PRVÁ KNIHA SAMUELOVA

1 V hornatom kraji Efraima+ bol istý Efraimovec z Ramatajim-Cofimu,*+ ktorý sa volal Elkána.*+ Bol synom Jerocháma, syna Elíhua, syna Tochua, syna Cufa. 2 Mal dve manželky, jedna sa volala Anna, druhá Peninna. Peninna mala deti, ale Anna nie. 3 Elkána chodil každý rok zo svojho mesta do Šíla, aby tam uctieval* Jehovu vojsk* a prinášal mu obete.+ V Šíle boli Jehovovými kňazmi+ dvaja synovia Éliho, Chofni a Pinchas.+

4 Raz, keď Elkána predložil obeť, dal z nej podiely svojej manželke Peninne a všetkým jej synom a dcéram.+ 5 Ale Anne dal mimoriadny podiel, lebo ju veľmi miloval. Jehova ju však nepožehnal deťmi.* 6 A pretože ju Jehova nepožehnal deťmi, Peninna* sa jej vysmievala a ponižovala ju. 7 Robievala to rok čo rok. Vždy, keď išla Anna do Jehovovho domu,+ jej sokyňa sa jej tak posmievala, že Anna plakala a nejedla. 8 Jej manžel Elkána sa jej spýtal: „Anna, prečo plačeš a neješ? Prečo si taká smutná?* Nie som pre teba lepší ako desať synov?“

9 Keď sa v Šíle najedli a napili, Anna vstala. A kňaz Éli sedel v tom čase na sedadle pri vchode do Jehovovho chrámu.*+ 10 Anna bola zúfalá* a začala sa modliť k Jehovovi+ a slzy sa jej liali z očí. 11 Slávnostne sľúbila: „Jehova vojsk, ty vidíš, ako veľmi trpím. Ak si na mňa spomenieš a nezabudneš na svoju služobníčku a dáš svojej služobníčke syna,+ ja ho dám tebe, Jehova, aby ti slúžil po celý svoj život, a britva sa nedotkne jeho hlavy.“+

12 Anna sa dlho modlila k Jehovovi a Éli pozoroval jej ústa. 13 Pery sa jej chveli, ale jej hlas nebolo počuť, lebo hovorila v duchu,* a tak si Éli myslel, že je opitá. 14 Povedal jej: „Čo tu robíš taká opitá? Choď a vráť sa, keď budeš triezva.“ 15 Anna mu odpovedala: „Nie som opitá, môj pane, som zdrvená. Nepila som víno ani iný alkohol, ale vylievam si srdce pred Jehovom.+ 16 Nemysli si, že tvoja služobníčka je naničhodná žena. Hovorila som zo svojej veľkej bolesti a tiesne.“ 17 „Choď v pokoji,“ povedal jej Éli, „a nech Boh Izraela splní tvoju prosbu.“+ 18 „Nech tvoja služobníčka nájde priazeň v tvojich očiach,“ povedala Anna. Potom odišla, najedla sa a smútok z jej tváre sa vytratil.

19 Skoro ráno vstali, poklonili sa pred Jehovom a vrátili sa domov do Rámy.+ Potom mal Elkána styk so svojou manželkou Annou a Jehova si na ňu spomenul.+ 20 Do roka* Anna otehotnela a porodila syna. Dala mu meno+ Samuel,* lebo povedala: „Vyprosila som si ho od Jehovu.“

21 Po čase šiel Elkána s celou svojou domácnosťou predložiť Jehovovi každoročnú obeť+ a obeť spojenú s jeho slávnostným sľubom. 22 Ale Anna nešla.+ Povedala manželovi: „Hneď ako chlapca odstavím, privediem ho do Jehovovho domu* a potom tam už zostane.“+ 23 „Urob, čo uznáš za vhodné,“* povedal jej Elkána. „Zostaň doma, kým ho neodstavíš. Nech Jehova urobí, ako si povedala.“ A tak Anna zostala doma a dojčila svojho syna, kým neprišiel čas, aby ho odstavila.

24 Keď ho odstavila, vybrala sa s ním do Šíla a vzala so sebou trojročného býka, efu* múky a veľký džbán vína.+ V Šíle vošla s chlapcom do Jehovovho domu.+ 25 Tam býka zabili a chlapca priviedli k Élimu. 26 „Prepáč, môj pane,“ povedala Anna. „Akože žiješ, môj pane, ja som tá žena, ktorá tu pri tebe stála a modlila sa k Jehovovi.+ 27 O tohto chlapca som sa modlila a Jehova vypočul moju úpenlivú prosbu.+ 28 A ja ho teraz dávam* Jehovovi. Bude patriť Jehovovi po všetky dni svojho života.“

A poklonil* sa tam Jehovovi.

2 Potom sa Anna modlila:

11 Potom sa Elkána vrátil domov do Rámy, ale chlapec zostal slúžiť Jehovovi+ u kňaza Éliho.

12 Éliho synovia boli skazení muži,+ nemali úctu k Jehovovi. 13 Z obetí, ktoré ľudia prinášali, si mali brať časť patriacu kňazom.+ Ale oni robili toto: Keď nejaký muž predložil obeť a mäso sa varilo, prišiel kňazov pomocník s vidlicou v ruke 14 a strčil ju do kotla, do hrnca alebo do inej nádoby na varenie. To, čo sa napichlo na vidlicu, si vzal kňaz. Tak to robievali všetkým Izraelitom, ktorí prichádzali do Šíla. 15 Stávalo sa tiež, že skôr ako mohol muž, ktorý obetoval, nechať dymiť tuk,+ prišiel kňazov pomocník a povedal mu: „Daj kňazovi mäso na pečenie. Nevezme si od teba varené mäso, iba surové.“ 16 Keď mu ten muž odpovedal: „Najskôr nech dajú dymiť tuk.+ Potom si vezmi, čo chceš,“ pomocník mu povedal: „Nie, daj mi to hneď! Inak si to vezmem násilím.“ 17 Hriech, ktorého sa dopúšťali pomocníci, bol v Jehovových očiach veľmi veľký,+ lebo tí muži zaobchádzali s Jehovovými obeťami neúctivo.

18 Hoci bol Samuel ešte len chlapec, slúžil Jehovovi*+ a nosil* ľanový efod.+ 19 Jeho matka mu robievala pláštik bez rukávov a nosila mu ho rok čo rok, keď prichádzala so svojím manželom obetovať každoročnú obeť.+ 20 A Éli požehnal Elkánu a jeho manželku slovami: „Nech ti dá Jehova dieťa z tejto manželky namiesto syna, ktorého dala Jehovovi.“+ Potom sa vrátili domov. 21 Jehova si spomenul na Annu a ona otehotnela+ a porodila ďalších troch synov a dve dcéry. A malý Samuel ďalej rástol pri Jehovovi.+

22 Éli bol už veľmi starý a počul o všetkom, čo robia jeho synovia+ celému Izraelu a že majú styky so ženami, ktoré slúžia pri vchode do stanu stretávania.+ 23 Hovorieval im: „Prečo to robíte? Zo všetkých strán o vás počujem samé zlé veci. 24 Nie, synovia moji, správy, ktoré o vás kolujú medzi Jehovovým ľudom, nie sú dobré. 25 Keď človek zhreší proti inému človeku, niekto sa zaňho môže u Jehovu prihovoriť,* ale keď zhreší proti Jehovovi,+ kto sa bude zaňho modliť?“ Ale oni nepočúvali svojho otca a Jehova sa rozhodol, že ich usmrtí.+ 26 A malý Samuel rástol a Jehova i ľudia ho mali stále radšej.+

27 Raz prišiel k Élimu Boží muž a oznámil mu: „Toto hovorí Jehova: ‚Nezjavil som sa domu tvojho praotca, keď boli v Egypte faraónovými otrokmi?*+ 28 Zo všetkých izraelských kmeňov som si ho vybral+ za kňaza, aby prinášal obete na mojom oltári,+ predkladal kadidlo* a nosil predo mnou efod. A dal som domu tvojho praotca podiel na všetkých obetiach na spálenie ohňom, ktoré prinášajú Izraeliti.*+ 29 Prečo pohŕdate* mojimi obeťami a obetnými darmi, ktoré som nariadil prinášať vo svojom dome?+ Prečo máš svojich synov vo väčšej úcte než mňa? Tučniete z najlepších častí všetkých obetí môjho ľudu Izraela.+

30 Preto Jehova, Boh Izraela, hovorí: „Povedal som, že tvoj rod* a rod* tvojho praotca mi budú navždy slúžiť ako kňazi.“+ Ale teraz Jehova vyhlasuje: „Nebude to tak. Lebo tých, ktorí ma ctia, budem ctiť,+ ale tí, ktorí mnou pohŕdajú, zažijú pohŕdanie.“ 31 Blíži sa čas, keď odoberiem tvoju silu* i silu rodu tvojho praotca a nikto z tvojho rodu sa nedožije staroby.+ 32 Kým Izraelu sa bude dariť dobre, ty uvidíš v mojom dome protivníka+ a v tvojom rode už nikdy nebude starca. 33 Jeden z tvojich potomkov, ktorého nechám slúžiť pri svojom oltári, spôsobí, že tvoje oči zoslabnú, a prinesie ti zármutok, ale väčšina z tvojich potomkov zomrie mečom.+ 34 Znamením ti bude to, čo sa stane tvojim dvom synom, Chofnimu a Pinchasovi: Obaja zomrú v jeden deň.+ 35 Potom si vyvolím verného kňaza.+ Bude konať v súlade s tým, po čom túži moje srdce.* Postavím mu trvalý dom* a bude navždy slúžiť ako kňaz pre môjho pomazaného. 36 Každý, kto zostane z tvojho rodu, sa mu príde pokloniť a bude prosiť o prácu, aby si zarobil trochu peňazí a dostal kus chleba. Povie: „Prijmi ma, prosím, do nejakej kňazskej služby, aby som mal čo jesť.“‘“+

3 Medzitým malý Samuel slúžil Jehovovi+ pod dohľadom Éliho. V tom čase hovoril Jehova s ľuďmi len zriedka a videnia+ neboli časté.

2 Éli mal už taký slabý zrak, že nič nevidel.+ Raz spal vo svojej izbe 3 a svietnik*+ v Božom dome ešte svietil. Samuel ležal v Jehovovom chráme,*+ kde bola truhla zmluvy pravého Boha. 4 Vtedy Jehova zavolal na Samuela. „Tu som,“ odpovedal Samuel 5 a rozbehol sa za Élim. „Tu som,“ povedal mu. „Volal si ma?“ Ale on mu povedal: „Nevolal som ťa. Choď si zase ľahnúť.“ A tak si Samuel šiel ľahnúť. 6 Potom Jehova zavolal znovu: „Samuel!“ Samuel teda vstal, šiel k Élimu a povedal: „Tu som, lebo si ma volal.“ Ale on mu povedal: „Nevolal som ťa, syn môj. Len si choď ľahnúť.“ 7 (Samuel ešte nepoznal Jehovu ani nedostal od Jehovu žiadne posolstvo.)+ 8 Potom Jehova zavolal znovu, po tretí raz: „Samuel!“ A tak Samuel vstal, šiel k Élimu a povedal: „Tu som, lebo si ma volal.“

Vtedy Éli pochopil, že chlapca volá Jehova. 9 Preto povedal Samuelovi: „Choď, ľahni si, a ak ťa znovu zavolá, povedz: ‚Hovor, Jehova. Tvoj služobník počúva.‘“ Samuel sa teda vrátil a ľahol si.

10 Potom Jehova prišiel a zavolal tak ako predtým: „Samuel, Samuel!“ A Samuel odpovedal: „Hovor, tvoj služobník počúva.“ 11 Jehova mu povedal: „Urobím v Izraeli niečo, čo otrasie každým,* kto sa o tom dopočuje.+ 12 V ten deň vykonám od začiatku do konca všetko, čo som povedal o Élim a jeho rodine.+ 13 Povedz mu, že navždy odsudzujem jeho dom za previnenie, o ktorom vedel.+ Lebo jeho synovia urážajú Boha,+ ale on ich nepokarhal.+ 14 Preto som Éliho domu prisahal, že jeho previnenie sa nebude dať nikdy odčiniť žiadnou obeťou ani obetným darom.“+

15 Samuel ležal až do rána a potom otvoril dvere Jehovovho domu. Bál sa povedať Élimu o videní, ktoré dostal. 16 Éli si ho však zavolal a povedal: „Samuel, syn môj!“ „Tu som,“ odpovedal. 17 Éli sa ho spýtal: „Čo ti hovoril? Prosím, netaj to predo mnou. Nech ťa Boh prísne potrestá,* ak mi zatajíš čo len jedno slovo z toho, čo ti povedal.“ 18 A tak mu Samuel povedal všetko, nič pred ním nezatajil. „Je to Jehovova vôľa,“ povedal Éli, „nech urobí, čo uzná za dobré.“

19 A Samuel ďalej rástol. Jehova bol s ním+ a nedopustil, aby sa niektoré z jeho slov nesplnilo.* 20 Všetci Izraeliti od Dánu po Beer-Šebu si uvedomili, že Samuel bol vybratý za Jehovovho proroka. 21 A Jehova sa aj naďalej objavoval v Šíle, lebo Jehova sa tam dával Samuelovi spoznať prostredníctvom Jehovovho slova.+

4 A Samuel ďalej odovzdával Božie slová celému Izraelu.

V tom čase Izraeliti vytiahli do boja proti Filištíncom a utáborili sa pri Ebenezere. Filištínci táborili pri Aféku. 2 Potom sa Filištínci rozostavili do bojového šíku proti Izraelu. Pre Izraelitov sa bitka nevyvíjala dobre. Filištínci im na bojisku zabili asi 4 000 mužov a nakoniec ich porazili. 3 Keď sa bojovníci vrátili do tábora, izraelskí starší povedali: „Prečo Jehova pripustil, aby nás dnes Filištínci porazili?*+ Vezmime si zo Šíla truhlu Jehovovej zmluvy,+ aby bola s nami a zachránila nás z rúk našich nepriateľov.“ 4 A tak poslali do Šíla mužov a tí odtiaľ priniesli truhlu zmluvy Jehovu vojsk, ktorý sedí na tróne nad* cherubínmi.+ S truhlou zmluvy pravého Boha prišli aj obaja Éliho synovia, Chofni a Pinchas.+

5 Keď truhla Jehovovej zmluvy prišla do tábora, všetci Izraeliti začali kričať tak hlasno, až sa triasla zem. 6 Ten krik počuli aj Filištínci a pýtali sa: „Čo je to za krik v tábore Hebrejov?“ Keď sa dozvedeli, že do tábora prišla truhla Jehovovej zmluvy, 7 zľakli sa. „Do tábora prišiel Boh!“+ volali. „To je náš koniec! Niečo také sa ešte nikdy nestalo! 8 Beda nám! Kto nás zachráni z rúk toho mocného Boha? To je ten Boh, ktorý v pustatine pobil Egypt všemožnými ranami.+ 9 Buďte odvážni a vzmužte sa, Filištínci! Inak budete musieť slúžiť Hebrejom, tak ako slúžili oni vám.+ Vzmužte sa a bojujte!“ 10 A tak Filištínci bojovali a Izraelitov porazili.+ Bola to zdrvujúca porážka – padlo 30 000 izraelských pešiakov a zvyšok vojska sa rozutekal domov. 11 Truhla zmluvy pravého Boha padla do rúk Filištíncov a obaja Éliho synovia, Chofni a Pinchas, zahynuli.+

12 Jeden muž z kmeňa Benjamín utiekol z bojiska a ešte v ten deň dorazil do Šíla s roztrhnutým odevom a prachom na hlave.+ 13 Keď pribehol, Éli sedel na sedadle pri ceste a čakal na správy, pretože sa bál o truhlu zmluvy pravého Boha.+ Muž vošiel do mesta, oznámil, čo sa stalo, a celé mesto prepuklo v nárek. 14 „Čo je to za hluk?“ spýtal sa Éli, keď to počul. Ten muž sa k nemu ponáhľal a podal mu správu. 15 (Éli mal už 98 rokov. Bol slepý, a tak len meravo hľadel pred seba.)+ 16 Muž povedal Élimu: „Prichádzam z bojového poľa, dnes som odtiaľ ušiel.“ Éli sa ho spýtal: „Čo sa stalo, syn môj?“ 17 „Izraeliti utrpeli veľkú porážku,“ odpovedal muž. „Dali sa pred Filištíncami na útek.+ Zahynuli aj tvoji dvaja synovia, Chofni a Pinchas,+ a truhla zmluvy pravého Boha padla do rúk Filištíncov.“+

18 Vo chvíli, keď sa ten muž zmienil o truhle zmluvy pravého Boha, Éli spadol dozadu zo svojho sedadla pri bráne, zlomil si väzy a zomrel, lebo bol starý a ťažký. Súdil Izrael 40 rokov. 19 Jeho nevesta, Pinchasova manželka, bola tehotná a mala tesne pred pôrodom. Keď počula, že truhla zmluvy pravého Boha padla do rúk Filištíncov a že jej svokor i manžel zomreli, nečakane na ňu prišli pôrodné bolesti, zohla sa a začala rodiť. 20 Keď umierala, ženy, ktoré stáli pri nej, povedali: „Neboj sa, porodila si syna.“ Ale ona neodpovedala, nevenovala tomu pozornosť.* 21 Chlapcovi dala meno Ichabod*+ a povedala: „Sláva odišla z Izraela do vyhnanstva.“+ To preto, čo sa stalo s truhlou zmluvy pravého Boha a čo sa stalo jej svokrovi a manželovi.+ 22 Povedala: „Sláva odišla z Izraela do vyhnanstva, lebo truhla zmluvy pravého Boha bola zajatá.“+

5 Filištínci vzali truhlu zmluvy+ pravého Boha a preniesli ju z Ebenezeru do Ašdódu. 2 Vniesli ju do Dágonovho chrámu a postavili vedľa Dágona.+ 3 Keď Ašdóďania na druhý deň skoro ráno vstali, Dágon ležal pred Jehovovou truhlou zmluvy tvárou k zemi.+ A tak ho zdvihli a vrátili na miesto.+ 4 Keď ďalší deň skoro ráno vstali, Dágon znovu ležal tvárou k zemi pred Jehovovou truhlou zmluvy. Dágonova hlava a obe ruky boli odseknuté a ležali na prahu. Celá zostala iba rybia časť.* 5 Preto až dodnes Dágonovi kňazi a všetci, ktorí vchádzajú do Dágonovho chrámu v Ašdóde, nestúpajú na Dágonov prah.

