SUDCOVIA

1 Po Jozuovej smrti+ sa Izraeliti* spýtali Jehovu:+ „Kto z nás má vytiahnuť do boja proti Kanaáncom ako prvý?“ 2 Jehova im odpovedal: „Nech vytiahne kmeň Júda.+ Dávam* krajinu do jeho rúk.“ 3 Vtedy muži z kmeňa Júda povedali svojim bratom z kmeňa Simeon: „Poďte s nami bojovať proti Kanaáncom na územie, ktoré nám bolo pridelené.*+ My potom pôjdeme s vami na územie, ktoré bolo pridelené vám.“ A tak Simeonovci išli s nimi.

4 Kmeň Júda teda vyšiel do boja a Jehova dal Kanaáncov a Perizejcov do ich rúk.+ V Bezeku porazili 10 000 mužov. 5 Tam narazili na Adoni-Bezeka, bojovali proti nemu a porazili Kanaáncov+ a Perizejcov.+ 6 Keď sa Adoni-Bezek dal na útek, prenasledovali ho, chytili ho a odťali mu palce na rukách i na nohách. 7 Vtedy Adoni-Bezek povedal: „Sedemdesiat kráľov s odťatými palcami na rukách a na nohách zbieralo jedlo pod mojím stolom. Ako som robil ja, tak mi Boh odplatil.“ Potom ho priviedli do Jeruzalema+ a tam zomrel.

8 Muži z kmeňa Júda bojovali aj proti Jeruzalemu+ a dobyli ho. Obyvateľov pobili mečom a mesto vypálili. 9 Potom šli bojovať proti Kanaáncom, ktorí žili v hornatom kraji, v Negebe a v Šefele.+ 10 A vytiahli do boja proti Kanaáncom, ktorí bývali v Hebrone. (Hebron sa predtým volal Kirjat-Arba.) Porazili Šešaja, Achimána a Talmaja.+

11 Odtiaľ vytiahli proti obyvateľom Debiru.+ (Debir sa predtým volal Kirjat-Sefer.)+ 12 Vtedy Káleb+ povedal: „Tomu, kto zaútočí na Kirjat-Sefer a dobyje ho, dám za manželku svoju dcéru Achsu.“+ 13 Dobyl ho Otniel,+ syn Kálebovho mladšieho brata Kenaza.+ A tak mu Káleb dal svoju dcéru Achsu za manželku. 14 Cestou domov naliehala na Otniela, aby požiadal jej otca o pole. Keď potom zosadla z osla,* Káleb sa jej opýtal: „Čo si praješ?“ 15 Odpovedala mu: „Daj mi, prosím, dar ako prejav svojho požehnania. Keď som od teba dostala kus suchej zeme na juhu,* daj mi aj Gullot-Majim.“* A tak jej dal Horný Gullot i Dolný Gullot.

16 A potomkovia Mojžišovho svokra,+ ktorý bol Kenita,+ vyšli z mesta paliem*+ spolu s kmeňom Júda a prišli do judskej pustatiny južne od Arádu.+ Tam sa usídlili medzi ľudom.+ 17 Ale muži z kmeňa Júda so svojimi bratmi z kmeňa Simeon tiahli ďalej, zaútočili na Kanaáncov, ktorí bývali v Cefate, a mesto zničili.*+ Preto ho nazvali Chorma.*+ 18 Potom Júdejci dobyli Gazu,+ Aškelón+ a Ekrón+ s ich územiami. 19 Jehova bol s nimi, a tak obsadili hornatý kraj, ale nedokázali vyhnať obyvateľov nížiny, lebo tí mali bojové vozy so železnými kosami.*+ 20 Kálebovi dali Hebron, tak ako sľúbil Mojžiš,+ a on odtiaľ vyhnal troch Anakovcov.+

21 Ale Benjamínovci nevyhnali Jebuzejcov, ktorí bývali v Jeruzaleme, a tak Jebuzejci bývajú s nimi v Jeruzaleme dodnes.+

22 A potomkovia Jozefa+ vytiahli proti Bételu a Jehova bol s nimi.+ 23 Poslali vyzvedačov, aby preskúmali Bétel (mimochodom, predtým sa to mesto volalo Luz).+ 24 Tí uvideli muža, ktorý vychádzal z mesta, a povedali mu: „Ukáž nám, prosím, ako sa dostať do mesta, a ušetríme ťa.“* 25 Muž im teda ukázal, ako sa dostať do mesta. A oni obyvateľov mesta pobili mečom, ale toho muža a celú jeho rodinu nechali odísť.+ 26 Ten muž šiel do krajiny Chetitov, postavil tam mesto a nazval ho Luz. Tak sa volá až dodnes.

27 Manaššeovci nevyhnali obyvateľov Bet-Šeanu, Tánachu,+ Doru, Jibleamu a Megidda a všetkých okolitých mestečiek.*+ Kanaánci v tej krajine zostali. 28 Keď Izraeliti zosilneli, podrobili Kanaáncov núteným prácam,+ ale úplne ich nevyhnali.+

29 Ani Efraimovci nevyhnali Kanaáncov, ktorí bývali v Gezeri. Kanaánci s nimi bývali v Gezeri ďalej.+

30 Zebulúnovci nevyhnali obyvateľov Kitrónu ani Nahalolu.+ Kanaánci bývali medzi nimi a boli podrobení núteným prácam.+

31 Ašerovci nevyhnali obyvateľov Akka ani obyvateľov Sidónu,+ Achlabu, Achzíbu,+ Chelby, Afiku+ a Rechobu.+ 32 A tak sa Ašerovci usídlili medzi Kanaáncami, ktorí obývali krajinu, lebo ich nevyhnali.

33 Naftaliovci nevyhnali obyvateľov Bet-Šemeša ani Bet-Anátu,+ ale usídlili sa medzi Kanaáncami, ktorí obývali krajinu.+ Obyvateľov Bet-Šemeša a Bet-Anátu podrobili núteným prácam.

34 Amorejci vytlačili Dánovcov do hornatého kraja a nedovolili im, aby zišli do nížiny.+ 35 Amorejci zostali bývať na vrchu Cheres, v Ajalone+ a v Šaalbime.+ Ale časom zosilneli Jozefovi potomkovia* a tí podrobili Amorejcov núteným prácam. 36 Územie Amorejcov sa rozprestieralo od stúpania Akrabbím+ a od Sely nahor.

2 Potom vyšiel Jehovov anjel+ z Gilgalu+ do Bochimu a povedal: „Vyviedol som vás z Egypta a priviedol do krajiny, ktorú som prísahou sľúbil vašim predkom.+ A povedal som: ‚Nikdy neporuším svoju zmluvu s vami.+ 2 Nesmiete však uzavrieť zmluvu s obyvateľmi tejto krajiny+ a ich oltáre máte zbúrať.‘+ Ale neposlúchli ste môj hlas.+ Prečo ste to urobili? 3 Preto som povedal: ‚Nevyženiem ich pred vami,+ ale budú pre vás pascou+ a ich bohovia sa pre vás stanú lákadlom.‘“+

4 Keď Jehovov anjel povedal všetkým Izraelitom tieto slová, začali hlasno plakať. 5 A tak to miesto nazvali Bochim* a obetovali tam Jehovovi.

6 Keď Jozua poslal ľud domov, každý Izraelita odišiel na svoje dedičné územie, aby ho obsadil.+ 7 Ľud slúžil Jehovovi po všetky dni Jozuu a po všetky dni starších, ktorí prežili Jozuu a videli všetky veľké skutky, ktoré Jehova urobil pre Izrael.+ 8 A Jehovov služobník Jozua, Nunov syn, zomrel vo veku 110 rokov.+ 9 Pochovali ho na území, ktoré patrilo k jeho dedičstvu, v Timnat-Cherese,+ v hornatom kraji Efraima severne od vrchu Gaaš.+ 10 A celá tá generácia sa pripojila k svojim predkom* a po nej prišla ďalšia generácia, ktorá nepoznala Jehovu ani skutky, ktoré vykonal pre Izrael.

11 A Izraeliti robili to, čo je zlé v Jehovových očiach, a slúžili Baalom.*+ 12 Opustili Jehovu, Boha svojich otcov, ktorý ich vyviedol z Egypta.+ A slúžili iným bohom, bohom okolitých národov,+ a klaňali sa im a urážali Jehovu.+ 13 Opustili Jehovu a uctievali Baala a sochy Aštoret.+ 14 Preto Jehova zahorel hnevom proti Izraelitom a vydal ich do rúk nájazdníkov a tí ich drancovali.+ A vydal* ich do rúk okolitých nepriateľov+ a už sa im nedokázali ubrániť.+ 15 Jehova bol proti nim všade, kam šli, a privádzal na nich nešťastie,+ tak ako Jehova povedal a tak ako im Jehova prisahal.+ A boli vo veľkej tiesni.+ 16 Vtedy im Jehova dával sudcov a tí ich zachraňovali z rúk nájazdníkov.+

17 Ale ani sudcov nechceli počúvať a uctievali iných bohov* a klaňali sa im. Rýchlo odbočili z cesty, po ktorej chodili ich predkovia, ktorí poslúchali Jehovove prikázania.+ Oni neboli ako ich predkovia. 18 Keď im Jehova dal sudcu,+ Jehova bol s ním a zachraňoval ich z rúk nepriateľov po všetky jeho dni. Lebo Jehova cítil ľútosť,+ keď videl, ako ich utláčajú+ a trápia, a keď počul ich stenanie.

19 Ale keď sudca zomrel, vrátili sa k starým zvykom a konali ešte horšie ako ich otcovia, lebo nasledovali iných bohov, slúžili im a klaňali sa im.+ Nezmenili sa a tvrdohlavo si robili po svojom. 20 Nakoniec Jehova zahorel hnevom proti Izraelu+ a povedal: „Pretože tento národ porušuje moju zmluvu,+ ktorú som uzavrel s ich predkami, a neposlúcha ma,+ 21 už pred nimi nevyženiem ani jeden z národov, ktoré zostali v krajine po Jozuovej smrti.+ 22 Tak Izraelitov vyskúšam, či budú chodiť po ceste, ktorú som im ja, Jehova, ukázal,+ tak ako po nej chodili ich otcovia.“ 23 Preto Jehova ponechal tieto národy v ich strede. Nevyhnal ich rýchlo a nedal ich do rúk Jozuovi.

3 Toto sú národy, ktoré Jehova ponechal v krajine, aby nimi skúšal Izraelitov, ktorí nezažili boje o Kanaán.+ 2 (Urobil to preto, aby sa generácie Izraelitov, ktoré nezažili vojnu, naučili bojovať.) 3 Ponechal päť filištínskych vládcov+ a všetkých Kanaáncov, Sidóncov+ a Chivejcov+ obývajúcich Libanonské vrchy+ od vrchu Baal-Hermon až po Lebo-Chamat.*+ 4 Jehova chcel nimi skúšať Izraelitov, aby sa ukázalo, či budú poslúchať prikázania, ktoré dal ich predkom prostredníctvom Mojžiša.+ 5 Izraeliti teda bývali medzi Kanaáncami,+ Chetitmi, Amorejcami, Perizejcami, Chivejcami a Jebuzejcami. 6 Brali si ich dcéry za manželky a svoje dcéry dávali ich synom a začali slúžiť ich bohom.+

7 Izraeliti robili to, čo je zlé v Jehovových očiach, a zabudli na Jehovu, svojho Boha, a uctievali Baalov+ a posvätné koly.*+ 8 Nato Jehova zahorel hnevom proti Izraelu a vydal* ich do rúk Kúšan-Rišatajima, kráľa Mezopotámie.* Izraeliti slúžili Kúšan-Rišatajimovi osem rokov. 9 Keď začali volať k Jehovovi o pomoc,+ Jehova im poslal záchrancu,+ Otniela,+ syna Kálebovho mladšieho brata Kenaza, aby ich oslobodil. 10 Začal naňho pôsobiť Jehovov duch+ a stal sa sudcom Izraela. Keď vytiahol do boja, Jehova dal Kúšan-Rišatajima, kráľa Mezopotámie,* do jeho rúk, a tak nad ním zvíťazil. 11 Potom bol v krajine 40 rokov pokoj. Časom Otniel, Kenazov syn, zomrel.

12 A Izraeliti znovu začali robiť to, čo je v Jehovových očiach zlé.+ Preto Jehova dovolil moábskemu+ kráľovi Eglonovi, aby Izraelitov premohol, pretože robili to, čo sa Jehovovi nepáči. 13 Eglon sa proti nim spojil s Ammóncami+ a Amalekitmi.+ Zaútočili na Izrael a dobyli mesto paliem.*+ 14 Izraeliti slúžili moábskemu kráľovi Eglonovi 18 rokov.+ 15 Potom začali volať k Jehovovi o pomoc,+ a tak im Jehova dal záchrancu,+ Benjamínovca+ Ehúda,+ Gerovho syna. Ehúd bol ľavák.+ Po ňom Izraeliti poslali poplatok moábskemu kráľovi Eglonovi. 16 Ehúd si urobil dvojsečný meč dlhý jeden lakeť* a pripásal si ho pod odev k pravému boku. 17 A odovzdal poplatok moábskemu kráľovi Eglonovi. Eglon bol veľmi tučný.

