INTERNETOVÁ KNIŽNICA Strážnej veže
INTERNETOVÁ KNIŽNICA
Strážnej veže
slovenský posunkový jazyk
  • BIBLIA
  • PUBLIKÁCIE
  • ZHROMAŽDENIA
  • nwt Jeremiáš 1:1-52:34
  • Jeremiáš

Pre zvolený úsek nie je k dispozícii žiadne video.

Ľutujeme, ale pri prehrávaní videa nastala chyba.

  • Jeremiáš
  • Biblia – Preklad nového sveta
Biblia – Preklad nového sveta
Jeremiáš

JEREMIÁŠ

1 Toto sú slová Jeremiáša,* syna Chilkijaha, jedného z kňazov v Anatóte+ v Benjamínovej krajine. 2 Jehova k nemu prehovoril v 13. roku vlády judského kráľa Joziáša,+ Amonovho+ syna. 3 Hovoril k nemu aj za vlády judského kráľa Jehojakima,+ Joziášovho syna, až do konca 11. roku vlády judského kráľa Sedekiáša,*+ Joziášovho syna, až kým Jeruzalem neodišiel v piatom mesiaci do vyhnanstva.+

4 Jehova ku mne prehovoril:

 5 „Skôr ako som ťa utvoril v lone tvojej matky, poznal* som ťa,+

a skôr ako si sa narodil,* posvätil* som ťa.+

Urobil som ťa prorokom pre národy.“

 6 Ale ja som povedal: „Ach, Zvrchovaný Pán Jehova,

veď neviem hovoriť,+ som ešte len chlapec!“*+

 7 A Jehova mi povedal:

„Nehovor: ‚Som ešte len chlapec.‘

Pôjdeš ku všetkým, ku ktorým ťa pošlem,

a oznámiš im všetko, čo ti prikážem.+

 8 Neboj sa ich,+

lebo ‚som s tebou a ochránim ťa,‘+ vyhlasuje Jehova.“

9 Vtedy Jehova vystrel ruku a dotkol sa mojich úst.+ A Jehova mi povedal: „Vkladám ti do úst svoje slová.+ 10 Dnes ťa ustanovujem nad národmi a nad kráľovstvami, aby si vytrhával a rúcal, ničil a búral, staval a sadil.“+

11 Jehova sa ma spýtal: „Čo vidíš, Jeremiáš?“ „Vidím vetvu mandľovníka,“* odpovedal som.

12 Jehova mi povedal: „Dobre si videl, lebo bdiem nad svojím slovom, aby som ho splnil.“

13 Jehova sa ma spýtal po druhý raz: „Čo vidíš?“ Odpovedal som: „Vidím hrniec, v ktorom vrie* a ktorý sa nakláňa od severu.“ 14 Jehova mi povedal:

„Od severu sa valí nešťastie

na všetkých obyvateľov krajiny.+

15 Lebo ‚zvolávam všetky kmene severných kráľovstiev,‘ vyhlasuje Jehova.+

‚Prídu a každý si postaví svoj trón

pri vchode do brán Jeruzalema,+

proti jeho hradbám dookola

a proti všetkým judským mestám.+

16 A vynesiem nad nimi rozsudok za všetko ich zlo,

pretože ma opustili+

a prinášajú obetný dym iným bohom+

a klaňajú sa dielu svojich rúk.‘+

17 Ale ty sa priprav,*

choď a povedz im všetko, čo ti prikážem.

Neboj sa ich,+

lebo inak ti ja naženiem strach pred nimi.

18 Dnes som ťa urobil opevneným mestom,

železným stĺpom a medenou hradbou proti celej krajine,+

proti kráľom Judska a jeho kniežatám,

proti jeho kňazom a ľudu krajiny.+

19 Budú proti tebe bojovať,

ale nepremôžu ťa,

lebo ‚som s tebou,‘+ vyhlasuje Jehova, ‚a ochránim ťa.‘“

2 Jehova mi povedal: 2 „Choď a volaj, nech to Jeruzalem počuje: ‚Toto hovorí Jehova:

„Dobre si pamätám, akú oddanosť* si prejavovala* v mladosti,+

ako si ma milovala, keď si bola zasnúbená,+

ako si ma nasledovala v pustatine,

v neosiatej krajine.+

 3 Izrael bol pre Jehovu svätý,+ bol ako prvé plody z jeho úrody.“‘

‚Kto mu chce uškodiť, dopúšťa sa viny.

Príde naňho nešťastie,‘ vyhlasuje Jehova.“+

 4 Počujte Jehovovo slovo, Jakobovi potomkovia,

všetky rody Izraela.

 5 Toto hovorí Jehova:

„Akú chybu na mne našli vaši predkovia,+

že sa odo mňa tak vzdialili,

klaňali sa bezcenným modlám+ a sami sa stali bezcennými?+

 6 Nepýtali sa: ‚Kde je Jehova,

ktorý nás vyviedol z Egypta,+

ktorý nás viedol pustatinou,

pustou krajinou+ plnou jám,

vyprahnutou+ a temnou krajinou,

ktorou nikto neprechádza

a v ktorej žiadny človek nebýva?‘

 7 Priviedol som vás do krajiny ovocných sadov,

aby ste jedli jej plody a všetko dobré, čo dáva.+

Ale keď ste tam prišli, poškvrnili ste moju krajinu,

moje dedičstvo ste urobili odporným.+

 8 Kňazi sa nepýtali: ‚Kde je Jehova?‘+

Tí, čo sa zaoberali Zákonom, ma nepoznali,

pastieri sa proti mne vzbúrili,+

proroci prorokovali v mene Baala+

a nasledovali bohov, ktorí nemôžu nijako pomôcť.

 9 ‚Preto sa budem s vami ďalej súdiť,‘+ vyhlasuje Jehova,

‚a budem sa súdiť aj so synmi vašich synov.‘

10 ‚Preplavte sa k brehom* Kittimu+ a pozrite sa.

Pošlite poslov do Kedáru+ a poriadne sa zamyslite,

či sa už stalo niečo také.

11 Vymenil nejaký národ svojich bohov za takých, čo nie sú bohmi?

Ale môj ľud vymenil moju slávu za to, čo je bezcenné.+

12 Zhrozte sa nad tým, nebesia,

traste sa od veľkej hrôzy,‘ vyhlasuje Jehova,

13 ‚lebo môj ľud urobil dve zlé veci:

Opustili mňa, prameň živej vody,+

a vykopali* si nádrže,

prasknuté nádrže, ktoré neudržia vodu.‘

14 ‚Je Izrael sluhom? Otrokom narodeným v domácnosti?

Tak prečo sa stal korisťou?

15 Revú naň mladé levy,*+

hlasno sa ozývajú.

Jeho krajinu zmenili na desivú pustatinu,

jeho mestá vypálili a nechali opustené.

