JOZUA

1 Keď zomrel Jehovov služobník Mojžiš, Jehova povedal Jozuovi,*+ Nunovmu synovi, ktorý bol Mojžišovým pomocníkom:+ 2 „Môj služobník Mojžiš je mŕtvy.+ A teraz ty a celý izraelský ľud prekročte Jordán a vojdite do krajiny, ktorú vám dávam.+ 3 A dám vám každé miesto, na ktoré vkročí vaša noha, tak ako som sľúbil Mojžišovi.+ 4 Bude vám patriť územie siahajúce od pustatiny po Libanon a po veľkú rieku Eufrat, teda celá krajina Chetitov,+ a na západe až po Veľké more.*+ 5 Po celý tvoj život nikto proti tebe neobstojí v boji.+ Tak ako som bol s Mojžišom, budem aj s tebou.+ Nenechám ťa bez pomoci ani ťa neopustím.+ 6 Buď odvážny a silný,+ pretože pod tvojím vedením zdedí tento ľud krajinu, o ktorej som prisahal ich predkom, že im ju dám.+

7 Len buď odvážny a veľmi silný a starostlivo dodržiavaj celý Zákon, ktorý ti odovzdal môj služobník Mojžiš. Neodchyľuj sa od neho napravo ani naľavo.+ Potom budeš vždy konať múdro.+ 8 O tomto Zákone neprestaneš hovoriť+ a budeš si ho čítať polohlasom* dňom i nocou, aby si starostlivo dodržiaval všetko, čo je v ňom napísané.+ Potom sa ti bude dariť a budeš konať múdro.+ 9 Znovu ti prikazujem: Buď odvážny a silný. Neboj sa ani sa nedes, lebo ja, Jehova, tvoj Boh, budem s tebou, kamkoľvek pôjdeš.“+

10 Potom Jozua prikázal vodcom ľudu: 11 „Prejdite táborom a prikážte ľudu: ‚Pripravte si zásoby potravín, pretože o tri dni prekročíte Jordán, aby ste obsadili krajinu, ktorú vám Jehova, váš Boh, dáva do vlastníctva.‘“+

12 A Rúbenovcom, Gádovcom a polovici kmeňa Manašše Jozua povedal: 13 „Pamätajte na to, čo vám prikázal Jehovov služobník Mojžiš:+ ‚Jehova, váš Boh, vám doprial pokoj a dal vám túto krajinu. 14 Vaše ženy a deti a vaše stáda zostanú v krajine, ktorú vám dal Mojžiš na tejto strane* Jordánu,+ ale vy, všetci udatní bojovníci,+ máte prekročiť Jordán v bojovom šíku na čele svojich bratov.+ A budete im pomáhať, 15 až kým im Jehova nedopraje pokoj, tak ako ho doprial vám, a kým aj oni neobsadia krajinu, ktorú im dáva Jehova, váš Boh. Potom sa vrátite do krajiny, ktorú vám dal Jehovov služobník Mojžiš na východ od Jordánu, a usadíte sa v nej.‘“+

16 Oni na to povedali Jozuovi: „Urobíme všetko, čo nám prikazuješ, a pôjdeme, kamkoľvek nás pošleš.+ 17 Ako sme vo všetkom poslúchali Mojžiša, tak budeme poslúchať aj teba. Len nech je Jehova, tvoj Boh, s tebou, tak ako bol s Mojžišom.+ 18 Každý, kto sa vzbúri proti tvojim nariadeniam a nebude poslúchať tvoje príkazy, bude usmrtený.+ Len buď odvážny a silný.“+

2 Potom Jozua, Nunov syn, tajne vyslal zo Šittimu+ dvoch vyzvedačov. Povedal im: „Choďte a preskúmajte krajinu, hlavne Jericho.“ Vydali sa teda na cestu, a keď prišli do Jericha, ubytovali sa v dome prostitútky, ktorá sa volala Rachab.+ 2 Kráľ Jericha dostal správu: „Dnes večer sem prišli na výzvedy Izraeliti.“ 3 Preto odkázal Rachab: „Vydaj tých mužov, ktorí sa u teba ubytovali, lebo sú to vyzvedači a prišli preskúmať celú krajinu.“

4 Ale Rachab tých dvoch vyzvedačov skryla a poslom povedala: „Áno, tí muži ku mne prišli, ale nevedela som, odkiaľ sú. 5 Ešte za súmraku, pred zatvorením mestskej brány, odišli. Neviem, kam išli, ale ak sa poponáhľate, určite ich dostihnete.“ 6 (Ale v skutočnosti ich vzala na strechu a ukryla ich pod ľan, ktorý tam mala rozložený.) 7 Kráľovi muži sa teda za nimi hnali smerom k jordánskym brodom,+ a hneď ako vyšli z mesta, zavreli za nimi bránu.

8 Predtým než vyzvedači išli spať, Rachab za nimi vyšla na strechu. 9 Povedala im: „Viem, že Jehova vám dá túto krajinu.+ Dostali sme z vás veľký strach+ a všetci obyvatelia krajiny stratili odvahu,+ 10 lebo sme počuli, ako Jehova pred vami vysušil vody Červeného mora, keď ste vyšli z Egypta,+ a že ste na druhej strane* Jordánu zabili* dvoch amorejských kráľov, Sichona+ a Óga.+ 11 Keď sme o tom počuli, vydesilo nás to* a nikto z nás nemá odvahu* vzoprieť sa vám, lebo Jehova, váš Boh, je Bohom vysoko v nebesiach i tu na zemi.+ 12 A teraz mi, prosím, prisahajte pred Jehovom, že prejavíte láskavosť* domácnosti môjho otca, pretože aj ja som prejavila láskavosť* vám. A dajte mi niečo, čo bude zárukou, že dodržíte svoje slovo.* 13 Ušetrite život môjho otca a matky, mojich bratov a sestier a všetkých, ktorí k nim patria. Zachráňte nás,* nech nezomrieme.“+

14 Nato jej vyzvedači povedali: „Ručíme vám vlastným životom!* Ak nás neprezradíte, prejavíme vám láskavosť* a dodržíme svoje slovo, keď nám Jehova dá túto krajinu.“ 15 Potom ich cez okno nechala zísť dolu po povraze, lebo jej dom bol súčasťou mestských hradieb. Bývala totiž na hradbách.+ 16 A povedala im: „Choďte do hôr a skrývajte sa tam tri dni, aby vás vaši prenasledovatelia nenašli. Potom, keď sa vrátia, choďte svojou cestou.“

17 Muži jej povedali: „Prísahou, ktorú sme ti dali, budeme viazaní,+ 18 len ak urobíš toto: Keď vstúpime do krajiny, uviažeš tento červený povraz v okne, ktorým nás nechávaš zísť dolu. A svojho otca a matku, svojich bratov a celú domácnosť svojho otca vezmeš k sebe do domu.+ 19 Ak niekto vyjde z tvojho domu von, sám bude zodpovedný za svoju smrť,* nebude to naša vina. No ak niekto ublíži komukoľvek* z tých, čo s tebou zostanú v dome, budeme za jeho smrť zodpovední my.* 20 Ale ak nás prezradíš,+ nebudeme viazaní tým, čo sme ti prisahali.“ 21 Ona povedala: „Nech sa stane tak, ako hovoríte.“

Potom ich nechala odísť, a keď odišli, uviazala červený povraz v okne. 22 Vydali sa teda do hôr a zostali tam tri dni, kým sa ich prenasledovatelia nevrátili. Tí ich hľadali na všetkých cestách, ale nenašli ich. 23 Vyzvedači potom zostúpili z hôr, prešli cez rieku, a keď prišli k Jozuovi, Nunovmu synovi, vyrozprávali mu všetko, čo zažili. 24 Potom mu povedali: „Jehova dáva celú tú krajinu do našich rúk.+ Všetci jej obyvatelia z nás majú veľký strach.“+

3 Potom Jozua a všetci Izraeliti* skoro ráno vstali a odtiahli zo Šittimu.+ Prišli k Jordánu, a skôr než ho prekročili, prenocovali tam.

2 Keď ubehli tri dni, vodcovia ľudu+ prešli táborom 3 a vydali príkaz: „Hneď ako uvidíte, že lévitskí kňazi+ nesú truhlu zmluvy Jehovu, vášho Boha, vydajte sa na cestu a nasledujte ju, 4 aby ste vedeli, kadiaľ máte ísť, lebo touto cestou ste ešte nešli. Ale nepribližujte sa k nej, udržujte si od nej odstup asi 2 000 lakťov.“*

5 Jozua povedal ľudu: „Posväťte sa,+ lebo zajtra pre vás Jehova vykoná niečo obdivuhodné.“+

6 Potom Jozua povedal kňazom: „Zdvihnite truhlu+ zmluvy a choďte pred ľudom.“ Zdvihli teda truhlu zmluvy a šli pred ľudom.

7 Jehova potom povedal Jozuovi: „Dnes ťa začnem vyvyšovať v očiach celého Izraela,+ aby spoznali, že som s tebou,+ tak ako som bol s Mojžišom.+ 8 Kňazom, ktorí nesú truhlu zmluvy, prikáž: ‚Keď prídete k Jordánu, vkročte do vody a zostaňte tam stáť.‘“+

9 A Jozua povedal Izraelitom: „Pristúpte a vypočujte si slová Jehovu, svojho Boha.“ 10 Potom im povedal: „Teraz uvidíte, že uprostred vás je živý Boh+ a že určite pred vami vyženie Kanaáncov, Chetitov, Chivejcov, Perizejcov, Girgašejcov, Amorejcov a Jebuzejcov.+ 11 Truhla zmluvy Pána celej zeme vojde pred vami do Jordánu. 12 Vyberte teraz z izraelských kmeňov 12 mužov, jedného muža za každý kmeň.+ 13 A len čo sa kňazi, ktorí nesú truhlu zmluvy Jehovu, Pána celej zeme, dotknú svojimi chodidlami vody v Jordáne, voda pritekajúca zhora sa zastaví a zostane stáť ako hrádza.“*+

14 Keď sa teda ľud zdvihol z miesta, kde táboril, aby prekročil Jordán, kňazi nesúci truhlu+ zmluvy išli pred ľudom. 15 A hneď ako kňazi, ktorí niesli truhlu zmluvy, prišli k Jordánu a vkročili do vody (po celý čas žatvy sa Jordán vylieva z brehov),+ 16 voda pritekajúca zhora sa zastavila. Zdvihla sa ako hrádza* veľmi ďaleko od nich, až pri meste Adam, ktoré je blízko Caretanu. Voda, ktorá tiekla do mora Araby, do Soľného mora,* odtiekla. A tak ľud prekročil rieku oproti Jerichu. 17 Kňazi, ktorí niesli truhlu Jehovovej zmluvy, stáli uprostred Jordánu na suchom dne,+ kým celý Izrael neprešiel suchou nohou+ na druhú stranu Jordánu.

4 Keď celý národ prešiel cez Jordán, Jehova povedal Jozuovi: 2 „Zavolaj tých 12 mužov z ľudu, jedného muža z každého kmeňa,+ 3 a prikáž im: ‚Vezmite zo stredu Jordánu, z miesta, kde stoja kňazi,+ 12 kameňov, zoberte ich so sebou a zložte ich na mieste, kde dnes budete nocovať.‘“+

4 A tak Jozua zavolal 12 mužov, ktorých vybral z Izraelitov, jedného muža z každého kmeňa, 5 a povedal im: „Choďte do stredu Jordánu pred truhlu zmluvy Jehovu, svojho Boha, a každý zoberte na plece jeden kameň, podľa počtu izraelských kmeňov, 6 aby vám pripomínali, čo Boh urobil. Keď sa v budúcnosti budú vaše deti* pýtať: ‚Prečo sú tu tieto kamene?‘,+ 7 odpoviete im: ‚Tieto kamene slúžia Izraelitom ako trvalá pripomienka* toho, že vody Jordánu sa zastavili pred truhlou+ Jehovovej zmluvy, keď ju prenášali cez Jordán.‘“+

8 Izraeliti teda urobili tak, ako Jozua prikázal. Vzali zo stredu Jordánu 12 kameňov, podľa počtu izraelských kmeňov, tak ako Jehova nariadil Jozuovi. Zobrali ich so sebou na miesto, kde mali nocovať, a zložili ich tam.

9 Jozua položil 12 kameňov aj do stredu Jordánu na miesto, kde stáli kňazi, ktorí niesli truhlu zmluvy.+ Tie kamene sú tam dodnes.

10 Kňazi nesúci truhlu stáli uprostred Jordánu, kým sa nevykonalo všetko, čo Jehova nariadil ľudu prostredníctvom Jozuu, v súlade so všetkým, čo Jozuovi prikázal Mojžiš. A ľud rýchlo prechádzal cez rieku. 11 Hneď ako všetok ľud prešiel na druhú stranu, prešli pred očami ľudu kňazi s truhlou Jehovovej zmluvy.+ 12 Rúbenovci, Gádovci a polovica kmeňa Manašše prešli cez rieku v bojovom šíku+ pred ostatnými Izraelitmi, ako im prikázal Mojžiš.+ 13 Asi 40 000 vojakov vyzbrojených do boja prešlo pred Jehovom na jerišské pláne.

14 V ten deň Jehova vyvýšil Jozuu v očiach celého Izraela+ a oni si ho hlboko vážili* po všetky dni jeho života, tak ako si hlboko vážili Mojžiša.+

15 Potom Jehova povedal Jozuovi: 16 „Prikáž kňazom, ktorí nesú truhlu+ svedectva, aby vyšli z Jordánu.“ 17 A tak Jozua prikázal kňazom: „Vyjdite z Jordánu.“ 18 Keď kňazi, ktorí niesli truhlu+ Jehovovej zmluvy, vyšli z Jordánu a stúpili na breh, vody Jordánu začali znovu tiecť a vylievať sa z brehov+ tak ako predtým.

19 Ľud prešiel cez Jordán desiateho dňa prvého mesiaca a utáboril sa v Gilgale+ na východnej hranici Jericha.