18 Keď Ehúd odovzdal poplatok, poslal preč ľudí, ktorí ho priniesli. 19 No sám sa vrátil od tesaných sôch* v Gilgale+ a povedal: „Kráľ, mám pre teba tajnú správu.“ A tak kráľ povedal: „Nechajte nás samých!“* a všetci jeho sluhovia odišli. 20 Keď sedel sám vo svojej chladnej strešnej miestnosti, Ehúd k nemu pristúpil a povedal mu: „Mám pre teba posolstvo od Boha.“ Nato Eglon vstal zo svojho trónu.* 21 Vtedy Ehúd siahol ľavou rukou po meči, ktorý mal na pravom boku, a vrazil mu ho do brucha. 22 Za čepeľou vnikla aj rukoväť a tuk sa za ňou zavrel, lebo mu meč z brucha nevytiahol. A vyšli z neho výkaly. 23 Ehúd vyšiel von,* zavrel za sebou dvere strešnej miestnosti a zamkol ich. 24 Keď odišiel, sluhovia sa vrátili a videli, že dvere strešnej miestnosti sú zamknuté. A tak si povedali: „Asi vykonáva potrebu* v chladnej vnútornej miestnosti.“ 25 A čakali a čakali, až im to už bolo trápne. Ale keď dvere strešnej miestnosti stále neotváral, vzali kľúč a otvorili ich sami. A uvideli, že ich pán leží na zemi mŕtvy!

26 Kým váhali, Ehúd utiekol. Prešiel popri tesaných sochách*+ a bezpečne sa dostal do Seiry. 27 Keď prišiel do hornatého kraja Efraima+ a zatrúbil na rohu,+ Izraeliti zišli z hornatého kraja s ním na čele. 28 Povedal im: „Poďte za mnou, lebo Jehova vydal vašich nepriateľov Moábcov do vašich rúk.“ A tak ho nasledovali a obsadili jordánske brody, aby Moábcom odrezali cestu, a nikomu nedovolili prejsť cez Jordán. 29 Pobili asi 10 000 Moábcov,+ všetko silných a udatných mužov. Neunikol ani jediný.+ 30 V ten deň si Izraeliti podrobili Moábcov a v krajine bol pokoj 80 rokov.+

31 Po Ehúdovi zachránil Izrael Šamgar,+ Anátov syn, ktorý zabil 600 Filištíncov+ bodcom na poháňanie dobytka.+

4 Keď Ehúd zomrel, Izraeliti začali znovu robiť to, čo je zlé v Jehovových očiach.+ 2 Preto ich Jehova vydal* do rúk kanaánskeho kráľa Jabina, ktorý vládol v Chácore.+ Veliteľom jeho vojska bol Sisera, ktorý býval v Charóšete.*+ 3 Izraeliti kričali k Jehovovi o pomoc,+ pretože Jabin* mal 900 bojových vozov so železnými kosami*+ a tvrdo utláčal Izraelitov+ 20 rokov.

4 V tom čase súdila Izrael prorokyňa+ Debora, Lappidótova manželka. 5 Sedávala pod Deborinou palmou medzi Rámou+ a Bételom+ v hornatom kraji Efraima. Izraeliti k nej prichádzali, aby sa dozvedeli Božie súdne rozhodnutia. 6 Debora poslala po Abinoámovho syna Baráka+ z Kedeš-Naftali+ a povedala mu: „Jehova, Boh Izraela, ti prikazuje: ‚Choď, zober so sebou 10 000 mužov z kmeňa Naftali a Zebulún a vytiahnite na vrch Tábor.* 7 A ja ti privediem Siseru, veliteľa Jabinovho vojska, s jeho bojovými vozmi a jeho vojskom k potoku* Kišon+ a vydám ho do tvojich rúk.‘“+

8 Nato jej Barák povedal: „Ak pôjdeš so mnou, pôjdem aj ja, ale ak nepôjdeš, nepôjdem ani ja.“ 9 Ona mu povedala: „Pôjdem s tebou. Ale výprava, na ktorú ideš, neprinesie slávu tebe, lebo Jehova dá Siseru do rúk ženy.“+ Potom Debora vstala a išla s Barákom do Kedeša.+ 10 Barák zvolal do Kedeša Zebulúnovcov a Naftaliovcov.+ Išlo s ním 10 000 mužov. A išla s ním aj Debora.

11 A Kenita Chéber sa oddelil od ostatných Kenitov,+ potomkov Mojžišovho svokra Chobába,+ a svoj stan mal postavený blízko veľkého stromu v Caanannime, ktorý je pri Kedeši.

12 Keď Sisera dostal správu, že Abinoámov syn Barák vyšiel na vrch Tábor,+ 13 ihneď zhromaždil všetky svoje bojové vozy – 900 vozov so železnými kosami* – a celé svoje vojsko a vytiahol z Charóšetu k potoku* Kišon.+ 14 Debora teraz povedala Barákovi: „Vstaň, lebo dnes Jehova vydá Siseru do tvojich rúk. Jehova ide pred tebou.“ A Barák zostúpil z vrchu Tábor a 10 000 mužov za ním. 15 Potom Jehova uvrhol celé Siserovo vojsko s bojovými vozmi do zmätku+ a porazil ich Barákovým mečom. Nakoniec Sisera zoskočil zo svojho voza a dal sa na útek peši. 16 A Barák prenasledoval vojsko a bojové vozy až po Charóšet. Celé Siserovo vojsko padlo mečom, nikto nezostal nažive.+

17 Ale Sisera utiekol k stanu Jáel,+ manželky Kenitu Chébera,+ lebo medzi chácorským kráľom Jabinom+ a domácnosťou Kenitu Chébera bol mier. 18 Jáel vyšla Siserovi v ústrety a povedala mu: „Vojdi, môj pane, vojdi sem. Neboj sa.“ Vošiel teda do jej stanu a ona ho zakryla prikrývkou. 19 A povedal jej: „Daj mi, prosím, trochu vody, som smädný.“ Otvorila teda kožený mech s mliekom, dala sa mu napiť+ a znovu ho prikryla. 20 Potom jej povedal: „Stoj pri vchode do stanu, a keď niekto príde a spýta sa ťa, či tu nie je nejaký muž, povieš, že nie.“

21 Ale keď Sisera od vyčerpania tvrdo zaspal, Chéberova manželka Jáel vzala do ruky stanový kolík a kladivo a prikradla sa k nemu. Vrazila mu kolík do spánkov a zatĺkla ho do zeme. Tak Sisera zomrel.+

22 Vtom prišiel Barák, ktorý prenasledoval Siseru, a Jáel mu vyšla v ústrety a povedala mu: „Poď, ukážem ti muža, ktorého hľadáš.“ Vošiel s ňou do stanu a uvidel tam Siseru ležať mŕtveho, s kolíkom v spánkoch.

23 V ten deň dal Boh Izraelitom víťazstvo nad kanaánskym kráľom Jabinom.+ 24 Izraeliti získavali nad kanaánskym kráľom Jabinom čoraz väčšiu prevahu a napokon ho zabili.+

5 V ten deň Debora+ spolu s Abinoámovým synom Barákom+ spievali túto pieseň:+

 3 Počúvajte, králi! Počúvajte, vládcovia!

Budem spievať Jehovovi.

Budem spievať chvály* Jehovovi,+ Bohu Izraela.+

Chváľte Jehovu!

11 Pri napájadlách bolo počuť hlasy čerpačov vody.

Vtedy Jehovov ľud zišiel k bránam.

12 Prebuď sa, prebuď sa, Debora!+

Prebuď sa, prebuď sa, zaspievaj pieseň!+

Povstaň, Barák!+ Odveď svojich zajatcov, syn Abinoámov!

Do údolia bol poslaný peši.+

A srdcia ľudí z Rúbenových rodov boli nerozhodné.

Srdcia ľudí z Rúbenových rodov boli nerozhodné.

Pošliapala si mocných, moja duša.*

‚Prečo sa jeho bojový voz tak zdržal?

Prečo sa dupot jeho záprahu tak oneskoruje?‘+

31 Tak nech zahynú všetci tvoji nepriatelia,+ Jehova.

Ale nech sú tí, ktorí ťa milujú, ako slnko, keď vychádza vo svojej sláve.“

A v krajine nastal na 40 rokov pokoj.+

6 Izraeliti znovu robili to, čo je v Jehovových očiach zlé,+ a tak ich Jehova vydal na sedem rokov do rúk Madiancov+ 2 a tí ich utláčali.+ Preto si Izraeliti urobili skrýše* v horách, jaskyniach a na ťažko prístupných miestach.+ 3 Vždy, keď Izraeliti zasiali, zaútočili na nich Madianci, Amalekiti+ a ľudia z východu.+ 4 Utáborili sa na ich území a ničili úrodu krajiny až po Gazu. Nenechali v Izraeli nič na jedenie a pobrali im všetky ovce, dobytok a osly.+ 5 Prichádzali so svojimi stádami a so svojimi stanmi početní ako kobylky.+ Nebolo ich možné spočítať a ich tiav bolo nesčíselné množstvo.+ Prichádzali, aby pustošili krajinu. 6 Tak Madianci veľmi zbedačili Izraelitov. A oni začali volať k Jehovovi o pomoc.+

7 Keď Izraeliti volali k Jehovovi, aby ich vyslobodil z rúk Madiancov,+ 8 Jehova k nim poslal proroka, ktorý im povedal: „Toto hovorí Jehova, Boh Izraela: ‚Vyviedol som vás z Egypta, z krajiny, kde ste boli otrokmi.+ 9 Vyslobodil som vás z rúk Egypťanov a z rúk všetkých vašich utláčateľov. Vyhnal som pred vami vašich nepriateľov a dal som vám ich krajinu.+ 10 A povedal som vám: „Ja som Jehova, váš Boh.+ Nebudete uctievať* bohov Amorejcov, v ktorých krajine bývate.“+ Ale vy ste ma neposlúchli.‘“*+

11 Neskôr prišiel Jehovov anjel+ a posadil sa pod veľkým stromom v Ofre, ktorý patril Joášovi Abiezerskému.+ Joášov syn Gedeon+ mlátil pšenicu vo vínnom lise, aby ju skryl pred Madiancami. 12 Jehovov anjel sa mu zjavil a oslovil ho: „Jehova je s tebou,+ ty odvážny bojovník.“ 13 Gedeon mu odpovedal: „Prepáč, môj pane, ale ak je Jehova s nami, prečo nás to všetko postihlo?+ Kde sú všetky jeho obdivuhodné skutky, o ktorých nám rozprávali naši otcovia?+ Hovorili nám: ‚Jehova nás vyviedol z Egypta.‘+ Ale teraz nás Jehova opustil+ a vydal nás napospas Madiancom.“ 14 Jehova sa k nemu obrátil a povedal: „Choď a použi svoju silu, aby si zachránil Izrael z rúk Madiancov.+ Veď ťa posielam ja.“ 15 Gedeon sa ho však spýtal: „Prepáč mi, Jehova, ako môžem zachrániť Izrael? Môj rod* je najbezvýznamnejší v Manaššeovi a ja som najbezvýznamnejší v domácnosti svojho otca.“ 16 Jehova mu povedal: „Pretože budem s tebou,+ porazíš Madiancov, akoby to bol iba jeden muž.“

17 A Gedeon mu povedal: „Ak som získal tvoju priazeň, daj mi nejaké znamenie, že si to ty, kto so mnou hovorí. 18 Prosím, neodchádzaj odtiaľto, kým sa k tebe nevrátim so svojím darom a nepredložím ti ho.“+ Povedal teda: „Počkám tu, kým sa vrátiš.“ 19 Gedeon vošiel dnu a pripravil kozľa a urobil nekvasené chleby z jednej efy* múky.+ Mäso dal do koša a vývar do hrnca. Potom to priniesol pod veľký strom a predložil mu to.

20 Anjel pravého Boha mu povedal: „Vezmi mäso a nekvasené chleby, polož ich na tú veľkú skalu a vylej na to vývar.“ A Gedeon to urobil. 21 Potom Jehovov anjel vystrel palicu, ktorú mal v ruke, a špičkou sa dotkol mäsa a nekvasených chlebov. Zo skaly vyšľahol oheň a pohltil mäso i chleby.+ Nato mu Jehovov anjel zmizol spred očí. 22 Vtedy si Gedeon uvedomil, že to bol Jehovov anjel.+

Zvolal: „Beda, Zvrchovaný Pán Jehova, lebo som uvidel Jehovovho anjela tvárou v tvár!“+ 23 Ale Jehova mu povedal: „Upokoj sa. Neboj sa,+ nezomrieš.“ 24 A Gedeon tam postavil Jehovovi oltár, ktorý sa dodnes nazýva Jehova-Šalom.*+ Stojí v Ofre Abiezerovcov až doteraz.

25 V tú noc mu Jehova povedal: „Vezmi mladého býka, ktorý patrí tvojmu otcovi, toho mladého* sedemročného býka. Zbúraj Baalov oltár, ktorý patrí tvojmu otcovi, a zotni posvätný kôl,* ktorý stojí vedľa neho.+ 26 Potom navrchu tejto výšiny postav Jehovovi, svojmu Bohu, oltár z kameňov poukladaných do radu. A vezmi toho mladého* býka a obetuj ho ako zápalnú obeť na kusoch dreva z posvätného kola,* ktorý zotneš.“ 27 Gedeon vzal desať mužov zo svojich sluhov a urobil to, čo mu Jehova povedal. Ale pretože sa príliš bál domácnosti svojho otca a mužov z toho mesta, neurobil to cez deň, ale v noci.

