RÚT

1 V čase, keď vládli* sudcovia,+ v krajine nastal hlad. A istý muž odišiel so svojou manželkou a dvoma synmi z judského Betlehema,+ aby býval ako cudzinec na území* Moábu.+ 2 Ten muž sa volal Elimelech,* jeho manželka sa volala Noemi* a ich synovia sa volali Machlon* a Kiljon.* Boli to Efraťania z judského Betlehema. Prišli do Moábu a usadili sa tam.

3 Po nejakom čase Noemin manžel Elimelech zomrel a ona zostala sama s dvoma synmi. 4 Tí si neskôr vzali za manželky Moábky. Jedna sa volala Orpa a druhá Rút.+ A bývali tam asi desať rokov. 5 Potom zomreli aj Noemini dvaja synovia, Machlon a Kiljon, a ona zostala bez synov i bez manžela. 6 Keď sa dopočula, že Jehova obrátil pozornosť na svoj ľud a dal mu bohatú úrodu,* vydala sa so svojimi nevestami na cestu, aby sa z Moábu vrátila domov.

7 Noemi teda s oboma svojimi nevestami odišla z miesta, kde bývala. Keď boli na ceste späť do judskej krajiny, 8 povedala svojim nevestám: „Choďte, vráťte sa každá do domu svojej matky. Kiež vám Jehova prejaví vernú lásku,+ tak ako ste ju vy prejavovali svojim manželom, ktorí zomreli, i mne. 9 Kiež Jehova dá,* aby ste našli bezpečie* každá v dome svojho manžela.“+ Potom ich pobozkala a ony sa hlasno rozplakali. 10 A hovorili jej: „Nie, my pôjdeme s tebou k tvojmu ľudu.“ 11 Ale Noemi povedala: „Vráťte sa, dcéry moje. Načo by ste išli so mnou? Môžem ešte porodiť synov, ktorí by sa mohli stať vašimi manželmi?+ 12 Vráťte sa, dcéry moje. Choďte, lebo som už príliš stará na to, aby som sa mohla vydať. Keby som aj mala nádej, že sa dnes večer vydám, a keby som aj mohla porodiť synov, 13 čakali by ste na nich, kým vyrastú? Zostali by ste kvôli nim dovtedy bez manžela? Nie, dcéry moje, veď moje srdce je plné horkosti, keď pomyslím na to, čo sa vám stalo, lebo Jehovova ruka sa obrátila proti mne.“+

14 A znova sa hlasno rozplakali. Potom Orpa pobozkala svoju svokru a odišla. Ale Rút s ňou zostala. 15 Noemi jej teda povedala: „Pozri, tvoja ovdovená švagriná sa vrátila k svojmu ľudu a k svojim bohom. Vráť sa s ňou.“

16 Rút však povedala: „Nenaliehaj na mňa, aby som ťa opustila a nešla s tebou. Veď kam pôjdeš ty, pôjdem i ja, a kde stráviš noc ty, tam ju strávim i ja. Tvoj ľud bude mojím ľudom a tvoj Boh bude mojím Bohom.+ 17 Kde zomrieš ty, tam zomriem i ja a tam budem aj pochovaná. Nech ma Jehova prísne potrestá,* keby ma malo od teba odlúčiť niečo iné než smrť.“

18 Keď Noemi videla, že Rút trvá na tom, že pôjde s ňou, prestala ju prehovárať. 19 A obe pokračovali v ceste, až prišli do Betlehema.+ Hneď ako tam prišli, nastal v celom meste rozruch. Ženy hovorili: „Nie je to Noemi?“ 20 Povedala im: „Nevolajte ma Noemi.* Volajte ma Mara,* lebo Všemohúci naplnil môj život horkosťou.+ 21 Keď som odchádzala, mala som všetko, ale Jehova spôsobil, že sa vraciam s prázdnymi rukami. Prečo by ste ma mali volať Noemi, keď sa sám Jehova postavil proti mne a Všemohúci na mňa priviedol nešťastie?“+