6 Na Ašdóďanov ťažko doľahla Jehovova ruka. Boh trápil Ašdód a jeho okolie hemoroidmi.+ 7 Keď muži z Ašdódu videli, čo sa deje, povedali: „Nenechávajme si truhlu Boha Izraela, lebo jeho ruka tvrdo dolieha na nás a na nášho boha Dágona.“ 8 Zvolali všetkých filištínskych vládcov a spýtali sa ich: „Čo urobíme s truhlou Boha Izraela?“ Odpovedali im: „Truhlu Boha Izraela treba preniesť do Gátu.“+ A tak ju preniesli tam.

9 Keď ju preniesli, na mesto doľahla Jehovova ruka a vypuklo tam veľké zdesenie. Boh postihol všetkých obyvateľov mesta hemoroidmi.+ 10 Poslali teda truhlu zmluvy pravého Boha do Ekrónu,+ ale sotva tam dorazila, Ekrónčania začali kričať: „Preniesli k nám truhlu Boha Izraela, aby nás a náš ľud usmrtili!“+ 11 Preto zvolali všetkých filištínskych vládcov a povedali im: „Pošlite truhlu Boha Izraela preč. Nech sa vráti na svoje miesto, inak my a náš ľud zahynieme.“ Celé mesto zachvátil strach zo smrti, lebo naň ťažko doľahla ruka pravého Boha.+ 12 Ľudia, ktorí nezomreli, boli postihnutí hemoroidmi. A volanie mesta o pomoc stúpalo k nebesiam.

6 Jehovova truhla zmluvy+ bola na území Filištíncov sedem mesiacov. 2 Potom Filištínci zavolali kňazov a veštcov+ a spýtali sa ich: „Čo máme urobiť s Jehovovou truhlou? Poraďte nám, ako ju máme vrátiť tam, kam patrí.“ 3 Odpovedali: „Keď budete posielať truhlu zmluvy izraelského Boha Jehovu späť, neposielajte ju len tak. Rozhodne s ňou pošlite aj obeť za svoje previnenie.+ Až potom budete uzdravení a dozviete sa, prečo sa jeho ruka od vás neodvracia.“ 4 „Akú obeť mu máme poslať?“ spýtali sa Filištínci. „Pošlite päť zlatých hemoroidov a päť zlatých myší podľa počtu filištínskych vládcov,“+ znela odpoveď, „lebo rovnaká pohroma postihla vás i vašich vládcov. 5 Urobte napodobeniny svojich hemoroidov a myší,+ ktoré ničia krajinu, a vzdajte slávu Bohu Izraela. Možno už jeho ruka nebude tak ťažko doliehať na vás, na vášho boha a na vašu krajinu.+ 6 Prečo by ste zatvrdzovali svoje srdce ako kedysi Egypt a faraón?+ Keď ich Boh prísne potrestal,+ nakoniec museli Izraelitov aj tak nechať odísť.+ 7 Preto pripravte nový voz a dve otelené kravy, ktoré ešte neboli zapriahnuté do jarma. Zapriahnite ich do voza a ich mladé odveďte do maštale, aby nešli za nimi. 8 Vezmite Jehovovu truhlu a položte ju na voz. Zlaté predmety, ktoré mu posielate ako obeť za svoje previnenie, uložte vedľa nej do debny.+ Potom ju nechajte ísť 9 a sledujte, čo sa bude diať: Ak zamieri k Bet-Šemešu,+ na svoje územie, tak nám to veľké zlo spôsobil on. Ale ak tam nepôjde, bude to znamenať, že to nebol trest od neho, bola to náhoda.“

10 A Filištínci to tak urobili. Vzali dve otelené kravy, zapriahli ich do voza a ich mladé zavreli do maštale. 11 Na voz položili truhlu Jehovovej zmluvy a debnu so zlatými myšami a napodobeninami svojich hemoroidov. 12 A kravy zamierili priamo do Bet-Šemeša.+ Šli stále rovno, neodbočovali napravo ani naľavo, a po ceste bučali. Filištínski vládcovia kráčali za nimi až na hranicu Bet-Šemeša. 13 Ľudia z Bet-Šemeša práve žali pšenicu v údolnej rovine. Keď zdvihli zrak a uvideli truhlu, veľmi sa potešili. 14 Voz došiel na pole Jozuu Bet-šemešského a zastavil sa pri veľkom kameni. Potom voz rozštiepali a kravy+ obetovali ako zápalnú obeť Jehovovi.

15 Léviti+ zložili truhlu Jehovovej zmluvy aj debnu, v ktorej boli zlaté predmety, a položili ich na ten veľký kameň. V ten deň muži z Bet-Šemeša+ obetovali Jehovovi zápalné a iné obete.

16 Keď to videlo päť filištínskych vládcov, ešte v ten deň sa vrátili do Ekrónu. 17 Filištínci poslali Jehovovi ako obeť za svoje previnenie zlaté hemoroidy:+ jeden za Ašdód,+ jeden za Gazu, jeden za Aškelón, jeden za Gát+ a jeden za Ekrón.+ 18 Počet zlatých myší zodpovedal počtu všetkých filištínskych miest, ktoré patrili tým piatim vládcom, od opevnených miest po neohradené dediny.

Ten veľký kameň, na ktorý položili truhlu Jehovovej zmluvy, je až dodnes na poli Jozuu Bet-šemešského ako svedok tejto udalosti. 19 Ale Boh potrestal obyvateľov Bet-Šemeša, lebo sa pozerali na truhlu Jehovovej zmluvy. Zabil medzi nimi 50 070 ľudí.* A ľud smútil, že Jehova ho tak prísne potrestal.+ 20 Obyvatelia Bet-Šemeša sa pýtali: „Kto môže obstáť pred Jehovom, tým svätým Bohom?+ Nemohol by od nás odísť k niekomu inému?“+ 21 A tak poslali poslov k obyvateľom Kirjat-Jearimu+ s odkazom: „Filištínci vrátili truhlu Jehovovej zmluvy. Príďte a odneste si ju.“+

7 Muži z Kirjat-Jearimu teda prišli, odniesli truhlu Jehovovej zmluvy do Abinadábovho domu+ na kopci a jeho syna Eleazára poverili,* aby strážil truhlu Jehovovej zmluvy.

2 Odo dňa, keď sa truhla dostala do Kirjat-Jearimu, ubehol dlhý čas, celých 20 rokov, a všetci Izraeliti začali hľadať Jehovu.*+ 3 Samuel povedal Izraelitom: „Ak sa vraciate k Jehovovi celým srdcom,+ zbavte sa cudzích bohov+ a sôch Aštoret,+ primknite sa srdcom k Jehovovi a slúžte iba jemu.+ Potom vás vyslobodí z rúk Filištíncov.“+ 4 A tak sa Izraeliti zbavili sôch Baala a Aštoret a slúžili už iba Jehovovi.+

5 Potom Samuel povedal: „Zvolajte celý Izrael do Micpy+ a ja sa za vás budem modliť k Jehovovi.“+ 6 Zhromaždili sa teda v Micpe a v ten deň tam čerpali vodu a vylievali ju pred Jehovom,* postili sa+ a hovorili: „Zhrešili sme proti Jehovovi.“+ A Samuel začal v Micpe súdiť+ Izraelitov.

7 Filištínci sa dozvedeli, že Izraeliti sa zhromaždili v Micpe, a tak filištínski vládcovia+ vytiahli proti nim. Keď sa o tom Izraeliti dopočuli, dostali z Filištíncov strach. 8 Povedali Samuelovi: „Neprestávaj volať k Jehovovi, nášmu Bohu, aby nám pomohol+ a zachránil nás z rúk Filištíncov.“ 9 Samuel vzal jahňa, ktoré ešte cicalo, a obetoval ho ako zápalnú obeť+ Jehovovi. Potom prosil Jehovu, aby Izraelitom pomohol, a Jehova mu odpovedal.+ 10 Kým Samuel predkladal zápalnú obeť, Filištínci pritiahli do boja proti Izraelu. Jehova v ten deň uviedol Filištíncov do zmätku+ silným hrmením+ a Izraeliti ich porazili.+ 11 Nato izraelskí muži vyrazili z Micpy, prenasledovali Filištíncov až na juh od Bet-Karu a zabíjali ich. 12 Potom vzal Samuel kameň,+ postavil ho medzi Micpou a Ješanou a nazval ho Ebenezer,* lebo povedal: „Až doteraz nám Jehova pomáhal.“+ 13 Tak boli Filištínci porazení a už viac nevtrhli na územie Izraela.+ Jehova stál proti Filištíncom po celý čas, kým Samuel žil.+ 14 Izraeliti získali späť mestá, ktoré im Filištínci vzali, od Ekrónu po Gát, aj s ich okolitým územím.

A medzi Izraelitmi a Amorejcami+ vládol mier.

15 Samuel súdil Izrael po celý svoj život.+ 16 Každý rok obchádzal Bétel,+ Gilgal+ a Micpu+ a na všetkých týchto miestach súdil Izrael. 17 Potom sa vracal do Rámy,+ kde mal dom, a aj tam súdil Izrael. A postavil tam aj oltár Jehovovi.+

8 Keď Samuel zostarol, ustanovil za sudcov Izraela svojich synov. 2 Jeho prvorodený syn sa volal Joel a druhý Abijah.+ Súdili v Beer-Šebe. 3 Ale Samuelovi synovia nenasledovali jeho príklad. Hnali sa za nečestným ziskom,+ brali úplatky+ a prekrúcali právo.+

4 Po nejakom čase sa všetci izraelskí starší zhromaždili a prišli za Samuelom do Rámy. 5 Povedali mu: „Ty si už zostarol a tvoji synovia nenasledujú tvoj príklad. Dosaď nad nami kráľa, aby nás súdil, ako je to u všetkých ostatných národov.“+ 6 Ale Samuelovi sa nepáčilo,* že chcú kráľa, aby ich súdil. A tak sa pomodlil k Jehovovi 7 a Jehova mu odpovedal: „Urob všetko, o čo ťa ľud prosí. Keď nechcú, aby som bol ich kráľom, nezavrhli teba, ale mňa.+ 8 Tak ako konajú dnes, konajú už odo dňa, keď som ich vyviedol z Egypta. Znovu a znovu ma opúšťajú+ a slúžia iným bohom.+ A rovnako sa teraz zachovali aj k tebe. 9 Poslúchni ich, ale dôrazne ich varuj a povedz im, čo od nich bude právom vyžadovať kráľ, ktorý bude nad nimi vládnuť.“

10 Samuel oznámil všetky Jehovove slová ľudu, ktorý ho žiadal o kráľa. 11 Povedal: „Kráľ, ktorý bude nad vami vládnuť, bude mať právo+ vziať vašich synov+ a postaví ich do svojich bojových vozov,+ urobí z nich svojich jazdcov+ a niektorí budú behať pred jeho vozmi. 12 Ustanoví si veliteľov nad tisícami+ a nad päťdesiatimi+ a niektorí mu budú orať+ a zberať úrodu+ a iní mu budú vyrábať zbrane a výstroj pre jeho bojové vozy.+ 13 Vezme vaše dcéry, aby mu vyrábali masti,* varili a piekli.+ 14 Vezme vám tie najlepšie polia, vinice a olivové háje+ a dá ich svojim služobníkom. 15 Bude vymáhať desiatok z vašich obilných polí a z vašich viníc a dá ho svojim dvorným úradníkom a svojim služobníkom. 16 Vezme vašich sluhov a slúžky, váš najlepší dobytok a vaše osly a budú pracovať preňho.+ 17 Vezme desatinu z vašich oviec a kôz+ a vy sami sa stanete jeho sluhami. 18 Príde deň, keď budete plakať, že ste sa rozhodli pre kráľa,+ ale Jehova vám v ten deň neodpovie.“

19 Ľudia však nechceli počúvať, čo im Samuel hovorí, a povedali: „Aj tak chceme, aby si nad nami dosadil kráľa. 20 Chceme byť ako všetky ostatné národy. Náš kráľ nás bude súdiť a viesť a bude bojovať naše bitky.“ 21 Samuel si vypočul všetky ich slová a potom ich predniesol Jehovovi. 22 Jehova mu povedal: „Poslúchni ich a dosaď nad nimi kráľa.“+ Potom Samuel povedal izraelským mužom: „Vráťte sa každý do svojho mesta.“

9 Bol jeden muž z kmeňa Benjamín, ktorý sa volal Kiš,+ syn Abiela, syna Cerora, syna Bechoráta, syna Afiaha. Tento Benjamínovec+ bol veľmi bohatý. 2 Mal syna, ktorý sa volal Saul.+ Bol mladý a krásny, v celom Izraeli nebol nikto krajší ako on. Bol o hlavu vyšší než všetci ostatní.

3 Raz sa Saulovmu otcovi Kišovi stratili oslice, a tak Saulovi povedal: „Prosím, vezmi si so sebou sluhu a choď pohľadať tie oslice.“ 4 Prešli hornatý kraj Efraima i kraj Šališa, ale nenašli ich. Prešli aj kraj Šaalim, ale ani tam neboli. Potom prešli celú krajinu Benjamínovcov, ale nenašli ich.

5 Keď prišli do krajiny Cuf, Saul povedal sluhovi, ktorý bol s ním: „Poď, vrátime sa, aby sa môj otec nestrachoval viac o nás ako o tie oslice.“+ 6 Ale sluha mu povedal: „V tomto meste je Boží muž, ktorého majú ľudia v úcte. Všetko, čo hovorí, sa vždy splní.+ Poďme tam, možno nám povie, kadiaľ máme ísť.“ 7 Nato Saul povedal sluhovi: „Tak poďme, ale čo tomu mužovi prinesieme? Vo vakoch už nemáme žiadny chlieb. Nemáme nič, čo by sme Božiemu mužovi priniesli ako dar. Čo mu dáme?“ 8 Sluha odpovedal Saulovi: „Mám pri sebe štvrť šekela* striebra. Dám to Božiemu mužovi a on nám povie, kadiaľ máme ísť.“ 9 (Kedysi, keď sa chcel niekto v Izraeli poradiť s Bohom, povedal: „Poďme k vidiacemu.“+ Dnešného proroka volali predtým vidiaci.) 10 Saul povedal sluhovi: „Dobre hovoríš. Poďme.“ A tak sa vybrali do mesta, kde bol Boží muž.

11 Keď stúpali k mestu, stretli dievčatá, ktoré vyšli po vodu. Spýtali sa ich: „Je tu vidiaci?“+ 12 Odpovedali: „Áno, je. Poponáhľajte sa! Dnes prišiel do mesta, lebo ľudia prinášajú na výšine+ obeť.+ 13 Keď vojdete do mesta, snažte sa ho zastihnúť skôr, ako vyjde jesť na výšinu. Ľudia nezačnú jesť, kým nepríde a nepožehná obeť. Až potom môžu jesť tí, čo sú pozvaní. Ak sa poponáhľate, ešte ho zastihnete.“ 14 A tak ďalej stúpali k mestu. Keď vošli do mesta, v ústrety im prichádzal Samuel, aby ich zobral so sebou na výšinu.

15 Deň pred Saulovým príchodom Jehova povedal* Samuelovi: 16 „Zajtra asi o tomto čase pošlem k tebe muža z Benjamínovej krajiny.+ Pomažeš ho za vodcu nad mojím ľudom Izraelom.+ On vyslobodí môj ľud z rúk Filištíncov, lebo som videl trápenie svojho ľudu a počul som ich krik.“+ 17 Keď Samuel uvidel Saula, Jehova mu povedal: „To je ten muž, o ktorom som ti povedal: ‚Bude vládnuť nad mojím ľudom.‘“*+

18 Saul pristúpil v bráne k Samuelovi a spýtal sa ho: „Povedz mi, prosím, kde je dom vidiaceho?“ 19 „Ja som ten vidiaci,“ odpovedal Samuel. „Poďme na výšinu, ale ty choď prvý. Dnes budete so mnou jesť+ a ráno ti poviem všetko, čo chceš vedieť.* Potom pôjdete. 20 O oslice, ktoré sa pred troma dňami stratili,+ si nerob starosti, našli sa. Veď komu patrí všetko, čo je v Izraeli cenné? Či nie tebe a celému rodu tvojho otca?“+ 21 Saul mu odpovedal: „Som z kmeňa Benjamín, najmenšieho izraelského kmeňa,+ a môj rod je najbezvýznamnejší zo všetkých rodov kmeňa Benjamín. Tak prečo mi hovoríš niečo také?“

22 Potom Samuel zaviedol Saula a jeho sluhu do jedálne a usadil ich medzi pozvanými do čela. Bolo tam asi 30 mužov. 23 Samuel povedal kuchárovi: „Prines tú porciu, ktorú som ti dal, aby si ju odložil.“ 24 Kuchár priniesol stehno a predložil ho Saulovi. Samuel povedal: „Toto je pre teba. Jedz, lebo ti to odložili na túto príležitosť. Povedal som im, že som pozval hostí.“ A tak Saul v ten deň jedol so Samuelom. 25 Potom zišli z výšiny+ do mesta a Samuel pokračoval v rozhovore so Saulom na streche domu. 26 Na druhý deň za úsvitu vstali a Samuel zavolal na Saula, ktorý bol na streche domu: „Priprav sa na cestu, odprevadím ťa.“ Saul sa teda pripravil a obaja vyšli von. 27 Kým zostupovali k okraju mesta, Samuel povedal Saulovi: „Povedz sluhovi,+ nech ide napred.“ Keď ich sluha predišiel, Samuel pokračoval: „Zastaň na chvíľu, oznámim ti Božie slovo.“

10 Potom vzal Samuel nádobku s olejom, vylial ho Saulovi na hlavu,+ pobozkal ho a povedal: „Jehova ťa pomazal za vodcu+ nad svojím ľudom.*+ 2 Keď odo mňa dnes odídeš, stretneš pri Ráchelinej hrobke+ na území Benjamína pri Celcachu dvoch mužov. Povedia ti: ‚Oslice, ktoré si šiel hľadať, sa našli. Tvoj otec si už nerobí starosti o ne,+ ale bojí sa o vás. Hovorí: „Čo sa stalo s mojím synom?“‘ 3 Odtiaľ pôjdeš ďalej a prídeš k veľkému stromu v Tábore. Tam stretneš troch mužov, ktorí pôjdu k pravému Bohu do Bételu.+ Jeden ponesie tri kozliatka, druhý tri chleby a tretí veľký krčah vína. 4 Pozdravia ťa a dajú ti dva chleby. Vezmi si ich. 5 Potom prídeš k pahorku pravého Boha, kde je posádka Filištíncov. Keď už budeš blízko mesta, stretneš skupinu prorokov, ktorí budú schádzať z výšiny za sprievodu lýry, tamburíny, flauty a harfy a pritom budú prorokovať. 6 Príde na teba Jehovov duch+ a budeš prorokovať spolu s nimi a zmeníš sa na iného človeka.+ 7 Keď sa tieto znamenia splnia, urob všetko, čo uznáš za vhodné, lebo pravý Boh je s tebou. 8 Choď predo mnou do Gilgalu+ a ja tam za tebou prídem, aby som predložil zápalné obete a obete spoločenstva. Počkaj sedem dní, kým neprídem. Potom ti poviem, čo máš robiť.“

9 Len čo sa Saul otočil, aby odišiel od Samuela, Boh začal meniť jeho srdce a všetky tie znamenia sa v ten deň splnili. 10 Keď Saul so sluhom prišli k pahorku, stretli sa tam so skupinou prorokov. Vtom prišiel na Saula Boží duch+ a on začal medzi nimi prorokovať.+ 11 Keď všetci, čo ho poznali, videli, že prorokuje s prorokmi, pýtali sa jeden druhého: „Čo sa to stalo s Kišovým synom? To už aj Saul patrí k prorokom?“ 12 Nato jeden z miestnych povedal: „A čo tí ostatní proroci? Kto sú ich otcovia?“ Tak sa začalo hovoriť:* „To už aj Saul patrí k prorokom?“+

13 Keď Saul prestal prorokovať, šiel na výšinu. 14 Neskôr sa brat Saulovho otca spýtal Saula a jeho sluhu: „Kde ste boli?“ Odpovedal: „Hľadali sme oslice.+ Ale nemohli sme ich nájsť, a tak sme šli k Samuelovi.“ 15 „A čo vám povedal Samuel?“ spýtal sa Saulov strýko. 16 „Povedal nám, že oslice sa už našli,“ odpovedal Saul. Ale to, že mu Samuel povedal, že bude kráľom, neprezradil.