16 Obyvatelia Nofu*+ a Tachpanesu+ spásajú temeno tvojej hlavy.

17 Nemôžeš si za to sama?

Veď si opustila Jehovu, svojho Boha,+

keď ťa viedol po ceste.

18 Prečo chceš ísť do Egypta+

a piť z vôd Šichoru?*

Prečo chceš ísť do Asýrie+

a piť z vôd Rieky?*

19 Nech ťa napráva tvoje zlo

a nech ťa karhá tvoja nevernosť.

Spoznaj a uvedom si, aké zlé a trpké+

je opustiť Jehovu, svojho Boha.

Nemáš bázeň predo mnou,‘+ vyhlasuje Zvrchovaný Pán, Jehova vojsk.*

20 ‚Dávno som rozlámal tvoje jarmo+

a roztrhol tvoje putá.

Ale povedala si: „Nebudem ti slúžiť.“

Na každom vyššom kopci a pod každým košatým stromom+

si sa rozvaľovala a oddávala sa prostitúcii.+

21 Zasadil som ťa ako ušľachtilý vinič,+ vypestovaný z najlepšieho semena.

Ako to, že si sa mi zvrhla na cudzí divý vinič?‘+

22 ‚Aj keby si sa vydrhla sódou* a nešetrila lúhom,*

škvrna tvojej viny zostane predo mnou,‘+ vyhlasuje Zvrchovaný Pán Jehova.

23 Ako môžeš povedať: ‚Nepoškvrnila som sa,

nenasledovala som Baalov‘?

Len sa pozri, čo si robila v údolí,

zamysli sa nad svojím konaním.

Si ako rýchla mladá ťava,

ktorá splašene pobehuje sem a tam po cestách,

24 ako divá oslica zvyknutá na pustatinu,

ktorá vo svojej roztúženosti* vetrí vietor.

Kto ju zadrží v jej ruji?

Žiaden samec sa nemusí unavovať jej hľadaním,

v období párenia* ju nájde.

25 Daj si pozor, aby si nezostala bosá

a aby ti od smädu nevyschlo v hrdle.

Ale povedala si: ‚Nie, nechaj ma!+

Zamilovala som sa do cudzincov*+

a pôjdem za nimi.‘+

26 Ako sa zahanbí zlodej, keď ho chytia,

tak sa zahanbia Izraeliti,

oni, ich králi a ich kniežatá,

ich kňazi a ich proroci.+

27 Stromu hovoria: ‚Si môj otec,‘+

a skale: ‚Ty si ma porodila.‘

Mne sa však obrátili chrbtom, nie tvárou.+

Ale keď ich postihne nešťastie, volajú:

‚Príď a zachráň nás!‘+

28 Kde sú tvoji bohovia, ktorých si si urobila?+

Nech prídu a zachránia ťa v čase tvojho nešťastia, ak to dokážu.

Veď tvojich bohov, Júda, je toľko ako tvojich miest.+

29 ‚Prečo ma obviňujete?

Prečo ste sa proti mne všetci vzbúrili?‘+ vyhlasuje Jehova.

30 Nadarmo som bil vašich synov,+

nereagovali na moje naprávanie.+

Váš vlastný meč požieral vašich prorokov+

ako dravý lev.

31 Dbajte na Jehovovo slovo, vy z tejto generácie.

Stal som sa pre Izrael pustatinou

alebo krajinou tiesnivej tmy?

Prečo môj ľud hovorí: ‚Sme voľní,

už k tebe neprídeme‘?+

32 Môže panna zabudnúť na svoje ozdoby,

nevesta na svoje náprsné stuhy?*

Ale môj ľud na mňa už dávno zabudol.+

33 Ako sa len vyznáš, žena, v hľadaní lásky!

Stala si sa skúsenou v skazenosti.+

34 Šaty máš poškvrnené krvou nevinných chudákov,+

ktorých som nepristihol pri vlámaní.

Krv je na všetkých tvojich šatách.+

35 ‚Som nevinná,‘ tvrdíš.

‚Už sa na mňa určite nehnevá.‘

Ale ja nad tebou vykonám rozsudok

za to, že hovoríš: ‚Nezhrešila som.‘

36 Prečo berieš na ľahkú váhu, že si taká nestála?

Aj Egypt ťa zahanbí,+

tak ako ťa zahanbila Asýria.+

37 Preto vyjdeš s rukami na hlave,*+

lebo Jehova zavrhol tých, ktorým si dôverovala.

S nimi neuspeješ.“

3 Ľud sa pýta: „Ak muž pošle preč svoju manželku a ona od neho odíde a vydá sa za iného muža, smie sa k nej ešte niekedy vrátiť?“

Nie je táto krajina už úplne znečistená?+

„Dopúšťala si sa prostitúcie s mnohými milencami+

a teraz sa chceš ku mne vrátiť?“ vyhlasuje Jehova.

 2 „Rozhliadni sa po kopcoch.

Kde len si nebola znásilnená?

Sedávala si kvôli nim pri cestách

ako púštny nomád.*

Znečisťuješ krajinu

svojou prostitúciou a skazenosťou.+

 3 Preto sú zadržané dažde+

a ani jarný dážď neprichádza.

Máš bezočivý pohľad* ženy, ktorá sa dopúšťa prostitúcie,

nemáš v sebe ani kúsok hanby.+

 4 Ale teraz ku mne voláš:

‚Môj Otče, si mi priateľom od mojej mladosti!+

 5 Budeš sa hnevať večne?

Či sa tvoj hnev neutíši?‘

Takto hovoríš,

a pritom páchaš zlo zo všetkých síl.“+

6 Za vlády kráľa Joziáša+ mi Jehova povedal: „‚Videl si, čo urobila nevernica Izrael? Chodila na každý vysoký vrch a pod každý košatý strom a tam sa oddávala prostitúcii.+ 7 Hoci to všetko urobila, znovu a znovu som jej hovoril, aby sa ku mne vrátila,+ ale nevrátila sa. A Júda sa pozerala, čo robí jej neverná sestra.+ 8 Keď som to videl, poslal som nevernicu Izrael preč a dal som jej potvrdenie o rozvode,+ lebo cudzoložila.+ Ale jej sestra, tá zradkyňa Júda, sa nezľakla. Aj ona šla a dopúšťala sa prostitúcie.+ 9 Svoju prostitúciu brala na ľahkú váhu, znečisťovala krajinu a cudzoložila s kameňmi a so stromami.+ 10 Napriek tomu všetkému sa jej sestra, tá zradkyňa Júda, ku mne nevrátila celým srdcom, iba naoko,‘ vyhlasuje Jehova.“

