KAZATEĽ
1 Slová zhromažďovateľa,*+ Dávidovho syna, kráľa v Jeruzaleme.+
2 „Márnosť* nad márnosť!“ hovorí zhromažďovateľ.
„Márnosť nad márnosť, všetko je márnosť!“+
6 Vietor veje na juh a stáča sa na sever,
krúži a krúži, v ustavičnom kolobehu sa vracia.
7 Všetky rieky* tečú do mora, a predsa sa more nepreplní.+
Vracajú sa na miesto, kde pramenia, aby odtiaľ znova tiekli.+
8 Všetko je únavné,
nikto to nedokáže ani opísať.
Oko sa nenasýti pozeraním
a ucho sa neuspokojí počúvaním.
9 Čo bolo, to zase bude,
a čo sa robilo, to sa bude opäť robiť.
Nie je nič nové pod slnkom.+
10 Je niečo, o čom sa dá povedať: „Pozri, toto je nové“?
Veď to tu bolo už dávno,
bolo to na svete už pred nami.
11 Nikto si nepamätá ľudí, ktorí žili kedysi,
ako si nikto nebude pamätať tých, ktorí prídu neskôr.
A na nich si zase nebudú pamätať tí, ktorí prídu po nich.+
12 Ja, zhromažďovateľ, som sa stal kráľom nad Izraelom v Jeruzaleme.+ 13 Usiloval som sa s múdrosťou+ preštudovať a preskúmať všetko, čo sa deje pod nebom+ – tú biednu činnosť, ktorú dal Boh ľuďom, aby sa jej venovali.
14 Videl som všetko, čo sa deje pod slnkom,
a bola to len márnosť a honba za vetrom.+
15 Čo je krivé, sa nedá narovnať,
a čo chýba, sa nedá spočítať.
16 Povedal som si: „Nadobudol som väčšiu múdrosť ako všetci, ktorí boli predo mnou v Jeruzaleme.+ Moje srdce sa naplnilo múdrosťou a poznaním.“+ 17 Snažil som sa spoznať múdrosť, šialenstvo* i bláznovstvo,+ ale zistil som, že aj to je honba za vetrom.
2 Potom som si povedal: „Budem sa zabávať* a vyskúšam, čo dobré to prinesie.“ Ale aj to bola márnosť.
2 O smiechu som povedal: „Je to šialenstvo!“
a o zábave:* „Načo je dobrá?“
3 Skúmal som, čo to prinesie, keď si doprajem víno,+ ale zachovám si jasnú myseľ. Venoval som sa aj bláznovstvu, aby som zistil, čo je pre ľudí najlepšie počas tých pár dní, čo žijú pod nebom. 4 Pustil som sa do veľkých diel:+ Postavil som si domy,+ vysadil vinice,+ 5 založil záhrady a parky a vysadil v nich najrôznejšie ovocné stromy. 6 Vybudoval som si vodné nádrže, aby som z nich zavlažoval háj,* v ktorom som vysadil mladé stromčeky. 7 Získal som sluhov a slúžky+ a mal som aj sluhov narodených v mojej domácnosti.* Nadobudol som veľké stáda dobytka, oviec a kôz,+ viac než všetci moji predchodcovia v Jeruzaleme. 8 Nahromadil som striebro a zlato,+ poklady kráľov a provincií.*+ Zaobstaral som si spevákov a speváčky a veľké potešenie ľudských synov – spoločnosť ženy, dokonca mnohých žien.* 9 A stal som sa veľkým a prevýšil som všetkých, ktorí boli predo mnou v Jeruzaleme.+ Ale múdrosť som si uchoval.
10 Svojim očiam som neodoprel nič, po čom zatúžili,+ srdcu som nebránil v nijakom potešení.* Moje srdce napĺňala radosť zo všetkej mojej práce a to mi bolo odmenou* za všetku tú námahu.+ 11 Ale keď som sa zamyslel nad všetkými dielami, ktoré som vytvoril, a nad všetkou tou námahou, ktorú som do nich vložil,+ uvedomil som si, že to všetko bola márnosť a honba za vetrom.+ Pod slnkom nebolo nič, čo by malo skutočnú hodnotu.*+
12 Potom som sa rozhodol porovnať múdrosť, šialenstvo a bláznovstvo.+ (Veď čo môže urobiť človek, ktorý príde po kráľovi? Iba to, čo už dávno urobili iní.) 13 A videl som, že múdrosť je užitočnejšia ako bláznovstvo,+ tak ako je užitočnejšie svetlo než tma.
