JÓB
1 V krajine Úc žil muž, ktorý sa volal Jób.*+ Bol to zásadový* a čestný človek,+ ktorý sa bál Boha a vyhýbal sa zlému.+ 2 Narodilo sa mu sedem synov a tri dcéry. 3 Mal 7 000 oviec, 3 000 tiav, 1 000 kusov* dobytka, 500 oslíc a veľmi veľa sluhov. Tento muž bol najvýznamnejší zo všetkých ľudí Východu.
4 Jeho synovia robili hostiny, každý vo svojom dome a v určený deň.* Pozývali na ne aj svoje tri sestry, aby s nimi jedli a pili. 5 Keď sa všetky hostiny skončili, Jób zavolal deti k sebe, aby ich posvätil. Skoro ráno vstal a za každé z nich obetoval zápalné obete,+ lebo si hovoril: „Možno moje deti zhrešili a v srdci sa rúhali Bohu.“ Tak to Jób robieval zakaždým.+
6 Jedného dňa, keď synovia pravého Boha*+ predstúpili pred Jehovu,+ prišiel medzi nich+ aj Satan.+
7 Jehova sa spýtal Satana: „Odkiaľ prichádzaš?“ Satan odpovedal Jehovovi: „Chodil som po zemi a prechádzal som sa po nej.“+ 8 Vtedy Jehova povedal Satanovi: „Všimol si si* môjho služobníka Jóba? Na celej zemi nie je nikto ako on. Je to zásadový* a čestný človek,+ ktorý sa bojí Boha a vyhýba sa zlému.“ 9 Satan odpovedal Jehovovi: „Či sa Jóbovi neoplatí báť sa ťa?+ 10 Nepostavil si plot okolo neho,+ okolo jeho domu a okolo všetkého, čo má? Žehnáš všetkému, čo robí,+ a jeho stáda sa rozrastajú. 11 Ale vystri ruku a siahni na všetko, čo má, a uvidíš, že ťa bude preklínať do tváre!“ 12 Jehova mu povedal: „Všetko, čo má, je v tvojej moci.* Len naňho samého nesiahni!“ A Satan odišiel spred Jehovu.*+
13 Nastal deň, keď Jóbovi synovia a dcéry jedli a pili víno v dome svojho najstaršieho brata.+ 14 Vtedy prišiel k Jóbovi posol a povedal: „Dobytok oral a vedľa sa pásli oslice, 15 keď zrazu zaútočili Sabejci, pobrali zvieratá a sluhov zabili mečom. Ja jediný som unikol, aby som ti to povedal.“
16 Kým ešte rozprával, prišiel ďalší sluha a povedal: „Z neba padol oheň od Boha,* vzbĺkol medzi ovcami a sluhami a spálil ich! Ja jediný som unikol, aby som ti to povedal.“
17 Aj on ešte hovoril, keď prišiel ďalší sluha a povedal: „Chaldejci+ vyslali tri oddiely, urobili nájazd na ťavy, pobrali ich a sluhov pozabíjali mečom. Ja jediný som unikol, aby som ti to povedal.“
18 Ani on ešte nedopovedal a už prichádzal ďalší so správou: „Tvoji synovia a dcéry jedli a pili víno v dome svojho najstaršieho brata. 19 Zrazu sa z pustatiny prihnal silný vietor, oprel sa do všetkých štyroch múrov domu a ten padol na tvoje deti a všetky zahynuli. Ja jediný som unikol, aby som ti to povedal.“
20 Vtedy Jób vstal, roztrhol svoj odev a ostrihal si vlasy. Potom padol na zem, poklonil sa Bohu 21 a povedal:
„Nahý som vyšiel z lona svojej matky
a nahý sa tam vrátim.+
Jehova dal,+ Jehova vzal.
Nech je ďalej chválené Jehovovo meno.“
22 Vo všetkom tom nešťastí Jób nezhrešil ani neobvinil Boha z ničoho zlého.*
2 Znova nastal deň, keď synovia pravého Boha*+ predstúpili pred Jehovu.+ Prišiel medzi nich aj Satan a aj on sa postavil pred Jehovu.+
2 A Jehova sa spýtal Satana: „Odkiaľ prichádzaš?“ Satan odpovedal Jehovovi: „Chodil som po zemi a prechádzal som sa po nej.“+ 3 Jehova mu povedal: „Všimol si si* môjho služobníka Jóba? Na celej zemi nie je nikto ako on. Je to zásadový* a čestný človek,+ ktorý sa bojí Boha a vyhýba sa zlému. Nevzdáva sa svojej oddanosti Bohu,*+ hoci ma podnecuješ, aby som ho bezdôvodne trápil.“*+ 4 Satan však odpovedal Jehovovi: „Kožu za kožu! Človek dá za svoj život* všetko, čo má. 5 Preto vystri ruku, siahni na jeho kosti a telo a uvidíš, že ťa bude preklínať do tváre!“+
6 Jehova povedal Satanovi: „Je v tvojej moci.* Len mu nesiahni na život!“ 7 Satan odišiel spred Jehovu* a ranil Jóba boľavými vredmi+ od hlavy po päty. 8 Jób si vzal hlinený črep, aby sa ním škriabal, a posadil sa do popola.+
9 Vtedy mu jeho manželka povedala: „Ešte sa držíš svojej oddanosti Bohu?* Prekľaj Boha a zomri!“ 10 Ale on jej povedal: „Rozprávaš ako nejaká hlúpa žena. Máme od pravého Boha prijímať len dobré a zlé nie?“+ Vo všetkom tom nešťastí Jób nezhrešil svojimi slovami.+
11 Správa o všetkom nešťastí, ktoré postihlo Jóba, sa dostala k jeho trom priateľom – Elifazovi+ z Témanu, Šuachovcovi+ Bildadovi+ a Cófarovi+ z Naamy. Vydali sa na cestu každý zo svojho kraja. Dohovorili sa, že mu spoločne pôjdu prejaviť sústrasť a utešiť ho. 12 Keď ho z diaľky uvideli, ani ho nespoznali. Hlasno sa rozplakali, roztrhli si odev a vyhadzovali do vzduchu prach a ten im padal na hlavu.+ 13 Sedeli pri ňom na zemi sedem dní a sedem nocí a nikto z nich mu nepovedal ani slovo, lebo videli, že veľmi trpí.+
3 Potom Jób prehovoril a začal preklínať deň svojho narodenia.*+ 2 Povedal:
3 „Nech zahynie deň, keď som prišiel na svet,+
aj noc, keď ktosi povedal: ‚Bolo počaté dieťa!‘
4 Nech sa ten deň premení na tmu,
Boh nech zabudne na ten deň,
nech naň nezažiari ani lúč svetla.
5 Nech ho pohltí najhlbšia temnota,*
nech ho zahalí temné mračno,
jeho svetla nech sa zmocní hrôzostrašná tma.
6 Tú noc nech zachváti čierňava,+
nech sa neraduje medzi dňami roka
a nech sa nezaráta do počtu mesiacov.
7 Nech je tá noc neplodná,
nech v nej nepočuť radostné výkriky.
9 Nech na svitaní stemnejú jej hviezdy,
nech márne čaká na denný jas
a lúče úsvitu nech neuzrie,
10 lebo nezavrela lono mojej matky+
a neskryla pred mojimi očami trápenie.
11 Prečo som nezomrel hneď po narodení?
Prečo som nezahynul, len čo som vyšiel z lona?+
12 Prečo ma matka vzala na kolená,
prečo ma dojčili jej prsia?
13 Veď teraz by som nerušene ležal,+
spal by som a odpočíval+
14 s kráľmi zeme a ich radcami,
ktorých stavby sú už v troskách,
15 alebo s kniežatami, ktoré mali zlato,
ktorých domy boli plné striebra.
16 Prečo som sa nepominul ako potratený plod,
ako dieťa, ktoré neuzrelo svetlo?
17 Tam aj zlí prestávajú zúriť,
tam odpočívajú vyčerpaní.+
18 Tam majú pokoj všetci väzni,
nikto ich nenaháňa do práce.
19 Malí aj veľkí sú si tam rovní+
a otrok je slobodný, bez pána.
21 Prečo nie je smrť dopriata tým, čo po nej túžia,+
čo ju hľadajú viac ako skryté poklady,
22 tým, čo by sa veľmi radovali
a boli by šťastní, keby našli hrob?
24 Mojím pokrmom sa stalo vzdychanie+
a môj nárek+ sa leje ako voda,
25 lebo sa mi stalo to, čoho som sa desil,
postihlo ma to, čoho som sa bál.
26 Nenachádzam pokoj, ticho ani odpočinok,
valia sa na mňa samé ťažkosti.“
4 Elifaz+ z Témanu mu odpovedal:
2 „Ak sa k tebe niekto prihovorí, znesieš to?
Ale ja nemôžem zostať ticho.
3 Sám si mnohých naprával
a slabým si dodával silu.
4 Tvoje slová dvíhali toho, kto sa potkol,
podlamujúce sa kolená si upevňoval.
5 Ale teraz, keď nešťastie prišlo na teba, nevieš to zniesť,*
keď sa dotýka aj teba, si zdrvený.
6 Nie je ti tvoja zbožnosť oporou?
Nedáva ti tvoja oddanosť Bohu*+ nádej?
7 Spomeň si, prosím: Zahynul niekedy nevinný?
Bol niekedy zničený spravodlivý?
8 Pokiaľ viem, tí, čo orú* nešťastie
a sejú trápenie, ich sami žnú.
9 Boh len dýchne a oni hynú,
vo víchre jeho hnevu sa pomíňajú.
10 Lev reve a mladý lev vrčí,
ale aj silným levom* sa lámu zuby.
11 Keď niet koristi, lev hynie
a levíčatá sa rozpŕchnu.
12 V tajnosti sa ku mne donieslo slovo
a moje uši zachytili akýsi šepot.
13 Počas znepokojujúcich nočných videní,
keď na ľudí padá hlboký spánok,
14 ma prepadol strach a chvenie,
hrôza mnou prenikla až do špiku kostí.
15 Pred mojou tvárou prešiel nejaký duch,
chlpy na tele sa mi zježili.
16 Zostal stáť,
ale jeho podobu som nerozoznal,
pred očami som mal čosi nejasné.
Z ticha sa ozval hlas:
17 ‚Môže byť smrteľník spravodlivejší ako Boh?
Môže byť človek čistejší ako jeho Tvorca?‘
18 Svojim sluhom neverí,
aj na svojich anjeloch* nachádza chyby.
19 O čo viac na tých, čo bývajú v domoch z hliny,
ktorí nie sú nič, len prach!+
Veď rozdrviť ich je ľahšie ako rozdrviť moľu!
20 Sú drvení od rána do večera,
navždy sa pomíňajú a nikto si to nevšíma.
21 Padajú ako stan, ktorému vytrhli šnúry.
Zomierajú bez múdrosti.
5 Len volaj! Odpovie ti niekto?
Na ktorého z anjelov* sa obrátiš?
2 Blázna zabije zlosť
a hlupák zomrie závisťou.
3 Videl som blázna zapúšťať korene,
no na jeho príbytok zrazu padla kliatba.
4 Jeho synovia ani zďaleka nie sú v bezpečí,
sú utláčaní v mestskej bráne+ a nikto sa ich nezastáva.
6 Veď nešťastie neklíči z prachu
a trápenie nerastie zo zeme.
7 Ako je isté, že iskry poletia nahor,
tak je isté, že človek sa rodí pre trápenie.
8 Na tvojom mieste by som sa obrátil na Boha,
jemu by som predložil svoj prípad,
9 lebo on koná veľké skutky, ktoré nemožno prebádať,
obdivuhodné skutky, ktoré nemožno spočítať.
10 Dáva zemi dážď,
zosiela vody na polia.
11 Povyšuje ponížených
a zachraňuje smútiacich.
12 Marí plány chytrákov,
takže sa im nič nedarí.
13 Chytá múdrych v ich vlastnej prefíkanosti+
a ich plány vychádzajú navnivoč.
14 Za bieleho dňa ich zahaľuje tma
a napoludnie tápu ako v noci.
15 Chudobného zachraňuje pred ich jazykom, ostrým ako meč,
vyslobodzuje ho z rúk silného.
16 A tak chudákovi svitá nádej,
ale nespravodlivý je umlčaný.
17 Šťastný je človek, ktorého Boh karhá,
preto neodporuj, keď ťa Všemohúci napráva!
18 Lebo on spôsobuje bolesť, ale aj obväzuje rany,
udiera, ale aj uzdravuje.
19 Zo šiestich ťažkostí ťa vyslobodí
a ani siedma ti neublíži.
20 V čase hladu ťa zachráni pred smrťou
a v čase vojny pred mečom.
21 Ochráni ťa pred bičom jazyka,+
a keď príde pustošenie, nebudeš sa báť.
22 Vysmeješ sa pustošeniu aj hladu
a nebudeš sa báť divej zveri.
23 Ani kamene na poli ti neuškodia*
a poľná zver s tebou bude nažívať v pokoji.
24 Vo svojom stane sa budeš cítiť bezpečne,*
a keď prezrieš svoj pasienok, uvidíš, že nič nechýba.
25 Budeš sa tešiť z množstva detí,
tvojich potomkov bude toľko ako trávy na poli.
26 Do hrobu zostúpiš plný sily,
ako snopy obilia pozbierané v čase žatvy.
27 Toto sme zistili a je to tak.
Vypočuj si to a pouč sa.“
6 Jób odpovedal:
2 „Keby tak bola zvážená všetka moja bolesť+
a spolu s mojím nešťastím by bola položená na váhy,
3 prevážila by piesok morí.
Preto rozprávam bez rozmyslu.*+
4 Prenikli mnou šípy Všemohúceho,
vpíja sa do mňa ich jed.+
Zoradili sa proti mne hrôzy od Boha.
5 Híka divý osol,+ keď má dosť trávy?
Bučí býk, keď má dosť sena?
6 Či sa jedlo bez chuti jedáva neosolené?
Má slez* nejakú chuť?
7 Nechcem sa toho ani dotknúť,
je to* pre mňa ako pokazené jedlo.
8 Keby sa len splnila moja prosba,
keby mi Boh dal, po čom túžim!