20 Tých 12 kameňov, ktoré vzali z Jordánu, Jozua položil v Gilgale.+ 21 Potom Izraelitom povedal: „Keď sa raz vaše deti budú pýtať: ‚Čo znamenajú tieto kamene?‘,+ 22 vysvetlíte im: ‚Izraeliti prešli cez Jordán po suchu,+ 23 keď Jehova, váš Boh, pred nimi vysušil jeho vody, aby mohli prejsť na druhú stranu. To isté urobil Jehova, váš Boh, s Červeným morom, keď ho pred nimi vysušil, aby mohli prejsť.+ 24 Urobil to, aby všetky národy zeme vedeli, aká mocná je Jehovova ruka,+ a aby ste sa vždy báli Jehovu, svojho Boha.‘“

5 Keď sa všetci amorejskí králi,+ ktorí boli na západ od Jordánu,* a všetci kanaánski králi+ pri mori dopočuli, že Jehova vysušil pred Izraelitmi vody Jordánu, aby mohli prejsť na druhú stranu, vydesilo ich to*+ a úplne stratili odvahu* postaviť sa Izraelitom na odpor.+

2 V tom čase Jehova povedal Jozuovi: „Urob si kamenné* nože a znovu, po druhý raz, obrež+ izraelských mužov.“ 3 Jozua teda urobil kamenné nože a obrezal izraelských mužov pri Gibeat-Haaralote.*+ 4 Obrezal ich z tohto dôvodu: Všetci muži, ktorí vyšli z Egypta, všetci bojaschopní muži,* zomreli v čase, keď ľud putoval po vyjdení z Egypta pustatinou.+ 5 Všetci, ktorí vyšli z Egypta, boli obrezaní, ale z tých, čo sa narodili počas putovania pustatinou, nebol obrezaný nikto. 6 Izraeliti chodili po pustatine 40 rokov,+ kým všetci bojaschopní muži, ktorí vyšli z Egypta a nepočúvali Jehovov hlas, nevymreli.+ Jehova im prisahal, že neuvidia krajinu+ oplývajúcu mliekom a medom,+ o ktorej Jehova prisahal ich predkom, že ju dá svojmu ľudu.*+ 7 Preto namiesto nich priviedol do krajiny ich synov.+ Tých teraz Jozua obrezal, pretože ich cestou neobrezali.

8 Keď boli všetci muži obrezaní, zostali na svojom mieste v tábore, kým sa nezotavili.

9 Potom Jehova povedal Jozuovi: „Dnes som sa postaral, aby sa vám Egypťania už nemohli vysmievať.“* Preto sa to miesto dodnes volá Gilgal.*+

10 Izraeliti ďalej táborili v Gilgale na jerišských pláňach a večer 14. dňa toho mesiaca slávili Pesach.+ 11 A deň po Pesachu začali jesť z úrody tej krajiny. Urobili si nekvasené chleby+ a upražili obilie. 12 V deň, keď jedli z úrody tej krajiny, sa prestala objavovať manna.+ Izraeliti začali v tom roku jesť z úrody kanaánskej krajiny+ a manna sa už nikdy neobjavila.

13 Jedného dňa, keď bol Jozua pri Jerichu, uvidel, ako pred ním stojí muž+ s vytaseným mečom v ruke.+ Jozua prišiel k nemu a spýtal sa ho: „Si na našej strane alebo na strane našich nepriateľov?“ 14 On mu odpovedal: „Prichádzam* ako knieža* Jehovovho vojska.“+ Nato sa Jozua vrhol na zem, poklonil sa mu a opýtal sa ho: „Čo chce môj pán povedať svojmu sluhovi?“ 15 Knieža Jehovovho vojska odpovedal Jozuovi: „Vyzuj si sandále, pretože miesto, na ktorom stojíš, je sväté.“ A Jozua to ihneď urobil.+

6 Jericho bolo zo strachu pred Izraelitmi pevne uzavreté. Nikto z neho nevychádzal a nikto doň nevchádzal.+

2 Vtedy Jehova povedal Jozuovi: „Dávam ti do rúk Jericho, jeho kráľa a jeho udatných bojovníkov.+ 3 Vy všetci bojovníci pochodujte okolo mesta a raz za deň ho celé obíďte. Robte to šesť dní. 4 Nech sedem kňazov ide pred truhlou zmluvy a trúbi na siedmich baraních rohoch. Ale na siedmy deň pochodujte okolo mesta sedemkrát.+ 5 A keď zaznie trúbenie* na baraních rohoch, nech všetci bojovníci ihneď vydajú mohutný bojový pokrik. A mestské hradby sa zrútia.+ Vtedy nech každý vyrazí vpred a vtrhne do mesta.“

6 A tak Jozua, Nunov syn, zvolal kňazov a povedal im: „Vezmite truhlu Jehovovej zmluvy+ a nech sedem kňazov ide pred ňou a trúbi na siedmich baraních rohoch.“ 7 Potom povedal bojovníkom: „Dajte sa na pochod okolo mesta. Ozbrojení muži+ nech idú pred truhlou Jehovovej zmluvy.“ 8 A stalo sa tak, ako Jozua povedal. Sedem kňazov kráčalo pred Jehovom a trúbilo na siedmich baraních rohoch a za nimi niesli truhlu Jehovovej zmluvy. 9 Pred kňazmi, ktorí trúbili na rohoch, išli ozbrojení muži a za truhlou šiel zadný voj. A trúbenie na rohoch neutíchalo.

10 Jozua prikázal bojovníkom: „Nekričte, nech nepočuť váš hlas. Nepovedzte ani slovo, až kým vám nepoviem: ‚Kričte!‘ Potom budete kričať.“ 11 Nato prikázal obísť mesto s truhlou Jehovovej zmluvy. Obišli ho raz, vrátili sa do tábora a prenocovali tam.

12 Na druhý deň Jozua skoro ráno vstal a kňazi vzali truhlu+ Jehovovej zmluvy. 13 Pred truhlou Jehovovej zmluvy kráčalo sedem kňazov, ktorí niesli sedem baraních rohov a stále na nich trúbili. Pred nimi išli ozbrojení muži a za truhlou Jehovovej zmluvy šiel zadný voj. A trúbenie na rohoch neutíchalo. 14 Aj druhý deň pochodovali okolo mesta raz a potom sa vrátili do tábora. Tak to robili šesť dní.+

15 Na siedmy deň vstali skoro ráno, hneď na úsvite, a pochodovali okolo mesta tak ako predtým, ale teraz sedemkrát. Iba v ten deň obišli mesto sedemkrát.+ 16 Pri siedmom raze kňazi zatrúbili na rohoch a Jozua povedal bojovníkom: „Kričte,+ lebo Jehova vám vydal toto mesto! 17 Mesto a všetko, čo je v ňom, má byť zničené,*+ patrí to Jehovovi. Len prostitútka Rachab+ má zostať nažive, ona a všetci, čo sú s ňou v dome, lebo ukryla vyzvedačov, ktorých sme vyslali.+ 18 Držte si odstup od toho, čo má byť zničené,*+ aby ste po niečom z toho nezatúžili a nevzali si to,+ pretože potom by aj izraelský tábor musel byť zničený* a tak by ste ho uvrhli do nešťastia.*+ 19 Ale všetko striebro, zlato a medené a železné predmety patria Jehovovi ako niečo sväté.+ Dáte ich do pokladnice Jehovovho domu.“+

20 Keď bojovníci počuli trúbenie na rohoch, začali kričať.+ Hneď ako zaznel zvuk rohov a mohutný bojový pokrik, hradby sa zrútili.+ Potom všetci bojovníci vyrazili vpred, vtrhli do mesta a dobyli ho. 21 Zabili* mečom všetkých, ktorí boli v meste, mužov i ženy, mladých i starých, a tiež býky, ovce a osly.+

22 Dvom mužom, ktorí boli v krajine na výzvedách, Jozua povedal: „Choďte do domu prostitútky a vyveďte ju i všetkých, ktorí k nej patria, tak ako ste jej prisahali.“+ 23 Tí mladí vyzvedači teda šli a vyviedli Rachab, jej otca a matku, jej bratov a všetkých, ktorí k nej patrili, celú jej rodinu,+ a bezpečne ich odviedli na miesto mimo izraelského tábora.

24 Mesto a všetko, čo bolo v ňom, Izraeliti spálili, ale striebro, zlato a medené a železné predmety dali do pokladnice Jehovovho domu.+ 25 Iba prostitútku Rachab a domácnosť jej otca a všetkých, ktorí k nej patrili, Jozua ušetril.+ A žije medzi Izraelitmi až dodnes,+ pretože ukryla mužov, ktorých Jozua poslal na výzvedy do Jericha.+

26 Vtedy Jozua vyslovil túto kliatbu:* „Nech je prekliaty pred Jehovom človek, ktorý začne znovu stavať Jericho. Keď položí jeho základy, príde o svojho prvorodeného, a keď osadí jeho brány, príde o svojho najmladšieho.“+

27 A Jehova bol s Jozuom+ a jeho sláva sa rozšírila po celej zemi.+

7 Ale Izraeliti sa zachovali neverne a neposlúchli príkaz, ktorý sa týkal toho, čo malo byť zničené.* Achan,+ syn Karmiho, syna Zabdiho, syna Zeracha z kmeňa Júda, vzal niečo z toho, čo malo byť zničené.*+ Preto proti Izraelitom vzplanul Jehovov hnev.+

2 Potom Jozua vyslal z Jericha mužov do Aja,+ ktorý je blízko Bet-Avenu a východne od Bételu,+ a povedal im: „Choďte do tej oblasti na výzvedy.“ Muži sa teda vydali na výzvedy do Aja. 3 Keď sa vrátili k Jozuovi, povedali mu: „Nemusí tam ísť celé vojsko. Na dobytie Aja bude stačiť asi 2 000 alebo 3 000 mužov. Neunavuj tým celé vojsko, lebo je tam len málo ľudí.“

4 Vytiahlo teda asi 3 000 bojovníkov, ale muži z Aja ich zahnali na útek.+ 5 Padlo 36 Izraelitov. Muži z Aja ich prenasledovali a zabíjali od mestskej brány až dole k Šebarim.* To ľud tak vyľakalo, že ho úplne opustila odvaha.*

6 Nato si Jozua a izraelskí starší roztrhli odevy a padli pred truhlou Jehovovej zmluvy tvárou k zemi. Boli tam až do večera a sypali si na hlavu prach. 7 Jozua povedal: „Ach, Zvrchovaný Pán Jehova, prečo si previedol tento ľud cez Jordán? Len aby si nás vydal do rúk Amorejcov a vyhladil nás? Keby sme radšej zostali na druhej strane* Jordánu! 8 Odpusť, Jehova, ale čo mám povedať, keď sa Izrael dal na ústup pred svojimi nepriateľmi? 9 Keď sa o tom dopočujú Kanaánci a všetci obyvatelia krajiny, obkľúčia nás a vymažú naše meno z povrchu zeme. Čo potom urobíš pre svoje veľké meno?“+

10 Jehova odpovedal Jozuovi: „Vstaň! Prečo ležíš tvárou k zemi? 11 Izrael zhrešil. Porušili moju zmluvu,+ ktorú som im prikázal dodržiavať. Vzali niečo z toho, čo bolo určené na zničenie,*+ ukradli+ to a schovali medzi svoje veci.+ 12 Preto Izraeliti nebudú schopní poraziť svojich nepriateľov. Obrátia sa a budú pred nimi utekať, pretože sa sami stali tým, čo má byť zničené.* Nebudem už ďalej s vami, dokiaľ spomedzi seba neodstránite to, čo má byť zničené.*+ 13 Vstaň a posväť ľud!+ Povedz im: ‚Zajtra sa posväťte, lebo toto hovorí Jehova, Boh Izraela: „Izrael, máš vo svojom strede to, čo má byť zničené.* Nebudete schopní premôcť svojich nepriateľov, dokiaľ spomedzi seba neodstránite to, čo má byť zničené.* 14 Ráno nech predstúpia všetky kmene. Z toho kmeňa, ktorý Jehova vyberie,+ predstúpi rod za rodom. Z toho rodu, ktorý Jehova vyberie, predstúpi domácnosť za domácnosťou a z tej domácnosti, ktorú Jehova vyberie, predstúpi muž za mužom. 15 A keď sa zistí, kto vzal tú vec, ktorá mala byť zničená,* bude spálený*+ on i všetko, čo mu patrí, pretože porušil Jehovovu zmluvu+ a pretože sa v Izraeli dopustil hanebného skutku.“‘“

16 Jozua teda skoro ráno vstal a dal Izrael predstúpiť kmeň za kmeňom. A bol vybratý kmeň Júda. 17 Potom dal predstúpiť rody Júdu a bol vybratý rod Zerachovcov.+ Potom dal predstúpiť rod Zerachovcov, jedného muža za druhým, a bol vybratý Zabdi. 18 Nakoniec dal predstúpiť domácnosť Zabdiho, jedného muža za druhým, a bol vybratý Achan, syn Karmiho, syna Zabdiho, syna Zeracha z kmeňa Júda.+ 19 Jozua povedal Achanovi: „Syn môj, prejav, prosím, úctu Jehovovi, Bohu Izraela, a vyznaj mu svoj hriech. Povedz mi, prosím ťa, čo si urobil. Netaj to predo mnou.“

20 Achan odpovedal Jozuovi: „Je to tak. Ja som zhrešil proti Jehovovi, Bohu Izraela. Urobil som toto: 21 Keď som medzi korisťou uvidel krásny šineársky+ plášť, 200 šekelov* striebra a zlatú tehličku vážiacu 50 šekelov, zatúžil som po tom a vzal som si to. Všetko je to zakopané v zemi v mojom stane. Striebro a zlato je naspodku.“