14 Múdry má oči otvorené,*+ kým hlupák tápe v tme.+ Ale uvedomil som si, že oboch čaká rovnaký koniec.+ 15 Vtedy som si povedal: „Ak mám skončiť rovnako ako hlupák,+ čo mám z toho, že som tak zmúdrel?“ A tak som si povedal: „Aj to je márnosť.“ 16 Ani po múdrom, ani po hlúpom nezostane trvalá spomienka.+ Po čase sa na každého zabudne. A múdry zomiera takisto ako hlúpy.+
17 A tak som znenávidel život,+ lebo všetko, čo sa deje pod slnkom, mi pripadalo skľučujúce. Všetko to bola márnosť+ a honba za vetrom.+ 18 A znenávidel som všetko, na čom som pod slnkom tak tvrdo pracoval,+ lebo to zanechám tomu, kto príde po mne.+ 19 A ktovie, či bude múdry alebo hlúpy.+ Tak či tak získa všetko, na čo som pod slnkom vynaložil všetku tú námahu a múdrosť. Aj to je márnosť. 20 A tak som prepadol zúfalstvu nad všetkou tou prácou, ktorú som namáhavo konal pod slnkom. 21 Človek sa namáha a vkladá do práce múdrosť, poznanie a zručnosť, ale všetko, čo nadobudne,* musí aj tak zanechať človeku, ktorý na tom nepracoval.+ Aj to je márnosť a veľké nešťastie.
22 Veď čo má človek z toho, že usilovne pracuje a že ho poháňa nadšenie, aby sa namáhal pod slnkom?+ 23 Po všetky dni jeho života mu jeho námaha prináša bolesť a trápenie*+ a ani v noci si* neodpočinie.+ Aj to je márnosť.
24 Pre človeka nie je nič lepšie ako jesť, piť a tešiť sa zo svojej práce.+ Uvedomil som si, že aj to je od pravého Boha.+ 25 Veď kto je a pije lepšie ako ja?+
26 Boh dáva človeku, ktorý sa mu páči, múdrosť, poznanie a radosť.+ Ale hriešnika necháva hromadiť a zhŕňať, aby potom všetko odovzdal tomu, kto sa páči pravému Bohu.+ Aj to je márnosť a honba za vetrom.
3 Všetko má svoj čas,
každá vec pod nebom má svoj čas.
2 Je čas narodiť sa* a čas umrieť,
čas sadiť a čas vytrhávať,
3 čas zabíjať a čas uzdravovať,
čas búrať a čas stavať,
4 čas plakať a čas smiať sa,
čas smútiť a čas tancovať,*
5 čas odhadzovať kamene a čas zbierať kamene,
čas objímať a čas zdržiavať sa objímania,
6 čas hľadať a čas zmieriť sa so stratou,
čas uchovávať a čas odhadzovať,
8 čas milovať a čas nenávidieť,+
čas na vojnu a čas na mier.
9 Čo má človek zo svojej práce, zo všetkej svojej námahy?+ 10 Videl som činnosť, ktorú dal Boh ľuďom, aby sa jej venovali. 11 Všetko urobil krásne* a v pravý čas.+ Aj večnosť im vložil do srdca, a predsa človek nikdy plne* nepochopí dielo, ktoré pravý Boh koná.
12 Prišiel som k záveru, že pre človeka nie je nič lepšie, než aby sa radoval a konal v živote dobro,+ 13 a že každý by mal jesť a piť a tešiť sa zo všetkej svojej práce. Je to Boží dar.+
14 Spoznal som, že všetko, čo pravý Boh robí, bude trvať navždy. Nič sa k tomu nedá pridať a nič sa z toho nedá ubrať. Pravý Boh to tak urobil preto, aby sa ho ľudia báli.+
15 Všetko, čo sa deje, sa už stalo, a čo bude, to už bolo,+ ale pravý Boh hľadá to, o čo sa ľudia usilujú.*
16 Ešte niečo som videl pod slnkom: Tam, kde malo byť právo a spravodlivosť, bolo zlo.+ 17 Povedal som si: „Pravý Boh bude súdiť spravodlivého i zlého,+ lebo každá vec a každý skutok má svoj čas.“
18 Povedal som si aj to, že pravý Boh ľudí vyskúša a ukáže im, že sa nelíšia od zvierat, 19 lebo ľudí i zvieratá čaká rovnaký koniec.+ Ako zomierajú jedni, tak zomierajú aj druhí, všetci majú toho istého ducha.*+ Človek nie je viac ako zvieratá. Všetko je márnosť. 20 Všetci idú na to isté miesto.+ Všetci pochádzajú z prachu+ a vracajú sa do prachu.+ 21 Kto vie s istotou povedať, či duch ľudí vystupuje hore a duch zvierat zostupuje dolu do zeme?+ 22 A videl som, že pre človeka nie je nič lepšie, než aby sa tešil zo svojej práce,+ lebo to je jeho odmena.* Veď kto mu umožní vidieť, čo sa stane, keď ho už nebude?+
4 Znovu som sa zamyslel nad tým, koľko útlaku je pod slnkom. Videl som slzy utláčaných, ale nebol nikto, kto by ich utešil.+ V rukách ich utláčateľov bola moc a nebol nikto, kto by ich utešil. 2 A povedal som si, že šťastnejší sú tí, ktorí už zomreli, než tí, ktorí ešte žijú.+ 3 Ale najlepšie je na tom ten, kto sa ešte nenarodil+ a nevidel to zlo, ktoré sa pácha pod slnkom.+