9 Keby ma len Boh chcel rozdrviť,
keby tak na mňa vztiahol ruku a usmrtil ma!+
10 Aj to by ma potešilo,
skákal by som od radosti napriek neutíchajúcej bolesti.
Veď som sa nevzpieral slovám Svätého.+
11 Kde mám zobrať silu, aby som to vydržal?+
Čaká ma ešte niečo dobré? Oplatí sa mi ešte žiť?*
12 Veď nie som z kameňa
a moje telo nie je z medi!
13 Ako si mám poradiť,
keď som prišiel o všetku oporu?
15 Moji vlastní bratia sú zradní+ ako zimný potok,
ako vody potokov, ktoré vysychajú.
16 Sú zakalené roztápajúcim sa ľadom
a skrýva sa v nich topiaci sa sneh.
17 V lete sa z nich stráca voda a miznú,
keď nastanú horúčavy, vysychajú.
18 Ich riečiská sa kľukatia,
vedú do pustatiny a tam zanikajú.
20 Hanbia sa, že sa na ne spoliehali,
prichádzajú k nim a sú sklamaní.
22 Či som vás o niečo prosil
alebo som žiadal, aby ste za mňa dali dar zo svojho bohatstva?
23 Prosil som vás, aby ste ma vyslobodili z rúk nepriateľa
alebo ochránili pred* utláčateľmi?
24 Poučte ma a ja budem mlčať.+
Vysvetlite mi, akej chyby som sa dopustil.
25 Úprimné slová nezraňujú.+
Ale načo je dobré vaše karhanie?+
26 Chcete ma karhať za moje slová?
Za slová vyrieknuté v zúfalstve,+ ktoré vietor odnáša preč?
28 A teraz sa na mňa pozrite,
nebudem vám predsa klamať do očí.
29 Rozmyslite si to, prosím, nekrivdite mi,
premyslite si to, lebo som neurobil nič zlé.*
30 Je na mojich perách klam?
Myslíte, že neviem, ako chutí nešťastie?
7 Či nie je život smrteľníka na zemi len nútenou prácou
a či nie sú jeho dni ako dni najatého robotníka?+
2 Túži po tieni ako otrok,
čaká na svoju mzdu ako najatý robotník.+
3 Zdedil som mesiace sklamania
a boli mi nadelené noci plné útrap.+
4 Keď si líham, hovorím si: ‚Kedy už vstanem?‘+
Ale noc sa vlečie a ja sa prehadzujem až do úsvitu.
8 Oči toho, kto sa na mňa pozerá, ma už viac neuvidia,
tvoje oči ma budú hľadať, ale ja tu nebudem.+
10 Už sa nevráti do svojho domu
a na rodnom mieste naňho zabudnú.+
11 Preto nebudem krotiť svoje ústa.
12 Som azda more alebo morský netvor,
že si ma dal strážiť?
13 Keď si poviem: ‚V posteli sa mi uľaví,
na lôžku sa utíši moja bolesť,‘
14 ty ma vydesíš snami
a naženieš mi hrôzu vidinami.
16 Život sa mi zhnusil,+ už nechcem žiť.
Nechaj ma, veď moje dni sú ako výdych.+
18 Prečo ho každé ráno preveruješ
a každú chvíľu skúšaš?+
19 Kedy už odo mňa odvrátiš zrak?
Nenecháš ma na pokoji ani na chvíľu?*+
20 Ak som zhrešil, čím som ti ublížil, tebe, pozorovateľovi ľudí?+
Prečo si si zo mňa urobil terč?
Som ti azda na ťarchu?
21 Prečo neodpustíš môj hriech
a neprepáčiš moju vinu?
Veď čoskoro si ľahnem do prachu,+
budeš ma hľadať, ale mňa nebude.“
8 A Šuachovec+ Bildad+ odpovedal:
2 „Dokedy budeš takto hovoriť?+
Všetko sú to len prázdne reči!*
3 Prekrúca Boh právo?
Prevracia Všemohúci spravodlivosť?
4 Tvoji synovia proti nemu asi zhrešili,
preto ich potrestal za ich vzburu.*
5 Ale keby si hľadal Boha+
a prosil Všemohúceho o milosť
6 a bol by si nevinný a čestný,+
všimol by si ťa*
a vrátil by ťa na miesto, ktoré ti právom patrí.
7 A hoci by bol tvoj začiatok nepatrný,
mal by si pred sebou veľkú budúcnosť.+
8 Len sa opýtaj minulých generácií
a rozmýšľaj o skúsenostiach predkov.+
9 Lebo my sme sa narodili iba včera a nevieme nič,
naše dni na zemi sú len ako tieň.
10 Oni ťa poučia
a povedia ti, čo vedia.*
11 Vyrastie papyrus tam, kde nie je močiar?
Vyrastie tŕstie bez vody?
12 Ešte len pučí, ešte je nezrezané
a už usychá – skôr ako všetky ostatné rastliny.
14 Jeho istota nemá pevný základ
a trhá sa ako pavučina.*
15 Oprie sa o svoj dom, ale ten sa zrúti,
chytí sa ho, ale on nezostane stáť.
16 Bujne rastie ako strom, na ktorý svieti slnko,
jeho výhonky sa rozrastajú nad celou záhradou.+
17 Jeho korene sa prepletajú hŕbou kamenia,
medzi kameňmi si hľadá dom.*
18 Ale keď ho vytrhnú z jeho miesta,
to miesto ho zaprie a povie: ‚Nepoznám ťa.‘+
20 Boh nikdy nezavrhne bezúhonného*
a nepodá pomocnú ruku zlým.
21 Ešte naplní tvoje ústa smiechom
a tvoje pery radostnými výkrikmi.
22 Tých, čo ťa nenávidia, zahalí hanba
a stan zlých sa pominie.“
9 Jób odpovedal:
2 „Ja viem, že je to tak.
Veď ako môže byť človek v práve pri spore s Bohom?+
4 On je veľmi múdry* a nesmierne mocný.+
Kto sa mu môže vzoprieť a vyviaznuť bez ujmy?+
5 Prenáša* hory a nikto o tom nevie,
prevracia ich vo svojom hneve.
6 Trasie zemou, až sa pohne z miesta
a jej piliere sa otriasajú.+
7 Prikazuje slnku, aby nesvietilo,
zapečaťuje svetlo hviezd.+
8 Sám rozprestiera nebesia+
a kráča po vysokých morských vlnách.+
11 Prechádza okolo mňa a ja ho nevidím,
ide popri mne a ja ho nevnímam.
12 Ak chce niečo vziať, kto mu v tom zabráni?
Kto mu povie: ‚Čo robíš?‘+
14 Teda ako by som mu mohol odvrávať?!
Opatrne musím voliť slová, keď sa s ním priem.
15 Aj keby som bol v práve, neodvážil by som sa mu odpovedať,+
len by som prosil svojho sudcu* o milosť.
16 Ak ho zavolám, odpovie mi?
Neverím, že by ma chcel vypočuť.
17 Veď ma drví búrkou,
pre nič za nič množí moje rany.+
18 Nedá mi ani vydýchnuť,
sýti ma horkosťou.
20 Aj keby som bol v práve, vlastné ústa by ma odsúdili,
21 Hoci som bezúhonný,* nie som si istý sám sebou.
O taký život nestojím.*
22 Je to jedno. Preto hovorím:
‚Nevinného* zničí spolu so zlým.‘
23 Keby sa privalila záplava a priniesla náhlu smrť,
vysmial by sa zúfalstvu nevinných.
Ak nie on, kto teda?
25 Moje dni utekajú rýchlejšie ako bežec,+
ubehli a nepriniesli nič dobré.
26 Preplávali okolo mňa ako trstinové člny,
preleteli ako orol, ktorý sa vrhá na korisť.
27 Hoci si poviem: ‚Prestanem sa sťažovať,
moja tvár sa vyjasní a budem sa tešiť,‘
28 aj tak ma pochytí hrôza zo všetkých mojich útrap.+
Viem, že ma vyhlásiš za vinného.
29 Budem odsúdený.
Načo sa zbytočne namáhať?+
30 Keby som sa aj umyl vo vode z topiaceho sa snehu
a ruky by som si lúhom* vyčistil,+
31 ty by si ma ponoril do bahna,
až by som sa zhnusil vlastným šatám.
32 Veď on nie je človek ako ja, aby som mu odpovedal
a aby sme sa spolu súdili.+
34 Keby ma tak prestal biť*
a nešíril hrôzu, ktorá ma desí,+
35 nebál by som sa k nemu prehovoriť,
lebo nemám dôvod báť sa.
10 Život sa mi zhnusil.+
Dám voľný priechod svojmu žiaľu,
nechám prehovoriť svoje zúfalstvo!
2 Poviem Bohu: ‚Neodsudzuj ma.
Prezraď mi, prečo sa so mnou prieš.
4 Máš oči človeka
a zrak smrteľníka?
5 Sú tvoje dni ako dni smrteľníka
a tvoje roky ako roky človeka,+
6 že na mne hľadáš chyby
a pátraš po mojom hriechu?+
7 Vieš, že som nevinný.+
Ale z tvojich rúk ma nikto nezachráni.+
8 Vytvoril si ma a sformoval vlastnými rukami+
a teraz ma chceš úplne zničiť?
9 Pamätaj, prosím, že si ma vytvoril z hliny.+
Chceš ma teraz vrátiť do prachu?+
10 Nevylial si ma ako mlieko
a nenechal zraziť sa ako syr?
11 Kožou a mäsom si ma obliekol
a pretkal si ma kosťami a šľachami.+
13 Ale potajomky si plánoval, čím ma postihneš,*
viem, že toto je od teba.
14 Ak by som zhrešil, videl by si to+
a neodpustil by si moje chyby.
15 Ak som sa previnil, beda mi!
16 Ak zdvihnem hlavu, naháňaš ma ako lev+
a znovu mi dávaš okúsiť svoju moc.
17 Privádzaš proti mne nových svedkov
a hneváš sa na mňa stále viac,
stíha ma jedno nešťastie za druhým.
18 Prečo si ma vyviedol z matkinho lona?+
Radšej som mal zomrieť, aby ma nikto nevidel.
19 Bolo by to, akoby som nikdy nežil,
z lona matky by ma odniesli rovno do hrobu.‘
20 Nezostáva mi už len niekoľko dní?+ Nech ma nechá tak,
nech odo mňa odvráti svoj pohľad, aby som si aspoň trochu oddýchol,*+
21 skôr ako nenávratne odídem+
do krajiny najhlbšej temnoty,*+
22 do krajiny nepreniknuteľnej tmy,
kde vládne hlboký tieň a zmätok,
kde i svetlo je temnou tmou.“
11 Cófar+ z Naamy mu odpovedal:
2 „Majú všetky tieto slová zostať bez odpovede?
Ak má niekto plno rečí, znamená to, že má pravdu?*
3 Myslíš, že všetkých umlčíš svojím táraním
a že ťa nikto nepokarhá za tvoje posmešky?+
5 Keby tak Boh prehovoril
a odpovedal ti svojimi ústami!+
6 On by ti odhalil tajomstvá múdrosti,
lebo o múdrosti sa toho dá veľa naučiť,
a ty by si zistil, že niektoré tvoje chyby prehliada.
7 Môžeš odhaliť hĺbku Božej múdrosti
či spoznať všetko o Všemohúcom?*
8 Je vyššia ako nebo. Čo zmôžeš ty?
Je hlbšia ako hrob.* Čo vieš ty?
9 Je väčšia ako zem
a je rozľahlejšia ako more.
10 Ak Boh okolo niekoho prejde, uväzní ho a predvolá na súd,
kto mu v tom zabráni?
11 Lebo on vie, ktorí ľudia sú falošní.
Keď vidí zlo, nechá ho bez povšimnutia?
12 Skôr by divý osol porodil človeka,*
ako by človek s prázdnou hlavou prišiel k rozumu.
13 Keby si si len pripravil srdce
a vystrel k Bohu svoje dlane.
14 Ak tvoja ruka koná zlo, odlož ho ďaleko od seba
a nedovoľ, aby neprávosť prebývala v tvojom stane.
15 Potom budeš môcť zdvihnúť hlavu, čistý od poškvrny,
budeš pevne stáť a nebudeš sa báť.
16 Zabudneš na trápenie,
spomienky naň budú len ako voda, ktorá odtiekla.
17 Tvoj život bude jasnejší než poludnie,
aj tma sa bude podobať ránu.
18 S istotou budeš hľadieť do budúcnosti, lebo budeš mať nádej,
rozhliadneš sa dookola a pokojne si ľahneš.
19 Budeš odpočívať a nikto ťa nevyľaká,
mnohí sa budú uchádzať o tvoju priazeň.
12 Jób na to odpovedal:
2 „Vy ste tí, čo všetko vedia,
a s vami vymrie všetka múdrosť!
3 Ale aj ja mám rozum,*
nie som horší ako vy.
To, čo hovoríte, vie každý.
Spravodlivý a bezúhonný človek je na smiech.
5 Bezstarostný sa vysmieva z nešťastia,
myslí si, že postihuje len tých, ktorým sa podlamujú nohy.
6 V stanoch zlodejov vládne pokoj+
a tí, čo dráždia Boha, žijú v bezpečí,+
tí, čo držia v rukách svojho bôžika.
7 Len sa spýtaj zvierat a tie ťa poučia,
opýtaj sa vtákov a povedia ti,
8 všímaj si zem* a poučí ťa
a morské ryby ti budú rozprávať.
9 Kto z nich nevie,
že ich stvorila Jehovova ruka?
10 V jeho ruke je život všetkého živého
12 Či nie je múdrosť u ľudí v pokročilom veku+
a neprichádza rozum s rokmi?
14 Čo zbúra, to sa nedá znovu postaviť,+
čo zavrie, už nikto neotvorí.
16 U neho je múdrosť i moc,+
v jeho moci je ten, kto je zvedený na scestie, i ten, kto ho naň zvádza.
18 Uvoľňuje putá, ktoré nasadili králi,+
a ich samých zväzuje.
20 Zatvára ústa spoľahlivým radcom
a starcov* zbavuje dobrého úsudku.
22 Odhaľuje tajomstvá ukryté v tme+
a do hlbokej tmy vnáša svetlo.
23 Posilňuje národy a potom ich ničí,
necháva ich vyrásť a potom ich odvádza do vyhnanstva.