22 Tak sa Noemi vrátila z Moábu+ a s ňou jej nevesta, Moábka Rút. Do Betlehema prišli na začiatku žatvy jačmeňa.+

2 Noemi mala príbuzného z manželovej strany, ktorý bol veľmi bohatý. Ten muž z Elimelechovej rodiny sa volal Boaz.+

2 Moábka Rút povedala Noemi: „Mohla by som, prosím, ísť na polia a zbierať klasy+ za niekým, kto mi to dovolí?“ Noemi jej povedala: „Choď, dcéra moja.“ 3 A tak išla a začala na poli zbierať klasy za žencami. Náhodou sa dostala na pole patriace Boazovi,+ ktorý bol z Elimelechovej rodiny.+ 4 Boaz práve prišiel z Betlehema a pozdravil žencov: „Nech je Jehova s vami.“ A oni mu odpovedali: „Nech ťa Jehova požehná.“

5 Potom sa Boaz opýtal svojho sluhu, ktorý mal na starosti žencov: „Kto je tá mladá žena?“ 6 On mu odpovedal: „Tá mladá žena je Moábka,+ ktorá prišla s Noemi z Moábu.+ 7 Spýtala sa ma: ‚Mohla by som, prosím, zbierať klasy,*+ ktoré zostanú po žencoch?‘ Prišla hneď ráno a odvtedy je na nohách. Len teraz si na chvíľu sadla pod prístrešok, aby si oddýchla.“

8 Boaz potom povedal Rút: „Počúvaj, dcéra moja, neodchádzaj paberkovať na iné pole. Nechoď inde, ale zostaň v blízkosti mojich slúžok.+ 9 Sleduj, na ktorom poli žnú, a choď s nimi. Prikázal som svojim sluhom, aby ťa nechali na pokoji.* Keď budeš smädná, choď k nádobám a napi sa vody, ktorú sluhovia načerpali.“

10 Padla pred ním na kolená, poklonila sa až k zemi a povedala mu: „Čím som si získala tvoju priazeň? Ako to, že si si ma všimol, keď som cudzinka?“+ 11 Boaz jej odpovedal: „Počul som o všetkom, čo si urobila pre svoju svokru po smrti svojho manžela a ako si opustila svojho otca a matku i krajinu svojich príbuzných a odišla si k ľudu, ktorý si predtým nepoznala.+ 12 Nech ťa Jehova odmení za to, čo si urobila.+ Kiež dostaneš plnú odmenu* od Jehovu, Boha Izraela, pod ktorého krídla si prišla hľadať ochranu.“+ 13 A ona povedala: „Kiež mám ďalej tvoju priazeň, môj pane. Utešil si ma a hovoril si povzbudzujúco so svojou slúžkou,* hoci ani nie som jednou z tvojich slúžok.“

14 Keď prišiel čas obeda, Boaz jej povedal: „Poď sem, vezmi si chlieb a namáčaj si ho v octe.“ A tak sa posadila vedľa žencov. Potom jej podal aj pražené zrno. Najedla sa dosýta a ešte jej aj niečo zostalo. 15 Keď vstala, aby paberkovala,+ Boaz prikázal svojim sluhom: „Nechajte ju zbierať aj medzi zožatými klasmi* a nijako jej v tom nebráňte.+ 16 A vyťahujte aj nejaké klasy zo snopov a nechávajte ich za sebou, aby ich mohla zbierať, a nenapomínajte ju.“

17 Paberkovala teda na poli ďalej až do večera.+ Keď vymlátila jačmeň, ktorý nazbierala, bola ho asi efa.* 18 Potom vzala, čo napaberkovala, vrátila sa do mesta a ukázala to svokre. Vybrala aj jedlo, ktoré jej zostalo,+ keď sa na poli dosýta najedla, a dala jej ho.

