel horúce žriedla v pustatine, keď pásol osly svojho otca Cibeóna.

25 Toto sú Anove deti: Dišon a Oholibama, Anova dcéra.

26 Toto sú Dišonovi synovia: Chemdan, Ešbán, Jitran a Kerán.+

27 Toto sú Ecerovi synovia: Bilhan, Zaavan a Ákan.

28 Toto sú Dišanovi synovia: Úc a Arán.+

29 Toto sú šejkovia Chorejcov: šejk Lotán, šejk Šóbal, šejk Cibeón, šejk Ana, 30 šejk Dišon, šejk Ecer a šejk Dišan.+ To sú šejkovia Chorejcov v krajine Seir.

31 A toto sú králi, ktorí vládli v edomskej krajine+ predtým, ako mali kráľa Izraeliti.*+ 32 Vládol tam Bela, syn Beora, a jeho mesto sa volalo Dinhaba. 33 Po Belovej smrti začal vládnuť Jobáb, syn Zeracha z Bocry. 34 Po Jobábovej smrti začal vládnuť Chušam z krajiny Témancov. 35 Po Chušamovej smrti začal vládnuť Hadad, syn Bedada, ktorý porazil Madiancov+ na moábskom území.* Jeho mesto sa volalo Avit. 36 Po Hadadovej smrti začal vládnuť Samla z Masreky. 37 Po Samlovej smrti začal vládnuť Šaul z Rechobótu pri Rieke. 38 Po Šaulovej smrti začal vládnuť Baal-Chanán, syn Achbora. 39 Po smrti Achborovho syna Baal-Chanána začal vládnuť Hadar. Jeho mesto sa volalo Pau. Jeho manželka sa volala Mehetabel a bola dcérou Matrédy a vnučkou Mezahaba.*

40 Toto sú mená Ezauových šejkov podľa ich rodov a miest: šejk Timna, šejk Alva, šejk Jetet,+ 41 šejk Oholibama, šejk Éla, šejk Pinon, 42 šejk Kenaz, šejk Téman, šejk Mibcar, 43 šejk Magdiel a šejk Iram. To sú edomskí šejkovia podľa ich sídiel v krajine, ktorú si podmanili.+ To sú potomkovia Ezaua, otca Edomcov.+

37 Jakob sa usadil v Kanaáne, kde jeho otec býval ako cudzinec.+

2 Toto sú udalosti zo života Jakobovej rodiny.

Keď mal Jozef+ 17 rokov, pásol ovce+ spolu so synmi Bilhy+ a Zilpy,+ ktoré boli manželkami jeho otca. A Jozef povedal otcovi, že jeho bratia sa zle správajú. 3 Izrael miloval Jozefa viac ako všetkých ostatných synov,+ lebo sa mu narodil v jeho starobe, a dal mu urobiť krásny plášť.* 4 Keď jeho bratia videli, že otec ho miluje viac ako ich, začali ho nenávidieť a nedokázali sa s ním pokojne rozprávať.

5 Raz mal Jozef sen. Keď ho povedal bratom,+ znenávideli ho ešte viac. 6 Hovoril im: „Vypočujte si, prosím, čo sa mi snívalo. 7 Boli sme na poli a viazali sme snopy. Zrazu sa môj snop postavil a zostal stáť. Vaše snopy ho obklopili a klaňali sa mu.“+ 8 Nato mu bratia povedali: „Chceš tým povedať, že budeš naším kráľom a budeš nad nami vládnuť?“+ Keď jeho bratia počuli, ako rozpráva o tých snoch, nenávideli ho ešte viac.

9 Potom mal ďalší sen. Aj ten vyrozprával svojim bratom: „Mal som ešte jeden sen. Snívalo sa mi, že sa mi klaňalo slnko, mesiac a 11 hviezd.“+ 10 Keď ho porozprával svojmu otcovi a bratom, otec ho pokarhal: „Čo má ten sen znamenať? To sa ti mám ja, tvoja matka i tvoji bratia klaňať po zem?“ 11 Jeho bratia naňho začali žiarliť,+ no otec si zapamätal jeho slová.

12 Raz bratia odišli pásť otcovo stádo neďaleko Sichemu.+ 13 Izrael povedal Jozefovi: „Tvoji bratia pasú stádo pri Sicheme. Poď, chcem ťa za nimi poslať.“ „Dobre, otec,“ odpovedal Jozef. 14 On mu povedal: „Choď a pozri sa, ako sa majú tvoji bratia a ako sa darí stádu, a príď mi to povedať.“ S týmito slovami ho poslal z hebronského+ údolia a Jozef išiel do Sichemu. 15 Keď blúdil po poli, stretol nejakého muža a ten sa ho spýtal: „Čo hľadáš?“ 16 Odpovedal: „Hľadám svojich bratov. Nevieš, kde pasú stádo?“ 17 Muž mu povedal: „Odišli odtiaľto, ale počul som, ako hovorili: ‚Poďme do Dotánu.‘“ A tak Jozef išiel za svojimi bratmi a našiel ich v Dotáne.

18 Uvideli ho, keď bol ešte ďaleko, a skôr ako k nim prišiel, sa dohodli, že ho zabijú. 19 Hovorili si medzi sebou: „Pozrite, prichádza ten rojko.+ 20 Poďme, zabime ho a hoďme ho do niektorej z týchto jám na vodu!* Povieme, že ho zožrala divá zver. Potom uvidíme, čo bude s jeho snami.“ 21 Keď to počul Rúben,+ snažil sa ho zachrániť. Povedal: „Nesiahajme mu na život.“*+ 22 A dodal: „Neprelievajte krv.+ Hoďte ho do jamy tu v pustatine, ale neubližujte mu.“*+ Povedal to, lebo ho chcel zachrániť a vrátiť otcovi.

23 Len čo Jozef prišiel k svojim bratom, strhli z neho plášť, ten krásny plášť, ktorý nosil,+ 24 vzali Jozefa a hodili ho do jamy na vodu. V tom čase bola prázdna, nebola v nej voda.

25 Potom si sadli, aby sa najedli. Keď sa rozhliadli, uvideli prichádzať karavánu Izmaelitov,+ ktorí šli z Gileádu do Egypta. Ich ťavy niesli ladánovú živicu, balzam a živicovú kôru.+ 26 Júda povedal bratom: „Čo by sme mali z toho, keby sme svojho brata zabili a zatajili to?+ 27 Poďme, predajme ho+ tým Izmaelitom, ale neubližujme mu. Veď je to náš brat, naša krv.“* A bratia ho poslúchli. 28 Keď madianski+ obchodníci prechádzali popri nich, bratia vytiahli Jozefa z jamy a predali ho Izmaelitom za 20 kúskov striebra.+ Tí ho zobrali do Egypta.

29 Neskôr sa Rúben vrátil k jame, a keď videl, že Jozef tam nie je, roztrhol si odev. 30 Vrátil sa k bratom a zvolal: „Chlapec je preč! Čo len budem robiť?!“

31 Vzali Jozefov plášť, zabili capa a namočili plášť do krvi. 32 Potom ho poslali otcovi s odkazom: „Toto sme našli. Pozri, prosím, či to nie je plášť tvojho syna.“+ 33 On si ho prezrel a zvolal: „To je plášť môjho syna! Určite ho napadla divá zver a roztrhala ho na kusy!“ 34 Vtedy si Jakob roztrhol odev, opásal sa vrecovinou a dlho za Jozefom smútil. 35 Všetci jeho synovia a dcéry sa ho snažili utešiť, ale on sa tomu bránil a hovoril: „V smútku nad svojím synom zostúpim do hrobu.“*+ A neprestával plakať za Jozefom.

36 V Egypte Madianci predali Jozefa Putifárovi, ktorý bol faraónovým dvoranom+ a veliteľom stráže.+

38 V tom čase Júda odišiel od svojich bratov a rozložil si stan pri Adullamcovi, ktorý sa volal Chíra. 2 Júda tam uvidel dcéru Kanaánca,+ ktorého meno bolo Šua, vzal si ju za ženu a mal s ňou pomer. 3 Otehotnela, porodila syna a on mu dal meno Er.+ 4 Potom znovu otehotnela, porodila syna a nazvala ho Onan. 5 Porodila ešte jedného syna a dala mu meno Šela. Ten sa narodil, keď boli* v Achzíbe.*+

6 Júda vybral pre svojho prvorodeného syna Era manželku, ktorá sa volala Támar.+ 7 Ale to, čo robil Júdov prvorodený syn Er, sa Jehovovi nepáčilo, preto ho Jehova usmrtil. 8 A tak Júda povedal Onanovi: „Ožeň sa s bratovou manželkou a splň si švagrovskú povinnosť.* Maj s ňou styk a zaisti svojmu bratovi potomstvo.“+ 9 Onan však vedel, že potomstvo mu nebude patriť,+ preto keď mal pomer s manželkou svojho brata, vypúšťal semeno na zem, aby svojmu bratovi nesplodil potomka.+ 10 To, čo robil, bolo v Jehovových očiach zlé a usmrtil aj jeho.+ 11 Vtedy Júda povedal svojej neveste Támar: „Bývaj v dome svojho otca a nevydávaj sa znovu, kým nedorastie môj syn Šela.“ Povedal to, lebo sa bál, že aj jeho syn Šela by mohol zomrieť ako jeho bratia.+ Támar sa teda vrátila k svojmu otcovi.