13 Toto všetko som videl na vlastné oči,
počul na vlastné uši a porozumel som tomu.
2 Čo viete vy, viem i ja,
nie som horší ako vy.
3 Rád by som hovoril so Všemohúcim,
chcel by som sa obhajovať pred Bohom.+
4 Ale vy ma očierňujete klamstvami,
všetci ste nanič lekári.+
5 Keby ste radšej mlčali –
to by bolo od vás múdre!+
6 Len počúvajte, čo vám chcem povedať,
venujte pozornosť mojej obhajobe.
7 Vznášate krivé obvinenia v Božom mene
a v jeho mene klamete?
8 Staviate sa na stranu pravého Boha*
a chcete ho zastupovať?
9 Dopadli by ste dobre, keby vás preveril?+
Myslíte si, že ho oklamete ako obyčajného človeka?
10 Určite vás pokarhá,
ak sa budete správať pokrytecky.+
11 Či vám jeho vznešenosť nenaháňa strach?
Nezmocňuje sa vás hrôza z neho?
12 Vaše múdre* reči majú cenu popola,
vaša obhajoba je krehká ako štít z hliny.
13 Buďte ticho, nechajte hovoriť mňa.
A potom nech sa so mnou stane čokoľvek.
15 Aj keby ma mal zabiť, budem čakať.+
Obhájim sa* pred ním
16 a stane sa mojou záchranou,+
lebo žiadnemu bezbožníkovi* by nedovolil predstúpiť pred neho.+
17 Dobre počúvajte, čo vám poviem,
venujte pozornosť môjmu vyhláseniu.
18 Pozrite, som pripravený predložiť svoj právny prípad
a viem, že pravda je na mojej strane.
19 Kto sa so mnou bude prieť?
Zomrel by som, keby som mlčal!*
20 Bože, žiadam ťa len o dve veci*
a už sa pred tebou nebudem skrývať:
21 vzdiaľ odo mňa svoju ťažkú ruku
a nedávaj mi dôvod báť sa ťa.+
22 Zavolaj a ja ti odpoviem
alebo ma nechaj hovoriť a ty mi odpovedz.
23 Čím som sa previnil? Ako som zhrešil?
Odhaľ mi môj priestupok a môj hriech.
25 Chceš vydesiť list zmietaný vetrom
a prenasledovať suchú slamu?
26 Veď si spisuješ obvinenia proti mne
a účtuješ so mnou za hriechy mojej mladosti.
27 Nohy mi dávaš do klady,
skúmaš všetky moje cesty
a sleduješ každý môj krok.
28 A človek* sa rozpadáva ako niečo zhnité,
ako odev rozožratý moľami.
4 Môže nečistý splodiť čistého?+
Nemôže.
5 Dĺžka jeho dní je obmedzená,
v tvojich rukách je počet jeho mesiacov,
vymedzil si hranicu, ktorú neprekročí.+
6 Odvráť od neho svoj pohľad, dopraj mu odpočinok,
nech môže spokojne prežiť svoj deň ako nádenník.+
7 Veď aj strom má nádej.
Ak ho zotnú, znovu vypučí
a jeho výhonky rastú ďalej.
8 Ak aj jeho koreň v zemi zostarne
a jeho peň v pôde odumrie,
9 len čo zacíti vodu, vypučí,
vyženie vetvy ako mladý strom.
10 Ale keď zomrie človek, leží bezvládny.
Kým tu bude nebo, neprebudí sa,
nič ho nepreberie zo spánku.+
13 Keby si ma tak skryl v hrobe,*+
ukryl ma, kým neutíchne tvoj hnev,
a určil chvíľu, keď si na mňa spomenieš.+
14 Keď človek zomrie, môže znovu žiť?+
Budeš túžiť po diele svojich rúk.
16 Ale teraz sleduješ* každý môj krok,
striehneš iba na moje hriechy.
17 Ukladáš moje priestupky do mešca a kladieš naň pečať,
zalepuješ ho, aby si zachoval moje chyby.
18 Ako sa vrch rúca a rozpadá,
ako sa balvan hýbe z miesta,
19 ako voda omieľa kamene
a príval odplavuje pôdu,
tak maríš nádej krehkého človeka.
20 Zrážaš ho, kým sa nepominie,+
so strhanou tvárou ho posielaš preč.
21 Keď si jeho synov vážia, on o tom nevie,
ani keď nič neznamenajú, nedozvie sa to.+
22 Iba kým je v tele, cíti bolesť,
iba kým žije, smúti.“
15 Elifaz+ z Témanu mu odpovedal:
2 „Odpovedá múdry človek prázdnymi slovami?*
Plní si srdce nesprávnymi túžbami?*
3 Nestačí len karhať slovami,
samotné reči nepomôžu.
4 Ty u ľudí podkopávaš bázeň pred Bohom
a tvojou vinou oňho strácajú záujem.
5 Hovoria z teba tvoje hriechy,*
osvojuješ si reč chytrákov.
6 Nie ja, ale tvoje ústa ťa odsudzujú,
tvoje vlastné pery svedčia proti tebe.+
7 Či si sa narodil ako prvý z ľudí?
Prišiel si na svet ešte skôr ako vrchy?
8 Poznáš Božie tajomstvá
a patrí ti všetka múdrosť sveta?
9 Vieš niečo, čo my nevieme?+
Čomu rozumieš a my nie?
10 Sú medzi nami šediví aj starí,+
starší ako tvoj otec.
11 Nestačí ti, ako ťa Boh utešuje,
je ti málo láskavých slov?
12 Prečo sa nechávaš unášať citmi*
a prečo ti z očí srší zlosť?
13 Veď svoj hnev* obraciaš proti Bohu,
dovoľuješ, aby z tvojich úst vychádzali poburujúce slová.
14 Ako by mohol byť smrteľný človek čistý?
Ako by mohol byť niekto, koho porodila žena, spravodlivý?+
16 Čo potom odporný a skazený človek,+
muž, pre ktorého hrešiť je také ľahké ako piť vodu?!
17 Niečo ti poviem, počúvaj ma.
Vyrozprávam ti, čo som videl,
18 čo sa múdri muži dozvedeli od svojich otcov+
a čo si nenechali pre seba.
19 Iba im bola daná krajina,
nevkročila medzi nich noha cudzinca.
20 Zlý trpí po všetky svoje dni,
tyrana sužujú ťažkosti po všetky roky, ktoré sú mu vyhradené.
21 V ušiach mu znejú desivé zvuky+
a v čase pokoja ho prepadávajú bandy lupičov.
22 Neverí, že unikne temnote,+
čaká ho smrť mečom.
23 Blúdi pri hľadaní chleba* a hovorí: ‚Kde ho nájdem?‘
Dobre vie, že deň temnoty je blízko.
24 Úzkosť ho zviera, tieseň ho desí,
ochromujú ho ako kráľ, ktorý sa chystá na útok.
25 To preto, že hrozí rukou Bohu,
opovažuje sa vzoprieť* Všemohúcemu,
26 tvrdohlavo sa rúti proti nemu,
krytý masívnym pevným štítom.
27 Jeho tvár obrástla tukom,
boky mu kypia tučnotou.
28 Mestá, v ktorých býva, budú zničené
a jeho domy budú opustené,
stanú sa len hŕbami kamenia.
29 Nezbohatne, nenahromadí si majetok,
jeho bohatstvo sa nerozšíri po zemi.
31 Nech neklame sám seba a nespolieha sa na márnosť,
lebo odmenou mu bude zase len márnosť.
32 Stane sa mu to už čoskoro
a jeho vetvy sa nebudú rozrastať.+
33 Bude ako vinič, ktorý zhadzuje nezrelé plody,
ako olivovník, ktorý striasa kvety.
35 Počnú trápenie a porodia zlo,
ich lono splodí klam.“
16 Jób odpovedal:
2 „Už som sa dosť napočúval takýchto rečí.
Všetci ste mizerní tešitelia!+
3 Či týmto prázdnym slovám* nebude konca?
Čo ťa dráždi, že takto hovoríš?
4 Veď aj ja by som mohol rozprávať ako vy.
5 Nie, ja by som vás svojimi slovami posilnil
a svojimi perami utešil.+
6 Keď rozprávam, moja bolesť neutícha,+
neustáva, ani keď som ticho.
8 Schmatol ma a mám na to svedka,
je ním moja vychudnutosť, ktorá vstáva a svedčí proti mne.
9 V hneve ma roztrhal na kúsky a cíti ku mne nenávisť,+
keď ma vidí, škrípe zubami.
Môj protivník ma prebodáva pohľadom.+
11 Boh ma vydáva napospas chlapcom
a vrhá ma do rúk zlých.+
14 Preráža ma ako múr, robí vo mne prielom za prielomom,
rúti sa na mňa ako bojovník.
16 Tvár mi sčervenela od plaču+
a na viečkach mi leží hlboký tieň,*
17 hoci moje ruky sa nedopustili násilia
a moja modlitba je úprimná.
18 Zem, nezakrývaj moju krv!+
Nech nezmĺkne môj krik!
19 Ale aj teraz je môj svedok v nebi,
vo výšinách je ten, čo ma obhajuje.
21 Nech niekto rozsúdi medzi mnou a Bohom,
tak ako sa súdi medzi človekom a jeho blížnym.+
22 Moje roky sa chýlia ku koncu
a vydám sa na cestu, z ktorej niet návratu.+
17 Som zlomený na duchu, moje dni hasnú,
čaká ma už len hrob.+
2 Okolo mňa je samý posmeškár+
a ja musím hľadieť na ich spurnosť.
3 Prosím, prijmi za mňa záloh a ulož ho u seba.
Kto iný by mi potriasol rukou a zaručil sa za mňa?+
5 Nerozvážny ponúka majetok svojim priateľom,
kým jeho deťom sa pred očami zatmieva od hladu.
7 Utrpením sa mi kalia oči,+
zostal zo mňa už len tieň.
8 Čestní ľudia sú z toho zhrození
a nevinní sa pohoršujú nad bezbožníkmi.*
10 Preto poďte, vy všetci, a pokračujte vo svojich rečiach,
lebo doteraz ste nič múdre nepovedali.+
12 Noc zamieňate za deň,
hovoríte: ‚Je tma, o chvíľu bude svetlo.‘
14 Hrobu*+ poviem: ‚Ty si môj otec!‘
a larve: ‚Moja matka a sestra!‘
15 Kam sa podela moja nádej?+
Myslí si niekto, že ešte nejakú mám?
18 Šuachovec Bildad+ odpovedal:
2 „Dokedy budete* viesť takéto reči?
Zamyslite sa trochu a potom sa môžeme porozprávať.
4 Aj keď ťa roztrhne od hnevu,
zem preto nespustne
a skala sa nepohne z miesta.
5 Svetlo zlého zhasne
a plameň jeho ohňa nezažiari.+
6 Svetlo v jeho stane zoslabne
a lampa nad ním zhasne.
7 Skrátia sa jeho rázne kroky,
vlastné plány ho privedú k pádu.+
8 Nohy ho zavedú do siete,
pri chôdzi sa zapletie do jej povrazov.
9 Pasca ho chytí za pätu,
zmocní sa ho slučka.+
10 Na zemi je naňho nastražený povraz
a na chodníku naňho čaká nástraha.
11 Zo všetkých strán naňho padá hrôza,+
ženie sa za ním a je mu v pätách.
13 Choroba mu rozožiera kožu,
tá najsmrteľnejšia z chorôb* mu požiera údy.
16 Zospodu mu vyschnú korene
a zvrchu mu uschnú konáre.
17 Na zemi po ňom nezostane ani pamiatka
a na uliciach nebudú poznať jeho meno.*
18 Zo svetla ho vyženú do tmy
a znesú ho zo sveta.
19 Nebude mať vo svojom ľude deti, nebude mať potomkov,
v jeho príbytku* po ňom nikto neostane.
20 V deň jeho nešťastia sa ľudia na západe zdesia
a ľudí na východe zachváti hrôza.
21 Takto to býva so stanom zlého
a s príbytkom toho, kto nepozná Boha.“
19 Jób odpovedal:
3 Už desaťkrát ste ma pokarhali.*
Nehanbíte sa takto mi ubližovať?+
4 Keby som aj urobil chybu,
je to len moja vec.
5 Ak sa napriek tomu chcete nado mňa vyvyšovať
a tvrdiť, že si túto pohanu zaslúžim,
6 potom vedzte, že to Boh ma zviedol z cesty,
on ma chytil do loveckej siete.
8 Zatarasil mi cestu kamenným múrom, nemôžem prejsť,
moje chodníky zahalil tmou.+
9 Zbavil ma cti
a z hlavy mi sňal korunu.
10 Zo všetkých strán ma rúca a ja sa pomíňam.
Moju nádej vytrháva s koreňmi ako strom.
11 Planie proti mne hnevom
a považuje ma za svojho nepriateľa.+
12 Jeho oddiely prichádzajú v jednom šíku a obliehajú ma,
táboria okolo môjho stanu.
13 Vlastných bratov odo mňa odohnal
a moji známi sa mi otočili chrbtom.+
15 Hostia v mojom dome+ i moje otrokyne ma pokladajú za cudzieho,
v ich očiach som sa stal cudzincom.
16 Volám na sluhu, ale on neodpovedá,
ani keď ho úpenlivo prosím, aby sa zľutoval.
18 Ešte aj deti mnou pohŕdajú.
Len čo vstanem, už sa zo mňa smejú.
21 Zľutujte sa, priatelia, zľutujte sa nado mnou,
veď ma zasiahla Božia ruka.+
22 Prečo ma prenasledujete tak ako Boh?+
Prečo na mňa neprestajne útočíte?*+
23 Kiež by niekto spísal moje slová!
Keby tak boli zapísané do knihy!
24 Kiež by boli navždy vytesané do skaly
železným rydlom a olovom!
25 Ale ja viem, že môj vykupiteľ+ žije.
Nakoniec príde a postaví sa nad prachom.
26 Aj keď bola moja koža takto zodratá,
ešte kým žijem,* uvidím Boha.
27 Ja sám ho uvidím,
uvidím ho na vlastné oči, nie očami niekoho iného.+
Ale hlboko vnútri ma premohli city.*
28 Hovoríte: ‚My že ho prenasledujeme?‘+
Podľa vás som si to všetko zapríčinil sám.
