NEHEMIÁŠ

1 Slová Nehemiáša,*+ Chachaljahovho syna: V mesiaci kislev,* v 20. roku,* som bol na hrade* v Šušane.*+ 2 V tom čase prišiel Chanani,+ jeden z mojich bratov, spolu s ďalšími mužmi z Judska. Pýtal som sa ich na Židov, ktorí sa vrátili zo zajatia,+ a na Jeruzalem. 3 Odpovedali mi: „Tí, ktorí sa vrátili zo zajatia a žijú v provincii,* sú v hroznej situácii a hanbe.+ Hradby Jeruzalema sú zborené+ a jeho brány spálené.“+

4 Keď som počul tie slová, sadol som si a rozplakal sa. Celé dni som sa tým trápil, postil som sa+ a modlil sa k Bohu nebies. 5 Povedal som: „Ach, Jehova, Bože nebies, si veľký a vzbudzuješ bázeň. Dodržuješ svoju zmluvu a prejavuješ vernú lásku tým, ktorí ťa milujú a poslúchajú tvoje prikázania.+ 6 Prosím, nech je tvoje ucho pozorné a tvoje oči otvorené, aby si vypočul modlitbu svojho služobníka, s ktorou sa dnes na teba obraciam. Dňom i nocou+ sa modlím za tvojich služobníkov Izraelitov a celý čas vyznávam hriechy, ktorých sa izraelský ľud dopustil proti tebe. Zhrešili sme, ja i môj ľud.*+ 7 Áno, správali sme sa k tebe trestuhodne,+ lebo sme nedodržiavali prikázania, nariadenia a právne predpisy, ktoré si dal svojmu služobníkovi Mojžišovi.+

8 Pamätaj, prosím, na to, čo si povedal* svojmu služobníkovi Mojžišovi: ‚Ak budete konať neverne, rozptýlim vás medzi národy.+ 9 Ale ak sa ku mne vrátite a budete dodržiavať moje prikázania a poslúchať ich, potom aj keby ste boli rozohnaní až na kraj sveta, zhromaždím vás+ odtiaľ a privediem vás na miesto, ktoré som si vybral, aby tam prebývalo moje meno.‘+ 10 Veď oni sú tvojimi služobníkmi a tvojím ľudom, ktorý si vyslobodil* svojou veľkou mocou a svojou silnou rukou.+ 11 Ach, Jehova, prosím, nech je tvoje ucho pozorné k modlitbe tvojho služobníka a k modlitbe tvojich služobníkov, ktorí majú potešenie v bázni pred tvojím menom. Daj, prosím, dnes úspech svojmu služobníkovi a kiež sa kráľ nado mnou zľutuje.“+

Bol som totiž kráľovým čašníkom.*+

2 V mesiaci nisan,* v 20. roku+ vlády kráľa Artaxerxa,+ priniesli kráľovi víno a ja som ho ako obyčajne vzal a podal kráľovi.+ V jeho prítomnosti som nikdy nebýval smutný. 2 A tak sa ma kráľ spýtal: „Prečo si taký smutný, keď nie si chorý? Určite ťa niečo trápi.“ Vtedy som sa veľmi zľakol.

3 Povedal som kráľovi: „Nech kráľ žije naveky! Ako nemám byť smutný, keď mesto, kde sú pochovaní moji predkovia, leží v troskách a jeho brány pohltil oheň?“+ 4 Kráľ sa ma spýtal: „Čo sa to snažíš dosiahnuť?“ Okamžite som sa pomodlil k Bohu nebies.+ 5 Potom som povedal kráľovi: „Ak to kráľ uzná za vhodné a ak si tvoj sluha získal tvoju priazeň, pošli ma do Judska, do mesta, kde sú pochovaní moji predkovia, aby som ho znovu vystaval.“+ 6 Nato sa ma kráľ, po ktorého boku sedela kráľovná, spýtal: „Ako dlho bude trvať tvoja cesta a kedy sa vrátiš?“ Povedal som mu, ako dlho budem preč,+ a on súhlasil s tým, aby som šiel.+

7 Potom som kráľovi povedal: „Ak sa to kráľovi zdá dobré, nech sú mi dané listy pre miestodržiteľov oblasti Za Riekou,*+ aby som sa bezpečne dostal do Judska, 8 a tiež list Asafovi, správcovi kráľovho lesa,* aby mi dal drevo na stavbu brán Chrámovej pevnosti,+ mestských hradieb+ a domu, v ktorom budem bývať.“ Kráľ mi listy dal,+ lebo môj Boh bol so mnou.*+

9 Keď som prišiel k miestodržiteľom oblasti Za Riekou, dal som im kráľove listy. Kráľ so mnou poslal aj veliteľov vojska a jazdcov. 10 Keď o tom počuli Sanballat+ Choronský a ammónsky+ úradník* Tobiáš,+ vôbec sa im nepáčilo, že niekto prišiel urobiť niečo dobré pre izraelský ľud.

11 Nakoniec som prišiel do Jeruzalema. Po troch dňoch 12 som v noci vstal aj s niekoľkými ďalšími mužmi. Nikomu som nepovedal, čo ma môj Boh podnietil* urobiť pre Jeruzalem. Nemal som so sebou žiadne zviera okrem toho, na ktorom som šiel. 13 Vyšiel som za noci Údolnou bránou+ a išiel som popred Prameň veľkého hada k Bráne hromád popola.+ Prezeral som zrúcaniny hradieb Jeruzalema a jeho brány zničené ohňom.+ 14 Prešiel som k Bráne prameňa+ a ku Kráľovmu rybníku, ale tam už zviera, na ktorom som sedel, nemalo kadiaľ prejsť. 15 Ja som však ďalej stúpal za noci údolím*+ a prezeral som hradby. Potom som sa obrátil a Údolnou bránou som sa vrátil späť.

16 Zastupujúci vládcovia+ nevedeli, kam som išiel a čo som robil, pretože som Židom ešte nič nepovedal, a to ani kňazom, ani urodzeným, ani zastupujúcim vládcom, ani tým, ktorí mali pracovať na stavbe. 17 Nakoniec som im povedal: „Vidíte, v akej hroznej situácii sme. Jeruzalem leží v troskách a jeho brány sú spálené. Poďte, znovu vystavajme hradby Jeruzalema, nech nezostávame ďalej v tejto hanbe.“ 18 Potom som im porozprával, ako ma môj Boh podporoval*+ a čo mi povedal kráľ.+ Nato povedali: „Poďme teda stavať.“ A tak jeden druhého povzbudili,* aby vykonali to dobré dielo.+

19 Keď o tom počuli Sanballat Choronský, ammónsky+ úradník* Tobiáš+ a Arab+ Gešem, začali nás zosmiešňovať+ a pohŕdavo hovorili: „Čo to robíte? Búrite sa proti kráľovi?“+ 20 Ale ja som im povedal: „Sám Boh nebies nám dá úspech+ a my, jeho služobníci, sa pustíme do práce a budeme stavať. Ale vy nemáte s Jeruzalemom nič spoločné, ani ste nikdy nemali,* a nemôžete si tu nič nárokovať.“+

3 Veľkňaz Eljašib+ a jeho bratia kňazi sa pustili do stavby Ovčej brány.+ Zasvätili ju+ a osadili dvere. Potom stavali ďalej a zasvätili úsek hradieb až po vežu Mea+ a po Chananelovu vežu.+ 2 Vedľa nich stavali muži z Jericha.+ A vedľa nich staval Zakkur, syn Imriho.

3 Synovia Hassenu postavili Rybnú bránu.+ Urobili drevený rám+ a potom osadili dvere i zvislé a priečne závory. 4 Vedľa nich pracoval na opravách Meremót,+ syn Hakkócovho syna Urijáša, a vedľa neho pracoval na opravách Mešullam,+ syn Mešezabelovho syna Berechjaha, a vedľa neho pracoval na opravách Cádok, syn Baanu. 5 A vedľa neho pracovali na opravách Tekoania,+ ale ich významní muži sa nezapojili* do práce pod vedením ustanovených dozorcov, lebo to považovali za ponižujúce.

6 Jojáda, Paseachov syn, a Mešullam, Besodejahov syn, opravili Staromestskú bránu.+ Urobili drevený rám a potom osadili dvere i zvislé a priečne závory. 7 Vedľa nich pracovali na opravách Melatjah Gibeonský+ a Jadon Meronotský, muži z Gibeonu a Micpy,+ ktorí podliehali miestodržiteľovi* oblasti Za Riekou.*+ 8 Vedľa nich pracoval na opravách zlatník Uzziel, Charhajahov syn, a vedľa neho Chananjah, výrobca mastí.* Tí vydláždili Jeruzalem až po Široký múr.+ 9 Vedľa nich pracoval na opravách Refajah, Chúrov syn, knieža polovice Jeruzalemskej oblasti. 10 Vedľa neho, pred svojím domom, pracoval na opravách Jedajah, Charumafov syn, a vedľa neho Chattuš, Chašabnejahov syn.