12 Po nejakom čase zomrela Júdova manželka, Šuova dcéra.+ Keď sa Júdovi skončilo obdobie smútku, šiel so svojím priateľom Adullamcom Chírom+ k strihačom oviec do Timny.+ 13 Támar oznámili: „Tvoj svokor ide do Timny strihať ovce.“ 14 Len čo to počula, odložila vdovské šaty, vzala si závoj a zahalila sa. Potom si sadla pred bránu do Enajimu, ktorý je na ceste do Timny. Urobila to, lebo videla, že hoci Šela dorástol, nebola mu daná za manželku.+

15 Keď ju Júda uvidel, považoval ju za prostitútku, lebo si zahalila tvár. 16 Podišiel k nej na kraj cesty a povedal: „Dovoľ mi s tebou stráviť noc.“ Nevedel, že je to jeho nevesta.+ Ale ona sa spýtala: „Čo mi za to dáš?“ 17 „Pošlem ti kozľa zo svojho stáda,“ odpovedal. Ale ona pokračovala: „Dáš mi nejaký záloh, kým ho pošleš?“ 18 Spýtal sa: „Aký záloh ti mám dať?“ „Svoj pečatný prsteň,+ šnúrku a palicu, čo máš v ruke,“ odpovedala. Dal jej to, mal s ňou styk a ona s ním otehotnela. 19 Potom vstala a odišla. Odložila závoj a obliekla si vdovské šaty.

20 A Júda poslal svojho priateľa Adullamca,+ aby dal žene kozľa a zobral od nej záloh, ale ten ju nikde nenašiel. 21 Vypytoval sa tamojších ľudí: „Kde je tá chrámová prostitútka, ktorá bola v Enajime pri ceste?“ Oni odpovedali: „Žiadna chrámová prostitútka tu nikdy nebola.“ 22 Vrátil sa k Júdovi a povedal: „Nenašiel som ju a aj tamojší ľudia hovoria, že tam žiadna chrámová prostitútka nikdy nebola.“ 23 Júda povedal: „Nech si to nechá, aby sme si neurobili hanbu. To kozľa som jej poslal, ale nenašiel si ju.“

24 Asi o tri mesiace Júdovi oznámili: „Z tvojej nevesty Támar sa stala prostitútka a teraz je tehotná.“ Júda povedal: „Vyveďte ju a spáľte.“*+ 25 Keď ju vyvádzali, odkázala svojmu svokrovi: „Som tehotná s mužom, ktorému patrí toto.“ A dodala: „Pozri, prosím, čí je ten pečatný prsteň, šnúrka a palica.“+ 26 Júda si to pozrel a povedal: „Zachovala sa lepšie ako ja, lebo som ju nedal svojmu synovi Šelovi.“+ A potom s ňou už nemal styk.

27 Keď prišiel čas pôrodu, ukázalo sa, že bude mať dvojčatá. 28 Pri pôrode jedno vystrčilo ruku. Pôrodná baba hneď vzala červenú niť a uviazala mu ju okolo ruky so slovami: „Tento vyšiel prvý.“ 29 Ale on stiahol ruku späť a vyšiel jeho brat. Zvolala: „Urobil si si pre seba poriadnu trhlinu!“ A dali mu meno Perec.*+ 30 Potom vyšiel jeho brat, ktorý mal na ruke červenú niť, a toho nazvali Zerach.+

39 Izmaeliti+ priviedli Jozefa do Egypta+ a tam ho od nich kúpil Egypťan Putifár,+ faraónov dvoran a veliteľ stráže. 2 Jehova bol s Jozefom,+ preto sa mu vo všetkom darilo a slúžil v dome svojho egyptského pána. 3 Jeho pán videl, že Jehova je s ním a že vďaka Jehovovi sa mu darí vo všetkom, čo robí.

4 Jozef získal Putifárovu priazeň a stal sa jeho osobným sluhom. Putifár ho urobil správcom svojho domu a zveril mu všetko, čo mal. 5 Odvtedy Jehova žehnal dom toho Egypťana kvôli Jozefovi. Jehova žehnal všetko, čo mal v dome i na poli.+ 6 Putifár zveril Jozefovi všetko, čo mu patrilo, a sám sa nestaral o nič, iba o to, čo jedol. A z Jozefa sa stal urastený a krásny muž.

7 Potom sa stalo, že manželka jeho pána sa zahľadela do Jozefa a povedala mu: „Ľahni si so mnou.“ 8 Ale on odmietol a povedal jej: „Môj pán si nemusí robiť starosti o to, čo sa deje v dome, a zveril mi všetko, čo mu patrí. 9 V tomto dome nemá nikto väčšiu moc ako ja a môj pán mi neodoprel nič okrem teba, lebo si jeho manželka. Ako by som sa teda mohol dopustiť takého veľkého zla a zhrešiť proti Bohu?“+

10 Hoci deň čo deň Jozefa prehovárala, aby si k nej ľahol a zostal s ňou, nikdy to neurobil. 11 Jedného dňa prišiel do domu robiť svoju prácu a nebol tam nikto zo služobníctva. 12 Vtedy ho chytila za plášť a povedala: „Ľahni si so mnou!“ Ale on jej nechal plášť v rukách a utiekol von. 13 Keď videla, že jej nechal svoj plášť a utiekol, 14 zvolala sluhov a povedala im: „Pozrite, ten Hebrej, ktorého priviedol môj manžel, nás chce zosmiešniť! Prišiel a chcel si so mnou ľahnúť, ale ja som začala hlasno kričať. 15 Keď počul môj krik, nechal pri mne plášť a utiekol.“ 16 A nechala ten plášť položený pri sebe, kým Putifár neprišiel domov.

17 Jemu povedala to isté: „Ten hebrejský sluha, ktorého si k nám priviedol, prišiel ku mne, aby ma zosmiešnil. 18 Ale keď som začala kričať, nechal tu plášť a utiekol.“ 19 Keď jeho pán počul slová svojej manželky, ktorá mu povedala: „Toto mi urobil tvoj sluha,“ rozzúril sa. 20 Vzal Jozefa a uvrhol ho do väzenia, na miesto, kde boli kráľovi väzni. A Jozef tam zostal.+

21 Ale Jehova bol s Jozefom, prejavoval mu vernú lásku a pomohol mu získať priazeň správcu väznice.+ 22 Správca väznice zveril Jozefovi dozor nad všetkými väzňami, ktorí tam boli. Jozef mal dohliadať na všetko, čo sa tam robilo.+ 23 Správca väznice sa nestaral o nič, čo zveril Jozefovi, lebo Jehova bol s Jozefom a všetko, čo robil, Jehova žehnal.+

40 O nejaký čas sa hlavný čašník+ a hlavný pekár egyptského kráľa previnili proti svojmu pánovi, egyptskému kráľovi. 2 Faraón sa nahneval na svojich dvoch sluhov, na hlavného čašníka a hlavného pekára.+ 3 Uvrhol ich do väzenia v dome veliteľa stráže,+ na miesto, kde bol väznený Jozef.+ 4 Veliteľ stráže poveril Jozefa, aby sa o nich staral.+ Vo väzení zostali nejaký čas.*

5 Jednej noci sa čašníkovi i pekárovi egyptského kráľa sníval sen. Oba sny mali určitý význam. 6 Keď k nim Jozef ráno prišiel, videl, že sú veľmi smutní. 7 Spýtal sa ich: „Prečo ste dnes takí nešťastní?“ 8 Odpovedali mu: „Obaja sme mali sen, ale nikto nám ho nevie vyložiť.“ Jozef im povedal: „Či nepatria výklady snov Bohu?+ Porozprávajte mi, prosím, čo sa vám snívalo.“

9 Najprv Jozefovi vyrozprával svoj sen hlavný čašník: „Vo sne som videl vinič 10 a na viniči boli tri výhonky. Vypučali, potom zakvitli a priniesli zrelé hrozno. 11 V ruke som mal faraónov pohár. Vzal som hrozno, vytlačil som ho do pohára a pohár som podal faraónovi do ruky.“ 12 Jozef mu povedal: „Toto je výklad: Tri výhonky sú tri dni. 13 O tri dni ťa faraón prepustí* a dosadí ťa späť na tvoje miesto.+ Znova budeš podávať faraónovi pohár do ruky, tak ako vtedy, keď si bol jeho čašníkom.+ 14 Ale keď sa ti bude dariť, prosím, spomeň si na mňa a urob mi láskavosť:* zmieň sa o mne faraónovi a pomôž mi dostať sa odtiaľto. 15 Lebo ma uniesli z krajiny Hebrejov+ a tu som sa dostal do väzenia,* hoci som neurobil nič zlé.“+

