ŠALAMÚNOVA PIESEŇ
2 „Bozkávaj ma bozkami svojich pier,
veď tvoje nežnosti sú sladšie ako víno.+
3 Vôňa tvojich olejov je lahodná.+
Ako voňavý olej vylievaný na hlavu, také príjemné je tvoje meno.+
Preto ťa mladé ženy milujú.
4 Vezmi ma so sebou,* pobežme.
Kráľ ma voviedol do svojich komnát!
Tešme sa a radujme sa spolu.
Hovorme o tvojich nežnostiach,* sú sladšie ako víno.
Právom ťa milujú.*
5 Som počerná,* ale pôvabná, jeruzalemské dcéry.
Som ako kedárske+ stany, ako Šalamúnove stanové plachty.+
6 Neobzerajte si ma, že som počerná,
to ma slnko opálilo.
Moji bratia sa na mňa nahnevali
a poslali ma strážiť vinice,
ale svoju vinicu som nestrážila.
7 Povedz mi, ty, ktorého tak veľmi milujem,
kde pasieš svoje stádo,+
kde ho napoludnie nechávaš odpočívať?
Prečo mám zahalená závojom* blúdiť
medzi stádami tvojich priateľov?“
8 „Ak to nevieš, ty najkrajšia zo žien,
vydaj sa po stopách stáda
a pas svoje kozľatá pri stanoch pastierov.“
9 „Si ako krásny kôň vo faraónovom záprahu,+ moja najdrahšia.
10 Pôvabné sú tvoje líca zdobené šperkmi,*
tvoj krk zdobený šnúrami korálikov.
11 Urobíme ti zlaté ozdoby*
posiate striebrom.“
13 Môj milý je mi ako voňavé vrecúško myrhy,+
ktoré mi v noci spočíva na prsiach.
15 „Si krásna, moja milovaná.
Si taká krásna! Tvoje oči sú ako oči holubíc.“+
16 „Aj ty si krásny, môj drahý, si mi veľmi milý.+
Naším lôžkom je mäkké lístie.
2 „Ako ľalia medzi tŕním,
taká je moja milovaná medzi mladými ženami.“
3 „Ako jabloň medzi lesnými stromami,
taký je môj milý medzi mladými mužmi.
Vrúcne som zatúžila sadnúť si do jeho tieňa,
jeho ovocie sa mi rozplýva v ústach.
4 Voviedol ma do domu hostiny*
a jeho láska viala nado mnou ako zástava.
6 Jeho ľavicu mám pod hlavou
a jeho pravica ma objíma.+
7 Jeruzalemské dcéry, zaväzujem vás prísahou
pri gazelách+ a poľných laniach:
Neprebúdzajte vo mne lásku, neroznecujte ju, kým sa neprebudí sama.+
8 Počujem svojho milého!
Pozrite sa, prichádza,
vystupuje na vrchy, ponáhľa sa cez kopce.
9 Môj milý je ako gazela, ako mladý jeleň.+
Je tu, stojí za naším múrom,
nazerá cez okno,
díva sa cez mriežku.
10 Môj milý sa ozval a povedal mi:
,Vstaň, moja milovaná,
poď so mnou, moja krásna!
11 Veď zima* už odišla,
dažde sa skončili, sú preč.
V našom kraji sa ozýva spev hrdličky.+
13 Na figovníku dozrievajú skoré figy,+
vzduchom sa nesie vôňa kvitnúceho viniča.
Vstaň a poď, moja milovaná,
poď so mnou, moja krásna!
14 Holubička moja, vyjdi zo skalných trhlín,+
z úkrytu na strmom útese.
15 „Pochytajte nám líšky,
líštičky, ktoré ničia vinice,
veď naše vinice práve kvitnú.“
16 „Môj milý je môj a ja som jeho.+
Svoje stádo pasie+ medzi ľaliami.+
17 Skôr ako sa ochladí* a stratia sa tiene,
vráť sa, môj milý,
bež ako gazela,+ ako mladý jeleň+ na vrchoch, ktoré nás rozdeľujú.“*
3 „Za nocí som na svojom lôžku
myslela na toho, ktorého milujem.
Túžila som ho vidieť, ale nebol tam.+
2 Vstanem a obídem mesto.
Na uliciach a námestiach
budem hľadať toho, ktorého milujem.
Hľadala som ho, ale nenašla.
3 Stretli ma strážcovia, ktorí obchádzali mesto.+
Spýtala som sa: ,Nevideli ste toho, ktorého milujem?‘
4 Len čo som sa od nich vzdialila,
našla som svojho milovaného.