11 Jehova mi povedal: „Nevernica Izrael je spravodlivejšia ako zradkyňa Júda.+ 12 Choď a volaj tieto slová k severu:+

‚„Vráť sa, odpadlíčka Izrael,“ hovorí Jehova.‘+ ‚„Nebudem sa na vás pozerať s hnevom,*+ lebo som verný,“ vyhlasuje Jehova.‘ ‚„Nebudem sa hnevať navždy. 13 Len uznaj svoju vinu, že si sa vzbúrila proti Jehovovi, svojmu Bohu. Oddávala si sa cudzincom* pod každým košatým stromom, ale na môj hlas si nedbala,“ vyhlasuje Jehova.‘“

14 „Vráťte sa, odpadnutí synovia,“ hovorí Jehova, „lebo vaším pánom* som ja. Vezmem vás po jednom z mesta a po dvoch z rodu a privediem vás na Sion.+ 15 Dám vám pastierov, ktorí budú konať podľa mojej vôle,*+ a budú vás pásť s poznaním a pochopením. 16 V tých dňoch vás v krajine pribudne a budete plodní,“ vyhlasuje Jehova.+ „Už nebudete hovoriť: ‚Truhla Jehovovej zmluvy!‘ Ani na ňu nepomyslíte, ani si na ňu nespomeniete, ani vám nebude chýbať, ani už nebude zhotovená ďalšia. 17 V tom čase nazvú Jeruzalem Jehovovým trónom.+ Všetky národy sa zhromaždia do Jeruzalema, aby chválili Jehovovo meno,+ a už sa nebudú riadiť svojím tvrdohlavým a zlým srdcom.“

18 „V tých dňoch bude spolu kráčať judský a izraelský ľud+ a prídu spolu zo severnej krajiny do krajiny, ktorú som dal do dedičstva vašim predkom.+ 19 Hovoril som si: ‚S akou radosťou som ťa zaradil medzi synov a dal som ti krásnu krajinu, najkrajšie dedičstvo medzi národmi!‘*+ A myslel som si, že ma budete volať ‚Môj Otče!‘ a že sa odo mňa neodvrátite. 20 ‚Ale ako žena zradne opúšťa svojho manžela,* tak ste sa ku mne zradne zachovali+ vy, potomkovia Izraela,‘ vyhlasuje Jehova.“

21 Na kopcoch počuť hlas,

plač a úpenlivé volanie izraelského ľudu,

lebo pokrivili svoju cestu,

zabudli na Jehovu, svojho Boha.+

22 „Vráťte sa, odpadnutí synovia,

uzdravím vás z odpadlíctva.“+

„Tu sme! Prišli sme k tebe,

lebo ty, Jehova, si náš Boh.+

23 Klamali sme sami seba, keď sme robili hluk na kopcoch a vrchoch.+

Naozaj, iba Jehova, náš Boh, môže zachrániť Izrael.+

24 Už od našej mladosti požierala hanebnosť* to, čo ťažko nadobudli naši predkovia,+

ich stáda oviec a dobytka,

ich synov a ich dcéry.

25 Ľahnime si na zem vo svojej hanbe

a nech nás prikryje naša potupa.

Veď sme hrešili proti Jehovovi, nášmu Bohu,+

my i naši otcovia od našej mladosti až dodnes,+

a neposlúchali sme hlas Jehovu, nášho Boha.“

4 „Ak sa vrátiš, Izrael,“ vyhlasuje Jehova,

„ak sa ku mne vrátiš

a odstrániš spredo mňa svoje odporné modly,

potom nebudeš musieť utekať.+

 2 A ak budeš prisahať

‚Akože žije Jehova!‘ v súlade s pravdou, právom a spravodlivosťou,

potom prostredníctvom neho* získajú národy požehnanie

a budú sa ním pýšiť.“+

3 Toto hovorí Jehova judským mužom a Jeruzalemu:

„Preorte si ornú pôdu

a nezasievajte medzi tŕnie.+

 4 Obrežte sa pre Jehovu,

obrežte svoje srdcia,+

judskí muži a obyvatelia Jeruzalema.

Inak môj hnev vyšľahne ako plameň,

bude horieť a nikto ho neuhasí,

lebo vaše skutky sú zlé.“+

 5 Oznámte to v Judsku, rozhláste to v Jeruzaleme.

Kričte a trúbte na rohu po celej krajine.+

Z plného hrdla volajte: „Zhromaždite sa!

Utečme do opevnených miest.+

 6 Vztýčte znamenie* smerom k Sionu.

Utečte do bezpečia, nezastavujte sa,“

lebo od severu privádzam nešťastie,+ veľkú skazu.

 7 Ako lev, ktorý vyšiel zo svojej húštiny,+

tak vyrazil ničiteľ národov.+

Vyšiel zo svojho miesta, aby tvoju krajinu zmenil na desivú pustatinu.

Z tvojich miest zostanú len opustené trosky.+

 8 Preto sa oblečte do vrecoviny,+

smúťte* a nariekajte,

lebo Jehovov planúci hnev sa od nás neodvrátil.

 9 „V ten deň,“ vyhlasuje Jehova, „stratia odvahu* králi,+

zľaknú sa i kniežatá.

Kňazov zachváti hrôza a proroci užasnú.“+

10 „Ach, Zvrchovaný Pán Jehova!“ zvolal som. „Skutočne si úplne oklamal tento ľud+ a Jeruzalem, keď si povedal: ‚Budete mať pokoj,‘+ a pritom máme k hrdlu priložený meč.“*

11 V tom čase sa tento ľud a Jeruzalem dozvie:

„Horúci vietor z holých vrchov pustatiny

sa priženie na moju dcéru,* na môj ľud,

ale nie aby previeval a čistil.

12 Zúrivý víchor sa odtiaľ ženie na môj rozkaz.

A teraz nad nimi vynesiem rozsudok.

13 Pozri! Valí sa ako dažďové mraky,

jeho bojové vozy sú ako víchrica+

a jeho kone sú rýchlejšie ako orly.+

Beda nám, sme stratení!

14 Umy si srdce od zla, Jeruzalem, a budeš zachránený.+

Dokedy budeš živiť svoje hriešne myšlienky?

15 Z Dánu prichádza správa+

a z vrchov Efraima sa oznamuje nešťastie.

16 Povedzte to národom,

oznámte to Jeruzalemu.“

„Z ďalekej krajiny prichádzajú vyzvedači*

a proti judským mestám sa ozýva ich bojový pokrik.

17 Obkľúčili Jeruzalem ako tí, čo strážia pole,+

lebo sa proti mne vzbúril,“+ vyhlasuje Jehova.

18 „Zaplatíš za svoje správanie a za svoje skutky.+

Príde na teba trpké nešťastie,

lebo tvoja vzbura ti prenikla až do srdca.“

19 Ach, aké muky prežívam!*

V srdci* mám ostrú bolesť,

divo mi búši.