16 Keď hlavný pekár videl, že Jozef vyložil sen tak priaznivo, povedal mu: „Aj ja som mal sen. Na hlave som mal tri koše bieleho chleba. 17 Vo vrchnom koši bolo rôzne pečivo pre faraóna a z toho koša ho vyjedali vtáky.“ 18 Jozef mu povedal: „Toto je výklad: Tri koše sú tri dni. 19 O tri dni ťa faraón pripraví o hlavu.* Obesí ťa na kôl a vtáky budú z teba trhať mäso.“+

20 Na tretí deň mal faraón narodeniny+ a usporiadal hostinu pre všetkých svojich sluhov. Pred hostí dal priviesť* hlavného čašníka a hlavného pekára. 21 Hlavnému čašníkovi vrátil jeho miesto čašníka a on znovu podával pohár faraónovi, 22 ale hlavného pekára dal obesiť. Tak sa splnilo všetko, čo im Jozef vyložil.+ 23 No hlavný čašník si na Jozefa nespomenul, úplne naňho zabudol.+

41 Po dvoch rokoch mal faraón sen.+ Snívalo sa mu, že stojí pri Níle. 2 Z Nílu vystupovalo sedem pekných a tučných kráv a pásli sa popri rieke.+ 3 Za nimi z rieky vystupovalo sedem škaredých a chudých kráv a postavili sa na breh vedľa tých tučných. 4 Tie škaredé a chudé kravy zožrali tých sedem pekných a tučných. Vtom sa faraón prebudil.

5 Potom zaspal a mal ďalší sen. Snívalo sa mu, že z jedného stebla vyrástlo sedem plných a pekných klasov.+ 6 Po nich vyrástlo sedem chudých klasov, spálených východným vetrom. 7 A chudé klasy pohltili sedem plných a pekných klasov. Nato sa faraón prebudil a uvedomil si, že to bol sen.

8 Ráno bol faraón taký rozrušený, že dal zvolať všetkých mágov a mudrcov a vyrozprával im svoje sny. Ale nikto ich faraónovi nevedel vyložiť.

9 Vtedy hlavný čašník povedal faraónovi: „Musím dnes spomenúť svoje previnenia. 10 Raz sa faraón rozhneval na svojich sluhov, na mňa a na hlavného pekára, a uvrhol nás do väzenia v dome veliteľa stráže.+ 11 Jednej noci sa nám obom sníval sen, ale každý sen mal iný význam.+ 12 Bol tam s nami mladý Hebrej, sluha veliteľa stráže.+ Keď sme mu vyrozprávali naše sny,+ vysvetlil nám, čo znamenajú. 13 A presne ako nám ich vyložil, tak sa stalo. Ja som sa vrátil na svoje miesto, ale pekára obesili.“+

14 Keď to faraón počul, prikázal, aby Jozefa rýchlo priviedli z väzenia.*+ Jozef sa oholil, prezliekol si šaty a predstúpil pred faraóna. 15 Faraón mu povedal: „Mal som sen, ale nikto mi ho nevie vyložiť. Počul som, že keď ti niekto porozpráva sen, dokážeš podať jeho výklad.“+ 16 Jozef odpovedal faraónovi: „Nie ja, ale Boh dá faraónovi priaznivý výklad.“+

17 A tak faraón vyrozprával Jozefovi svoj sen: „Snívalo sa mi, že stojím na brehu rieky Níl. 18 Z Nílu vystupovalo sedem pekných a tučných kráv a pásli sa popri rieke.+ 19 Za nimi vystupovalo sedem ďalších kráv, no tie vyzerali biedne, boli škaredé a chudé. Také škaredé kravy som nevidel v celom Egypte. 20 A tie chudé a škaredé kravy zožrali tých sedem tučných kráv. 21 Hoci ich zožrali, nebolo to na nich vidieť, vyzerali rovnako zle ako predtým. Vtom som sa prebudil.

22 Potom som vo sne videl, ako z jedného stebla vyrástlo sedem plných, pekných klasov.+ 23 Po nich vyrástlo sedem prázdnych, chudých klasov, spálených východným vetrom. 24 A chudé klasy pohltili tých sedem pekných. Vyrozprával som to mágom,+ ale nikto mi to nevedel vysvetliť.“+

25 Jozef povedal faraónovi: „Oba faraónove sny znamenajú to isté. Pravý Boh oznámil faraónovi, čo sa chystá urobiť.+ 26 Sedem pekných kráv je sedem rokov a sedem pekných klasov je tiež sedem rokov. Je to jeden a ten istý sen. 27 Tých sedem chudých a škaredých kráv, ktoré vyšli po nich, je sedem rokov a sedem prázdnych klasov, spálených východným vetrom, je tiež sedem rokov – budú to roky hladu. 28 Teda ako som povedal, pravý Boh faraónovi ukázal, čo sa chystá urobiť.

29 Nasledujúcich sedem rokov bude v celom Egypte veľká hojnosť. 30 Ale po nich príde sedem rokov hladu a na všetku hojnosť v egyptskej krajine sa zabudne. Hlad zničí celú krajinu.+ 31 Ten hlad bude taký krutý, že na predchádzajúcu hojnosť si už nikto nespomenie. 32 A to, že sen sa faraónovi dva razy zopakoval, znamená, že pravý Boh je pevne rozhodnutý urobiť to a urobí to čoskoro.

33 Nech teraz faraón vyhľadá rozvážneho a múdreho muža a poverí ho správou Egypta. 34 Okrem toho nech ustanoví dozorcov, ktorí budú v Egypte počas siedmich rokov hojnosti+ vyberať pätinu úrody. 35 Nech počas nastávajúcich úrodných rokov zhromažďujú obilie, uskladňujú ho v mestách a strážia ho. To obilie bude patriť faraónovi.+ 36 Bude slúžiť pre celú krajinu ako zásoba na sedem rokov hladu, ktorý nastane v Egypte. A krajina nebude zničená hladom.“+

37 Faraónovi a všetkým jeho sluhom sa tento návrh páčil. 38 A faraón im povedal: „Nájde sa vhodnejší muž, ako je tento, v ktorom je Boží duch?“ 39 Potom faraón povedal Jozefovi: „Keďže Boh ti zjavil toto všetko, rozvážnejšieho a múdrejšieho muža ako ty nenájdeme. 40 Dosadím ťa nad svojím domom a môj ľud ťa bude vo všetkom poslúchať.+ Len ja ako kráľ* budem mať vyššie postavenie ako ty.“ 41 A faraón dodal: „Dávam ti moc nad celou egyptskou krajinou!“+ 42 Z ruky si sňal pečatný prsteň a dal ho na ruku Jozefovi, obliekol ho do šiat z jemného plátna a na krk mu dal zlatý náhrdelník. 43 Dal ho voziť vo svojom druhom najlepšom voze a vyvolávať pred ním: „Avréch!“* Tak ho dosadil nad celou egyptskou krajinou.

44 Faraón povedal Jozefovi: „Som faraón, ale v celom Egypte nesmie nikto nič urobiť* bez tvojho súhlasu.“+ 45 Potom dal faraón Jozefovi meno Cafenát-Paneach a dal mu za manželku Asenat,+ dcéru Potiferu, kňaza z Ónu.* A Jozef začal spravovať* egyptskú krajinu.+ 46 Keď sa Jozef postavil pred* faraóna, egyptského kráľa, mal 30 rokov.+

Potom odišiel od faraóna a cestoval po celej egyptskej krajine. 47 Počas siedmich rokov hojnosti zem prinášala bohatú úrodu.* 48 Jozef počas tých siedmich rokov zhromažďoval všetko obilie z egyptskej krajiny a skladoval ho v mestách. V každom meste uskladnil obilie z okolitých polí. 49 Nahromadil toľko obilia, až ho prestali vážiť, lebo ho bolo ako morského piesku.