Chytila som ho a nepustila,
kým som ho nedoviedla do domu svojej matky,+
do izby tej, ktorá ma počala.
5 Jeruzalemské dcéry, zaväzujem vás prísahou
pri gazelách a poľných laniach:
Neprebúdzajte vo mne lásku, neroznecujte ju, kým sa neprebudí sama.“+
6 „Čo sa to blíži z pustatiny a vyzerá ako stĺpy dymu,
rozvoniava myrhou a kadidlom
a rozmanitými voňavkami obchodníka?“+
7 „To sú nosidlá samotného Šalamúna.
Obklopuje ho šesťdesiat mocných mužov
z udatných bojovníkov Izraela.+
8 Všetci sú vyzbrojení mečom,
cvičení v boji.
Každý má meč pri boku,
aby ho chránili pred hrôzami noci.“
9 „Tie nosidlá si dal kráľ Šalamún zhotoviť
z dreva libanonských stromov.+
10 Ich stĺpiky urobil zo striebra,
operadlá zo zlata
a sedadlo z purpurovej vlny.
Ich vnútro s láskou vyzdobili
dcéry Jeruzalema.“
11 „Vyjdite von, sionské dcéry,
pozrite sa na kráľa Šalamúna.
Má na hlave svadobnú korunu,* ktorú mu urobila jeho matka+
v deň jeho svadby,
v deň, keď mu srdce napĺňala radosť.“
4 „Si krásna, moja milovaná.
Si taká krásna!
Tvoje oči skryté za závojom sú ako oči holubíc.
Tvoje vlasy sú ako stádo kôz
vlniace sa dolu gileádskymi vrchmi.+
2 Tvoje zuby sú ako stádo ostrihaných oviec,
ktoré vychádzajú z kúpeľa.
Každá kráča so svojím dvojčaťom,
ani jedna nechýba.
3 Tvoje pery sú ako šarlátová stuha,
tvoja reč je príjemná.
Tvoje líca* zahalené závojom
žiaria ako dieliky granátového jablka.
Visí na nej tisíc okrúhlych štítov,
všetko štíty hrdinov.+
7 „Celá si krásna, moja milovaná,+
niet na tebe chyby.
8 Odíďme spolu z Libanonu, nevesta moja,
odíďme z Libanonu.+
9 Uchvátila si moje srdce,+ moja sestra, moja nevesta,
uchvátila si moje srdce jediným pohľadom,
jediným príveskom svojho náhrdelníka.
10 Aké krásne sú tvoje nežnosti,+ moja sestra, moja nevesta!
Tvoje nežnosti sú omnoho sladšie ako víno+
a vôňa tvojich parfémov je lahodnejšia než všetko korenie!+
11 Tvoje pery kvapkajú čistým medom,+ moja nevesta.
Tvoj jazyk oplýva medom a mliekom+
a tvoje šaty voňajú ako libanonské lesy.
12 Si ako zamknutá záhrada, moja sestra, moja nevesta,
si ako zamknutá záhrada, zapečatený prameň.
13 Tvoje výhonky* sú rajom* granátových jabĺk,
najlepšieho ovocia, heny a nardu,
14 nardu+ a šafranu, voňavej trstiny+ a škorice,+
najrôznejších kadidlových stromov, myrhy, aloy+
a najvzácnejších vôní.+
15 Si záhradný prameň, studňa čerstvej vody,
bystrina prúdiaca z Libanonu.+
16 Prebuď sa, severný vietor,
zdvihni sa, južný vietor.
Vej na moju záhradu,
nech sa jej vôňa šíri.“
„Nech môj milý vojde do svojej záhrady
a okúsi jej lahodné ovocie.“
5 „Prišiel som do svojej záhrady,+
moja sestra, moja nevesta.
Nazbieral som svoju myrhu a korenie,+
jedol som svoj med z medového plástu,
pil som svoje víno a svoje mlieko.“+
„Jedzte a pite, moji milí,
opájajte sa nežnosťami!“+
2 „Spím, ale moje srdce bdie.+
Počujem, ako môj milý klope!
‚Otvor mi, moja sestra, moja milovaná,
moja holubička, moja dokonalá!
Hlavu mám zmáčanú rosou,
moje vlasy sú vlhké od jemných kvapiek noci.‘+
3 Už som si vyzliekla šaty.
Mám si ich znovu obliecť?
Umyla som si nohy.
Mám si ich znovu zašpiniť?