22 Jozua hneď poslal mužov a tí bežali do Achanovho stanu. A naozaj, plášť bol ukrytý v jeho stane a pod ním bolo striebro a zlato. 23 Vzali to teda z jeho stanu, priniesli to k Jozuovi a ku všetkým Izraelitom a položili to pred Jehovu. 24 Potom Jozua a s ním celý Izrael vzali Zerachovho syna Achana,+ striebro, plášť a zlatú tehličku+ i jeho synov a dcéry, jeho býky, osly, ovce a kozy, jeho stan a všetko, čo mal, a vyviedli ich do údolia Achor.+ 25 Jozua povedal: „Prečo si nás uvrhol do nešťastia?*+ Jehova dnes uvrhne do nešťastia teba.“ A tak ich celý Izrael ukameňoval+ a potom ich spálil.+ Ukameňovali ich všetkých. 26 A navŕšili nad ním veľkú kopu kameňov, ktorá je tam až dodnes. Potom sa Jehovov prudký hnev utíšil.+ Preto sa to miesto dodnes nazýva údolie Achor.*

8 Potom Jehova povedal Jozuovi: „Neboj sa ani sa nedes.+ Vezmi so sebou všetkých bojovníkov a vytiahni proti Aju. Dávam ti do rúk ajského kráľa, jeho ľud, mesto i krajinu.+ 2 Urobíš s Ajom a jeho kráľom tak, ako si urobil s Jerichom a jeho kráľom.+ Ale ukoristené veci a dobytok si tentoraz smiete nechať. Postav za mestom zálohu.“

3 A tak Jozua a všetci bojovníci vytiahli proti Aju. Jozua vybral 30 000 udatných bojovníkov a vyslal ich v noci 4 s týmto príkazom: „Choďte za mesto a čakajte v zálohe. Nechoďte príliš ďaleko od mesta a všetci buďte v pohotovosti. 5 Ja a všetci, ktorí budú so mnou, sa priblížime k mestu. A keď vyjdú proti nám ako predtým,+ dáme sa na ústup. 6 Povedia si, že pred nimi ustupujeme tak ako minule, a vydajú sa za nami. My budeme ustupovať a odlákame ich od mesta.+ 7 Vy potom vyrazíte zo zálohy a mesto dobyjete. Jehova, váš Boh, vám ho vydá do rúk. 8 Len čo sa mesta zmocníte, podpálite ho.+ Urobíte tak podľa Jehovovho slova. To sú moje rozkazy.“

9 S tým ich Jozua vyslal a pochodovali k miestu, kde mali čakať v zálohe. Zaujali postavenie medzi Bételom a Ajom, západne od Aja, zatiaľ čo Jozua zostal v tú noc s ostatnými bojovníkmi.

10 Skoro ráno Jozua vstal, zhromaždil* vojsko a spolu s izraelskými staršími ho viedol k Aju. 11 Všetci bojovníci,+ ktorí boli s ním, vyšli a dostali sa pred mesto. Utáborili sa severne od Aja, teda medzi nimi a Ajom bolo údolie. 12 V tom čase už mal Jozua asi 5 000 mužov postavených v zálohe+ medzi Bételom+ a Ajom, západne od mesta. 13 Hlavný tábor bol teda severne od mesta+ a záloha západne od mesta.+ A Jozua zišiel v tú noc do údolia.

14 Keď to uvidel ajský kráľ, on a muži z mesta hneď skoro ráno vytiahli do boja proti Izraelu na miesto, ktoré bolo pred planinou.* Nevedel však, že za mestom je proti nemu postavená záloha. 15 Keď ajskí muži zaútočili, Jozua s celým Izraelom sa dali na útek smerom k pustatine.+ 16 Nato boli zvolaní všetci muži mesta, aby ich prenasledovali. Hnali sa za Jozuom, a tak sa nechali od mesta odlákať. 17 V Aji a Bételi nezostal ani jediný muž. Všetci vyšli prenasledovať Izraelitov a nechali mesto nechránené.

18 Jehova teraz povedal Jozuovi: „Namier oštep, ktorý držíš v ruke, na Aj,+ lebo ti ho vydám do rúk.“+ Jozua teda namieril oštep, ktorý držal v ruke, smerom k mestu. 19 Vo chvíli, keď to urobil, bojovníci čakajúci v zálohe sa rýchlo zodvihli zo svojho stanovišťa, vbehli do mesta a dobyli ho. A okamžite ho podpálili.+

20 Keď sa ajskí muži otočili a videli, že z mesta stúpa k nebu dym, neboli schopní nikam utiecť. Vtedy sa Izraeliti, ktorí utekali do pustatiny, obrátili proti svojim prenasledovateľom. 21 Keď Jozua a všetci Izraeliti, ktorí boli s ním, videli, že záloha dobyla mesto a že z mesta stúpa dym, obrátili sa a zaútočili na ajských mužov. 22 A zaútočili na nich aj tí, čo dobyli mesto. Ajskí muži sa tak dostali do pasce, pretože ich Izraeliti zovreli z oboch strán. Zabíjali ich, takže neprežil a neunikol ani jediný.+ 23 Ale ajského kráľa+ chytili živého a priviedli ho pred Jozuu.

24 Keď Izraeliti pobili všetkých ajských mužov v pustatine, kam ich prenasledovali, a všetci do jedného padli mečom, vtedy sa celý Izrael vrátil do Aja a pobil mečom ostatných obyvateľov. 25 V ten deň padli všetci obyvatelia Aja, 12 000 mužov a žien. 26 Jozua nespustil ruku, v ktorej držal oštep,+ dokiaľ neboli zabití* všetci obyvatelia Aja.+ 27 Ale dobytok a korisť z mesta si Izraeliti vzali, tak ako Jehova prikázal Jozuovi.+

28 Potom Jozua spálil Aj a natrvalo ho premenil na hromadu trosiek+ a tak je to až dodnes. 29 Ajského kráľa povesil na kôl.* Večer, skôr než zapadlo slnko, prikázal, aby jeho mŕtve telo zvesili.+ Potom ho hodili ku vchodu do mestskej brány a navŕšili naň veľkú kopu kameňov, ktorá je tam až dodnes.

30 Potom Jozua postavil na vrchu Ébal+ oltár Jehovovi, Bohu Izraela, 31 tak ako prikázal Izraelitom Jehovov služobník Mojžiš a ako sa píše v knihe Mojžišovho Zákona:+ „Oltár z celých kameňov, ktoré neboli opracované železným nástrojom.“+ Na ňom obetovali Jehovovi zápalné obete a obete spoločenstva.+

32 Potom Jozua napísal na kamene odpis Zákona,+ ktorý v prítomnosti Izraelitov kedysi napísal Mojžiš.+ 33 Celý Izrael, starší, vodcovia i sudcovia stáli po oboch stranách truhly Jehovovej zmluvy pred lévitskými kňazmi, ktorí ju niesli. Boli tam Izraeliti i cudzinci.+ Jedna polovica stála pred vrchom Gerizim a druhá pred vrchom Ébal+ (tak ako kedysi prikázal Jehovov služobník Mojžiš),+ aby izraelský ľud dostal požehnanie. 34 Potom Jozua nahlas prečítal všetky slová Zákona,+ slová požehnania+ i prekliatia,+ presne tak ako sú zapísané v knihe Zákona. 35 Nevynechal ani jediné slovo zo všetkého, čo Mojžiš prikázal.+ Všetky ich prečítal celému zhromaždeniu Izraela, aj ženám, deťom a cudzincom,+ ktorí žili* medzi nimi.+

9 Keď sa o týchto udalostiach dopočuli všetci králi Chetitov, Amorejcov, Kanaáncov, Perizejcov, Chivejcov a Jebuzejcov,+ teda tí na západ od Jordánu+ – v hornatom kraji, v Šefele, pozdĺž celého pobrežia Veľkého mora*+ a pred Libanonom –, 2 spojili sa, aby viedli vojnu proti Jozuovi a Izraelu.+

3 Aj obyvatelia Gibeonu+ počuli, čo Jozua urobil s Jerichom+ a Ajom.+ 4 Preto vymysleli lesť. Naložili na osly zásoby potravín v starých vreciach a staré kožené mechy na víno, ktoré boli popraskané a zaplátané, 5 obuli si obnosené a opravované sandále a obliekli si obnosené odevy. Všetok chlieb, ktorý si vzali so sebou, bol suchý a drobil sa. 6 Potom išli k Jozuovi do tábora v Gilgale+ a povedali jemu a izraelským mužom: „Prichádzame zo vzdialenej krajiny. Uzavrite s nami zmluvu.“ 7 Ale izraelskí muži týmto Chivejcom+ povedali: „Možno bývate niekde blízko nás. Ako by sme s vami mohli uzavrieť zmluvu?“+ 8 Oni povedali Jozuovi: „Sme ochotní ti slúžiť.“*

Jozua sa ich opýtal: „Kto ste a odkiaľ prichádzate?“ 9 Odpovedali mu: „Tvoji sluhovia prišli z veľmi vzdialenej krajiny+ z úcty k menu Jehovu, tvojho Boha. Počuli sme totiž o jeho sláve a o všetkom, čo urobil v Egypte,+ 10 a o všetkom, čo urobil dvom amorejským kráľom, ktorí boli na druhej strane* Jordánu, Sichonovi,+ chešbonskému kráľovi, a Ógovi,+ bášanskému kráľovi, ktorý bol v Aštarote. 11 Preto nám naši starší a všetci obyvatelia našej krajiny povedali: ‚Vezmite si so sebou zásoby potravín na cestu a choďte im naproti. Povedzte im: „Budeme vám slúžiť.+ Uzavrite s nami zmluvu.“‘+ 12 Tento chlieb bol ešte horúci, keď sme odchádzali z domu sem k vám. A teraz, ako vidíte, je suchý a drobí sa.+ 13 A tieto vínne mechy boli nové, keď sme ich plnili, ale teraz sú popraskané.+ A oblečenie a sandále sa nám obnosili, lebo máme za sebou veľmi dlhú cestu.“

14 Izraelskí muži teda preskúmali niečo z ich zásob, ale nespýtali sa Jehovu, čo majú robiť.+ 15 A tak s nimi Jozua uzavrel mierovú zmluvu+ a sľúbil im, že ich nechá žiť. Izraelskí náčelníci* im to potvrdili prísahou.+

16 Na tretí deň od uzavretia zmluvy sa však dozvedeli, že žijú neďaleko, v ich susedstve. 17 Izraeliti sa vydali na cestu a na tretí deň prišli k ich mestám. Ich mestá boli Gibeon,+ Kefíra, Beerót a Kirjat-Jearim.+ 18 Ale Izraeliti na nich nezaútočili, lebo izraelskí náčelníci im prisahali pred Jehovom,+ Bohom Izraela. A všetok ľud* začal proti náčelníkom reptať. 19 Nato všetci náčelníci povedali celému ľudu: „Prisahali sme im pred Jehovom, Bohom Izraela, a preto im nesmieme ublížiť. 20 Urobíme to takto: Necháme ich žiť, aby sme na seba neprivolali Boží hnev, keďže sme im prisahali.“+ 21 A dodali: „Nech zostanú nažive, ale budú pre celý národ zbierať* drevo a čerpať vodu.“ Taký sľub dali náčelníci Gibeončanom.

22 Jozua si ich teda zavolal a povedal im: „Prečo ste nás oklamali? Prečo ste povedali, že prichádzate z veľmi vzdialeného miesta, keď v skutočnosti bývate celkom blízko?+ 23 Odteraz budete prekliati.+ Navždy budete otrokmi a budete zbierať* drevo a čerpať vodu pre dom môjho Boha.“ 24 A oni odpovedali Jozuovi: „Tvojim sluhom bolo povedané, že Jehova, tvoj Boh, prikázal svojmu služobníkovi Mojžišovi dať vám celú túto krajinu a vyhladiť pred vami všetkých jej obyvateľov.+ A tak sme z vás dostali strach+ a začali sme sa báť o svoj život.* Preto sme to urobili.+ 25 A teraz sme ti vydaní na milosť a nemilosť.* Urob s nami, čo považuješ za dobré a správne.“ 26 A Jozua to tak aj urobil. Vyslobodil ich z rúk Izraelitov a oni ich nezabili. 27 Ale v ten deň Jozua rozhodol, že budú zbierať* drevo a čerpať vodu pre ľud+ a pre Jehovov oltár na mieste, ktoré si vyberie.+ A tak je to až dodnes.+

10 Keď sa jeruzalemský kráľ Adoni-Cédek dopočul, že Jozua dobyl a zničil* Aj – že s Ajom a jeho kráľom+ urobil to isté čo s Jerichom a jeho kráľom+ – a že obyvatelia Gibeonu uzavreli s Izraelom mierovú zmluvu+ a smú zostať medzi nimi, 2 zdesil sa,+ pretože Gibeon bolo veľké mesto, ako jedno z kráľovských miest. Bolo väčšie než Aj+ a všetci jeho muži boli bojovníci. 3 Jeruzalemský kráľ Adoni-Cédek preto poslal odkaz hebronskému+ kráľovi Hohámovi, jarmútskemu kráľovi Piramovi, lachišskému kráľovi Jafiovi a eglonskému kráľovi+ Debirovi. Prosil ich: 4 „Príďte mi na pomoc a zaútočme na Gibeon, lebo uzavrel mierovú zmluvu s Jozuom a Izraelitmi.“+ 5 Nato sa piati amorejskí+ králi – jeruzalemský, hebronský, jarmútsky, lachišský a eglonský – zhromaždili aj so svojimi vojskami. Pritiahli ku Gibeonu a utáborili sa pri ňom, aby proti nemu bojovali.