50 Skôr ako prišiel prvý rok hladu, Jozefovi sa narodili dvaja synovia,+ ktorých mu porodila Asenat, dcéra Potiferu, kňaza z Ónu.* 51 Prvorodenému dal Jozef meno Manašše,*+ lebo povedal: „Boh mi dal zabudnúť na všetko moje trápenie a na celú domácnosť môjho otca.“ 52 Druhému dal meno Efraim,*+ lebo povedal: „Boh ma v krajine môjho utrpenia urobil plodným.“+

53 Sedem rokov hojnosti v egyptskej krajine sa skončilo+ 54 a začalo sa sedem rokov hladu, ako povedal Jozef.+ Hlad nastal vo všetkých krajinách, ale v celom Egypte bol dostatok jedla.*+ 55 Keď sa hlad rozšíril po celej egyptskej krajine, ľudia prosili faraóna o chlieb.+ Faraón povedal všetkým Egypťanom: „Choďte k Jozefovi a urobte, čo vám povie.“+ 56 A hlad sa rozšíril po celom svete.+ Vtedy Jozef otvoril všetky sýpky a predával obilie Egypťanom,+ lebo hlad v celom Egypte sa rozmáhal. 57 Do Egypta prichádzali ľudia z celej zeme, aby kupovali od Jozefa obilie, lebo hlad na celej zemi bol veľmi veľký.+

42 Keď sa Jakob dozvedel, že v Egypte je obilie,+ povedal svojim synom: „Prečo sa na seba len pozeráte a nič nerobíte?“ 2 A dodal: „Počul som, že v Egypte je obilie. Choďte tam a kúpte ho, aby sme nezomreli od hladu.“+ 3 Desať Jozefových bratov+ teda odišlo nakúpiť obilie do Egypta. 4 No Benjamína, Jozefovho brata, Jakob s ostatnými bratmi neposlal,+ lebo si povedal: „Mohlo by sa mu niečo stať a prišiel by o život.“+

5 A tak Izraelovi synovia prišli do Egypta spolu s ostatnými ľuďmi, ktorí chceli kúpiť obilie, lebo hlad zasiahol aj kanaánsku krajinu.+ 6 Jozef bol správcom Egypta+ a predával obilie ľuďom, ktorí prichádzali zo všetkých krajín.+ Keď za ním prišli jeho bratia, poklonili sa mu až po zem.+ 7 Len čo ich Jozef uvidel, spoznal ich, ale správal sa k nim ako cudzí.+ Prísne sa ich opýtal: „Odkiaľ ste prišli?“ „Z Kanaánu nakúpiť potraviny,“ odpovedali.+

8 Jozef spoznal svojich bratov, ale oni ho nespoznali. 9 Okamžite si spomenul na sny, ktoré sa mu o nich snívali,+ a povedal im: „Ste vyzvedači! Prišli ste zistiť, kde má krajina nechránené miesta!“ 10 Oni sa bránili: „Nie, môj pane! Tvoji sluhovia prišli nakúpiť potraviny. 11 Všetci sme synovia jedného muža. Sme čestní ľudia. Nie sme vyzvedači, môj pane.“ 12 „Ale ste!“ odpovedal Jozef. „Prišli ste zistiť, kde má krajina nechránené miesta!“ 13 Vtedy povedali: „Nás, tvojich sluhov, bolo 12 bratov.+ Sme synovia jedného muža+ z kanaánskej krajiny. Najmladší je teraz s naším otcom+ a jedného už niet.“+

14 Ale Jozef pokračoval: „Je to tak, ako som povedal, ste vyzvedači! 15 Týmto vás vyskúšam: Prisahám na život faraóna, neodídete odtiaľto, kým sem nepríde váš najmladší brat.+ 16 Pošlite jedného z vás, aby ho priviedol, a vy ostatní zostanete vo väzení. Tak sa ukáže, či hovoríte pravdu. Ale ak nepríde, prisahám na život faraóna, že ste vyzvedači.“ 17 A dal ich na tri dni do väzenia.

18 Na tretí deň im Jozef povedal: „Bojím sa Boha. Preto urobte, čo vám hovorím, a nezomriete. 19 Ak ste čestní ľudia, nech jeden z vás zostane vo väzení, ale vy ostatní choďte a zaneste obilie svojim rodinám, aby nehladovali.+ 20 Potom mi priveďte svojho najmladšieho brata. Tak sa dokáže, že hovoríte pravdu, a nezomriete.“ A oni súhlasili.

21 Hovorili si medzi sebou: „Určite je to trest za to, čo sme urobili nášmu bratovi.+ Videli sme jeho zúfalstvo, keď nás prosil o zľutovanie, ale nepočúvali sme. Preto nás postihlo toto nešťastie.“ 22 Rúben im povedal: „Nehovoril som vám: ‚Neubližujte* tomu dieťaťu‘? Ale nepočúvali ste.+ A teraz sa musíme zodpovedať za jeho krv.“+ 23 Nevedeli, že Jozef im rozumie, lebo sa rozprávali pomocou tlmočníka. 24 Jozef odišiel nabok a rozplakal sa.+ Potom sa k nim vrátil a znovu s nimi hovoril. Vzal Simeona+ a dal ho zviazať pred ich očami.+ 25 Nato Jozef prikázal, aby im vrecia naplnili obilím, každému vrátili do vreca peniaze a dali im zásoby na cestu. A urobili tak.

26 Naložili obilie na osly a odišli. 27 Ale keď sa utáborili na noc a jeden z nich otvoril vrece, aby dal žrať oslovi, zbadal navrchu vreca svoje peniaze. 28 Zvolal na bratov: „Vrátili mi peniaze! Sú tu vo vreci!“ Vtedy sa veľmi naľakali, celí sa roztriasli a hovorili si medzi sebou: „Čo nám to Boh urobil?“

29 Keď sa vrátili k svojmu otcovi Jakobovi do Kanaánu, vyrozprávali mu všetko, čo sa im stalo. Povedali: 30 „Muž, ktorý vládne v tej krajine, s nami hovoril drsne a obvinil nás, že sme vyzvedači.+ 31 Povedali sme mu: ‚Sme čestní ľudia. Nie sme vyzvedači.+ 32 Bolo nás 12 bratov,+ sme synovia jedného otca. Jedného už niet+ a najmladší je teraz s naším otcom v Kanaáne.‘+ 33 Ale muž, ktorý vládne v tej krajine, nám povedal: ‚Takto spoznám, či ste čestní ľudia: Jeden z vás zostane pri mne.+ Vy zoberte obilie a vráťte sa k svojim rodinám, aby nehladovali.+ 34 A priveďte mi svojho najmladšieho brata, aby som sa presvedčil, že nie ste vyzvedači, ale čestní ľudia. Potom vám vášho brata vrátim a vy budete môcť kupovať obilie v našej krajine.‘“

35 Keď vyprázdňovali vrecia, všetci v nich našli svoje mešce s peniazmi. Keď to oni a ich otec uvideli, veľmi sa zľakli. 36 Vtedy ich otec Jakob zvolal: „Oberáte ma o deti!+ Už nemám Jozefa+ ani Simeona+ a chcete mi vziať Benjamína! Koľko nešťastia ma postihlo!“ 37 Ale Rúben povedal svojmu otcovi: „Môžeš usmrtiť mojich dvoch synov, ak ti ho neprivediem späť.+ Zver mi ho a dávam ti slovo, že sa ti vráti.“+ 38 Ale on povedal: „Môj syn s vami nepôjde. Jeho brat je mŕtvy a on zostal sám.+ Ak by sa mu cestou niečo stalo a prišiel by o život, ubitého žiaľom+ by ste ma* priviedli do hrobu.“*+

43 Na krajinu doliehal krutý hlad.+ 2 Keď dojedli to, čo priniesli z Egypta,+ otec im povedal: „Choďte pre nás znovu kúpiť trochu obilia.“ 3 Ale Júda mu odpovedal: „Ten muž nás jasne varoval: ‚Bez vášho brata sa tu neukazujte.‘+ 4 Ak pošleš nášho brata s nami, pôjdeme a nakúpime obilie. 5 Ale ak ho nepošleš, nepôjdeme, lebo ten muž nám povedal: ‚Bez vášho brata sa tu neukazujte.‘“+ 6 A Izrael+ sa spýtal: „Ako ste mi to mohli urobiť? Prečo ste mu povedali, že máte ešte jedného brata?“ 7 Odpovedali: „Ten muž chcel vedieť viac o nás a o našich príbuzných a vypytoval sa: ‚Žije ešte váš otec? Máte ešte ďalších bratov?‘ Keď sa na to pýtal, tak sme mu to povedali.+ Ako sme mohli tušiť, že povie: ‚Priveďte svojho brata‘?“+

8 Júda na svojho otca Izraela naliehal: „Pošli chlapca so mnou,+ aby sme sa mohli vydať na cestu. Tak nezomrieme+ ani my, ani ty, ani naše deti.+ 9 Ručím za jeho bezpečnosť.+ Ak sa s ním nevrátim a neprivediem ti ho späť, môžeš ma brať na zodpovednosť. Budem za to niesť vinu* po celý svoj život. 10 Keby sme sa nezdržiavali, už sme mohli byť dvakrát tam a späť.“

11 Ich otec Izrael im povedal: „Keď to tak musí byť, urobte toto: Naberte do svojich vriec z najlepších plodov zeme a doneste ich tomu mužovi ako dar:+ trochu balzamu,+ trochu medu, ladánovú živicu, živicovú kôru,+ pistácie a mandle. 12 Vezmite so sebou dvojnásobnú sumu peňazí a zoberte aj peniaze, ktoré ste našli vo vreciach.+ Možno to bol omyl. 13 Vezmite svojho brata a choďte, vráťte sa k tomu mužovi. 14 A nech vám Všemohúci Boh pomôže získať priazeň toho muža, aby vám prepustil Simeona i Benjamína. Ak mám stratiť svoje deti, budem sa s tým musieť zmieriť.“+