4 Videl som aj to, že za mnohým úsilím* a zručnou prácou je vzájomné súperenie.+ Aj to je márnosť a honba za vetrom.
5 Hlupák sedí so založenými rukami a jeho telo chradne.*+
6 Lepšia je hrsť odpočinku ako dve hrste namáhavej práce a honby za vetrom.+
7 A všimol som si aj ďalšiu márnosť pod slnkom: 8 Niekto je sám a nemá nikoho, ani syna, ani brata, ale drie od rána do večera. Jeho oči sa nemôžu nabažiť bohatstva,+ ale nezamyslí sa: „Pre koho sa tak namáham a prečo si nedoprajem nič dobré?“+ Aj to je márnosť a zbytočná námaha.+
9 Dvom je lepšie ako jednému,+ lebo za svoju námahu majú dobrú odmenu.* 10 Ak jeden spadne, druhý ho zdvihne. Ale čo ak spadne ten, kto je sám? Kto ho zdvihne?
11 Ak dvaja ležia spolu, zohrejú sa, ale ako sa zohreje ten, kto je sám? 12 Jedného človeka môže niekto premôcť, ale dvaja dokážu proti nemu obstáť. A trojitý povraz sa nedá ľahko* pretrhnúť.
13 Lepšie je na tom chudobný, ale múdry chlapec ako starý, ale hlúpy kráľ,+ ktorý už nemá dosť rozumu, aby sa dal varovať.+ 14 Vyšiel* z väzenia a stal sa kráľom,+ hoci sa narodil v chudobe, kým ten ešte vládol.+ 15 Uvažoval som o všetkých živých, ktorí chodia pod slnkom, a tiež o tom, ako sa darí mladému kráľovi, ktorý nastúpil po svojom predchodcovi. 16 Hoci má mnoho stúpencov, tí, čo prídu neskôr, s ním nebudú spokojní.+ Aj to je márnosť a honba za vetrom.
5 Dávaj pozor na svoje kroky, keď ideš do domu pravého Boha.+ Je lepšie ísť tam preto, aby si počúval,+ než aby si predkladal obeť, ako to robia hlupáci,+ ktorí si neuvedomujú, že to, čo robia, je zlé.
2 Nebuď unáhlený v reči a tvoje srdce nech nehovorí pred pravým Bohom neuvážene,+ lebo pravý Boh je v nebesiach, ale ty si na zemi. Preto nech je tvojich slov málo.+ 3 S mnohými starosťami*+ prichádza sen a s množstvom slov hlúpe reči.+ 4 Keď dáš Bohu sľub, neváhaj ho splniť,+ lebo Boh nemá radosť z hlupákov.+ Čo sľúbiš, to aj splň.+ 5 Lepšie je nesľubovať ako sľúbiť a nesplniť.+ 6 Nedovoľ, aby ťa* tvoje ústa zviedli na hriech.+ Nehovor pred anjelom,* že to bol omyl.+ Prečo by sa mal pravý Boh nahnevať pre to, čo hovoríš, a zničiť dielo tvojich rúk?+ 7 Lebo ako s mnohými starosťami prichádzajú sny,+ tak s množstvom slov prichádza márnosť. Ale ty sa boj pravého Boha.+
8 Nebuď prekvapený, keď vidíš, že v tvojej oblasti sú utláčaní chudobní a že sa šliape po práve a spravodlivosti.+ Vysokopostaveného pozoruje niekto vyšší a nad nimi sú ešte vyšší.