6 A Gibeončania poslali Jozuovi do tábora v Gilgale+ odkaz: „Neopúšťaj* svojich otrokov.+ Príď nám rýchlo na pomoc a zachráň nás! Zhromaždili sa proti nám všetci amorejskí králi z hornatého kraja.“ 7 A tak Jozua a s ním všetci bojovníci a udatní muži vytiahli z Gilgalu.+

8 Vtedy Jehova povedal Jozuovi: „Neboj sa ich,+ lebo som ti ich vydal do rúk.+ Nikto z nich v boji proti tebe neobstojí.“+ 9 Jozua pochodoval z Gilgalu celú noc a nečakane na nich zaútočil. 10 Jehova vyvolal medzi Amorejcami zmätok+ a Izraeliti ich začali zabíjať a spôsobili im pri Gibeone ťažké straty. Prenasledovali ich cestou, ktorá stúpala k Bet-Choronu, a zabíjali ich až do Azéky a Makkédy. 11 Keď pred Izraelom utekali z bet-choronského svahu, Jehova spôsobil, že až do Azéky na nich padali z neba veľké krúpy, a oni zomierali. Tých, ktorí zomreli pri krupobití, bolo viac ako tých, ktorých Izraeliti zabili mečom.

12 V ten deň, keď Jehova rozdrvil Amorejcov pred očami Izraelitov, Jozua prehovoril k Jehovovi a pred Izraelitmi povedal:

13 A slnko zostalo stáť a mesiac sa nepohol, kým národ neporazil svojich nepriateľov.* Práve tak sa to píše v knihe Jašar.+ Slnko stálo uprostred neba a neponáhľalo sa zapadnúť skoro celý deň. 14 Nikdy predtým ani potom nenastal deň, keď Jehova takýmto spôsobom vypočul nejakého človeka,+ lebo Jehova bojoval za Izrael.+

15 Potom sa Jozua a s ním celý Izrael vrátili do tábora v Gilgale.+

16 Tých päť kráľov však utieklo a schovalo sa v jaskyni pri Makkéde.+ 17 Potom Jozua dostal správu: „Našli sme tých päť kráľov. Skrývajú sa v jaskyni pri Makkéde.“+ 18 Jozua teda povedal: „Privaľte ku vchodu do jaskyne veľké kamene a postavte tam stráže. 19 Ale vy ostatní sa nezastavujte. Prenasledujte svojich nepriateľov a zaútočte na nich zozadu.+ Nedovoľte im, aby vstúpili do svojich miest, lebo Jehova, váš Boh, vám ich vydal do rúk.“

20 Jozua a Izraeliti im spôsobili ťažké straty a skoro všetkých usmrtili. Prežili len niekoľkí, ktorým sa podarilo utiecť do opevnených miest. 21 Potom sa všetci bojovníci bezpečne vrátili k Jozuovi do tábora pri Makkéde. A nikto sa už neodvážil ani len niečo povedať proti Izraelitom.* 22 Vtedy Jozua povedal: „Odkryte vchod do jaskyne, vyveďte z nej tých päť kráľov a priveďte ich ku mne.“ 23 A tak k nemu priviedli z jaskyne tých päť kráľov: jeruzalemského, hebronského, jarmútskeho, lachišského a eglonského.+ 24 Keď ich priviedli k Jozuovi, zvolal všetkých izraelských mužov. Veliteľom bojovníkov, ktorí s ním bojovali, povedal: „Poďte sem a položte nohu na šiju týchto kráľov.“ Pristúpili a položili im nohy na šiju.+ 25 A povedal im: „Nebojte sa ani sa nedeste.+ Buďte odvážni a silní, lebo tak urobí Jehova všetkým vašim nepriateľom, proti ktorým bojujete.“+

26 Potom Jozua tých kráľov usmrtil a povesil na päť kolov.* Zostali na nich visieť až do večera. 27 Pri západe slnka Jozua prikázal, aby ich zvesili+ a hodili do jaskyne, kde sa predtým skrývali. Ku vchodu do jaskyne privalili balvany, ktoré sú tam až dodnes.

28 V ten deň Jozua dobyl Makkédu+ a jej obyvateľov pobil mečom. Zabil* jej kráľa a všetkých* v meste, nikto neprežil.+ Kráľovi Makkédy+ urobil tak ako kráľovi Jericha.

29 Potom Jozua s celým Izraelom tiahli od Makkédy k Libne+ a bojovali proti nej. 30 Aj Libnu a jej kráľa+ dal Jehova do rúk Izraelitov. Zaútočili na mesto a všetkých pobili mečom, nikto v ňom neprežil. Kráľovi Libny urobili tak ako kráľovi Jericha.+

31 Jozua s celým Izraelom potom tiahli od Libny k Lachišu,+ utáborili sa tam a bojovali proti nemu. 32 Jehova vydal Lachiš do rúk Izraelitov a na druhý deň ho dobyli. Zaútočili na mesto a všetkých v ňom pobili mečom,+ tak ako to urobili v Libne.

33 Vtedy gezerský kráľ+ Horam vytiahol Lachišu na pomoc, ale Jozua ho usmrtil a pobil aj jeho ľud, takže nikto z nich neprežil.

34 Potom Jozua s celým Izraelom tiahli od Lachiša k Eglonu,+ utáborili sa tam a bojovali proti nemu. 35 V ten deň ho dobyli a jeho obyvateľov vyhladili mečom. Zabili* v ten deň všetkých v meste, tak ako to urobili v Lachiši.+

36 Ďalej Jozua s celým Izraelom tiahli od Eglonu k Hebronu+ a bojovali proti nemu. 37 Dobyli ho a zabili mečom jeho kráľa i všetkých v meste a okolitých mestečkách, takže nikto neprežil. Jozua vyhladil* celé mesto, všetkých obyvateľov, tak ako to urobil v Eglone.

38 Nakoniec Jozua s celým Izraelom zamierili k Debiru+ a bojovali proti nemu. 39 Dobyli mesto i všetky okolité mestečká a zabili mečom jeho kráľa i všetkých obyvateľov. Usmrtili* všetkých,+ nikto neprežil.+ S Debirom a jeho kráľom urobili tak ako s Hebronom a tiež s Libnou a jej kráľom.

40 Jozua dobyl celú krajinu – hornatý kraj, Negeb, Šefelu+ a svahy – a porazil všetkých tamojších kráľov. Nikoho nenechal nažive. Všetkých usmrtil,*+ ako prikázal Jehova,+ Boh Izraela. 41 Jozua dobyl územie od Kádeš-Barney+ po Gazu,+ celý kraj Góšen+ a odtiaľ až po Gibeon.+ 42 Všetkých tých kráľov porazil pri jedinom ťažení a dobyl ich územia, lebo za Izrael bojoval Jehova, Boh Izraela.+ 43 Potom sa Jozua s celým Izraelom vrátili do tábora v Gilgale.+

11 Keď sa o tom dopočul chácorský kráľ Jabin, poslal odkaz madónskemu kráľovi+ Jobábovi, šimronskému kráľovi, achšafskému kráľovi,+ 2 kráľom, ktorí sídlili v hornatom kraji na severe, na pláňach* južne od Kinneretu, v Šefele a na dorských+ svahoch na západe, 3 Kanaáncom+ na východe i na západe, Amorejcom,+ Chetitom, Perizejcom a Jebuzejcom v hornatom kraji a Chivejcom+ na úpätí Hermonu+ v krajine Micpa. 4 Vytiahli teda so všetkými svojimi vojskami. Bolo ich obrovské množstvo, ako zrniek piesku na morskom brehu, a mali veľmi veľa koní a bojových vozov. 5 Všetci títo králi si dohodli stretnutie a spoločne sa utáborili pri meromských vodách, aby bojovali proti Izraelu.

6 Vtedy Jehova povedal Jozuovi: „Neboj sa ich,+ lebo zajtra asi v tomto čase ich Izraelu vydám a všetkých ich pobijete. Ich koňom prerežeš šľachy+ a ich bojové vozy spáliš.“ 7 Jozua a s ním všetci bojovníci potom pritiahli k meromským vodám a nečakane na nich zaútočili. 8 Jehova ich vydal Izraelitom do rúk.+ Porazili ich a prenasledovali ich až k Veľkému Sidónu+ a k Misrefót-Majimu+ a k údoliu Micpe na východe. A zabíjali ich, až kým nezostal nikto nažive.+ 9 Jozua urobil, čo mu Jehova povedal. Ich koňom prerezal šľachy a ich vozy spálil.+

10 Potom sa Jozua vrátil a dobyl Chácor. Jeho kráľa zabil mečom,+ lebo Chácor bol predtým najvýznamnejší zo všetkých týchto kráľovstiev. 11 Všetkých* v meste zabili mečom. Vyhladili ich,*+ nikto nezostal nažive,+ a Chácor vypálili. 12 Jozua dobyl všetky mestá týchto kráľov a ich kráľov zabil mečom.+ Vyhladil ich,*+ tak ako prikázal Jehovov služobník Mojžiš. 13 No žiadne mesto stojace na pahorku Izraeliti nevypálili, okrem Chácoru. Iba ten Jozua vypálil. 14 Všetku korisť z týchto miest a dobytok si Izraeliti pobrali,+ ale ľudí zabíjali mečom, až kým ich všetkých nevyhladili.+ Nikoho nenechali nažive.+ 15 Ako Jehova prikázal svojmu služobníkovi Mojžišovi, tak Mojžiš prikázal Jozuovi+ a tak to Jozua urobil. Nezanedbal nič z toho, čo Jehova prikázal Mojžišovi.+

16 Tak Jozua dobyl celú krajinu: hornatý kraj, celý Negeb,+ celý kraj Góšen, Šefelu,+ Arabu+ a hornatý kraj Izraela a jeho Šefelu,* 17 teda celé územie od vrchu Chalak, ktorý sa dvíha k Seiru, až k Baal-Gádu+ v Libanonskom údolí na úpätí vrchu Hermon.+ Všetkých tamojších kráľov porazil, zajal a usmrtil. 18 Jozua s nimi viedol vojnu veľmi dlho. 19 Žiadne mesto neuzavrelo s Izraelitmi mierovú zmluvu okrem Chivejcov, ktorí žili v Gibeone.+ Všetkých ostatných sa zmocnili bojom.+ 20 Sám Jehova totiž dovolil, aby sa ich srdcia zatvrdili+ a aby proti Izraelu bojovali. Urobil to preto, aby ich vyhladil,* lebo ich neposúdil priaznivo.+ Mali byť vyhladení, tak ako to Jehova prikázal Mojžišovi.+

21 V tom čase Jozua vyhladil aj Anakovcov+ z hornatého kraja: z Hebronu, z Debiru, z Anabu a z celého hornatého kraja Júdu a z celého hornatého kraja Izraela. Zničil* ich aj ich mestá.+ 22 V krajine Izraelitov nezostali žiadni Anakovci. Zostali+ už len v Gaze,+ Gáte+ a Ašdóde.+ 23 Jozua si teda podmanil celú krajinu, ako Jehova sľúbil Mojžišovi.+ Potom ju dal Izraelu do dedičstva a rozdelil ju na podiely medzi jednotlivé kmene.+ Boje utíchli a v krajine nastal pokoj.+

12 Toto sú králi, ktorých Izraeliti porazili a ktorých územie obsadili na východ od Jordánu. Ich územie sa rozprestieralo od údolia* Arnón+ až k vrchu Hermon+ a patrila k nemu i celá východná časť Araby.+ 2 Jedným z nich bol amorejský kráľ Sichon,+ ktorý žil v Chešbone. Vládol nad mestom Aroer,+ ktoré ležalo na okraji údolia Arnón.+ Patrilo mu celé územie od stredu tohto údolia až po údolie* Jabbok. Vládol nad polovicou Gileádu. Údolie Jabbok zároveň tvorilo hranicu s Ammóncami. 3 Vládol aj nad východnou časťou Araby až po Kinneretské more*+ a až po more Araby, čiže po Soľné more,* na východ smerom k Bet-Ješimotu a na juh pod svahy Pisgy.+

4 Obsadili aj územie bášanského kráľa Óga,+ ktorý bol jedným z posledných Refajovcov+ a býval v Aštarote a Edrei. 5 Vládol nad územím, ku ktorému patril vrch Hermon, Salcha a celý Bášan+ až po hranicu s Gešúrijcami a Maachaťanmi,+ i nad polovicou Gileádu až po územie chešbonského kráľa Sichona.+

6 Jehovov služobník Mojžiš a Izraeliti týchto kráľov porazili+ a potom dal Jehovov služobník Mojžiš ich krajinu do vlastníctva Rúbenovcom, Gádovcom a polovici kmeňa Manašše.+

7 A toto sú králi, ktorých Jozua a Izraeliti porazili na západ od Jordánu. Ich územie sa rozprestieralo od Baal-Gádu+ v Libanonskom údolí+ až po vrch Chalak+ dvíhajúci sa k Seiru+ a Jozua ho dal do vlastníctva izraelským kmeňom podľa ich podielov.+ 8 Dal im hornatý kraj, Šefelu, Arabu, svahy, pustatinu a Negeb.+ Bola to krajina Chetitov, Amorejcov,+ Kanaáncov, Perizejcov, Chivejcov a Jebuzejcov+ a vládli tam títo králi:

13 Jozua už bol veľmi starý, bol v pokročilom veku,+ a tak mu Jehova povedal: „Zostarol si, si v pokročilom veku, a ešte zostáva veľký kus krajiny, ktorú treba zabrať. 2 Zostali ešte+ všetky územia Filištíncov a Gešúrijcov+ 3 (územie od ramena Nílu,* ktoré je východne od Egypta,* až po hranicu Ekrónu na severe, čiže územie, ktoré bolo považované za kanaánske)+ vrátane územia piatich vládcov Filištíncov+ – územia Gazanov, Ašdóďanov,+ Aškelónčanov,+ Gáťanov+ a Ekrónčanov+ – a územia obývaného Avvijcami+ 4 na juhu, celá krajina Kanaáncov, územie od Meary, ktorá patrí Sidóncom,+ po Afék až k hranici Amorejcov, 5 krajina Gebalčanov+ a celého Libanonu smerom na východ, od Baal-Gádu na úpätí vrchu Hermon až po Lebo-Chamat,*+ 6 a tiež krajina všetkých Sidóncov,+ ktorí obývajú hornatý kraj od Libanonu+ po Misrefót-Majim.+ Ja sám ich pred Izraelitmi vyženiem.*+ Ty len krajinu rozdeľ a daj ju Izraelu ako dedičstvo, tak ako som ti prikázal.+ 7 Porozdeľuj krajinu na podiely a daj ju ako dedičstvo deviatim kmeňom a polovici kmeňa Manašše.“+

8 Druhá polovica kmeňa Manašše, Rúbenovci a Gádovci dostali dedičstvo, ktoré im dal Mojžiš na východ od Jordánu. Jehovov služobník Mojžiš im dal územie+ 9 od Aroeru+ na okraji údolia* Arnón+ s mestom uprostred údolia a celú náhornú plošinu pri Medébe až po Dibon, 10 všetky mestá amorejského kráľa Sichona, ktorý vládol v Chešbone, až po územie Ammóncov,+ 11 Gileád, územie Gešúrijcov a Maachaťanov,+ celý vrch Hermon, celý Bášan+ až po Salchu+ 12 a v Bášane celé kráľovstvo Óga, ktorý vládol v Aštarote a v Edrei. (Bol jedným z posledných Refajovcov.)+ Mojžiš ich porazil a vyhnal.*+ 13 Ale Izraeliti nevyhnali*+ Gešúrijcov a Maachaťanov. Obyvatelia Gešúru a Maachatu žijú medzi nimi až dodnes.