19 Svokra sa jej opýtala: „Kde si dnes paberkovala? Kde si pracovala? Nech je požehnaný ten, kto si ťa všimol.“+ A tak jej povedala, u koho pracovala: „Ten muž, u ktorého som dnes pracovala, sa volá Boaz.“ 20 Nato Noemi povedala svojej neveste: „Nech ho požehná Jehova, ktorý neprestal prejavovať vernú lásku živým ani mŕtvym.“+ A pokračovala: „Ten muž je naším príbuzným.+ Je jedným z našich výkupcov.“*+ 21 Moábka Rút potom dodala: „Dokonca mi povedal: ‚Zostaň blízko mojich sluhov, kým nezožnú celú moju úrodu.‘“+ 22 Noemi povedala svojej neveste: „Bude pre teba lepšie, dcéra moja, keď budeš pracovať s jeho slúžkami, aby ťa na inom poli niekto neobťažoval.“

23 A tak sa Rút držala pri Boazových slúžkach a paberkovala, dokiaľ sa neskončila žatva jačmeňa+ a pšenice. A ďalej bývala so svojou svokrou.+

3 Jedného dňa povedala Noemi svojej neveste: „Dcéra moja, nemala by som ti nájsť domov,*+ aby si sa mala dobre? 2 Veď Boaz, s ktorého slúžkami si pracovala, je náš príbuzný.+ Dnes večer bude na mlatovisku* previevať jačmeň. 3 Umy sa a natri sa vonným olejom. Potom si obleč svoje najlepšie šaty* a zíď k mlatovisku. Ale neukazuj sa mu, kým sa nenaje a nenapije. 4 Keď pôjde spať, všimni si, kam si ľahne. Potom choď k nemu, odkry mu nohy a ľahni si. On ti povie, čo máš urobiť.“

5 Rút jej povedala: „Urobím všetko, čo mi hovoríš.“ 6 A tak zišla k mlatovisku a urobila všetko, čo jej svokra povedala. 7 Boaz sa medzitým najedol a napil a spokojný si išiel ľahnúť na okraj kopy obilia. Rút neskôr potichu prišla, odkryla mu nohy a ľahla si. 8 Okolo polnoci sa Boaz striasol, posadil sa a zbadal, že mu pri nohách leží žena. 9 „Kto si?“ spýtal sa. „Som Rút, tvoja slúžka,“ odpovedala. „Vezmi svoju slúžku pod ochranu,* pretože si príbuzný s výkupným právom.“+ 10 Nato jej povedal: „Nech ťa Jehova požehná, dcéra moja. Teraz si prejavila vernú lásku viac než prvý raz,+ pretože si nešla za mladými mužmi, chudobnými ani bohatými. 11 A teraz sa neboj, dcéra moja. Urobím pre teba všetko, čo hovoríš,+ pretože všetci v meste* vedia, že si vynikajúca žena. 12 Je pravda, že som výkupca,+ ale je ešte jeden výkupca, ktorý je bližším príbuzným než ja.+ 13 Dnes tu prenocuj, a ak ťa ráno vykúpi, dobre, nech ťa vykúpi.+ Ale ak ťa nebude chcieť vykúpiť, potom ťa vykúpim ja sám, akože žije Jehova. Zostaň tu ležať až do rána.“

14 A tak zostala ležať pri jeho nohách až do rána a potom vstala ešte pred svitaním, aby ju nikto nevidel. Boaz jej totiž povedal: „Nech sa nikto nedozvie, že na mlatovisko prišla nejaká žena.“ 15 A dodal: „Vezmi plášť, ktorý máš na sebe, a nastav ho.“ Nastavila ho a on jej doň nasypal šesť mier* jačmeňa a pomohol jej ho zdvihnúť. Potom odišiel do mesta.

16 Rút sa vrátila k svojej svokre a tá sa jej spýtala: „Ako si pochodila,* dcéra moja?“ A tak jej vyrozprávala všetko, čo pre ňu ten muž urobil. 17 A dodala: „Dal mi týchto šesť mier jačmeňa a povedal mi: ‚Nech nejdeš k svojej svokre s prázdnymi rukami.‘“ 18 Noemi jej nato povedala: „Teraz čakaj, dcéra moja, kým sa nedozvieš, ako sa to skončí, lebo ten muž nebude mať pokoj, kým tú vec ešte dnes nedá do poriadku.“

4 Boaz išiel k mestskej bráne+ a sadol si tam. Práve išiel okolo výkupca, o ktorom sa predtým zmienil.+ Boaz mu povedal: „Poď sem a posaď sa.“* Prišiel teda k nemu a sadol si. 2 Boaz zavolal desať mužov spomedzi starších mesta+ a povedal im: „Posaďte sa sem.“ A tak sa posadili.