15 Muži vzali ten dar a dvojnásobnú sumu peňazí a vydali sa spolu s Benjamínom do Egypta. A znovu predstúpili pred Jozefa.+ 16 Keď Jozef uvidel, že je s nimi aj Benjamín, povedal správcovi svojho domu: „Zaveď tých mužov do domu, zabi zvieratá a priprav jedlo, lebo tí muži budú so mnou napoludnie jesť.“ 17 Správca ihneď urobil, čo mu Jozef prikázal,+ a vzal mužov do Jozefovho domu. 18 Ale keď ich tam priviedli, tí muži dostali strach a hovorili si: „Zobrali nás sem pre tie peniaze, čo nám vrátili do vriec. Teraz nás napadnú, zoberú si naše osly a nás odvedú do otroctva!“+

19 Pristúpili k Jozefovmu správcovi a pri vchode do domu mu povedali: 20 „Prepáč nám, pane! Už sme tu raz boli nakúpiť obilie.+ 21 Ale keď sme sa cestou späť utáborili na noc a otvorili sme vrecia, všetci sme našli navrchu svoje peniaze.+ Radi by sme ich osobne vrátili. 22 A priniesli sme ďalšie peniaze, aby sme mohli nakúpiť obilie. Nevieme, kto nám vložil peniaze do vriec.“+ 23 Ale správca im povedal: „Nebojte sa, všetko je v poriadku. Ten poklad vám dal do vriec váš Boh a Boh vášho otca. Vaše peniaze sa ku mne dostali.“ Potom k nim priviedol Simeona.+

24 A správca zaviedol tých mužov do Jozefovho domu, priniesol im vodu, aby si umyli nohy, a dal krmivo ich oslom. 25 Potom bratia pripravili pre Jozefa dar,+ lebo počuli, že napoludnie príde a že budú spolu jesť.+ 26 Keď Jozef prišiel do domu, dali mu dar a vrhli sa pred ním na zem.+ 27 Jozef sa zaujímal, ako sa majú, a spýtal sa: „Ako sa darí vášmu zostarnutému otcovi, o ktorom ste mi rozprávali? Žije ešte?“+ 28 Oni odpovedali: „Tvojmu sluhovi, nášmu otcovi, sa darí dobre, ešte žije.“ Potom sa mu poklonili a vrhli sa pred ním na zem.+

29 Keď zdvihol zrak, uvidel svojho brata Benjamína, syna svojej matky,+ a spýtal sa: „To je váš najmladší brat, o ktorom ste mi hovorili?“+ A dodal: „Nech ti Boh prejaví priazeň, syn môj.“ 30 Nato rýchlo vyšiel von, lebo pri pohľade na brata ho premohli city a do očí sa mu tlačili slzy. Zašiel do izby, aby bol sám, a rozplakal sa.+ 31 Potom si umyl tvár, a keď sa upokojil, vyšiel von a povedal: „Podávajte jedlo.“ 32 A sluhovia začali podávať jedlo, zvlášť Jozefovi, zvlášť jeho bratom a zvlášť Egypťanom, ktorí jedávali v jeho dome. Egypťania totiž nemohli jesť s Hebrejmi, lebo to považovali za odporné.+

33 Bratov posadili pred Jozefa, od najstaršieho, ktorý mal právo prvorodeného,+ až po najmladšieho. A oni v úžase pozerali jeden na druhého. 34 Jozef im dával nosiť jedlá zo svojho stola, ale Benjamínove porcie boli päťkrát väčšie ako porcie ostatných.+ A tak spolu jedli a pili až do sýtosti.

44 Potom Jozef prikázal správcovi svojho domu: „Daj tým mužom do vriec toľko obilia, koľko unesú, a každému vlož peniaze navrch do jeho vreca.+ 2 Ale do vreca najmladšieho vlož spolu s peniazmi za obilie aj môj pohár, ten strieborný.“ A správca urobil tak, ako mu Jozef nariadil.

3 Ráno na svitaní sa muži so svojimi oslami vydali na cestu. 4 Ešte boli len kúsok od mesta, keď Jozef povedal správcovi svojho domu: „Vstaň, bež za tými mužmi, a keď ich dostihneš, povedz im: ‚Takto sa mi odplácate za moju dobrotu? 5 Prečo ste vzali pohár, z ktorého pije môj pán a z ktorého predpovedá budúcnosť?* Zachovali ste sa veľmi zle.‘“

6 Keď ich správca dostihol, zopakoval im Jozefove slová. 7 Ale oni mu povedali: „Prečo takto hovorí náš pán? Tvoji sluhovia by niečo také nikdy neurobili. 8 Peniaze, ktoré sme našli vo svojich vreciach, sme ti priniesli späť až z Kanaánu.+ Ako by sme mohli ukradnúť striebro alebo zlato z domu tvojho pána? 9 Ten, u ktorého sa to nájde, nech zomrie a my ostatní sa staneme otrokmi nášho pána.“ 10 Správca povedal: „Dobre, nech je tak, ako hovoríte. Ten, u koho sa to nájde, sa stane mojím otrokom, ale vy ostatní budete nevinní.“ 11 Nato každý rýchlo zložil svoje vrece na zem a otvoril ho. 12 Správca začal hľadať u najstaršieho a skončil pri najmladšom. Pohár sa našiel v Benjamínovom vreci.+

13 Vtedy roztrhli svoj odev, naložili náklad späť na osly a vrátili sa do mesta. 14 Júda+ a jeho bratia vošli do Jozefovho domu. Jozef bol ešte tam. Vrhli sa pred ním na zem+ 15 a Jozef sa ich opýtal: „Čo ste to urobili? Nevedeli ste, že človek ako ja vie predpovedať budúcnosť?“*+ 16 Júda zvolal: „Čo na to máme povedať nášmu pánovi? Ako to môžeme vysvetliť? Ako dokážeme, že sme nevinní?* Pravý Boh odhalil previnenie tvojich otrokov.+ Odteraz sme otrokmi nášho pána, my i ten, u ktorého sa našiel pohár!“ 17 Ale Jozef povedal: „To v žiadnom prípade! Mojím otrokom sa stane len muž, u ktorého sa našiel pohár.+ Vy ostatní sa môžete pokojne vrátiť k svojmu otcovi.“

18 Vtedy k nemu pristúpil Júda a povedal: „Pane, prosím, dovoľ mi k tebe prehovoriť a nenahnevaj sa na svojho otroka, veď ty máš moc ako faraón.+ 19 Náš pán sa spýtal svojich otrokov: ‚Máte ešte otca alebo ďalších bratov?‘ 20 My sme nášmu pánovi povedali: ‚Máme zostarnutého otca a najmladšieho brata,+ ktorý sa mu narodil v starobe. Jeho brat je mŕtvy+ a on zostal ako jediné dieťa po svojej matke,+ preto ho náš otec veľmi miluje.‘ 21 Potom si svojim otrokom povedal: ‚Priveďte ho sem, aby som ho videl na vlastné oči.‘+ 22 Ale my sme nášmu pánovi odpovedali: ‚Chlapec nemôže opustiť svojho otca, lebo keby to urobil, otec by zomrel.‘+ 23 Potom si svojim otrokom povedal: ‚Ak s vami nepríde váš najmladší brat, už sa tu neukazujte.‘+

24 Keď sme sa vrátili k otcovi, tvojmu otrokovi, zopakovali sme mu slová nášho pána. 25 Neskôr otec povedal: ‚Choďte pre nás znovu kúpiť trochu obilia.‘+ 26 Ale my sme odpovedali: ‚Nemôžeme ísť. Pôjdeme, len ak s nami pôjde náš najmladší brat. Inak nemôžeme predstúpiť pred toho muža.‘+ 27 Potom náš otec, tvoj otrok, povedal: ‚Viete, že moja manželka mi porodila iba dvoch synov.+ 28 Jeden odo mňa odišiel a ja som povedal: „Určite ho roztrhala divá zver!“+ A dodnes som ho nevidel. 29 Ak mi vezmete aj tohto a cestou sa mu niečo stane a príde o život, ubitého žiaľom+ ma* privediete do hrobu.‘*+

30 A ak teraz prídem k nášmu otcovi, tvojmu otrokovi, bez chlapca, na ktorého je tak veľmi naviazaný,* 31 a on uvidí, že chlapec nie je s nami, zomrie. A tak privedieme svojho otca ubitého žiaľom do hrobu.* 32 Sám som* sa otcovi zaručil za chlapca slovami: ‚Ak sa mi nepodarí priviesť ti ho späť, budem za to niesť vinu* po celý svoj život.‘+ 33 Preto mi, prosím, dovoľ stať sa tvojím otrokom namiesto chlapca a on nech sa vráti späť so svojimi bratmi. 34 Veď ako sa môžem vrátiť k otcovi, keď chlapec nebude so mnou? Nezniesol by som pohľad na to, ako sa otec trápi.“

45 V tej chvíli už Jozef nedokázal pred sluhami ovládať svoje city+ a zvolal: „Nech všetci odídu!“ A tak pri nich nebol nikto, keď sa dal spoznať svojim bratom.+

2 Vtedy sa tak hlasno rozplakal, že ho počuli aj Egypťania a dozvedeli sa o tom aj vo faraónovom paláci. 3 Jozef povedal svojim bratom: „To som ja, Jozef. Žije ešte môj otec?“ Ale jeho bratia boli takí ohromení, že mu neboli schopní odpovedať. 4 Jozef ich vyzval: „Poďte bližšie, prosím.“ A tak prišli až k nemu.