29 Vy sami sa bojte meča,+
lebo meč trestá tých, čo hrešia.
Pamätajte, že je tu sudca.“+
20 Cófar+ z Naamy mu odpovedal:
2 „Tvoje slová ma znepokojujú a nútia odpovedať,
už to nemôžem vydržať!
3 Počúvam karhanie, ktoré ma uráža,
a moje porozumenie ma núti hovoriť.
a bezbožník* sa teší iba chvíľu?+
6 Hoci sa jeho pýcha vypína až k nebu
a hlavou sa dotýka oblakov,
7 navždy sa pominie ako jeho výkaly
a jeho známi povedia: ‚Kam sa podel?‘
8 Odletí ako sen a už ho nenájdu,
zaženú ho ako nočnú vidinu.
9 Oči, ktoré ho vídali, ho už neuvidia,
ani jeho domov ho už neuzrie.+
10 Jeho deti sa budú uchádzať o priazeň chudobných,
vlastnými rukami vráti majetok, ktorý pobral druhým.+
11 Bol plný* mladíckej sviežosti,
a predsa si v plnej sile ľahne do prachu.
12 Zlo má v jeho ústach sladkú príchuť,
necháva si ho rozplývať na jazyku,
13 vychutnáva si ho, nechce sa ho vzdať
a prevaľuje si ho v ústach.
14 Ale tento pokrm sa mu v bruchu pokazí,
premení sa v ňom na kobrí jed.*
15 Nahltal sa majetku, ale vyvráti ho,
Boh mu ho vypudí z brucha.
16 Bude cicať kobrí jed
a zuby* zmije ho usmrtia.
17 Už neuvidí prúdy vody,
potoky medu a masla.
19 Lebo utláčal chudobných a nechal ich bez pomoci,
zabral dom, ktorý nepostavil.
20 No aj tak nepocíti pokoj
a jeho majetok ho nezachráni.
21 Už nemá čo pohltiť,
preto jeho blahobyt nebude trvalý.
22 Za najväčšieho nadbytku naňho doľahne úzkosť,
nešťastie naňho udrie celou silou.
23 Vo chvíli, keď si bude plniť brucho,
Boh* naňho zošle plameň svojho hnevu,
nechá ho naňho padať ako dážď.
24 Ak utečie pred železnou zbraňou,
prebodnú ho šípy z medeného luku.
26 Čiernočierna tma pohltí jeho poklady,
strávi ho oheň, ktorý nikto nerozdúchal,
nešťastie postihne tých, čo prežijú v jeho stane.
27 Nebo odhalí jeho vinu,
zem proti nemu povstane.
28 Dom mu strhne povodeň,
mohutný prúd v deň Božieho* hnevu.
29 Takto Boh odplatí zlému,
takéto dedičstvo mu vymeral.“
21 Jób odpovedal:
2 „Pozorne počúvajte, čo vám poviem,
aspoň týmto ma potešte.
3 Vydržte, kým budem hovoriť.
Keď skončím, môžete sa mi vysmievať.+
4 Sťažujem sa azda človeku?
Nie, inak by som* už stratil trpezlivosť.
5 Pozrite sa na mňa! S úžasom sa pozerajte
a mlčte.*
6 Keď na to myslím, chytá ma hrôza,
môjho tela sa zmocňuje triaška.
8 Sú obklopení svojimi deťmi
a vidia aj ich potomkov.
9 Vo svojich domoch žijú v bezpečí, bez strachu,+
Božia palica ich netrestá.
10 Ich býky sú plodné, nikdy nezlyhajú,
ich kravy sa telia, nepotratia.
11 Ich chlapci pobehujú vonku ako jahniatka,
ich deti poskakujú dookola.
14 Pravému Bohu hovoria: ‚Nechaj nás!
My nechceme poznať tvoje cesty.+
15 Kto je Všemohúci, aby sme mu slúžili?+
Čo tým získame, keď sa naňho budeme obracať?‘+
16 Ale ja viem, že svoj blahobyt nemajú vo svojich rukách.+
Uvažovanie* zlých je mi vzdialené.+
17 Ako často zhasne lampa zlých?+
Ako často na nich príde pohroma?
Ako často ich Boh trestá vo svojom hneve?
18 Bývajú hnaní vetrom ako slama,
ako plevy, ktoré unáša víchrica?
19 Trest zlého človeka Boh odkladá pre jeho synov.
Nech aj jemu Boh odplatí, aby to sám pocítil.+
20 Nech na vlastné oči vidí svoju skazu
a nech pije z hnevu Všemohúceho.+
23 Jeden zomiera v plnej sile,+
bezstarostný a v pokoji,+
24 stehná má obrastené tukom
a jeho kosti sú silné.*
25 Druhý zomiera strápený,
lebo nikdy nezakúsil nič dobré.
28 Hovoríte: ‚Kde je dom urodzeného?
Kde je stan, v ktorom žil zlý?‘+
29 To ste sa nikdy nepýtali pocestných?
Neberiete do úvahy, čoho boli svedkami,*
30 že zlý človek býva ušetrený v deň nešťastia,
že vyviazne v deň hnevu?
31 Kto mu bude vyčítať jeho skutky?
A kto mu odplatí za to, čo urobil?
32 Vystroja mu pohreb
a nad jeho hrobkou budú bdieť.
33 Ľahká mu bude zem v údolí,*+
budú ho nasledovať všetci ľudia,*+
tak ako nespočetné zástupy, ktoré ho predišli.
34 Prečo sa ma snažíte utešiť nezmyslami?+
Vaše odpovede, to je samá lož!“
22 Elifaz+ z Témanu mu odpovedal:
2 „Môže byť človek užitočný Bohu?
Môže mu byť niekto múdry na osoh?+
3 Či Všemohúceho zaujíma,* že si spravodlivý?
Má niečo z toho, že kráčaš cestou bezúhonnosti?*+
4 Je to azda za tvoju zbožnosť,
že ťa trestá a súdi?
5 Či nie skôr za to, že si plný zla
a že tvoje hriechy nemajú konca?+
8 Bol si mocný muž a krajina bola tvoja,+
darilo sa ti, lebo si bol zvýhodňovaný.
11 Preto ťa obklopuje taká tma, že nič nevidíš,
a prikrýva ťa záplava vôd.
12 Či nie je Boh na nebeských výšinách?
Pozri, ako vysoko sú všetky hviezdy.
13 Ale ty hovoríš: ‚Čo vie Boh?
Čo môže posúdiť cez hustú temnotu?
14 Oblaky mu bránia vo výhľade,
keď sa prechádza po nebeskej klenbe.‘*
17 Hovoria pravému Bohu: ‚Nechaj nás!‘
Myslia si: ‚Čo nám môže urobiť Všemohúci?‘
18 A pritom on naplnil ich domy dobrými vecami.
(Také skazené uvažovanie mi je vzdialené.)
19 Spravodliví uvidia ich skazu a budú sa tešiť,
nevinní sa im vysmejú a povedia:
20 ‚Naši protivníci boli zničení,
to, čo z nich zostalo, pohltí oheň.‘
21 Zblíž sa s Bohom a budeš žiť v pokoji.
Potom zakúsiš blahobyt.
22 Prijmi zákon z jeho úst
a jeho výroky si vezmi k srdcu.+
23 Ak sa vrátiš k Všemohúcemu, znovu sa ti bude dariť.+
Ak zo svojho stanu odstrániš nespravodlivosť,
24 svoje zlato* odhodíš do prachu
a zlato z Ofiru+ do kamenistej rokliny,*
25 vtedy sa tvojím zlatom stane Všemohúci,
on ti bude najvyberanejším striebrom.
26 Vo Všemohúcom nájdeš svoje potešenie,
k Bohu pozdvihneš svoju tvár.
27 Budeš ho prosiť a on ťa vypočuje
a potom splníš, čo si sľúbil.
28 Všetko, čo si zaumieniš, sa ti podarí
a tvoja cesta bude zaliata svetlom.
29 Keď budeš hovoriť povýšene, budeš pokorený,
ale pokorného* Boh zachráni.
30 Vyslobodí toho, kto je bez viny.
Ak máš čisté ruky, určite ťa vyslobodí.“
23 Jób odpovedal:
2 „Aj dnes sa budem sťažovať a trvať na svojom.*+
Z toľkého vzdychania ma opustili všetky sily.
3 Keby som len vedel, kde nájdem Boha!+
Vybral by som sa k jeho príbytku,+
4 predložil mu svoj prípad
a uviedol všetky dôkazy na svoju obhajobu.
5 Vypočul by som si jeho odpoveď
a pozorne by som počúval všetko, čo mi hovorí.
6 Využil by svoju veľkú moc, aby sa so mnou prel?
Nie! Určite by si ma vypočul.+
7 Čestný človek by sa s ním zmieril,
môj sudca by ma navždy zbavil viny.
8 Ale ak idem na východ, nie je tam,
keď sa vraciam, nenachádzam ho,
9 keď niečo robí vľavo, nevidím ho,
keď zahne doprava, ani tam ho nevidím.
10 Ale on pozná cestu, ktorou kráčam.+
Keď ma vyskúša, vyjdem ako zlato.+
11 Moja noha kráča v jeho stopách,
držím sa jeho cesty a neschádzam z nej.+
12 Neopúšťam prikázania, ktoré vyriekol,
jeho slová uchovávam+ starostlivejšie, než sa odo mňa očakáva.*
13 Kto mu môže odporovať, ak si niečo zaumieni?+
Ak sa pre niečo rozhodne, urobí to.+
14 Vykoná všetko, čo mi určil,*
a má toho v úmysle mnoho.
15 Preto sa ho desím,
čím viac o ňom uvažujem, tým väčší mám strach.
16 Boh ma zbavil odvahy,
Všemohúci ma vydesil.
17 Ale ešte ma neumlčala tma
ani temnota, ktorá mi zakrýva tvár.
24 Prečo Všemohúci neurčí čas zúčtovania?+
Prečo tí, čo ho poznajú, nevidia jeho deň?*
2 Ľudia presúvajú hraničný kameň,+
cudzie stáda zaháňajú na svoje pasienky.
4 Biednych odstrkujú z cesty,
bezmocní sa pred nimi musia skrývať.+
5 Chudobní zháňajú potravu ako divé osly+ na pustatine,
na púšti hľadajú jedlo pre svoje deti.
6 Musia žať na cudzom poli*
a paberkovať vo vinici zlého.
7 Nocujú nahí, bez odevu,+
je im zima, ale nemajú sa čím zakryť.
8 Sú premočení lejakmi, ktoré sa ženú od hôr,
túlia sa ku skalám, lebo sa nemajú kde skryť.
9 Siroty odtŕhajú od pŕs,+
biednym berú odev do zálohu+
10 a tí musia chodiť nahí, bez odevu,
o hlade musia nosiť snopy.
11 Ťažko pracujú medzi múrmi terás v poludňajšej páľave,*
šliapu hrozno vo vínnych lisoch, no sami trpia smädom.+
a zahaľuje si tvár.
17 Desia sa rána, tak ako sa iní desia hlbokej tmy,
ale na hrôzy tmy sú zvyknutí.
Do svojich viníc sa už nevrátia.
Nespravodlivý bude zlomený ako strom.
21 Vykorisťuje neplodnú ženu
a ubližuje vdove.
22 Boh* svojou silou odstráni mocných.
Ani tí, čo zmocnejú, si nemôžu byť istí životom.
24 Na chvíľu sa vypínajú, ale zrazu ich niet.+
Sú zlomení+ a zozbieraní ako hocikto iný,
sú skosení ako klas.
25 Nie je to tak? Kto ma usvedčí z klamstva?
Kto vyvráti moje slová?“
25 Šuachovec Bildad+ mu odpovedal:
2 „Jemu patrí vláda a on má desivú silu,
on nastoľuje pokoj v nebi.*
3 Dajú sa zrátať jeho vojská?
Nad kým nežiari jeho svetlo?
4 Teda môže byť smrteľník v Božích očiach spravodlivý?+
Môže byť ten, čo je zrodený zo ženy, nevinný?*+
5 V jeho očiach ani mesiac nie je jasný
a hviezdy nie sú dosť čisté.
6 O čo menej človek, tá larva,
a syn človeka, ten červ!“
26 Jób odpovedal:
2 „Ako si len pomohol bezmocnému!
Ako si podporil človeka so zoslabnutými rukami!+
4 Komu to rozprávaš?
A kto ťa podnietil hovoriť takéto veci?*
5 Mŕtvi* sa chvejú,
sú ešte hlbšie ako vody a ich obyvatelia.
8 Vody viaže do oblakov,+
a predsa sa oblaky pod ich váhou netrhajú.
9 Zakrýva výhľad na svoj trón,
zastiera ho oblakom.+
11 Nebeské piliere sa otriasajú,
pri jeho karhaní tŕpnu strachom.
14 A to sú len okraje jeho ciest,+
o jeho moci počujeme len tichý šepot!
Teda kto môže porozumieť jeho mocnému hromu?“+
27 Jób pokračoval vo svojej reči.* Povedal:
2 „Prisahám na živého Boha, ktorý mi odoprel spravodlivosť,+
prisahám na Všemohúceho, ktorý ma naplnil trpkosťou,+
3 že kým ešte dýcham
4 z mojich úst nevyjde nič zlé
a môj jazyk ani len nezašepká lož.
5 Nikdy vám nedám za pravdu!
Kým nezomriem, nevzdám sa svojej oddanosti Bohu!*+
6 Trvám na tom, že som spravodlivý, a budem taký i ďalej.+
Kým budem žiť, moje svedomie* ma z ničoho neodsúdi.*
7 Nech môj nepriateľ dopadne ako niekto skazený
a tí, čo na mňa útočia, ako zločinci.
9 Vypočuje Boh jeho volanie,
keď naňho doľahne tieseň?+
10 Bude mať potešenie vo Všemohúcom?
Bude neustále volať k Bohu?
11 Poučím vás o Božej moci,*
nič o Všemohúcom nebudem tajiť.
12 Ak ste všetci mali videnia,
prečo rozprávate také nezmysly?
13 Takto Boh odplatí zlému,+
takéto dedičstvo dostane tyran od Všemohúceho.
14 Aj keby mal veľa synov, padnú mečom+
a jeho potomkovia budú hladovať.