11 Ďalší úsek* i Vežu pecí+ opravili Malkijah, Charimov syn,+ a Chašúb, Pachat-Moábov syn.+ 12 Vedľa nich pracoval na opravách Šallum, Hallochešov syn, knieža polovice Jeruzalemskej oblasti, spolu so svojimi dcérami.

13 Chanun a obyvatelia Zanoachu+ opravili Údolnú bránu.+ Postavili ju a osadili dvere i zvislé a priečne závory. A opravili aj 1 000 lakťov* hradieb až po Bránu hromád popola.+ 14 Malkijah, Rechabov syn, knieža bet-hakeremskej+ oblasti, opravil Bránu hromád popola. Postavil ju a osadil dvere i zvislé a priečne závory.

15 Šallun, Kolchozeho syn, knieža oblasti Micpa,+ opravil Bránu prameňa.+ Postavil ju, zastrešil a osadil dvere i zvislé a priečne závory. A opravil aj hradby pri Kanálovom rybníku+ vedľa Kráľovej záhrady+ až po Schodisko,+ ktoré vedie dolu z Dávidovho mesta.+

16 Za ním pracoval na opravách Nehemiáš, Azbukov syn, knieža polovice bet-cúrskej+ oblasti, a to od Dávidovho pohrebiska+ až k vodnej nádrži+ a až k Domu mocných.

17 Za ním pracovali na opravách Léviti pod vedením Rechuma, Baniho syna, a vedľa nich pracoval na opravách za svoju oblasť Chašabjah, knieža polovice oblasti Keila.+ 18 Za ním pracovali na opravách ďalší Léviti pod vedením Bavvaja, Chenadádovho syna, kniežaťa polovice oblasti Keila.

19 Vedľa nich pracoval Ezer, Ješuov syn,+ knieža Micpy, ktorý opravoval ďalší úsek pred výstupom k Zbrojnici pri Opornom pilieri.+

20 Za ním s nadšením pracoval Báruch, Zabbajov+ syn, ktorý opravil ďalší úsek od Oporného piliera až po vchod do domu veľkňaza Eljašiba.+

21 Za ním opravil ďalší úsek Meremót,+ syn Hakkócovho syna Urijáša, a to od vchodu do Eljašibovho domu až po koniec Eljašibovho domu.

22 Za ním pracovali na opravách kňazi z jordánskeho kraja.*+ 23 Za nimi pracovali na opravách pred vlastným domom Benjamín a Chašúb. Za nimi pracoval na opravách blízko svojho domu Azariah, syn Ananiahovho syna Maasejaha. 24 Za ním Binuj, Chenadádov syn, opravil ďalší úsek, od Azariahovho domu až po Oporný pilier+ a až po roh hradieb.

25 Za ním pracoval na opravách Palal, Uzajov syn, pred Oporným pilierom a vežou vystupujúcou z Kráľovho domu,*+ tou hornou, ktorá patrí k Nádvoriu stráže.+ Za ním pracoval Pedajah, Parošov syn.+

26 A chrámoví sluhovia,*+ ktorí bývali v Ofeli,+ pracovali na opravách až po miesto pred Vodnou bránou+ na východe a po vyčnievajúcu vežu.

27 Za nimi opravili ďalší úsek Tekoania,+ od miesta pred veľkou vyčnievajúcou vežou až po múr Ofelu.

28 Povyše Konskej brány+ pracovali na opravách kňazi, každý pred svojím domom.

29 Za nimi pracoval na opravách pred svojím domom Cádok,+ Immerov syn.

A za ním pracoval na opravách Šemajah, Šechanjahov syn, strážca Východnej brány.+

30 Za ním opravili ďalší úsek Chananjah, Šelemjahov syn, a Chanun, šiesty syn Calafa.

Za nimi pracoval na opravách pred svojím domom* Mešullam,+ Berechjahov syn.

31 Za ním pracoval na opravách Malkijah, člen zlatníckeho spolku. Opravil hradby až po dom chrámových sluhov*+ a obchodníkov v úseku pred Obhliadkovou bránou a po strešnú miestnosť na rohu hradieb.

32 A medzi strešnou miestnosťou na rohu a Ovčou bránou+ pracovali na opravách zlatníci a obchodníci.

4 Keď Sanballat+ počul, že znovu staviame hradby, rozčúlil sa. Veľmi ho to pobúrilo* a začal sa Židom vysmievať. 2 Pred svojimi bratmi a samárskym vojskom hovoril: „Čo to tí úbohí Židia robia? Hádam si nemyslia, že to sami zvládnu? Budú predkladať obete? Chcú s tým byť hotoví za jeden deň? Postavia hradby z tej hromady trosiek a ohorených kameňov?“+

3 Ammónec+ Tobiáš,+ ktorý stál vedľa neho, povedal: „Ten kamenný múr, ktorý stavajú, by zhodila i líška, keby naň vybehla.“

4 Počuješ, náš Bože, ako nami opovrhujú?+ Obráť ich výsmech proti nim+ a urob ich korisťou a zajatcami v cudzej krajine. 5 Nezatváraj oči pred ich previnením a ich hriech nevymaž,+ lebo urážali tých, ktorí stavajú.

6 A tak sme pokračovali v stavaní hradieb a opravili sme ich až do polovice ich výšky. A ľud naďalej dával do práce celé srdce.

7 Keď Sanballat, Tobiáš,+ Arabi,+ Ammónci a Ašdóďania+ počuli, že obnova jeruzalemských hradieb pokročila a že vypĺňame ich prielomy, veľmi ich to nahnevalo. 8 Vymysleli plán, že zaútočia na Jeruzalem a vyvolajú v ňom zmätok. 9 My sme sa však modlili k nášmu Bohu a na obranu proti nim sme dňom i nocou držali stráž.

10 Ale obyvatelia Judska hovorili: „Robotníkom* dochádzajú sily a sú tu ešte hromady trosiek. Nikdy tie hradby nedokončíme.“

11 A naši nepriatelia sa dohovárali: „Zaskočíme ich nepripravených, vtrhneme medzi nich, pobijeme ich a práce zastavíme.“

12 Vždy, keď prišli Židia bývajúci v ich susedstve, znova a znova* nám hovorili: „Zaútočia na nás zo všetkých strán.“

13 Preto som za hradbami postavil mužov na miesta, ktoré boli najzraniteľnejšie.* Rozostavil som ich podľa rodín s mečmi, kopijami a lukmi. 14 Keď som videl, že majú strach, hneď som vstal a povedal urodzeným mužom,+ zastupujúcim vládcom a ostatným: „Nebojte sa ich.+ Pamätajte na Jehovu, ktorý je veľký a vzbudzuje bázeň,+ a bojujte za svojich bratov, svojich synov a dcéry, svoje manželky a svoje domovy.“

15 Keď sa naši nepriatelia dopočuli, že sme sa dozvedeli, čo chystajú, a že pravý Boh zmaril ich plán, všetci sme sa vrátili k práci na hradbách. 16 Od toho dňa polovica mojich mužov pracovala na stavbe,+ kým druhá polovica bola vyzbrojená kopijami, štítmi a lukmi a mali na sebe pancier. Kniežatá+ podporovali všetkých obyvateľov Judska,* 17 ktorí stavali hradby. Nosiči jednou rukou prenášali náklad a v druhej držali zbraň.* 18 Všetci, ktorí stavali, boli opásaní mečom. Vedľa mňa stál muž, ktorý mal v prípade nebezpečenstva zatrúbiť na rohu.+

19 Potom som povedal urodzeným mužom, zastupujúcim vládcom a ostatným: „Dielo je veľké a rozsiahle a na hradbách sme rozptýlení, ďaleko jeden od druhého. 20 Keď budete počuť zvuk rohu, zhromaždite sa k nám. Náš Boh bude bojovať za nás.“+

21 Pracovali sme teda ďalej, vždy od svitania, až kým nevyšli hviezdy, a druhá polovica mužov zatiaľ strážila s kopijou v ruke. 22 Vtedy som ľuďom povedal: „Nech všetci muži, každý so svojím sluhom, nocujú v Jeruzaleme a budú nás v noci strážiť a cez deň pracovať.“ 23 A tak sme si ja, moji bratia, moji sluhovia+ a stráže, ktoré ma sprevádzali, ani nevyzliekali odevy a po celý čas sme všetci držali v pravej ruke zbraň.