Povedal: „Som váš brat Jozef, ktorého ste predali do Egypta.+ 5 Ale teraz sa netrápte a neobviňujte jeden druhého, že ste ma sem predali, lebo Boh ma poslal pred vami, aby vám zachránil život.+ 6 V krajine je už dva roky hlad+ a pred nami je ešte päť rokov, keď sa nebude orať ani žať. 7 Ale Boh ma poslal pred vami, aby som zachoval váš rod+ na zemi* a aby ste sa dožili veľkej záchrany. 8 Nie vy ste ma sem poslali, ale pravý Boh. On ma urobil faraónovým hlavným radcom,* pánom celého jeho domu a vládcom nad celým Egyptom.+

9 Rýchlo sa vráťte k môjmu otcovi a povedzte mu: ‚Toto hovorí tvoj syn Jozef: „Boh ma urobil pánom nad celým Egyptom.+ Príď ku mne čo najskôr.+ 10 Budeš bývať v kraji Góšen+ a budeš mi nablízku – ty, tvoji synovia, tvoji vnuci, tvoje stáda dobytka a všetko, čo máš. 11 Postarám sa, aby si mal čo jesť, ty a tvoja domácnosť a všetko, čo máš, aby si neschudobnel, lebo pred nami je ešte päť rokov hladu.“‘+ 12 A vy i môj brat Benjamín na vlastné oči vidíte, že som to naozaj ja.+ 13 Povedzte môjmu otcovi o celej mojej sláve v Egypte a o všetkom, čo ste videli. Poponáhľajte sa a čo najrýchlejšie ho priveďte.“

14 Potom padol svojmu bratovi Benjamínovi okolo krku a rozplakal sa. Benjamín ho objal a plakal s ním.+ 15 A Jozef pobozkal všetkých svojich bratov, objímal ich a plakal. Potom sa s ním jeho bratia rozprávali.

16 Keď sa správa o príchode Jozefových bratov dostala do faraónovho paláca, faraón a jeho sluhovia sa potešili. 17 Faraón povedal Jozefovi: „Odkáž svojim bratom: ‚Urobte toto: Naložte náklad na svoje zvieratá a choďte do Kanaánu. 18 Vezmite svojho otca a svoje rodiny a príďte sem ku mne. Dám vám to najlepšie, čo je v Egypte, a budete jesť* najlepšie plody* krajiny.‘+ 19 A prikáž im:+ ‚Vezmite si z egyptskej krajiny vozy,+ posaďte na ne svoje deti, svoje manželky a svojho otca a príďte sem.+ 20 A nesmúťte za tým, čo opustíte,+ lebo to najlepšie z celej egyptskej krajiny bude vaše.‘“

21 A synovia Izraela to urobili. Jozef im dal na faraónov príkaz vozy a zásoby na cestu. 22 Každému z nich dal odev na preoblečenie, ale Benjamínovi dal 300 kúskov striebra a päť odevov na preoblečenie.+ 23 A svojmu otcovi poslal desať oslov, ktoré niesli dobré veci Egypta, a desať oslíc, ktoré niesli obilie, chlieb a potraviny otcovi na cestu. 24 Potom sa s bratmi rozlúčil, a keď odchádzali, povedal im: „Cestou sa nehádajte.“+

25 A tak odišli z Egypta a prišli k svojmu otcovi Jakobovi do Kanaánu. 26 Oznámili mu: „Jozef žije a vládne nad celou egyptskou krajinou!“+ Ale jeho srdce zostalo chladné, lebo im neveril.+ 27 No keď mu zopakovali všetko, čo im Jozef hovoril, a keď videl vozy, ktoré Jozef poslal, aby ho odviezli, ich otec Jakob* úplne ožil. 28 Vtedy Izrael zvolal: „Už vám verím! Môj syn Jozef žije! Pôjdem, aby som ho pred smrťou ešte videl.“+

46 Izrael zobral všetko, čo mal, a vydal sa na cestu. Keď prišiel do Beer-Šeby,+ priniesol obeť Bohu svojho otca Izáka.+ 2 V noci Boh prehovoril k Izraelovi vo videní: „Jakob, Jakob!“ On odpovedal: „Áno, Pane?“ 3 Boh povedal: „Som pravý Boh, Boh tvojho otca.+ Neboj sa ísť do Egypta, lebo tam z teba urobím veľký národ.+ 4 Sám pôjdem s tebou do Egypta a sám ťa odtiaľ privediem späť,+ a keď zomrieš, Jozef ti položí ruku na oči.“*+

5 Potom Jakob odišiel z Beer-Šeby. Izraelovi synovia viezli svojho otca, svoje deti a svoje manželky na vozoch, ktoré im poslal faraón. 6 Vzali so sebou stáda a majetok, ktorý nadobudli v Kanaáne, a prišli do Egypta – Jakob a s ním všetci jeho potomkovia. 7 Do Egypta s ním prišli všetci jeho potomkovia: synovia, dcéry i vnúčatá.

8 Toto sú mená Izraelových, čiže Jakobových synov, ktorí prišli do Egypta:+ Jakobov prvorodený bol Rúben.+

9 Rúbenovi synovia boli Chánoch, Pallu, Checron a Karmi.+

10 Simeonovi+ synovia boli Jemuel, Jamín, Ohad, Jachin, Cochar a Šaul,+ syn Kanaánky.

11 Léviho+ synovia boli Geršon, Kehát a Merári.+

12 Júdovi+ synovia boli Er, Onan, Šela,+ Perec+ a Zerach.+ Ale Er a Onan zomreli v Kanaáne.+

Perecovi synovia boli Checron a Chamúl.+

13 Isacharovi synovia boli Tóla, Puva, Jób a Šimron.+

14 Zebulúnovi+ synovia boli Sered, Elon a Jachleel.+

15 To boli Leini potomkovia, ktorých porodila Jakobovi v Páddan-Arame. Porodila mu aj dcéru Dínu.+ Celkovo to bolo 33 synov a dcér.

16 Gádovi+ synovia boli Cifjon, Chaggi, Šuni, Ecbon, Eri, Aródi a Areli.+

17 Ašerovi+ synovia boli Jimna, Jišva, Jišvi a Beria a ich sestra Serach.

Beriovi synovia boli Chéber a Malkiel.+

18 To boli potomkovia Zilpy,+ ktorú dal Lában svojej dcére Lei. Zilpa porodila Jakobovi 16 potomkov.

19 Synovia Jakobovej manželky Ráchel boli Jozef+ a Benjamín.+

20 Jozefovi sa v egyptskej krajine narodili Manašše+ a Efraim,+ ktorých mu porodila Asenat,+ dcéra kňaza Potiferu z Ónu.*

21 Benjamínovi synovia+ boli Bela, Becher, Ašbel, Gera,+ Naaman, Échi, Roš, Muppim, Chuppim+ a Ard.+

22 To boli potomkovia Ráchel, ktorí sa narodili Jakobovi. Spolu ich bolo 14.

23 Dánov+ syn* bol Chuším.+

24 Naftaliho+ synovia boli Jachceel, Guni, Jecer a Šillem.+

25 To boli potomkovia Bilhy, ktorú dal Lában svojej dcére Ráchel. Bilha porodila Jakobovi sedem potomkov.

26 Všetkých Jakobových potomkov, ktorí s ním prišli do Egypta, okrem manželiek Jakobových synov, bolo 66.+ 27 Jozefovi sa v Egypte narodili dvaja synovia. Všetkých členov Jakobovej domácnosti, ktorí prišli do Egypta, bolo 70.*+

28 Jakob poslal Júdu+ pred sebou, aby Jozefovi odkázal, že je na ceste do Góšenu.+ Keď tam prišli, 29 Jozef dal prichystať svoj voz a vyšiel svojmu otcovi Izraelovi naproti do Góšenu. Keď sa stretli, padol mu okolo krku a dlho plakal. 30 Izrael povedal Jozefovi: „Teraz už môžem zomrieť, lebo som ťa videl a viem, že žiješ.“

31 Potom Jozef povedal svojim bratom a domácnosti svojho otca: „Pôjdem to oznámiť faraónovi.+ Poviem mu: ‚Z kanaánskej krajiny ku mne prišli moji bratia a domácnosť môjho otca.+ 32 Sú to pastieri+ a chovatelia dobytka+ a prišli so všetkými svojimi stádami a so všetkým, čo majú.‘+ 33 A keď si vás faraón zavolá a opýta sa: ‚Aké je vaše zamestnanie?‘, 34 povedzte: ‚Tvoji sluhovia sú od mladosti chovateľmi dobytka, tak ako naši predkovia.‘+ Potom budete môcť bývať v góšenskom kraji,+ lebo každý pastier oviec je Egypťanom odporný.“+

47 Jozef išiel k faraónovi+ a povedal mu: „Môj otec a moji bratia prišli z kanaánskej krajiny aj so svojimi stádami oviec a dobytka a so všetkým, čo majú, a sú v kraji Góšen.“+ 2 Vzal so sebou piatich bratov a predstavil ich faraónovi.+