28 Keď na druhý deň ráno muži z toho mesta vstali, uvideli, že ktosi zbúral Baalov oltár a zoťal posvätný kôl,* ktorý stál vedľa neho, a postavil nový oltár, na ktorom obetoval mladého býka.* 29 Pýtali sa jeden druhého: „Kto to urobil?“ A tak pátrali a nakoniec povedali: „Urobil to Gedeon, Joášov syn.“ 30 Muži z toho mesta teda povedali Joášovi: „Vyveď svojho syna! Musí zomrieť, lebo zbúral Baalov oltár a zoťal posvätný kôl,* ktorý stál vedľa neho.“ 31 Nato Joáš+ povedal všetkým, ktorí sa proti nemu postavili: „Vy musíte obhajovať Baala? Vy ho musíte zachraňovať? Kto ho obhajuje, má byť ešte dnes ráno usmrtený.+ Ak je bohom, nech sa obháji sám,+ keď mu niekto zbúral oltár.“ 32 A v ten deň dal Gedeonovi meno Jerubbaal,* keď povedal: „Nech sa Baal obháji sám, keď niekto zbúral jeho oltár.“

33 Všetci Madianci+ a Amalekiti+ sa spojili s ľuďmi z východu.+ Prekročili rieku a utáborili sa v údolí Jezreel. 34 Vtedy na Gedeona začal pôsobiť* Jehovov duch+ a on zatrúbil na rohu+ a Abiezerovci+ sa zhromaždili k nemu. 35 Potom poslal poslov ku všetkým Manaššeovcom a aj oni sa k nemu zhromaždili. Poslal poslov aj k Ašerovcom, Zebulúnovcom a Naftaliovcom a tí mu vyšli naproti.

36 A Gedeon povedal pravému Bohu: „Daj mi znamenie, že zachrániš Izrael prostredníctvom mňa, tak ako si sľúbil.+ 37 Sem na mlatovisko* kladiem ovčie rúno. Ak bude rosa iba na rúne, ale všade okolo bude zem suchá, potom budem vedieť, že zachrániš Izrael prostredníctvom mňa, tak ako si sľúbil.“ 38 A tak sa aj stalo. Keď na druhý deň skoro ráno vstal, vyžmýkal z rúna toľko rosy, že ňou naplnil celú misu. 39 Gedeon však povedal pravému Bohu: „Nenahnevaj sa na mňa, keď znovu prehovorím. Dovoľ mi, prosím, urobiť skúšku s rúnom ešte raz. Prosím, nech zostane suché iba rúno a na zemi okolo neho nech je rosa.“ 40 A v tú noc to tak Boh urobil. Rúno zostalo suché a na zemi okolo neho bola rosa.

7 Potom Jerubbaal, čiže Gedeon,+ a všetci, ktorí boli s ním, skoro ráno vstali a utáborili sa pri prameni Charod. Tábor Madiancov bol na sever od nich, v údolnej rovine pri pahorku Móre. 2 Jehova teraz povedal Gedeonovi: „Máš so sebou príliš veľa ľudí na to, aby som im dal Madiancov do rúk.+ Izrael by sa potom mohol predo mnou vystatovať a hovoriť: ‚Víťazstvo som dosiahol vlastnými silami.‘+ 3 Teraz, prosím, oznám všetkým mužom: ‚Kto sa bojí a chveje sa, nech sa vráti domov.‘“+ Gedeon ich teda týmito slovami vyskúšal. A tak sa 22 000 mužov vrátilo domov a 10 000 ich zostalo.

4 Jehova však povedal Gedeonovi: „Mužov je ešte stále priveľa. Povedz im, aby zišli k vode, a ja ich tam podrobím skúške. O kom ti poviem: ‚Ten s tebou pôjde,‘ toho vezmeš, ale o kom ti poviem: ‚Ten s tebou nepôjde,‘ toho nevezmeš.“ 5 Zaviedol teda mužov k vode.

Potom Jehova povedal Gedeonovi: „Oddelíš každého, kto pije vodu z ruky a chlípe ju tak, ako chlípe pes, od tých, ktorí si kľaknú, aby sa napili.“ 6 A tých, ktorí chlípali vodu tak, že zdvihli ruku k ústam, bolo 300 mužov. Ostatní si kľakli, aby sa napili.

7 Jehova teraz povedal Gedeonovi: „S tými 300 mužmi, ktorí pili vodu z ruky, vás zachránim a dám Madiancov do tvojich rúk.+ Ostatní nech sa vrátia domov.“ 8 Gedeon si teda ponechal len 300 mužov a ostatných izraelských mužov poslal domov, ale ešte predtým si tých 300 mužov od nich vzalo potraviny a rohy na trúbenie. A tábor Madiancov bol dole v údolnej rovine.+

9 V tú noc Jehova povedal Gedeonovi: „Vstaň a zaútoč na tábor. Vydal som ho do tvojich rúk.+ 10 Ale ak sa bojíš zaútočiť, zostúp so svojím sluhom Purom k táboru. 11 Vypočuj si, čo hovoria, a potom budeš mať odvahu* zaútočiť.“ On a jeho sluha Pura teda zostúpili k okraju vojenského tábora.

12 Madianci, Amalekiti a všetci ľudia z východu+ pokryli údolnú rovinu ako roj kobyliek a ich tiav bolo nespočetne veľa,+ ako zrniek piesku na brehu mora. 13 Keď Gedeon prišiel, nejaký muž práve rozprával inému, čo sa mu snívalo: „Mal som takýto sen: Do madianskeho tábora sa kotúľal okrúhly jačmenný chlieb. Prikotúľal sa k jednému stanu a narazil doň tak silno, že stan sa prevrátil a zrútil.“+ 14 Nato ten druhý povedal: „To nemôže znamenať nič iné ako meč Izraelitu Gedeona,+ Joášovho syna. Boh mu vydal Madiancov a celý tábor do rúk.“+

15 Keď si Gedeon vypočul sen a jeho výklad,+ poklonil sa Bohu. Potom sa vrátil do izraelského tábora a povedal: „Vstaňte, Jehova vydal madiansky tábor do vašich rúk.“ 16 Potom rozdelil tých 300 mužov na tri oddiely a všetkým dal do rúk rohy+ a prázdne džbány, v ktorých boli fakle. 17 A povedal im: „Sledujte, čo robím, a robte presne to isté. Keď prídem k okraju tábora, robte to isté čo ja. 18 Keď ja a všetci, ktorí sú so mnou, zatrúbime na rohoch, zatrúbte na rohoch aj vy, ktorí budete stáť okolo celého tábora, a zakričte: ‚Za Jehovu a za Gedeona!‘“

19 Gedeon a 100 mužov, ktorí boli s ním, prišli k okraju tábora na začiatku prostrednej nočnej hliadky,* tesne po striedaní stráží. Zatrúbili na rohoch+ a porozbíjali džbány na vodu, ktoré mali v rukách.+ 20 A tak všetky tri oddiely zatrúbili na rohoch a porozbíjali džbány. V ľavej ruke držali fakle a v pravej rohy. Trúbili a kričali: „Meč* Jehovov a Gedeonov!“ 21 Celý ten čas stáli rozostavení okolo tábora, každý na svojom mieste. A všetci v tábore sa dali s krikom na útek.+ 22 Kým tých 300 mužov trúbilo na rohoch, Jehova v celom tábore obrátil meč jedného proti druhému.+ A celé vojsko utekalo k Bet-Šitte, k Cerere a až k okraju Ábel-Mecholy+ pri Tabbate.

23 A boli zvolaní izraelskí muži z kmeňa Naftali a Ašer a z celého kmeňa Manašše,+ aby prenasledovali Madiancov. 24 Gedeon vyslal poslov do celého hornatého kraja Efraima s výzvou: „Zíďte dolu a vytiahnite proti Madiancom. Obsaďte brody Jordánu a jeho prítoky až po Bet-Báru.“ Všetci efraimskí muži teda zišli a obsadili brody Jordánu a jeho prítoky až po Bet-Báru. 25 Zajali aj dve madianske kniežatá, Oreba a Zeeba. Oreba zabili na Orebovej skale+ a Zeeba pri Zeebovom vínnom lise. A ďalej prenasledovali Madiancov+ a priniesli Orebovu a Zeebovu hlavu Gedeonovi do jordánskeho kraja.

8 Vtedy efraimskí muži povedali Gedeonovi: „Čo si nám to urobil? Prečo si nás nezavolal, keď si šiel bojovať proti Madiancom?“+ Ostro mu to vyčítali,+ 2 ale on im povedal: „Čo som dokázal v porovnaní s vami? Nie sú Efraimove+ paberky lepšie ako Abiezerovo+ vinobranie? 3 Veď do vašich rúk dal Boh madianske kniežatá Oreba a Zeeba.+ Čo som dokázal ja v porovnaní s vami?“ Po týchto slovách sa upokojili.*

4 Potom Gedeon prišiel k Jordánu a prekročil ho. On a jeho 300 mužov boli unavení, ale ďalej prenasledovali svojich nepriateľov. 5 Keď prišli do Sukkótu, povedal miestnym mužom: „Prosím, dajte mojim mužom chlieb, lebo sú unavení. Prenasledujem madianskych kráľov Zebacha a Calmunnu.“ 6 Ale sukkótske kniežatá povedali: „Máš už Zebacha a Calmunnu vo svojich rukách, aby sme dali chlieb tvojmu vojsku?“ 7 Gedeon im odpovedal: „Ako myslíte. Keď mi Jehova dá Zebacha a Calmunnu do rúk, za toto vás vyšľahám tŕním a bodľačím z pustatiny.“+ 8 Odtiaľ išiel hore do Penuelu a požiadal miestnych mužov o to isté, ale odpovedali mu rovnako ako muži zo Sukkótu. 9 Preto aj penuelským mužom povedal: „Keď sa vrátim ako víťaz,* zbúram vašu vežu.“+

10 Zebach a Calmunna boli v Karkore so svojimi vojskami v počte asi 15 000 mužov. Len toľko ich zostalo z celého vojska ľudí z východu,+ lebo 120 000 mužov ozbrojených mečom padlo. 11 Gedeon pokračoval hore cestou kočovníkov východne od Nóbachu a Jogbohy+ a prekvapil tábor nečakaným útokom. 12 Keď sa tí dvaja madianski králi, Zebach a Calmunna, dali na útek, Gedeon sa hnal za nimi a zajal ich. V celom tábore vyvolal paniku.

13 Po boji sa Joášov syn Gedeon vracal priesmykom, ktorý vedie hore do Cheresu. 14 Cestou zajal mladého muža zo Sukkótu a vypočúval ho. Ten mu napísal mená 77 sukkótskych kniežat a starších. 15 Keď potom Gedeon prišiel k sukkótskym mužom, povedal im: „Tu je Zebach a Calmunna, pre ktorých ste sa mi vysmievali a hovorili: ‚Máš už Zebacha a Calmunnu vo svojich rukách, aby sme dali chlieb tvojim vyčerpaným mužom?‘“+ 16 A vzal tŕnie a bodľačie z pustatiny a dal sukkótskym starším príučku.+ 17 Potom zbúral vežu v Penueli+ a mužov mesta pozabíjal.

18 Zebacha a Calmunnu sa spýtal: „Ako vyzerali muži, ktorých ste zabili na vrchu Tábor?“ Odpovedali: „Boli takí ako ty, každý vyzeral ako kráľovský syn.“ 19 Nato povedal: „Boli to moji bratia, synovia mojej matky. Akože žije Jehova, keby ste ich nechali nažive, nemusel by som vás zabiť.“ 20 Potom povedal svojmu prvorodenému synovi Jeterovi: „Vstaň, zabi ich!“ Ale on nevytasil meč. Bál sa, lebo bol ešte mladý. 21 Zebach a Calmunna teda povedali: „Vstaň ty sám a zabi nás, lebo muž sa pozná podľa jeho sily.“* A tak Gedeon vstal a zabil ich+ a vzal ozdobné polmesiace, ktoré mali ich ťavy na krku.

22 Neskôr povedali izraelskí muži Gedeonovi: „Vládni nad nami a po tebe nech vládne tvoj syn a tvoj vnuk, lebo si nás zachránil z rúk Madiancov.“+ 23 Ale Gedeon im povedal: „Nebudem nad vami vládnuť ani ja, ani môj syn. Bude nad vami vládnuť Jehova.“+ 24 A ďalej im povedal: „Len o jedno vás chcem požiadať: Každý z vás mi dajte nosný krúžok zo svojej koristi.“ (Porazení mali totiž zlaté nosné krúžky, pretože to boli Izmaeliti.)+ 25 Odpovedali mu: „Dobre, dáme ti ich.“ Rozprestreli plášť a každý z nich naň hodil nosný krúžok zo svojej koristi. 26 Zlaté nosné krúžky, o ktoré požiadal, vážili 1 700 šekelov.* Okrem toho si Gedeon vzal ozdobné polmesiace, prívesky, rúcha z purpurovej vlny, ktoré mali na sebe madianski králi, a náhrdelníky, ktoré mali na krku ťavy.+

27 Gedeon z toho urobil efod*+ a vystavil ho vo svojom meste, v Ofre.+ Celý Izrael tam efod začal uctievať*+ a stal sa pre Gedeona a jeho domácnosť pascou.+

28 Tak Izraeliti porazili Madiancov+ a tí sa už viac proti nim nepostavili.* A za Gedeonových dní bol v krajine 40 rokov pokoj.+

29 Joášov syn Jerubbaal+ sa vrátil domov a býval tam.

30 Gedeon sa stal otcom 70 synov,* lebo mal veľa manželiek. 31 Aj jeho vedľajšia manželka* v Sicheme mu porodila syna a dal mu meno Abimelech.+ 32 Joášov syn Gedeon sa dožil vysokého veku, a keď zomrel, pochovali ho v hrobke jeho otca Joáša v Ofre Abiezerovcov.+

33 Len čo Gedeon zomrel, Izraeliti začali znova uctievať Baalov*+ a vybrali si za svojho boha Baal-Berita.+ 34 Nepamätali na Jehovu, svojho Boha,+ ktorý ich vyslobodil z rúk všetkých okolitých nepriateľov,+ 35 a neprejavovali vernú lásku domácnosti Jerubbaala, čiže Gedeona, za všetko to dobré, čo urobil pre Izrael.+

9 Po nejakom čase išiel Jerubbaalov syn Abimelech+ k bratom svojej matky do Sichemu a povedal im a celej rodine svojho starého otca:* 2 „Spýtajte sa, prosím, všetkých sichemských vodcov:* ‚Čo je pre vás lepšie – aby nad vami vládlo všetkých 70 Jerubbaalových synov+ alebo aby nad vami vládol jeden muž? A pamätajte, že som vaša krv.‘“*

3 Bratia jeho matky to teda povedali v jeho mene všetkým sichemským vodcom a tí sa priklonili* na stranu Abimelecha, lebo povedali: „Je to náš brat.“ 4 Potom mu dali 70 kúskov striebra z Baal-Beritovho chrámu+ a Abimelech si za ne najal naničhodných a bezočivých mužov. 5 Potom išiel s nimi do domu svojho otca v Ofre+ a zabil na jednom kameni svojich bratov,+ 70 Jerubbaalových synov. Prežil len Jotám, Jerubbaalov najmladší syn, lebo sa schoval.