Nemôžem mlčať,

lebo počujem zvuk rohu,

vojnový poplach.*+

20 Skazu za skazou oznamujú,

celá krajina je spustošená.

Náhle zničili moje stany,

v okamihu strhli moje stanové plachty.+

21 Dokedy budem vidieť to znamenie* smerujúce k Sionu

a počuť zvuk rohu?+

22 „Môj ľud sa zbláznil,+

zabudol na mňa.

Sú to hlúpi synovia, bez porozumenia.

Na to majú rozum, aby robili zlé,

ale dobro robiť nevedia.“

23 Pozrel som na krajinu a bola pustá a prázdna,+

pozrel som do nebies a boli úplne temné.+

24 Pozrel som na vrchy a chveli sa,

pahorky sa otriasali.+

25 Rozhliadol som sa, ale nikde nikoho,

uleteli aj všetky nebeské vtáky.+

26 A videl som, že z krajiny ovocných sadov je pustatina

a všetky jej mestá sú zborené.+

Urobil to Jehova,

urobil to v páľave svojho hnevu.

27 Lebo toto hovorí Jehova: „Celá krajina bude spustošená,+

ale úplne ju nezničím.

28 Preto bude krajina smútiť+

a nebesia nad ňou sa zatemnia.+

Stane sa to, lebo som povedal a rozhodol,

svoj názor nezmením* ani od toho neupustím.+

29 Pre zvuk jazdcov a lukostrelcov

uteká celé mesto.+

Schovávajú sa do húštin

a hľadajú úkryt v skalách.+

Všetky mestá sú opustené

a nikto v nich nebýva.“

30 Čo budeš robiť teraz, keď si spustošená?

Obliekala si sa do šarlátu,

zdobila si sa zlatými šperkmi,

zvýrazňovala si si oči čiernou farbou.*

Ale krášlila si sa zbytočne,+

lebo tí, ktorí po tebe vášnivo túžili, ťa odvrhli

a teraz ti siahajú na život.+

31 Počul som krik ženy v bolestiach,

úzkosť matky privádzajúcej na svet svoje prvé dieťa.

To kričí dcéra Sionu, lapá po dychu,

vystiera ruky a volá:+

„Beda mi! Už nevládzem, som vydaná vrahom napospas!“

5 Prechádzajte ulicami Jeruzalema,

pozerajte sa a všímajte si,

prehľadajte jeho námestia.

Ak nájdete niekoho, kto dbá na právo+

a usiluje sa o vernosť,

potom Jeruzalemu odpustím.

 2 Aj keď hovoria: „Akože žije Jehova,“

v skutočnosti prisahajú krivo.+

 3 Jehova, či tvoje oči nehľadajú vernosť?+

Bil si ich, ale nič to s nimi neurobilo.*

Ničil si ich, ale nepoučili sa.+

Urobili svoje tváre tvrdšími ako skala+

a odmietli sa obrátiť k tebe.+

 4 Ale povedal som si: „Sú to len nevedomí prostí ľudia.

Konajú nerozumne, lebo nepoznajú Jehovovu vôľu,*

požiadavky svojho Boha.

 5 Pôjdem za vysokopostavenými a porozprávam sa s nimi,

tí predsa musia poznať Jehovovu vôľu,*

požiadavky svojho Boha.+

Ale oni všetci do jedného polámali jarmo

a roztrhli svoje putá.“

 6 Preto sa na nich vrhá lev z lesnej húštiny

a číha na nich púštny vlk.

Leopard striehne pri ich mestách

a trhá na kusy každého, kto vyjde von.

Veď ich priestupkov je mnoho

a ich nevernosť je veľká.+

 7 Ako ti to môžem odpustiť?

Tvoji synovia ma opustili

a prisahajú na to, čo nie je Bohom.+

Dával som im všetko, čo potrebovali,

ale oni cudzoložili

a húfne chodili do domu prostitútky.

 8 Sú ako bujné, rozpálené žrebce,

každý erdží za manželkou iného.+

 9 „Nemám ich za to brať na zodpovednosť?“ vyhlasuje Jehova.

„Nemám sa takému národu pomstiť?“+

10 „Vtrhnite do jeho vinohradov a ničte ich,

ale nezničte ich úplne.+

Odstráňte výhonky, ktoré vypučali,

lebo nepatria Jehovovi.

11 Veď Izrael a Júda

ma podlo zradili,“ vyhlasuje Jehova.+

12 „Zapreli Jehovu a hovoria:

‚Nič nám neurobí.*+

Nič zlé sa nám nestane,

nepostihne nás vojna ani hlad.‘+

13 Proroci hovoria do vetra,

nemajú slovo od Boha.

Nech sa pominú tak ako ich prázdne slová.“

14 Preto toto hovorí Jehova, Boh vojsk:

„Keďže hovoria takéto veci,

svoje slová zmením v tvojich ústach na oheň+

a jeho plameň pohltí

tento ľud ako drevo.“+

15 „Izrael, zďaleka proti tebe privádzam národ,“+ vyhlasuje Jehova.

„Je to národ starobylý,

národ pradávny,

národ, ktorého jazyk nepoznáš

a ktorého reči nerozumieš.+

16 Ich tulec je ako otvorený hrob,

všetci sú to bojovníci.

17 Pohltia tvoju úrodu a tvoj chlieb,+

pohltia tvojich synov a tvoje dcéry,

pohltia tvoje stáda oviec a dobytka,

pohltia tvoje vinice a figovníky.

Ich vojská zničia tvoje opevnené mestá, na ktoré sa spoliehaš.“

18 „Ale ani v tých dňoch,“ vyhlasuje Jehova, „vás nezničím úplne.+ 19 A keď sa spýtajú: ‚Prečo nám to všetko Jehova, náš Boh, urobil?‘, odpovedz im: ‚Tak ako ste ma opustili a slúžili ste cudziemu bohu vo svojej krajine, tak budete slúžiť cudzincom v krajine, ktorá nie je vaša.‘“+

20 Oznámte to Jakobovým potomkom

a zvestujte to v Judsku:

21 „Počúvajte, vy hlúpy a nechápavý ľud:*+

Máte oči, ale nevidíte,+

máte uši, ale nepočujete.+

22 ‚Nebojíte sa ma?‘ vyhlasuje Jehova,

‚Nemali by ste sa predo mnou triasť?

Veď ja som dal piesok ako hranicu moru,

ako večnú hrádzu, ktorú nikdy neprekročí.