15 Tých, čo po ňom zostanú, pochová mor
a ich manželky za nimi nebudú plakať.
16 Aj keď nahromadí striebra ako prachu
a nazhŕňa pekného šatstva ako hliny,
17 to, čo zhromaždí,
si oblečie spravodlivý+
a jeho striebro si rozdelia nevinní.
18 Jeho dom je chatrný ako dom, ktorý si stavia moľa,
ako chatrč,+ ktorú si urobil strážnik.
19 Do postele si ľahne bohatý, ale jeho bohatstvo nepotrvá,*
keď otvorí oči, nebude mať nič.
20 Hrôza naňho príde náhle ako povodeň,
uprostred noci ho odnesie víchrica.+
21 Schytí ho východný vietor a bude preč,
zmetie ho z miesta, kde žil.+
28 Striebro má svoje nálezisko
a zlato miesto, kde sa čistí.+
3 Človek sa prebíja tmou,
hlbokou temnotou preniká až po najkrajnejšie medze,
pátra po cenných kovoch.*
4 Hĺbi šachtu ďaleko od ľudských obydlí,
na zabudnutých miestach, kam ani noha nevkročí.
Spúšťa sa dolu, hojdajúc sa na povrazoch.
5 Na povrchu zem vydáva potravu,
no v jej hlbinách akoby plienil oheň.*
6 V jej kameňoch sa skrýva zafír
a v prachu zrnká zlata.
7 Dravec nepozná cestu, ktorá tam vedie,
ani oko haje* ju nevidí.
8 Majestátne šelmy po nej nešliapu
ani mladý lev sa tam nepotuluje.
9 Človek kladie ruku na kremeň,
vrchy vyvracia od základov.
10 Do skál vytesáva vodné kanály+
a jeho oko zazrie všetko, čo je drahocenné.
11 Zahradzuje pramene riek
a to, čo je skryté, vynáša na svetlo.
12 Ale kde sa dá nájsť múdrosť?+
Kde je zdroj porozumenia?+
13 Človek nepozná jej cenu+
a v krajine živých sa nedá nájsť.
14 Hlbina hovorí: ‚U mňa nie je!‘
a more: ‚Ani u mňa nie.‘+
15 Nedá sa zaplatiť rýdzim zlatom
a striebrom ju nemožno vyvážiť.+
16 Nedá sa kúpiť ani za zlato z Ofiru,+
za vzácny ónyx či zafír.
17 Nedá sa porovnať so zlatom ani sklom,
nemožno ju vymeniť za nádobu z rýdzeho zlata+
18 a koraly a krištáľ už ani nestoja za zmienku.+
Múdrosť je cennejšia ako vak plný perál.
19 Nedá sa porovnať s topásom+ z krajiny Kúš,
nemožno ju kúpiť ani za čisté zlato.
20 Odkiaľ však vyviera múdrosť
a kde je zdroj porozumenia?+
21 Je zahalená pred očami všetkého živého,+
aj pred nebeským vtáctvom je ukrytá.
22 Zničenie i smrť hovoria:
‚My sme o nej iba počuli.‘
23 Len Boh pozná cestu k nej,
iba on vie, kde prebýva.+
24 Veď on dovidí až po končiny zeme,
vidí všetko, čo je pod nebom.+
a vody mierou odmeral,+
26 keď dal zákony dažďu+
a stanovil cestu búrkovým mračnám,+
27 vtedy videl múdrosť a porozprával o nej,
pevne ju založil a vyskúšal.
28 Človeku potom povedal:
29 Jób pokračoval vo svojej reči.* Povedal:
2 „Kiež by som sa mal ako za dávnych čias,
ako za dní, keď ma Boh chránil,
3 keď mi nad hlavou svietil svojou lampou
a v jeho svetle som kráčal temnotou,+
4 keď som bol na vrchole síl
a vo svojom stane som sa tešil z Božieho priateľstva,+
5 keď bol ešte Všemohúci so mnou
a obklopovali ma moje deti,*
6 keď som si nohy kúpal v masle
a zo skál mi tiekli prúdy oleja.+
7 Vždy, keď som vychádzal k mestskej bráne+
a na námestí sa usádzal na svojom mieste,+
8 mladíci ustupovali,* hneď ako ma uvideli,
ešte aj starci vstávali a ostávali stáť.+
9 Kniežatá prestávali hovoriť,
ústa si zakrývali rukou.
10 Hlas popredných mužov utíchal
a jazyk sa im lepil na podnebie.
11 Kto ma počúval, chválil ma,
a kto ma videl, hovoril o mne s uznaním,
12 lebo som zachraňoval biedneho, ktorý volal o pomoc,+
14 Spravodlivosť som si obliekal ako odev,
právo mi bolo rúchom a turbanom.
15 Slepému som bol očami
a chromému nohami.
17 Zločincovi som lámal čeľuste,+
zo zubov som mu vytrhával korisť.
18 Hovoril som si: ‚Zomriem doma*+
a mojich dní bude ako zrniek piesku.
19 Moje korene sa rozrastú k vodám
a na mojich konároch zostane rosa po celú noc.
20 Moja sláva nezvädne
a luk v mojej ruke bude strieľať šíp za šípom.‘
21 Ľudia ma s napätím počúvali,
mlčky očakávali moje rady.+
22 Keď som dohovoril, nemali čo dodať,
moje slová lahodili ich ušiam.*
23 Čakali na mňa ako na dážď,
túžili po mojich slovách ako po jarnom daždi.+
24 Keď som sa na nich usmial, nemohli tomu uveriť,
jas mojej tváre im vlieval odvahu.*
25 Bol som v ich čele a určoval im smer.
30 A teraz sa mi vysmievajú+ –
muži mladší ako ja.
Ich otcovia neboli dobrí ani na to,
aby s mojimi psami strážili stáda.
2 Pomohla mi v niečom sila ich rúk?
Ich zdatnosť sa vytratila.
3 Sú vyčerpaní núdzou a hladom,
obhrýzajú vyprahnutú zem,
zničený kraj, ktorý spustol.
4 Z kríka otrhávajú slané listy,*
kŕmia sa koreňom kručinky.
5 Ľudia ich od seba odháňajú,+
kričia na nich ako na zlodejov.
6 Bývajú na úbočiach roklín,*
v jamách a skalných puklinách.
7 Z húštin počuť ich nárek,
v žihľave sa k sebe chúlia.
8 Synovia hlupákov a ľudí bez mena,
bičom boli vyhnaní z krajiny.
12 Povstávajú po mojej pravici a útočia na mňa ako dav,
zaháňajú ma na útek
a do cesty mi stavajú prekážky, aby ma zničili.
13 Rozrývajú moje cesty
a pridávajú k môjmu trápeniu.+
Nemá ich kto zastaviť.*
14 Prichádzajú ako cez široký prielom v hradbách,
valia sa na mňa uprostred spustošenia.
15 Zmocňuje sa ma hrôza.
Moja dôstojnosť sa stráca, akoby ju odniesol vietor,
a moja nádej na záchranu mizne ako mrak.
18 Veľká sila mení môj odev na nepoznanie,*
škrtí ma ako tesný golier.
19 Boh ma vrhol do blata,
zostal zo mňa len prach a popol.
20 Volám k tebe o pomoc, ale ty mi neodpovedáš,+
predstupujem pred teba, ale ty sa len pozeráš.
21 Zmenil si sa a si ku mne krutý,+
tvoja ruka na mňa útočí celou silou.
22 Dvíhaš ma do vetra a nechávaš ma ním odviať,
zmietaš mnou vo víroch búrky.*
23 Viem, že ma vydáš smrti,
odvedieš ma do domu, kde sa raz stretnú všetci živí.
25 Či som neľutoval tých, ktorých postihli zlé časy?*
Nemal som súcit s chudobnými?+
26 Dúfal som v dobré, prišlo zlé,
čakal som na svetlo, no prišla tma.
27 Neprestajne to vo mne vrie,
doľahli na mňa biedne dni.
28 Chodím zachmúrený,+ ani slnečný svit nevidím,
pred všetkými vstávam a volám o pomoc.
29 Stal som sa bratom šakalov
a spoločníkom pštrosov.+
31 Moja harfa znie už len pri smútení
a moja flauta* sprevádza hlas plačúcich.
31 So svojimi očami som uzavrel zmluvu.+
Ako by som sa teda mohol obzerať za pannou?+
2 Čo by mi potom Boh z neba nadelil,
aké dedičstvo by som dostal od Všemohúceho z výšin?
3 Nečaká zločincov skaza
a tých, čo páchajú zlo, nešťastie?+
4 Či Boh nevidí moje cesty+
a neráta všetky moje kroky?
5 Konal som niekedy nečestne?*
Náhlil som sa za podvodom?+
6 Nech ma Boh odváži na presných váhach.+
7 Ak sa moje kroky odchyľujú z cesty+
a moje srdce ide za tým, čo vidia oči,+
alebo ak som si poškvrnil ruky,
8 potom nech iný zje, čo som zasial,+
a nech je vykorenené, čo som zasadil.*
9 Ak sa moje srdce dalo zvábiť cudzou ženou+
a striehol som+ pri dverách blížneho,
10 nech moja manželka melie pre iného
13 Ak som svojmu sluhovi alebo slúžke odoprel spravodlivosť,
keď so mnou mali spor,
14 čo urobím, keď ma Boh bude súdiť?*
Čo mu poviem, keď so mnou bude účtovať?+
15 Či ten, ktorý ma utvoril v lone matky, neutvoril aj ich?+
Nesformoval nás pred narodením* ten istý?+
16 Ak som chudobným odopieral to, o čo prosili,+
a nechával vdovy oči si vyplakať,*+
17 ak som jedával svoje jedlo sám
18 (veď sirota* pri mne vyrastala ako pri otcovi
a vdovu* som chránil, odkedy si pamätám),*
19 ak som niekoho videl hynúť, pretože nemal odev,
a pozeral sa na chudobného, ktorý sa nemal čím prikryť,+
že ho hreje vlna z mojich oviec,
21 ak som hrozil päsťou sirote,+
keď potrebovala moju pomoc v mestskej bráne,*+
22 nech mi rameno* odpadne z pleca
a ruka nech sa mi v lakti zlomí.*
23 Lebo som sa bál nešťastia od Boha,
pred jeho vznešenosťou by som neobstál.
24 Ak by som sa spoliehal na zlato
a rýdzemu zlatu by som povedal: ‚Ty si moja istota!‘,+
25 ak by som sa tešil zo svojho veľkého bohatstva,+
z toho, že som nadobudol množstvo majetku,+
26 ak by som sa pozeral na žiariace slnko*
a na nádherný mesiac, ako putuje po oblohe,+
27 a moje srdce by sa dalo nebadane zviesť,
aby som im rukou poslal bozk* a vzdal im česť,+
28 bol by to zločin hodný odsúdenia,*
veď by som tým zaprel pravého Boha na nebi.
29 Tešil som sa niekedy z nešťastia svojho nepriateľa?+
Radoval som sa, keď ho postihlo niečo zlé?
30 Nedovolil som, aby moje ústa zhrešili,
aby som ho preklínal a želal si jeho smrť.+
31 Nehovorili ľudia z mojej domácnosti:
‚Nenájde sa nikto, kto by sa nesýtil jeho jedlom‘?*+
32 Cudzinec nikdy nemusel nocovať vonku+
a pocestný mal u mňa vždy dvere otvorené.
33 Skrýval som svoje priestupky, ako to robia iní,+
a ukrýval ich v záhybe svojho odevu?
34 Bál som sa niekedy davu?
Mal som strach, že ľudia v mojom okolí mnou budú pohŕdať?
Zmĺkol som a bál som sa vyjsť z domu?
35 Keby ma tak niekto vypočul!+
Podpísal by som sa pod každé svoje slovo.*
Nech mi Všemohúci odpovie!+
Kiežby môj žalobca zapísal svoje obvinenia do spisu!
36 Nosil by som ho na pleci,
nasadil by som si ho na hlavu ako korunu.
37 Povedal by som Bohu o každom svojom kroku,
predstúpil by som pred neho ako knieža, bez zábran.
38 Ak proti mne kričala moja vlastná zem
a jej brázdy spolu plakali,
39 ak som jedol jej plody bez platenia+
a jej majiteľov som privádzal do zúfalstva,+
40 nech mi namiesto pšenice vzíde bodľačie
a miesto jačmeňa páchnuca burina.“
Tu sa Jóbova reč končí.
32 Vtedy tí traja muži prestali Jóbovi odpovedať, pretože bol presvedčený o svojej spravodlivosti.*+ 2 Ale Elíhu, syn Barachela, Buzčana*+ z Ramovho rodu, sa veľmi rozhneval. Hneval sa na Jóba, lebo vyhlasoval za spravodlivého seba, a nie Boha.+ 3 Jeho hnev vzplanul aj proti jeho trom priateľom, lebo Jóbovi nedokázali odpovedať a vyhlasovali, že Boh je zlý.+ 4 Elíhu čakal, kým hovorili s Jóbom, pretože boli starší ako on.+ 5 Keď videl, že tí traja muži nevedia, čo odpovedať, nedokázal zadržať svoj hnev. 6 A Elíhu, syn Buzčana Barachela, prehovoril:
Preto som sa úctivo držal v úzadí+
a neodvažoval sa povedať, čo viem.
7 Hovoril som si: ‚Nech prehovorí vek,*
nech prehovorí múdrosť, ktorá prichádza s rokmi.‘
8 Ale je to duch v človeku,
dych Všemohúceho, ktorý dáva porozumenie.+
10 Preto hovorím: ‚Vypočuj ma,
aj ja ti porozprávam, čo viem.‘
12 Pozorne som vás sledoval,
ale nikto z vás Jóbovi nedokázal, že sa mýli,*
nevedeli ste mu uspokojivo odpovedať.
13 Nehovorte: ‚Našli sme múdrosť.
Nie človek, ale Boh Jóba napráva.‘
14 Keďže Jób svoje slová nenamieril proti mne,
nebudem mu odpovedať tak ako vy.
15 Sú zarazení, neodpovedajú,
už nemajú čo dodať.
16 Čakal som, ale oni mlčali,
len stoja a už nič nehovoria.
17 Preto sa teraz vyjadrím ja,
i ja poviem, čo viem.