3 Potom Boaz povedal výkupcovi:+ „Noemi, ktorá sa vrátila z Moábu,+ musí predať pole, ktoré patrilo nášmu bratovi Elimelechovi.+ 4 Povedal som si, že ti to dám vedieť a navrhnem ti: ‚Kúp ho pred očami obyvateľov mesta a starších môjho ľudu.+ Ak ho chceš vykúpiť, vykúp ho. Ale ak nechceš, povedz mi to, lebo si prvý, kto má výkupné právo, a ja som hneď po tebe.‘“ On mu odpovedal: „Dobre, vykúpim ho.“+ 5 Boaz však dodal: „V ten deň, keď kúpiš pole od Noemi, musíš ho kúpiť aj od Moábky Rút, manželky zosnulého muža, aby bolo meno jej mŕtveho manžela zachované s jeho dedičstvom.“+ 6 Vtedy výkupca povedal: „Nemôžem to pole vykúpiť, lebo by som tým poškodil vlastné dedičstvo. Vykúp ho pre seba mojím výkupným právom. Ja ho nemôžem vykúpiť.“

7 V Izraeli bolo v minulosti zvykom potvrdzovať akúkoľvek dohodu v súvislosti s výkupným právom a s prenesením tohto práva takto: Muž si musel vyzuť sandál+ a dať ho druhej strane. Tak sa v Izraeli potvrdzovali dohody.* 8 Keď teda výkupca povedal Boazovi: „Kúp si ho pre seba,“ vyzul si sandál. 9 Nato Boaz povedal starším a všetkým, ktorí tam boli: „Dnes ste svedkami,+ že kupujem od Noemi všetko, čo patrilo Elimelechovi, a všetko, čo patrilo Kiljonovi a Machlonovi. 10 Beriem si tiež za manželku Moábku Rút, vdovu po Machlonovi, aby bolo jeho meno zachované s jeho dedičstvom+ a aby neupadlo do zabudnutia uprostred jeho príbuzných a ľudí v jeho rodnom meste. Vy ste dnes toho svedkami.“+

11 Nato všetci ľudia, ktorí boli v mestskej bráne, a starší povedali: „Sme toho svedkami! Kiež Jehova dá, aby žena, ktorá vstupuje do tvojho domu, bola ako Ráchel a ako Lea, ktoré vybudovali dom Izraela.+ Nech sa ti v Efrate+ dobre darí a urob si v Betleheme+ dobré meno.* 12 Nech sa vďaka potomstvu, ktoré ti Jehova dá prostredníctvom tejto mladej ženy,+ stane tvoja rodina takou ako rodina Pereca,+ ktorého Támar porodila Júdovi.“

13 A tak si Boaz vzal Rút a ona sa stala jeho manželkou. Jehova jej potom doprial, aby otehotnela a porodila syna. 14 Vtedy ženy povedali Noemi: „Nech je chválený Jehova, ktorý ťa dnes nenechal bez výkupcu. Nech sa meno tohto chlapca oslavuje v Izraeli! 15 Vrátil ti chuť do života* a v starobe sa o teba postará, lebo sa narodil tvojej neveste, ktorá ťa miluje+ a je pre teba lepšia než sedem synov.“ 16 Noemi vzala dieťa do náručia a stala sa jeho pestúnkou. 17 A susedky mu dali meno. Povedali: „Noemi sa narodil syn.“ A nazvali ho Obéd.+ On je otcom Izaja,+ Dávidovho otca.

18 Toto je Perecova rodová línia:*+ Perec sa stal otcom Checrona,+ 19 Checron sa stal otcom Rama, Ram sa stal otcom Amminadába,+ 20 Amminadáb+ sa stal otcom Nachšona, Nachšon sa stal otcom Salmóna, 21 Salmón sa stal otcom Boaza, Boaz sa stal otcom Obéda, 22 Obéd sa stal otcom Izaja+ a Izaj sa stal otcom Dávida.+