9 Úrodu zeme si delia všetci, pole slúži aj kráľovi.+
10 Kto miluje peniaze, nikdy sa ich nenasýti, a kto miluje bohatstvo, nikdy nebude mať dosť.+ Aj to je márnosť.+
11 Keď pribúdajú dobré veci, pribúda aj tých, ktorí z nich jedia.+ Čo z nich má ich majiteľ? Iba to, že sa na ne díva.+
12 Sladký je spánok sluhu, či jedáva málo, alebo veľa, ale boháčovi hojnosť nedovoľuje spať.
13 Videl som pod slnkom niečo veľmi smutné: bohatstvo, ktoré jeho majiteľ hromadí na vlastnú škodu. 14 Stačí jeden zlý obchod a bohatstvo je preč, a keď sa mu narodí syn, nemá mu čo zanechať.+
15 Človek vychádza z lona svojej matky nahý a nahý aj odchádza.+ Neodnesie si nič z toho, na čom tak tvrdo pracoval.+
16 Aj to je veľmi smutné: Človek odchádza tak, ako prišiel. A aký úžitok má z toho, že tvrdo pracuje a ženie sa za vetrom?+ 17 Všetky jeho dni sú pochmúrne* a jeho život je poznačený trápením, chorobou a hnevom.+
18 Uvedomil som si, čo je pre človeka dobré a správne: Nech je a pije a teší sa zo svojej práce,+ ktorú s námahou koná pod slnkom počas tých niekoľkých dní života, ktoré mu dal pravý Boh. Lebo to je jeho odmena.*+ 19 A keď človek dostane od pravého Boha bohatstvo a majetok+ i schopnosť tešiť sa z toho, čo má, nech si vezme svoju odmenu* a teší sa zo svojej tvrdej práce. Je to Boží dar.+ 20 Aspoň nebude myslieť* na to, ako plynú dni jeho života, lebo pravý Boh zamestnáva jeho srdce radosťou.+
6 Je aj iná smutná vec, ktorú som videl pod slnkom a je medzi ľuďmi bežná: 2 Pravý Boh dá človeku bohatstvo, majetok a slávu, takže má všetko, po čom túži. A predsa mu pravý Boh nedovolí, aby si to užíval, ale užíva si to niekto cudzí. Je to márnosť a veľká bieda. 3 Aj keby mal nejaký muž sto detí, žil veľa rokov a dosiahol vysoký vek, ale za svojho života si neužil nič zo svojich dobrých vecí, musím povedať, že dieťa, ktoré sa narodí mŕtve, je na tom lepšie ako on.+ 4 Prišlo na svet nadarmo a odišlo do tmy a tma zahalí aj jeho meno. 5 Hoci ani neuvidelo slnko a nič nespoznalo, predsa je na tom lepšie* než ten muž.+ 6 Čo by z toho človek mal, keby prežil aj dvakrát tisíc rokov, ale nezažil by žiadnu radosť? Či nejdú všetci na to isté miesto?+
7 Človek pracuje, len aby mal čo do úst,+ ale jeho túžby sa nenaplnia. 8 Akú výhodu má múdry oproti hlupákovi?+ A čo má chudobný z toho, že vie, ako prežiť?* 9 Lepšie je tešiť sa z toho, čo človek vidí, než túžiť po niečom, čo nemôže mať.* Aj to je márnosť a honba za vetrom.
10 Všetko, čo vzniklo, už dávno dostalo svoje meno a je známe, aký je človek. Nemôže sa prieť* s tým, kto je mocnejší ako on. 11 Čím viac slov,* tým väčšia márnosť, a čo z toho človek má? 12 Kto vie, čo je pre človeka najlepšie? Čo má robiť počas tých pár dní svojho márneho života, ktoré pominú ako tieň?+ A kto mu povie, čo sa stane pod slnkom, keď on tu už nebude?
7 Dobré meno* je lepšie ako dobrý olej+ a deň smrti je lepší ako deň narodenia. 2 Lepšie je ísť do domu smútku ako do domu hostiny,+ lebo tam je koniec každého človeka. Nech si to ten, kto žije, vezme k srdcu. 3 Lepší je smútok ako smiech,+ lebo smutná tvár robí srdce lepším.+ 4 Srdce múdrych je v dome smútku, ale srdce hlúpych je v dome veselosti.*+
5 Lepšie je počúvať karhanie od niekoho múdreho+ ako počúvať chvály od hlupákov.* 6 Lebo ako praskot horiaceho tŕnia pod hrncom, taký je smiech hlupáka.+ Aj to je márnosť. 7 Útlak môže dohnať múdreho do šialenstva a úplatok kazí srdce.+
8 Lepší je koniec veci ako jej začiatok. Lepšie je byť trpezlivý ako pyšný.+ 9 Nebuď urážlivý,*+ lebo urážlivosť spočíva v náručí* hlupákov.+
10 Nehovor: „Kedysi bolo lepšie.“ Také slová nie sú múdre.+
11 Múdrosť spolu s dedičstvom je dobrá a je užitočná pre všetkých ľudí na tejto zemi.* 12 Lebo múdrosť chráni,+ tak ako chránia peniaze,+ ale výhoda poznania a múdrosti je v tom, že múdrosť zachráni život tým, ktorí ju majú.+
13 Zamysli sa nad dielom pravého Boha: Kto môže narovnať, čo on pokrivil?+ 14 V dobrom dni buď aj ty dobrý+ a v deň nešťastia pamätaj, že Boh dal jeden i druhý deň+ preto, aby si človek nemohol byť istý,* čo mu prinesie budúcnosť.+
15 Za svojho márneho života+ som už videl všetko – spravodlivého, ktorý zomiera, hoci je spravodlivý,+ i zlého, ktorý žije dlho, hoci je zlý.+
16 Nebuď príliš spravodlivý+ ani prehnane múdry.+ Prečo by si si mal uškodiť?+ 17 Nebuď príliš zlý a nebuď ani hlúpy.+ Prečo by si mal zomrieť skôr, než príde tvoj čas?+ 18 Drž sa toho prvého nabádania, ale ani to druhé neber na ľahkú váhu.+ Kto sa bojí Boha, poslúcha obe.