17 Potom Samuel zvolal Izraelitov do Micpy,+ aby sa zhromaždili pred Jehovom, 18 a povedal im: „Toto hovorí Jehova, Boh Izraela: ‚Vyviedol som Izrael z Egypta a oslobodil som vás z rúk Egypťanov+ a z rúk všetkých kráľovstiev, ktoré vás utláčali. 19 Ale vy ste dnes zavrhli svojho Boha,+ ktorý vás zachraňoval zo všetkých vašich nešťastí a útrap, a povedali ste: „Dosaď nad nami kráľa.“ A teraz sa postavte pred Jehovu podľa svojich kmeňov a rodov.‘“*

20 Samuel dal predstupovať všetky izraelské kmene jeden po druhom+ a bol vybraný kmeň Benjamín.+ 21 Potom dal predstupovať kmeň Benjamín po rodinách a bola vybraná rodina Matriovcov. Nakoniec bol vybraný Kišov syn Saul.+ Ale keď ho šli hľadať, nemohli ho nikde nájsť. 22 A tak sa pýtali Jehovu:+ „Už sem prišiel ten muž?“ A Jehova odpovedal: „Skrýva sa medzi batožinou.“ 23 Bežali teda poňho a priviedli ho. Keď sa postavil medzi ľud, bol o hlavu vyšší ako všetci ostatní.+ 24 „Vidíte, koho Jehova vybral?“+ povedal Samuel ľudu. „V celom národe nie je nikto ako on!“ A všetci začali volať: „Nech žije kráľ!“

25 Potom Samuel oznámil ľudu, čo od nich bude kráľ vyžadovať,+ zapísal to do knihy a uložil ju pred Jehovom. Nato ich všetkých poslal domov. 26 Aj Saul sa vrátil domov, do Gibey. Sprevádzali ho bojovníci, ktorých k tomu Jehova podnietil. 27 Ale niektorí zlí ľudia hovorili: „Ako nás tento zachráni?“+ Pohrdli ním a nepriniesli mu nijaký dar.+ Ale Saul na to nič nepovedal.*

11 Potom pritiahol Ammónec+ Nachaš a utáboril sa pri Jabeši+ v Gileáde. Všetci obyvatelia Jabeša navrhli Nachašovi: „Uzavri s nami zmluvu a budeme ti slúžiť.“ 2 Ammónec Nachaš im odpovedal: „Uzavriem s vami zmluvu pod podmienkou, že každému z vás vypichnem pravé oko, aby som pokoril celý Izrael.“ 3 Starší z Jabeša mu na to povedali: „Daj nám sedem dní. Rozošleme poslov po celom území Izraela, a keď sa nenájde nikto, kto by nás zachránil, vzdáme sa ti.“ 4 Keď poslovia prišli do Gibey,+ kde žil Saul, a povedali ľuďom, čo sa deje, všetci sa hlasno rozplakali.

5 Saul sa práve vracal s dobytkom z poľa a pýtal sa: „Čo sa stalo? Prečo ľudia plačú?“ A tak mu povedali, akú správu priniesli muži z Jabeša. 6 Keď to Saul počul, začal naňho pôsobiť Boží duch+ a veľmi sa rozhneval. 7 Vzal dva býky, rozsekal ich na kusy a rozposlal ich prostredníctvom poslov po celom území Izraela s odkazom: „To isté sa stane dobytku každého, kto nebude nasledovať Saula a Samuela!“ Vtedy ľudia dostali strach z Jehovu a vytiahli ako jeden muž. 8 Potom ich v Bezeku spočítal a bolo tam 300 000 izraelských mužov a 30 000 judských mužov. 9 Poslom z Jabeša povedali: „Toto odkážte mužom z Jabeša v Gileáde: ‚Zajtra, v čase, keď začne páliť slnko, budete zachránení.‘“ A tak poslovia odišli a oznámili to mužom z Jabeša. Tí mali obrovskú radosť 10 a povedali Ammóncom: „Zajtra sa vám vzdáme a urobte s nami, čo uznáte za vhodné.“+

11 Na druhý deň Saul rozdelil ľud na tri oddiely. Počas rannej hliadky* prenikli do tábora Ammóncov+ a zabíjali ich až do poludňajšej páľavy. Tí, čo prežili, sa rozutekali každý iným smerom. 12 Vtedy povedal ľud Samuelovi: „Kde sú tí, čo hovorili: ‚To má byť Saul naším kráľom?‘+ Vydajte nám ich, zaslúžia si smrť.“ 13 Ale Saul povedal: „Dnes nesmie nikto zomrieť,+ lebo dnes Jehova zachránil Izrael.“

14 Potom Samuel povedal ľudu: „Poďme do Gilgalu+ a znovu tam vyhlásme Saula za kráľa.“+ 15 Všetci teda odišli do Gilgalu a pred Jehovom vyhlásili Saula za kráľa. Potom predložili Jehovovi obete spoločenstva+ a Saul a všetci Izraeliti tam s veľkou radosťou oslavovali.+

12 Potom Samuel povedal celému Izraelu: „Urobil som všetko,* o čo ste ma žiadali, a dosadil som nad vami kráľa.+ 2 Tu je kráľ, ktorý vás teraz vedie!*+ Ja som zostarol a zošedivel a moji synovia sú medzi vami.+ Viedol som vás od svojej mladosti až dodnes.+ 3 Tu som. Vypovedajte proti mne pred Jehovom a pred jeho pomazaným:+ Komu som vzal býka alebo osla?+ Koho som oklamal alebo koho som utláčal? Od koho som prijal úplatok,* aby som nad niečím privrel oči?+ Ak som sa niečoho takého dopustil, vynahradím vám to.“+ 4 Odpovedali mu: „Neoklamal si nás ani si nás neutláčal a od nikoho si nič nevzal.“ 5 Povedal im: „Jehova je mi dnes svedkom a jeho pomazaný tiež, že ma nemáte z čoho obviniť.“* A oni vyhlásili: „Je svedkom.“

6 Vtedy Samuel povedal ľudu: „Jehova, ktorý ustanovil Mojžiša a Árona a vyviedol vašich predkov z Egypta,+ je svedkom. 7 Teraz predstúpte a ja vás budem súdiť pred Jehovom a pripomeniem vám všetko to dobré, čo pre vás a vašich predkov urobil Jehova.

8 Keď Jakob prišiel do Egypta+ a vaši predkovia volali k Jehovovi o pomoc,+ Jehova poslal Mojžiša+ a Árona, aby vyviedli vašich predkov z Egypta a usadili ich na tomto mieste.+ 9 Ale zabudli na Jehovu, svojho Boha, a tak ich vydal*+ do rúk Siseru,+ veliteľa chácorského vojska, do rúk Filištíncov+ a do rúk moábskeho kráľa,+ ktorí proti nim bojovali. 10 Preto volali k Jehovovi o pomoc+ a hovorili: ‚Zhrešili sme,+ lebo sme opustili Jehovu a slúžili sme Baalom+ a sochám Aštoret.+ Vysloboď nás z rúk našich nepriateľov a budeme ti slúžiť.‘ 11 Jehova teda poslal Jerubbaala,+ Bedana, Jeftu+ a Samuela+ a vyslobodzoval vás z rúk okolitých nepriateľov, aby ste mohli žiť v bezpečí.+ 12 Keď ste videli, že proti vám tiahne ammónsky kráľ Nachaš,+ povedali ste mi: ‚Chceme, aby si nad nami dosadil kráľa,‘+ hoci vaším kráľom je Jehova, váš Boh.+ 13 Tu je kráľ, ktorého ste chceli, o ktorého ste žiadali. Jehova ustanovil nad vami kráľa.+ 14 Ak sa budete báť Jehovu,+ budete mu slúžiť+ a poslúchať ho+ a nebudete sa búriť proti Jehovovým príkazom, ale zostanete verní Jehovovi, svojmu Bohu, vy i váš kráľ, ktorý bude nad vami vládnuť, bude sa vám dobre dariť. 15 Ale ak nebudete poslúchať Jehovu a budete sa búriť proti Jehovovým príkazom, Jehova potrestá vás i vašich otcov.+ 16 Teraz predstúpte a pozrite sa, akú veľkú vec Jehova vykoná pred vašimi očami. 17 Nie je práve žatva pšenice? Budem volať k Jehovovi, aby zoslal hromy a dážď. Potom pochopíte, akého veľkého zla ste sa v Jehovových očiach dopustili, keď ste si žiadali kráľa.“+

18 A Samuel volal k Jehovovi a Jehova v ten deň zoslal hromy a dážď. A všetok ľud dostal strach z Jehovu a zo Samuela. 19 Povedali Samuelovi: „Modli sa za nás k Jehovovi, svojmu Bohu,+ lebo nechceme zomrieť. Veď sme ku všetkým svojim hriechom pridali ešte tú zlú vec, že sme si žiadali kráľa.“

20 Samuel im odpovedal: „Nebojte sa. Spáchali ste síce všetko to zlo, ale teraz sa neodvracajte od Jehovu+ a slúžte Jehovovi celým srdcom.+ 21 Neobracajte sa k márnostiam,*+ ktoré nijako neprospievajú+ ani vás nezachránia, lebo sú márne.* 22 Kvôli svojmu veľkému menu+ vás Jehova neopustí,+ lebo Jehova sa rozhodol, že vás urobí svojím ľudom.+ 23 Pre mňa je nemysliteľné, aby som zhrešil proti Jehovovi a prestal sa za vás modliť. Budem vás ďalej učiť o dobrej a správnej ceste. 24 Len sa bojte Jehovu+ a verne* mu slúžte celým svojím srdcom. Pamätajte, aké veľké veci pre vás urobil.+ 25 Ale ak budete tvrdošijne robiť to, čo je zlé, zahyniete+ vy i váš kráľ.“+

13 Saul mal...* rokov, keď sa stal kráľom.+ Vládol nad Izraelom dva roky 2 a potom vybral z Izraela 3 000 mužov – 2 000 bolo s ním v Michmaši a v hornatom kraji v okolí Bételu a 1 000 bolo s Jonatánom+ v Benjamínovej Gibei.+ Ostatných poslal domov.* 3 Jonatán porazil posádku Filištíncov,+ ktorá bola v Gebe,+ a Filištínci sa o tom dopočuli. A Saul dal po celej krajine trúbiť na rohu+ so slovami: „Nech to Hebreji počujú!“ 4 Tak sa celý Izrael dozvedel, že Saul porazil filištínsku posádku a Filištínci teraz nenávidia Izrael. Preto bol ľud zvolaný k Saulovi do Gilgalu.+

5 Aj Filištínci sa zhromaždili do boja proti Izraelu. Mali 30 000 bojových vozov, 6 000 jazdcov a toľko vojakov ako piesku na morskom pobreží.+ Pritiahli a utáborili sa v Michmaši, východne od Bet-Avenu.+ 6 Keď Izraeliti videli, že sa dostali do úzkych, lebo nepriateľ na nich tvrdo dorážal, poschovávali sa v jaskyniach,+ dierach, skalách, pivniciach a nádržiach na vodu. 7 Niektorí Hebreji dokonca utiekli za Jordán na územie Gáda a do krajiny Gileád.+ Ale Saul zostal v Gilgale a všetci, ktorí boli s ním, sa triasli od strachu. 8 Čakal sedem dní, až uplynul čas, ktorý stanovil Samuel. Ale Samuel do Gilgalu neprichádzal a ľud sa začal rozchádzať. 9 Nakoniec Saul povedal: „Prineste zvieratá na zápalnú obeť a obete spoločenstva.“ A obetoval zápalnú obeť.+

10 Ale hneď ako skončil obetovanie zápalnej obete, prišiel Samuel a Saul mu vyšiel v ústrety, aby ho pozdravil. 11 Ale Samuel sa ho spýtal: „Čo si to urobil?“ Saul odpovedal: „Keď som videl, že ľud sa rozchádza+ a ty si v dohodnutý čas neprišiel a že Filištínci sa zhromažďujú v Michmaši,+ 12 povedal som si: ‚Teraz na mňa Filištínci v Gilgale zaútočia a ja som ešte nepožiadal Jehovu o priazeň.‘* Preto som považoval za svoju povinnosť predložiť zápalnú obeť.“

13 „Konal si nerozumne,“ povedal Samuel Saulovi. „Neposlúchol si to, čo ti prikázal Jehova, tvoj Boh.+ Keby si poslúchol, Jehova by natrvalo upevnil tvoju kráľovskú moc nad Izraelom. 14 Ale takto tvoje kráľovstvo nepotrvá.+ Jehova nájde muža, ktorý bude príjemný jeho srdcu.+ Jehova ho ustanoví za vodcu svojho ľudu,+ lebo si neposlúchol to, čo ti Jehova prikázal.“+

15 Potom Samuel vstal a odišiel z Gilgalu do Benjamínovej Gibey. A Saul spočítal tých, ktorí s ním zostali, a bolo ich asi 600 mužov.+ 16 Saul, jeho syn Jonatán a tí, ktorí s nimi zostali, sa zdržiavali v Benjamínovej Gebe,+ kým Filištínci táborili v Michmaši.+ 17 Z filištínskeho tábora vyrážali tri oddiely nájazdníkov. Jeden oddiel sa vydával po ceste k Ofre, do krajiny Šual, 18 druhý sa vydával po ceste k Bet-Choronu+ a tretí po ceste k hranici, ktorá leží nad údolím Ceboim, smerom k pustatine.

19 A v celej izraelskej krajine nebol žiadny kováč, lebo Filištínci nechceli, aby si Hebreji vyrábali meče a kopije. 20 Preto keď si chceli Izraeliti nabrúsiť pluhy, motyky, sekery alebo kosáky, museli chodiť k Filištíncom. 21 Nabrúsenie pluhu, motyky, vidiel a sekery alebo upevnenie volského bodca* stálo jeden pim.* 22 Keď teda nastal boj, nikto z tých, čo boli so Saulom a Jonatánom, nemal meč ani kopiju.+ Zbrane mali iba Saul a jeho syn Jonatán.

23 A posádka* Filištíncov sa presunula k michmašskému priesmyku.+

14 Jedného dňa Saulov syn Jonatán+ povedal sluhovi, ktorý nosil jeho zbrane: „Poď, preniknime k hliadke Filištíncov, ktorá je na druhej strane.“ Ale otcovi to nepovedal. 2 Saul sa zdržiaval pod granátovníkom v Migróne na okraji Gibey.+ Bolo tam s ním asi 600 mužov.+ 3 (Efod+ nosil Achijah, syn Ichabodovho+ brata Achituba,+ syna Pinchasa,+ syna Éliho,+ Jehovovho kňaza v Šíle.)+ Nikto nevedel, že Jonatán odišiel. 4 Po oboch stranách priesmyku, ktorým sa chcel Jonatán dostať k hliadke Filištíncov, boli špicaté skalné útesy. Jeden sa volal Bócec a druhý Sene. 5 Jeden útes sa týčil na sever smerom k Michmašu, druhý na juh oproti Gebe.+

6 Jonatán povedal svojmu zbrojnošovi: „Poď, preniknime k hliadke tých neobrezancov.+ Možno nám Jehova pomôže. Veď Jehovovi nemôže nič zabrániť, aby zachraňoval pomocou mnohých alebo niekoľkých.“+ 7 Zbrojnoš mu odpovedal: „Urob všetko, k čomu ťa podnecuje tvoje srdce. Choď a ja ťa budem nasledovať, kamkoľvek pôjdeš.“ 8 Jonatán povedal: „Pôjdeme k tým mužom a upozorníme ich na seba. 9 Ak nám povedia: ‚Stojte, kým k vám neprídeme!‘, zostaneme stáť a nepôjdeme hore za nimi. 10 Ale ak nám povedia: ‚Vyjdite k nám!‘, vyjdeme, lebo to bude znamenie, že nám ich Jehova vydá do rúk.“+

11 Potom na seba upozornili hliadku Filištíncov. Tí povedali: „Pozrite! Hebreji vyliezajú z dier, do ktorých sa poschovávali.“+ 12 Muži z hliadky zavolali na Jonatána a jeho zbrojnoša: „Vyjdite k nám, veď my vám ukážeme!“+ Nato Jonatán povedal zbrojnošovi: „Poď za mnou, lebo Jehova ich vydá do rúk Izraela.“+ 13 Jonatán vyliezol hore štvornožky a jeho zbrojnoš za ním. Potom sa Jonatán pustil do boja s Filištíncami, a kto mu unikol, toho zabil jeho zbrojnoš. 14 Pri prvom útoku zabil Jonatán a jeho zbrojnoš na krátkom úseku* asi 20 mužov.