18 Lebo som plný slov,
duch v mojom vnútri ma núti hovoriť.
19 Moje vnútro je ako mladé víno uzavreté v mechu,
ako nové vínne mechy, ktoré idú prasknúť.+
20 Nechajte ma rozprávať, nech sa mi uľaví.
Otvorím ústa a budem odpovedať.
Inak by so mnou môj Tvorca rýchlo skoncoval.
33 Jób, teraz si, prosím, vypočuj moje slová,
načúvaj všetkému, čo ti poviem.
2 Už musím otvoriť ústa,
môj jazyk* musí hovoriť.
3 Moje slová vychádzajú z úprimného srdca,+
moje pery ti povedia čistú pravdu.
5 Ak môžeš, odpovedz mi,
priprav sa a predlož mi svoju obhajobu.
6 V očiach pravého Boha som taký ako ty,
aj ja som sformovaný z hliny.+
7 Nemusíš mať zo mňa hrôzu,
nebudem ťa drviť slovami.
8 Na vlastné uši som ťa počul,
stále počujem tvoje slová:
10 Ale Boh proti mne hľadá zámienky,
pokladá ma za svojho nepriateľa.+
11 Nohy mi dáva do klady,
sleduje každý môj krok.‘+
12 V tomto nemáš pravdu, preto ti niečo poviem:
Boh je oveľa väčší ako smrteľník.+
13 Prečo sa naňho sťažuješ?+
Pretože neodpovedal na tvoje slová?+
14 Veď Boh prehovorí raz i druhý raz,
ale človek si to nevšíma.
15 Prihovára sa vo sne, v nočnom videní,+
keď na ľudí prichádza hlboký spánok,
keď sú na lôžku ponorení do spánku.
16 Vtedy ľuďom otvára uši+
a svoje nabádania im vrýva do mysle ako pečať,
17 aby odvrátil človeka od toho, čo pácha,+
a ochránil ho pred pýchou.+
19 Človek je karhaný bolesťou na svojej posteli
a neustálym bôľom v kostiach,
20 až tak, že sa mu* hnusí chlieb
a odmieta aj pochúťky.+
21 Jeho telo sa stráca pred očami
a kosti, ktoré boli skryté, mu teraz vystupujú.*
23 Ak k nemu príde posol,*
ktorý sa ho zastane, jeden z tisíca,
a povie mu, čo je správne,
24 vtedy sa nad ním Boh zmiluje a povie:
‚Ušetri ho, nech nezostúpi do jamy!*+
Našiel som výkupné.+
26 Bude sa modliť k Bohu+ a on ho obdarí priazňou,
uvidí Božiu tvár a bude kričať od radosti
a Boh ho znova vyhlási za spravodlivého.
27 Potom bude vyhlasovať* pred ľuďmi:
29 Toto všetko robí Boh s človekom,
dvakrát, ba aj trikrát,
30 aby ho uchránil pred jamou,*
aby sa tešil zo svetla života.+
31 Venuj mi pozornosť, Jób. Vypočuj si ma.
Mlč a ja budem hovoriť.
32 Ak chceš niečo povedať, povedz to.
Hovor, lebo ti chcem dať za pravdu.
33 Ak nemáš nič, počúvaj ma.
Mlč a ja ťa budem učiť múdrosti.“
34 A Elíhu pokračoval:
2 „Počúvajte moje slová, vy múdri,
vypočujte si ma, vy učení.
3 Veď ucho skúma slová,
tak ako jazyk* ochutnáva jedlo.
4 Preskúmajme spolu, čo je správne,
zistime spoločne, čo je dobré.
6 Mám klamať a tvrdiť, že si nezaslúžim priaznivý rozsudok?
Moja rana sa nehojí, aj keď som neurobil nič zlé.‘+
7 Nájde sa ešte niekto ako Jób,
ktorý pije posmech ako vodu?
8 Zaraďuje sa k tým, čo páchajú zlo,
a dostáva sa do spoločnosti zlých,+
9 keď hovorí: ‚Čo má človek z toho,
že sa snaží páčiť Bohu?‘+
10 Preto ma počúvajte, vy múdri muži:*
11 On každému odpláca podľa jeho skutkov+
a dáva človeku to, čo si zaslúži.
13 Kto ho poveril vládou nad zemou?
Kto ho ustanovil nad celým svetom?*
14 Keby sa* zameral na ľudí
a vzal k sebe ich ducha a dych,+
15 všetci* by sa pominuli,
ľudstvo by sa vrátilo do prachu.+
16 Ak si rozumný, počúvaj,
venuj pozornosť tomu, čo hovorím.
17 Či by mohol vládnuť niekto, kto nenávidí právo?
Chceš odsúdiť mocného a spravodlivého?
18 Povedal by si kráľovi: ‚Ty naničhodník,‘
alebo kniežatám: ‚Vy zločinci‘?+
19 Boh nenadŕža kniežatám
a neuprednostňuje bohatého pred chudobným,*+
lebo všetci sú dielom jeho rúk.+
21 Božie oči pozorujú cesty človeka+
a vidia každý jeho krok.
23 Boh nikomu neurčil čas,
keď má pred neho predstúpiť na súd.
24 Nemusí vyšetrovať – ničí mocných
a na ich miesto dosadzuje iných.+
26 Bije ich za ich zločiny,
tak aby to všetci videli,+
27 lebo sa od neho odvrátili a nenasledujú ho,+
nedbajú na jeho prikázania.+
28 Pre ich skutky k nemu kričia chudobní,
dolieha k nemu volanie bezmocných.+
29 Ale ak sa Boh odmlčí, kto ho môže odsúdiť?
Keď skryje svoju tvár, kto ho uvidí?
Či ju skryje pred národom, alebo pred človekom, výsledok je rovnaký:
30 nedovolí, aby vládol bezbožník*+
a viedol ľud do záhuby.
31 Hovoríš Bohu:
‚Bol som potrestaný, hoci som neurobil nič zlé.+
32 Ukáž mi, čo som prehliadol,
ak som sa niečoho dopustil, už to viac neurobím.‘
33 Má ti Boh všetko vynahradiť podľa tvojich predstáv, keď odmietaš jeho súd?
To musíš posúdiť ty, nie ja.
Tak hovor, čo vieš.
34 Rozumní ľudia* mi povedia,
každý múdry človek, ktorý ma počuje, mi povie:
35 ‚Jób nevie, čo hovorí,+
a jeho slová sú nepremyslené.‘
36 Nech je Jób skúšaný* až do krajnosti,
lebo rozpráva ako skazení ľudia!
37 Nielenže hreší, ale ešte sa aj búri,+
posmešne pred nami tlieska rukami
a obviňuje pravého Boha mnohými slovami.“+
35 A Elíhu pokračoval:
2 „To si si taký istý svojou pravdou, že môžeš povedať:
‚Som spravodlivejší ako Boh‘?+
3 Hovoríš: ‚Záleží ti* vôbec na tom, či robím to, čo je správne?
Čo mám z toho, že som nehrešil?‘+
4 Ja ti teda odpoviem
a odpoviem aj tvojim priateľom.+
5 Zahľaď sa na nebo a pozoruj,
sleduj oblaky+ vysoko nad sebou.
6 Ak hrešíš, škodíš tým Bohu?+
Aj keby tvojich priestupkov pribúdalo, čo mu tým urobíš?+
7 A ak si spravodlivý, robíš tým Bohu láskavosť?
Čo by si od teba mohol vziať?+
8 Svojím zlom škodíš len človeku, ako si ty,
a z tvojej spravodlivosti majú úžitok len ľudia.
10 Ale nikto sa nepýta: ‚Kde je Boh, môj Vznešený Tvorca,+
ktorý za noci podnecuje ľudí spievať mu chvály?‘+
14 O čo viac to platí, keď sa sťažuješ, že ťa prehliada!+
Tvoj právny prípad je už pred ním, tak naňho trpezlivo čakaj.+
15 Veď sa nenahneval a nepotrestal ťa,
prehliadol tvoje bezmyšlienkovité reči.+
16 Jób otvára ústa naprázdno,
rozpráva a rozpráva, no bez rozmyslu.“+
36 A Elíhu pokračoval:
2 „Maj so mnou ešte chvíľku strpenia, kým budem rozprávať,
lebo ešte mám čo povedať v prospech Boha.
3 Podrobne rozpoviem, čo som sa dozvedel,
a dokážem, že môj Tvorca je spravodlivý.+
4 V mojich slovách niet klamstva.
Hľadí na teba ten,* ktorý má dokonalé poznanie.+
8 Ale ak sú spútaní okovami
a zviazaní povrazmi trápenia,
9 odhalí im, čoho sa dopustili,
k akým hriechom ich priviedla pýcha.
10 Otvára im uši, aby ich napravil,
a hovorí im, aby sa odvrátili od zla.+
13 Tí, čo sa v srdci odcudzili Bohu,* prechovávajú hnev,
nevolajú o pomoc, ani keď ich trestá.
15 Trpiacich zachraňuje v čase trápenia,
keď sú utláčaní, otvára im uši.
16 Vyslobodí ťa zo zovretia úzkosti+
a dovedie ťa na priestranné miesto, kde nebude útlak+
a kde ťa uteší stôl plný dobrôt.+
17 Rozsudok nad zlým ťa naplní spokojnosťou,+
bude vykonaný súd a právo zvíťazí.
19 Malo by potom zmysel volať o pomoc?
Ani s vypätím všetkých síl by si sa nezbavil úzkosti.+
20 Netúž po noci,
keď národy miznú zo svojho miesta.
21 Daj si pozor, aby si nezačal páchať zlo,
pretože sa ti už nechce znášať trápenie.+
22 Pozri, Boh je oslávený svojou mocou.
Kto je taký učiteľ ako on?
Kto mu povie: ‚Urobil si chybu‘?+
25 Všetci ľudia na ne hľadia,
smrteľník ich vidí len z diaľky.
32 Vo svojich rukách zviera blesk
a vrhá ho rovno do cieľa.+
33 Hrom ohlasuje jeho príchod,
ešte aj dobytok oznamuje, kto* sa blíži.
37 Srdce mi z toho prudko búši,
ide mi z hrude vyskočiť.
2 Pozorne načúvajte burácaniu jeho hlasu,
hrmeniu, ktoré vychádza z jeho úst.
3 Necháva ho znieť pod celým nebom
a vysiela blesky+ až do končín zeme.
4 Po nich počuť dunenie.
Hrmí svojím majestátnym hlasom,+
a kým jeho hlas znie, blesky neustávajú.
7 Zastavuje prácu všetkých ľudí,*
aby každý spoznal jeho dielo.
8 Divá zver zalieza do skrýš
a nevychádza z brlohov.
11 Oblaky napĺňa vlahou,
v mračnách rozsieva blesky.+
14 Počúvaj, Jób,
zastav sa a uvažuj o obdivuhodných Božích dielach.+
15 Vieš, ako Boh riadi oblaky*
a ako z nich necháva šľahať blesky?
16 Chápeš, ako sa oblaky držia na oblohe?+
To sú obdivuhodné diela toho, ktorý má dokonalé poznanie.+
17 Prečo sa tvoj odev rozhorúči,
keď južný vietor upokojuje zem?+
19 Pouč nás, čo mu máme povedať,
lebo tápeme v tme a nevieme, ako odpovedať.
20 Treba mu ohlásiť, že s ním chcem hovoriť?
Či niekto povedal niečo, čo by sa mal dozvedieť?+
22 Zo severu preniká zlatistý jas,
Boží majestát+ vzbudzuje bázeň.
23 Pochopiť Všemohúceho je nad naše sily.+
24 Preto sa ho ľudia majú báť.+
Nikto, kto je múdry vo vlastných očiach, si nezíska jeho priazeň.“+
38 Vtedy Jehova odpovedal Jóbovi z víchrice:+
2 „Kto to rozpráva bez rozmyslu
a spochybňuje moje rozhodnutia?+
3 Opáš si, prosím, boky a konaj ako muž,
budem sa ťa pýtať a ty ma pouč.
4 Kde si bol, keď som zakladal zem?+
Povedz, ak vieš, ako som to urobil!
5 Vieš, kto určil jej rozmery
alebo kto ju zmeral meracou šnúrou?
6 Do čoho boli zapustené jej základy
a kto položil jej uholný kameň,+
8 A kto uzavrel bránami more,+
keď vyrazilo prúdom zo svojho prameňa,*
9 keď som ho zaodel do oblakov
a zavinul do hustej temnoty
10 a keď som mu stanovil hranice,
osadil závory a brány+
11 a povedal: ‚Potiaľto môžeš prísť, ďalej nie,
tu sa zastavia tvoje pyšné vlny‘?+
12 Dával si niekedy* príkazy ránu?
Ukazoval si úsvitu jeho miesto?+
13 To ty si mu prikázal, aby uchopil konce zeme
a vytriasol z nej zlých?+
14 Zem sa mení ako hlina pod pečaťou,
črtá sa ako vzor na šatách.*
15 Vtedy zlí prichádzajú o svoje svetlo
a ich násilné skutky sa pomíňajú.*
16 Prenikol si až k prameňom mora
a preskúmal si vodnú hlbinu?+
18 Pochopil si, aká je zem obrovská?+
Hovor, ak to všetko vieš.
19 Vieš, kde prebýva svetlo+
a kde sídli tma?
20 Môžeš ich doviesť na ich miesto?
Poznáš chodníky vedúce k ich domu?
21 Bol si už vtedy na svete a máš už toľko rokov,*
aby si na to vedel odpovedať?
22 Vstúpil si do zásobární snehu+
a videl si sklady ľadovca,+
23 ktorý uchovávam na čas tiesne,
na deň boja a vojny?+
25 Kto vyryl koryto pre povodeň
a pripravil cestu hrmiacemu búrkovému mračnu?+
26 Kto dal, aby pršalo na neobývanú krajinu,
na pustatinu, v ktorej niet človeka?+
27 Kto zvlažuje nehostinnú púšť
a necháva vzísť mladú trávu?+
28 Má dážď otca?+
A kto splodil kvapky rosy?+
29 Z čieho lona vyšiel ľad
a kto porodil nebeskú inovať?+
30 Kto necháva stuhnúť hladinu na kameň
a mrazom sceľuje povrch vodnej hlbiny?+
32 Dokážeš vyviesť súhvezdie,* keď príde jeho čas?
Alebo povedieš súhvezdie Aš* s jeho synmi?