4 Môj milý odtiahol ruku od zámku* na dverách
a mne sa rozbúšilo srdce.
5 Vstala som, aby som svojmu milému otvorila.
Z mojich rúk kvapkala myrha,
myrha stekala z mojich prstov
na rukoväť závory.
6 Otvorila som svojmu milému,
ale on tam už nebol, bol preč.
Bola som zúfalá, keď odišiel.*
Hľadala som ho, ale nenašla,+
volala som ho, ale neozval sa mi.
7 Stretli ma strážcovia, ktorí obchádzali mesto.
Zbili ma a doráňali.
Strážcovia hradieb mi strhli závoj.*
8 Jeruzalemské dcéry, zaväzujem vás prísahou:
Ak nájdete môjho milého,
povedzte mu, že som chorá láskou.“
9 „V čom je tvoj milý lepší než iní,
ty najkrajšia zo žien?
V čom je tvoj milý lepší než iní,
že si nás zaviazala takou prísahou?“
10 „Môj milý je očarujúci a jeho tvár žiari,*
vyniká medzi desaťtisícmi.
11 Jeho hlava je zlato, rýdze zlato.
Vlasy má ako vlniace sa palmové listy,*
čierne ako havran.
13 Jeho líca sú ako záhon korenia,+
pahorky voňavých bylín.
Jeho pery sú ľalie, kvapkajúce tekutou myrhou.+
14 Jeho prsty sú zlaté valce zdobené chryzolitmi.
Jeho brucho je hladká slonovina vykladaná zafírmi.
15 Jeho nohy sú mramorové stĺpy na podstavcoch z rýdzeho zlata.
Je krásny ako Libanon, jedinečný ako cédre.+
Taký je môj milý, jeruzalemské dcéry, taký je môj milovaný.“
6 „Kde odišiel tvoj milý,
ty najkrajšia zo žien?
Kam sa tvoj milý pobral?
Pôjdeme ho hľadať s tebou.“
3 Ja patrím môjmu milému
a môj milý mne.+
Svoje stádo pasie medzi ľaliami.“+
4 „Si krásna ako Tirca,*+ moja milovaná,+
pôvabná ako Jeruzalem,+
úchvatná ako vojská pod vztýčenými zástavami.+
5 Odvráť odo mňa svoje oči,+
tvoj pohľad je príliš podmanivý.
Tvoje vlasy sú ako stádo kôz
vlniace sa dolu gileádskymi svahmi.+
6 Tvoje zuby sú ako stádo oviec,
ktoré vychádzajú z kúpeľa.
Každá kráča so svojím dvojčaťom,
ani jedna nechýba.
7 Tvoje líca* zahalené závojom
žiaria ako dieliky granátového jablka.
8 Mám šesťdesiat kráľovien
a osemdesiat vedľajších žien*
a mladých žien bez počtu,+
9 ale iba jediná je moja holubička,+ moja dokonalá,
jediná dcéra svojej matky,
najdrahšia* pre tú, ktorá ju porodila.
Mladé ženy ju vidia a vyhlasujú ju za šťastnú,
kráľovné a vedľajšie ženy ju zahŕňajú chválou:
10 ,Kto je tá, čo žiari* ako úsvit,
krásna ako mesiac v splne,
čistá ako jas slnka,
úchvatná ako vojská pod vztýčenými zástavami?‘“+
11 „Zišla som do orechového sadu+
pozrieť sa na púčiky v údolí,*
pozrieť sa, či už vypučal vinič,
či rozkvitli granátovníky.
13 „Vráť sa, vráť sa, Šulamitka!
Vráť sa, vráť sa,
nech sa môžeme kochať tvojou krásou!“
„Čo vidíte na Šulamitke?“+
„Je ako machanajimský tanec!“*
7 „Aké krásne sú tvoje nohy v sandáloch,
šľachetná dcéra!
Krivky tvojich bokov sú skutočné skvosty,
dielo umelcových rúk.
2 Tvoj pupok je okrúhla čaša,
nech v nej nikdy nechýba korenené víno.
Tvoje brucho je kôpka pšenice
lemovaná ľaliami.
3 Tvoje prsia sú ako dve mláďatá,
dvojčatá gazely.+
4 Tvoja šija+ je ako veža zo slonoviny,+
tvoje oči+ sú ako chešbonské+ rybníky
pri bráne Bat-Rabbim,
tvoj nos je ako libanonská veža,
ktorá hľadí k Damasku.
Kráľ je očarený* tvojimi vejúcimi kaderami.
6 Si taká krásna, taká príjemná,
moja milovaná, moje najväčšie potešenie!