5 Muži a ich manželky sa však začali hlasno sťažovať na svojich židovských bratov.+ 2 Niektorí z nich hovorili: „Máme veľa synov a dcér. Potrebujeme obilie, aby sme mali čo jesť a mohli prežiť.“ 3 Iní hovorili: „Pretože nemáme dostatok jedla, dávame do zálohu svoje polia, vinice a domy, aby sme dostali obilie.“ 4 A ďalší sa sťažovali: „Museli sme založiť svoje polia a vinice, aby sme mohli zaplatiť kráľovi daň.+ 5 Sme predsa s našimi bratmi jedna krv* a naše deti sú práve také ako ich deti. Ale hrozí nám, že budeme musieť predať svojich synov a dcéry do otroctva, a niektoré z našich dcér už v otroctve sú.+ No nie je v našich silách s tým niečo urobiť, pretože naše polia a vinice patria iným.“

6 Keď som počul ich sťažnosti, veľmi som sa nahneval. 7 Dôkladne som tú vec zvážil a vyjadril som urodzeným mužom a zastupujúcim vládcom nesúhlas. Povedal som im: „Každý z vás požaduje úrok* od svojho brata.“+

Aby som dal veci do poriadku, usporiadal som veľké zhromaždenie 8 a povedal som im: „Ak to bolo len trochu možné, vykúpili sme svojich židovských bratov, ktorí boli predaní národom. A vy budete teraz predávať svojich bratov+ a my ich budeme kupovať späť?“ Mlčali, lebo na to nemali čo povedať. 9 Pokračoval som: „To, čo robíte, nie je dobré. Nemali by ste mať bázeň pred naším Bohom,+ aby sa nám nepriatelia z iných národov nemohli vysmievať? 10 Ja, moji bratia a moji sluhovia požičiavame peniaze a obilie bez úroku. Prosím, nech sa skončí to požičiavanie na úrok.+ 11 Vráťte im, prosím, ešte dnes ich polia,+ vinice, olivové háje a domy a tiež tú stotinu* peňazí, obilia, mladého vína a oleja, ktorú od nich požadujete ako úrok.“

12 „Vrátime im to,“ odpovedali, „a už od nich nebudeme nič požadovať. Urobíme presne, ako hovoríš.“ Zavolal som teda kňazov a pred nimi som nechal tých mužov prisahať, že svoj sľub dodržia. 13 A vytriasol som záhyb svojho odevu* a povedal som: „Nech takto pravý Boh vytrasie každého, kto nedodrží tento sľub, z jeho domu a z jeho majetku a nech sa stane takto vytraseným a nič mu nezostane.“ Nato celý zbor povedal: „Amen!“* a chválil Jehovu. A ľudia urobili, ako sľúbili.

14 Okrem toho odo dňa, keď ma kráľ Artaxerxes+ poveril, aby som sa stal miestodržiteľom+ v judskej krajine, od 20.+ do 32. roku+ jeho vlády, čiže 12 rokov, sme ani ja, ani moji bratia nejedli z prídelu potravín patriaceho miestodržiteľovi.+ 15 Predošlí miestodržitelia ľud zaťažovali a denne od neho brali 40 šekelov* striebra na chlieb a víno. Aj ich sluhovia utláčali ľud. Ale ja som to z bázne pred Bohom+ nerobil.+

16 Navyše som pri oprave hradieb priložil ruku k dielu a do práce sa zapojili aj všetci moji sluhovia. A nenadobudli sme si žiadne pole.+ 17 Pri mojom stole jedávalo 150 Židov a zastupujúcich vládcov a tiež tí, čo k nám prichádzali z okolitých národov. 18 Každý deň na moje náklady* pripravovali jedného býka, šesť vyberaných oviec a vtáky a raz za desať dní hojnosť rôznych druhov vína. No nepožadoval som prídel potravín patriaci miestodržiteľovi, lebo služba pre kráľa bola pre ľud už aj tak veľkou záťažou. 19 Pamätaj na mňa v dobrom, môj Bože, za všetko, čo som urobil pre tento ľud.+

6 Len čo Sanballatovi, Tobiášovi,+ Arabovi+ Gešemovi a ostatným našim nepriateľom povedali, že som znovu postavil hradby+ a že v nich nezostal ani jeden prielom (hoci dovtedy som ešte do brán neosadil dvere),+ 2 Sanballat a Gešem mi okamžite poslali odkaz: „Príď, dajme si schôdzku v niektorej dedine na údolnej rovine Onó.“+ Mali však v pláne uškodiť mi. 3 Preto som k nim poslal poslov s odpoveďou: „Pracujem na dôležitom diele, nemôžem prísť. Ak by som odišiel na stretnutie s vami, práca by sa zastavila.“ 4 Poslali mi ten istý odkaz štyrikrát a ja som im dal zakaždým rovnakú odpoveď.

5 Potom Sanballat poslal ku mne svojho sluhu s tým istým odkazom po piaty raz. Sluha mal v ruke otvorený list. 6 Písalo sa v ňom: „Medzi národmi kolujú správy, a hovorí to aj Gešem,+ že ty a ostatní Židia plánujete vzburu.+ Preto staviaš hradby. A podľa týchto správ sa chystáš stať ich kráľom. 7 Údajne si tiež ustanovil prorokov, aby o tebe po celom Jeruzaleme prevolávali: ‚V Judsku je kráľ!‘ A kráľ sa o tom určite dozvie. Preto príď a preberieme to spolu.“

8 Ale ja som mu poslal takúto odpoveď: „Nič z toho, čo hovoríš, nie je pravda. Je to len výplod tvojej fantázie.“* 9 Lebo oni všetci sa nás snažili zastrašiť. Hovorili si: „Stratia odvahu* a prácu nedokončia.“+ A tak ťa prosím, Bože, daj mi odvahu!*+

10 Potom som vošiel do domu Šemajaha, syna Delajaha, syna Mehetabela, ktorý nevychádzal z domu. Povedal mi: „Dohodnime si stretnutie v dome pravého Boha, vnútri chrámu, a zavrime sa tam, lebo ťa chcú zabiť. V noci ťa prídu zabiť!“ 11 Ale ja som mu povedal: „Mal by človek ako ja utekať? A môže človek ako ja vstúpiť do chrámu a zostať nažive?+ Nevstúpim tam!“ 12 Vtedy som si uvedomil, že ho neposlal Boh, ale že si ho najali Tobiáš a Sanballat,+ aby mi týmito slovami uškodil.* 13 Najali ho preto, aby mi nahnal strach a aby som sa dopustil hriechu. Tak by sa im naskytla príležitosť zničiť mi povesť a znevážiť ma.

14 Pamätaj, môj Bože, na Tobiáša+ a Sanballata a na ich skutky a tiež na prorokyňu Noadjah a ostatných prorokov, ktorí sa ma ustavične pokúšali zastrašiť.

15 Hradby boli dokončené 25. dňa mesiaca elul,* za 52 dní.

16 Keď sa o tom dopočuli všetci naši nepriatelia a uvideli to všetky okolité národy, cítili sa veľmi zahanbení*+ a uvedomili si, že sme toto dielo vykonali s pomocou nášho Boha. 17 V tých dňoch judskí urodzení muži+ posielali Tobiášovi mnoho listov a on im na ne odpovedal. 18 Mnohí v Judsku mu prisahali vernosť, lebo bol zaťom Arachovho+ syna Šechanjaha a jeho syn Jehochanan sa oženil s dcérou Mešullama,+ Berechjahovho syna. 19 A stále ho predo mnou vychvaľovali a potom mu donášali, čo som povedal. Tobiáš mi potom posielal listy, aby ma zastrašil.+

7 Hneď ako boli obnovené hradby,+ osadil som dvere+ a potom som ustanovil strážcov brán,+ spevákov+ a Lévitov.+ 2 Správu Jeruzalema som zveril svojmu bratovi Chananimu+ a veliteľovi Pevnosti+ Chananjahovi, lebo to bol veľmi dôveryhodný muž a bál sa pravého Boha+ viac ako mnohí iní. 3 Povedal som im: „Brány Jeruzalema sa nemajú otvárať, kým nezačne hriať slnko. Na noc nech stráže zavrú dvere a zasunú závory. A postavte stráže z obyvateľov Jeruzalema – jedni nech strážia na určených stanovištiach a druhí pred svojím domom.“ 4 Mesto bolo rozľahlé a veľké, ale ľudí v ňom bolo málo+ a domy ešte neboli opravené.