Jeho vlny dorážajú, ale nič nezmôžu,

burácajú, ale neprekročia ju.+

23 Ale tento ľud má vzdorovité a spurné srdce,

odvrátili sa odo mňa a šli si vlastnou cestou.+

24 Nepovedali si:

„Bojme sa Jehovu, nášho Boha,

ktorý dáva dážď v pravý čas,

jesenný dážď i jarný dážď,

a dohliada nám na týždne určené na žatvu.“+

25 Vaše previnenia to narušili,

vaše hriechy vás obrali o to, čo je dobré.+

26 Lebo v mojom ľude sú podliaci.

Prikrčení striehnu na korisť ako vtáčnici,

nastražili smrtonosnú pascu

a chytajú ľudí.

27 Ako je klietka plná vtákov,

tak sú ich domy plné podvodu.+

Preto sa stali mocnými a bohatými.

28 Stučneli a ich pokožka sa napla,

prekypujú zlom.

Neujímajú sa súdneho sporu sirôt,+

starajú sa iba o vlastný úspech,

nezastávajú sa práva chudobných.‘“+

29 „Nemám ich za to brať na zodpovednosť?“ vyhlasuje Jehova.

„Nemám sa takému národu pomstiť?

30 V krajine sa deje niečo hrozné a neslýchané:

31 Proroci prorokujú klamstvá+

a kňazi využívajú svoju moc, aby vládli nad inými.

A môjmu ľudu sa to páči.+

Ale čo urobíte, keď nastane koniec?“

6 Utečte z Jeruzalema, synovia Benjamína, utečte do bezpečia!

V Tekoe+ zatrúbte na rohu,+

nad Bet-Hakeremom zapáľte signálny oheň!

Lebo od severu sa blíži nešťastie, veľká skaza.+

 2 Dcéra Sionu je ako krásna a rozmaznaná žena.+

 3 Prídu k nej pastieri so svojimi stádami,

rozložia si okolo nej stany+

a každý pustí svoje stádo na pastvinu.+

 4 „Pripravte sa na vojnu* proti nej!

Povstaňte a zaútočme napoludnie!“

„Beda nám, veď deň sa chýli ku koncu,

večerné tiene sa predlžujú!“

 5 „Povstaňte a zaútočme v noci,

zničme jej opevnené veže!“+

 6 Toto hovorí Jehova vojsk:

„Postínajte stromy a navŕšte proti Jeruzalemu obliehací násyp.+

Je to mesto, ktoré musí byť potrestané,

je plné útlaku.+

 7 Ako je nádrž zdrojom chladnej* vody,

tak je toto mesto zdrojom zla.

Ozýva sa v ňom násilie a skaza,+

stále mám pred sebou choroby a pohromy.

 8 Prijmi výstrahu, Jeruzalem, inak sa od teba s odporom odvrátim,+

urobím ťa opustenou, neobývanou krajinou.“+

 9 Toto hovorí Jehova vojsk:

„Dôkladne vyzberajú ostatok Izraela ako posledné strapce hrozna na viniči.

Pozberaj ich ako vinohradník oberajúci hrozno.“

10 „Komu mám hovoriť a dávať výstrahu?

Kto bude počúvať?

Majú zapchaté uši* a nikto mi nevenuje pozornosť.+

Jehovovo slovo je im na posmech,+

nepáči sa im.

11 Som plný Jehovovho hnevu,

už ho nevládzem zadržiavať.“+

„Vylej ho na deti na uliciach,+

na skupinky mladých mužov.

Všetci padnú do zajatia, muž i jeho manželka,

starí i veľmi starí.*+

12 Ich domy pripadnú iným,

aj ich polia a ich manželky,+

lebo vystriem ruku proti obyvateľom tejto krajiny,“ vyhlasuje Jehova.

13 „Veď všetci, od obyčajných po významných, si zhromažďujú nečestný zisk,+

od proroka až po kňaza všetci podvádzajú.+

14 Rany* môjho ľudu liečia nedbalo. Hovoria:

‚Je pokoj! Je pokoj!‘,

hoci žiaden pokoj nie je.+

15 Hanbia sa za svoje odporné skutky?

Ani trochu!

Nevedia, čo je to hanba.+

Preto padnú s tými, čo padajú.

Keď ich budem trestať, potknú sa,“ hovorí Jehova.

16 Toto hovorí Jehova:

„Zastavte sa na rázcestiach a rozhliadnite sa.

Pýtajte sa na dávne cesty,

pýtajte sa, kde je tá dobrá cesta, a choďte po nej+

a nájdete pokoj.“

Ale oni hovoria: „Nepôjdeme.“+

17 „Ustanovil som nad vami strážcov,+ ktorí hovorili:

‚Venujte pozornosť zvuku rohu!‘“+

Ale oni povedali: „Nebudeme venovať pozornosť.“+

18 „Preto počujte, národy,

a spoznaj, zhromaždenie,

čo sa s nimi stane!

19 Počúvaj, zem!

Privádzam na tento ľud nešťastie+

ako ovocie ich zlých úmyslov,

lebo nevenovali pozornosť mojim slovám

a zavrhli môj zákon.“*

20 „Načo mi je kadidlová živica zo Sáby

a voňavá trstina z ďalekej krajiny?

Vaše úplné zápalné obete neprijmem,

vaše obete ma netešia.“+

21 Preto toto hovorí Jehova:

„Kladiem tomuto ľudu prekážky

a potknú sa o ne

otcovia a synovia,

priatelia a susedia

a všetci spolu zahynú.“+

22 Toto hovorí Jehova:

„Zo severnej krajiny prichádza ľud,

veľký národ povstáva z najodľahlejších končín zeme.+

23 Berú luk a oštep,

sú krutí a nemilosrdní.

Ich hlas bude burácať ako more

a budú cválať na koňoch.+

Pritiahnu do boja proti tebe, dcéra Sionu, zoradení ako jeden muž.“

24 Počuli sme o tom správu,

ruky nám zoslabli,+

zmocnila sa nás úzkosť,

pocítili sme bolesti rodiacej ženy.+

25 Nevychádzaj na pole

a nechoď po ceste,

lebo nepriateľ má meč,

všade naokolo je hrôza.

26 Dcéra moja, ľud môj,

obleč sa do vrecoviny+ a váľaj sa v popole.

Smúť a horko plač+ ako za jediným synom,

lebo náhle na nás príde ničiteľ.+

27 „Urobil som ťa* vo svojom ľude skúšačom kovov,

tým, ktorý dôkladne skúma,

aby si pozoroval a preskúmal ich skutky.

28 Všetci sú to vzdorovití vzbúrenci,+

chodia a ohovárajú,+

sú ako meď a železo.

Všetci sú skazení.

29 Už aj mechy obhoreli,

ale z ohňa vyšlo len olovo.