15 Vo filištínskom tábore a medzi mužmi z hliadky zavládol strach. Hrôza zachvátila aj oddiely nájazdníkov.+ Zem sa triasla a Boh vyvolal medzi Filištíncami paniku. 16 Saulove stráže v Benjamínovej Gibei+ videli, že všade sa šíri zmätok.+

17 Vtedy Saul povedal svojim mužom: „Všetkých spočítajte a zistite, kto od nás odišiel.“ Keď to urobili, zistili, že chýba Jonatán a jeho zbrojnoš. 18 Potom Saul povedal Achijahovi:+ „Prines truhlu zmluvy pravého Boha!“ (Truhla zmluvy pravého Boha bola v tom čase* s Izraelitmi.) 19 Kým Saul hovoril s kňazom, vo filištínskom tábore bol stále väčší zmätok. „Zadrž,“* povedal Saul kňazovi. 20 Saul a jeho muži sa zhromaždili, a keď vytiahli do bitky, videli, že Filištínci obrátili meče jeden proti druhému. Všade vládol obrovský zmätok. 21 Hebreji, ktorí boli predtým na strane Filištíncov a pritiahli s nimi do tábora, prešli k Izraelitom, ktorí boli so Saulom a Jonatánom. 22 Keď všetci izraelskí muži, ktorí boli skrytí+ v hornatom kraji Efraima, počuli, že sa Filištínci dali na útek, aj oni ich začali prenasledovať a zapojili sa do boja. 23 Tak Jehova v ten deň zachránil Izrael+ a bitka sa rozšírila až do Bet-Avenu.+

24 Ale izraelskí muži boli v ten deň vyčerpaní, lebo Saul zaviazal ľud prísahou. Povedal: „Nech je prekliaty každý, kto zje niečo* do večera, skôr ako sa pomstím svojim nepriateľom!“ Preto nikto z ľudu nič nejedol.+

25 Potom všetci* vošli do lesa a bolo tam veľa medu. 26 Hoci videli, že tam tečie med, nikto z neho nejedol, lebo sa báli porušiť prísahu. 27 Ale Jonatán nepočul prísahu, ktorou jeho otec zaviazal ľud.+ A tak vzal palicu, ktorú mal v ruke, jej koniec namočil do plástu medu a ochutnal ho. Hneď sa mu rozžiarili oči. 28 Nato mu jeden muž povedal: „Tvoj otec zaviazal ľud ťažkou prísahou. Povedal: ‚Nech je prekliaty každý, kto dnes niečo zje!‘+ Preto sú muži takí unavení.“ 29 Ale Jonatán povedal: „Môj otec priviedol ľud do veľkých ťažkostí.* Pozrite sa, ako sa mi rozžiarili oči, keď som ochutnal trochu medu. 30 Keby sa ľud poriadne najedol+ z koristi, ktorú vzal svojim nepriateľom, naše víťazstvo nad Filištíncami by bolo ešte väčšie.“

31 Izraelskí muži zrážali v ten deň Filištíncov od Michmaša po Ajalon+ a veľmi sa unavili. 32 Preto sa lačne vrhli na korisť, brali ovce a dobytok, zabíjali ich na zemi a jedli mäso aj s krvou.+ 33 A Saulovi oznámili: „Ľud hreší proti Jehovovi, lebo je mäso aj s krvou.“+ Nato Saul povedal: „Konali ste neverne. Ihneď sem privaľte veľký kameň.“ 34 Potom rozkázal: „Choďte medzi ľud a povedzte: ‚Priveďte každý svojho býka alebo ovcu, zabite ich na tomto kameni a jedzte. Nehrešte proti Jehovovi, nejedzte mäso aj s krvou.‘“+ V tú noc každý priviedol svojho býka a zabil ho tam. 35 A Saul postavil oltár Jehovovi.+ Bol to prvý oltár, ktorý Jehovovi postavil.

36 Potom Saul povedal: „Zaútočme na Filištíncov v noci a rabujme až do svitania. Nikoho nenechajme nažive.“ Odpovedali: „Urob, čo považuješ za dobré.“ Ale kňaz povedal: „Spýtajme sa pravého Boha.“+ 37 A tak sa Saul spýtal Boha: „Mám zaútočiť na Filištíncov?+ Vydáš ich do rúk Izraela?“ Boh mu však v ten deň neodpovedal. 38 Saul teda prikázal: „Poďte sem, všetci vodcovia ľudu, a zistite, aký hriech bol dnes spáchaný. 39 Akože žije Jehova, ktorý zachránil Izrael, aj keby išlo o môjho syna Jonatána, zomrie.“ Ale nikto mu neodpovedal. 40 Saul povedal celému Izraelu: „Vy budete na jednej strane a ja so svojím synom Jonatánom budeme na druhej strane.“ A ľud povedal: „Urob, čo považuješ za dobré.“

41 Saul prosil Jehovu: „Bože Izraela, odpovedz prostredníctvom tumim!“+ Tumim označil Jonatána so Saulom a ľud z toho vyšiel nevinne. 42 „Hoďte lós,+ aby sa rozhodlo medzi mnou a mojím synom Jonatánom,“ povedal Saul. A lós padol na Jonatána. 43 Saul sa ho spýtal: „Povedz mi, čo si urobil?“ Jonatán odpovedal: „Iba som ochutnal trochu medu, čo som si nabral koncom palice.+ Som pripravený zomrieť!“

44 Nato Saul vyhlásil: „Nech ma Boh prísne potrestá,* ak nezomrieš, Jonatán.“+ 45 Ale ľud povedal Saulovi: „Jonatán má zomrieť? On, ktorý dosiahol pre Izrael také veľké víťazstvo?*+ To teda nie! Akože žije Jehova, ani vlas na hlave sa mu neskriví, veď dnes spolupracoval s Bohom.“+ A tak ľud zachránil* Jonatána pred smrťou.

46 Vtedy Saul prestal prenasledovať Filištíncov a tí sa vrátili na svoje územie.

47 Saul upevnil svoju kráľovskú moc nad Izraelom a bojoval proti všetkým okolitým nepriateľom – proti Moábcom,+ Ammóncom,+ Edomcom,+ cóbskym kráľom+ a Filištíncom.+ Porážal svojich nepriateľov všade, kam šiel. 48 Bojoval odvážne, porazil Amalekitov+ a vyslobodil Izrael z rúk nájazdníkov.

49 A Saulovi synovia boli Jonatán, Jišvi a Malki-Šua.+ Mal aj dve dcéry, staršia sa volala Merab+ a mladšia Míchal.+ 50 Saulova manželka sa volala Achinoám, dcéra Achimaaca. Veliteľom Saulovho vojska bol jeho strýko Abnér,+ syn Nera. 51 Saulovým otcom bol Kiš+ a Abnérov otec Ner+ bol synom Abiela.

52 Počas celej Saulovej vlády prebiehal krutý boj s Filištíncami.+ Keď Saul videl nejakého silného a odvážneho muža, povolal ho do svojho vojska.+

15 Samuel povedal Saulovi: „Jehova ma poslal, aby som ťa pomazal za kráľa nad jeho ľudom Izraelom.+ Preto teraz počúvaj Jehovove slová.+ 2 Toto hovorí Jehova vojsk: ‚Beriem Amalekitov na zodpovednosť za to, čo urobili Izraelitom, keď sa im na ceste z Egypta postavili na odpor.+ 3 Preto choď a vyhlaď Amalekitov.+ Znič* ich+ so všetkým, čo majú. Nemaj s nimi zľutovanie. Usmrtíš+ mužov i ženy, deti i dojčatá, býky i ovce, ťavy i osly.‘“+ 4 Saul zvolal vojsko a v Telaime ho spočítal. Bolo tam 200 000 pešiakov a k tomu 10 000 mužov z Júdu.+

5 Saul pritiahol až k amaleckému mestu a v údolí* rozostavil zálohu. 6 Potom odkázal Kenitom:+ „Vyjdite spomedzi Amalekitov, aby som s nimi nezmietol aj vás.+ Lebo keď Izraeliti vychádzali z Egypta, správali ste sa k nim láskavo.“*+ Keniti teda odišli od Amalekitov. 7 A tak Saul vyhladil Amalekitov+ od Chavily+ až po Šur+ pri Egypte. 8 Amaleckého kráľa Agaga+ chytil živého, ale všetkých ostatných zabil* mečom.+ 9 Saul a ľud však ušetrili* Agaga a tie najlepšie ovce, dobytok, vykŕmené zvieratá a barany a všetko, čo bolo dobré.+ Nechceli ich zničiť.* Ale všetko, čo bolo bezcenné a podradné, to zničili.*

10 Potom Jehova povedal Samuelovi: 11 „Ľutujem,* že som Saula urobil kráľom, lebo sa odo mňa odvrátil a neurobil, čo som mu prikázal.“+ Samuela to veľmi trápilo a celú noc volal k Jehovovi.+ 12 Keď skoro ráno vstal, aby šiel za Saulom, povedali mu: „Saul šiel do Karmelu+ a postavil si tam pamätník.+ Odtiaľ odišiel do Gilgalu.“ 13 Keď Samuel prišiel k Saulovi, Saul ho pozdravil: „Nech ťa Jehova požehná. Splnil som Jehovovo slovo.“ 14 Ale Samuel sa spýtal: „Čo potom znamená to bečanie oviec a bučanie dobytka, ktoré počujem?“+ 15 „Priviedli ich od Amalekitov,“ povedal Saul. „Ľud ušetril* tie najlepšie ovce a dobytok, aby ich obetoval Jehovovi, tvojmu Bohu. Ale všetko ostatné sme zničili.“* 16 „Počkaj!“ prerušil ho Samuel. „Poviem ti, čo mi v noci hovoril Jehova.“+ Saul mu odpovedal: „Hovor!“

17 A tak Samuel pokračoval: „Nepovažoval si sa za bezvýznamného,+ keď si sa stal hlavou izraelských kmeňov a Jehova ťa pomazal za kráľa nad Izraelom?+ 18 Neskôr ti dal Jehova úlohu: ‚Choď a znič* tých hriešnych Amalekitov.+ Bojuj proti nim, kým ich nevyhladíš.‘+ 19 Prečo si neposlúchol Jehovu? Chamtivo si sa vrhol na korisť+ a urobil si to, čo je zlé v Jehovových očiach!“

20 „Ale ja som poslúchol Jehovu!“ namietal Saul. „Šiel som splniť úlohu, ktorú mi Jehova dal. Priviedol som amaleckého kráľa Agaga a Amalekitov som vyhladil.*+ 21 Ale ľud vzal z koristi, ktorá sa mala zničiť,* tie najlepšie ovce a dobytok, aby ich v Gilgale obetoval Jehovovi, tvojmu Bohu.“+

22 Nato Samuel povedal: „Čo sa Jehovovi páči viac? Zápalné obete+ alebo poslušnosť Jehovovmu hlasu? Poslušnosť je lepšia ako obeť+ a počúvať je lepšie ako obetovať tuk+ baranov. 23 Veď spurnosť+ je rovnaký hriech ako veštenie+ a opovážlivosť je ako modlárstvo* a používanie mágie. Pretože si zavrhol Jehovovo slovo,+ on zavrhol teba. Už nebudeš kráľom.“+

24 Vtedy Saul povedal Samuelovi: „Zhrešil som, keď som neposlúchol Jehovov príkaz a tvoje slová, ale bál som sa ľudu, a tak som mu vyhovel. 25 A teraz, prosím, odpusť môj hriech a vráť sa so mnou, aby som sa poklonil Jehovovi.“+ 26 Ale Samuel mu povedal: „Nevrátim sa s tebou, lebo si zavrhol Jehovovo slovo a Jehova zavrhol teba, takže už nebudeš kráľom nad Izraelom.“+ 27 Keď sa Samuel obrátil a chcel odísť, Saul ho chytil za okraj plášťa* a ten sa odtrhol. 28 Nato mu Samuel povedal: „Dnes od teba Jehova odtrhol kráľovskú vládu nad Izraelom a dá ju tvojmu blížnemu, ktorý je lepší ako ty.+ 29 Vznešený Boh Izraela+ dodrží slovo+ a nezmení* svoje rozhodnutie, lebo nie je človek, aby menil* svoje rozhodnutie.“+

30 Saul povedal: „Zhrešil som. Ale teraz ma, prosím, pocti pred staršími môjho ľudu a pred Izraelom. Vráť sa so mnou, aby som sa poklonil Jehovovi, tvojmu Bohu.“+ 31 Samuel sa teda vrátil so Saulom a Saul sa poklonil Jehovovi. 32 Potom Samuel prikázal: „Priveďte ku mne amaleckého kráľa Agaga.“ Agag šiel k nemu neochotne,* lebo predtým si už hovoril: „Hrozba* smrti určite pominula.“ 33 Ale Samuel povedal: „Ako tvoj meč pripravoval ženy o deti, tak bude aj tvoja matka bezdetná medzi ženami.“ A Samuel rozsekal Agaga pred Jehovom v Gilgale.+

34 Potom Samuel odišiel do Rámy a Saul sa vrátil domov do Gibey. 35 Samuel už Saula nevidel až do svojej smrti, ale smútil za ním.+ A Jehova ľutoval, že urobil Saula kráľom nad Izraelom.+

16 Časom Jehova povedal Samuelovi: „Ako dlho budeš smútiť za Saulom?+ Ja som ho zavrhol, aby nebol kráľom nad Izraelom.+ Naplň si roh olejom+ a choď. Posielam ťa k Izajovi+ Betlehemskému, lebo medzi jeho synmi som si vybral kráľa.“+ 2 Ale Samuel namietal: „Ako by som mohol ísť? Keď sa o tom dozvie Saul, zabije ma.“+ Jehova mu povedal: „Vezmi so sebou mladú kravu a povedz: ‚Prišiel som obetovať Jehovovi.‘ 3 Pozvi Izaja k obeti a ja ti dám vedieť, čo máš robiť. Pomažeš mi toho, koho ti označím.“+

4 Samuel urobil, ako mu prikázal Jehova. Keď prišiel do Betlehema,+ starší mesta sa roztriasli od strachu a pýtali sa: „Prichádzaš v pokoji?“ 5 „V pokoji,“ odpovedal. „Prišiel som obetovať Jehovovi. Posväťte sa a poďte so mnou k obeti.“ Potom posvätil Izaja i jeho synov a pozval ich k obeti. 6 Keď prišli a Samuel uvidel Eliaba,+ povedal si: „To je určite Jehovov pomazaný.“ 7 Ale Jehova povedal Samuelovi: „Nepozeraj sa na to, ako vyzerá a aký je vysoký,+ jeho som nevybral. Boh sa nepozerá na veci tak ako človek, lebo človek vidí iba to, čo má pred očami, ale Jehova vidí do srdca.“+ 8 Potom Izaj zavolal Abinadába+ a priviedol ho pred Samuela, ale on povedal: „Ani toho Jehova nevybral.“ 9 Potom Izaj priviedol Šammu,+ ale Samuel povedal: „Ani toho Jehova nevybral.“ 10 Tak priviedol Izaj pred Samuela sedem svojich synov, ale Samuel mu povedal: „Jehova nevybral ani jedného z nich.“

11 Nakoniec sa Samuel spýtal Izaja: „Sú to už všetci tvoji synovia?“ Odpovedal: „Ešte ostáva najmladší,+ ten pasie ovce.“+ „Pošli poňho,“ povedal Samuel Izajovi, „lebo nezačneme jesť, kým nepríde.“ 12 A tak poňho poslal a priviedol ho pred Samuela. Bol to pekný mladík* s krásnymi očami.+ A Jehova povedal: „Vstaň, pomaž ho, lebo to je on!“+ 13 Samuel vzal roh s olejom+ a pomazal ho v prítomnosti jeho bratov. Od toho dňa pôsobil na Dávida Jehovov duch.+ A Samuel vstal a odišiel do Rámy.+

14 Ale Saulovi Jehova odobral svojho ducha.+ Jehova dovolil, aby Saula desila vlastná myseľ.*+ 15 Jeho sluhovia mu povedali: „Boh dovolil, aby ťa desila tvoja myseľ. 16 Nech náš pán, prosím, prikáže svojim sluhom, ktorí stoja pred tebou, aby vyhľadali muža, ktorý vie dobre hrať na harfe.+ A keď Boh dopustí, aby ťa desila tvoja myseľ, ten muž bude hrať a uľaví sa ti.“ 17 A tak Saul povedal svojim sluhom: „Nájdite mi niekoho, kto dobre hrá, a priveďte mi ho.“

18 Vtedy jeden zo sluhov povedal: „Videl som, že jeden syn Izaja Betlehemského vie hrať. Je to odvážny a silný bojovník.+ Je výrečný, dobre vyzerá+ a Jehova je s ním.“+ 19 Potom Saul poslal k Izajovi poslov s odkazom: „Pošli ku mne svojho syna Dávida, ktorý je pri ovciach.“+ 20 Izaj naložil na osla chlieb, kožený mech vína a jedno kozľa a po svojom synovi Dávidovi to poslal Saulovi. 21 Tak prišiel Dávid k Saulovi a začal mu slúžiť.+ Saul si ho veľmi obľúbil a Dávid sa stal jeho zbrojnošom. 22 Saul odkázal Izajovi: „Nech, prosím, Dávid zostane v mojich službách, lebo si získal moju priazeň.“ 23 Vždy, keď Boh dopustil, aby Saula desila jeho myseľ, Dávid vzal harfu a hral na nej. Saulovi sa uľavilo, cítil sa lepšie a jeho myseľ ho prestala desiť.+

17 Filištínci+ zhromaždili svoje vojská* do vojny a sústredili ich pri Sochu+ na území Judska. Utáborili sa v Efes-Dammime+ medzi Sochom a Azékou.+ 2 Saul a izraelskí muži sa zhromaždili a utáborili sa v údolí Éla+ a rozostavili sa do bojového šíku proti Filištíncom. 3 Filištínci obsadili svah jedného vrchu, Izraeliti svah druhého vrchu a medzi nimi bolo údolie.