3 Faraón sa opýtal Jozefových bratov: „Aké je vaše zamestnanie?“ Oni odpovedali: „Tvoji sluhovia sú pastieri oviec, tak ako naši predkovia.“+ 4 Potom povedali faraónovi: „V Kanaáne je krutý hlad.+ Nemali sme kde pásť svoje stáda, preto sme prišli bývať do tejto krajiny ako cudzinci.+ Dovoľ, prosím, svojim sluhom usadiť sa v kraji Góšen.“+ 5 Faraón povedal Jozefovi: „Tvoj otec a tvoji bratia prišli za tebou. 6 Máš k dispozícii celú egyptskú krajinu. Nech bývajú v jej najlepšej časti.+ Nech sa usadia v kraji Góšen. A ak medzi nimi poznáš nejakých schopných mužov, zver im moje stáda.“

7 Potom Jozef priviedol k faraónovi svojho otca Jakoba, predstavil mu ho a Jakob faraóna požehnal. 8 Faraón sa Jakoba spýtal: „Koľko máš rokov?“ 9 Jakob odpovedal: „Môj život a putovanie* trvá 130 rokov. Rokov môjho života bolo málo, boli ťažké+ a nedosahujú dĺžku životnej púte mojich predkov.“*+ 10 Potom Jakob požehnal faraóna a odišiel od neho.

11 Jozef nechal svojho otca a bratov bývať v Egypte a podľa faraónovho nariadenia im dal zem v najlepšej časti krajiny, v kraji Ramses.+ 12 A zásoboval potravou* svojho otca, bratov a celú otcovu domácnosť podľa toho, koľko mali detí.

13 A v celej krajine nebolo čo jesť,* lebo hlad bol veľmi krutý. Egyptská i kanaánska krajina boli hladom úplne vyčerpané.+ 14 Všetky peniaze, za ktoré ľudia z Kanaánu a Egypta nakupovali obilie,+ Jozef zhromažďoval a prinášal do faraónovho paláca. 15 Keď sa obyvateľom Egypta a Kanaánu minuli peniaze, všetci Egypťania prichádzali k Jozefovi a hovorili: „Daj nám obilie! Máme ti zomrieť pred očami len preto, že sa nám minuli peniaze?“ 16 Jozef im odpovedal: „Keď nemáte peniaze, dajte mi svoje zvieratá a ja vám za ne dám obilie.“ 17 A tak k Jozefovi privádzali svoje kone, ovce, dobytok a osly a on im za ne dával obilie. V tom roku ich Jozef zásoboval obilím a vymieňal ho za všetky ich zvieratá.

18 Keď sa ten rok skončil a začal sa ďalší, ľudia znovu prichádzali k Jozefovi a hovorili: „Nebudeme skrývať pred naším pánom, že peniaze a všetky domáce zvieratá sme vydali nášmu pánovi. Nemáme už nič, čo by sme nášmu pánovi mohli dať, iba naše telá a našu pôdu. 19 Máme ti zomrieť pred očami a má naša zem spustnúť? Kúp nás i naše polia za obilie a staneme sa faraónovými otrokmi a všetka naša pôda bude patriť jemu. Len nám daj osivo, aby sme nezomreli a aby naša zem nespustla.“ 20 A tak Jozef kúpil pre faraóna všetku egyptskú pôdu, lebo všetci Egypťania predali svoje polia, pretože hlad na nich ťažko doliehal. A pôda prešla do rúk faraóna.

21 Potom Jozef prikázal, aby sa všetci obyvatelia Egypta, z jedného konca krajiny až po druhý, presťahovali do miest.+ 22 Len pôdu kňazov nekúpil,+ lebo kňazi dostávali prídely od faraóna, preto svoju pôdu nepredali. 23 Vtedy Jozef povedal ľudu: „Dnes som kúpil vás i vašu krajinu pre faraóna. Tu máte osivo a osejte ním polia. 24 Z úrody dáte pätinu faraónovi,+ ale štyri časti zostanú vám, aby ste mali čím osievať polia a aby ste mali čo jesť, vy, vaše deti i tí, čo žijú vo vašich domoch.“ 25 Oni povedali: „Zachránil si nám život.+ Kiež by sme získali priazeň nášho pána a stali sa faraónovými otrokmi.“+ 26 A Jozef vydal výnos o egyptskej pôde, ktorý platí až dodnes: pätina patrí faraónovi. Jedine pôda kňazov neprešla do rúk faraóna.+

27 Izraeliti bývali v egyptskej krajine, v kraji Góšen.+ Usadili sa v nej, boli plodní a veľmi ich pribudlo.+ 28 Jakob žil v egyptskej krajine 17 rokov a dožil sa 147 rokov.+

29 Keď sa priblížil čas Izraelovej smrti,+ zavolal svojho syna Jozefa a povedal mu: „Ak som získal tvoju priazeň, polož, prosím, ruku pod moje bedrá* a prisahaj, že mi prejavíš lásku* a vernosť. Prosím, nepochovaj ma v Egypte.+ 30 Keď zomriem,* zober ma z Egypta a pochovaj ma v hrobe mojich predkov.“+ Jozef povedal: „Urobím, ako hovoríš.“ 31 „Prisahaj mi,“ povedal Izrael. Keď mu to odprisahal,+ Izrael sa pri záhlaví postele poklonil Bohu.+

48 Potom Jozefovi povedali: „Tvoj otec slabne.“ Vtedy vzal so sebou svojich dvoch synov Manaššeho a Efraima+ a šiel k Jakobovi. 2 Keď Jakobovi oznámili, že k nemu prišiel jeho syn Jozef, Izrael pozbieral sily a posadil sa na posteli. 3 Povedal Jozefovi:

„Všemohúci Boh sa mi zjavil v Luze v kanaánskej krajine a požehnal ma.+ 4 Povedal mi: ‚Urobím ťa plodným, dám ti veľa potomkov a urobím z teba veľký národ.+ Túto krajinu dám tvojim potomkom* a bude natrvalo ich.‘+ 5 A tvoji dvaja synovia, ktorí sa ti narodili v Egypte, skôr ako som k tebe prišiel, sa stanú mojimi.+ Efraim a Manašše budú mojimi synmi, tak ako sú nimi Rúben a Simeon.+ 6 Ale deti, ktoré sa ti narodia po nich, budú patriť tebe. Budú niesť mená svojich dvoch bratov a dostanú dedičstvo z ich dedičného podielu.+ 7 Keď som sa vracal z Páddanu, zomrela tvoja matka Ráchel.+ Bolo to v Kanaáne, ešte kus cesty od Efratu. A tak som ju pochoval tam, na ceste do Efratu, čiže Betlehema.“+

8 Potom Izrael uvidel Jozefových synov a spýtal sa: „Kto to je?“ 9 Jozef odpovedal: „To sú moji synovia, ktorých mi dal Boh v tejto krajine.“+ A Izrael povedal: „Priveď ich, prosím, ku mne, aby som ich požehnal.“+ 10 Izrael mal v starobe veľmi slabý zrak a už takmer nevidel. Jozef ich preto priviedol bližšie k nemu a on ich pobozkal a objal. 11 Izrael povedal Jozefovi: „Nedúfal som, že ťa ešte niekedy uvidím,+ ale Boh mi doprial vidieť aj tvojich potomkov.“* 12 Potom ich Jozef zobral od Izraela* a poklonil sa až po zem.

13 Vzal oboch synov a priviedol ich bližšie k otcovi. Pravou rukou postavil Efraima+ k Izraelovej ľavici a ľavou rukou postavil Manaššeho+ k Izraelovej pravici. 14 Ale Izrael prekrížil ruky: pravú ruku položil na hlavu Efraima, hoci bol mladší, a ľavú ruku na hlavu Manaššeho. Urobil to zámerne, hoci Manašše bol prvorodený.+ 15 Potom Jozefa požehnal slovami:+

17 Keď Jozef videl, že otec má pravicu na Efraimovej hlave, nepáčilo sa mu to. Chytil otcovu ruku a chcel ju preložiť z Efraimovej hlavy na hlavu Manaššeho. 18 Povedal otcovi: „Nie, otec, tento je prvorodený.+ Jemu polož pravicu na hlavu.“ 19 Ale otec odmietol: „Viem, syn môj, viem. Aj z neho vznikne národ a aj on bude veľký. Ale jeho mladší brat bude väčší ako on+ a jeho potomkov* bude toľko, že by z nich mohli byť národy.“+ 20 V ten deň ich požehnal+ a povedal:

„Nech Izraeliti spomínajú tvoje meno, keď sa budú navzájom žehnať:

‚Nech Boh dá, aby si bol ako Efraim a Manašše.‘“

Tak uprednostnil Efraima pred Manaššem.

21 Potom Izrael povedal Jozefovi: „Ja umieram,+ ale Boh bude s vami a privedie vás späť do krajiny vašich predkov.+ 22 A tebe dávam o jeden diel zeme* viac ako tvojim bratom, ten, ktorý som mečom a lukom získal z rúk Amorejcov.“

49 Jakob zavolal svojich synov a povedal: „Zhromaždite sa a poviem vám, čo vás v budúcnosti* čaká. 2 Zhromaždite sa a počúvajte, Jakobovi synovia, počúvajte svojho otca Izraela.