7 Si štíhla ako palma,
tvoje prsia sú dva strapce datlí.+
8 Povedal som si: ‚Vyjdem na palmu,
siahnem po jej ovocí.‘
Nech sú tvoje prsia ako strapce hrozna
a vôňa tvojho dychu ako voňavé jablká,
9 tvoje ústa* nech sú ako najlepšie víno.“
„Nech sa hladko kĺže dolu hrdlom môjho milého
ako víno, ktoré steká po perách a prináša spánok.
10 Ja patrím môjmu milému+
a on po mne túži.
12 Vstaňme skoro ráno a poďme do viníc.
Tam ťa zahrniem nežnosťami.+
Odložila som ho pre teba, môj milý.
8 Keby si tak bol môj brat,
dojčený na prsiach mojej matky!
Keby som ťa stretla vonku, pobozkala by som ťa+
a nikto by ma za to nesúdil.
Pohostila by som ťa koreneným vínom
a čerstvou šťavou z granátových jabĺk.
3 Tvoju ľavicu by som mala pod hlavou
a tvoja pravica by ma objímala.+
4 Jeruzalemské dcéry, zaväzujem vás prísahou:
Neprebúdzajte vo mne lásku, neroznecujte ju, kým sa neprebudí sama.“+
5 „Kto to prichádza z pustatiny
a opiera sa o svojho milého?“
„Zobudila som ťa pod jabloňou,
tam, kde tvoja matka pocítila pôrodné bolesti,
kde ťa v bolestiach porodila.
Jej plamene sú plameňmi ohňa, plameňom Jah.*+
Keby niekto ponúkal za lásku všetko bohatstvo svojho domu,
určite by ním* pohrdli.“
8 „Máme malú sestričku,+
ešte nemá prsia.
Čo urobíme pre svoju sestru v deň,
keď sa o ňu budú uchádzať?“
9 „Keď bude hradbou,
postavíme na nej strieborné cimburie,
ale keď bude dverami,
zatarasíme ju cédrovou doskou.“
10 „Ja som hradbou
a moje prsia sú ako veže.
Preto som v jeho očiach ženou,
ktorá nachádza pokoj.
11 Šalamún mal vinicu+ v Baal-Hamone
a tú zveril správcom.
Každý mal platiť za jej úrodu tisíc kúskov striebra.
12 Nechaj si tých tisíc kúskov striebra,* Šalamún,
a dvesto nech majú tí, ktorí sa starajú o tvoju vinicu.
Ja mám svoju vinicu, ktorá je len moja.“
13 „Ty, ktorá prebývaš v záhradách,+
priatelia čakajú, kedy začujú tvoj hlas.
Aj ja ho chcem počuť!“+
Al. „najskvelejšia pieseň“.
Dosl. „Ťahaj ma so sebou“.
Al. „Chváľme tvoje nežnosti“.
Čiže mladé ženy.
Dosl. „čierna“.
Al. „smútočným závojom“.
Al. možno „líca medzi vrkočmi vlasov“.
Al. „krúžky“.
Dosl. „nard“.
Al. „veľkolepého domu“.
Pozri Slovník pojmov.
Dosl. „šafran“.
Dosl. „vína“.
Al. „obdobie dažďov“.
Dosl. „zavanie deň“.
Al. možno „na rozoklaných vrchoch“, al. „na beterských vrchoch“.
Al. „veniec“.
Al. „spánky“.
Dosl. „zavanie deň“.
Al. „Antilibanonu“.
Al. možno „Tvoja pokožka“.
Al. „záhradou“.
Dosl. „od otvoru“.
Al. možno „prehovoril“.
Al. „šatku; šál“.
Dosl. „a rumenný“.
Al. možno „strapce datlí“.
Al. možno „pri okraji prameňa“.
Dosl. „podnebie“.
Al. „Príjemné mesto“.
Al. „spánky“.
Al. „konkubín“. Pozri Slovník pojmov.
Dosl. „čistá“.
Dosl. „pozerá dole“.
Al. „vo vádí; v riečnom údolí“.
Al. „ochotného“.
Al. „tanec dvoch skupín“.
Al. „spútaný“.
Dosl. „podnebie“.
Al. „učila“.
Al. „výlučná oddanosť“.
Al. „šeol“, čiže obrazný hrob ľudstva. Pozri Slovník pojmov.
„Jah“ je skrátený tvar mena Jehova.
Pravdepodobne sa vzťahuje na bohatstvo.
Dosl. „ten tisíc“.