4 Z filištínskych radov vyšiel popredný bojovník, ktorý sa volal Goliáš+ a pochádzal z Gátu.+ Bol vysoký šesť lakťov a jednu piaď.* 5 Na hlave mal medenú prilbu a oblečený mal pancier z medených šupín,+ ktorý vážil 5 000 šekelov.* 6 Na nohách mal medené holenné chrániče a na chrbte nosil medený oštep.+ 7 Drevená násada jeho kopije bola ako tkáčsky návoj*+ a železný hrot jeho kopije vážil 600 šekelov.* Pred ním kráčal nosič jeho štítu. 8 Goliáš sa zastavil a volal na izraelských vojakov:+ „Prečo ste vytiahli a rozostavili sa do bojového šíku? Ja som slávny Filištínec a vy ste len Saulovi sluhovia! Vyberte si niekoho, kto bude za vás bojovať, a nech príde ku mne. 9 Ak zvíťazí on a zabije ma, budeme vašimi sluhami. Ale ak zvíťazím ja a zabijem ho, vy budete našimi sluhami a budete nám slúžiť.“ 10 A dodal: „Vyzývam dnes izraelské vojsko.+ Pošlite mi sem niekoho, kto bude so mnou bojovať!“

11 Keď Saul a celý Izrael počuli tieto slová, veľmi ich to vydesilo.

12 Dávid bol synom Efraťana+ z judského Betlehema,+ ktorý sa volal Izaj+ a mal osem synov.+ Ten muž bol za Saulových čias už v pokročilom veku. 13 Traja najstarší Izajovi synovia išli so Saulom do vojny.+ Prvorodený sa volal Eliab,+ druhý bol Abinadáb+ a tretí Šamma.+ 14 Dávid bol najmladší.+ Traja najstarší odišli za Saulom.

15 Dávid z času na čas odchádzal od Saula do Betlehema, aby pásol ovce+ svojho otca. 16 A ten Filištínec 40 dní každé ráno a večer vychádzal a staval sa na to isté miesto.

17 Raz povedal Izaj svojmu synovi Dávidovi: „Vezmi, prosím, svojim bratom efu* praženého zrna a týchto desať chlebov a rýchlo im to zanes do tábora. 18 Týchto desať hrudiek syra* daj veliteľovi tisíca. Zisti, či sú tvoji bratia v poriadku, a prines o tom nejaký dôkaz.“ 19 Dávidovi bratia boli so Saulom a ostatnými izraelskými mužmi v údolí Éla,+ aby bojovali proti Filištíncom.+

20 A tak Dávid skoro ráno vstal, zveril ovce niekomu inému, všetko zbalil a vydal sa na cestu, ako mu prikázal Izaj. Keď prišiel k táboru, vojsko práve vychádzalo s bojovým pokrikom na bojisko. 21 Vojská Izraelitov a Filištíncov sa rozostavili oproti sebe. 22 Dávid dal svoj náklad do rúk strážcovi batožiny a bežal na bojisko spýtať sa svojich bratov, ako sa majú.+

23 Kým s nimi hovoril, z filištínskych radov vyšiel ich popredný bojovník Goliáš,+ Filištínec z Gátu. Hovoril to isté čo predtým+ a Dávid to počul. 24 Keď Izraeliti uvideli toho muža, v strachu pred ním utiekli.+ 25 Hovorili: „Videli ste toho muža? Vychádza, aby sa vysmieval Izraelu.*+ Kto ho zabije, toho kráľ odmení veľkým bohatstvom, dá mu svoju dcéru+ a rod jeho otca oslobodí v Izraeli od povinností.“

26 Dávid sa spýtal mužov, ktorí stáli blízko neho: „Akú odmenu dostane ten, kto zabije toho Filištínca a zbaví Izrael pohany? Veď kto je ten neobrezaný Filištínec, že sa vysmieva vojsku* živého Boha?“+ 27 Povedali mu to isté: „Takú odmenu dostane muž, ktorý ho zabije.“ 28 Keď jeho najstarší brat Eliab+ počul, ako sa s nimi rozpráva, nahneval sa na Dávida a povedal: „Načo si sem prišiel? A komu si zveril tých pár oviec v pustatine?+ Dobre viem, aký si trúfalý a aké máš úmysly. Prišiel si len preto, aby si videl boj.“ 29 „Čo som urobil?“ spýtal sa Dávid. „Len som sa pýtal.“ 30 Potom sa obrátil s tou istou otázkou na niekoho iného+ a dostal rovnakú odpoveď.+

31 Dávidove slová sa doniesli až k Saulovi, a tak ho dal zavolať. 32 Dávid povedal Saulovi: „Nech nikto nestráca pre toho Filištínca odvahu.* Tvoj služobník pôjde a bude s ním bojovať.“+ 33 Ale Saul povedal: „Nemôžeš ísť bojovať proti tomu Filištíncovi. Si ešte len chlapec+ a on je bojovníkom od svojej mladosti.“ 34 Dávid mu odpovedal: „Keď tvoj služobník pásol ovce svojho otca, raz prišiel lev+ a druhý raz medveď a odniesli zo stáda ovcu. 35 Pustil som sa za nimi, zabil som ich a vytrhol som ovce z ich tlamy. Keď sa postavili proti mne, chytil som ich za srsť,* zrazil som ich a usmrtil. 36 Tvoj služobník zabil leva i medveďa a ten neobrezaný Filištínec skončí rovnako, lebo sa vysmieval vojsku* živého Boha.“+ 37 Potom Dávid dodal: „Jehova, ktorý ma zachránil z pazúrov leva i medveďa, ma zachráni aj z rúk toho Filištínca.“+ Nato Saul povedal Dávidovi: „Choď a nech je Jehova s tebou.“

38 Saul obliekol Dávidovi svoj výstroj. Na hlavu mu dal medenú prilbu a navliekol mu pancier. 39 Potom si Dávid pripásal meč a pokúsil sa kráčať, ale nemohol, lebo nebol zvyknutý nosiť výstroj. A tak povedal Saulovi: „Neviem sa v tom pohybovať, nie som na to zvyknutý.“ Preto si to Dávid vyzliekol. 40 Vzal do ruky palicu, vybral si päť hladkých kameňov z koryta rieky,* dal si ich do vrecka svojho pastierskeho vaku a s prakom+ v ruke vykročil proti Filištíncovi.

41 Filištínec sa pomaly približoval k Dávidovi a pred ním šiel vojak, ktorý mu nosil štít. 42 Keď Filištínec uvidel Dávida, pohŕdavo sa uškrnul, lebo to bol iba pekný, ružovolíci chlapec.+ 43 „Čo som pes,+ že na mňa ideš s palicou?“ zakričal na Dávida a preklínal ho pri svojich bohoch. 44 Potom Dávidovi povedal: „Len poď ku mne, nech dám tvoje telo nebeským vtákom a divej zveri.“

45 Dávid mu odpovedal: „Ty ideš proti mne s mečom, kopijou a oštepom,+ ale ja idem proti tebe v mene Jehovu vojsk,+ Boha izraelských bojových šíkov, ktorému si sa vysmieval.*+ 46 Dnes mi ťa Jehova vydá do rúk+ a ja ťa zabijem a odseknem ti hlavu. Ešte dnes dám mŕtvoly vojakov z filištínskeho tábora nebeským vtákom a divým zvieratám a celá zem spozná, že v Izraeli je Boh.+ 47 A všetci, čo sú tu, spoznajú,* že Jehova nezachraňuje mečom ani kopijou.+ Boj patrí Jehovovi+ a on vás všetkých vydá do našich rúk.“+

48 Filištínec prichádzal k Dávidovi stále bližšie. Dávid sa rozbehol cez bojisko smerom k nemu, 49 siahol rukou do vaku, vybral kameň a vystrelil ho z praku. A zasiahol Filištínca do čela. Kameň mu prerazil čelo a on padol tvárou na zem.+ 50 Tak Dávid s prakom a kameňom zvíťazil nad Filištíncom. Zabil ho, aj keď nemal v ruke meč.+ 51 Pribehol k nemu a postavil sa nad neho. Chytil jeho meč,+ vytiahol ho z pošvy a odsekol mu hlavu, aby si bol istý, že je mŕtvy. Keď Filištínci videli, že ich hrdina je mŕtvy, dali sa na útek.+

52 Izraelskí a judskí muži sa s krikom pustili za nimi a prenasledovali ich od údolia+ až po brány Ekrónu.+ Po celej ceste od Šaarajimu+ až po Gát a Ekrón ležali mŕtvoly Filištíncov. 53 Po tomto úpornom prenasledovaní sa Izraeliti vrátili a vyplienili Filištíncom tábor.

54 Dávid vzal Filištíncovu hlavu a priniesol ju do Jeruzalema, ale jeho zbrane uložil vo svojom stane.+

55 Keď Saul videl Dávida, ako ide proti Filištíncovi, spýtal sa veliteľa vojska Abnéra:+ „Abnér, čí syn je ten chlapec?“+ Odpovedal mu: „Akože žiješ, kráľ môj, neviem!“ 56 „Zisti, čí je to syn,“ povedal kráľ. 57 Preto keď sa Dávid po zabití Filištínca vrátil, Abnér ho priviedol pred Saula. Filištíncovu hlavu+ ešte držal v ruke. 58 Saul sa ho spýtal: „Čí syn si, chlapče?“ a Dávid povedal: „Som syn tvojho služobníka Izaja+ Betlehemského.“+

18 Keď Jonatán+ počul, čo hovoril Dávid Saulovi, zamiloval si ho ako seba samého a z Dávida a Jonatána sa stali blízki priatelia.+ 2 Od toho dňa si Saul nechal Dávida vo svojich službách a nedovolil mu, aby sa vrátil domov k otcovi.+ 3 A Jonatán uzavrel s Dávidom zmluvu,+ lebo ho mal rád ako sám seba.+ 4 Vyzliekol si plášť,* ktorý mal na sebe, a dal ho Dávidovi. Dal mu aj svoj výstroj, meč, luk a opasok. 5 Dávid mal úspech*+ na každej vojenskej výprave, na ktorú ho Saul poslal. Preto mu Saul zveril velenie nad bojovníkmi+ a to sa páčilo celému ľudu i Saulovým služobníkom.

6 Keď sa Dávid a ostatní muži vracali z boja proti Filištíncom, kráľovi Saulovi vyšli zo všetkých izraelských miest v ústrety ženy so spevom+ a tancom. Hrali na tamburínach+ a lutnách a radovali sa. 7 Oslavovali a spievali:

8 Saulovi sa tá pieseň vôbec nepáčila a veľmi sa rozhneval.+ Povedal: „Dávidovi pripísali desaťtisíce a mne iba tisíce. Teraz mu už len dať kráľovstvo!“+ 9 Odvtedy sa Saul pozeral na Dávida podozrievavo.

10 Na druhý deň Boh pripustil, aby Saula desila jeho myseľ,*+ a on sa vo svojom dome správal divne.* Dávid hral na harfe+ tak ako vždy. Saul mal v ruke kopiju+ 11 a zrazu ju po ňom vrhol.+ Povedal si: „Pribodnem Dávida k stene!“ Ale Dávidovi sa dvakrát podarilo uniknúť. 12 A Saul dostal z Dávida strach, lebo Jehova bol s ním,+ ale Saula opustil.+ 13 Saul už nechcel mať Dávida pri sebe, a tak ho ustanovil za veliteľa tisícov a Dávid viedol vojsko do boja.*+ 14 Naďalej sa mu darilo*+ vo všetkom, čo robil, a Jehova bol s ním.+ 15 Keď Saul videl, ako sa Dávidovi darí, začal sa ho báť. 16 Ale celý Izrael a Júda milovali Dávida, lebo viedol ich vojenské výpravy.

17 Neskôr Saul povedal Dávidovi: „Dám ti za manželku+ svoju staršiu dcéru Merab,+ len mi ďalej odvážne slúž a veď Jehovove vojny.“+ Pritom si hovoril: „Nech nezomrie mojou rukou, ale rukou Filištíncov.“+ 18 Dávid mu odpovedal: „Kto som ja a čím je výnimočná rodina môjho otca v Izraeli, aby som sa stal kráľovým zaťom?“+ 19 Ale v čase, keď mali dať Saulovu dcéru Merab Dávidovi za manželku, dali ju za manželku Adrielovi+ Mecholatskému.

20 Do Dávida sa však zaľúbila Saulova dcéra Míchal.+ Keď to oznámili Saulovi, páčilo sa mu to. 21 „To je dobrá príležitosť, ako chytiť Dávida do pasce,“ pomyslel si Saul. „Dám mu svoju dcéru za manželku a postarám sa o to, aby zomrel rukou Filištíncov.“+ Znovu teda povedal Dávidovi: „Dnes sa staneš mojím zaťom.“* 22 Potom prikázal svojim sluhom: „Povedzte Dávidovi dôverne: ‚Pozri, kráľ si ťa obľúbil a všetci jeho sluhovia ťa majú radi. Staň sa kráľovým zaťom.‘“ 23 Keď to Saulovi sluhovia povedali Dávidovi, odpovedal: „Myslíte si, že je také ľahké stať sa kráľovým zaťom? Veď som chudobný a nič neznamenám.“+ 24 Potom sluhovia oznámili Saulovi, čo povedal Dávid.

25 A Saul prikázal: „Povedzte Dávidovi: ‚Kráľ nechce ako cenu za nevestu+ nič okrem 100 predkožiek+ Filištíncov, aby sa pomstil svojim nepriateľom.‘“ Lebo Saul počítal s tým, že Filištínci zabijú Dávida. 26 Sluhovia to teda oznámili Dávidovi a jemu sa zapáčila myšlienka, že sa stane kráľovým zaťom.+ Skôr ako uplynul určený čas, 27 Dávid so svojimi mužmi vytiahol a pozabíjal 200 Filištíncov. Ich predkožky priniesol v plnom počte kráľovi, aby sa mohol stať kráľovým zaťom. Nato mu Saul dal svoju dcéru Míchal za manželku.+ 28 Keď si Saul uvedomil, že Jehova je s Dávidom+ a že jeho dcéra Míchal Dávida miluje,+ 29 dostal z neho ešte väčší strach a až do konca života bol jeho nepriateľom.+

30 Filištínske kniežatá naďalej podnikali bojové výpravy. Zakaždým, keď vytiahli, Dávid bol úspešnejší* ako všetci Saulovi muži.+ Jeho meno spomínali ľudia s veľkou úctou.+

19 Saul povedal svojmu synovi Jonatánovi a všetkým svojim služobníkom, že je rozhodnutý Dávida zabiť.+ 2 Ale Jonatán mal Dávida veľmi rád,+ a tak ho varoval: „Môj otec Saul ťa chce zabiť. Prosím, daj si zajtra ráno pozor. Niekam sa skry a zostaň tam. 3 Ja pôjdem so svojím otcom tam, kde budeš, a porozprávam sa s ním o tebe. Ak sa niečo dozviem, dám ti vedieť.“+

4 Jonatán hovoril svojmu otcovi Saulovi o Dávidovi v dobrom.+ Povedal mu: „Nech sa kráľ nedopustí hriechu na svojom služobníkovi Dávidovi, lebo sa proti tebe nijako neprevinil a všetko, čo pre teba robí, je na tvoje dobro. 5 Riskoval život,* aby zabil toho Filištínca,+ a tak dal Jehova celému Izraelu veľké víťazstvo.* Veď si to videl a tešil si sa. Tak prečo by si sa mal prehrešiť proti nevinnému a Dávida bezdôvodne usmrtiť?“+ 6 Saul poslúchol Jonatána a prisahal: „Akože žije Jehova, nechám Dávida žiť.“ 7 A tak Jonatán zavolal Dávida a všetko mu porozprával. Potom ho priviedol k Saulovi a Dávid mu slúžil ako predtým.+

8 Po čase opäť vypukla vojna a Dávid vytiahol do boja proti Filištíncom. Spôsobil im veľké straty a dali sa pred ním na útek.

9 Keď jedného dňa Saul sedel vo svojom dome, Jehova pripustil, aby ho desila jeho myseľ.*+ V ruke mal kopiju a Dávid hral na harfe.+ 10 Zrazu Saul hodil po Dávidovi kopiju, aby ho pribodol k stene, ale on sa uhol a kopija sa zabodla do steny. V tú noc Dávid utiekol. 11 A Saul poslal svojich ľudí, aby strážili Dávidov dom a aby ho ráno zabili.+ Ale Dávidova manželka Míchal mu povedala: „Ak ešte dnes v noci neutečieš, zajtra budeš mŕtvy.“ 12 Pomohla mu spustiť sa oknom a on utiekol a zachránil sa. 13 Potom vzala sochu terafim,* položila ju na posteľ, na miesto hlavy dala sieťku z kozej srsti a prikryla to odevom.

14 Keď Saul poslal svojich ľudí, aby priviedli Dávida, povedala: „Je chorý.“ 15 Saul ich teda poslal za Dávidom znovu, aby sa naňho pozreli, a prikázal im: „Prineste ho ku mne hoci aj na posteli, nech ho zabijem.“+ 16 Keď muži vošli, na posteli ležala socha terafim* a na mieste hlavy bola sieťka z kozej srsti. 17 Saul sa spýtal Míchal: „Prečo si ma takto oklamala a nechala si môjho nepriateľa+ utiecť?“ Míchal odpovedala: „Pretože mi povedal: ‚Pusť ma, lebo ťa zabijem!‘“

18 Keď Dávid utiekol, prišiel k Samuelovi do Rámy+ a vyrozprával mu všetko, čo mu urobil Saul. Potom so Samuelom odišli a usadili sa v Najóte.+ 19 Časom sa Saulovi donieslo: „Dávid je v Najóte v Ráme.“ 20 Saul ihneď poslal svojich ľudí, aby Dávida zajali. Keď videli skupinu starších prorokov, ako prorokujú, a Samuela na ich čele, začal na nich pôsobiť Boží duch a správali sa ako proroci aj oni.