14 Iba kmeňu Lévi nedal dedičstvo.+ Ako im sľúbil Jehova, Boh Izraela, ich dedičstvom sú obete na spálenie ohňom,+ ktoré ľud prináša Bohu.+

15 Rodinám kmeňa Rúben dal Mojžiš toto dedičstvo: 16 územie od Aroeru na okraji údolia Arnón s mestom uprostred údolia a celú náhornú plošinu pri Medébe, 17 Chešbon a všetky okolité mestečká+ na náhornej plošine, Dibon, Bámot-Baal, Bet-Baal-Meon,+ 18 Jahac,+ Kedemót,+ Mefaat,+ 19 Kirjatajim, Sibmu,+ Ceret-Šachar na vrchu pri údolí, 20 Bet-Peor, svahy Pisgy,+ Bet-Ješimot,+ 21 všetky mestá na náhornej plošine a celé kráľovstvo amorejského kráľa Sichona, ktorý vládol v Chešbone.+ Mojžiš porazil jeho+ i madianskych náčelníkov Eviho, Rekema, Cura, Chúra a Rebu,+ Sichonových vazalov,* ktorí bývali v tej krajine. 22 Medzi tými, ktorých Izraeliti zabili mečom, bol aj veštec+ Balaam,+ Beorov syn. 23 Hranicou územia Rúbenovcov bol Jordán. Toto územie s mestami a priľahlými osadami pripadlo ako dedičstvo rodinám Rúbenovcov.

24 A kmeňu Gád, rodinám Gádovcov, dal Mojžiš toto dedičstvo: 25 Jazer+ a všetky gileádske mestá a polovicu krajiny Ammóncov+ až po Aroer pri Rabbe,+ 26 územie od Chešbonu+ po Ramat-Micpe a Betonim a od Machanajimu+ po hranicu Debiru 27 a v údolí im dal Bet-Háram, Bet-Nimru,+ Sukkót+ a Cafon, zostávajúcu časť kráľovstva chešbonského kráľa Sichona.+ Ich hranica sa tiahla pozdĺž východnej strany Jordánu až po južné brehy Kinneretského mora.*+ 28 To bolo dedičstvo rodín Gádovcov s mestami a priľahlými osadami.

29 Mojžiš dal dedičstvo aj rodinám polovice kmeňa Manašše.+ 30 Ich územie sa rozkladalo od Machanajimu+ a zaberalo celý Bášan, celé kráľovstvo bášanského kráľa Óga a všetky Jairove stanové dediny+ v Bášane, 60 mestečiek. 31 A polovica Gileádu a Aštarot a Edrei,+ mestá Ógovho kráľovstva v Bášane, pripadli synom Machira,+ Manaššeho syna, polovici rodín Machirovcov.

32 To bolo dedičstvo, ktoré im Mojžiš dal na moábskych pláňach za Jordánom, východne od Jericha.+

33 Ale kmeňu Lévi Mojžiš nedal dedičstvo.+ Ich dedičstvom je Jehova, Boh Izraela, tak ako im sľúbil.+

14 Toto je dedičstvo, ktoré Izraeliti dostali v kanaánskej krajine a ktoré im pridelili kňaz Eleazár a Jozua, Nunov syn, a hlavy rodov izraelských kmeňov.+ 2 Deväť a pol kmeňa dostalo dedičstvo určené lósom,+ tak ako Jehova prikázal prostredníctvom Mojžiša.+ 3 Dva a pol kmeňu dal Mojžiš dedičstvo na druhej strane* Jordánu.+ Lévitom nedal žiadne dedičstvo.+ 4 Z potomkov Jozefa sa stali dva kmene,+ Manašše a Efraim.+ Léviti nedostali žiadny podiel v krajine okrem miest+ na bývanie a pastvín pre svoje hospodárske zvieratá.+ 5 Izraeliti teda rozdelili krajinu na podiely, tak ako Jehova prikázal Mojžišovi.

6 Potom prišli za Jozuom v Gilgale+ muži z kmeňa Júda. A Káleb,+ syn Kenizejca Jefunneho, mu povedal: „Ty vieš, čo v Kádeš-Barnei+ o tebe a o mne povedal Jehova+ svojmu služobníkovi Mojžišovi.+ 7 Mal som 40 rokov, keď ma Jehovov služobník Mojžiš vyslal z Kádeš-Barney na výzvedy do tejto krajiny.+ Keď som sa vrátil, pravdivo a čestne som o všetkom podal správu.*+ 8 Hoci moji bratia, ktorí išli so mnou, pripravili ľud o odvahu,* ja som bezvýhradne poslúchal Jehovu, svojho Boha.+ 9 Mojžiš v ten deň prisahal: ‚Krajinu, po ktorej kráčala tvoja noha, dostaneš ty a tvoji synovia ako trvalé dedičstvo, lebo si bezvýhradne nasledoval Jehovu, môjho Boha.‘+ 10 A Jehova ma zachoval nažive,+ tak ako sľúbil.+ Uplynulo 45 rokov odvtedy, čo dal Jehova Mojžišovi tento sľub v čase, keď Izrael chodil po pustatine.+ Dnes mám 85 rokov a som stále tu. 11 A som dnes rovnako silný ako v deň, keď ma Mojžiš vyslal. Mám toľko síl ako vtedy, na boj i na čokoľvek iné. 12 Preto mi daj tento hornatý kraj, ktorý mi Jehova v ten deň sľúbil. Vtedy si síce počul, že tam vo veľkých opevnených mestách+ žijú Anakovci,+ ale Jehova bude určite so mnou*+ a vyženiem ich,* tak ako Jehova sľúbil.“+

13 Nato Jozua požehnal Káleba, syna Jefunneho, a dal mu Hebron do dedičstva.+ 14 Až dodnes je Hebron dedičstvom Káleba, syna Kenizejca Jefunneho, lebo bezvýhradne poslúchal Jehovu, Boha Izraela.+ 15 Hebron sa predtým volal Kirjat-Arba+ (Arba bol významným mužom medzi Anakovcami). Boje utíchli a v krajine nastal pokoj.+

15 Krajina pridelená*+ rodinám z kmeňa Júda siahala k hranici Edomu,+ k pustatine Cin a k južnému koncu Negebu. 2 Južná hranica viedla od konca Soľného mora,*+ od jeho južného zálivu, 3 a tiahla sa na juh k stúpaniu Akrabbím.+ Pokračovala cez Cin, od juhu prechádzala ku Kádeš-Barnei,+ potom cez Checron k Addaru a stáčala sa ku Karke. 4 Potom pokračovala k Acmónu+ a ďalej viedla k Egyptskému riečnemu údoliu*+ a končila sa pri mori.* To bola južná hranica.

5 Východnú hranicu tvorilo Soľné more* až po ústie Jordánu. Severná hranica sa začínala pri zálive, kde sa Jordán vlieva do mora.+ 6 Stúpala k Bet-Chogle,+ prechádzala severne od Bet-Araby+ a potom stúpala ku kameňu Bohana,+ Rúbenovho syna. 7 Odtiaľ stúpala k Debiru v údolí Achor+ a stáčala sa na sever ku Gilgalu,+ ktorý je pred stúpaním Adummím južne od riečneho údolia.* Pokračovala k prameňu En-Šemeš+ a končila sa pri En-Rogeli.+ 8 Stúpala k Údoliu Hinnomovho syna,+ k južnému svahu mesta Jebuzejcov,+ čo je Jeruzalem.+ Ďalej stúpala na vrchol vrchu, ktorý sa dvíha západne od údolia Hinnom, na severnom konci údolia Refajovcov. 9 Od vrcholu tohto vrchu bola hranica vytýčená k prameňu Neftoašských vôd+ a viedla k mestám pozdĺž vrchu Efron a ďalej k Baale, čo je Kirjat-Jearim.+ 10 Od Baaly sa stáčala na západ k vrchu Seir, pokračovala cez severný svah vrchu Jearim, čo je Kesalon, zostupovala k Bet-Šemešu+ a viedla cez Timnu.+ 11 Ďalej viedla k severnému svahu Ekrónu,+ pokračovala k Šikkerónu, prechádzala cez vrch Baala k Jabneelu a končila sa pri mori.

12 Západnú hranicu tvorilo Veľké more*+ a jeho pobrežie. To boli hranice územia, ktoré pripadlo rodinám kmeňa Júda.

13 Kálebovi,+ synovi Jefunneho, dal Jozua podiel medzi potomkami Júdu podľa Jehovovho nariadenia. Dal mu Kirjat-Arbu (Arba bol otcom Anaka), čo je Hebron.+ 14 Káleb odtiaľ vyhnal troch Anakových synov:+ Šešaja, Achimána a Talmaja.+ 15 Potom odtiaľ vytiahol proti obyvateľom Debiru.+ (Debir sa predtým volal Kirjat-Sefer.) 16 Vtedy Káleb povedal: „Tomu, kto zaútočí na Kirjat-Sefer a dobyje ho, dám za manželku svoju dcéru Achsu.“ 17 Dobyl ho Otniel,+ syn Kálebovho brata Kenaza.+ A tak mu Káleb dal svoju dcéru Achsu+ za manželku. 18 Cestou domov naliehala na Otniela, aby požiadal jej otca o pole. Keď potom zosadla z osla,* Káleb sa jej opýtal: „Čo si praješ?“+ 19 Odpovedala mu: „Daj mi, prosím, dar ako prejav svojho požehnania. Keď som od teba dostala kus suchej zeme na juhu,* daj mi aj Gullot-Majim.“* A tak jej dal Horný Gullot i Dolný Gullot.

20 To bolo dedičstvo, ktoré pripadlo rodinám kmeňa Júda.

21 V najjužnejšej časti územia kmeňa Júda, smerom k hranici Edomu,+ boli tieto mestá: Kabceel, Eder, Jagúr, 22 Kina, Dimóna, Adáda, 23 Kedeš, Chácor, Jitnán, 24 Zif, Telem, Bealót, 25 Chácor-Chadáta, Kerijót-Checron, čo je Chácor, 26 Amam, Šema, Moláda,+ 27 Chacar-Gadda, Chešmon, Bet-Pelet,+ 28 Chacar-Šual, Beer-Šeba,+ Bizjotja, 29 Baala, Ijim, Ecem, 30 Eltolad, Kesil, Chorma,+ 31 Ciklag,+ Madmanna, Sansanna, 32 Lebaót, Šilchim, Ajin a Rimmon.+ Spolu to bolo 29 miest s priľahlými osadami.

33 V Šefele:+ Eštaol, Córa,+ Ašna, 34 Zanoach, En-Ganním, Tappuach, Enam, 35 Jarmút, Adullam,+ Socho, Azéka,+ 36 Šaarajim,+ Aditajim a Gedéra a Gederotajim* – 14 miest s priľahlými osadami.

37 Cenan, Chadáša, Migdal-Gád, 38 Dilán, Micpe, Jokteel, 39 Lachiš,+ Bockat, Eglon, 40 Kabbon, Lachmam, Kitliš, 41 Gederót, Bet-Dágon, Naama a Makkéda+ – 16 miest s priľahlými osadami.

42 Libna,+ Eter, Ašan,+ 43 Jiftach, Ašna, Necib, 44 Keila, Achzíb a Mareša – deväť miest s priľahlými osadami.

45 Ekrón a okolité mestečká* a osady. 46 Západne od Ekrónu celá oblasť okolo Ašdódu s priľahlými osadami.

47 Ašdód+ a okolité mestečká* a osady, Gaza+ a okolité mestečká a osady a až k Egyptskému riečnemu údoliu* a k Veľkému moru* a jeho pobrežiu.+

48 V hornatom kraji: Šamir, Jattir,+ Socho, 49 Danna, Kirjat-Sanna, čo je Debir, 50 Anab, Eštemo,+ Anim, 51 Góšen,+ Cholon a Gilo+ – 11 miest s priľahlými osadami.

52 Arab, Dúma, Ešan, 53 Janim, Bet-Tappuach, Aféka, 54 Chumta, Kirjat-Arba, čo je Hebron,+ a Cior – deväť miest s priľahlými osadami.

55 Maón,+ Karmel, Zif,+ Jutta, 56 Jezreel, Jokdeám, Zanoach, 57 Kajin, Gibea a Timna+ – desať miest s priľahlými osadami.