6 Potom sa všetci sichemskí vodcovia a všetci z Bet-Milla zhromaždili pri stĺpe blízko veľkého stromu v Sicheme a tam vyhlásili Abimelecha za kráľa.+

7 Keď to oznámili Jotámovi, okamžite sa vydal na vrchol Gerizimu,+ postavil sa tam a odtiaľ na nich hlasno volal: „Počúvajte ma, sichemskí vodcovia, a Boh potom bude počúvať vás.

8 Raz sa stromy rozhodli, že si nad sebou ustanovia* kráľa. Povedali teda olivovníku: ‚Vládni nad nami.‘+ 9 Ale olivovník im povedal: ‚Mám prestať dávať olej,* ktorým oslavujú Boha a ľudí, a ísť vládnuť* nad ostatnými stromami?‘ 10 Potom stromy povedali figovníku: ‚Vládni nad nami ty.‘ 11 Ale figovník im povedal: ‚Mám prestať prinášať svoje sladké, dobré ovocie a ísť vládnuť* nad ostatnými stromami?‘ 12 Preto stromy povedali viniču: ‚Poď, vládni nad nami ty.‘ 13 Vinič im odpovedal: ‚Mám prestať dávať mladé víno, ktoré rozradostňuje Boha a ľudí, a ísť vládnuť* nad stromami?‘ 14 Nakoniec všetky stromy povedali tŕnistému kru: ‚Poď, vládni nad nami.‘+ 15 Nato tŕnistý ker povedal stromom: ‚Ak ma naozaj chcete dosadiť* za kráľa, poďte a ukryte sa v mojom tieni. Ale ak nie, potom zo mňa vyšľahne oheň a pohltí libanonské cédre.‘

16 Konali ste poctivo a čestne, keď ste Abimelecha dosadili za kráľa?+ Preukázali ste Jerubbaalovi a jeho domácnosti dobro? Zachovali ste sa k nemu tak, ako si zaslúžil? 17 Môj otec bojoval za vás+ a riskoval svoj život,* aby vás zachránil z rúk Madiancov.+ 18 Ale vy ste sa dnes postavili proti domácnosti môjho otca a zabili ste jeho 70 synov na jednom kameni.+ Potom ste Abimelecha, syna jeho otrokyne,+ dosadili za kráľa nad sichemskými vodcami len preto, že je to váš brat. 19 Preto ak dnes konáte voči Jerubbaalovi a jeho domácnosti poctivo a čestne, radujte sa z Abimelecha a nech sa aj on raduje z vás. 20 Ale ak nie, nech z Abimelecha vyšľahne oheň a pohltí sichemských vodcov a Bet-Millo+ a nech vyšľahne oheň aj zo sichemských vodcov a z Bet-Milla a pohltí Abimelecha.“+

21 Nato Jotám+ utiekol do Beeru a usadil sa tam, lebo sa bál svojho brata Abimelecha.

22 Abimelech vládol* nad Izraelom tri roky. 23 Potom Boh dovolil, aby vzniklo nepriateľstvo* medzi Abimelechom a sichemskými vodcami, a tí ho zradili. 24 Bolo to preto, aby bolo pomstené násilie spáchané na 70 Jerubbaalových synoch a aby vinníci zaplatili za preliatu krv – Abimelech za to, že zabil svojich bratov,+ a sichemskí vodcovia za to, že ho v tom podporovali. 25 Sichemskí vodcovia rozostavili na vrcholkoch hôr mužov, aby striehli na Abimelecha, a tí okrádali všetkých, ktorí prechádzali okolo. Časom sa o tom Abimelech dozvedel.

26 Potom prišiel do Sichemu+ Ebedov syn Gaal so svojimi bratmi a získal si dôveru sichemských vodcov. 27 Obyvatelia Sichemu vyšli do svojich viníc, oberali hrozno a šliapali ho. Usporiadali slávnosť a potom vošli do chrámu svojho boha+ a jedli a pili a preklínali Abimelecha. 28 Vtedy Ebedov syn Gaal povedal: „Kto je Abimelech a kto je Sichem,* aby sme im slúžili? Nie je Abimelech synom Jerubbaala+ a nie je Zebul jeho splnomocnenec? Slúžte radšej synom Chamora, Sichemovho otca. Prečo by sme mali slúžiť Abimelechovi? 29 Keby som tomuto ľudu velil ja, Abimelecha by som zosadil.“ Potom vyzval Abimelecha: „Posilni svoje vojsko a vytiahni do boja.“

30 Keď Zebul, knieža toho mesta, počul slová Ebedovho syna Gaala, nahneval sa. 31 Preto tajne* vyslal poslov k Abimelechovi s odkazom: „Ebedov syn Gaal a jeho bratia sú v Sicheme a poburujú mesto proti tebe. 32 Vydaj sa v noci so svojimi mužmi na cestu, ukryte sa neďaleko mesta a čakajte v zálohe. 33 Skoro ráno, hneď ako vyjde slnko, vstaň a zaútoč na mesto. A keď Gaal so svojimi mužmi vyjdú proti tebe, urob všetko, čo môžeš, aby si ho porazil.“*

34 Abimelech a všetci jeho muži sa teda v noci vydali na cestu. Rozdelili sa na štyri oddiely a vyčkávali v úkryte blízko Sichemu. 35 Keď Ebedov syn Gaal vyšiel a postavil sa pri vchode do mestskej brány, Abimelech a jeho muži vystúpili z úkrytu. 36 Keď ich Gaal zbadal, povedal Zebulovi: „Pozri, nejakí ľudia schádzajú z vrchov.“ Ale Zebul mu povedal: „To nie sú ľudia, to sú len tiene vrchov.“

37 Gaal po chvíli znovu povedal: „Pozri, ľudia schádzajú z vrchu uprostred krajiny a jeden oddiel prichádza cestou od veľkého stromu Meonenim.“ 38 Zebul mu povedal: „Kde je teraz tvoje chvastanie? Veď si hovoril: ‚Kto je Abimelech, aby sme mu slúžili?‘+ Nie sú to práve tí, ktorými si pohrdol? Vyjdi teda a bojuj proti nim.“

39 A tak Gaal vyšiel na čele sichemských vodcov a bojoval s Abimelechom. 40 Abimelech však zahnal Gaala na útek a prenasledoval ho. A mnohí boli pobití a ich telá ležali až po vchod do mestskej brány.

41 Abimelech ďalej býval v Arume a Zebul+ vyhnal Gaala a jeho bratov zo Sichemu. 42 Na druhý deň ľudia začali vychádzať z mesta a Abimelech sa o tom dozvedel. 43 Vzal svojich mužov, rozdelil ich do troch oddielov a striehol v úkryte. Keď videl, že ľudia vychádzajú z mesta, napadol ich a pozabíjal. 44 Abimelech a muži, ktorí boli s ním, podnikli výpad a obsadili vchod do mestskej brány. Dva oddiely medzitým zaútočili na všetkých, ktorí boli mimo mesta, a pozabíjali ich. 45 Abimelech bojoval proti mestu celý deň a dobyl ho. Jeho obyvateľov pozabíjal, mesto zbúral+ a posypal ho soľou.

46 Keď sa o tom dopočuli všetci vodcovia sichemskej veže, hneď utekali do úkrytu* v El-Beritovom chráme.+ 47 Len čo sa Abimelech dozvedel, že sa tam zhromaždili všetci vodcovia sichemskej veže, 48 vyšiel so všetkými svojimi mužmi na vrch Calmón. Vzal do ruky sekeru, odsekol zo stromu konár, dal si ho na plece a povedal svojim mužom: „Čo ste videli urobiť mňa, urobte rýchlo aj vy!“ 49 A tak každý odsekol konár a šiel za Abimelechom. Potom konármi obložili úkryt a podpálili ho. Tak zomreli aj všetci ľudia zo sichemskej veže, asi 1 000 mužov a žien.

50 Potom Abimelech tiahol na Tebec, obľahol ho a dobyl. 51 Uprostred mesta stála opevnená veža. Všetci muži a ženy a všetci vodcovia mesta do nej utiekli, zatvorili sa tam a vyšli na strechu. 52 Abimelech sa dostal k veži a zaútočil na ňu. Keď prišiel k jej vchodu a chcel ju podpáliť, 53 nejaká žena mu na hlavu zhodila mlynský kameň a rozbila mu lebku.+ 54 Abimelech rýchlo zavolal sluhu, ktorý mu nosil zbrane, a povedal mu: „Vytas meč a zabi ma, aby o mne nepovedali: ‚Zabila ho žena.‘“ Jeho sluha ho teda prebodol a on zomrel.

55 Keď izraelskí muži videli, že Abimelech je mŕtvy, všetci sa vrátili domov. 56 Tak Boh odplatil Abimelechovi za zlo, ktoré urobil svojmu otcovi, keď zabil svojich 70 bratov.+ 57 Aj sichemským mužom Boh odplatil za všetko ich zlo. Tak sa na nich splnila kliatba Jerubbaalovho+ syna Jotáma.+

10 Po Abimelechovej smrti povstal na záchranu Izraela+ Tóla, syn Puu, syna Doda, muž z kmeňa Isachar. Býval v Šamire v hornatom kraji Efraima. 2 Súdil Izrael 23 rokov. Potom zomrel a bol pochovaný v Šamire.

3 Po ňom sa stal sudcom Gileádčan Jair a súdil Izrael 22 rokov. 4 Mal 30 synov, ktorí jazdili na 30 osloch. A mali 30 miest, ktoré sa dodnes volajú Chavvot-Jair+ a sú v krajine Gileád. 5 Potom Jair zomrel a bol pochovaný v Kamóne.

6 A Izraeliti začali znovu robiť to, čo je v Jehovových očiach+ zlé, a slúžiť Baalom,+ sochám Aštoret, bohom Aramu,* Sidónu a Moábu+ a bohom Ammóncov+ a Filištíncov.+ Opustili Jehovu a neslúžili mu. 7 Nato Jehova zahorel hnevom proti Izraelitom a vydal* ich do rúk Filištíncov a Ammóncov.+ 8 Od toho roku 18 rokov sužovali a kruto utláčali všetkých Izraelitov, ktorí boli na tej strane Jordánu, kde bola krajina Amorejcov, v Gileáde. 9 Ammónci prekračovali Jordán, aby bojovali aj proti kmeňu Júda, Benjamín a Efraim. Izraeliti sa dostali do veľkej tiesne. 10 Preto volali k Jehovovi o pomoc+ a hovorili: „Zhrešili sme proti tebe, náš Bože, pretože sme ťa opustili a slúžili sme Baalom.“+

11 Ale Jehova povedal Izraelitom: „Nezachraňoval som vás, keď vás utláčali Egypťania,+ Amorejci,+ Ammónci, Filištínci,+ 12 Sidónci, Amalekiti a Madianci? Keď ste ku mne volali, vyslobodzoval som vás z ich rúk. 13 Ale vy ste ma zase opustili a slúžili ste iným bohom.+ Preto vás už nezachránim.+ 14 Choďte k bohom, ktorých ste si vybrali, a k nim volajte o pomoc.+ Nech vás oni zachránia z vašej tiesne.“+ 15 Ale Izraeliti povedali Jehovovi: „Zhrešili sme. Urob s nami, čo uznáš za dobré. Len nás, prosíme, vysloboď.“ 16 A odstránili spomedzi seba cudzích bohov a začali slúžiť Jehovovi,+ a tak sa už nedokázal pozerať na* ich utrpenie.+

17 Časom boli Ammónci+ zvolaní do boja a utáborili sa v Gileáde. Izraeliti sa teda zhromaždili a utáborili sa v Micpe. 18 Gileádsky ľud a jeho kniežatá si medzi sebou hovorili: „Kto nás povedie v boji proti Ammóncom?+ Nech sa stane vodcom všetkých obyvateľov Gileádu.“

11 Gileádčan Jefta+ bol udatným bojovníkom. Bol synom prostitútky a jeho otcom bol Gileád. 2 Ale Gileádovi porodila synov aj jeho manželka. Keď synovia jeho manželky dospeli, vyhnali Jeftu a povedali mu: „Z majetku nášho otca nebudeš dediť nič, lebo si synom inej ženy.“ 3 Preto Jefta utiekol pred svojimi bratmi a usadil sa v krajine Tób. Tam sa k nemu zhromaždili muži, ktorí nemali prácu, a podnikali s ním výpady proti nepriateľom.