21 Keď to oznámili Saulovi, poslal ďalších mužov, ale aj oni sa začali správať ako proroci. A tak Saul poslal tretiu skupinu mužov, ale to isté sa stalo aj im. 22 Nakoniec sa do Rámy vydal sám. Keď prišiel k veľkej nádrži na vodu, ktorá je v Sechu, spýtal sa: „Kde je Samuel a Dávid?“ Odpovedali mu: „V Najóte+ v Ráme.“ 23 Šiel teda do Najótu v Ráme, ale i naňho začal pôsobiť Boží duch a celou cestou do Najótu sa správal ako prorok. 24 Aj on si vyzliekol rúcho a správal sa pred Samuelom ako prorok. Celý deň a celú noc tam ležal nahý.* Preto sa hovorí: „To už aj Saul patrí k prorokom?“+

20 Nato Dávid utiekol z Najótu v Ráme a šiel za Jonatánom. Spýtal sa ho: „Čo som urobil?+ Čím som sa previnil? Ako som zhrešil proti tvojmu otcovi, že ma chce pripraviť o život?“ 2 „To je vylúčené, nezomrieš,“+ povedal Jonatán. „Môj otec neurobí nič veľké ani malé bez toho, aby mi to povedal. Prečo by to predo mnou tajil? To sa nestane.“ 3 Ale Dávid prisahal, že to tak je. Povedal: „Tvoj otec dobre vie, že sme priatelia,+ a hovorí si: ‚Nech sa to Jonatán nedozvie, aby sa netrápil.‘ Ale akože žije Jehova a akože žiješ ty, od smrti ma delí iba krôčik!“+

4 Vtedy Jonatán povedal Dávidovi: „Urobím pre teba, čo len budeš chcieť.“ 5 A tak Dávid povedal Jonatánovi: „Zajtra je novmesiac+ a očakáva sa, že budem sedieť pri jedle s kráľom. Dovoľ mi odísť a ja sa až do pozajtra večera skryjem niekde vonku. 6 Keby sa tvoj otec na mňa pýtal, povieš: ‚Dávid ma poprosil, či by nemohol hneď odísť domov do Betlehema,+ pretože sa tam predkladá každoročná obeť za celú rodinu.‘+ 7 Ak povie: ‚To je v poriadku,‘ potom tvojmu služobníkovi nič nehrozí. Ale ak sa nahnevá, buď si istý, že je so mnou zle. 8 Preukáž svojmu služobníkovi láskavosť,*+ lebo si so svojím služobníkom uzavrel zmluvu pred Jehovom.+ Ale ak som sa nejako previnil,+ zabi ma ty. Načo by si ma vodil k svojmu otcovi?“

9 „Také niečo nehovor!“ odpovedal Jonatán. „Ak sa dozviem, že sa môj otec rozhodol siahnuť ti na život, určite ti to poviem.“+ 10 Dávid sa ho spýtal: „Kto mi to oznámi, keď ti otec odpovie drsne?“ 11 Jonatán navrhol: „Poďme von.“ Obaja teda vyšli za mesto. 12 Potom Jonatán povedal Dávidovi: „Nech je Jehova, Boh Izraela, svedkom, že zajtra alebo pozajtra zistím, aký má môj otec názor. Ak ti je priaznivo naklonený, dám ti vedieť. 13 Ale ak ti môj otec chce ublížiť, nech ma Jehova prísne potrestá,* ak ti to neoznámim a neumožním ti bezpečne uniknúť. Nech je Jehova s tebou,+ tak ako bol s mojím otcom.+ 14 A kým žijem, alebo aj keby som zomrel, preukáž mi vernú lásku, akú prejavuje Jehova.+ 15 Nikdy neodopri svoju vernú lásku mojej domácnosti,+ ani keď Jehova vyhladí z povrchu zeme všetkých tvojich* nepriateľov.“ 16 Tak Jonatán uzavrel zmluvu s Dávidovým domom a povedal: „Jehova zúčtuje s Dávidovými nepriateľmi.“ 17 Nato Jonatán požiadal Dávida, aby znovu prisahal pri svojej láske k nemu, lebo ho mal rád ako sám seba.+

18 Jonatán mu povedal: „Zajtra je novmesiac,+ a keďže tvoje miesto bude prázdne, budú sa na teba pýtať. 19 Pozajtra sa na teba budú pýtať ešte viac. Príď sem, na miesto, kde si sa už raz* skryl, a čakaj blízko tohto kameňa. 20 Ja smerom k nemu vystrelím tri šípy, akoby som chcel zasiahnuť nejaký cieľ. 21 Potom poviem svojmu sluhovi: ‚Choď, nájdi tie šípy.‘ Keď dodám: ‚Tie šípy sú kúsok od teba, vezmi ich,‘ tak sa môžeš vrátiť. Akože žije Jehova, znamená to, že je všetko v poriadku a nič ti nehrozí. 22 Ale keď chlapcovi poviem: ‚Tie šípy sú ďalej od teba,‘ vtedy choď, lebo Jehova ťa posiela preč. 23 Nech je Jehova navždy svedkom toho, čo sme si navzájom sľúbili.“+

24 A tak sa Dávid skryl za mestom. Keď nastal novmesiac, kráľ zasadol k jedlu.+ 25 Ako obyčajne zaujal svoje miesto pri stene oproti Jonatánovi. Abnér+ zasadol po Saulovom boku, ale Dávidovo miesto zostalo prázdne. 26 Saul v ten deň nič nepovedal, lebo si myslel: „Niečo sa stalo a on sa znečistil.+ Určite je nečistý.“ 27 Ale Dávidovo miesto bolo prázdne aj na druhý deň, deň po novmesiaci. A tak sa Saul spýtal svojho syna Jonatána: „Prečo Izajov syn+ neprišiel k stolu ani včera, ani dnes?“ 28 Jonatán mu odpovedal: „Dávid ma prosil o dovolenie odísť do Betlehema.+ 29 Povedal mi: ‚Prosím, dovoľ mi odísť, lebo máme v meste rodinnú obeť a zavolal ma môj brat. Ak som našiel priazeň v tvojich očiach, dovoľ mi nenápadne sa vytratiť a navštíviť svojich bratov.‘ Preto neprišiel ku kráľovmu stolu.“ 30 „Ty syn spurnej dievky!“ skríkol rozzúrený Saul na Jonatána. „Myslíš si, že neviem, že si sa spriahol s Izajovým synom? Robíš hanbu sebe i svojej matke!* 31 Kým bude Izajov syn žiť, nebudeš v bezpečí ty ani tvoje kraľovanie.+ Ihneď ho daj ku mne priviesť, musí zomrieť!“*+

32 „Prečo má zomrieť?“ spýtal sa Jonatán svojho otca Saula. „Čo urobil?“+ 33 Vtedy Saul hodil po ňom kopiju, aby ho prebodol.+ Teraz už Jonatán nepochyboval, že jeho otec je rozhodnutý Dávida zabiť.+ 34 Okamžite vstal od stola rozpálený hnevom a v ten deň po novmesiaci nič nejedol, lebo sa trápil pre Dávida+ a pretože ho jeho otec ponížil.

35 Ráno sa Jonatán vybral na miesto, ktoré si dohodol s Dávidom, a vzal so sebou mladého sluhu.+ 36 Povedal sluhovi: „Choď a budeš zbierať šípy, ktoré vystrelím.“ Sluha sa rozbehol a Jonatán vystrelil šíp ponad neho. 37 Keď sluha dobehol na miesto, kam šíp dopadol, Jonatán naňho zavolal: „Nie je ten šíp ďalej od teba?“ 38 Potom zakričal: „Rýchlo! Ponáhľaj sa! Nezastavuj sa!“ A Jonatánov sluha pozbieral šípy a vrátil sa k svojmu pánovi. 39 Sluha nič netušil, iba Jonatán a Dávid vedeli, o čo ide. 40 Potom Jonatán dal sluhovi svoje zbrane a povedal mu: „Choď, odnes ich do mesta.“

41 Keď sluha odišiel, Dávid prišiel od juhu z neďalekého úkrytu. Padol na kolená a trikrát sa poklonil až k zemi. Pobozkali sa a plakali jeden nad druhým, hlavne Dávid. 42 Jonatán mu povedal: „Choď v pokoji, lebo sme obaja prisahali+ v Jehovovom mene a povedali: ‚Nech je Jehova navždy svedkom medzi tebou a mnou a medzi tvojím potomstvom* a mojím potomstvom.‘“*+

Potom Dávid odišiel a Jonatán sa vrátil do mesta.

21 Neskôr prišiel Dávid do Nóbu+ ku kňazovi Achimelechovi. Keď ho Achimelech uvidel, dostal strach a spýtal sa ho: „Prečo si sám a nikto nie je s tebou?“+ 2 Dávid mu odpovedal: „Kráľ ma poveril istou úlohou a povedal mi: ‚Nech sa nikto nedozvie, čím som ťa poveril a čo som ti prikázal.‘ Preto som sa dohodol so svojimi ľuďmi, že sa stretneme na určitom mieste. 3 Nemáš poruke niečo na jedenie? Prosím, daj mi päť chlebov alebo niečo iné, čo nájdeš.“ 4 Kňaz mu povedal: „Nemám poruke obyčajný chlieb, iba posvätný chlieb.+ Tvoji muži ho môžu jesť len pod podmienkou, že nemali styk so ženou.“+ 5 Dávid odpovedal kňazovi: „Žien sme sa ani nedotkli, tak ako pri mojich predchádzajúcich ťaženiach.+ Telá mojich mužov sú sväté aj vtedy, keď ide o obyčajnú úlohu, tak o čo viac to platí dnes!“ 6 Nato mu kňaz dal posvätný chlieb,+ lebo tam nebol iný chlieb, iba chlieb predloženia, ktorý v ten deň odniesli z Jehovovej prítomnosti a nahradili ho čerstvým chlebom.

7 V ten deň tam bol zadržiavaný* pred Jehovom jeden zo Saulových sluhov. Volal sa Doég+ a bol to Edomec,+ predák Saulových pastierov.

8 Dávid sa spýtal Achimelecha: „Nemáš tu nejakú kopiju alebo meč? Nestihol som si zobrať svoj meč ani inú zbraň, pretože úloha, ktorou ma poveril kráľ, je súrna.“ 9 Kňaz odpovedal: „Je tu meč Filištínca Goliáša,+ ktorého si zabil v údolí Éla.+ Je za efodom,+ zavinutý do plášťa. Ak chceš, vezmi si ho, lebo iný tu nie je.“ Dávid na to povedal: „Lepší by som nenašiel. Daj mi ho.“

10 Ešte v ten deň sa Dávid vydal na cestu a ďalej utekal pred Saulom.+ Nakoniec prišiel ku gátskemu kráľovi Achišovi.+ 11 A sluhovia povedali Achišovi: „Nie je to Dávid, kráľ krajiny? Ten, o ktorom pri tanci spievali:

12 Dávid o týchto slovách premýšľal a dostal z gátskeho kráľa Achiša veľký strach.+ 13 A tak začal predstierať, že sa zbláznil,+ a správal sa medzi nimi* ako pomätený. Čarbal po bráne a nechal si po brade stekať sliny. 14 Nakoniec povedal Achiš svojim sluhom: „Nevidíte, že je to blázon? Prečo ste ho ku mne priviedli? 15 Mám tu málo bláznov, že mi vediete ďalšieho? Tento má vstúpiť do môjho domu?“

22 Dávid odtiaľ odišiel+ a ukryl sa v adullamskej jaskyni.+ Keď sa o tom dozvedeli jeho bratia a celá domácnosť jeho otca, prišli tam za ním. 2 A zhromaždili sa okolo neho aj všetci, ktorí sa dostali do ťažkostí, boli zadlžení alebo zatrpknutí. Spolu ich bolo asi 400 mužov a on sa stal ich veliteľom.

3 Neskôr sa odtiaľ Dávid vydal do Micpe v Moábe+ a požiadal moábskeho kráľa: „Dovoľ, prosím, aby môj otec a matka zostali u vás, kým sa nedozviem, čo pre mňa urobí Boh.“ 4 A tak ich nechal u moábskeho kráľa a zostali uňho celý čas, kým sa Dávid skrýval v horách.+

5 Po čase povedal Dávidovi prorok Gád:+ „Už sa neskrývaj v horách. Odíď do judskej krajiny.“+ Dávid teda odišiel do cháretského lesa.

6 A Saul sa dopočul, že sa objavil Dávid so svojimi mužmi. Saul práve sedel s kopijou v ruke na kopci pod tamariškou v Gibei+ a všetci jeho dôstojníci boli okolo neho. 7 Povedal im: „Počúvajte, Benjamínovci, myslíte si, že vám všetkým dá Izajov syn+ polia a vinice? Dosadí vás všetkých za veliteľov tisícov a veliteľov stoviek?+ 8 Všetci ste sa proti mne sprisahali! Nikto mi neprezradil, že môj vlastný syn uzavrel zmluvu s Izajovým synom.+ Nikto z vás ma neľutuje a nepovie mi, že môj vlastný syn poštval môjho sluhu, aby proti mne chystal úklady, ako sa to stalo teraz.“

9 Vtedy Edomec Doég,+ ktorý bol dosadený nad Saulovými sluhami, povedal:+ „Videl som Izajovho syna, keď prišiel do Nóbu k Achimelechovi, Achitubovmu synovi.+ 10 Achimelech sa v jeho záujme dopytoval Jehovu a dal mu jedlo. A dal mu aj meč Filištínca Goliáša.“+ 11 Kráľ ihneď poslal po kňaza Achimelecha, Achitubovho syna, a po všetkých kňazov z domu jeho otca, ktorí boli v Nóbe. A všetci prišli ku kráľovi.

12 Saul povedal: „Počúvaj, Achitubov syn!“ Ten odpovedal: „Áno, môj pane?“ 13 Saul mu povedal: „Prečo ste sa proti mne sprisahali, ty a Izajov syn? Dal si mu chlieb a meč a dopytoval si sa Boha a on sa mi teraz stavia na odpor a chystá proti mne úklady.“ 14 Achimelech odpovedal kráľovi: „Kto z tvojich sluhov je taký dôveryhodný* ako Dávid?+ Je to kráľov zať+ a veliteľ tvojej telesnej stráže a všetci v tvojom dome si ho vážia.+ 15 Nebolo to prvýkrát, čo som sa preňho dopytoval Boha.+ Ani by mi nenapadlo urobiť to, o čom hovoríš! Nech kráľ svojho služobníka ani celý dom môjho otca z ničoho neobviňuje, lebo tvoj služobník o ničom z toho nevedel.“+

16 Ale kráľ povedal: „Zomrieš,+ Achimelech, ty i celá rodina tvojho otca.“+ 17 Nato kráľ prikázal strážam,* ktoré stáli pri ňom: „Zabite Jehovových kňazov, lebo sa pridali na Dávidovu stranu! Vedeli, že je na úteku, a neohlásili mi to!“ Ale oni nechceli vztiahnuť ruku na Jehovových kňazov. 18 Preto kráľ povedal Doégovi:+ „Zabi tých kňazov!“ Edomec+ Doég bez váhania napadol kňazov a v ten deň pozabíjal 85 mužov, ktorí nosili ľanový efod.+ 19 A zaútočil aj na kňazské mesto Nób+ a zabil mečom mužov i ženy, deti i dojčatá, býky i osly a ovce.

20 Jednému zo synov Achimelecha, Achitubovho syna, ktorý sa volal Abiatár,+ sa podarilo uniknúť. Utiekol za Dávidom 21 a oznámil mu: „Saul povraždil Jehovových kňazov.“ 22 Dávid mu povedal: „Keď som tam vtedy videl Edomca Doéga,+ hneď mi bolo jasné, že to povie Saulovi. Mám na svedomí smrť každého* z rodiny tvojho otca. 23 Zostaň so mnou, neboj sa. Kto chce pripraviť o život teba, chce pripraviť o život i mňa. Odteraz si pod mojou ochranou.“+

23 Časom Dávidovi povedali: „Filištínci bojujú proti Keile+ a berú obilie z mlatovísk.“* 2 A tak sa Dávid spýtal Jehovu:+ „Mám vytiahnuť a pobiť tých Filištíncov?“ Jehova mu odpovedal: „Vytiahni. Pobi ich a osloboď Keilu.“ 3 Ale Dávidovi povedali jeho muži: „Už tu v Judsku+ sa bojíme. Čo potom, keď pôjdeme do Keily proti filištínskemu vojsku?!“+ 4 Preto sa Dávid ešte raz spýtal Jehovu+ a Jehova mu odpovedal: „Vytiahni ku Keile, lebo ti vydám Filištíncov do rúk.“+ 5 Vtedy Dávid so svojimi mužmi vytiahol ku Keile a zaútočil na Filištíncov. Odviedol ich stáda a spôsobil im veľké straty. Tak Dávid oslobodil obyvateľov Keily.+

6 Keď Achimelechov syn Abiatár+ utiekol k Dávidovi do Keily, priniesol so sebou efod. 7 Saulovi podali správu: „Dávid prišiel do Keily.“ A Saul povedal: „Boh mi ho vydal* do rúk.+ Sám sa chytil do pasce, keď vošiel do mesta, ktoré má brány a závory.“ 8 Saul zvolal celé vojsko, aby vytiahli ku Keile a obkľúčili Dávida a jeho mužov. 9 Keď sa Dávid dozvedel, že Saul proti nemu niečo chystá, povedal kňazovi Abiatárovi: „Prines efod.“+ 10 Potom sa Dávid obrátil k Bohu: „Jehova, Bože Izraela, tvoj služobník sa dopočul, že Saul chce pritiahnuť ku Keile, aby mesto kvôli mne zničil.+ 11 Vydajú ma keilskí vodcovia* do jeho rúk? Pritiahne Saul, ako počul tvoj služobník? Jehova, Bože Izraela, oznám to, prosím, svojmu služobníkovi.“ Jehova odpovedal: „Pritiahne.“ 12 Nato sa Dávid spýtal: „Vydajú keilskí vodcovia mňa a mojich mužov Saulovi do rúk?“ A Jehova odpovedal: „Vydajú.“

13 A tak Dávid a jeho muži, ktorých bolo asi 600,+ odišli z Keily a presúvali sa z miesta na miesto podľa toho, kde to bolo bezpečné. Keď Saul dostal správu, že Dávid utiekol z Keily, odvolal ťaženie. 14 Dávid sa utiahol do pustatiny Zif+ a zdržiaval sa na ťažko prístupných miestach tejto hornatej oblasti. Saul ho celý čas hľadal,+ ale Jehova mu ho nevydal do rúk. 15 Dávid dobre vedel,* že Saul sa ho snaží pripraviť o život. Preto sa skrýval v Choreši v pustatine Zif.