58 Chalchúl, Bet-Cúr, Gedor, 59 Maarat, Bet-Anót a Eltekon – šesť miest s priľahlými osadami.

60 Kirjat-Baal, čo je Kirjat-Jearim,+ a Rabba – dve mestá s priľahlými osadami.

61 V pustatine: Bet-Araba,+ Middin, Sechacha, 62 Nibšán, Soľné mesto a En-Gedi+ – šesť miest s priľahlými osadami.

63 Muži z kmeňa Júda však nedokázali vyhnať Jebuzejcov,+ ktorí bývali v Jeruzaleme,+ a tak tam Jebuzejci bývajú s Júdejcami až dodnes.+

16 Hranica územia, ktoré lósom+ pripadlo potomkom Jozefa,+ viedla od Jordánu pri Jerichu k vodám, ktoré sú východne od Jericha, cez pustatinu stúpajúcu od Jericha do hornatého kraja v okolí Bételu.+ 2 Z Bételu, ktorý je pri Luze, pokračovala k Atarótu, ktorý tvorí hranicu s Arkijcami. 3 Potom zostupovala na západ k hranici s Jafleťanmi až k hranici Dolného Bet-Choronu+ a ku Gezeru+ a končila sa pri mori.

4 To bolo územie, ktoré dostali do vlastníctva Jozefovi potomkovia+ Manašše a Efraim.+ 5 A toto bola hranica územia, ktoré pre svoje rodiny dostali potomkovia Efraima: Hranica ich dedičstva na východe viedla od Atarót-Addáru+ k Hornému Bet-Choronu+ 6 a siahala až k moru. Od Michmetatu+ na severe sa hranica stáčala na východ k Taanat-Šílu a ďalej k Janoachu. 7 Od Janoachu zostupovala k Atarótu a Naare, viedla k Jerichu+ a vybiehala k Jordánu. 8 Od Tappuachu+ pokračovala západne k riečnemu údoliu* Kana a končila sa pri mori.+ To je dedičstvo rodín z kmeňa Efraim. 9 Potomkom Efraima boli vyčlenené aj mestá uprostred dedičstva Manaššeovcov,+ všetky mestá s priľahlými osadami.

10 Ale nevyhnali Kanaáncov, ktorí bývali v Gezeri,+ a tí až dodnes žijú medzi Efraimovcami+ a vykonávajú pre nich nútené práce.+

17 Vtedy bolo lósom+ určené územie potomkov Manaššeho,+ ktorý bol Jozefovým prvorodeným.+ Machir,+ prvorodený Manaššeho a otec Gileáda, bol bojovníkom, a preto dostal Gileád a Bášan.+ 2 Lósom bolo určené územie aj ostatným rodom kmeňa Manašše: synom Abiezera,+ Cheleka, Asriela, Sichema, Chefera a Šemidu. To boli mužskí potomkovia Jozefovho syna Manaššeho podľa svojich rodov.+ 3 Ale Celofchad,+ syn Chefera, syna Gileáda, syna Machira, syna Manaššeho, nemal synov, iba dcéry. Volali sa Machla, Noa, Chogla, Milka a Tirca. 4 Predstúpili pred kňaza Eleazára,+ pred Jozuu, Nunovho syna, a pred náčelníkov a povedali: „Sám Jehova prikázal Mojžišovi, aby nám dal dedičstvo uprostred našich bratov.“+ A tak im na Jehovov príkaz dali dedičstvo uprostred bratov ich otca.+

5 Okrem gileádskeho a bášanského územia, ktoré bolo na druhej strane* Jordánu, pripadlo Manaššemu desať podielov,+ 6 lebo Manaššeho dcéry dostali dedičstvo spolu s jeho synmi. Ostatní potomkovia Manaššeho dostali gileádske územie.

7 Územie kmeňa Manašše sa rozprestieralo od územia Ašera k Michmetatu,+ ktorý je naproti Sichemu.+ Odtiaľ viedla hranica na juh* ku krajine, v ktorej žili obyvatelia En-Tappuachu. 8 Krajina pri Tappuachu+ pripadla Manaššemu, ale samotný Tappuach na hranici Manaššeho patril potomkom Efraima. 9 A hranica zostupovala k riečnemu údoliu* Kana, južne od neho. Medzi mestami Manaššeho+ boli mestá Efraima. Hranica Manaššeho viedla severne od riečneho údolia a končila sa pri mori.+ 10 Smerom na juh bolo Efraimovo územie a na sever Manaššeho. Hranicou Manaššeho bolo more+ a jeho územie siahalo na severe po územie Ašera a smerom na východ po územie Isachara.

11 Manaššemu pripadli na území Isachara a Ašera tieto mestá s ich obyvateľmi a okolitými mestečkami:* Bet-Šean, Jibleam,+ Dor,+ En-Dor,+ Tánach+ a Megiddo. Pripadli mu tri hornaté oblasti.

12 Ale potomkovia Manaššeho nedokázali tie mestá obsadiť. Kanaánci na tom území naďalej bývali.+ 13 Keď Izraeliti zosilneli, donútili Kanaáncov vykonávať nútené práce,+ ale úplne ich nevyhnali.*+

14 Jozefovi potomkovia povedali Jozuovi: „Prečo si nám* dal do dedičstva iba jeden podiel?+ Veď sme početný ľud, lebo Jehova nám až doteraz žehnal.“+ 15 Jozua im odpovedal: „Keďže ste taký početný ľud a hornatý kraj Efraima+ je pre vás primalý, choďte a vyklčujte si les v krajine Perizejcov+ a Refajovcov.“+ 16 Potomkovia Jozefa na to povedali: „Hornatý kraj nám nestačí a všetci Kanaánci, ktorí žijú v údolí, majú bojové vozy+ so železnými kosami,* aj tí, čo bývajú v Bet-Šeane+ a okolitých mestečkách,* aj tí, čo bývajú v údolí Jezreel.“+ 17 Jozua teda Jozefovým potomkom, Efraimovcom a Manaššeovcom, povedal: „Ste početný ľud a máte veľkú silu. Nedostanete len jeden podiel,+ 18 ale bude vám patriť celý hornatý kraj.+ Keďže je tam les, vyrúbete ho a tam bude hranica vášho územia. Vyženiete Kanaáncov, hoci sú silní a majú bojové vozy so železnými kosami.“*+

18 Všetci Izraeliti sa potom zhromaždili v Šíle+ a postavili tam stan stretávania,+ lebo si už podmanili krajinu.+ 2 Ešte však zostávalo sedem izraelských kmeňov, ktorým nebolo pridelené dedičstvo. 3 Jozua teda povedal Izraelitom: „Prečo váhate? Kedy konečne obsadíte krajinu, ktorú vám dal Jehova, Boh vašich predkov?+ 4 Vyberte z každého kmeňa troch mužov. Pošlem ich, aby prešli krajinou a zmapovali ju, aby sa vaše dedičstvo dalo rozdeliť. Potom nech sa vrátia ku mne. 5 A rozdelia krajinu na sedem dielov.+ Júda zostane na svojom území na juhu+ a Jozefovi potomkovia zostanú na svojom území na severe.+ 6 Zmapujte krajinu, rozdeľte ju na sedem dielov a s výsledkom príďte ku mne. Ja potom budem za vás hádzať lós+ pred Jehovom, naším Bohom. 7 Ale Léviti nemajú medzi vami podiel,+ lebo ich dedičstvom je kňazská služba Jehovovi.+ A Gád, Rúben a polovica kmeňa Manašše+ už dostali dedičstvo na východ od Jordánu, ktoré im dal Jehovov služobník Mojžiš.“

8 Muži, ktorí mali zmapovať krajinu, sa pripravili na cestu a Jozua im prikázal: „Choďte, prejdite krajinou a zmapujte ju. Potom sa vráťte ku mne a tu v Šíle+ budem za vás pred Jehovom hádzať lós.“ 9 A tak sa muži vydali na cestu. Prešli krajinou, zmapovali ju, rozdelili ju podľa miest na sedem dielov a zaznamenali to do zvitku. Potom sa vrátili k Jozuovi do tábora v Šíle. 10 Tam za nich Jozua hádzal pred Jehovom lós+ a rozdelil krajinu medzi Izraelitov tak, aby každý dostal svoj diel.+

11 Prvý lós padol na rodiny kmeňa Benjamín. Územie, ktoré Benjamínovcom pripadlo, bolo medzi územím kmeňa Júda+ a územím potomkov Jozefa.+ 12 Ich severná hranica sa začínala pri Jordáne, stúpala k úbočiu severne od Jericha+ a ďalej na západ do hôr a viedla do pustatiny pri Bet-Avene.+ 13 Odtiaľ prechádzala k Luzu, po južnom svahu Luzu, čo je Bétel,+ a klesala k Atarót-Addáru,+ ktorý leží na vrchu južne od Dolného Bet-Choronu.+ 14 Na západnej strane sa hranica stáčala na juh. Viedla od vrchu, ktorý je južne od Bet-Choronu, a končila sa pri Kirjat-Baale, čo je Kirjat-Jearim,+ mesto na území Júdu. To bola západná strana.

15 Južná hranica sa začínala na okraji Kirjat-Jearimu a smerovala na západ. Viedla k prameňu Neftoašských vôd,+ 16 zostupovala k úpätiu vrchu, ktorý sa dvíha nad Údolím Hinnomovho syna,+ ktoré je na severe údolia Refajovcov,+ a klesala do údolia Hinnom, k južnému svahu mesta Jebuzejcov,+ a dole k En-Rogelu.+ 17 Hranica potom viedla na sever k En-Šemešu a ku Gelilótu, ktorý je pred stúpaním Adummím,+ a zostupovala ku kameňu+ Bohana,+ Rúbenovho syna. 18 Pokračovala k severnému svahu pred Arabou a klesala k Arabe. 19 Ďalej viedla k severnému svahu Bet-Chogly+ a končila sa pri severnom zálive Soľného mora,*+ kde sa doň vlieva Jordán. To bola južná hranica. 20 Na východnej strane bol hranicou Jordán. To boli hranice územia, ktoré pripadlo ako dedičstvo rodinám kmeňa Benjamín.

21 Rodinám kmeňa Benjamín patrili tieto mestá: Jericho, Bet-Chogla, Emek-Kecíc, 22 Bet-Araba,+ Cemarajim, Bétel,+ 23 Avvim, Para, Ofra, 24 Kefar-Ammoni, Ofni a Geba+ – 12 miest s priľahlými osadami.

25 Gibeon,+ Ráma, Beerót, 26 Micpe, Kefíra, Moca, 27 Rekem, Jirpeel, Tarala, 28 Cela,+ Ha-Elef, ďalej mesto Jebuzejcov, čo je Jeruzalem,+ Gibea+ a Kirjat – 14 miest s priľahlými osadami.

To bolo dedičstvo, ktoré pripadlo rodinám Benjamínovcov.

19 Druhý lós+ padol na Simeona, na rodiny kmeňa Simeon.+ Ich dedičstvo bolo na území kmeňa Júda.+ 2 Pripadla im Beer-Šeba+ so Šebou, Moláda,+ 3 Chacar-Šual,+ Bála, Ecem,+ 4 Eltolad,+ Betul, Chorma, 5 Ciklag,+ Bet-Markabot, Chacar-Susa, 6 Bet-Lebaot+ a Šaruchen – 13 miest s priľahlými osadami. 7 Ďalej dostali Ajin, Rimmon, Eter a Ašan+ – štyri mestá s priľahlými osadami. 8 Pripadli im aj všetky osady okolo týchto miest až po Baalát-Beer, čiže Rámu na juhu. To bolo dedičstvo, ktoré pripadlo rodinám kmeňa Simeon. 9 Dedičstvo potomkov Simeona bolo vzaté z podielu kmeňa Júda, lebo pre Júdejcov bolo ich územie priveľké. Preto potomkovia Simeona dostali dedičstvo na ich území.+

10 Tretí lós+ padol na rodiny Zebulúnovcov.+ Hranica ich dedičstva siahala až po Sarid. 11 Odtiaľ stúpala na západ k Mareale a k Dabbešetu a potom viedla do údolia* pred Jokneamom. 12 Zo Saridu smerom na východ viedla k hranici Kislót-Tábora a potom k Daberatu+ a hore k Jafii. 13 Pokračovala na východ do Gát-Cheferu+ a Et-Kacinu, viedla k Rimmonu a siahala až do Ney. 14 Obchádzala ju zo severu, stáčala sa k Channatonu a končila sa v údolí Jiftach-El. 15 Patril im aj Kattat, Nahalal, Šimron,+ Jidala a Betlehem.+ Spolu to bolo 12 miest s priľahlými osadami. 16 To bolo dedičstvo, ktoré pripadlo rodinám Zebulúnovcov.+ To boli ich mestá s priľahlými osadami.

17 Štvrtý lós+ padol na potomkov Isachara,+ na rodiny kmeňa Isachar. 18 Ich hranica viedla k Jezreelu,+ Kesulótu, Šunemu,+ 19 Chafarajimu, Šionu, Anacharatu, 20 Rabbitu, Kišjonu, Ebecu, 21 Remetu, En-Gannímu,+ En-Chadde a Bet-Paccecu. 22 Tiahla sa k Táboru,+ Šachacime a Bet-Šemešu a končila sa pri Jordáne. Spolu to bolo 16 miest s priľahlými osadami. 23 Tieto mestá s priľahlými osadami boli dedičstvom rodín kmeňa Isachar.+

24 Piaty lós+ padol na rodiny kmeňa Ašer.+ 25 Ich hranica sa tiahla popri Chelkate,+ Chali, Betene, Achšafe, 26 Allammelechu, Amáde a Mišale. Hranica viedla na západ ku Karmelu+ a k Šichor-Libnatu, 27 vracala sa na východ k Bet-Dágonu, siahala k Zebulúnovi a k severnej strane údolia Jiftach-El, ďalej k Bet-Emeku a Neielu a prechádzala naľavo od Kabulu 28 a potom viedla k Ebronu, Rechobu, Chammonu, Kane a k Veľkému Sidónu.+ 29 Vracala sa k Ráme a až k opevnenému mestu Týros,+ ďalej k Chose a končila sa pri mori blízko miest Achzíb, 30 Umma, Afék+ a Rechob.+ Spolu to bolo 22 miest s priľahlými osadami. 31 To bolo dedičstvo, ktoré pripadlo rodinám kmeňa Ašer.+ To boli ich mestá s priľahlými osadami.