19 Múdry je vďaka svojej múdrosti silnejší ako desať mocných mužov, ktorí chránia mesto.+ 20 Na zemi nie je spravodlivý človek, ktorý by konal iba dobro a nikdy nehrešil.+
21 Neber si k srdcu všetko, čo ľudia hovoria,+ aby si nepočul, čo zlé o tebe hovorí tvoj sluha.* 22 Veď dobre vieš, že aj ty si neraz hovoril zle o* druhých.+
23 To všetko som s múdrosťou podrobil skúške. Povedal som si, že sa stanem múdrym, ale múdrosť mi unikala. 24 To, čo bolo, je už vzdialené a veľmi hlboko. Kto to môže pochopiť?+ 25 Rozhodol som sa poznať, skúmať a hľadať múdrosť a príčinu vecí a pochopiť skazené správanie hlúpych a pochabé správanie šialených.+ 26 Vtedy som prišiel na to, že trpkejšia ako smrť je žena, ktorá je ako pasca.* Jej srdce je sieťou a jej ruky okovami. Kto sa páči pravému Bohu, jej unikne,+ ale hriešnika sa zmocní.+
27 „Pozri, čo som zistil,“ povedal zhromažďovateľ.+ „Skúmal som jednu vec za druhou, aby som dospel k nejakému záveru, 28 ale to, po čom som tak pátral, som nenašiel. Z tisíc ľudí som našiel jedného spravodlivého muža, ale ženu ani jednu. 29 Zistil som iba to, že pravý Boh vytvoril ľudstvo bezchybné,*+ ale ľudia šli svojou vlastnou cestou.“*+
8 Kto sa vyrovná múdremu? Kto vie riešiť problémy?* Múdrosť rozjasňuje tvár človeka a zjemňuje jeho prísny výraz.
2 Hovorím: „Poslúchaj kráľove príkazy,+ lebo si prisahal Bohu.+ 3 Neodchádzaj unáhlene od kráľa+ a nezaplietaj sa do ničoho zlého.+ Veď kráľ môže urobiť, čo len chce, 4 lebo jeho slovo je zákon.+ Kto mu môže povedať: ‚Čo robíš?‘“
5 Kto poslúcha príkazy, tomu nehrozí nič zlé,+ a kto je múdry, vie, kedy a ako konať.*+ 6 Každá vec sa má riešiť v správnom čase a správnym spôsobom,*+ lebo ľudstvo má mnoho problémov. 7 Nikto nevie, čo sa stane. Kto teda môže človeku povedať, ako sa to stane?
8 Tak ako nikto nemá moc nad duchom* a nikto ho nezadrží, nikto nemá moc nad dňom smrti.+ A tak ako vojaka cez vojnu nikto neuvoľní zo služby, ani skazenosť nedovolí uniknúť tým, ktorí sa jej dopúšťajú.*
9 To všetko som zistil, keď som uvažoval o všetkom, čo sa deje pod slnkom po celý čas, keď človek vládne nad človekom na jeho škodu.+ 10 A videl som, ako pochovávajú zlých, tých, ktorí chodievali na sväté miesto, ale v meste, kde páchali zlo, sa na nich rýchlo zabudlo.+ Aj to je márnosť.
11 Keď za zlý skutok nepríde okamžitý trest,+ ľuďom to dodá odvahu konať zlo.+ 12 I keď hriešnik stokrát spácha zlo a napriek tomu sa dožije vysokého veku, viem, že s tými, ktorí sa boja pravého Boha, to dopadne dobre, lebo majú pred ním bázeň.+ 13 So skazeným to však nedopadne dobre.+ Svoje dni nepredĺži, zmiznú ako tieň,+ pretože nemá bázeň pred Bohom.
14 Na zemi sa deje aj iná márnosť:* sú spravodliví, s ktorými sa zaobchádza tak, akoby konali zlo,+ a sú zlí, s ktorými sa zaobchádza tak, akoby konali spravodlivo.+ Hovorím, že aj to je márnosť.
15 Odporúčam teda veselosť,+ lebo pre človeka nie je nič lepšie pod slnkom ako jesť, piť a tešiť sa. Nech ho pri jeho namáhavej práci sprevádza radosť počas dní jeho života,+ ktoré mu pravý Boh dáva pod slnkom.