5 Môj Boh ma podnietil,* aby som zhromaždil urodzených mužov, zastupujúcich vládcov a ľud a urobil ich rodový záznam.+ Vtedy som našiel knihu rodových záznamov tých, ktorí prišli ako prví, a našiel som v nej zapísané:

6 Toto boli obyvatelia provincie* spomedzi zajatcov vo vyhnanstve, ktorých odviedol+ babylonský kráľ Nabuchodonozor*+ a ktorí sa neskôr vrátili do Jeruzalema a do Judska, každý do svojho mesta,+ 7 tí, čo prišli so Zorobábelom,+ Ješuom,+ Nehemiášom, Azariahom, Raamjahom, Nachamanim, Mardochejom, Bilšanom, Misperetom, Bigvajom, Nechumom a Baanom.

Toto sú počty izraelských mužov:+ 8 synovia Paroša: 2 172, 9 synovia Šefatjaha: 372, 10 synovia Aracha:+ 652, 11 synovia Pachat-Moába+ zo synov Ješuu a Joába:+ 2 818, 12 synovia Elama:+ 1 254, 13 synovia Zattua: 845, 14 synovia Zakkaja: 760, 15 synovia Binuja: 648, 16 synovia Bebaja: 628, 17 synovia Azgada: 2 322, 18 synovia Adonikáma: 667, 19 synovia Bigvaja: 2 067, 20 synovia Adina: 655, 21 synovia Atera, z Ezechiáša: 98, 22 synovia Chašuma: 328, 23 synovia Becaja: 324, 24 synovia Charifa: 112, 25 muži z Gibeonu:+ 95, 26 muži z Betlehema a Netofy: 188, 27 muži z Anatótu:+ 128, 28 muži z Bet-Azmávetu: 42, 29 muži z Kirjat-Jearimu,+ Kefíry a Beerótu:+ 743, 30 muži z Rámy a Geby:+ 621, 31 muži z Michmasa:+ 122, 32 muži z Bételu+ a Aja:+ 123, 33 muži z druhého Neba: 52, 34 synovia iného Elama: 1 254, 35 synovia Charima: 320, 36 muži z Jericha: 345, 37 muži z Lodu, Chadidu a Onó:+ 721, 38 muži zo Senay:* 3 930.

39 Kňazi:+ synovia Jedajaha z Ješuovho rodu: 973, 40 synovia Immera: 1 052, 41 synovia Pašchura:+ 1 247, 42 synovia Charima:+ 1 017.

43 Léviti:+ synovia Ješuu, z rodiny Kadmiela,+ zo synov Hodevu: 74. 44 Speváci:+ synovia Asafa:+ 148. 45 Strážcovia brán:+ synovia Šalluma, synovia Atera, synovia Talmona, synovia Akkúba,+ synovia Chatitu, synovia Šobaja: 138.

46 Chrámoví sluhovia:*+ synovia Cíchu, synovia Chasufu, synovia Tabbaota, 47 synovia Kérosa, synovia Siu, synovia Padóna, 48 synovia Lebanu, synovia Chagabu, synovia Šalmaja, 49 synovia Chanana, synovia Giddela, synovia Gachara, 50 synovia Reajaha, synovia Recina, synovia Nekodu, 51 synovia Gazzama, synovia Uzzu, synovia Paseacha, 52 synovia Besaja, synovia Meunijcov,* synovia Nefušesima,* 53 synovia Bakbuka, synovia Chakufu, synovia Charchura, 54 synovia Baclita, synovia Mechidu, synovia Charšu, 55 synovia Barkosa, synovia Siseru, synovia Témacha, 56 synovia Neciacha, synovia Chatifu.

57 Synovia Šalamúnových sluhov:+ synovia Sotaja, synovia Sofereta, synovia Peridu, 58 synovia Jaalu, synovia Darkona, synovia Giddela, 59 synovia Šefatjaha, synovia Chattila, synovia Pocheret-Haccebajima, synovia Amona. 60 Všetkých chrámových sluhov*+ a synov Šalamúnových sluhov bolo 392.

61 A títo vyšli z Tel-Melachu, Tel-Charše, Kerubu, Addonu a Immeru, ale nemohli preukázať, z akého sú rodu a že sú pôvodom Izraeliti:+ 62 synovia Delajaha, synovia Tobiáša, synovia Nekodu: 642. 63 A z kňazov: synovia Chabajaha, synovia Hakkóca,+ synovia Barzillaja, ktorý si vzal za manželku jednu z dcér Barzillaja+ Gileádskeho a prijal jeho meno. 64 Títo hľadali záznamy o svojom rodokmeni, ale nedali sa nájsť, takže neboli spôsobilí slúžiť ako kňazi.*+ 65 Miestodržiteľ*+ im povedal, že nemajú jesť z najsvätejších vecí,+ kým tu nebude kňaz, ktorý by to rozhodol pomocou urim a tumim.+

66 Ich celkový počet bol 42 360+ 67 okrem ich otrokov a otrokýň,+ ktorých bolo 7 337, a spevákov a speváčok,+ ktorých bolo 245. 68 Mali 736 koní, 245 mulov, 69 435 tiav a 6 720 oslov.

70 Niektorí muži, hlavy rodov, dali príspevok na vykonanie diela.*+ Miestodržiteľ* daroval do pokladnice 1 000 zlatých drachiem,* 50 misiek a 530 rúch pre kňazov.+ 71 Hlavy rodov venovali 20 000 zlatých drachiem a 2 200 strieborných mín.* 72 Ostatní z ľudu venovali 20 000 zlatých drachiem, 2 000 strieborných mín a 67 rúch pre kňazov.

73 A kňazi, Léviti, strážcovia brán, speváci,+ chrámoví sluhovia* a všetci ostatní Izraeliti* sa usadili vo svojich mestách.+ V siedmom mesiaci+ už Izraeliti bývali vo svojich mestách.+

8 Všetci ľudia sa potom jednotne zhromaždili na námestí pred Vodnou bránou+ a povedali odpisovačovi* Ezdrášovi,+ aby priniesol knihu Mojžišovho Zákona,+ ktorý dal Jehova Izraelu.+ 2 A tak prvého dňa siedmeho mesiaca+ kňaz Ezdráš priniesol Zákon pred zástup+ mužov, žien a všetkých, ktorí boli schopní chápať, čo počujú. 3 Od svitania do poludnia z neho nahlas čítal+ na námestí pred Vodnou bránou mužom, ženám a všetkým, ktorí boli schopní rozumieť. Všetci pozorne počúvali,+ čo sa čítalo z knihy Zákona. 4 Odpisovač* Ezdráš stál na drevenom pódiu, ktoré urobili na túto príležitosť, a napravo od neho stáli Mattitjah, Šema, Anajah, Uriáš, Chilkijah a Maasejah a naľavo od neho stáli Pedajah, Mišael, Malkijah,+ Chašum, Chašbaddana, Zachariáš a Mešullam.

5 Keď Ezdráš otvoril knihu, všetci to videli, lebo stál vyššie ako ostatní. Keď ju otvoril, všetci vstali. 6 Potom Ezdráš chválil Jehovu, pravého a veľkého Boha, a všetci ľudia pozdvihli ruky a odpovedali: „Amen!* Amen!“+ Nato padli pred Jehovom na kolená a poklonili sa až k zemi. 7 A Léviti Ješua, Bani, Šerebejah,+ Jamín, Akkúb, Šabbetaj, Hodijah, Maasejah, Kelita, Azariah, Jozabád,+ Chanan a Pelajah vysvetľovali Zákon ľudu,+ zatiaľ čo ľud stál. 8 Čítali nahlas z knihy, zo Zákona pravého Boha, a zrozumiteľne ho vysvetľovali a objasňovali jeho zmysel. Tak ľuďom pomáhali porozumieť tomu, čo sa čítalo.+

9 Nehemiáš, ktorý bol v tom čase miestodržiteľom,* kňaz a odpisovač* Ezdráš+ a Léviti, ktorí vyučovali ľud, povedali všetkým zhromaždeným: „Tento deň je pre Jehovu, vášho Boha, svätý.+ Nesmúťte a neplačte.“ Lebo všetci plakali, keď počuli slová Zákona. 10 Nehemiáš im povedal: „Choďte, jedzte vyberané jedlá* a pite sladké nápoje a podeľte sa s tými, ktorí nemajú čo jesť,+ veď tento deň je pre nášho Pána svätý. Nebuďte smutní, lebo radosť, ktorú dáva Jehova, je vašou pevnosťou.“* 11 A Léviti ich všetkých upokojovali a hovorili: „Neplačte, veď tento deň je svätý, nebuďte smutní.“ 12 Všetci ľudia teda odišli jesť a piť a deliť sa s druhými o jedlo. Veľmi sa radovali,+ lebo porozumeli slovám, ktoré im boli vysvetľované.+