Márne sa prečisťovač namáhal,+

zlí neboli oddelení.+

30 Nazvú ich zavrhnutým striebrom,

lebo Jehova ich zavrhol.“+

7 A Jehova povedal Jeremiášovi: 2 „Postav sa do brány Jehovovho domu a tam oznám toto posolstvo: ‚Počujte Jehovovo slovo, všetci Júdejci, ktorí vchádzate týmito bránami, aby ste sa poklonili Jehovovi. 3 Toto hovorí Jehova vojsk, Boh Izraela: „Napravte svoje správanie a svoje skutky a ja vám dovolím bývať v tejto krajine.+ 4 Nespoliehajte sa na klamlivé slová a nehovorte: ‚Toto je* Jehovov chrám, Jehovov chrám, Jehovov chrám!‘+ 5 Lebo ak napravíte svoje správanie a svoje skutky, ak sa budete zastávať spravodlivosti v súdnom spore medzi mužom a jeho blížnym,+ 6 ak nebudete utláčať cudzincov, siroty* a vdovy,+ ak nebudete v tejto krajine prelievať nevinnú krv a ak nebudete na vlastnú škodu uctievať iných bohov,+ 7 potom vás nechám bývať v tejto krajine, ktorú som dal navždy* vašim predkom.“‘“

8 „Ale vy sa úplne zbytočne spoliehate na klamlivé slová.+ 9 Myslíte si, že môžete kradnúť,+ vraždiť, cudzoložiť, krivo prisahať,+ prinášať obete* Baalovi+ a slúžiť iným bohom, ktorých ste nepoznali, 10 a potom prísť predo mňa do tohto domu, ktorý nesie moje meno, a povedať: ‚Sme v bezpečí,‘ hoci sa dopúšťate všetkých týchto odporných vecí? 11 Stal sa tento dom, ktorý nesie moje meno, vo vašich očiach skrýšou lupičov?+ Ale ja vidím, čo robíte,“ vyhlasuje Jehova.

12 „‚Choďte do Šíla,+ ktoré som si kedysi vybral, aby tam prebývalo moje meno,+ a pozrite sa, čo som s ním urobil pre zlo svojho izraelského ľudu.+ 13 Ale vy ste sa dopúšťali všetkých týchto vecí,‘ vyhlasuje Jehova, ‚a napriek tomu, že som k vám znovu a znovu* hovoril, nepočúvali ste ma.+ A na moje výzvy ste nereagovali.+ 14 Preto to, čo som urobil so Šílom, urobím s týmto domom, ktorý nesie moje meno+ a na ktorý sa spoliehate,+ a s týmto miestom, ktoré som dal vám a vašim predkom.+ 15 Odvrhnem vás, ako som odvrhol všetkých vašich bratov, celé Efraimovo potomstvo.‘+

16 Ty sa za tento ľud nemodli. Nepros za nich ani za nich nevyslovuj modlitbu, ani sa za nich neprihováraj,+ lebo ťa nevypočujem.+ 17 Nevidíš, čo robia v judských mestách a na uliciach Jeruzalema? 18 Deti zbierajú drevo, otcovia zakladajú oheň a ženy miesia cesto na obetné koláče pre kráľovnú nebies*+ a lejú tekuté obete iným bohom, aby ma urážali.+ 19 ‚Ale škodia tým mne?‘* vyhlasuje Jehova. ‚Nie skôr sami sebe na vlastnú hanbu?‘+ 20 Preto toto hovorí Zvrchovaný Pán Jehova: ‚Vylejem svoj hnev a svoju zúrivosť na túto krajinu,+ na ľudí, na zvieratá, na ovocné stromy a na úrodu zeme. Môj hnev bude horieť a nebude uhasený.‘+

21 Toto hovorí Jehova vojsk, Boh Izraela: ‚Len pridajte k svojim obetiam aj úplné zápalné obete a sami jedzte ich mäso.+ 22 Veď v deň, keď som vyviedol vašich predkov z Egypta, som im nič nehovoril ani neprikázal o úplných zápalných a iných obetiach.+ 23 Ale toto som im prikázal: „Poslúchajte ma a ja budem vaším Bohom a vy budete mojím ľudom.+ Budete sa pridŕžať cesty, po ktorej som vám prikázal ísť, aby sa vám dobre darilo.“‘+ 24 Ale oni nepočúvali, nevenovali pozornosť.*+ Chodili podľa svojich úmyslov,* riadili sa svojím tvrdohlavým a zlým srdcom+ a šli dozadu, nie dopredu. 25 Je to tak odvtedy, čo vaši predkovia vyšli z Egypta, až dodnes.+ Preto som k vám posielal všetkých svojich služobníkov prorokov, posielal som ich znovu a znovu, každý deň.*+ 26 Ale oni ma nepočúvali, nevenovali mi pozornosť.*+ Boli tvrdohlaví* a konali horšie ako ich predkovia!

27 Aj keď im povieš všetky tieto slová,+ nebudú ťa počúvať. Aj keď na nich budeš volať, neodpovedia ti. 28 Preto im povedz: ‚Tento národ neposlúchal Jehovu, svojho Boha, a odmietol sa zmeniť. Vernosť zahynula, ani slovkom sa o nej nezmieňujú.‘*+

29 Ostrihaj si svoje dlhé vlasy* a zahoď ich. Na kopcoch spievaj žalospev, lebo Jehova zavrhol a opustí túto generáciu, ktorá vzbudila jeho hnev. 30 ‚Veď Júdejci robili to, čo je zlé v mojich očiach,‘ vyhlasuje Jehova. ‚Svoje odporné modly postavili do domu, ktorý nesie moje meno, a tak ho poškvrnili.+ 31 V Tofete, ktorý je v Údolí Hinnomovho syna,*+ postavili posvätné výšiny a pálili tam svojich synov a svoje dcéry v ohni.+ Ale to som im neprikázal, ani len na myseľ mi to neprišlo.‘+

32 ‚Preto prichádzajú dni,‘ vyhlasuje Jehova, ‚keď sa to miesto už nebude nazývať Tofet a Údolie Hinnomovho syna,* ale Údolie zabíjania. V Tofete budú pochovávať, až kým už nebude kam.+ 33 Mŕtvoly tohto ľudu budú potravou pre vtáky a divú zver a nikto ich nebude odháňať.+ 34 V judských mestách a na uliciach Jeruzalema umlčím hlas radosti a jasotu, hlas ženícha a hlas nevesty,+ veď z tejto krajiny zostanú len trosky.‘“+

8 „V tom čase,“ vyhlasuje Jehova, „vyberú z hrobov kosti judských kráľov a kniežat, kosti kňazov, prorokov a obyvateľov Jeruzalema. 2 Porozkladajú ich pred slnkom, mesiacom a celým nebeským vojskom, ktoré tak milovali a ktorým slúžili, ktoré nasledovali, s ktorými sa radili a ktorým sa klaňali.+ Nebudú pozbierané ani pochované. Budú ako hnoj na povrchu zeme.“+

3 „A kamkoľvek vyženiem tých, ktorí zostanú z tohto skazeného rodu, všade tam si budú želať radšej smrť ako život,“ vyhlasuje Jehova vojsk.