16 Rozhodol som sa, že získam múdrosť a budem pozorovať všetku činnosť, ktorá sa koná na zemi,+ a nedoprajem si* spánok ani vo dne, ani v noci. 17 Vtedy som sa zamyslel nad celým dielom pravého Boha a uvedomil som si, že ľudia nemôžu pochopiť to, čo sa deje pod slnkom.+ Nech sa akokoľvek snažia, nikdy to nepochopia. A aj keby si povedali, že sú na to dosť múdri, nikdy to nepochopia.+
9 Vážne som o tom všetkom premýšľal a prišiel som k záveru, že spravodliví a múdri ľudia aj ich skutky sú v rukách pravého Boha.+ Ľudia nevedia nič o láske a nenávisti, ktorú cítili ľudia pred nimi. 2 Všetkých čaká rovnaký koniec+ – spravodlivých i zlých,+ dobrých a čistých i nečistých, tých, ktorí prinášajú obete, i tých, ktorí ich neprinášajú. Dobrý je na tom rovnako ako hriešnik a ten, kto prisahá, je na tom rovnako ako ten, kto neprisahá unáhlene. 3 Pretože všetkých čaká rovnaký koniec,+ srdce ľudí je plné zla. Celý život majú v srdci šialenstvo a potom umierajú!* Toto sa stáva pod slnkom a je to skľučujúce.
4 Každý, kto žije, má nádej. Veď živý pes je na tom lepšie ako mŕtvy lev.+ 5 Lebo živí vedia,* že zomrú,+ ale mŕtvi nevedia vôbec nič+ ani už nedostávajú žiadnu odmenu,* ich pamiatka je zabudnutá.+ 6 Už viac necítia lásku, nenávisť ani žiarlivosť a už nemajú účasť na ničom, čo sa deje pod slnkom.+
7 Choď, jedz svoj chlieb s radosťou a pi svoje víno s veselým srdcom,+ lebo pravý Boh si obľúbil tvoje konanie.+ 8 Tvoj odev nech je vždy biely* a olej nech nechýba na tvojej hlave.+ 9 Užívaj si život so svojou milovanou manželkou+ po všetky dni svojho márneho života, ktoré ti dal Boh pod slnkom, po všetky svoje márne dni. Veď to je počas tvojho života tvoj podiel a odmena za prácu, ktorú namáhavo konáš pod slnkom.+ 10 Všetko, čo môžeš robiť, rob zo všetkých síl, lebo v hrobe,* kam odchádzaš, už nie je žiadna práca ani plánovanie, ani poznanie, ani múdrosť.+
11 Videl som pod slnkom aj to, že v pretekoch nezvíťazia vždy rýchli ani v boji mocní,+ že múdri nemajú vždy chlieb ani rozumní* bohatstvo+ a že ani poznanie nie je zárukou úspechu.+ Lebo čas a náhoda* postihuje všetkých. 12 Nikto nevie, kedy príde jeho čas.+ Ako ryby chytené do siete a vtáky do nastraženej pasce, tak sú na tom ľudia, keď ich náhle postihne nešťastie.
13 V súvislosti s múdrosťou, ktorá je pod slnkom, som si všimol ešte niečo, čo na mňa veľmi zapôsobilo: 14 Bolo jedno mestečko, v ktorom žilo málo mužov. Pritiahol proti nemu mocný kráľ, obkľúčil ho a postavil proti nemu mohutný obliehací násyp. 15 No našiel sa v ňom chudobný, ale múdry človek a ten zachránil mesto svojou múdrosťou. Ale potom si na toho chudobného človeka nikto viac nespomenul.+ 16 Povedal som si: „Múdrosť je lepšia ako moc,+ ale múdrosťou chudobného sa pohŕda a jeho slová nikto nepočúva.“+
17 Lepšie je počúvať pokojné slová múdreho než krik toho, kto vládne nad hlupákmi.
18 Múdrosť je lepšia ako zbrane, ale jediný hriešnik môže zničiť mnoho dobrého.+
10 Ako mŕtve muchy skazia voňavý olej a ten potom zapácha a kvasí, tak aj malá hlúposť skazí povesť múdreho a váženého človeka.+
2 Múdreho vedie jeho srdce správnou cestou,* ale hlúpeho nesprávnou.*+ 3 Nech ide hlupák kdekoľvek, rozum mu vždy chýba*+ a svoju hlúposť nezakryje.+
4 Ak proti tebe vzplanie hnev* vládcu, neopúšťaj svoje miesto,+ lebo pokojom sa dajú zmierniť veľké hriechy.+
5 Videl som pod slnkom niečo skľučujúce – chybu, ktorej sa dopúšťajú ľudia pri moci:+ 6 Do vysokého postavenia dosadzujú hlupákov, ale schopní* ľudia zostávajú dole.