32 Šiesty lós+ padol na potomkov Naftaliho, na rodiny kmeňa Naftali. 33 Ich hranica viedla od Chelefu a od veľkého stromu v Caanannime+ k Adami-Nekebu, Jabneelu a až k Lakkumu a končila sa pri Jordáne. 34 Vracala sa na západ k Aznot-Táboru, odtiaľ pokračovala k Chukkóku a na juhu siahala po územie Zebulúna, na západe po územie Ašera a na východe k Júdovi* pri Jordáne. 35 A boli tam opevnené mestá: Ciddim, Cer, Chammat,+ Rakkat, Kinneret, 36 Adama, Ráma, Chácor,+ 37 Kedeš,+ Edrei, En-Chácor, 38 Jirón, Migdal-El, Chorem, Bet-Anát a Bet-Šemeš.+ Spolu to bolo 19 miest s priľahlými osadami. 39 Tieto mestá s priľahlými osadami boli dedičstvom rodín kmeňa Naftali.+

40 Siedmy lós+ padol na rodiny kmeňa Dán.+ 41 Hranice ich dedičstva viedli popri Córe,+ Eštaole, Ir-Šemeši, 42 Šaalabbíne,+ Ajalone,+ Jitle, 43 Elone, Timne,+ Ekróne,+ 44 Elteke, Gibbetone,+ Baaláte, 45 Jehúde, Bene-Beraku, Gát-Rimmone,+ 46 Me-Jarkone, Rakkone a popred Joppu.+ 47 Ale toto územie bolo pre potomkov Dána primalé.+ A tak vytiahli do boja proti Lešemu,+ dobyli ho a obyvateľov pobili mečom. Zmocnili sa ho a usadili sa v ňom. Potom premenovali Lešem na Dán podľa svojho predka Dána.+ 48 To bolo dedičstvo, ktoré pripadlo rodinám kmeňa Dán. To boli ich mestá s priľahlými osadami.

49 Tak Izraeliti dokončili rozdeľovanie krajiny na dedičné podiely. Potom dali dedičstvo vo svojej krajine aj Jozuovi, Nunovmu synovi. 50 Na Jehovovo nariadenie mu dali mesto, o ktoré požiadal – Timnat-Serach+ v hornatom kraji Efraima. Prestaval ho a usadil sa v ňom.

51 To boli dedičné podiely, ktoré kňaz Eleazár spolu s Jozuom, Nunovým synom, a hlavami rodov izraelských kmeňov rozdelili+ lósom v Šíle+ pred Jehovom, pri vchode do stanu stretávania.+ Tak dokončili rozdeľovanie krajiny.

20 Potom Jehova povedal Jozuovi: 2 „Povedz Izraelitom: ‚Vyberte si útočiskové mestá,+ ako som vám hovoril prostredníctvom Mojžiša, 3 aby tam mohol utiecť ten, kto neúmyselne, nešťastnou náhodou niekoho zabil. Budú vám slúžiť ako útočisko pred vykonávateľom krvnej pomsty.+ 4 Ten, kto zabil, utečie do jedného z týchto miest,+ postaví sa pri vchode do mestskej brány+ a predloží svoj prípad starším toho mesta. Vtedy ho pustia do mesta, poskytnú mu miesto na bývanie a on tam zostane. 5 Ak ho bude prenasledovať vykonávateľ krvnej pomsty, nevydajú mu ho, lebo svojho blížneho zabil neúmyselne a nemal ho v nenávisti.+ 6 A bude bývať v tom meste, až kým nepredstúpi pred zhromaždenie na súd.+ Do svojho domu, do mesta, z ktorého utiekol, sa smie vrátiť až po smrti úradujúceho veľkňaza.‘“+

7 Na tento účel teda vyhradili* Kedeš+ v Galilei v hornatom kraji Naftaliho, Sichem+ v hornatom kraji Efraima a Kirjat-Arbu,+ čo je Hebron, v hornatom kraji Júdu. 8 Na druhej strane Jordánu na východ od Jericha vybrali Becer,+ ktorý bol v pustatine na náhornej plošine na území kmeňa Rúben, Rámot+ v Gileáde na území kmeňa Gád a Golan+ v Bášane na území kmeňa Manašše.+

9 To boli mestá určené pre všetkých Izraelitov i pre cudzincov, ktorí sa medzi nimi usadili. Každý, kto niekoho neúmyselne zabil, tam mohol utiecť,+ aby nezomrel rukou vykonávateľa krvnej pomsty, kým nepredstúpi pred zhromaždenie na súd.+

21 Potom hlavy lévitských rodov prišli za kňazom Eleazárom,+ za Jozuom, Nunovým synom, a za hlavami rodov izraelských kmeňov 2 a povedali im v Šíle+ v kanaánskej krajine: „Jehova prostredníctvom Mojžiša prikázal, aby sme dostali mestá na bývanie a pastviny pre náš dobytok.“+ 3 A tak na Jehovovo nariadenie dali Izraeliti Lévitom zo svojho dedičstva tieto mestá+ s okolitými pastvinami.+

4 Prvý lós padol na rodiny Kehátovcov.+ Tí Léviti, ktorí boli potomkami kňaza Árona, získali lósom 13 miest na území kmeňa Júda,+ Simeon+ a Benjamín.+

5 Ostatní Kehátovci získali lósom desať miest od rodín kmeňa Efraim,+ kmeňa Dán a polovice kmeňa Manašše.+

6 Geršonovci+ získali lósom 13 miest od rodín kmeňa Isachar, Ašer, Naftali a polovice kmeňa Manašše v Bášane.+

7 Rodiny Meráriovcov+ získali 12 miest na území kmeňa Rúben, Gád a Zebulún.+

8 Tak Izraeliti pridelili Lévitom tieto mestá s okolitými pastvinami, ako Jehova prikázal prostredníctvom Mojžiša.+

9 Na území kmeňa Júda a kmeňa Simeon vyčlenili mestá, ktoré sú ďalej vymenované.+ 10 Pripadli Áronovým potomkom z rodín Kehátovcov, lebo na týchto Lévitov padol prvý lós. 11 V hornatom kraji Júdu im dali Kirjat-Arbu+ (Arba bol otcom Anaka), čo je Hebron,+ a okolité pastviny. 12 Ale okolie toho mesta a priľahlé osady dali do vlastníctva Kálebovi, synovi Jefunneho.+

13 Potomkom kňaza Árona dali Hebron+ s okolitými pastvinami, aby slúžil ako útočiskové mesto pre tých, ktorí niekoho zabili,+ a ďalej Libnu+ s pastvinami, 14 Jattir+ s pastvinami, Eštemou+ s pastvinami, 15 Cholon+ s pastvinami, Debir+ s pastvinami, 16 Ajin+ s pastvinami, Juttu+ s pastvinami a Bet-Šemeš s pastvinami – deväť miest na území týchto dvoch kmeňov.

17 A na území kmeňa Benjamín dostali Gibeon+ s pastvinami, Gebu+ s pastvinami, 18 Anatót+ s pastvinami a Almón s pastvinami – štyri mestá.

19 Celkovo dostali Áronovi potomkovia, kňazi, 13 miest s okolitými pastvinami.+

20 Ostatné rodiny Kehátovcov, ktorí patrili k Lévitom, získali lósom tieto mestá na území kmeňa Efraim. 21 Ako útočiskové mesto pre tých, ktorí niekoho zabili,+ im dali Sichem+ s pastvinami v hornatom kraji Efraima a okrem neho Gezer+ s pastvinami, 22 Kibcajim s pastvinami a Bet-Choron+ s pastvinami – štyri mestá.

23 Na území kmeňa Dán dostali Elteke s pastvinami, Gibbeton s pastvinami, 24 Ajalon+ s pastvinami a Gát-Rimmon s pastvinami – štyri mestá.

25 A na území polovice kmeňa Manašše dostali Tánach+ s pastvinami a Gát-Rimmon s pastvinami – dve mestá.

26 Ostatné rodiny Kehátovcov dostali teda spolu desať miest s okolitými pastvinami.

27 Rodiny Geršonovcov,+ ktorí patrili k Lévitom, dostali dve mestá na území polovice kmeňa Manašše – Golan+ v Bášane s okolitými pastvinami ako útočiskové mesto pre tých, ktorí niekoho zabili, a Beešteru s pastvinami.

28 Na území kmeňa Isachar+ dostali Kišjon s pastvinami, Daberat+ s pastvinami, 29 Jarmút s pastvinami a En-Ganním s pastvinami – štyri mestá.

30 Na území kmeňa Ašer+ dostali Mišal s pastvinami, Abdon s pastvinami, 31 Chelkat+ s pastvinami a Rechob+ s pastvinami – štyri mestá.

32 A na území kmeňa Naftali dostali ako útočiskové mesto+ pre tých, ktorí niekoho zabili, Kedeš+ v Galilei s okolitými pastvinami a okrem neho Chammot-Dor s pastvinami a Kartan s pastvinami – tri mestá.

33 Spolu dostali rodiny Geršonovcov 13 miest s okolitými pastvinami.

34 Rodiny Meráriovcov,+ ostatní Léviti, dostali na území kmeňa Zebulún+ Jokneam+ s pastvinami, Kartu s pastvinami, 35 Dimnu s pastvinami a Nahalal+ s pastvinami – štyri mestá.

36 Na území kmeňa Rúben dostali Becer+ s pastvinami, Jahac+ s pastvinami, 37 Kedemót s pastvinami a Mefaat s pastvinami – štyri mestá.

38 A na území kmeňa Gád+ dostali ako útočiskové mesto pre tých, ktorí niekoho zabili, Rámot v Gileáde+ s okolitými pastvinami a tiež Machanajim+ s pastvinami, 39 Chešbon+ s pastvinami a Jazer+ s pastvinami – spolu štyri mestá.

40 Rodinám Meráriovcov, čiže ostatným lévitským rodinám, teda pripadlo lósom spolu 12 miest.

41 Na izraelskom území bolo celkovo 48 lévitských miest s pastvinami.+ 42 Okolo každého z týchto miest boli pastviny.

43 Tak dal Jehova Izraelitom celú krajinu, ako prisahal ich predkom,+ a podmanili si ju a usadili sa v nej.+ 44 A Jehova sa postaral, aby mali pokoj na všetkých svojich hraniciach, ako prisahal ich predkom,+ a nikto z ich nepriateľov pred nimi neobstál.+ Jehova im všetkých vydal do rúk.+ 45 Nezlyhal ani jediný sľub* zo všetkých dobrých sľubov, ktoré dal Jehova Izraelu. Všetky sa splnili.+

22 V tom čase Jozua zvolal Rúbenovcov, Gádovcov a polovicu kmeňa Manašše 2 a povedal im: „Urobili ste všetko, čo vám prikázal Jehovov služobník Mojžiš.+ I mňa ste poslúchali vo všetkom, čo som vám prikázal.+ 3 Celý ten čas až dodnes ste neopustili svojich bratov+ a splnili ste príkaz, ktorý vám dal Jehova, váš Boh.+ 4 Teraz Jehova, váš Boh, doprial vašim bratom odpočinok, tak ako im sľúbil.+ Môžete sa teda vrátiť domov do krajiny, ktorú vám dal Jehovov služobník Mojžiš na druhej strane* Jordánu.+ 5 Len svedomito dodržujte prikázania a Zákon, ktorý vám dal Jehovov služobník Mojžiš:+ Milujte Jehovu, svojho Boha,+ choďte po všetkých jeho cestách,+ dodržiavajte jeho prikázania,+ verne sa ho držte+ a slúžte mu+ celým svojím srdcom a celou svojou dušou.“*+

6 Potom ich Jozua požehnal a poslal ich domov a oni odišli do svojich stanov. 7 Jednej polovici kmeňa Manašše dal Mojžiš už predtým dedičstvo v Bášane+ a druhej polovici dal Jozua dedičný podiel spolu s ich bratmi na západnej strane Jordánu.+ Keď ich Jozua posielal domov, požehnal ich 8 a povedal: „Vraciate sa do svojich stanov s veľkým bohatstvom, s početným dobytkom, so striebrom a zlatom, meďou a železom a s množstvom odevov.+ Podeľte sa so svojimi bratmi o to, čo ste ukoristili+ svojim nepriateľom.“

9 Potom Rúbenovci, Gádovci a polovica kmeňa Manašše odišli od ostatných Izraelitov zo Šíla v krajine Kanaán a vrátili sa do krajiny Gileád,+ do krajiny, ktorú dostali a v ktorej sa usadili na Jehovovo nariadenie dané prostredníctvom Mojžiša.+ 10 Keď Rúbenovci, Gádovci a polovica kmeňa Manašše prišli k Jordánu v krajine Kanaán, postavili tam veľký, nápadný oltár. 11 Po nejakom čase sa k ostatným Izraelitom doniesla správa:+ „Rúbenovci, Gádovci a polovica kmeňa Manašše postavili oltár pri Jordáne na hranici krajiny Kanaán na strane, ktorá patrí Izraelitom.“ 12 Keď sa o tom Izraeliti dopočuli, všetci sa zhromaždili v Šíle,+ aby proti nim vytiahli do boja.