16 A Saulov syn Jonatán prišiel za Dávidom do Choreša a posilnil jeho dôveru v Jehovu.*+ 17 Povedal mu: „Neboj sa, môj otec Saul ťa nenájde. Staneš sa kráľom nad Izraelom+ a ja budem druhý po tebe. Vie to aj môj otec Saul.“+ 18 Potom spolu uzavreli zmluvu+ pred Jehovom. Dávid zostal v Choreši a Jonatán sa vrátil domov.

19 Neskôr prišli k Saulovi do Gibey+ zifskí muži a povedali: „Dávid sa skrýva blízko nás+ na ťažko prístupných miestach v Choreši,+ na kopci Chachila+ južne* od Ješimonu.*+ 20 Kedy len bude kráľ chcieť, nech príde a my sa postaráme, aby padol kráľovi do rúk.“+ 21 Saul im odpovedal: „Nech vás Jehova požehná za to, že ste mali so mnou súcit. 22 Choďte a skúste zistiť, kde presne je a kto ho tam videl, lebo som počul, že je veľmi prefíkaný. 23 Dôkladne preskúmajte všetky miesta, kde by sa mohol skrývať. Keď si budete istí, vráťte sa ku mne a ja pôjdem s vami. Ak tam naozaj je, tak ho nájdem, aj keby som ho mal hľadať medzi všetkými judskými rodmi.“*

24 Odišli teda a vydali sa do Zifu+ ešte pred Saulovou výpravou. Dávid a jeho muži boli v tom čase v pustatine Maón+ v Arabe+ južne od Ješimonu. 25 Potom ho prišiel hľadať Saul so svojimi mužmi.+ Keď sa o tom Dávid dozvedel, ihneď sa presunul ku skalnému útesu,+ ktorý je v pustatine Maón. Saul to zistil a hnal sa do pustatiny Maón za Dávidom. 26 Saul pritiahol k jednej strane vrchu, kým Dávid so svojimi mužmi bol na druhej strane. Dávid a jeho muži sa pokúšali pred Saulom utiecť,+ ale Saul ich začal obkľučovať, aby ich zajal.+ 27 Vtom prišiel k Saulovi posol s odkazom: „Rýchlo sa vráť! Do krajiny vtrhli Filištínci!“ 28 A tak Saul prestal prenasledovať Dávida+ a vytiahol proti Filištíncom. Preto bolo to miesto nazvané Skalný útes rozdelenia.

29 Potom odtiaľ Dávid odišiel a skrýval sa na ťažko prístupných miestach v En-Gedi.+

24 Len čo sa Saul vrátil z ťaženia proti Filištíncom, oznámili mu: „Dávid je v pustatine En-Gedi.“+

2 A tak si Saul vybral 3 000 mužov z celého Izraela a šiel Dávida a jeho mužov hľadať na skaly kozorožcov. 3 Keď prišiel ku kamenným ohradám pre ovce postaveným popri ceste, vošiel do neďalekej jaskyne, aby vykonal potrebu.* V zadnej časti jaskyne však sedel Dávid a jeho muži.+ 4 Tí Dávidovi povedali: „Toto je deň, keď ti Jehova hovorí: ‚Vydávam ti tvojho nepriateľa do rúk.+ Urob mu, čo uznáš za dobré.‘“ A tak Dávid vstal a potajomky odrezal okraj Saulovho plášťa.* 5 Ale keď Dávid odrezal okraj Saulovho plášťa, začalo ho trápiť svedomie.*+ 6 Povedal svojim mužom: „Z Jehovovho hľadiska je vylúčené, aby som svojmu pánovi, Jehovovmu pomazanému, urobil niečo také a vztiahol naňho ruku. Veď je to Jehovov pomazaný.“+ 7 Týmito slovami Dávid zadržal* svojich mužov a nedovolil im Saula napadnúť. A tak Saul vyšiel z jaskyne a pobral sa svojou cestou.

8 Potom vyšiel z jaskyne aj Dávid a zavolal na Saula: „Môj pán kráľ!“+ Keď sa Saul otočil, Dávid padol na kolená a poklonil sa až k zemi. 9 Povedal Saulovi: „Prečo počúvaš ľudí, ktorí hovoria: ‚Dávid ti chce ublížiť‘?+ 10 Dnes si mohol na vlastné oči vidieť, že mi ťa Jehova v tejto jaskyni vydal do rúk. Ale keď mi radili, aby som ťa zabil,+ zľutoval som sa nad tebou a povedal som: ‚Nevztiahnem ruku na svojho pána, lebo je to Jehovov pomazaný.‘+ 11 Pozri sa, môj otče, v ruke mám kus tvojho plášťa. Odrezal som ti okraj plášťa, ale nezabil som ťa. Vidíš, že ti nechcem ublížiť ani sa búriť a že som proti tebe nezhrešil.+ Ale ty ma prenasleduješ a chceš ma pripraviť o život.+ 12 Nech nás rozsúdi Jehova+ a nech nad tebou Jehova vykoná pomstu za to, ako si sa ku mne zachoval,+ ale ja na teba ruku nevztiahnem.+ 13 ‚Zlo pochádza od zlých,‘ hovorí staré príslovie, ale ja na teba ruku nevztiahnem. 14 Proti komu to vytiahol kráľ Izraela? Koho prenasleduješ? Mŕtveho psa? Obyčajnú blchu?+ 15 Nech je Jehova sudcom a rozsúdi nás. Nech preskúma môj prípad a ujme sa ho+ a nech ma posúdi a vyslobodí ma z tvojich rúk.“

16 Keď Dávid dohovoril, Saul sa spýtal: „Je to tvoj hlas, môj syn Dávid?“+ A hlasno sa rozplakal. 17 Povedal Dávidovi: „Si spravodlivejší ako ja, lebo ty si mi preukazoval dobro, ale ja som sa ti odplácal zlým.+ 18 Aj dnes si dokázal, aký si ku mne dobrý. Nezabil si ma, hoci ma Jehova vydal do tvojich rúk.+ 19 Ak niekto narazí na svojho nepriateľa, nechá ho len tak odísť? Jehova ťa odmení+ za to, čo si dnes pre mňa urobil. 20 Teraz už viem, že sa staneš kráľom+ a že kráľovstvo Izraela zostane v tvojich rukách. 21 Preto mi teraz prisahaj pri Jehovovi,+ že po mojej smrti nevyhladíš moje potomstvo* ani moje meno z rodu môjho otca.“+ 22 Dávid teda Saulovi prisahal. Potom sa Saul vrátil domov+ a Dávid a jeho muži odišli do úkrytu.+

25 Po nejakom čase Samuel+ zomrel a všetci Izraeliti sa zišli, aby ho oplakávali a pochovali pri jeho dome v Ráme.+ Potom sa Dávid vydal do pustatiny Páran.

2 V Maóne+ žil istý veľmi bohatý muž, ktorý mal stáda v Karmeli.*+ Mal 3 000 oviec a 1 000 kôz. V tom čase práve strihal v Karmeli svoje ovce. 3 Volal sa Nábal+ a jeho manželka sa volala Abigail.+ Bola rozumná a krásna, ale jej manžel bol drsný a zlý.+ Pochádzal z Kálebovho rodu.+ 4 Dávid sa v pustatine dopočul, že Nábal strihá ovce, 5 a tak za ním poslal desať mladých mužov. Povedal im: „Choďte za Nábalom do Karmelu a spýtajte sa ho v mojom mene, ako sa mu darí. 6 Potom mu povedzte: ‚Želám ti dlhý život a nech sa dobre darí* tebe, tvojej domácnosti a všetkému, čo je tvoje. 7 Počul som, že striháš ovce. Keď boli tvoji pastieri s nami, nikdy sme im neublížili+ a za celý ten čas, čo boli v Karmeli, sa im nič nestratilo. 8 Spýtaj sa svojich ľudí a potvrdia ti to. Nech moji ľudia nájdu priazeň v tvojich očiach, lebo sme prišli v radostnom období.* Prosím, ak máš niečo navyše a nebude ti to chýbať, daj to svojim sluhom a svojmu synovi Dávidovi.‘“+

9 A tak Dávidovi mladí muži šli a v Dávidovom mene to Nábalovi všetko povedali. Keď dohovorili, 10 Nábal im odpovedal: „Kto je Dávid? Kto je Izajov syn? Dnes je veľa sluhov, ktorí utekajú od svojich pánov.+ 11 To mám vziať chlieb, vodu a mäso, ktoré som pripravil pre svojich strihačov, a dať to mužom, ktorí prišli ktovie odkiaľ?“

12 Nato sa mladí muži vrátili k Dávidovi a všetko mu vyrozprávali. 13 Dávid okamžite prikázal svojim mužom: „Všetci si pripášte meč!“+ A tak si každý pripásal meč a urobil to aj Dávid. Vytiahlo s ním asi 400 mužov a 200 ich zostalo pri batožine.

14 Medzitým jeden zo sluhov podal správu Nábalovej manželke Abigail: „Dávid poslal z pustatiny poslov, aby nášmu pánovi popriali všetko dobré, ale ten im vynadal.+ 15 Tí muži sa k nám správali veľmi pekne. Nikdy nám neublížili a za celý ten čas, čo sme s nimi boli na pastvinách, sa nám nič nestratilo.+ 16 Chránili nás ako hradba vo dne i v noci, po celý čas, čo sme boli s nimi a pásli stáda. 17 Porozmýšľaj, čo urobíš, lebo nášmu pánovi i celej jeho domácnosti hrozí nešťastie+ a on je taký naničhodník,+ že sa s ním vôbec nedá hovoriť.“

18 Abigail+ rýchlo vzala 200 chlebov, dva veľké krčahy vína, päť zarezaných oviec, päť seí* praženého zrna, 100 koláčov lisovaných hrozienok a 200 koláčov lisovaných fíg a všetko to naložila na osly.+ 19 Potom povedala svojim sluhom: „Choďte napred, ja pôjdem za vami.“ Ale svojmu manželovi Nábalovi nič nepovedala.

20 Kým Abigail na oslovi schádzala dolu z vrchu, Dávid a jeho muži jej išli v ústrety, ale nevideli ju, lebo ju zakrýval vrch. Vtom sa stretli. 21 Ešte pred ich stretnutím Dávid povedal: „Načo to bolo dobré, že som v pustatine chránil všetko, čo patrí tomu človeku? Nič sa mu nestratilo+ a za dobré sa mi odpláca zlým.+ 22 Nech Dávidových nepriateľov* Boh prísne potrestá,* ak do rána nechám nažive jediného z jeho mužov.“*

23 Keď Abigail zbadala Dávida, ihneď zosadla z osla, padla pred Dávidom na kolená a poklonila sa až k zemi. 24 Potom mu padla k nohám a povedala: „Je to len moja vina, môj pane. Dovoľ, prosím, prehovoriť svojej slúžke a vypočuj jej slová. 25 Prosím, nech si môj pán nevšíma toho naničhodníka Nábala,+ lebo je taký ako jeho meno. Volá sa Nábal* a aj sa správa ako hlupák. Ja, tvoja slúžka, som nevidela mužov, ktorých môj pán poslal. 26 Môj pane, akože žije Jehova a akože žiješ ty, Jehova ťa zadržal,+ aby si sa neprevinil preliatím krvi+ a nepomstil sa* vlastnou rukou. Nech sa tvoji nepriatelia a tí, ktorí chcú uškodiť môjmu pánovi, stanú podobní Nábalovi. 27 A tento dar,*+ ktorý priniesla tvoja slúžka svojmu pánovi, nech sa dá mužom, ktorí nasledujú môjho pána.+ 28 Odpusť, prosím, previnenie svojej slúžky. Veď Jehova určite vybuduje môjmu pánovi trvalý dom,*+ lebo môj pán bojuje Jehovove vojny+ a po celý tvoj život sa v tebe nenašlo nič zlé.+ 29 Keby sa ťa niekto odvážil prenasledovať a siahnuť ti na život, bude život môjho pána skrytý v mešci života u Jehovu, tvojho Boha. Ale život tvojich nepriateľov Boh vymrští ako kameň z praku. 30 A keď Jehova urobí pre môjho pána všetko to dobré, čo sľúbil, a dosadí ťa za vodcu nad Izraelom,+ 31 nebudeš si v srdci vyčítať ani ľutovať,* že si bezdôvodne prelial krv a že si sa pomstil* vlastnou rukou.+ Môj pane, keď ti Jehova preukáže dobro, spomeň si na svoju slúžku.“

32 Nato Dávid povedal Abigail: „Chvála Jehovovi, Bohu Izraela, ktorý mi ťa poslal v tento deň v ústrety! 33 Buď požehnaná tvoja rozumnosť! A nech si požehnaná za to, že si ma dnes zadržala, aby som sa neprevinil preliatím krvi+ a nepomstil sa* vlastnou rukou. 34 Lebo akože žije Jehova, Boh Izraela, ktorý ma zadržal, aby som ti neublížil,+ keby si mi neprišla rýchlo naproti,+ do rána by Nábalovi nezostal nikto mužského rodu.“*+ 35 Potom si od nej Dávid vzal to, čo mu priniesla, a povedal jej: „Choď pokojne domov. Vypočul som ťa a vyhoviem tvojej prosbe.“

36 Keď sa Abigail vrátila k Nábalovi, práve vo svojom dome hodoval ako kráľ. Nábal* bol rozjarený a taký opitý, ako len mohol byť. A tak mu až do svitania nič nepovedala. 37 Ráno, keď Nábal vytriezvel, mu jeho manželka všetko povedala. V tej chvíli v ňom jeho srdce zmeravelo a on zostal ako skamenený. 38 Asi o desať dní Jehova udrel Nábala a on zomrel.

39 Keď sa Dávid dopočul, že Nábal zomrel, povedal: „Chvála Jehovovi, ktorý sa ujal môjho prípadu,+ keď ma Nábal urazil,+ a ktorý zadržal svojho služobníka, aby neurobil niečo zlé.+ Jehova odplatil Nábalovi za jeho zlo!“* Potom Dávid poslal k Abigail svojich mužov s ponukou, že si ju vezme za manželku. 40 A tak Dávidovi muži prišli k Abigail do Karmelu a povedali jej: „Posiela nás Dávid a chce si ťa vziať za ženu.“ 41 Hneď sa poklonila tvárou k zemi a povedala: „Tvoja otrokyňa je ochotná byť slúžkou, ktorá bude umývať nohy+ sluhov svojho pána.“ 42 Potom sa Abigail+ rýchlo pripravila, vysadla na osla a s piatimi svojimi slúžkami sa vydala na cestu s Dávidovými poslami. A stala sa Dávidovou manželkou.

43 Dávid si vzal aj Achinoám+ z Jezreela+ a obe ženy sa stali jeho manželkami.+

44 Ale Dávidovu manželku Míchal+ dal jej otec Saul Lajišovmu synovi Paltimu,+ ktorý bol z Gallimu.

26 Časom prišli k Saulovi do Gibey+ muži zo Zifu+ a povedali: „Dávid sa skrýva na kopci Chachila oproti Ješimonu.“*+ 2 A tak Saul a s ním 3 000 vybraných mužov z Izraela vytiahli do pustatiny Zif+ hľadať Dávida. 3 Saul sa utáboril pri ceste na kopci Chachila, ktorý je oproti Ješimonu. Dávid sa vtedy zdržiaval v pustatine a dozvedel sa, že proti nemu pritiahol Saul. 4 Preto vyslal vyzvedačov, aby sa presvedčil, či je to tak. 5 Potom sa Dávid vydal k miestu, kde sa Saul utáboril, a uvidel, kde spí Saul a veliteľ jeho vojska Abnér,+ Nerov syn. Saul ležal uprostred tábora a vojsko táborilo okolo neho. 6 Dávid sa obrátil na Chetitu+ Achimelecha a na Joábovho brata Abišaja,+ syna Ceruje:+ „Kto zíde so mnou k Saulovi do tábora?“ Abišaj odpovedal: „Ja s tebou zídem.“ 7 A tak sa Dávid s Abišajom vydali v noci do Saulovho tábora. Saul spal uprostred tábora a pri hlave mal kopiju zabodnutú do zeme. Abnér a ostatní vojaci ležali okolo neho.

8 Abišaj povedal Dávidovi: „Boh ti dnes vydal tvojho nepriateľa do rúk.+ Len mi povedz a ja ho pribodnem k zemi jediným úderom kopije, druhý už nebude potrebný.“ 9 Ale Dávid povedal Abišajovi: „Neubližuj mu. Veď kto môže vztiahnuť ruku na Jehovovho pomazaného+ a zostať bez viny?“+ 10 A pokračoval: „Akože žije Jehova, sám Jehova ho usmrtí+ alebo príde jeho deň+ a on zomrie, alebo pôjde do boja a zahynie.+ 11 Z Jehovovho hľadiska je vylúčené, aby som vztiahol ruku na Jehovovho pomazaného!+ Vezmime kopiju, ktorú má pri hlave, a džbán na vodu a poďme preč.“ 12 A tak vzal Dávid kopiju a džbán na vodu, ktoré mal Saul pri hlave, a odišli. Nikto ich nevidel, nikto si ich nevšimol+ ani sa nikto neprebudil. Všetci spali, lebo na nich padol hlboký spánok od Jehovu. 13 Potom Dávid prešiel na druhú stranu údolia a postavil sa na vrchol kopca, takže ich delila veľká vzdialenosť.