7 Videl som sluhov na koňoch a kniežatá, ktoré šli pešo ako sluhovia.+
8 Kto kope jamu, môže do nej spadnúť,+ a toho, kto rúca múr, môže uštipnúť had.
9 Kto láme kameň, môže sa zraniť, a kto rúbe drevo, môže si ublížiť.*
10 Keď sa niekomu otupí sekera a nenabrúsi ju, musí vynaložiť väčšiu silu. Ale múdrosť pomáha dosiahnuť úspech.
11 Ak had uštipne pred zaklínaním, zaklínač* nemá zo svojho umenia žiadnu výhodu.
12 Múdry si slovami svojich úst získa priazeň,*+ ale pery hlúpeho sú jeho záhubou.+ 13 Jeho reči sa začínajú hlúposťou+ a končia hrozným bláznovstvom. 14 Napriek tomu sa hlúpy v reči nezastaví.+
Človek nevie, čo sa stane. A kto mu povie, čo príde, keď tu už nebude?+
15 Námaha hlupáka unavuje, nevie ani to, ako sa dostať do mesta.
16 Nešťastná krajina, kde je kráľom chlapec+ a kniežatá hodujú už od rána! 17 Šťastná je krajina, kde je kráľom syn vznešeného rodu a kniežatá jedia v pravý čas, aby sa posilnili, a nie opíjali.+
18 Pre veľkú lenivosť sa prepadáva strecha a pre záhaľčivé ruky zateká do domu.+
19 Jedlo zlepšuje náladu* a víno spríjemňuje život,+ ale peniaze uspokoja každú potrebu.+
20 O kráľovi nehovor zle*+ ani vo svojich myšlienkach* a o bohatom ani vo svojej spálni. Lebo vták* by mohol odniesť tvoj hlas* a to, čo má krídla, by mohlo prezradiť tvoje slová.
11 Púšťaj* svoj chlieb po vode,+ lebo po mnohých dňoch ho opäť nájdeš.+ 2 Rozdeľ sa so siedmimi alebo aj s ôsmimi,+ lebo nevieš, aké nešťastie sa stane na zemi.
3 Keď sú oblaky plné vody, vylejú na zem dážď. A či už strom padne na juh, alebo na sever, zostane ležať tam, kde padol.
4 Kto pozoruje vietor, nebude siať, a kto hľadí na oblaky, nebude žať.+
5 Tak ako nevieš, ako pôsobí duch v kostiach dieťaťa v lone* matky,+ rovnako nepochopíš dielo pravého Boha, ktorý robí všetko.+
6 Zasievaj zrno už od rána a nedopraj svojim rukám odpočinok až do večera.+ Veď nevieš, či sa podarí jedno alebo druhé alebo či oboje bude dobré.
7 Svetlo je sladké a je dobré, aby oči videli slnko. 8 Aj keby človek žil mnoho rokov, nech sa zo všetkých raduje.+ Ale nech pamätá na to, že môže prísť aj mnoho temných dní. Všetko, čo príde, je márnosť.+
9 Raduj sa, mladý muž, zo svojej mladosti a nech sa tvoje srdce teší, kým si mladý. Choď, kam ťa vedie tvoje srdce a tvoje oči. Ale pamätaj, že pravý Boh ťa za to všetko bude brať na zodpovednosť.*+ 10 Preto odstráň zo svojho srdca to, čo by ti spôsobilo len trápenie, a chráň svoje telo pred tým, čo by ti mohlo ublížiť. Veď mladosť a najlepšie roky života sú márnosť.+
12 Pamätaj na svojho Vznešeného Stvoriteľa, kým si ešte mladý,+ skôr než prídu zlé dni+ a roky, o ktorých povieš: „Neteším sa z nich,“ 2 skôr než sa zatmie slnko a pohasne svetlo mesiaca a hviezd+ a po* daždi sa obloha znova zatiahne oblakmi. 3 V ten deň sa strážcovia domu budú triasť, silní muži sa zhrbia, ženy prestanú mlieť, lebo ich bude málo, a panie, ktoré hľadia z okien, uvidia iba tmu.+ 4 Dvere na ulicu sa zavrú, zvuk mlyna zoslabne, človek sa bude prebúdzať pri hlase vtáka a všetky dcéry spevu budú znieť tlmene.+ 5 Bude sa báť výšok a bude sa desiť ulice. Mandľovník rozkvitne,+ kobylka sa bude sotva vliecť a kapara stratí svoju silu, lebo človek sa uberá k domu, kde bude odpočívať dlhý čas,+ a na ulici sa pomaly schádzajú smútiaci.+ 6 Pamätaj na svojho Stvoriteľa, skôr než sa pretrhne strieborná šnúra, rozdrví sa zlatá miska, rozbije sa džbán pri prameni a rozláme sa koleso pri studni.* 7 Potom sa prach vráti do zeme,+ kde bol aj predtým, a duch* sa vráti k pravému Bohu, ktorý ho dal.+
8 „Márnosť* nad márnosť!“ hovorí zhromažďovateľ.+ „Všetko je márnosť.“+
9 Zhromažďovateľ sa nielen sám stal múdrym, ale všetko, čo zistil, učil druhých.+ Hĺbal a dôkladne skúmal, aby zložil* mnoho prísloví.+ 10 Zhromažďovateľ sa usiloval nájsť pôvabné slová+ a zapísať pravdivé a presné výroky.