3 Rúben,+ ty si môj prvorodený,+ moja sila a počiatok mojej plodnosti, vynikal si dôstojnosťou a silou. 4 Už nebudeš vynikať, lebo si bol neviazaný ako divoká voda. Ľahol si si* na posteľ svojho otca+ a poškvrnil* ju. Ľahol si si do mojej postele!

5 Simeon a Lévi sú bratia.+ Svojimi zbraňami páchajú násilie.+ 6 Nevyhľadávaj ich spoločnosť, moja duša.* Nech sa moje srdce nepripája k ich zboru,* lebo v hneve pozabíjali mužov+ a pre svoje potešenie zmrzačili býky. 7 Nech je prekliaty ich krutý hnev a ich divoká zúrivosť.+ Rozdelím ich v krajine Jakoba, rozptýlim ich v krajine Izraela.+

8 Júda,+ teba budú chváliť tvoji bratia.+ Tvoji nepriatelia ti budú vydaní do rúk.*+ Synovia tvojho otca sa ti budú klaňať.+ 9 Júda je levíča.+ Zdvihneš sa od koristi, syn môj, ľahneš si a natiahneš sa ako lev. A kto sa opováži vyrušiť leva? 10 Júdovi nikto nevezme žezlo+ ani veliteľskú palicu od jeho nôh, kým nepríde Šílo,*+ ktorého budú poslúchať národy.+ 11 Uviaže svojho osla k viniču a osliatko k najlepšiemu viniču, vyperie si šaty vo víne a odev v krvi hrozna. 12 Jeho oči sú červené od vína a jeho zuby biele od mlieka.*

13 Zebulún+ bude bývať pri morskom pobreží, pri brehu, kde kotvia lode,+ a jeho hranica bude smerovať k Sidónu.+

14 Isachar+ je mocný osol, ktorý si líha a oddychuje s dvoma nákladmi na chrbte. 15 Keď uvidí, že má dobré miesto na bývanie a že krajina je pekná, zohne chrbát,* aby nosil bremená, a bude pracovať ako otrok.

16 Dán,+ jeden z izraelských kmeňov, bude súdiť celý národ.+ 17 Nech je Dán hadom pri ceste, rožkatou vretenicou na chodníku, ktorá uštipne koňa do nohy, takže jazdec padá dozadu.+ 18 Budem čakať, kým ma zachrániš, Jehova.

19 Gáda,+ toho prepadne banda lupičov, ale on sa nedá, a keď budú ustupovať, bude im šliapať na päty.+

20 Ašer+ bude mať dostatok jedla,* bude dodávať kráľovské lahôdky.+

21 Naftali+ je štíhla laň, jeho slová lahodia uchu.+

22 Jozef+ je výhonkom stromu pri prameni, stromu, ktorý prináša veľa ovocia a ktorého vetvy prerastajú ponad múr. 23 Lukostrelci ho nenávideli, napádali ho a strieľali naňho.+ 24 No jeho luk bol po celý čas napnutý+ a jeho ruky zostali silné a pružné+ vďaka rukám Jakobovho mocného, vďaka pastierovi, skale Izraela. 25 Je* darom od Boha, ktorému slúžil jeho otec a ktorý mu pomôže. Bude so Všemohúcim, ktorý ho požehná darmi nebies i vodou z hlbín zeme+ a obdarí ho početným potomstvom.* 26 Požehnanie tvojho otca bude lepšie ako dary večných vrchov a ako krása odvekých pahorkov.+ Toto požehnanie zostane na Jozefovej hlave, na temene hlavy toho, ktorý je vyčlenený spomedzi svojich bratov.+

27 Benjamín+ bude trhať korisť ako vlk.+ Ráno zožerie úlovok a večer rozdelí korisť.“+

28 Z týchto všetkých pochádza 12 izraelských kmeňov a toto hovoril ich otec, keď ich žehnal. Každému dal také požehnanie, aké mu patrilo.+

29 Potom im prikázal: „Prišiel čas, aby som bol pripojený k svojmu ľudu.*+ Pochovajte ma v jaskyni, ktorá je na poli Chetitu Efrona,+ kde sú pochovaní moji predkovia, 30 v jaskyni, ktorá je na poli v Machpele naproti Mamre v kanaánskej krajine, na poli, ktoré Abrahám kúpil od Chetitu Efrona, aby mal miesto na pochovávanie. 31 Tam bol pochovaný Abrahám a jeho manželka Sára,+ tam bol pochovaný Izák+ a jeho manželka Rebeka a tam som pochoval Leu. 32 To pole a jaskyňa, ktorá je na ňom, boli kúpené od Chetitov.“+

33 Keď dal Jakob svojim synom tieto pokyny, ľahol si, vydýchol naposledy a bol pripojený k svojmu ľudu.*+

50 Vtedy sa Jozef vrhol k svojmu otcovi,+ bozkával ho a veľmi plakal. 2 Potom prikázal svojim sluhom lekárom, aby jeho otca Izraela zabalzamovali,+ a oni to urobili. 3 Potrebovali na to celých 40 dní, lebo toľko trvá balzamovanie. A Egypťania ho oplakávali 70 dní.

4 Keď sa skončilo obdobie smútku, Jozef povedal faraónovým dvoranom:* „Ak som získal vašu priazeň, povedzte, prosím, faraónovi: 5 ‚Keď môj otec zomieral,+ povedal: „Prisahaj mi,+ že ma pochováš v hrobke,+ ktorú som si pripravil v Kanaáne.“+ Preto mi, prosím, dovoľ odísť a pochovať ho. Potom sa vrátim.‘“ 6 Faraón mu povedal: „Splň svoju prísahu: choď a pochovaj svojho otca.“+

7 A tak Jozef odišiel pochovať otca a išli s ním všetci faraónovi sluhovia, významní muži+ faraónovho dvora a všetci významní muži Egypta, 8 celá Jozefova rodina, jeho bratia a domácnosť jeho otca.+ V kraji Góšen nechali len svoje deti, ovce a dobytok. 9 Sprevádzali ich aj bojové vozy+ a jazdci. Bol to veľmi početný sprievod. 10 Keď prišli k atadskému mlatovisku,* ktoré je neďaleko Jordánu, sedem dní za Jozefovým otcom trúchlili a horko nariekali. 11 Keď obyvatelia Kanaánu videli smútočnú slávnosť na atadskom mlatovisku, povedali: „Pozrite, Egypťania majú veľký smútok!“ Preto nazvali to miesto pri Jordáne Ábel-Micrajim.*

12 A Jakobovi synovia urobili všetko, čo im otec prikázal.+ 13 Preniesli ho do kanaánskej krajiny a pochovali ho v jaskyni na poli v Machpele naproti Mamre. To pole Abrahám kúpil od Chetitu Efrona, aby mal miesto na pochovávanie.+ 14 Keď Jozef pochoval otca, on, jeho bratia a všetci, ktorí s ním išli na pohreb, sa vrátili do Egypta.

15 Po otcovej smrti si Jozefovi bratia hovorili: „Čo ak nás Jozef ešte stále nenávidí za to, čo sme mu urobili,+ a bude sa nám chcieť pomstiť?“ 16 Preto Jozefovi odkázali: „Tvoj otec pred smrťou prikázal: 17 ‚Povedzte Jozefovi: „Prosím ťa, odpusť svojim bratom ich previnenie a ich hriech, ktorým ti tak ublížili.“‘ Preto ťa prosíme, prepáč, čo ti urobili sluhovia Boha, ktorému slúžil tvoj otec.“ Keď to Jozef počul, rozplakal sa. 18 Potom za ním prišli jeho bratia, padli mu k nohám a povedali: „Sme tvoji otroci!“+ 19 Ale Jozef im povedal: „Nebojte sa! Som azda Boh? 20 Vy ste mi chceli ublížiť,+ ale ako sa ukázalo, Boh to obrátil na dobré a mnohým zachránil život.+ 21 Preto sa nebojte. Postarám sa, aby ste vy i vaše deti mali čo jesť.“+ Tým ich utešil a upokojil.

22 Jozef a rodina* jeho otca zostali bývať v Egypte. Jozef sa dožil 110 rokov. 23 Videl Efraimových vnukov*+ aj synov Machira,+ Manaššeho syna. Pre Jozefa boli ako vlastní synovia.* 24 A Jozef povedal svojim bratom: „Ja zomieram, ale Boh sa vás určite ujme+ a vyvedie vás odtiaľto do krajiny, o ktorej prisahal Abrahámovi, Izákovi a Jakobovi.“+ 25 Potom Jozef povedal synom Izraela: „Prisahajte mi, že keď sa vás Boh ujme, odnesiete odtiaľto moje kosti.“+ 26 Jozef zomrel, keď mal 110 rokov. Zabalzamovali ho+ a uložili ho v Egypte do truhly.