13 Na druhý deň sa hlavy všetkých rodov, kňazi a Léviti stretli s odpisovačom* Ezdrášom, aby ešte lepšie pochopili slová Zákona. 14 Vtedy našli v Zákone napísané, že Jehova prostredníctvom Mojžiša prikázal, aby počas sviatku v siedmom mesiaci Izraeliti bývali v prístreškoch+ 15 a aby vyhlásili+ a vo všetkých svojich mestách i v celom Jeruzaleme oznámili: „Choďte do hornatého kraja a prineste vetvy olivovníkov, borovíc, mýrt, paliem a iných stromov a urobte si prístrešky, tak ako sa píše v Zákone.“

16 Ľudia teda išli, priniesli vetvy a urobili si prístrešky na svojich strechách, na svojich dvoroch, na nádvoriach domu pravého Boha,+ na námestí pri Vodnej bráne+ a na námestí pri Efraimovej bráne.+ 17 Všetci, ktorí sa vrátili zo zajatia, si postavili prístrešky a bývali v nich. Izraeliti to tak nerobili odo dní Jozuu,+ Nunovho syna, až do tohto dňa, takže zavládla obrovská radosť.+ 18 Deň čo deň, od prvého až do posledného dňa, sa čítalo z knihy Zákona pravého Boha.+ Sviatok slávili sedem dní a na ôsmy deň sa konalo slávnostné zhromaždenie, tak ako vyžadoval Zákon.+

9 A 24. dňa toho mesiaca sa Izraeliti zhromaždili a postili sa oblečení do vrecoviny a s hlavou posypanou prachom.+ 2 Tí, ktorí boli pôvodom Izraeliti, sa oddelili od všetkých cudzincov.+ Stáli a vyznávali svoje hriechy a previnenia svojich predkov.+ 3 Potom, kým stáli na svojom mieste, tri hodiny* nahlas čítali z knihy Zákona+ Jehovu, svojho Boha, a ďalšie tri hodiny vyznávali hriechy a klaňali sa Jehovovi, svojmu Bohu.

4 Ješua, Bani, Kadmiel, Šebanjah, Bunni, Šerebejah,+ Bani a Kenáni stáli na vyvýšenom pódiu+ pre Lévitov a mocným hlasom volali k Jehovovi, svojmu Bohu. 5 A Léviti Ješua, Kadmiel, Bani, Chašabnejah, Šerebejah, Hodijah, Šebanjah a Petachjah povedali: „Vstaňte a chváľte Jehovu, svojho Boha, po celú večnosť.*+ Bože, nech chvália tvoje slávne meno, ktoré si zaslúži viac chvály a slávy, než mu ľudia môžu vzdať.

6 Ty, Jehova, si jediný,+ ty si urobil nebo, nebesia nebies a všetko ich vojsko, zem a všetko, čo je na nej, moria a všetko, čo je v nich. Všetkých zachovávaš nažive a nebeské vojsko sa ti klania. 7 Ty si Jehova, pravý Boh, ktorý si si vybral Abrama+ a vyviedol si ho z Uru+ Chaldejcov a dal si mu meno Abrahám.+ 8 Zistil si, že jeho srdce je ti verné,+ a tak si s ním uzavrel zmluvu, že dáš jemu a jeho potomstvu*+ krajinu Kanaáncov, Chetitov, Amorejcov, Perizejcov, Jebuzejcov a Girgašejcov. A dodržal si svoj sľub, pretože si spravodlivý.

9 Videl si trápenie našich predkov v Egypte+ a počul si ich volanie o pomoc pri Červenom mori. 10 Vykonal si znamenia a zázraky, aby si potrestal faraóna, všetkých jeho služobníkov a všetkých obyvateľov jeho krajiny,+ lebo si vedel, že sa k našim predkom správali opovážlivo.+ Tým si si urobil meno a jeho sláva trvá až dodnes.+ 11 A rozdelil si pred nimi more, takže prešli po suchej zemi,+ a ich prenasledovateľov si vrhol do hlbín ako kameň do rozbúrených vôd.+ 12 Cez deň si ich viedol oblačným stĺpom a v noci si im ohnivým stĺpom osvetľoval cestu, ktorou mali ísť.+ 13 A zostúpil si na vrch Sinaj,+ hovoril si s nimi z neba+ a dal si im spravodlivé právne predpisy, spoľahlivé zákony,* užitočné nariadenia a prikázania.+ 14 Naučil si ich zachovávať svoj svätý sabat+ a prostredníctvom svojho služobníka Mojžiša si im dal prikázania, nariadenia a zákony. 15 Keď boli hladní, dal si im chlieb z neba,+ a keď boli smädní, vyviedol si im vodu zo skaly.+ A povedal si im, aby šli a vzali do vlastníctva krajinu, o ktorej si prisahal,* že im ju dáš.

16 Ale oni, naši predkovia, konali opovážlivo,+ zatvrdili sa*+ a neposlúchali tvoje prikázania. 17 Odmietali poslúchať+ a nepamätali na tvoje obdivuhodné skutky, ktoré si medzi nimi vykonal. Začali sa správať tvrdohlavo* a zvolili si vodcu, aby sa vrátili do otroctva v Egypte.+ Ale ty si Boh, ktorý je ochotný odpúšťať,* si súcitný, milosrdný, trpezlivý* a prekypuješ vernou láskou,*+ a preto si ich neopustil.+ 18 Dokonca aj keď si urobili kovovú sochu* teľaťa a hovorili: ‚To je náš Boh, ktorý nás vyviedol z Egypta,‘+ a správali sa k tebe veľmi neúctivo, 19 aj vtedy si k nim bol veľmi milosrdný a v pustatine si ich neopustil.+ Oblačný stĺp sa od nich nevzďaľoval, ale stále ich viedol cez deň. V noci im cestu, po ktorej mali ísť, osvetľoval ohnivý stĺp.+ 20 Dával si im svojho ducha,* aby mali porozumenie,+ a neprestal si ich sýtiť svojou mannou,+ a keď boli smädní, dával si im vodu.+ 21 Štyridsať rokov si ich živil v pustatine.+ Nič im nechýbalo. Oblečenie sa im neobnosilo+ a nohy im neopuchli.

22 Dal si im kráľovstvá a národy, kus po kuse si im prideľoval územia.+ A tak si podmanili krajinu chešbonského+ kráľa Sichona+ i krajinu bášanského kráľa Óga.+ 23 Postaral si sa o to, aby ich synov bolo toľko ako hviezd na nebi.+ Potom si ich priviedol do krajiny, o ktorej si sľúbil ich predkom, že do nej vojdú a vezmú ju do vlastníctva.+ 24 Ich synovia vošli do tej krajiny a obsadili ju.+ Podmaňoval si pred nimi Kanaáncov,+ ktorí tam bývali, a vydal si im do rúk kráľov i národy tej krajiny, aby s nimi urobili, čo chcú. 25 Dobyli opevnené mestá+ a zabrali úrodnú pôdu+ a domy plné najrôznejších dobrých vecí, vyhĺbené cisterny, vinice, olivové háje+ a množstvo ovocných stromov. Jedli do sýtosti, stučneli a tešili sa z tvojej veľkej dobroty.