4 Po nejakom čase začali Ammónci bojovať proti Izraelu.+ 5 Keď Ammónci napadli Izrael, gileádski starší hneď išli za Jeftom, aby ho priviedli z krajiny Tób. 6 Povedali mu: „Poď, buď naším veliteľom v boji proti Ammóncom.“ 7 Ale Jefta povedal gileádskym starším: „Neboli ste to vy, ktorí ste ma tak nenávideli, že ste ma vyhnali z domu môjho otca?+ A teraz, keď ste v tiesni, idete za mnou?“ 8 Odpovedali mu: „Máš pravdu, ale ak teraz pôjdeš s nami a budeš bojovať proti Ammóncom, staneš sa naším vodcom, vodcom všetkých obyvateľov Gileádu.“+ 9 A tak im Jefta povedal: „Dobre, ak ma privediete späť, aby som bojoval proti Ammóncom, a Jehova mi ich vydá do rúk, stanem sa vaším vodcom!“ 10 Nato gileádski starší povedali Jeftovi: „Jehova je nám svedkom,* že urobíme, čo hovoríš.“ 11 Jefta teda išiel s gileádskymi staršími a ľud ho urobil svojím vodcom a veliteľom. A Jefta zopakoval všetky svoje slová pred Jehovom v Micpe.+

12 Potom Jefta poslal poslov k ammónskemu+ kráľovi s odkazom: „Čo máš proti mne, že si prišiel napadnúť moju krajinu?“ 13 Ammónsky kráľ teda povedal Jeftovým poslom: „Prišiel som, lebo keď Izraeliti vyšli z Egypta,+ zabrali moju krajinu od Arnónu+ po Jabbok a po Jordán.+ Teraz mi ju vráť podobrom.“ 14 Ale Jefta znovu poslal poslov k ammónskemu kráľovi, 15 aby mu povedali:

„Toto hovorí Jefta: ‚Izraeliti nezabrali krajinu Moábcov+ a krajinu Ammóncov.+ 16 Keď vyšli z Egypta, išli pustatinou až k Červenému moru+ a prišli do Kádeša.+ 17 Vtedy poslali poslov k edomskému+ kráľovi s odkazom: „Dovoľ nám, prosíme, prejsť cez tvoju krajinu.“ Ale edomský kráľ im nevyhovel. A poslali poslov aj k moábskemu+ kráľovi, ale ani ten nesúhlasil. Preto Izraeliti zostali v Kádeši.+ 18 Keď išli pustatinou, obišli územie Edomu+ a Moábu. Išli východne od Moábu+ a utáborili sa v blízkosti Arnónu. Ale hranicu Moábu+ neprekročili, keďže Arnón bol hranicou Moábu.

19 Potom Izraeliti poslali poslov k amorejskému kráľovi Sichonovi, ktorý vládol v Chešbone, a povedali mu: „Dovoľ nám, prosíme, prejsť cez tvoju krajinu na miesto, kam ideme.“+ 20 Ale Sichon nedôveroval Izraelitom, že chcú len prejsť cez jeho územie, a tak zhromaždil celé svoje vojsko, utáboril sa v Jahaci a bojoval proti nim.+ 21 Vtedy Jehova, Boh Izraela, vydal Sichona a celé jeho vojsko do rúk Izraelitov. Porazili ich a podmanili si celú krajinu, ktorú obývali Amorejci.+ 22 Obsadili celé územie Amorejcov od Arnónu po Jabbok a od pustatiny po Jordán.+

23 Bol to Jehova, Boh Izraela, kto vzal Amorejcom ich krajinu a dal ju svojmu ľudu,+ a ty chceš teraz Izraelitov vyhnať? 24 Ak ti tvoj boh Kemoš+ dá nejakú krajinu, nenecháš si ju? Aj my si necháme krajinu každého, koho náš Boh Jehova pred nami vyženie.+ 25 Si azda lepší ako moábsky kráľ Balak,+ Cipporov syn? Dal sa niekedy on do sporu s Izraelom alebo proti nemu bojoval? 26 Je to predsa už 300 rokov, čo Izraeliti bývajú v Chešbone a okolitých mestečkách*+ a v Aroeri a okolitých mestečkách a vo všetkých mestách, ktoré sú na brehoch Arnónu. Prečo si sa za ten čas nikdy nepokúsil dobyť ich späť?+ 27 Ja som sa proti tebe neprevinil, ale ty mi krivdíš, keď ma chceš napadnúť. Nech Jehova, ktorý je Sudcom,+ dnes rozsúdi Izraelitov a Ammóncov.‘“

28 Ale ammónsky kráľ nedbal na to, čo mu Jefta odkázal.

29 Na Jeftu začal pôsobiť Jehovov duch+ a on prešiel cez Gileád a územie kmeňa Manašše do gileádskeho Micpe+ a odtiaľ vytiahol do boja proti Ammóncom.

30 A Jefta dal slávnostný sľub+ Jehovovi: „Ak mi vydáš Ammóncov do rúk, 31 potom ten, kto mi prvý vyjde v ústrety z dverí môjho domu, keď sa vrátim ako víťaz* z boja proti Ammóncom, bude patriť tebe, Jehova,+ a toho dám ako zápalnú obeť.“*+

32 A tak Jefta vytiahol do boja proti Ammóncom a Jehova mu ich vydal do rúk. 33 Jefta dobyl územie od Aroeru až po Minit, 20 miest, a až po Ábel-Keramim a spôsobil Ammóncom ťažké straty. Tak si Izraeliti podrobili Ammóncov.

34 Potom šiel Jefta do svojho domu v Micpe.+ A tu mu vychádzala v ústrety jeho dcéra, hrala na tamburíne a tancovala. Bola jeho jediným dieťaťom. Okrem nej nemal syna ani dcéru. 35 Keď ju uvidel, roztrhol si odev a zvolal: „Ach nie, dcéra moja! Hlboko si ma zarmútila, lebo práve teba musím poslať preč. Dal som sľub Jehovovi a nemôžem ho zrušiť.“+

36 Ale ona mu povedala: „Môj otče, ak si dal sľub Jehovovi, splň ho,+ lebo Jehova ti pomohol pomstiť sa tvojim nepriateľom Ammóncom.“ 37 Potom povedala svojmu otcovi: „Len o jednu vec ťa prosím: Dovoľ mi odísť na dva mesiace do hôr, aby som mohla so svojimi priateľkami oplakať to, že sa nikdy nevydám.“*

38 „Choď!“ povedal jej. A dovolil jej odísť na dva mesiace do hôr s priateľkami, aby oplakávala, že sa nikdy nevydá. 39 Po dvoch mesiacoch sa vrátila k svojmu otcovi a on splnil svoj slávnostný sľub.+ Jeho dcéra nikdy nemala styk s mužom. A v Izraeli sa stalo zvykom,* 40 že mladé Izraelitky chodievali rok čo rok – štyri dni v roku – chváliť dcéru Gileádčana Jeftu.

12 Potom boli zvolaní efraimskí muži. Prekročili rieku, prišli do Cafonu* a povedali Jeftovi: „Prečo si nás nezavolal, keď si šiel bojovať proti Ammóncom?+ Podpálime tvoj dom i s tebou!“ 2 Ale Jefta im povedal: „Keď sme ja a môj ľud boli vo vojne s Ammóncami, žiadal som vás o pomoc, ale nevyslobodili ste ma z ich rúk. 3 Videl som, že mi nepomôžete, a preto som sa rozhodol riskovať vlastný život* a ísť proti Ammóncom sám.+ A Jehova mi ich vydal do rúk. Tak prečo ste dnes prišli bojovať proti mne?“

4 Vtedy Jefta zhromaždil všetkých gileádskych mužov,+ bojoval s Efraimovcami a porazil ich. Efraimovci predtým hovorili: „Vy, Gileádčania, síce bývate na území Efraima a Manaššeho, ale ste len utečenci z Efraima.“ 5 A gileádski muži obsadili jordánske brody,+ aby zabránili Efraimovcom prejsť. Vždy, keď sa nejaký Efraimovec pokúšal uniknúť, povedal: „Nechajte ma prejsť na druhú stranu.“ Vtedy sa ho gileádski muži spýtali: „Si Efraimovec?“ Keď odpovedal: „Nie!“, 6 povedali mu: „Tak povedz šibbolet.“ Ale on povedal „sibbolet“, lebo nevedel to slovo správne vysloviť. Nato ho tam pri jordánskych brodoch chytili a zabili. A tak padlo 42 000 Efraimovcov.

7 Gileádčan Jefta súdil Izrael šesť rokov. Potom zomrel a bol pochovaný vo svojom meste v Gileáde.

8 Po ňom súdil Izrael Ibcan z Betlehema.+ 9 Mal 30 synov a 30 dcér. Svoje dcéry vydal za mužov z iných rodov a pre svojich synov priviedol 30 žien, tiež z iných rodov. A súdil Izrael sedem rokov. 10 Potom Ibcan zomrel a bol pochovaný v Betleheme.

11 Po ňom sa stal sudcom v Izraeli Zebulúnovec Elon. Súdil Izrael desať rokov. 12 Potom Elon zomrel a bol pochovaný v Ajalone na území Zebulúna.

13 Po ňom súdil Izrael Abdon, syn Piratónčana Hillela. 14 Mal 40 synov a 30 vnukov, ktorí jazdili na 70 osloch. Súdil Izrael osem rokov. 15 Potom Abdon, syn Piratónčana Hillela, zomrel a bol pochovaný v Piratóne v pohorí Amalekitov+ na území Efraima.

13 A Izraeliti znovu začali robiť to, čo je v Jehovových očiach zlé.+ Preto ich Jehova vydal na 40 rokov do rúk Filištíncov.+

2 V tom čase žil istý muž z Córy,+ ktorý sa volal Manoach+ a pochádzal z kmeňa Dán.+ Jeho manželka bola neplodná, nemala deti.+ 3 Jedného dňa sa jej zjavil Jehovov anjel a povedal: „Hoci si neplodná a nemáš deti, otehotnieš a porodíš syna.+ 4 Odteraz dávaj pozor, aby si nepila víno ani iný alkohol+ a nejedla nič nečisté.+ 5 Otehotnieš a porodíš syna. Jeho hlavy sa nesmie dotknúť britva,+ pretože bude od narodenia* Božím nazirejcom* a bude zachraňovať Izrael z rúk Filištíncov.“+

6 Žena potom išla za svojím manželom a povedala mu: „Prišiel ku mne Boží muž a vyzeral ako anjel pravého Boha, vzbudzoval veľkú bázeň. Nepýtala som sa ho, odkiaľ je, ani mi nepovedal svoje meno.+ 7 Ale povedal mi: ‚Otehotnieš a porodíš syna. Odteraz nepi víno ani iný alkohol a nejedz nič nečisté, pretože dieťa bude od narodenia* až do dňa svojej smrti Božím nazirejcom.‘“

8 Vtedy sa Manoach obrátil na Jehovu s úpenlivou prosbou: „Prepáč mi, Jehova. Nech Boží muž, ktorého si poslal, príde znovu a poučí nás, ako máme vychovávať dieťa, ktoré sa narodí.“ 9 Pravý Boh teda Manoacha vypočul a anjel pravého Boha opäť prišiel k tej žene, keď bola na poli. Jej manžel Manoach s ňou nebol. 10 Žena rýchlo utekala za manželom a povedala mu: „Ukázal sa mi ten muž, ktorý za mnou prišiel minule.“+

11 Manoach vstal, išiel so svojou manželkou k tomu mužovi a spýtal sa ho: „Ty si ten muž, ktorý hovoril s mojou manželkou?“ „Som,“ odpovedal mu. 12 Nato Manoach povedal: „Nech sa splnia tvoje slová! Ako máme dieťa vychovávať a čo bude robiť?“+ 13 Jehovov anjel odpovedal Manoachovi: „Nech sa tvoja manželka vyhýba všetkému, o čom som jej hovoril.+ 14 Nemá jesť nič, čo pochádza z viniča, nemá piť víno ani iný alkohol+ a nemá jesť nič nečisté.+ Nech dodržiava všetko, čo som jej prikázal.“

15 A Manoach povedal Jehovovmu anjelovi: „Zostaň, prosím, pripravíme pre teba kozľa.“+ 16 Ale Jehovov anjel mu povedal: „Ak aj zostanem, nebudem nič jesť. Ale ak chceš predložiť zápalnú obeť Jehovovi, môžeš to urobiť.“ Manoach nevedel, že je to Jehovov anjel. 17 Potom sa Jehovovho anjela spýtal: „Ako sa voláš?+ Radi by sme ti preukázali poctu, keď sa tvoje slovo splní.“ 18 Ale Jehovov anjel mu povedal: „Prečo sa ma pýtaš na meno? Je neobyčajné.“

19 Potom vzal Manoach kozľa a obilnú obeť a obetoval to na skale Jehovovi. A vtedy Boh urobil pred očami Manoacha a jeho manželky niečo výnimočné: 20 Kým plameň z oltára vystupoval k nebu, Jehovov anjel vystúpil v tom plameni hore. Keď to Manoach a jeho manželka uvideli, padli tvárou k zemi. 21 Vtedy si Manoach uvedomil, že to bol Jehovov anjel. A Jehovov anjel sa im už viac nezjavil.+ 22 Manoach potom povedal svojej manželke: „Určite zomrieme, pretože sme videli Boha.“+ 23 Ale ona mu odpovedala: „Keby nás chcel Jehova usmrtiť, neprijal by od nás zápalnú+ a obilnú obeť, neukázal by nám to všetko a nepovedal by nám nič z toho, čo sme počuli.“

24 Neskôr porodila syna a dala mu meno Samson.+ Chlapec rástol a Jehova ho žehnal. 25 Časom naňho začal pôsobiť Jehovov duch+ v Machane-Dáne+ medzi Córou a Eštaolom.+

14 Samson išiel do Timny a tam uvidel jednu Filištínku.* 2 Keď sa vrátil domov, povedal svojmu otcovi a matke: „V Timne sa mi zapáčila jedna Filištínka. Vezmite mi ju za ženu.“ 3 Ale jeho rodičia mu povedali: „Prečo si nemôžeš nájsť ženu medzi svojimi príbuznými a vo svojom ľude?+ To si musíš zobrať manželku z neobrezaných Filištíncov?“ Ale Samson povedal otcovi: „Vezmi mi ju, lebo ona je pre mňa tá pravá.“* 4 Jeho rodičia si neuvedomovali, že je to od Jehovu, ktorý hľadal zámienku, aby mohol zasiahnuť proti Filištíncom. Lebo Filištínci v tom čase vládli nad Izraelom.+

5 Samson sa teda vybral so svojím otcom a matkou do Timny. Keď prichádzal k viniciam pri Timne, zrazu naňho s revom zaútočil lev.* 6 Vtedy mu Jehovov duch dal silu+ a on holými rukami leva roztrhol, akoby to bolo iba kozľa. Ale otcovi ani matke o tom nepovedal. 7 Potom prišiel do Timny, a keď sa s tou ženou porozprával, uistil sa, že je preňho naozaj tá pravá.+

8 Keď sa tam po nejakom čase vracal, aby si ju vzal domov,+ odbočil z cesty pozrieť sa na zdochlinu leva. A v mŕtvole leva bol včelí roj a med. 9 Nabral si med do rúk a pri chôdzi ho jedol. Keď sa pripojil k svojmu otcovi a matke, dal z neho aj im, ale nepovedal im, že ho vybral z mŕtveho leva.