4 „Povedz im: ‚Toto hovorí Jehova:

„Ak padnú, znamená to, že už nevstanú?

Ak sa obráti jeden, neobráti sa aj druhý?

 5 Prečo mi je tento ľud, obyvatelia Jeruzalema, tvrdošijne neverný?

Držia sa klamu,

nechcú sa obrátiť.+

 6 Pozorne som ich počúval, ale nehovorili pravdivo a čestne.

Nikto neľutoval zlo, ktoré spáchal, nikto nepovedal: ‚Čo som to urobil?‘+

Ako kôň, ktorý sa rúti do boja, tak sa každý ženie po ceste, ktorou kráča väčšina.

 7 I ten bocian na nebi pozná svoje obdobia,*

hrdlička, lastovička i drozd* dodržiavajú čas svojho príletu,*

ale môj ľud nerozpoznal čas Jehovovho súdu.“‘+

 8 ‚Ako môžete povedať: „Sme múdri, máme Jehovov zákon“?*

Veď klamlivé* rydlo*+ pisárov* písalo iba lož.

 9 Múdri zostali v hanbe,+

zdesili sa a budú chytení.

Zavrhli Jehovovo slovo,

tak ako môžu byť múdri?

10 Preto dám ich ženy iným mužom,

ich polia iným vlastníkom.+

Veď všetci, od obyčajných po významných, si zhromažďujú nečestný zisk,+

od proroka až po kňaza všetci podvádzajú.+

11 Rany* mojej dcéry, môjho ľudu, liečia nedbalo. Hovoria:

„Je pokoj! Je pokoj!“,

hoci žiaden pokoj nie je.+

12 Hanbia sa za svoje odporné skutky?

Ani trochu!

Nevedia, čo je to hanba.+

Preto padnú s tými, čo padajú.

Keď ich budem trestať, potknú sa,‘+ hovorí Jehova.

13 ‚Pozberám ich a zničím,‘ vyhlasuje Jehova.

‚Na viniči nezostane jediný strapec, na figovníku ani jedna figa, ich lístie uschne.

A to, čo som im dal, stratia.‘“

14 „Prečo tu ešte sedíme?

Zhromaždime sa a poďme do opevnených miest,+ nech zomrieme tam.

Veď Jehova, náš Boh, s nami skoncuje

a dá nám piť otrávenú vodu,+

lebo sme zhrešili proti Jehovovi.

15 Dúfali sme v pokoj, ale neprišlo nič dobré,

v čas uzdravenia, ale prišla hrôza!+

16 Od Dánu počuť fŕkanie koní nepriateľa,

erdžaním jeho žrebcov

sa otriasa celá krajina.

Prichádzajú a pohlcujú krajinu a všetko v nej,

mesto i jeho obyvateľov.“

17 „Posielam medzi vás hady,

jedovaté hady, na ktoré neúčinkuje zaklínanie,

a uštipnú vás,“ vyhlasuje Jehova.

18 Môj zármutok sa nedá utíšiť,

srdce mi puká od žiaľu.*

19 Z ďalekej krajiny volá o pomoc

moja dcéra, môj ľud:

„Či nie je Jehova na Sione?

Už tam nesídli jeho kráľ?“

„Prečo ma urážali svojimi modlami,

svojimi bezcennými cudzími bohmi?“

20 „Žatva sa skončila, leto je preč,

ale vyslobodenie neprichádza!“

21 Som zdrvený ranou mojej dcéry, môjho ľudu,+

smútim,

zachvátila ma hrôza.

22 Či už v Gileáde nie je balzam?*+

Či tam nie je lekár?+

Tak prečo sa rana mojej dcéry, môjho ľudu, nemôže zahojiť?+

9 Ach, keby tak moja hlava bola studňou

a moje oči prameňom sĺz!+

Dňom i nocou by som oplakával

zabitých z môjho ľudu.

 2 Keby som tak mal niekde v pustatine miesto, kde sa uchýli pútnik!

Opustil by som svoj ľud a odišiel od nich,

lebo sú to všetko cudzoložníci,+

banda zradcov.

 3 Ohýbajú svoj jazyk ako luk,

v krajine vládne lož, a nie pravda.+

„Postupujú od jedného zla k druhému,

ale mňa neberú na vedomie,“+ vyhlasuje Jehova.

 4 „Každý si dajte pozor na svojho blížneho,

nedôverujte ani svojmu bratovi,

lebo každý brat je zradca+

a každý blížny je ohovárač.+

 5 Každý podvádza svojho blížneho,

nikto nehovorí pravdu.

Svoj jazyk naučili hovoriť lož,+

vysiľujú sa konaním zla.

 6 Bývaš uprostred podvodu.

Podvádzajú a nechcú ma poznať,“ vyhlasuje Jehova.

 7 Preto toto hovorí Jehova vojsk:

„Roztavím ich a preskúšam,+

veď čo iné môžem urobiť s mojou dcérou, s mojím ľudom?

 8 Ich jazyk je smrtiaci šíp, ktorý rozsieva podvod.

S blížnym hovoria o pokoji,

ale vo svojom vnútri chystajú úklady.“*

 9 „Nemám ich za to brať na zodpovednosť?“ vyhlasuje Jehova.

„Nemám sa takému národu pomstiť?+

10 Budem plakať nad vrchmi,

zaspievam žalospev nad pastvinami v pustatine,

lebo boli spálené. Nikto tade nechodí,

nepočuť hlas stád.

Vtáky odleteli a zver utiekla, sú preč.+

11 Z Jeruzalema narobím kopy kamenia,+ brloh šakalov,+

a z judských miest urobím neobývanú pustatinu.+

12 Kto je taký múdry, aby to pochopil?

Komu to Jehova povedal, aby to oznámil?

Prečo je krajina zničená?

Prečo je spálená ako pustatina,

cez ktorú nikto neprechádza?“

13 Jehova odpovedal: „Lebo zavrhli môj zákon,* ktorý som im dal, neriadili sa ním a neposlúchali ma. 14 Riadili sa svojím tvrdohlavým srdcom+ a klaňali sa sochám Baala, ako ich to naučili ich otcovia.+ 15 Preto toto hovorí Jehova vojsk, Boh Izraela: ‚Nakŕmim tento ľud palinou a napojím ho otrávenou vodou.+ 16 Rozoženiem ich medzi národy, ktoré nepoznali oni ani ich otcovia,+ a pošlem za nimi meč, kým ich nezničím.‘+

17 Toto hovorí Jehova vojsk:

‚Konajte rozumne

a zavolajte speváčky žalospevov,+

pošlite po plačky, nech prídu.