26 Začali však byť neposlušní, búrili sa proti tebe+ a obracali sa chrbtom k tvojmu Zákonu.* Zabíjali tvojich prorokov, ktorí ich varovali a snažili sa ich priviesť späť k tebe. Správali sa k tebe veľmi neúctivo.+ 27 Preto si ich vydával do rúk nepriateľov+ a tí ich utláčali.+ Ale keď sa ocitli v tiesni, volali k tebe a ty si ich z nebies počul, a keďže si veľmi milosrdný, dával si im záchrancov, ktorí ich vyslobodzovali z rúk nepriateľov.+

28 Ale hneď ako prišla úľava, zase robili to, čo je v tvojich očiach zlé,+ a tak si ich zanechal napospas ich nepriateľom, aby nad nimi vládli.*+ Potom sa k tebe vracali a volali o pomoc+ a ty si ich z nebies počul a znovu a znovu si ich vyslobodzoval, pretože si veľmi milosrdný.+ 29 Hoci si ich opakovane varoval a snažil si sa priviesť ich späť k svojmu Zákonu, správali sa opovážlivo a nechceli poslúchať tvoje prikázania.+ Hrešili proti tvojim nariadeniam, vďaka ktorým človek bude žiť, ak ich dodržiava.+ Vzdorovito sa obracali chrbtom, zatvrdili sa a nechceli poslúchať. 30 Mnoho rokov si k nim bol trpezlivý+ a stále si ich svojím duchom prostredníctvom svojich prorokov varoval, ale nechceli počúvať. Nakoniec si ich vydal do rúk okolitých národov.+ 31 Ale vo svojom veľkom milosrdenstve si ich nevyhladil+ ani neopustil, lebo si súcitný a milosrdný Boh.+

32 A teraz, Bože náš, Bože veľký, mocný a vzbudzujúci bázeň, ktorý dodržuješ svoju zmluvu a prejavuješ vernú lásku,+ nech sa ti nezdajú malé všetky tie ťažkosti, ktoré postihli nás, našich kráľov a kniežatá,+ našich kňazov+ a prorokov,+ našich predkov a všetok tvoj ľud od čias asýrskych kráľov+ až podnes. 33 Ty si spravodlivý vo všetkom, čo nás postihlo. Konal si verne, ale my sme páchali zlo.+ 34 Naši králi, naše kniežatá, naši kňazi a naši predkovia nedodržiavali tvoj Zákon a nevenovali pozornosť tvojim prikázaniam a tvojim nabádaniam,* ktorými si ich varoval. 35 Ani v čase, keď mali svoje kráľovstvo a tešili sa z hojnosti dobrých vecí, ktoré si im dával, a žili v rozľahlej a úrodnej* krajine, ktorú si im dal, ti neslúžili+ a neodvrátili sa od svojich zlých skutkov. 36 Preto sme dnes otrokmi+ – otrokmi práve v tej krajine, ktorú si dal našim predkom, aby jedli jej plody a jej dobré veci. 37 Jej bohatá úroda patrí kráľom, ktorých si dosadil nad nami za naše hriechy.+ Vládnu nad nami* a nad našimi domácimi zvieratami, ako sa im páči. Sme vo veľkej tiesni.

38 Pre toto všetko berieme na seba zmluvný záväzok,+ a to aj písomne, a potvrdzujeme ho pečaťou našich kniežat, našich Lévitov a našich kňazov.“+

10 Tento zmluvný záväzok pečaťou potvrdili:+

miestodržiteľ* Nehemiáš, Chachaljahov syn,

a Cedekijah, 2 Serajah, Azariah, Jeremiáš, 3 Pašchur, Amariah, Malkijah, 4 Chattuš, Šebanjah, Malluch, 5 Charim,+ Meremót, Obadiáš, 6 Daniel,+ Ginneton, Báruch, 7 Mešullam, Abijah, Mijamin, 8 Maazjah, Bilgaj a Šemajah, čo sú kňazi.

9 Léviti: Ješua, Azaniahov syn, Binuj zo synov Chenadáda, Kadmiel,+ 10 Šebanjah, Hodijah, Kelita, Pelajah, Chanan, 11 Micha, Rechob, Chašabjah, 12 Zakkur, Šerebejah,+ Šebanjah, 13 Hodijah, Bani a Beninu.

14 Predstavitelia ľudu: Paroš, Pachat-Moáb,+ Elam, Zattu, Bani, 15 Bunni, Azgad, Bebaj, 16 Adonijah, Bigvaj, Adin, 17 Ater, Ezechiáš, Azzúr, 18 Hodijah, Chašum, Becaj, 19 Charif, Anatót, Nebaj, 20 Magpiáš, Mešullam, Chezír, 21 Mešezabel, Cádok, Jaddua, 22 Pelatjah, Chanan, Anajah, 23 Hošea, Chananjah, Chašúb, 24 Hallocheš, Pilcha, Šóbek, 25 Rechum, Chašabna, Maasejah, 26 Achijah, Chanan, Anán, 27 Malluch, Charim a Baana.

28 Ostatní z ľudu – kňazi, Léviti, strážcovia brán, speváci, chrámoví sluhovia* a všetci, ktorí sa oddelili od okolitých národov a rozhodli sa dodržiavať Zákon pravého Boha,+ a tiež ich manželky, ich synovia a dcéry, všetci, ktorí boli schopní rozumieť* – 29 sa pripojili k svojim bratom, významným mužom, a zaviazali sa prísahou,* že budú žiť podľa Zákona pravého Boha, ktorý dostali prostredníctvom Mojžiša, služobníka pravého Boha, a že budú svedomito dodržiavať všetky prikázania Jehovu, nášho Pána, jeho právne predpisy a jeho nariadenia. 30 Prisahali: „Svoje dcéry nebudeme dávať okolitým národom a ich dcéry nebudeme brať pre svojich synov.+

31 Ak ľudia z okolitých národov prinesú na predaj svoj tovar a rôzne druhy obilia v sabatný deň, nebudeme od nich v sabat+ ani v iný svätý deň+ nič kupovať. A každý siedmy rok necháme polia odpočívať+ a odpustíme všetky nesplatené dlhy.+

32 Okrem toho sa všetci zaväzujeme, že budeme dávať tretinu šekela* ročne na službu konanú v dome* nášho Boha,+ 33 na chlieb predloženia,+ na každodennú obilnú obeť,+ na zápalnú obeť predkladanú počas sabatov+ a novmesiacov,+ na sviatky,+ na sväté predmety, na obete za hriech,+ ktorými sa dosahuje zmierenie pre Izrael, a na všetku činnosť vykonávanú v dome nášho Boha.

34 Určili sme lósom, v akom poradí majú jednotlivé rody kňazov, Lévitov a ostatných z ľudu každý rok v určenom čase dodávať drevo do domu nášho Boha, aby sa pálilo na oltári Jehovu, nášho Boha, podľa toho, ako je napísané v Zákone.+ 35 A každý rok budeme prinášať do Jehovovho domu prvé zrelé plody našej zeme a prvé zrelé plody zo všetkých druhov ovocných stromov.+ 36 A budeme do domu nášho Boha, ku kňazom, ktorí tam slúžia,+ prinášať aj našich prvorodených synov a prvorodené samce z našich domácich zvierat,+ tak z hovädzieho dobytka, ako aj z oviec a kôz, tak ako je napísané v Zákone. 37 A budeme prinášať kňazom do zásobární* domu nášho Boha+ prvú hrubú múku,+ naše príspevky, plody všetkých druhov stromov,+ mladé víno a olej.+ A Lévitom budeme dávať desatinu úrody našej zeme,+ lebo oni, Léviti, vyberajú desiatky vo všetkých našich poľnohospodárskych mestách.

38 Keď Léviti vyberajú desiatky, má byť s nimi kňaz, potomok Árona. Léviti majú dať desatinu z desiatku do skladových miestností* domu nášho Boha.+ 39 Príspevky+ v podobe obilia, mladého vína a oleja+ majú Izraeliti a Léviti prinášať do miestností,* kde sú uložené predmety používané na službu v chráme a kde sú kňazi, ktorí slúžia, strážcovia brán a speváci. Nebudeme zanedbávať dom nášho Boha.“+

11 Kniežatá ľudu bývali v Jeruzaleme.+ Ostatní z ľudu vybrali spomedzi seba lósom+ každého desiateho, aby išiel bývať do svätého mesta Jeruzalema, a ostatných deväť zostalo bývať v iných mestách. 2 Niektorí sa presťahovali do Jeruzalema dobrovoľne a ľud ich za to chválil.

3 Toto sú poprední muži provincie,* ktorí bývali v Jeruzaleme. (Ostatní Izraeliti, kňazi, Léviti, chrámoví sluhovia*+ a synovia Šalamúnových sluhov+ bývali v iných judských mestách, každý na svojom pozemku vo svojom meste.+

4 V Jeruzaleme bývali aj niektorí z Júdejcov a Benjamínovcov.) Z Júdejcov: Ataiah, syn Uzzijaha, syna Zachariáša, syna Amariaha, syna Šefatjaha, syna Mahalalela z Perecových synov,+ 5 a Maasejah, syn Bárucha, syna Kolchozeho, syna Chazajaha, syna Adajaha, syna Jojáriba, syna Zachariáša z rodu Šelovcov. 6 Všetkých synov Pereca, ktorí bývali v Jeruzaleme, bolo 468. Boli to udatní muži.

7 Z Benjamínovcov: Sallu,+ syn Mešullama, syna Joéda, syna Pedajaha, syna Kólajaha, syna Maasejaha, syna Itiela, syna Ješajaha, 8 a ďalej Gabbaj a Sallaj, 928. 9 Joel, Zichriho syn, bol ich dozorcom a Júda, Hassenuov syn, bol v meste jeho zástupcom.