11 Slová múdrych sú ako volské bodce*+ a ich zozbierané výroky sú ako zatlčené klince. Tie slová pochádzajú od jedného pastiera. 12 A pokiaľ ide o čokoľvek okrem nich, syn môj, prijmi výstrahu: Písanie mnohých kníh nemá konca a príliš sa im venovať je únavné.*+
13 Záver z toho všetkého, čo bolo povedané, je takýto: Boj sa pravého Boha+ a dodržuj jeho prikázania,+ lebo to je celá povinnosť človeka.+ 14 Veď pravý Boh bude súdiť všetky skutky, i tie utajené, a rozhodne, či sú dobré alebo zlé.+
Al. „zvolávateľa“.
Al. „Zbytočnosť“.
Výraz „pod slnkom“ znamená „na tejto zemi“ alebo „v tomto svete“.
Dosl. „stojí“.
Al. „zimné potoky“.
Al. „vrcholnú hlúposť“.
Al. „sklamania“.
Al. „radovať“.
Al. „o radosti“.
Al. „les“.
Dosl. „synov domu“.
Al. „majetok, aký patrí kráľom a provinciám“.
Al. „panej, dokonca paní“.
Al. „v nijakej radosti“.
Al. „to bol môj podiel“.
Al. „čo by bolo užitočné“.
Dosl. „oči v hlave“.
Al. „svoj podiel“.
Al. „sklamanie“.
Dosl. „si jeho srdce“.
Al. „rodiť“.
Dosl. „poskakovať“.
Al. „usporiadané; správne; vhodné“.
Dosl. „od začiatku do konca“.
Al. možno „to, čo pominulo“.
Al. „tú istú životnú silu“.
Al. „podiel“.
Al. „tvrdou prácou“.
Dosl. „a pojedá svoje telo“.
Al. „väčší úžitok“.
Dosl. „rýchlo“.
Možno ide o toho múdreho chlapca.
Dosl. „S množstvom práce“.
Dosl. „tvoje telo“.
Al. „pred poslom“.
Dosl. „Po všetky svoje dni jedáva v tme“.
Al. „podiel“.
Al. „podiel“.
Al. „Aspoň si nespomenie“.
Dosl. „má viac pokoja“.
Dosl. „chodiť pred živými“.
Al. „než sa túlať dušou“.
Al. „súdiť“.
Al. možno „vecí“.
Al. „Dobrá povesť“, dosl. „Meno“.
Al. „zábavy“.
Dosl. „pieseň hlupákov“.
Al. „Neunáhľuj sa vo svojom duchu, aby si sa urazil“.
Al. možno „je znakom“.
Dosl. „pre tých, ktorí vidia slnko“.
Al. „aby človek nemohol zistiť“.
Dosl. „že ťa tvoj sluha preklína“.
Dosl. „preklínal“.
Al. „lovecká sieť“.
Al. „čestné; priame“.
Al. „si vymysleli mnohé plány“.
Al. „vysvetliť nejakú vec“.
Al. „rozozná čas a súd“.
Al. „Na každú záležitosť je čas a súd“.
Al. „dychom; vetrom“.
Al. možno „ani skazených nezachráni ich skazenosť“.
Al. „niečo skľučujúce“.
Al. možno „a že ľudia si nedoprajú“.
Dosl. „a potom... k mŕtvym“.
Al. „si uvedomujú“.
Al. „mzdu“.
Čiže svetlý ako prejav radostnej nálady, na rozdiel od smútočných šiat.
Al. „v šeole“, čiže v obraznom hrobe ľudstva. Pozri Slovník pojmov.
Al. „inteligentní“.
Al. „nečakané udalosti“.
Dosl. „Srdce múdreho je po jeho pravici“.
Dosl. „srdce hlúpeho je po jeho ľavici“.
Dosl. „nemá srdce“.
Dosl. „duch; dych“.
Dosl. „bohatí“.
Al. možno „mal by byť opatrný“.
Dosl. „majster slova“.
Al. „Slová z úst múdreho sú príjemné“.
Al. „Chlieb rozveseľuje“.
Dosl. „Nepreklínaj kráľa“.
Al. možno „na svojom lôžku“.
Dosl. „nebeský lietajúci tvor“.
Al. „doniesť správu“.
Al. „Posielaj“.
Dosl. „v kostiach v lone“.
Al. „privedie na súd“.
Al. možno „pri“.
Al. „pri cisterne“.
Al. „životná sila“.
Al. „Zbytočnosť“.
Al. „usporiadal“.
Pozri Slovník pojmov.
Dosl. „únavné pre telo“.