34 Môžeš rozkázať oblakom,
aby ťa zaplavili prívalom vôd?+
35 Dokážeš vyslať blesky?
Pôjdu a povedia ti: ‚Tu sme‘?
37 Kto je dosť múdry, aby spočítal oblaky,
a kto môže prevrátiť nebeské džbány s vodou,+
38 aby sa prach zmenil na blato
a hrudy zeme sa pozliepali?
39 Dokážeš uloviť korisť pre levy
a utíšiť hlad levíčat,+
40 keď sa krčia v brlohoch
alebo striehnu skryté v húštine?
41 A kto pripravuje potravu krkavcovi,+
keď jeho mláďatá volajú k Bohu o pomoc
a blúdia, pretože nemajú čo žrať?
39 Vieš, kedy rodia kozorožce?+
Pozoroval si, ako lane privádzajú na svet mladé?+
2 Vypočítal si, koľko mesiacov majú nosiť mláďatá,
a poznáš čas, keď majú rodiť?
3 Schúlia sa, vrhnú mladé
a ich pôrodné bolesti sa pomíňajú.
4 Ich mláďatá mocnejú a rastú vo voľnej prírode,
až raz odídu a viac sa k nim nevrátia.
6 Za domov som mu určil step
a za príbytok soľnú pláň.
7 Vysmieva sa ruchu mesta
a nepočuje krik pohoniča.
8 Túla sa po vrchoch, hľadá pastvu,
obzerá sa po každom steble trávy.
9 Bude ti poslušne slúžiť divý býk?+
Bude líhať v tvojej maštali?*
10 Udržíš ho zapriahnutého v brázde?
Pôjde za tebou, aby oral* v údoliach?
11 Spoľahneš sa na jeho veľkú silu
a zveríš mu svoju ťažkú prácu?
13 Pštros radostne trepoce krídlami,
ale jeho brká a perie sa nedajú porovnávať s bocianími.+
14 Samica necháva vajcia na zemi,
v prachu ich zohrieva
15 a zabúda, že ich môže noha rozmliaždiť
alebo že ich môže pošliapať divá zver.
16 So svojimi mláďatami zaobchádza tvrdo, akoby neboli jej,+
nebojí sa, že jej námaha vyjde nazmar.
17 Lebo Boh ju neobdaril múdrosťou,*
nenadelil jej rozum.
18 Ale keď zatrepoce krídlami a dá sa do behu,
vysmeje sa aj koňovi a jeho jazdcovi.
19 Si to ty, kto dáva silu koňovi?+
Ty odievaš jeho šiju vlniacou sa hrivou?
20 Prinútiš ho, aby skákal ako kobylka?
Jeho hrdé erdžanie naháňa strach.+
22 Vysmieva sa strachu, ničoho sa nebojí,+
neustúpi pred mečom.
23 V tulci na boku mu hrkocú šípy,
pri cvale sa blýska kopija a oštep.
25 Len čo sa rozozvučí roh, hlasno zaerdží,
zďaleka vetrí boj,
počúva výkriky veliteľov a bojový pokrik.+
26 Vznáša sa sokol vďaka tvojej múdrosti,
vďaka nej rozprestiera krídla a letí na juh?
28 Na tvoj povel nocuje na brale
a prebýva vo svojej pevnosti na skalnom útese?*
29 Odtiaľ sa rozhliada po potrave,+
jeho oči jastria do diaľky.
30 Jeho mláďatá sŕkajú krv,
a kde sú mŕtvoly, tam je aj on.“+
40 Jehova pokračoval a povedal Jóbovi:
2 „Môže človek obviňovať Všemohúceho? Smie sa s ním prieť?+
Nech odpovie ten, kto karhá Boha.“+
3 Jób odpovedal Jehovovi:
4 „Čo ti môžem povedať?+
Veď som úplne bezvýznamný.
Dávam si ruku na ústa.+
5 Raz som prehovoril, ale už sa neozvem,
ba aj druhýkrát, ale viac to neurobím!“
6 Nato Jehova povedal z víchrice Jóbovi:+
7 „Opáš si, prosím, boky a konaj ako muž,
budem sa ťa pýtať a ty ma pouč.+
8 Chceš spochybňovať moju spravodlivosť?
Odsúdiš ma, aby si ty mal pravdu?+
9 Je tvoja ruka taká silná ako Božia?+
Dokážeš zahrmieť takým hlasom ako on?+
10 Ozdob sa slávou a vznešenosťou,
odej sa do dôstojnosti a nádhery.
11 Vylej svoj blčiaci hnev,
pohliadni na všetkých pyšných a poníž ich.
12 Pozri na všetkých povýšených a pokor ich
a na mieste zašliapni zlých.
13 Zahrab ich do prachu,
zamkni ich* na tmavom mieste.
14 Potom aj ja uznám,*
že sa dokážeš zachrániť svojou pravicou.
15 Pozri na behemota,* ktorý je mojím stvorením tak ako ty.
Žerie trávu ako býk.
16 Len sa pozri, akú silu má v stehnách
a aké mocné svaly má na bruchu!
17 Vystiera svoj chvost, pevný ako céder,
šľachy na stehnách má pevne prepletené.
18 Jeho kosti sú ako medené rúry
a jeho nohy ako železné koly.
19 On stojí v čele* Božích diel,
iba jeho Tvorca sa k nemu môže priblížiť s mečom.
20 Vrchy, kde sa hrajú všetky divé zvieratá,
mu poskytujú potravu.
21 Líha si pod tŕnistými krami,
skrýva sa v tŕstí močariny.
22 Tŕnisté kry ho prikrývajú svojím tieňom,
obklopujú ho topole riečnych údolí.*
23 I keď sa rieka vzdúva, on sa neľaká,
hoci sa mu Jordán+ valí do tlamy, zostáva pokojný.
24 Kto by ho dokázal chytiť, keď je v strehu,
a preraziť mu nos hákom?
3 Bude sa ťa snažiť uprosiť
alebo sa ti bude milo prihovárať?
4 Uzavrie s tebou zmluvu,
že sa navždy stane tvojím otrokom?
5 Budeš sa s ním hrať ako s vtáčaťom
alebo ho uviažeš na povrázok pre svoje dievčatká?
6 Budú sa oň jednať obchodníci?
Rozdelia ho medzi kupcov?
7 Poprepichuješ mu kožu harpúnami+
a prebiješ mu hlavu rybárskymi oštepmi?
8 Len naň skús položiť ruku!
Na ten boj nezabudneš a viac ráz to neurobíš.
9 Nerob si nádeje, že ho skrotíš.
Len čo ho zahliadneš, zrútiš sa na zem.
10 Nikto sa ho neodváži dráždiť.
Kto by teda obstál predo mnou?+
11 Kto mi niečo dal, aby som sa mu musel odplácať?+
Veď všetko pod nebom je moje.+
12 Nebudem mlčať ani o jeho nohách,
o jeho mohutnosti a krásnom tele.
13 Kto mu môže vyzliecť pancier?
Kto vstúpi do jeho otvorených čeľustí?
14 A kto vypáči vráta jeho tlamy?*
Jeho zuby naháňajú hrôzu.
15 Chrbát má pokrytý* radmi šupín,
ako pečaťou sú pevne spojené.
16 Jedna k druhej tesne priliehajú,
ani vzduch medzi ne neprenikne.
17 Sú pevne zrastené,
držia pohromade a nedajú sa rozdeliť.
18 Keď si odfrkne, akoby sa zablyslo,
oči sa mu jagajú ako lúče úsvitu.
19 Z úst mu šľahajú blesky
a sršia ohnivé iskry.
20 Z nozdier sa mu valí dym
ako z rozpálenej pece.*
21 Dychom rozpaľuje uhlíky,
z papule mu šľahá plameň.
22 V jeho šiji prebýva veľká sila
a všetci pred ním zdesene utekajú.
23 Záhyby na jeho bruchu k sebe pevne priliehajú,
sú pevné, akoby odliate, ani sa nepohnú.
24 Srdce má tvrdé ako kameň,
pevné ako spodný mlynský kameň.
25 Keď sa zdvihne, zľaknú sa aj mocní,
keď sa zmieta vo vode, vzbudzuje strach.
26 Nezdolá ho ani meč,
ani kopija, šíp či iná zbraň.+
27 Železo je preň iba slamou
a meď práchnivým drevom.
28 Šíp ho nezaženie na útek,
kamene z praku sú preň ako steblá slamy.
29 Kyjak mu pripadá ako slamka,
vysmieva sa oháňaniu oštepom.
31 Hlbiny privádza do varu ako v kotle,
more spení ako masť v hrnci.
32 Necháva za sebou trblietavú brázdu,
akoby hlbinu zdobili sivé vlasy.
33 Na zemi nie je tvor jemu podobný,
utvorený tak, aby nepoznal strach.
34 Všetkému pyšnému sa pozerá priamo do očí,
je kráľom všetkých majestátnych šeliem.“
42 Vtedy Jób odpovedal Jehovovi:
2 „Pochopil som, že tvoja moc je bezhraničná
a tvoje zámery nemožno prekaziť.+
3 Povedal si: ‚Kto to bez rozmyslu spochybňuje moje rozhodnutia?‘+
Je to tak, rozprával som o tom, čomu som nerozumel,
o divoch, ktoré sú nad moje chápanie.+
4 Povedal si: ‚Počúvaj, prosím, a ja budem hovoriť.
Budem sa ťa pýtať a ty ma pouč.‘+
5 Doteraz som o tebe iba počul,
ale teraz ťa vidím na vlastné oči.
7 Keď Jehova dokončil svoju reč k Jóbovi, Jehova povedal Elifazovi z Témanu:
„Proti tebe a tvojim dvom priateľom+ vzplanul môj hnev, lebo ste o mne nehovorili pravdu,+ na rozdiel od môjho služobníka Jóba. 8 Preto vezmite sedem býkov a sedem baranov, choďte k môjmu služobníkovi Jóbovi a predložte za seba zápalnú obeť. A môj služobník Jób sa za vás bude modliť.+ Vypočujem jeho prosbu a nepotrestám vás, tak ako si za svoju nerozumnosť zaslúžite, lebo ste o mne nehovorili pravdu, na rozdiel od môjho služobníka Jóba.“
9 A tak Elifaz z Témanu, Šuachovec Bildad a Cófar z Naamy šli a urobili, ako im Jehova prikázal. A Jehova vypočul Jóbovu modlitbu.
10 Keď sa Jób pomodlil za svojich priateľov,+ Jehova ho vyslobodil z trápenia+ a vrátil mu majetok.* Jehova mu dal dvojnásobok toho, čo mal predtým.+ 11 Vtedy prišli k nemu domov všetci jeho bratia a sestry a všetci jeho niekdajší známi+ a jedli s ním. Prejavovali mu účasť a utešovali ho pre všetko nešťastie, ktoré naňho Jehova dopustil. Každý mu dal kúsok striebra* a zlatý krúžok.
12 A Jehova požehnal koniec Jóbovho života viac ako jeho začiatok.+ Mal 14 000 oviec, 6 000 tiav, 1 000 záprahov dobytka a 1 000 oslíc.+ 13 Narodilo sa mu ešte sedem synov a tri dcéry.+ 14 Prvej dal meno Jemima, druhej Kecia a tretej Keren-Happuch. 15 V celej krajine neboli také krásne ženy ako Jóbove dcéry. A otec im dal podiel na dedičstve spolu s ich bratmi.
16 Jób potom žil ešte 140 rokov. Videl svoje deti a deti svojich detí až do štvrtej generácie. 17 Napokon Jób po dlhom a uspokojujúcom živote* zomrel.
Možný význam „predmet nepriateľstva“.
Al. „bezúhonný; Bohu oddaný“.
Dosl. „500 záprahov“.
Al. „tak ako na nich prišiel rad“.
Čiže anjeli.
Dosl. „Zameral si svoje srdce na“.
Al. „bezúhonný; Bohu oddaný“.
Dosl. „ruke“.
Dosl. „spred Jehovovej tváre“.
Al. možno „udrel blesk“.
Al. „nepripísal Bohu nič nesprávne“.
Čiže anjeli.
Dosl. „Zameral si svoje srdce na“.
Al. „bezúhonný; Bohu oddaný“.
Al. „bezúhonnosti; zásadovosti“.
Dosl. „pohltil“.
Al. „za svoju dušu“.
Dosl. „ruke“.
Dosl. „spred Jehovovej tváre“.
Al. „bezúhonnosti; zásadovosti“.
Dosl. „svoj deň“.
Al. „temnota a tieň smrti“.
Pravdepodobne sa vzťahuje na krokodíla alebo na iného silného vodného živočícha.
Dosl. „dáva svetlo tomu“.
Al. „tým so zatrpknutou dušou“.
Al. „ktorého obohnal plotom“.
Dosl. „si vyčerpaný“.
Al. „bezúhonnosť; zásadovosť“.
Al. „vymýšľajú; plánujú“.
Al. „mladým levom s hrivou“.
Al. „posloch“.
Dosl. „zo svätých“.
Pravdepodobne sa vzťahuje na blázna a jeho synov.
Al. „Aj s kameňmi na poli budeš mať zmluvu“.
Al. „budeš cítiť pokoj“.
Al. „sú moje slová také prudké“.
Rastlina obsahujúca sliz, ktorý je bez chuti.
Jób zrejme hovorí o svojom utrpení alebo o radách utešiteľov.
Al. „predlžovať svoj život“.
Al. „vernú lásku“.
Al. „cestujúci zo Šeby; výprava Sabejcov“.
Dosl. „vykúpili z ruky“.
Al. „zjednávali cenu za“.
Al. „som stále spravodlivý“.
Dosl. „neuvidím dobré“.
Al. „do šeolu“, čiže do obrazného hrobu ľudstva. Pozri Slovník pojmov.
Dosl. „ducha“.
Dosl. „ako moje kosti“.
Dosl. „naňho zameriavaš svoje srdce“.
Dosl. „ani kým prehltnem slinu“.
Al.: „Tvoje reči sú len prudký vietor!“
Dosl. „ich vydal do ruky ich vzbury“.
Al. „povstal by kvôli tebe“.
Dosl. „a vynesú slová zo svojho srdca“.