10 Z kňazov: Jedajah, Jojáribov syn, Jachin,+ 11 Serajah, syn Chilkijaha, syna Mešullama, syna Cádoka, syna Merajóta, syna Achituba,+ ktorý mal významné postavenie v dome* pravého Boha, 12 a ich bratia, ktorí slúžili v chráme, 822, a Adajah, syn Jerocháma, syna Pelaljaha, syna Amciho, syna Zachariáša, syna Pašchura,+ syna Malkijaha, 13 a jeho bratia, hlavy rodov, 242, a Amaššaj, syn Azarela, syna Achzaja, syna Mešillemóta, syna Immera, 14 a ich bratia, mocní, odvážni muži, 128. Ich dozorcom bol Zabdiel, člen významného rodu.

15 Z Lévitov: Šemajah,+ syn Chašúba, syna Azrikama, syna Chašabjaha, syna Bunniho, 16 a poprední Léviti Šabbetaj+ a Jozabád,+ ktorí mali na starosti vonkajšie záležitosti domu pravého Boha, 17 a Mattanjah,+ syn Micheáša, syna Zabdiho, syna Asafa,+ vedúci speváckeho zboru, ktorý viedol vzdávanie chvál počas modlitieb,+ a jeho pomocník Bakbukiah a Abda, syn Šammuu, syna Galála, syna Jedutúna.+ 18 Všetkých Lévitov vo svätom meste bolo 284.

19 Strážcami brán boli Akkúb, Talmon+ a ich bratia, ktorí držali stráž v bránach, 172.

20 Ostatní Izraeliti, kňazi a Léviti bývali v ďalších judských mestách, každý na svojom zdedenom pozemku.* 21 Chrámoví sluhovia*+ bývali v Ofeli+ a nad nimi boli ustanovení Cícha a Gišpa.

22 Dozorcom Lévitov v Jeruzaleme bol Uzzi, syn Baniho, syna Chašabjaha, syna Mattanjaha,+ syna Michu, zo synov Asafa, spevákov. On zodpovedal za prácu vykonávanú v dome pravého Boha. 23 V prospech spevákov bol vydaný kráľovský výnos,+ že má byť každý deň postarané o ich potreby. 24 A Petachjah, syn Mešezabela zo synov Zeracha, Júdovho syna, bol kráľovým poradcom* pre všetky záležitosti týkajúce sa ľudu.

25 Niektorí z Júdejcov bývali na miestach, ku ktorým patrili polia: v Kirjat-Arbe+ a okolitých mestečkách,* v Dibone a okolitých mestečkách, v Jekabceeli+ a priľahlých osadách, 26 v Ješue, Moláde,+ Bet-Pelete,+ 27 Chacar-Šuale,+ v Beer-Šebe a okolitých mestečkách,* 28 v Ciklagu,+ v Mechone a okolitých mestečkách,* 29 v En-Rimmone,+ Córe+ a Jarmúte, 30 v Zanoachu,+ v Adullame a priľahlých osadách, v Lachiši+ a okolí* a v Azéke+ a okolitých mestečkách.* Usadili sa* od Beer-Šeby až po údolie Hinnom.+

31 Benjamínovci boli v Gebe,+ Michmaši, Ajji, v Bételi+ a okolitých mestečkách,* 32 v Anatóte,+ Nóbe,+ Ananiahu, 33 Chácore, Ráme,+ Gittajime, 34 Chadide, Ceboime, Neballate, 35 Lode a v Onó,+ údolí remeselníkov. 36 Niektoré oddelenia Lévitov z územia kmeňa Júda boli pridelené na územie Benjamínovcov.

12 Toto boli kňazi a Léviti, ktorí sa vrátili z vyhnanstva so Zorobábelom,+ synom Šealtiela,+ a Ješuom:+ Serajah, Jeremiáš, Ezdráš, 2 Amariah, Malluch, Chattuš, 3 Šechanjah, Rechum, Meremót, 4 Iddo, Ginnetoj, Abijah, 5 Mijamin, Maadjah, Bilga, 6 Šemajah, Jojárib, Jedajah, 7 Sallu, Amok, Chilkijah a Jedajah. To boli poprední muži medzi kňazmi a ich bratmi za Ješuových dní.

8 Z Lévitov to boli: Ješua, Binuj, Kadmiel,+ Šerebejah, Júda a Mattanjah,+ ktorý so svojimi bratmi viedol spev pri vzdávaní vďaky. 9 Ich bratia Bakbukiah a Unni stáli oproti nim a držali stráž.* 10 Ješua sa stal otcom Jojákima, Jojákim sa stal otcom Eljašiba+ a Eljašib otcom Jojádu.+ 11 A Jojáda sa stal otcom Jonatána a Jonatán sa stal otcom Jadduu.

12 Toto boli kňazi, hlavy rodov, za Jojákimových dní: za Serajahov+ rod Merajah, za Jeremiášov rod Chananjah, 13 za Ezdrášov+ rod Mešullam, za Amariahov rod Jehochanan, 14 za Malluchiho rod Jonatán, za Šebanjahov rod Jozef, 15 za Charimov+ rod Adna, za Merajótov rod Chelkaj, 16 za Iddov rod Zachariáš, za Ginnetonov rod Mešullam, 17 za Abijahov+ rod Zichri, za Minjaminov rod...,* za Moadjahov rod Piltaj, 18 za Bilgov+ rod Šammua, za Šemajahov rod Jonatán, 19 za Jojáribov rod Mattenaj, za Jedajahov+ rod Uzzi, 20 za Sallajov rod Kallaj, za Amokov rod Eber, 21 za Chilkijahov rod Chašabjah, za Jedajahov rod Netánel.

22 Hlavy lévitských a kňazských rodov boli zaznamenávané za dní Eljašiba, Jojádu, Jochanana a Jadduu,+ teda až do kraľovania Peržana Dária.

23 Léviti, ktorí boli hlavami rodov, boli zaznamenaní do kroniky udalostí tých čias, a to až po dni Jochanana, Eljašibovho syna. 24 Hlavami lévitských rodov boli Chašabjah, Šerebejah a Ješua,+ Kadmielov syn,+ a ich bratia stáli oproti nim, jedna strážna skupina vedľa druhej strážnej skupiny, a vzdávali Bohu chvály a vďaky podľa pokynov Božieho služobníka Dávida.+ 25 Mattanjah,+ Bakbukiah, Obadiáš, Mešullam, Talmon a Akkúb+ boli strážcami brán+ a strážili zásobárne pri bránach. 26 Tí slúžili za dní Jojákima, syna Ješuu,+ syna Jocadáka, a za dní miestodržiteľa Nehemiáša a kňaza a odpisovača* Ezdráša.+

27 Keď sa chystalo zasvätenie jeruzalemských hradieb, hľadali Lévitov a priviedli ich do Jeruzalema zo všetkých miest, kde bývali, aby s radosťou slávili zasvätenie ďakovnými piesňami+ a hrou na čineloch, lýrach a harfách. 28 A školení speváci* sa zhromaždili z blízkej oblasti,* z celého okolia Jeruzalema, z osád Netofanov,+ 29 z Bet-Gilgalu+ a z okolia Geby+ a Azmávetu,+ lebo speváci si postavili osady všade okolo Jeruzalema. 30 A kňazi a Léviti obradne očistili seba i ľud+ a tiež brány+ a hradby.+

31 Potom som vzal judské kniežatá na hradby a zorganizoval som spevákov do dvoch veľkých zborov, ktoré vzdávali vďaky, a ľud do dvoch sprievodov, ktoré išli za nimi. Jeden zbor kráčal po hradbách doprava, smerom k Bráne hromád popola.+ 32 Za nimi išli Hošajah a polovica judských kniežat 33 spolu s Azariahom, Ezdrášom, Mešullamom, 34 Júdom, Benjamínom, Šemajahom a Jeremiášom. 35 Za nimi išli s trúbkami+ niektorí zo synov kňazov: Zachariáš, syn Jonatána, syna Šemajaha, syna Mattanjaha, syna Michajaha, syna Zakkura, syna Asafa,+ 36 a jeho bratia Šemajah, Azarel, Milalaj, Gilalaj, Maaj, Netánel, Júda a Chanani, s hudobnými nástrojmi Božieho služobníka Dávida.+ Pred nimi šiel odpisovač* Ezdráš.+ 37 Pri Bráne prameňa+ prešli ponad Schodisko+ Dávidovho mesta+ a stúpali po hradbách až k miestu nad Dávidovým domom a ďalej k Vodnej bráne+ na východe.