10 Jeho otec zašiel za tou ženou a Samson tam usporiadal hostinu, lebo tak to robievali mladí muži. 11 Keď ho uvideli, dali mu 30 družbov, aby boli jeho sprievodom. 12 Samson im povedal: „Dám vám jednu hádanku. Ak ju počas siedmich dní hostiny uhádnete, dám vám 30 ľanových odevov a 30 rúch. 13 Ale ak ju neuhádnete, vy mi dáte 30 ľanových odevov a 30 rúch.“ Odpovedali mu: „Povedz nám svoju hádanku, chceme ju počuť.“ 14 A tak im povedal:

Tri dni sa im nedarilo uhádnuť hádanku. 15 Na štvrtý deň povedali Samsonovej manželke: „Vymysli niečo na svojho manžela,+ aby ti prezradil riešenie tej hádanky, a povedz nám ho. Inak ťa aj s domácnosťou tvojho otca upálime. To ste nás sem pozvali, aby ste nás obrali o majetok?“ 16 A Samsonova manželka začala pred ním plakať a hovoriť: „Ty ma vôbec nemáš rád. Ty ma nemiluješ!+ Dal si môjmu ľudu hádanku, ale mne si odpoveď neprezradil.“ Povedal jej: „Ani vlastnému otcovi a matke som ju neprezradil, tak prečo by som ju mal prezradiť tebe?“ 17 Ale ona pred ním plakala až do siedmeho dňa hostiny. Na siedmy deň jej nakoniec odpoveď prezradil, lebo na neho robila nátlak. A ona povedala riešenie hádanky svojmu ľudu.+ 18 Na siedmy deň pred západom slnka* mu teda muži z toho mesta povedali:

Odpovedal im:

19 Vtedy naňho začal pôsobiť Jehovov duch+ a on odišiel do Aškelónu.+ Tam zabil 30 mužov, vzal im odevy a dal ich tým, ktorí rozlúštili hádanku.+ Potom sa rozzúrený vrátil do domu svojho otca.

20 A Samsonovu manželku+ dali jednému z jeho družbov.+

15 Po nejakom čase, v období žatvy pšenice, vzal Samson kozľa a šiel navštíviť svoju manželku. Povedal: „Chcem vojsť k svojej manželke do jej izby.“* Ale jej otec mu to nedovolil. 2 Povedal: „Myslel som si, že sa ti sprotivila,+ a tak som ju dal tvojmu družbovi.+ Ale vezmi si jej mladšiu sestru, veď je krajšia ako ona.“ 3 Samson však povedal: „Tentoraz ma Filištínci nebudú môcť obviniť, že som im uškodil neoprávnene.“

4 Nato odišiel a nachytal 300 líšok. Vzal fakle, otočil vždy dve líšky chvostami k sebe a medzi ich chvosty pripevnil fakľu. 5 Potom fakle zapálil a líšky pustil do obilných polí Filištíncov. Podpálil všetko od snopu až po nezožaté obilie a aj vinice a olivové háje.

6 „Kto to urobil?“ pýtali sa Filištínci. „Samson, zať toho z Timny,“ povedali im. „Vraj za to, že mu vzal manželku a dal ju jeho družbovi.“+ A tak Filištínci vyšli a tú ženu i jej otca upálili.+ 7 Samson im potom povedal: „Keď vy takto, tak ja neprestanem, kým sa vám nepomstím.“+ 8 A bil ich rad za radom* a pobil ich naozaj mnoho. Potom zostúpil do jaskyne* v skalnom útese Etam a zostal tam bývať.

9 Neskôr Filištínci vyšli, utáborili sa na území Júdu a obsadili okolie Lechi.+ 10 „Prečo ste proti nám pritiahli?“ pýtali sa judskí muži. Odpovedali im: „Prišli sme, aby sme zajali* Samsona a urobili mu tak, ako on urobil nám.“ 11 A tak 3 000 judských mužov zišlo k jaskyni* v skalnom útese Etam a povedali Samsonovi: „Nevieš, že Filištínci nad nami vládnu?+ Prečo si nám to urobil?“ Odpovedal im: „Tak ako urobili oni mne, tak som urobil ja im.“ 12 Povedali mu: „Prišli sme ťa zajať,* aby sme ťa vydali Filištíncom.“ „Prisahajte mi, že vy sami ma nenapadnete,“ povedal im Samson. 13 Povedali mu: „Nezabijeme ťa, iba ťa zviažeme a vydáme ťa do ich rúk.“

Spútali ho teda dvoma novými povrazmi a odviedli ho od skalného útesu. 14 Keď prišiel k Lechi a uvideli ho Filištínci, začali víťazoslávne kričať. Vtedy naňho začal pôsobiť Jehovov duch+ a povrazy, ktorými bol zviazaný okolo ramien, sa pretrhli ako ľanové nite opálené ohňom a putá mu spadli z rúk.+ 15 Vtom zbadal čerstvú osliu čeľusť, siahol po nej a pobil ňou 1 000 mužov.+ 16 Nato povedal:

„Čeľusťou osla, jednu hromadu, dve hromady!

Čeľusťou osla som zabil 1 000 mužov.“+

17 Po týchto slovách odhodil čeľusť a nazval to miesto Ramat-Lechi.*+ 18 Potom pocítil veľký smäd a volal k Jehovovi: „To ty si dal svojmu sluhovi toto veľké víťazstvo. A teraz mám zomrieť od smädu a padnúť do rúk tých neobrezancov?“ 19 Boh teda urobil puklinu v priehlbine, ktorá bola v Lechi, a začala z nej vytekať voda.+ Keď sa Samson napil, vrátila sa mu sila* a zotavil sa. Preto nazval ten prameň En-Hakkore.* Je v Lechi dodnes.

20 Samson súdil Izrael za čias Filištíncov 20 rokov.+

16 Raz išiel Samson do Gazy. Uvidel tam prostitútku a vošiel do jej domu. 2 Medzi Gazanmi sa rozšírila správa: „Je tu Samson.“ A tak rozostavili hliadky a celú noc naňho striehli v mestskej bráne. Celý čas boli ticho a hovorili si: „Len čo začne svitať, zabijeme ho.“

3 Ale Samson tam ležal iba do polnoci. O polnoci vstal, chytil vráta mestskej brány a vytiahol ich aj so závorou a dvoma bočnými trámami. Vyložil si ich na plecia a vyniesol ich na vrchol vrchu, ktorý je naproti Hebronu.

4 Po nejakom čase sa zamiloval do jednej ženy z údolia* Sorek, ktorá sa volala Dalila.+ 5 Prišli za ňou filištínski vládcovia a povedali jej: „Skús od neho nejako zistiť,*+ v čom spočíva jeho veľká sila a ako ho môžeme premôcť, zviazať a ovládnuť. Za to ti každý dáme 1 100 kúskov striebra.“

6 Neskôr Dalila povedala Samsonovi: „Povedz mi, prosím, odkiaľ pochádza tvoja veľká sila a čím ťa možno zviazať a ovládnuť?“ 7 Samson jej povedal: „Ak ma zviažu siedmimi novými tetivami,* ktoré ešte nevyschli, zoslabnem a budem ako obyčajný človek.“ 8 Filištínski vládcovia jej teda priniesli sedem nových tetív, ktoré ešte nevyschli, a ona ho nimi zviazala. 9 Medzitým poslali do vnútornej miestnosti mužov, aby naňho striehli. Dalila zvolala: „Samson, Filištínci idú na teba!“ Nato roztrhol tetivy tak ľahko, ako sa trhá ľanová niť,* keď sa jej dotkne plameň.+ A tajomstvo jeho sily nebolo odhalené.

10 Potom Dalila povedala Samsonovi: „Ty si ma podviedol.* Klamal si mi. Ale teraz mi, prosím, prezraď, čím ťa možno zviazať.“ 11 Odpovedal jej: „Ak ma zviažu novými, ešte nepoužitými povrazmi, zoslabnem a budem ako obyčajný človek.“ 12 A tak Dalila vzala nové povrazy, zviazala ho nimi a zvolala: „Samson, Filištínci idú na teba!“ (Vo vnútornej miestnosti zatiaľ naňho striehli muži.) Nato roztrhol povrazy na rukách, akoby to boli nite.+

13 Potom Dalila povedala Samsonovi: „Až doteraz si ma vodil za nos a klamal si mi.+ Povedz mi, čím ťa možno zviazať.“ Povedal jej: „Stačí, ak mojich sedem vrkočov spletieš s tkáčskou osnovou.“ 14 Upevnila ich kolíkom a zvolala: „Samson, Filištínci idú na teba!“ On sa prebudil zo spánku a vytrhol tkáčsky kolík aj s osnovou.

15 A znovu mu vyčítala: „Ako môžeš hovoriť, že ma miluješ,+ keď svojím srdcom nie si pri mne? Už trikrát si ma oklamal a nepovedal si mi, v čom spočíva tvoja veľká sila.“+ 16 A deň čo deň domŕzala a robila naňho nátlak, až ho to* na smrť unavilo.+ 17 Nakoniec jej otvoril srdce a povedal jej: „Mojej hlavy sa ešte nikdy nedotkla britva, lebo od narodenia* som Boží nazirejec.+ Keby ma ostrihali,* moja sila by ma opustila a ja by som zoslabol a bol by som ako všetci ostatní ľudia.“

18 Keď Dalila videla, že jej otvoril srdce, okamžite poslala po filištínskych vládcov+ a odkázala im: „Príďte, lebo tentoraz mi otvoril celé svoje srdce.“ A tak filištínski vládcovia prišli k nej a priniesli jej aj peniaze. 19 A uspala ho na svojich kolenách. Potom zavolala jedného muža, aby mu ostrihal* jeho sedem vrkočov. Tak ho premohla, lebo stratil svoju silu. 20 Vtedy zvolala: „Samson, Filištínci idú na teba!“ Prebudil sa a povedal si: „Vyviaznem ako inokedy+ a vyslobodím sa.“ Nevedel však, že Jehova ho opustil. 21 Filištínci ho teda chytili, vypichli mu oči a odviedli ho do Gazy. Tam ho spútali dvoma medenými okovami a vo väznici musel mlieť obilie. 22 A na oholenej hlave mu začali znovu rásť vlasy.+

23 Po nejakom čase sa filištínski vládcovia zhromaždili, aby predložili veľkú obeť svojmu bohu Dágonovi+ a aby oslavovali. Hovorili: „Náš boh nám vydal nášho nepriateľa Samsona do rúk!“ 24 Keď ľudia uvideli sochu svojho boha, začali ho chváliť a hovorili: „Náš boh nám vydal do rúk nášho nepriateľa, ktorý pustošil našu krajinu+ a pozabíjal toľko našich ľudí.“+

25 A keďže boli v dobrej nálade, povedali: „Priveďte Samsona, nech sa pobavíme.“ Priviedli teda Samsona z väznice, aby ich zabával, a postavili ho medzi stĺpy. 26 Samson povedal chlapcovi, ktorý ho viedol za ruku: „Pomôž mi nahmatať stĺpy, ktoré podopierajú tento dom, nech sa o ne opriem.“ 27 (Mimochodom, dom bol plný ľudí. Boli tam všetci filištínski vládcovia a na streche bolo asi 3 000 mužov a žien, ktorí sa zabávali na Samsonovi.)