Dosl. „Také sú cesty každého“.
Al. „odpadlíka“.
Dosl. „pavúčí dom“.
Al. „hľadí na kamenný dom“.
Al. „Takto mizne jeho cesta“.
Al. „zásadového; toho, kto mu je oddaný“.
Al. „súdiť“.
Dosl. „múdry v srdci“.
Al. „Odstraňuje“.
Možno súhvezdie Veľká medvedica.
Možno súhvezdie Orión.
Možno ide o Plejády, skupinu siedmich hviezd v súhvezdí Býka.
Dosl. „vnútorné miestnosti juhu“.
Možno ide o nejakého mocného morského tvora.
Al. možno „protivníka na súde“.
Dosl. „ma predvolá“.
Al. „nevinný; oddaný Bohu“.
Dosl. „pokriveného“.
Al. „nevinný; oddaný Bohu“.
Al.: „Taký život sa mi protiví.“
Al. „Bezúhonného“.
Dosl. „zakrýva tvár“.
Al. „draslom“.
Al. „kto by bol medzi nami prostredníkom“.
Dosl. „kto by na nás oboch položil ruku“.
Dosl. „odo mňa vzdialil svoju palicu“.
Al. „duchom; životom“.
Dosl. „A tieto veci si ukrýval vo svojom srdci“.
Al. „som trochu pookrial“.
Al. „do krajiny temnoty a tieňa smrti“.
Al.: „Má chvastúň pravdu?“
Al. „zistiť hranice Všemohúceho“.
Al. „šeol“, čiže obrazný hrob ľudstva. Pozri Slovník pojmov.
Al. „by sa divý osol narodil ako človek“.
Dosl. „srdce“.
Al. možno „porozprávaj sa so zemou“.
Al. „duch“.
Dosl. „každého tela človeka“.
Dosl. „podnebie“.
Al. „pripravuje o všetko“.
Al. „starších“.
Dosl. „uvoľňuje opasok silných“.
Dosl. „o srdce“.
Al. „Nadržiavate pravému Bohu“.
Al. „pamätihodné“.
Dosl. „Prečo svoje telo nesiem v zuboch“.
Dosl. „kladiem si do dlaní“.
Al. „Obhájim svoje cesty“.
Al. „odpadlíkovi“.
Al. možno: „Ak sa niekto nájde, zmĺknem a zomriem.“
Dosl. „Iba dve veci mi nerob“.
Dosl. „on“, pravdepodobne Jób.
Al. „nasýtený nepokojom“.
Al. možno „a je odrezaný“.
Dosl. „ma na súd s tebou“.
Dosl. „kde je?“
Al. „v šeole“, čiže v obraznom hrobe ľudstva. Pozri Slovník pojmov.
Obrazné vyjadrenie opisujúce stav mŕtvych.
Al. „počítaš“.
Al. „slovami podobnými vetru“.
Dosl. „brucho východným vetrom“.
Al. „Tvoje hriechy učia tvoje ústa“.
Dosl. „srdcom“.
Dosl. „svojho ducha“.
Dosl. „svätým“.
Al. „potravy“.
Al. „snaží sa premôcť“.
Čiže stratí akúkoľvej nádej, že získa to, o čo prišiel.
Dosl. „jeho“.
Al. „odpadlíkov“.
Al. „slovám podobným vetru“.
Al. „tých, čo sa so mnou zhromažďujú“.
Al. „silu“, dosl. „roh“.
Al. „tieň smrti“.
Al. možno „bez spánku vzhliadajú k Bohu“.
Dosl. „Ich srdce“.
Al. „ma dal ľuďom za porekadlo“.
Al. „odpadlíkmi“.
Al. „šeol“, čiže obrazný hrob ľudstva. Pozri Slovník pojmov.
Al. „Jame“.
Al. „za závory šeolu“, čiže obrazného hrobu ľudstva. Pozri Slovník pojmov.
Množné číslo sa môže vzťahovať na Jóba a na ľudí ako on či na tých, ktorí ho podporujú.
Al. možno „za nečistých“.
Al. „kríva“.
Dosl. „prvorodený syn smrti“.
Čiže zomrie hroznou smrťou.
Dosl. „bude bývať to, čo nie je jeho“.
Dosl. „posypaný sírou“.
Dosl. „nebude mať meno“.
Al. „dočasnom príbytku“.
Al. „urazili“.
Al. „Príbuzní“.
Dosl. „synom môjho lona“, čiže lona, ktoré ho porodilo (matkinho lona).
Dosl. „s kožou svojich zubov“.
Dosl. „sa nenasýtite mojím telom“.
Al. „ešte vo svojom tele“.
Al.: „Moje obličky vo mne zlyhali.“
Al. „ľudstvo; Adam“.
Al. „odpadlík“.
Dosl. „Jeho kosti boli plné“.
Al. „na kobriu žlč“.
Dosl. „jazyk“.
Dosl. „neprehltne to“.
Dosl. „on“.
Dosl. „jeho“.
Dosl. „môj duch“.
Dosl. „dajte si ruku na ústa“.
Al. „mocnejú“.
Al. „píšťaly“.
Al. „do šeolu“, čiže do obrazného hrobu ľudstva. Pozri Slovník pojmov.
Al. „náhle“, čiže zomierajú rýchlo a bezbolestne.
Al. „Rady; Plány“.
Al. „počet jeho mesiacov rozťatý“.
Al. „učiť múdrosti“.
Dosl. „špik jeho kostí je šťavnatý“.
Al. možno „že so mnou chcete zaobchádzať násilne“.
Dosl. „ich znamenia“.
Dosl. „Hrudy zeme údolia mu budú sladké“.
Dosl. „stiahne za sebou všetkých ľudí“.
Al. „Či má Všemohúci potešenie z toho“.
Al. „zásadovosti; oddanosti Bohu“.
Dosl. „z nahých strhávaš šaty“.
Al. „jedlo“.
Dosl. „chlapcom bez otca“.
Dosl. „si drvil ramená“.
Pôvodný hebrejský výraz sa vzťahuje na pasce alebo siete, do ktorých sa chytali vtáky.
Al. „po okruhu nebies“.
Al. „ktorých život bol skrátený“.
Dosl. „rieka“.
Al. „zlaté hrudy“.
Al. „do kamenistého vádí; riečneho údolia“.
Al. „toho, kto klopí oči“.
Al. „sa spurne sťažujem“.
Al. „ako mi je určené“.
Al. „čo si v súvislosti so mnou predsavzal“.
Čiže deň súdu.
Dosl. „Chlapcom bez otca“.
Al. možno „žať krmivo na poli“.
Al. možno „Medzi múrmi terás lisujú olej“.
Al. možno „Boh proti nikomu nevznáša obvinenie“.
Dosl. „prekopávajú“.
Dosl. „Je rýchly na hladine vôd“.
Al. „šeol“, čiže obrazný hrob ľudstva. Pozri Slovník pojmov.
Dosl. „Lono“.
Dosl. „On“.
Dosl. „On“.
Dosl. „sú na ich cestách“.
Dosl. „na svojich výšinách“.
Al. „čistý“.
Al. „štedro si sa delil o múdrosť“.
Dosl.: „Čí dych (duch) z teba vychádza?“
Al. „Bezmocní v smrti“.
Al. „Šeol“, čiže obrazný hrob ľudstva. Pozri Slovník pojmov.
Dosl. „pred ním“.
Al. „a abaddon“. Pozri Slovník pojmov.
Dosl. „sever“.
Dosl. „kruh“.
Dosl. „Rahaba“.
Al. „vetrom“.
Al. „plaziaceho sa“.
Dosl. „vo svojich prísloviach“.
Dosl. „v mojich nozdrách“.
Al. „nepripravím sa o svoju oddanosť Bohu; zostanem bezúhonný“.
Dosl. „srdce“.
Al. „sa mi nebude posmievať“.
Al. „odpadlík“.
Al. možno „v sile od Boha“.
Dosl. „nič si nezhromaždí“.
Al. možno: „Ľudia nad ním posmešne zatlieskajú rukami a vypískajú ho zo svojho domu.“
Dosl. „vylieva“.
Dosl. „po kameňoch“.
Pravdepodobne zmienka o ťažbe v baniach.
Al. „haje tmavej“, čiže dravého vtáka podobného jastrabovi.
Dosl. „vetru určil váhu“.
Dosl. „vo svojich prísloviach“.
Al. „moji služobníci“.
Dosl. „sa skrývali“.
Dosl. „chlapca bez otca“.
Dosl. „vo svojom hniezde“.
Dosl. „na nich kvapkali“.
Al. možno „nezatemnili jas mojej tváre“.
Al. „slanú bylinu“. Možno ide o lobodu (Atriplex halimus).
Al. „vádí; riečnych údolí“.
Dosl. „porekadlom“.
Dosl. „uvoľnil moju tetivu“.
Al. „správajú sa pri mne bezuzdne“.
Al. možno: „Nikto im nepomáha.“
Dosl. „prevŕtava“.
Al. možno „Hrozné utrpenie ma znetvoruje“.
Al. možno „nechávaš ma zmiznúť v hrmení“.
Dosl. „hŕbe trosiek“.
Al. „ktorí mali ťažký deň“.
Al. možno „horúčka“.
Al. „píšťala“.
Al. možno: „Kráčal som niekedy s nečestnými mužmi?“
Al. „že som bezúhonný; zásadový“.
Al. „nech je vykorenené moje potomstvo“.
Čiže nech s ňou majú pohlavný styk.
Al. „ktorý patrí pred súd“.
Dosl. „pohlcoval až do zničenia“.
Al. „vykorenil by všetku moju úrodu“.
Dosl. „keď Boh povstane“.
Dosl. „v lone“.
Dosl. „nechal som hasnúť oči vdov“.
Dosl. „chlapcovi bez otca“.
Dosl. „on“.
Dosl. „ju“.
Dosl. „od lona svojej matky“.
Dosl. „ak ma jeho bedrá nežehnali“.
Al. možno „keď som videl, že ma v mestskej bráne podporujú“.
Al. „lopatka“.
Al. „vylomí z kĺbu; z hornej kosti“.
Dosl. „svetlo“.
Dosl. „moja ruka pobozkala moje ústa“.
Al. „ktorý patrí pred súd“.
Dosl. „mäsom“.
Al.: „Tu je môj podpis.“
Al. „pretože bol vo vlastných očiach spravodlivý“.
Al. „syna Buzu“.
Dosl. „malý v dňoch“.
Dosl. „dni“.
Al. „mnohými dňami“.
Al. „nedokázal Jóba pokarhať“.
Al. „neudelím titul“.
Dosl. „môj jazyk s mojím podnebím“.
Al. „život“.
Al. „pred hrobom“.
Al. „zbraňou; strelou“.
Dosl. „jeho životu“.
Al. „sú teraz obnažené“.
Al. „život“.
Al. „k hrobu“.
Al. „anjel“.
Al. „do hrobu“.
Al. „sviežejšie“.
Dosl. „spievať“.
Al. možno „a nič som tým nezískal“.
Al. „môj život“.
Al. „do hrobu“.
Al. „môj život uvidí“.
Al. „pred hrobom“.
Dosl. „podnebie“.
Dosl. „muži srdca“.
Al. „nad obývanou zemou“.
Dosl. „svoje srdce“.
Dosl. „každé telo“.
Al. „urodzeného pred bezvýznamným“.
Al. „odpadlík“.
Dosl. „Muži srdca“.
Al. možno „Môj otče, nech je Jób skúšaný“.
Pravdepodobne sa vzťahuje na Boha.
Dosl. „z ruky“.
Al. „klamstvo“.
Vzťahuje sa na Boha.
Al. „je veľký v sile srdca“.
Al. možno „dosadzuje kráľov na trón“.
Al. „zbraňou; strelou“.
Al. „s odpadlíckym srdcom“.
Al. možno „končia“.
Al. „k posmešnému tlieskaniu“.
Al. možno „by ho kritizoval; by ho bral na zodpovednosť za to, čo robí“.
Al. „preskúmať“.
Dosl. „prístrešku“.
Dosl. „svetlo“.
Dosl. „korene mora“.
Al. možno „obhajuje záujmy národov“.
Al. možno „čo“.
Dosl. „Zapečaťuje ruku každého človeka“.
Al. „obývanej; úrodnej“.
Al. „rozkazuje oblakom“.
Al. „rozprestrieť“.
Čiže slnko.
Al. „anjeli“.
Dosl. „z lona“.
Dosl. „za svojich dní“.
Zjavne ide o opis úsvitu, keď sa začínajú črtať obrysy krajiny.
Dosl. „a zdvihnuté rameno sa zlomí“.
Al. „tieňa smrti“.
Dosl. „dní“.
Al. možno „blesk“.
Možno ide o Plejády, skupinu siedmich hviezd v súhvezdí Býka.
Možno súhvezdie Orión.
Dosl. „Mazarot“. V 2Kr 23:5 je tento výraz v množnom čísle a vzťahuje sa na súhvezdia zvieratníka.
Možno súhvezdie Veľká medvedica.
Al. možno „Božími zákonmi“.
Al. možno „do človeka“.
Al. možno „mysli“.
V hebrejčine sú v tomto verši použité dve rôzne slová, ktoré sa vzťahujú na dva druhy divých oslov.
Al. „pri tvojich jasliach“.
Al. „bránil“.
Dosl. „semeno“.
Pozri Slovník pojmov, heslo „mlátenie“.
Dosl. „jej dal zabudnúť na múdrosť“.
Dosl. „vychádza v ústrety zbroji“.
Dosl. „hltá zem“.
Al. možno „neverí vlastným ušiam“.
Dosl. „zube“.
Dosl. „zaviaž ich tváre“.
Al. „ťa aj ja pochválim“.
Pravdepodobne ide o hrocha.
Dosl. „je začiatkom“.
Al. „vádí“.
Pravdepodobne ide o krokodíla.
Dosl. „tŕstie“.
Dosl. „tŕňom“.
Dosl. „tváre“.
Al. možno „Pýši sa“.
Al. „z pece rozpálenej tŕstím“.
Pozri Slovník pojmov, heslo „mlátenie“.
Al. „Jehova oslobodil Jóba zo zajatia“.
Dosl. „jednu kesítu“. Staroveká peňažná jednotka neznámej hodnoty.
Dosl. „starý a sýty dní“.