38 Druhý zbor, ktorý vzdával vďaky, kráčal opačným smerom* a ja som išiel za ním s druhou polovicou ľudu. Išli sme po hradbách hore cez Vežu pecí,+ ďalej po Širokom múre+ 39 a hore ponad Efraimovu bránu+ k Staromestskej bráne,+ k Rybnej bráne,+ k Chananelovej veži,+ k veži Mea a ďalej k Ovčej bráne.+ A zastavili sme sa pri Bráne stráže.

40 Nakoniec sa oba sprievody postavili pred dom pravého Boha, medzi nimi aj ja, polovica zastupujúcich vládcov 41 a kňazi Eljákim, Maasejah, Minjamin, Michajah, Elioenaj, Zachariáš a Chananjah s trúbkami 42 a Maasejah, Šemajah, Eleazár, Uzzi, Jehochanan, Malkijah, Elam a Ezer. Speváci pod vedením Jizrachjaha hlasno spievali.

43 V ten deň predložili veľké množstvo obetí a tešili sa,+ lebo pravý Boh spôsobil, aby mali veľkú radosť. Aj ženy a deti sa radovali,+ a tak prejavy radosti, ktorá zavládla v Jeruzaleme, bolo počuť doďaleka.+

44 V ten deň boli určení muži, ktorí dostali na starosť skladové miestnosti+ na príspevky,+ prvé plody+ a desiatky.+ Mali do nich z polí patriacich mestám zhromažďovať podiely určené kňazom a Lévitom,+ ako to vyžadoval Zákon.+ Obyvatelia Judska sa totiž radovali z toho, že kňazi a Léviti konajú svoju službu. 45 Tí sa ujali svojich povinností v službe svojmu Bohu a pri očisťovaní a svojich povinností sa ujali aj speváci a strážcovia brán podľa pokynov Dávida a jeho syna Šalamúna. 46 Lebo v minulosti, za dní Dávida a Asafa, speváci spievali piesne chvály a vďaky Bohu a nad nimi boli ustanovení muži, ktorí ich v speve viedli.+ 47 Za dní Zorobábela+ a za dní Nehemiáša dával celý Izrael podiely spevákom+ a strážcom brán,+ aby mali na každý deň, čo potrebujú. A vyčlenili aj podiely pre Lévitov+ a Léviti vyčlenili podiely pre potomkov Árona.

13 V ten deň sa ľudu čítalo z Mojžišovej knihy+ a našlo sa v nej napísané, že žiaden Ammónec ani Moábec+ nesmie nikdy vojsť do zboru pravého Boha,+ 2 lebo nevyšli Izraelitom v ústrety s chlebom a vodou, ale najali proti nim Balaama, aby ich preklial.+ Náš Boh však zmenil prekliatie na požehnanie.+ 3 Hneď ako ľudia počuli Zákon, začali oddeľovať od Izraela všetkých, ktorí mali cudzí pôvod.*+

4 Skladové priestory* domu* nášho Boha+ mal predtým na starosti kňaz Eljašib,+ Tobiášov+ príbuzný. 5 Ten dal Tobiášovi k dispozícii jednu priestrannú skladovú miestnosť,* kde predtým ukladali obilnú obeť, kadidlovú živicu, predmety používané na službu v chráme a desiatky z obilia, mladého vína a oleja+ určené Lévitom,+ spevákom a strážcom brán a kde sa ukladal aj príspevok pre kňazov.+

6 V tom čase som nebol v Jeruzaleme, lebo som odišiel k babylonskému kráľovi Artaxerxovi.+ Bolo to v 32. roku+ jeho vlády. Neskôr som ho požiadal o dovolenie vrátiť sa. 7 Keď som prišiel do Jeruzalema, všimol som si tú hroznú vec, ktorú vykonal Eljašib,+ keď Tobiášovi+ poskytol skladovú miestnosť na nádvorí domu pravého Boha. 8 To ma veľmi pobúrilo, a tak som zo skladovej miestnosti* vyhádzal všetky Tobiášove veci von. 9 Potom na môj príkaz skladové priestory* vyčistili a dal som do nich späť náčinie domu pravého Boha,+ obilnú obeť a kadidlovú živicu.+

10 Zistil som tiež, že Léviti nedostávali svoje podiely,+ takže Léviti a speváci, ktorí slúžili v chráme, odišli každý na svoje pole.+ 11 Preto som pokarhal zastupujúcich vládcov+ a opýtal som sa ich: „Prečo sa zanedbáva dom pravého Boha?“+ Potom som zhromaždil Lévitov a postaral som sa, aby sa vrátili k svojim povinnostiam. 12 A všetci obyvatelia Judska priniesli do skladísk desiatky+ z obilia, mladého vína a oleja.+ 13 Skladové priestory som dal na starosť kňazovi Šelemjahovi, odpisovačovi* Cádokovi a Lévitovi Pedajahovi a ako pomocníka som im určil Chanana, syna Mattanjaha, syna Zakkura. Považovali ich totiž za spoľahlivých mužov. Ich úlohou bolo rozdeľovať podiely svojim bratom.

14 Preto pamätaj na mňa,+ môj Bože, a nezabudni na moje skutky vernej lásky, ktoré som vykonal pre tvoj dom a pre službu, ktorá sa v ňom koná.*+

15 V tých dňoch som videl v Judsku, ako ľudia lisujú hrozno v sabat+ a ako v sabatný deň nakladajú obilie na osly a privážajú ho do Jeruzalema a ako privážajú víno, hrozno, figy a rôzny iný náklad.+ Preto som ich napomenul, aby v ten deň potraviny nepredávali.* 16 V Jeruzaleme bývali aj Týrčania, ktorí privážali ryby a najrôznejší tovar a predávali ho v meste počas sabatu Júdejcom.+ 17 Preto som judských urodzených mužov dôrazne napomínal: „Prečo páchate také zlo a znesväcujete sabatný deň? 18 Nerobili to isté aj vaši predkovia? Veď preto priviedol náš Boh na nás a na toto mesto všetko to nešťastie! A keď teraz znesväcujete sabat, provokujete Boha, aby sa jeho hnev rozpálil proti Izraelu ešte viac.“+

19 A tak som prikázal, aby sa brány Jeruzalema pred začiatkom sabatu zatvárali hneď, ako sa začne stmievať. Povedal som tiež, že ich nemajú otvárať skôr, ako sa skončí sabat. K bránam som postavil niektorých zo svojich sluhov, aby počas sabatného dňa nemohol nikto prinášať žiadny náklad. 20 Preto obchodníci a predavači najrôznejšieho tovaru raz alebo dvakrát nocovali vonku pred Jeruzalemom. 21 Pohrozil som im: „Prečo nocujete pred hradbami? Ak to urobíte ešte raz, rázne proti vám zakročím.“ Odvtedy už počas sabatu neprichádzali.

22 Lévitom som povedal, že sa majú očisťovať a prichádzať strážiť brány, aby sabatný deň zostal svätý.+ Aj pre toto na mňa pamätaj, môj Bože, a zľutuj sa nado mnou pre hojnosť svojej vernej lásky.+

23 V tých dňoch som tiež videl Židov, ktorí si vzali za manželky* ašdódske,+ ammónske a moábske+ ženy.+ 24 Polovica ich detí hovorila ašdódsky a polovica jazykmi iných národov, ale žiadne z nich nevedelo hovoriť jazykom Židov. 25 Preto som ich pokarhal a varoval som ich pred trestom od Boha. Niektorých z nich som udrel+ a trhal som im vlasy. Povedal som im: „Prisahajte pred Bohom, že nebudete dávať svoje dcéry ich synom a nebudete brať ich dcéry pre svojich synov ani pre seba.+ 26 Nezhrešil práve pre cudzozemské manželky izraelský kráľ Šalamún? Medzi mnohými národmi nebol taký kráľ ako on.+ Boh ho miloval,+ a tak ho urobil kráľom nad celým Izraelom. Ale aj jeho priviedli k hriechu cudzozemské manželky.+ 27 Ako ste sa mohli dopustiť takého veľkého zla a zradiť nášho Boha tým, že ste sa oženili s cudzinkami?“+

28 Jeden zo synov Jojádu,+ syna veľkňaza Eljašiba,+ sa stal zaťom Sanballata+ Choronského. Preto som ho od seba odohnal.

29 Môj Bože, pamätaj na to, že poškvrnili kňazský úrad a zmluvu uzatvorenú s kňazmi+ a Lévitmi.+

30 Očistil som ich od všetkých cudzích vplyvov. Kňazom a Lévitom som rozdelil úlohy v ich službe+ 31 a zaistil som pravidelné dodávky dreva+ a prinášanie prvých zrelých plodov.

Pamätaj na mňa, môj Bože, v dobrom.+