14 „Počuješ ma, Abnér?“+ zavolal na vojsko a na Nerovho syna Abnéra. „Kto si, že voláš na kráľa?“ ozval sa Abnér. 15 Dávid mu povedal: „Nie si azda muž, ktorému sa v Izraeli nikto nevyrovná? Tak prečo si nestrážil svojho pána, kráľa? Jeden z vojakov prišiel tvojho pána zabiť.+ 16 Neplníš si dobre svoje povinnosti. Akože žije Jehova, zaslúžite si zomrieť, lebo ste nestrážili svojho pána, Jehovovho pomazaného.+ Len sa pozri, kde je kráľova kopija a džbán na vodu,+ ktoré mal pri hlave!“

17 Vtom Saul spoznal Dávida po hlase a povedal: „Je to tvoj hlas, môj syn Dávid?“+ „Je, môj pán kráľ,“ odpovedal Dávid 18 a dodal: „Prečo sa môj pán ženie za svojím sluhom?+ Čo som urobil? Aké zlo som spáchal?+ 19 Môj pán kráľ, vypočuj si, prosím, slová svojho sluhu: Ak ťa proti mne podnietil Jehova, nech prijme* moju obilnú obeť. Ale ak to boli ľudia,+ nech ich Jehova prekľaje, lebo ma odháňajú od Jehovovho dedičstva,+ akoby mi hovorili: ‚Choď slúžiť iným bohom!‘ 20 Prosím, nech moja krv neskropí zem ďaleko od Jehovovej tváre. Veď kráľ Izraela sa vydal hľadať obyčajnú blchu.+ Akoby naháňal po horách jarabicu.“

21 Nato Saul povedal: „Zhrešil som.+ Vráť sa, môj syn Dávid. Už ti nebudem ubližovať, lebo dnes si dokázal, že môj život je pre teba drahocenný.+ Správal som sa hlúpo a urobil som veľkú chybu.“ 22 Dávid odpovedal: „Tu je kráľova kopija, nech po ňu príde niektorý z vojakov. 23 Jehova odplatí každému za jeho spravodlivosť+ a vernosť. Dnes mi ťa Jehova vydal do rúk, ale ja som nechcel vztiahnuť ruku na Jehovovho pomazaného.+ 24 Ako bol dnes tvoj život drahocenný v mojich očiach, nech je môj život drahocenný v Jehovových očiach a nech ma vyslobodí z každého nešťastia.“+ 25 Nato Saul povedal Dávidovi: „Buď požehnaný, môj syn Dávid. Určite dokážeš veľké veci a budeš úspešný.“+ Potom Dávid odišiel a Saul sa vrátil domov.+

27 Ale Dávid si povedal: „Jedného dňa ma Saul zabije. Najlepšie bude, keď utečiem+ do krajiny Filištíncov. Potom ma Saul prestane hľadať po celom Izraeli+ a ja mu uniknem.“ 2 A tak sa Dávid a s ním 600 mužov+ vydali za gátskym kráľom Achišom,+ synom Maocha. 3 Usadili sa u Achiša v Gáte, každý so svojou domácnosťou. S Dávidom boli jeho dve manželky – Achinoám+ Jezreelská a Abigail+ Karmelská, vdova po Nábalovi. 4 Keď Saulovi oznámili, že Dávid utiekol do Gátu, prestal ho hľadať.+

5 Potom Dávid povedal Achišovi: „Ak som si získal tvoju priazeň, dovoľ mi bývať v jednom z miest na vidieku. Prečo by mal tvoj sluha bývať u teba v kráľovskom meste?“ 6 A tak mu Achiš dal v ten deň Ciklag.+ Preto Ciklag dodnes patrí judským kráľom.

7 Dávid žil na filištínskom vidieku rok a štyri mesiace.+ 8 On a jeho muži podnikali nájazdy na Gešúrijcov,+ Giržejcov a Amalekitov,+ ktorí obývali územie od Telamu po Šur+ a po Egypt. 9 Pri svojich nájazdoch Dávid nenechával nažive mužov ani ženy,+ ale bral ovce, dobytok, osly, ťavy i odevy a potom sa vracal k Achišovi. 10 Keď sa Achiš pýtal: „Kam ste dnes vpadli?“, Dávid mu odpovedal: „Na juh Judska“*+ alebo „Na juh územia Jerachmeelovcov“,+ alebo „Na juh územia Kenitov“.+ 11 Dávid nenechával nažive žiadnych mužov ani ženy. Nechcel ich priviesť do Gátu, lebo si hovoril: „Aby nás neprezradili a nepovedali, čo som urobil.“ (Tak to robil celý čas, čo býval na filištínskom vidieku.) 12 Achiš Dávidovi uveril a povedal si: „Určite ho jeho ľud Izrael znenávidel a on zostane mojím sluhom navždy.“

28 V tom čase Filištínci zhromaždili svoje vojská do boja proti Izraelu.+ Achiš povedal Dávidovi: „Iste chápeš, že ty a tvoji muži by ste mali ísť so mnou.“+ 2 Dávid mu odpovedal: „Určite vieš, čo tvoj sluha urobí.“ Achiš povedal Dávidovi: „Preto ťa natrvalo ustanovujem za svojho telesného strážcu.“*+

3 V tom čase bol Samuel už mŕtvy a všetci Izraeliti ho oplakali a pochovali v jeho meste, v Ráme.+ A Saul odstránil z Izraela špiritistické médiá a veštcov.+

4 Filištínci sa zhromaždili, vytiahli do Šunemu+ a tam sa utáborili. Saul zhromaždil celý Izrael a utáborili sa v Gilboe.+ 5 Keď Saul uvidel tábor Filištíncov, zľakol sa, až sa mu rozochvelo srdce.+ 6 Saul sa dopytoval Jehovu,+ ale Jehova mu neodpovedal – ani prostredníctvom snov, ani prostredníctvom urim,+ ani prostredníctvom prorokov. 7 Nakoniec povedal svojim sluhom: „Vyhľadajte mi ženu, ktorá vyvoláva duchov,+ a ja sa k nej pôjdem poradiť.“ Jeho sluhovia mu odpovedali: „V En-Dore+ je žena, ktorá sa venuje špiritizmu.“

8 A tak sa Saul prestrojil, aby ho nikto nespoznal, a v noci sa s dvoma svojimi mužmi vydal za tou ženou. Povedal jej: „Počul som, že máš veštecké schopnosti. Prosím, vyvešti mi budúcnosť+ a vyvolaj mi toho, koho ti poviem.“ 9 Ale žena mu odpovedala: „Vieš predsa, čo urobil Saul, že z krajiny odstránil špiritistické médiá a veštcov.+ Snažíš sa ma chytiť do pasce, aby som prišla o život?“+ 10 Vtedy jej Saul prisahal pri Jehovovi: „Akože žije Jehova, nepostihne ťa za to žiaden trest.“ 11 Žena sa teda spýtala: „Koho ti mám vyvolať?“ Odpovedal jej: „Vyvolaj mi Samuela.“ 12 Keď žena uvidela „Samuela“,*+ nahlas vykríkla a povedala Saulovi: „Prečo si ma oklamal? Veď ty si Saul!“ 13 Kráľ jej povedal: „Neboj sa. Čo vidíš?“ Žena mu odpovedala: „Vidím nejaké božstvo, ako vystupuje zo zeme.“ 14 „Ako vyzerá?“ spýtal sa jej a ona mu odpovedala: „Je to starý muž a má na sebe plášť bez rukávov.“+ Vtedy si Saul uvedomil, že je to „Samuel“, padol na kolená a poklonil sa až k zemi.

15 A „Samuel“ povedal Saulovi: „Prečo ma rušíš? Prečo si ma dal vyvolať?“ „Som vo veľkej tiesni,“ odpovedal Saul. „Bojujú proti mne Filištínci a Boh sa odo mňa vzdialil. Už mi neodpovedá ani prostredníctvom prorokov, ani prostredníctvom snov.+ Preto som ťa zavolal, aby si mi povedal, čo mám robiť.“+

16 „Samuel“ mu povedal: „Prečo sa pýtaš mňa, keď Jehova sa od teba vzdialil+ a stal sa tvojím nepriateľom? 17 Jehova urobí to, čo predpovedal mojím prostredníctvom: Jehova vytrhne kráľovstvo z tvojich rúk a dá ho jednému z tvojich blížnych, Dávidovi.+ 18 Jehova tak s tebou zaobchádza preto, lebo si neposlúchol Jehovu a nedal si Amalekitom pocítiť jeho planúci hnev.+ 19 Jehova vydá teba aj Izrael do rúk Filištíncov+ a zajtra budeš ty+ i tvoji synovia+ pri mne. Celé izraelské vojsko Jehova vydá Filištíncom do rúk.“+

20 Keď to Saul počul, padol na zem. „Samuelove“ slová ho vydesili a okrem toho bol zoslabnutý, lebo celý deň a celú noc nič nejedol. 21 Žena pristúpila k Saulovi, a keď videla, aký je rozrušený, povedala mu: „Tvoja slúžka ťa poslúchla. Riskovala som život*+ a urobila som, čo si mi povedal. 22 Teraz, prosím, aj ty poslúchni svoju slúžku. Prinesiem ti kúsok chleba a ty sa najedz, nech pred cestou naberieš silu.“ 23 Ale on to odmietol a povedal: „Nebudem jesť.“ Jeho sluhovia i tá žena však naňho naliehali, a tak ich nakoniec poslúchol, vstal zo zeme a sadol si na posteľ. 24 Žena rýchlo zabila* vykŕmené teľa, vzala múku, vymiesila cesto a upiekla nekvasené chleby. 25 Predložila to Saulovi a jeho sluhom a oni sa najedli. Potom vstali a ešte v tú noc odišli.+

29 Filištínci+ zhromaždili všetky svoje vojská pri Aféku, zatiaľ čo Izraeliti táborili pri prameni v Jezreeli.+ 2 Filištínski vládcovia pochodovali so svojimi stovkami a tisícami a vzadu s Achišom šiel Dávid+ a jeho muži. 3 Ale filištínske kniežatá povedali: „Čo tu robia tí Hebreji?“ Achiš im odpovedal: „To je predsa Dávid, sluha izraelského kráľa Saula. Je u mňa už rok alebo aj dlhšie.+ Odkedy ku mne zbehol, nemôžem mu nič vyčítať.“ 4 Ale filištínske kniežatá sa naňho nahnevali a povedali mu: „Pošli toho muža späť,+ nech sa vráti na miesto, ktoré si mu určil. Nech s nami nejde do boja, mohol by sa v boji obrátiť proti nám.+ Veď čím by si mohol získať priazeň svojho pána, ak nie hlavami našich mužov? 5 Nie je to ten Dávid, o ktorom pri tanci spievali:

6 Achiš+ si teda zavolal Dávida a povedal mu: „Akože žije Jehova, si čestný a som rád, že si vytiahol do boja s mojím vojskom,+ lebo odkedy si ku mne prišiel, nemôžem ti nič vyčítať.+ Ale ostatní vládcovia ti neveria.+ 7 Vráť sa v pokoji a nerob nič, čo by sa filištínskym vládcom nepáčilo.“ 8 „Čo som urobil?“ spýtal sa Dávid Achiša. „Previnil som sa nejako proti tebe, odkedy som vstúpil do tvojich služieb? Prečo by som nemohol ísť s tebou a bojovať proti nepriateľom môjho pána kráľa?“ 9 Achiš odpovedal Dávidovi: „Ja viem, že si dobrý ako Boží anjel.+ Ale filištínske kniežatá povedali: ‚Nech s nami nejde do boja.‘ 10 Preto ráno vstaňte, ty i sluhovia tvojho pána, ktorí prišli s tebou. Vstaňte a odíďte hneď na svitaní.“

11 Dávid a jeho muži skoro ráno vstali a vrátili sa do krajiny Filištíncov. A Filištínci vytiahli do Jezreela.+

30 Na tretí deň prišiel Dávid so svojimi mužmi k Ciklagu.+ Medzitým Amalekiti+ podnikli nájazd na juh* a na Ciklag. Zaútočili na mesto, dobyli ho a vypálili. 2 Zajali ženy+ a všetkých ostatných, ktorí boli v meste, od najmladšieho po najstaršieho. Nikoho nezabili, ale vzali ich so sebou a išli svojou cestou. 3 Keď Dávid a jeho muži prišli do mesta, zistili, že je vypálené a že ich manželky, synovia a dcéry boli odvedení do zajatia. 4 Dávid a jeho muži sa dali do hlasného plaču a plakali až do úplného vyčerpania. 5 Do zajatia boli odvedené aj obe Dávidove manželky, Achinoám Jezreelská a Abigail, vdova po Nábalovi Karmelskom.+ 6 Všetci muži boli veľmi roztrpčení, lebo prišli o svojich synov a dcéry, a hovorili, že Dávida ukameňujú. To Dávida veľmi zranilo, ale hľadal pomoc u Jehovu,+ aby znovu načerpal silu.

7 Nato Dávid povedal kňazovi Abiatárovi,+ synovi Achimelecha: „Prines, prosím, efod.“+ Abiatár mu ho priniesol. 8 Dávid sa spýtal Jehovu:+ „Mám tú bandu lupičov prenasledovať? Dostihnem ich?“ Odpovedal mu: „Prenasleduj ich, lebo ich určite dostihneš a všetko získaš späť a zajatých oslobodíš.“+

9 Dávid a jeho 600 mužov+ sa okamžite vydali na cestu. Došli až k riečnemu údoliu* Besor, kde niektorí muži zastali, 10 lebo boli veľmi unavení a nevládali prejsť cez údolie.+ Dvesto mužov tam teda zostalo a Dávid pokračoval v prenasledovaní so 400 mužmi.

11 Cestou našli nejakého muža, Egypťana, a priviedli ho k Dávidovi. Dali mu chlieb, vodu, 12 trochu lisovaných fíg a dva koláče lisovaných hrozienok. Keď sa najedol, vrátili sa mu sily,* lebo tri dni a tri noci nič nejedol a nepil. 13 Dávid sa ho spýtal: „Komu patríš a odkiaľ si?“ „Som Egypťan, otrok jedného Amalekitu,“ odpovedal. „Ale môj pán ma opustil, lebo som pred troma dňami ochorel. 14 Podnikli sme nájazd na juh* územia Keréťanov,+ na územie Júdu a na juh* Kálebovho územia+ a vypálili sme Ciklag.“ 15 Dávid sa ho spýtal: „Zaviedol by si ma k tej bande?“ Odpovedal: „Prisahaj mi pri Bohu, že ma nezabiješ a nevydáš ma do rúk môjho pána, a zavediem ťa k nim.“

16 Keď ho k nim doviedol, boli rozložení všade po zemi, jedli, pili a oslavovali, lebo sa im podarilo ulúpiť veľkú korisť z krajiny Filištíncov a z judskej krajiny. 17 Dávid na nich zaútočil a zabíjal ich od úsvitu až do súmraku.* Neunikol nikto+ okrem 400 mužov, ktorí ušli na ťavách. 18 Dávid získal späť všetko, čo Amalekiti vzali,+ a oslobodil obe svoje manželky. 19 Nič nechýbalo, podarilo sa im získať späť všetkých synov aj dcéry a celú korisť.+ Dávid získal späť všetko. 20 Vzal im všetky ovce a dobytok. Dávidovi muži ich hnali pred svojimi stádami a hovorili: „To je Dávidova korisť.“

21 Potom Dávid prišiel k tým 200 mužom, ktorí boli takí unavení, že s ním nemohli ísť ďalej a zostali pri riečnom údolí Besor.+ Vyšli v ústrety Dávidovi a všetkým, ktorí boli s ním. Keď k nim Dávid prišiel, spýtal sa ich, ako sa im darí. 22 Všetci zlí a naničhodní muži z tých, ktorí šli s Dávidom, povedali: „Oni s nami nešli, a preto im nedáme nič z koristi, ktorú sme získali. Nech si každý vezme svoju manželku a deti a nech odídu.“ 23 Ale Dávid povedal: „Bratia, takto nesmiete zaobchádzať s tým, čo nám dal Jehova. Chránil nás a vydal do našich rúk bandu lupičov, ktorá nás prepadla.+ 24 Myslíte si, že niekto bude počúvať takéto reči? Ten, kto šiel do boja, dostane rovnaký podiel ako ten, kto ostal sedieť pri veciach.+ Podiel z koristi dostanú všetci.“+ 25 A od toho dňa to v Izraeli platilo ako predpis a zákon.

26 Keď sa Dávid vrátil do Ciklagu, poslal niečo z koristi judským starším, svojim priateľom. Odkázal im: „Posielam vám dar* z koristi, ktorú sme získali od Jehovových nepriateľov.“ 27 Poslal to starším do Bételu,+ do Rámotu v Negebe,* do Jattiru,+ 28 Aroeru, Sifmótu, Eštemoy,+ 29 do Rakalu, do miest Jerachmeelovcov,+ do miest Kenitov,+ 30 do Chormy,+ Borašanu, Atachu, 31 Hebronu+ a na všetky miesta, kam Dávid a jeho muži chodievali.

31 Filištínci bojovali proti Izraelu+ a izraelskí muži sa dali pred Filištíncami na útek. Mnohí padli na vrchu Gilboa.+ 2 Filištínci prenasledovali Saula a jeho synov a nakoniec zabili Saulových synov Jonatána,+ Abinadába a Malki-Šuu.+ 3 Proti Saulovi sa rozpútal prudký boj. Objavili ho lukostrelci a ťažko ho zranili.+ 4 Vtedy Saul povedal svojmu zbrojnošovi: „Vytas meč a prebodni ma. Inak prídu tí neobrezanci+ a prebodnú ma oni a nebudú mať so mnou zľutovanie.“* Ale jeho zbrojnoš to nechcel urobiť, lebo sa veľmi bál. Preto Saul vzal meč a naľahol naň.+ 5 Keď zbrojnoš videl, že Saul je mŕtvy,+ aj on naľahol na svoj meč a zomrel s ním. 6 Tak zomrel v ten deň Saul, jeho traja synovia, jeho zbrojnoš a všetci jeho muži.+ 7 Keď Izraeliti, ktorí žili v údolí a v jordánskom kraji, videli, že izraelskí muži utiekli a že Saul a jeho synovia zomreli, opustili svoje mestá a utiekli.+ Potom prišli Filištínci a usadili sa v nich.

8 Keď na druhý deň prišli Filištínci olúpiť zabitých, našli na vrchu Gilboa mŕtvolu Saula a jeho troch synov.+ 9 Odťali mu hlavu, zobrali mu zbroj a správu o tom rozoslali po celej filištínskej krajine,+ aby zaznela v chrámoch ich modiel+ a medzi ľuďmi. 10 Jeho zbroj uložili do chrámu Aštoret a jeho mŕtvolu pribili na hradby Bet-Šanu.+ 11 Keď sa obyvatelia Jabeš-Gileádu+ dopočuli, čo urobili Filištínci Saulovi, 12 všetci ich bojovníci sa vydali na cestu. Šli celú noc a vzali telo Saula i telá jeho synov z hradieb Bet-Šanu, odniesli ich do Jabeša a tam ich spálili. 13 Potom vzali ich kosti,+ pochovali ich pod tamariškou v Jabeši+ a sedem dní sa postili.