28 A Samson+ zvolal k Jehovovi: „Zvrchovaný Pán Jehova, spomeň si na mňa, prosím, a ešte raz ma posilni,+ Bože, nech sa pomstím Filištíncom za jedno zo svojich dvoch očí.“+

29 Nato sa Samson zaprel do dvoch prostredných stĺpov, ktoré podopierali dom, do jedného pravou a do druhého ľavou rukou. 30 A zvolal: „Nech zomriem* s Filištíncami!“ Potom sa zaprel z celej sily a dom padol na filištínskych vládcov a na všetkých, ktorí v ňom boli.+ A tak pri svojej smrti zabil viac Filištíncov ako počas svojho života.+

31 Neskôr prišli jeho bratia a celá rodina jeho otca, vzali jeho telo a pochovali ho medzi Córou+ a Eštaolom v hrobke jeho otca Manoacha.+ Samson súdil Izrael 20 rokov.+

17 V hornatom kraji Efraima+ žil muž, ktorý sa volal Micheáš. 2 Raz povedal svojej matke: „Pamätáš sa na tých 1 100 kúskov striebra, ktoré ti ukradli a nad ktorými si v mojej prítomnosti vyslovila kliatbu? To striebro je u mňa, ja som ho vzal.“ A matka mu povedala: „Nech ťa Jehova požehná, syn môj.“ 3 Vrátil jej teda tých 1 100 kúskov striebra, ale ona povedala: „Zasvätím to striebro Jehovovi. Nech sa zaň urobia dve sochy, ktoré budú tvoje, jedna tesaná a druhá odliata z kovu.+ To striebro ti dávam.“

4 A tak keď vrátil striebro svojej matke, vzala 200 kúskov striebra a dala ich kovotepcovi. Ten urobil dve sochy, jednu tesanú a druhú odliatu z kovu. A postavili ich do Micheášovho domu. 5 Micheáš mal svätyňu a urobil efod+ a sochy terafim*+ a ustanovil* jedného zo svojich synov, aby mu slúžil ako kňaz.+ 6 V tých dňoch Izrael nemal kráľa.+ Každý robil to, čo sám považoval za správne.*+

7 V Betleheme+ na území Júdu býval jeden mladý muž a bol to Lévita.+ Istý čas býval medzi Júdejcami, 8 ale potom odišiel z Betlehema, aby sa usadil niekde inde. Cestou prišiel do hornatého kraja Efraima k Micheášovmu domu.+ 9 „Odkiaľ prichádzaš?“ spýtal sa ho Micheáš. On mu odpovedal: „Som Lévita z judského Betlehema a hľadám miesto, kde by som sa usadil.“ 10 A tak mu Micheáš povedal: „Zostaň u mňa a slúž mi ako radca* a kňaz. Budem ti dávať desať kúskov striebra ročne a k tomu oblečenie a stravu.“ Lévita teda vošiel do jeho domu. 11 Ten mladý muž súhlasil, že uňho zostane, a stal sa mu akoby jedným z jeho synov. 12 Micheáš ho ustanovil,* aby mu slúžil ako kňaz.+ A býval v Micheášovom dome. 13 Micheáš si povedal: „Teraz viem, že Jehova bude ku mne dobrý, lebo mojím kňazom sa stal Lévita.“

18 V tých dňoch nemal Izrael kráľa.+ Kmeň Dán+ si hľadal miesto na bývanie, lebo dovtedy sa mu ešte nepodarilo dobyť územie, ktoré dostal do dedičstva uprostred izraelských kmeňov.+

2 Preto Dánovci vyslali päť mužov zo svojho kmeňa, odvážnych mužov z Córy a Eštaolu,+ aby išli na výzvedy a preskúmali krajinu. Povedali im: „Choďte a preskúmajte krajinu.“ Keď prišli do hornatého kraja Efraima k Micheášovmu domu,+ prenocovali tam. 3 Pri Micheášovom dome spoznali po hlase* mladého Lévitu, a tak prišli za ním a pýtali sa ho: „Kto ťa sem priviedol? Čo tu robíš? Čo ťa tu drží?“ 4 Porozprával im, čo preňho Micheáš urobil, a povedal: „Najal si ma, aby som mu slúžil ako kňaz.“+ 5 Požiadali ho: „Spýtaj sa, prosíme, Boha, či bude naša cesta úspešná.“ 6 Kňaz im povedal: „Choďte v pokoji. Jehova bude na vašej ceste s vami.“

7 Tých päť mužov teda išlo ďalej a prišli do Lajiša.+ Videli, že miestni ľudia žijú podobne ako Sidónci, boli vo všetkom sebestační. Žili v pokoji a bezstarostne+ a nikto na ich krajinu neútočil a neznepokojoval ich. Bývali ďaleko od Sidóncov a s nikým iným sa nestýkali.

8 Keď sa vrátili do Córy a Eštaolu,+ ich bratia sa ich opýtali: „Čo ste zistili?“ 9 Odpovedali: „Vyjdime proti nim, lebo sme videli, že je to veľmi dobrá krajina. Prečo váhate? Nezdržujte sa a obsaďte tú krajinu. 10 Keď tam prídete, uvidíte, že ľudia sú tam bezstarostní+ a krajina je rozľahlá. Boh vám ju dal do rúk. Na tom mieste je všetko, čo môže krajina poskytnúť.“+

11 A tak 600 ozbrojených mužov z kmeňa Dán vytiahlo z Córy a Eštaolu.+ 12 Vyšli a utáborili sa pri Kirjat-Jearime+ na území Júdu. Preto sa to miesto západne od Kirjat-Jearimu dodnes nazýva Machane-Dán.*+ 13 Odtiaľ prešli do hornatého kraja Efraima a prišli k Micheášovmu domu.+

14 Vtedy tých päť mužov, ktorí boli preskúmať lajišskú krajinu,+ povedalo svojim bratom: „Viete, že v týchto domoch je efod, sochy terafim* a jedna tesaná socha a jedna odliata z kovu?+ Porozmýšľajte, čo s tým.“ 15 Zastavili sa teda a tých päť mužov išlo za mladým Lévitom,+ ktorého dom bol vedľa Micheášovho domu, a opýtali sa ho, ako sa mu darí. 16 Zatiaľ 600 ozbrojených mužov z kmeňa Dán+ stálo pri bráne. 17 Piati muži, ktorí boli preskúmať krajinu,+ vošli dnu, aby vzali tesanú sochu, efod,+ sochy terafim*+ i sochu odliatu z kovu.+ (Kňaz+ stál pri bráne so 600 ozbrojenými mužmi.) 18 Keď vošli do Micheášovho domu, vzali tesanú sochu, efod, sochy terafim* i sochu odliatu z kovu. „Čo to robíte?“ pýtal sa ich kňaz. 19 Ale oni mu povedali: „Buď ticho. Mlč.* Poď s nami a staň sa nám radcom* a kňazom. Čo je lepšie: aby si bol kňazom pre domácnosť jedného muža+ alebo aby si sa stal kňazom pre kmeň a rod v Izraeli?“+ 20 Kňazovi sa to zapáčilo. Vzal teda efod, sochy terafim* a tesanú sochu+ a odišiel s nimi.

21 Potom sa Dánovci znovu vydali na cestu. Deti, dobytok a cennosti umiestnili na čelo sprievodu. 22 Keď už boli v určitej vzdialenosti od Micheášovho domu, muži, ktorí bývali v jeho susedstve, sa zhromaždili a pustili sa za nimi. Nakoniec ich dostihli. 23 Keď na nich volali, Dánovci sa otočili a opýtali sa Micheáša: „Čo sa deje? Prečo si prišiel s toľkými ľuďmi?“ 24 Odpovedal im: „Vzali ste mi bohov, ktorých som urobil, aj môjho kňaza. Nič ste mi nenechali. Ako sa ma môžete pýtať‚ čo sa deje?“ 25 Nato mu Dánovci povedali: „Nevykrikuj na nás, lebo vás nahnevaní muži* napadnú a prídeš o život* ty i celá tvoja domácnosť.“ 26 A šli ďalej. Micheáš videl, že sú silnejší ako on, a tak sa vrátil domov.

27 Keď vzali bohov, ktorých Micheáš urobil, spolu s jeho kňazom, došli k Lajišu,+ kde ľudia žili v pokoji a bezstarostne.+ Pobili ich mečom a mesto vypálili. 28 Nikto im neprišiel na pomoc, lebo od Sidónu to bolo ďaleko a s nikým iným sa nestýkali. Lajiš ležal v údolnej rovine, ktorá patrila k Bet-Rechobu.+ Potom mesto znovu vystavali a usadili sa v ňom. 29 A pomenovali ho Dán+ po svojom praotcovi Dánovi, ktorý sa narodil Izraelovi.+ Ale pôvodne sa to mesto volalo Lajiš.+ 30 Dánovci tam postavili tú tesanú sochu+ a Jonatán,+ syn Mojžišovho syna Geršoma,+ a jeho synovia sa stali kňazmi pre kmeň Dánovcov až do dňa, keď boli obyvatelia krajiny odvedení do vyhnanstva. 31 A tesaná socha, ktorú urobil Micheáš, tam stála po celý čas, čo bol dom pravého Boha v Šíle.+

19 V tých dňoch, keď Izrael nemal kráľa,+ si istý Lévita, ktorý v tom čase býval v odľahlej časti hornatého kraja Efraima,+ vzal za vedľajšiu manželku* jednu ženu z judského Betlehema.+ 2 Ona mu však bola neverná a odišla od neho do domu svojho otca v judskom Betleheme. Zostala tam štyri mesiace. 3 Potom jej manžel išiel za ňou presvedčiť ju, nech sa vráti. Mal so sebou sluhu a dva osly. Prišiel k domu jej otca a ona ho pozvala ďalej. Keď ho jej otec uvidel, potešil sa, že sa s ním stretáva, 4 a presvedčil ho, aby uňho zostal tri dni. Jedli a pili a on tam zostával cez noc.

5 Na štvrtý deň, keď skoro ráno vstali, aby sa vydali na cestu, otec mladej ženy povedal svojmu zaťovi: „Najedz sa, aby si mal silu,* a potom môžete ísť.“ 6 A tak si obaja sadli a začali jesť a piť. Potom mu otec mladej ženy povedal: „Prosím ťa, zostaň tu cez noc a cíť sa dobre.“* 7 Keď muž vstal a chcel odísť, jeho svokor naňho naliehal, a tak tam opäť prenocoval.

8 Piaty deň skoro ráno vstal, aby sa vydal na cestu, ale otec mladej ženy mu povedal: „Prosím, najedz sa, aby si mal silu.“* A zdržiavali sa pri jedle, až deň pokročil. 9 Potom muž vstal, aby sa so svojou manželkou a sluhom vydali na cestu, ale jeho svokor, otec mladej ženy, mu povedal: „Pozri, zvečerieva sa, zostaň, prosím, cez noc. O chvíľu je tma. Urob si pohodlie a prenocuj tu. Zajtra sa skoro ráno vydáte na cestu a pôjdete domov.“* 10 Ale on tam už nechcel zostať ďalšiu noc. Preto vstal, odišiel a dostal sa až k Jebuzu, čiže k Jeruzalemu.+ Mal so sebou dva osedlané osly, manželku a sluhu.

11 Keď boli blízko Jebuzu, deň už veľmi pokročil, a tak sluha povedal svojmu pánovi: „Nezastavíme sa v tomto meste Jebuzejcov, aby sme tu prenocovali?“ 12 Ale jeho pán mu povedal: „Nemali by sme sa zastavovať v meste cudzincov, ktorí nepatria k Izraelitom. Pôjdeme ďalej až do Gibey.“+ 13 Potom dodal: „Pokúsme sa dostať do Gibey alebo do Rámy+ a prenocujme v jednom z tých miest.“ 14 Išli teda ďalej. Keď boli blízko Gibey na území kmeňa Benjamín, slnko už zapadalo.

15 A tak sa zastavili v Gibei, aby tam prenocovali. Keď vošli do mesta, posadili sa na námestí, ale nikto ich nepozval na noc k sebe domov.+ 16 Nakoniec sa tam objavil nejaký starec, ktorý sa v ten večer vracal z práce na poli. Pochádzal z hornatého kraja Efraima+ a nejaký čas býval v Gibei, ale obyvatelia toho mesta boli Benjamínovci.+ 17 Keď zbadal pocestného na námestí, povedal mu: „Odkiaľ prichádzaš a kam ideš?“ 18 On mu odpovedal: „Ideme z judského Betlehema do odľahlej časti hornatého kraja Efraima, odkiaľ pochádzam. Bol som v judskom Betleheme+ a idem do Jehovovho domu,* ale nikto ma k sebe nepozval na noc. 19 Máme dosť slamy i krmiva pre naše osly+ a mám aj chlieb+ a víno pre seba, pre ženu a pre nášho sluhu. Nič nám nechýba.“ 20 Starec mu povedal: „U mňa budeš vítaný!* Rád sa postarám o všetko, čo potrebuješ. Len nezostávaj cez noc na námestí.“ 21 A priviedol ho do svojho domu a dal oslom krmivo. Potom si umyli nohy a začali jesť a piť.

22 Zatiaľ čo sedeli pri jedle, okolo domu sa zhromaždili naničhodníci z toho mesta. Búchali na dvere a volali na starca, majiteľa domu: „Vyveď toho muža, ktorý prišiel do tvojho domu!“ Chceli ho znásilniť.+ 23 Vtedy majiteľ domu vyšiel a povedal im: „Nie, moji bratia, prosím, nerobte nič zlé. Ten muž je hosťom v mojom dome. Nedopúšťajte sa takej nehanebnosti. 24 Tu je moja dcéra, panna, a je tu aj manželka toho muža. Tie vám vyvediem a môžete ich ponížiť, ak na tom trváte.*+ No voči tomu mužovi sa nesmiete dopustiť takej nehanebnosti.“

25 Ale nechceli ho počúvať. Lévita teda vzal svoju manželku+ a vyviedol im ju von. Znásilňovali a zneužívali ju celú noc až do rána. Potom ju na úsvite poslali preč. 26 Nadránom sa žena vrátila a padla pri vchode do domu, v ktorom bol jej pán, a ležala tam, až kým sa nerozvidnelo. 27 Keď jej pán ráno vstal a otvoril dvere domu, aby pokračoval v ceste, uvidel, že jeho manželka leží pri vchode do domu, s rukami na prahu. 28 Povedal jej: „Vstaň, ideme.“ Ale neodpovedala. A tak ju vyložil na osla a vydal sa na cestu domov.