13 A vyslali k Rúbenovcom, Gádovcom a polovici kmeňa Manašše do krajiny Gileád Pinchasa,+ syna kňaza Eleazára, 14 a s ním desať náčelníkov. Každý náčelník zastupoval jeden izraelský kmeň a bol hlavou svojho rodu medzi izraelskými tisícami.+ 15 Keď prišli k Rúbenovcom, Gádovcom a polovici kmeňa Manašše do krajiny Gileád, povedali im:

16 „Toto hovorí celý Jehovov ľud: ‚Ako ste mohli takto zradiť+ Boha Izraela? Odvrátili ste sa od Jehovu. Postavili ste si oltár a vzbúrili ste sa proti Jehovovi.+ 17 Nestačilo nám previnenie, ktorého sme sa dopustili pri Peore? Od toho hriechu sme sa dodnes neočistili, hoci na Jehovov ľud prišla pohroma.+ 18 A vy sa teraz odvraciate od Jehovu! Ak sa vy dnes vzbúrite proti Jehovovi, zajtra sa on rozhorčí na celý Izrael.+ 19 Ak je krajina, ktorú ste obsadili, nečistá, prejdite do krajiny, ktorú vlastní Jehova+ a kde stojí Jehovov svätostánok,+ a usaďte sa medzi nami. Ale nebúrte sa proti Jehovovi a nerobte z nás buričov tým, že si k oltáru Jehovu, nášho Boha, staviate ďalší oltár.+ 20 Či neprišlo rozhorčenie proti celému izraelskému ľudu, keď sa Achan,+ Zerachov syn, zachoval neverne a neposlúchol príkaz, ktorý sa týkal toho, čo sa malo zničiť?*+ A nebol sám, kto za to previnenie zomrel.‘“+

21 Nato Rúbenovci, Gádovci a polovica kmeňa Manašše odpovedali hlavám izraelských tisícov:*+ 22 „Jehova, Boh bohov!* Jehova, Boh bohov!+ On to vie a dozvie sa to aj Izrael. Ak sme sa vzbúrili a zradili sme Jehovu, nech nás dnes neušetrí. 23 Ak sme si postavili oltár preto, že sme sa odvrátili od Jehovu a chceli sme na ňom prinášať zápalné obete, obilné obete a obete spoločenstva, nech nás Jehova potrestá.+ 24 Ale my sme to urobili z iného dôvodu. Báli sme sa, aby v budúcnosti vaši synovia nepovedali našim synom: ‚Akým právom uctievate Jehovu, Boha Izraela, spolu s nami?* 25 Jehova dal Jordán ako hranicu medzi nami a vami, Rúbenovci a Gádovci. Nemáte s Jehovom nič spoločné.‘ A tak by vaši synovia bránili našim synom uctievať* Jehovu.

26 Preto sme si povedali: ‚Musíme postaviť oltár, nie na prinášanie zápalných a iných obetí, 27 ale aby bol svedkom medzi vami a nami+ a našimi potomkami,* že budeme uctievať Jehovu svojimi zápalnými obeťami, obeťami spoločenstva a inými obeťami.+ Vaši synovia potom nebudú môcť povedať našim synom: „Nemáte s Jehovom nič spoločné.“‘ 28 Uvažovali sme: ‚Keby to v budúcnosti nám a našim potomkom* povedali, odpovieme im: „Pozrite sa na oltár podobný Jehovovmu oltáru, ktorý naši predkovia urobili nie na zápalné ani iné obete, ale aby bol svedkom medzi vami a nami.“‘ 29 Ani by nám nenapadlo, aby sme sa vzbúrili proti Jehovovi a odvrátili sa od Jehovu!+ Nechceli sme postaviť oltár na zápalné, obilné ani iné obete, pretože už máme oltár Jehovu, nášho Boha, ktorý je pred jeho svätostánkom.“+

30 Keď kňaz Pinchas a náčelníci zhromaždenia, ktorí boli hlavami izraelských tisícov,* počuli, čo povedali potomkovia Rúbena, Gáda a Manaššeho, upokojilo ich to.+ 31 Pinchas, syn kňaza Eleazára, teda povedal potomkom Rúbena, Gáda a Manaššeho: „Dnes sme sa presvedčili, že Jehova je stále uprostred nás, lebo vidíme, že ste Jehovu nezradili. Zachránili ste Izrael z Jehovovej ruky.“

32 Potom sa Pinchas, syn kňaza Eleazára, a náčelníci vrátili z krajiny Gileád od Rúbenovcov a Gádovcov do krajiny Kanaán k ostatným Izraelitom a podali im správu. 33 A Izraelitov tá správa uspokojila. Chválili Boha a už nehovorili o tom, že vytiahnu do boja proti Rúbenovcom a Gádovcom, aby zničili ich krajinu.

34 A tak Rúbenovci a Gádovci oltár pomenovali* a povedali: „Je svedkom medzi nami, že Jehova je pravý Boh.“

23 Uplynulo veľa času odvtedy, čo Jehova doprial Izraelu odpočinok+ od všetkých okolitých nepriateľov. Jozua zostarol a bol v pokročilom veku.+ 2 Zvolal teda celý Izrael,+ jeho starších, náčelníkov, sudcov a vodcov,+ a povedal im: „Zostarol som, pribudlo mi rokov. 3 A vy ste na vlastné oči videli všetko, čo Jehova, váš Boh, kvôli vám urobil všetkým tým národom. Bol to Jehova, váš Boh, kto za vás bojoval.+ 4 Vašim kmeňom som lósom pridelil+ ako dedičstvo územie zostávajúcich národov+ a tiež všetkých národov, ktoré som vyhladil,+ územie od Jordánu až po Veľké more* na západe. 5 To Jehova, váš Boh, ich pred vami vytlačil.+ Vyhnal ich* kvôli vám a vy ste zabrali ich krajinu, tak ako vám sľúbil Jehova, váš Boh.+

6 Buďte veľmi odvážni a dodržujte všetko, čo je napísané v knihe Mojžišovho Zákona,+ a konajte podľa neho. Nikdy sa od neho neodchyľujte napravo ani naľavo+ 7 a nestýkajte sa* s národmi,+ ktoré medzi vami ešte zostávajú. Nespomínajte mená ich bohov,+ neprisahajte na nich, neslúžte im ani sa im neklaňajte.+ 8 Ale verne sa držte Jehovu, svojho Boha,+ tak ako doteraz. 9 Jehova pred vami vyženie veľké a mocné národy.+ Až dodnes pred vami nikto neobstál.+ 10 Jediný z vás bude prenasledovať tisíc mužov,+ lebo Jehova, váš Boh, za vás bojuje,+ tak ako vám sľúbil.+ 11 Preto vždy dbajte+ na to, aby ste milovali Jehovu, svojho Boha.+

12 Ale ak sa od neho odvrátite a pripútate sa k národom, ktoré medzi vami ešte zostávajú,+ budete s nimi uzatvárať manželstvá+ a stýkať sa s nimi, 13 potom vedzte, že Jehova, váš Boh, už nebude tie národy pred vami vyháňať.*+ Stanú sa vám pascou a osídlom, bičom na chrbte+ a tŕním v očiach, kým nevymriete z tejto dobrej krajiny, ktorú vám dal Jehova, váš Boh.

14 Ja zakrátko zomriem* a vy viete celým svojím srdcom a celou svojou dušou,* že nezlyhal ani jediný sľub zo všetkých dobrých sľubov, ktoré vám dal Jehova, váš Boh. Všetky sa splnili, ani jediný nezlyhal.+ 15 Ale tak ako Jehova, váš Boh, splnil všetky dobré sľuby, ktoré vám dal,+ tak na vás Jehova privedie aj všetko nešťastie, o ktorom hovoril,* a vyhladí vás z tejto dobrej krajiny, ktorú vám Jehova, váš Boh, dal.+ 16 Keď budete porušovať zmluvu Jehovu, svojho Boha, ktorú vám prikázal dodržiavať, a budete slúžiť iným bohom a klaňať sa im, potom proti vám vzplanie Jehovov hnev+ a rýchlo vymriete z tejto dobrej krajiny, ktorú vám dal.“+

24 Potom Jozua zhromaždil všetky izraelské kmene do Sichemu. Zvolal izraelských starších, náčelníkov, sudcov a vodcov+ a postavili sa tam pred pravým Bohom. 2 Jozua povedal všetkému ľudu: „Toto hovorí Jehova, Boh Izraela: ‚Vaši predkovia,+ medzi nimi aj Terach, otec Abraháma a Náchora, žili kedysi dávno na druhej strane Rieky*+ a slúžili iným bohom.+

3 Po čase som vzal vášho predka Abraháma+ z druhej strany Rieky,* previedol som ho celou kanaánskou krajinou a dal som mu mnoho potomkov.*+ Dal som mu Izáka+ 4 a Izákovi som dal Jakoba a Ezaua.+ Neskôr som dal Ezauovi do vlastníctva vrch Seir,+ ale Jakob a jeho synovia zišli do Egypta.+ 5 Potom som vám poslal na pomoc Mojžiša a Árona,+ postihol som Egypt ranami+ a vyviedol som vás z neho. 6 Keď som viedol vašich otcov z Egypta+ a oni prišli k Červenému moru, Egypťania sa za nimi hnali s bojovými vozmi a jazdcami až tam.+ 7 A začali ste volať k Jehovovi o pomoc.+ A tak som vás oddelil od Egypťanov tmou a spôsobil som, aby ich prikrylo more.+ Na vlastné oči ste videli, čo som urobil v Egypte.+ Potom ste veľa rokov* bývali na pustatine.+

8 A priviedol som vás do krajiny Amorejcov, ktorí žili na druhej strane* Jordánu. Bojovali proti vám,+ ale vydal som ich do vašich rúk a vyhladil som ich pred vami, aby ste si mohli podmaniť ich krajinu.+ 9 Potom bojoval proti Izraelu moábsky kráľ Balak, Cipporov syn. Zavolal si Balaama, Beorovho syna, aby vás preklial.+ 10 Ale ja som Balaama nepočúval,+ a preto vám opakovane žehnal.+ Tak som vás vyslobodil z jeho rúk.+

11 Potom ste prekročili Jordán+ a prišli ste k Jerichu.+ A vodcovia* Jericha, Amorejci, Perizejci, Kanaánci, Chetiti, Girgašejci, Chivejci a Jebuzejci proti vám bojovali, ale vydal som ich do vašich rúk.+ 12 Kým ste tam prišli, spôsobil som, že prepadli beznádeji,* takže pred vami utiekli,+ tak ako dvaja amorejskí králi. Nestalo sa to vaším mečom ani lukom.+ 13 Dal som vám krajinu, ktorú ste získali bez námahy, a mestá, ktoré ste nepostavili.+ Usadili ste sa v nich a jete z viníc a olivových hájov, ktoré ste nevysadili.‘+

14 Preto sa bojte Jehovu a slúžte mu úprimne a verne.*+ Odstráňte bohov, ktorým vaši predkovia slúžili na druhej strane Rieky* a v Egypte,+ a slúžte Jehovovi. 15 Ale ak sa vám nepáči slúžiť Jehovovi, rozhodnite sa dnes, komu budete slúžiť:+ bohom, ktorým slúžili vaši predkovia na druhej strane Rieky,*+ alebo bohom Amorejcov, v ktorých krajine bývate.+ Ale ja a moja domácnosť, my budeme slúžiť Jehovovi.“

16 Nato ľud povedal: „Ani sme nepomysleli na to, že by sme opustili Jehovu a slúžili iným bohom. 17 Bol to Jehova, náš Boh, kto nás a našich otcov vyviedol z egyptskej krajiny,+ kde sme boli v otroctve.+ To on pred našimi očami vykonal veľké zázraky*+ a chránil nás celou cestou a pred všetkými národmi, ktorých územím sme prechádzali.+ 18 Jehova pred nami vyhnal Amorejcov a všetky národy, ktoré žili v tejto krajine. Preto aj my budeme slúžiť Jehovovi, veď on je náš Boh.“

19 Potom Jozua povedal ľudu: „Ste si istí, že dokážete slúžiť Jehovovi? Je to svätý Boh,+ Boh, ktorý vyžaduje výlučnú oddanosť.+ Neprepáči vám porušovanie zákonov* a vaše hriechy.+ 20 Ak Jehovu opustíte a budete slúžiť cudzím bohom, obráti sa proti vám a vyhladí vás, hoci predtým pre vás robil veľa dobrého.“+

21 Ľud povedal Jozuovi: „Určite budeme slúžiť Jehovovi!“+ 22 A tak Jozua povedal ľudu: „Vy sami ste svedkami proti sebe, že ste sa z vlastnej vôle rozhodli slúžiť Jehovovi.“+ Nato povedali: „Sme svedkami.“

23 „Odstráňte teda cudzích bohov, ktorých máte medzi sebou, a obráťte sa celým srdcom k Jehovovi, Bohu Izraela.“ 24 Ľud povedal Jozuovi: „Budeme slúžiť Jehovovi, svojmu Bohu, a jeho budeme počúvať!“

25 V ten deň Jozua uzavrel s ľudom zmluvu a v Sicheme ustanovil tieto slová ako nariadenie a právny predpis. 26 Potom ich zapísal do knihy Božieho Zákona,+ vzal veľký kameň+ a postavil ho pod mohutný strom pri Jehovovej svätyni.

27 Potom Jozua povedal celému ľudu: „Tento kameň bude slúžiť ako svedok proti nám,+ pretože počul všetko, čo nám Jehova povedal. Keby ste svojho Boha zapreli, ten kameň bude slúžiť ako svedok proti vám.“ 28 S tým Jozua poslal ľud domov, každého na územie, ktoré dostal do dedičstva.+

29 Po týchto udalostiach Jehovov služobník Jozua, Nunov syn, zomrel vo veku 110 rokov.+ 30 Pochovali ho na území, ktoré patrilo k jeho dedičstvu, v Timnat-Serachu,+ ktorý je v hornatom kraji Efraima, severne od vrchu Gaaš. 31 Izrael slúžil Jehovovi, kým žil Jozua a kým žili starší, ktorí prežili Jozuu a videli všetko, čo Jehova vykonal pre Izrael.+

32 Jozefove kosti,+ ktoré Izraeliti priniesli z Egypta, pochovali v Sicheme na kuse poľa, ktoré kúpil Jakob za 100 kesít*+ od synov Chamora,+ Sichemovho otca. Toto pole pripadlo do dedičstva Jozefovým synom.+

33 A zomrel aj Áronov syn Eleazár.+ Pochovali ho v hornatom kraji Efraima na pahorku, ktorý patril jeho synovi Pinchasovi.+