29 Keď prišiel domov, vzal veľký nôž, rozrezal telo svojej manželky na 12 častí, končatinu po končatine, a každému izraelskému kmeňu poslal jednu časť. 30 Každý, kto to videl, povedal: „Niečo také sa ešte nikdy nestalo ani nebolo vidieť odvtedy, ako Izraeliti vyšli z Egypta, až dodnes. Zamyslite sa,* poraďte sa+ a povedzte, čo s tým.“

20 A všetci Izraeliti z územia od Dánu+ po Beer-Šebu a aj z krajiny Gileád+ vyšli a spoločne* sa zhromaždili pred Jehovom v Micpe.+ 2 Vodcovia ľudu zo všetkých izraelských kmeňov zaujali svoje miesta v zbore Božieho ľudu. Pešiakov vyzbrojených mečom bolo 400 000.+

3 A Benjamínovci sa dopočuli, že sa izraelskí muži zišli v Micpe.

Izraeliti sa spýtali: „Povedzte, ako sa stala tá hrozná vec?“+ 4 Nato Lévita,+ manžel zavraždenej ženy, povedal: „So svojou vedľajšou manželkou* som prišiel do Gibey+ na území Benjamína, aby sme tam prenocovali. 5 A obyvatelia* Gibey v noci obkľúčili dom, kde som bol, a chceli ma zabiť. Ale namiesto toho znásilnili moju manželku a ona zomrela.+ 6 Pretože sa v Izraeli dopustili takého hanebného a potupného skutku, zobral som jej telo a rozsekal som ho na kusy, ktoré som rozposlal po celom území Izraela.+ 7 A teraz, všetok izraelský ľud, dajte návrhy a poraďte, čo robiť.“+

8 Nato všetok ľud naraz* vstal so slovami: „Nikto z nás nepôjde do svojho stanu a nevráti sa do svojho domu. 9 S Gibeou urobíme toto: Vytiahneme proti nej, ako určí lós.+ 10 Zo všetkých kmeňov Izraela vyberieme 10 mužov zo 100 a 100 z 1 000 a 1 000 z 10 000 a tí zaobstarajú potraviny pre vojsko, aby mohlo zasiahnuť proti obyvateľom Benjamínovej Gibey a potrestať ich za tú nehanebnosť, ktorej sa dopustili v Izraeli.“ 11 A tak sa všetci izraelskí muži zhromaždili ako jeden muž, ako spojenci, a pritiahli proti mestu.

12 Izraelské kmene potom poslali mužov ku všetkým príslušníkom kmeňa Benjamín so slovami: „Aká hrozná vec sa to stala medzi vami? 13 Vydajte tých naničhodníkov z Gibey,+ aby sme ich usmrtili a odstránili zlo z Izraela.“+ Ale Benjamínovci nechceli počúvať svojich izraelských bratov.

14 Benjamínovci sa potom zhromaždili zo svojich miest ku Gibei, aby vytiahli do boja proti izraelským mužom. 15 Okrem 700 vycvičených mužov z Gibey povolali v ten deň zo svojich miest 26 000 mužov ozbrojených mečom. 16 V ich vojsku bolo 700 vycvičených mužov, ľavákov. Každý z nich dokázal strieľať kameňmi z praku navlas presne a neminúť cieľ.

17 Z ostatných kmeňov Izraela bolo povolaných 400 000 mužov ozbrojených mečom.+ Všetci boli skúsenými bojovníkmi. 18 Izraeliti vyšli do Bételu a opýtali sa tam Boha:+ „Kto z nás má vytiahnuť v čele do bitky proti Benjamínovcom?“ Jehova odpovedal: „Nech ako prvý vytiahne Júda.“

19 Izraeliti ráno vstali a utáborili sa pri Gibei.

20 Potom vytiahli do boja proti Benjamínovcom a pri Gibei sa rozostavili do bojového šíku. 21 Ale Benjamínovci vyrazili z Gibey a v ten deň pobili 22 000 izraelských mužov. 22 No muži z izraelského vojska prejavili odvahu a znovu sa zoradili do bojového šíku na tom istom mieste ako v prvý deň. 23 Izraeliti vyšli do Bételu a plakali pred Jehovom až do večera a pýtali sa Jehovu: „Máme znovu vytiahnuť do boja proti našim bratom Benjamínovcom?“+ A Jehova povedal: „Vytiahnite proti nim.“

24 Izraeliti sa teda na druhý deň vydali do boja proti Benjamínovcom. 25 Lenže tí aj na druhý deň vyrazili proti nim z Gibey a pozabíjali ďalších 18 000 Izraelitov+ ozbrojených mečom. 26 Všetci izraelskí muži potom vyšli do Bételu a tam sedeli a plakali pred Jehovom.+ V ten deň sa postili+ až do večera a obetovali Jehovovi zápalné obete+ a obete spoločenstva.+ 27 A pýtali sa Jehovu, čo robiť,+ lebo v tých dňoch tam bola truhla zmluvy pravého Boha. 28 V tom čase pri nej slúžil* Pinchas,+ syn Áronovho syna Eleazára. Izraeliti sa spýtali: „Máme znovu vytiahnuť do boja proti našim bratom Benjamínovcom alebo máme prestať proti nim bojovať?“+ Jehova im odpovedal: „Vytiahnite, pretože zajtra vám ich vydám do rúk.“ 29 A tak Izraeliti všade okolo Gibey rozostavili mužov do zálohy.+

30 Na tretí deň Izraeliti vyšli proti Benjamínovcom a tak ako predtým sa zoradili do bojového šíku proti Gibei.+ 31 Keď Benjamínovci zaútočili na izraelské vojsko, nechali sa odlákať od mesta.+ A začali napádať a zabíjať niektorých izraelských mužov tak ako predtým. Na cestách, z ktorých jedna vedie do Bételu a druhá do Gibey, padlo asi 30 izraelských mužov.+ 32 A tak si Benjamínovci povedali: „Porazíme ich ako predtým.“+ Ale Izraeliti si povedali: „Ustúpime a odlákame ich od mesta na cesty.“ 33 Všetci muži Izraela teda vstali zo svojho miesta a zoradili sa do bojového šíku v Baal-Tamare, zatiaľ čo Izraeliti, ktorí boli v zálohe v okolí Gibey, vyrazili do útoku. 34 A tak sa 10 000 vycvičených mužov z celého Izraela presunulo pred Gibeu a strhol sa prudký boj. Benjamínovci však netušili, že im hrozí nešťastie.

35 Jehova dal Izraelitom víťazstvo nad Benjamínovcami+ a v ten deň z nich pobili 25 100 mužov ozbrojených mečom.+

36 Keď izraelskí muži ustupovali, Benjamínovci si mysleli, že ich porazia.+ Ale oni ustupovali preto, lebo dôverovali zálohe, ktorú postavili pri Gibei.+ 37 Vojaci, ktorí striehli v zálohe, konali rýchlo a vyrazili proti Gibei. Prešli celým mestom a pobili mečom všetkých jeho obyvateľov.

38 Izraelskí muži boli dohodnutí s mužmi v zálohe, že im dajú signál dymom vystupujúcim z mesta.

39 Keď sa Izraeliti dali na ústup, Benjamínovci ich začali napádať a zabili asi 30 izraelských mužov.+ Hovorili si: „Určite ich zase porazíme, tak ako v predošlej bitke.“+ 40 Ale z mesta začal vystupovať dymový signál. Keď sa Benjamínovci otočili, videli, že celé mesto je v plameňoch a šľahajú až k nebu. 41 Vtedy sa izraelskí muži obrátili a vyrazili do útoku. Benjamínovci sa zdesili, lebo videli, že ich dostihlo nešťastie. 42 A tak sa dali pred izraelskými mužmi na ústup smerom k pustatine, ale tí ich prenasledovali a zabíjali. A pripojili sa k nim aj muži, ktorí vyšli z okolitých miest. 43 Obkľúčili Benjamínovcov a neúnavne ich prenasledovali. Rozdrvili ich priamo pred Gibeou, na východ od nej. 44 Tak padlo z kmeňa Benjamín 18 000 mužov, všetko udatných bojovníkov.+

45 Ostatní Benjamínovci sa obrátili a dali sa na útek do pustatiny ku skale Rimmon.+ Izraeliti zabili* 5 000 z nich na cestách a ďalej ich prenasledovali až ku Gidomu. A zabili z nich ďalších 2 000 mužov. 46 V ten deň padlo z kmeňa Benjamín 25 000 mužov ozbrojených mečom,+ všetko udatných bojovníkov. 47 Ale 600 mužov utieklo do pustatiny ku skale Rimmon a zostali tam štyri mesiace.

48 A izraelskí muži sa vrátili a vo všetkých mestách kmeňa Benjamín pobili mečom ľudí aj dobytok, všetko, čo zostalo. A všetky mestá, do ktorých prišli, vypálili.

21 Izraelskí muži vyslovili v Micpe+ túto prísahu: „Nikto z nás nedá svoju dcéru za manželku Benjamínovcovi.“+ 2 Potom Izraeliti prišli do Bételu+ a sedeli tam pred pravým Bohom až do večera a hlasno a horko plakali. 3 A hovorili: „Jehova, Bože Izraela, prečo sa to stalo? Prečo dnes v Izraeli chýba jeden kmeň?“ 4 Na druhý deň skoro ráno vstali, postavili tam oltár a obetovali na ňom zápalné obete a obete spoločenstva.+

5 Potom Izraeliti povedali: „Kto zo všetkých izraelských kmeňov neprišiel, keď sme sa zhromaždili pred Jehovom?“ Lebo vtedy slávnostne prisahali, že každý, kto neprišiel pred Jehovu do Micpy, bude bez milosti usmrtený. 6 A Izraeliti smútili nad tým, čo sa stalo s ich bratmi Benjamínovcami. Povedali: „Dnes bol z Izraela odťatý jeden kmeň. 7 Čo urobíme? Ako zaobstaráme manželky pre tých, ktorí zostali z Benjamínovcov, keď sme prisahali pred Jehovom,+ že im nedáme žiadnu zo svojich dcér?“+

8 Pýtali sa: „Kto z izraelských kmeňov neprišiel k Jehovovi do Micpy?“+ A ukázalo sa, že do tábora, kde sa zhromaždili, neprišiel nikto z Jabeš-Gileádu. 9 Keď spočítali ľud, zistili, že z obyvateľov Jabeš-Gileádu tam nebol nikto. 10 Vyslali tam teda 12 000 najudatnejších mužov a prikázali im: „Choďte a pobite mečom obyvateľov Jabeš-Gileádu, aj ženy a deti.+ 11 Postupujte takto: Zabite každého muža a ženu. Nechajte nažive iba ženy, ktoré sú ešte panny.“ 12 Medzi obyvateľmi Jabeš-Gileádu našli 400 dievčat, panien, ktoré ešte nemali styk s mužom. Priviedli ich teda do tábora v Šíle,+ ktoré je v kanaánskej krajine.

13 Vtedy celé zhromaždenie poslalo odkaz Benjamínovcom, ktorí boli na skale Rimmon,+ a ponúkli im mier. 14 A tak sa Benjamínovci vrátili na svoje územie a Izraeliti im dali ženy z Jabeš-Gileádu, ktoré nechali nažive.+ Ale nebolo ich dosť pre všetkých. 15 A Izraelitom bolo ľúto, čo sa stalo s Benjamínovcami,+ pretože Jehova spôsobil medzi kmeňmi Izraela rozkol. 16 Starší zo zhromaždenia povedali: „Ako zaobstaráme manželky pre ostatných, keď boli všetky ženy z Benjamína usmrtené?“ 17 Odpovedali: „Nechceme, aby v Izraeli zanikol celý jeden kmeň. Preto musíme Benjamínovcom umožniť, aby zachovali svoje dedičstvo. 18 Ale my im nemôžeme dať svoje dcéry za manželky, lebo sme prisahali: ‚Prekliaty je ten, kto dá manželku Benjamínovcovi.‘“+

19 Potom povedali: „Každý rok býva Jehovov sviatok v Šíle,+ ktoré je severne od Bételu, východne od cesty, ktorá vedie z Bételu do Sichemu, a južne od Lebóny.“ 20 A tak prikázali Benjamínovcom: „Choďte a striehnite vo viniciach. 21 Keď uvidíte, že zo Šíla vychádzajú dievčatá,* aby tancovali kolové tance, vyjdite z viníc a každý si uneste manželku a vráťte sa do Benjamínovej krajiny. 22 Keby sa ich otcovia alebo bratia prišli na nás sťažovať, povieme im: ‚Urobte nám láskavosť a pomôžte im, lebo sme v boji nemohli zaobstarať manželku pre každého z nich+ a vy ste im nemohli dať manželku, lebo by ste porušili prísahu.‘“+

23 A Benjamínovci to tak urobili a každý z nich si spomedzi tancujúcich žien odviedol manželku. Potom sa vrátili na svoje územie, ktoré mali v dedičstve, znova vystavali svoje mestá+ a usadili sa v nich.

24 A Izraeliti sa odtiaľ rozišli každý k svojmu kmeňu a k svojmu rodu. Každý sa vrátil na územie, ktoré mal v dedičstve.

25 V tých dňoch Izrael nemal kráľa.+ Každý robil to, čo považoval za správne.*