18 Nech sa poponáhľajú a spustia nad nami svoj nárek,

nech nám z očí tečú slzy prúdom,

spod viečok nech nám stekajú.+

19 Lebo zo Sionu doliehal nárek:+

„Aká skaza nás postihla,

aká veľká hanba!

Zničili naše domy a my sme museli opustiť krajinu.“+

20 Počujte, ženy, Jehovovo slovo,

nech vaše ucho prijme slovo jeho úst.

Učte svoje dcéry nariekať

a jedna druhú tento žalospev.+

21 Lebo smrť k nám preliezla cez okná,

vstúpila do našich opevnených veží,

aby nám vzala deti z ulíc

a mladíkov z námestí.‘+

22 Povedz: ‚Toto vyhlasuje Jehova:

„Mŕtvoly ľudí budú ležať ako hnoj na poli,

ako čerstvo pokosené obilie za žencom,

a nikto ich nebude zbierať.“‘“+

23 Toto hovorí Jehova:

„Nech sa múdry nechváli svojou múdrosťou+

ani silný svojou silou,

ani bohatý svojím bohatstvom.“+

24 „Ale ten, kto sa chváli, nech sa chváli tým,

že má pochopenie a že ma pozná,+

že som Jehova, ten, kto prejavuje vernú lásku a vykonáva právo a spravodlivosť na zemi,+

lebo v tom nachádzam potešenie,“+ vyhlasuje Jehova.

25 „Prichádzajú dni,“ vyhlasuje Jehova, „keď zúčtujem s každým obrezaným, a predsa neobrezaným,+ 26 s Egypťanmi,+ Júdejcami,+ Edomcami,+ Ammóncami+ a Moábcami+ a so všetkými, čo majú na spánkoch ostrihané vlasy a bývajú v pustatine,+ lebo všetky tieto národy sú neobrezané a celý Izrael má neobrezané srdce.“+

10 Počúvajte, Izraeliti, čo hovorí Jehova proti vám. 2 Toto hovorí Jehova:

„Nenapodobňujte zvyky národov+

a nech vás nedesia znamenia na nebi,

lebo tých sa desia národy.+

 3 Veď zvyky národov sú iba klam.*

Je to len strom zoťatý v lese,

ktorý opracoval remeselník svojím náradím.*+

 4 Ozdobí ho striebrom a zlatom,+

upevní ho klincami a kladivom, aby sa neprevrhol.+

 5 Ich modly sú ako strašiak v uhorkovom poli. Nevedia hovoriť+

a treba ich nosiť, lebo samy neurobia ani krok.+

Nebojte sa ich, lebo nemôžu ublížiť,

ale ani pomôcť.“+

 6 Nikto nie je ako ty, Jehova.+

Si veľký a tvoje meno je veľké a mocné.

 7 Kto by sa ťa nebál, Kráľ národov?+ Si toho hodný,

veď medzi všetkými múdrymi z národov a vo všetkých ich kráľovstvách

nie je nikto ako ty.+

 8 Všetci sú nerozumní a hlúpi,+

veď poučenie od stromu je číry klam.*+

 9 Tepané striebro sa dováža z Taršíša+ a zlato z Ufazu,

aby ním remeselníci a kovotepci potiahli drevo.

Obliekajú ich do šiat z modrej priadze a purpurovej vlny,

všetky sú výtvorom zručných ľudí.

10 Ale Jehova je skutočný Boh,

je živý Boh+ a večný Kráľ.+

Keď sa rozhnevá, trasie sa zem+

a žiadny národ neobstojí pred jeho hnevom.

11* Toto im povedzte:

„Bohovia, ktorí nevytvorili nebo a zem,

tí pominú zo zeme i spod nebies.“+

12 On stvoril zem svojou mocou,

svojou múdrosťou pripravil úrodnú zem+

a svojím porozumením roztiahol nebesia.+

13 Keď sa ozve jeho hlas,

zahučia vody v nebesiach.+

Z odľahlých končín zeme dvíha oblaky,*+

tvorí blesky, aby sprevádzali* dážď,

a vypúšťa vietor zo svojich zásobární.+

14 Všetci konajú nerozumne a bez poznania.

Každý kovotepec sa zahanbí za svoju modlu,+

veď jeho liata socha je podvod,

nemá v sebe ducha.*+

15 Sú klam* a sú na posmech.+

Keď príde deň účtovania, budú zničené.

16 Ten, ktorý je Jakobovým podielom, nie je ako ony,

lebo je Tvorcom všetkého

a Izrael je jeho palicou, jeho dedičstvom.+

Jehova vojsk je jeho meno.+

17 Zober svoj batoh zo zeme,

ty, ktorú obliehajú.

18 Lebo toto hovorí Jehova:

„Tentoraz vyvrhnem obyvateľov tejto krajiny+

a vystavím ich súženiu.“

19 Beda mi pre moju skazu!*+

Moje rany sú nevyliečiteľné.

Povedala som: „Je to choroba, ktorú musím znášať.

20 Môj stan je zničený, moje stanové šnúry sú všetky roztrhané.+

Moji synovia mi odišli, už tu nie sú.+

Nie je nikto, kto by mi stan znovu postavil a upevnil mi stanové plachty.

21 Lebo pastieri konali nerozumne+

a nepýtali sa Jehovu.+

Preto nekonali s pochopením

a všetky ich stáda sa rozpŕchli.“+

22 Počúvaj! Prichádza správa!

Zo severnej krajiny dolieha veľké dunenie,+

ktoré obráti judské mestá na trosky, na brloh šakalov.+

23 Viem, Jehova, že človek nemá v moci svoju cestu,

ten, kto kráča, nedokáže riadiť svoje kroky.+

24 Naprávaj ma, Jehova, ako uznáš za dobré,

ale nie vo svojom hneve,+ aby si ma nezničil.+

25 Vylej svoj hnev na národy, ktoré si ťa nevšímajú,+

a na rody, ktoré nevzývajú tvoje meno.

Lebo pohltili Jakoba,+

pohltili ho a zničili,+

spustošili jeho domovinu.+

11 A Jehova povedal Jeremiášovi: 2 „Počujte slová tejto zmluvy!

Oznám* ich judským mužom a obyvateľom Jeruzalema. 3 Povedz im: ‚Toto hovorí Jehova, Boh Izraela: „Prekliaty je ten, kto nedodržiava slová tejto zmluvy,+ 4 ktorú som prikázal dodržiavať vašim predkom v deň, keď som ich vyviedol z Egypta,+ z taviacej pece,+ a hovoril som: ‚Poslúchajte ma a robte všetko, čo vám prikazujem. Potom budete mojím ľudom a ja budem vaším Bohom.+ 5 Tak splním prísahu, ktorú som dal vašim predkom, že im dám krajinu oplývajúcu mliekom a medom,+ prísahu, ktorá stále platí.‘“‘“

Nato som odpovedal: „Amen,* Jehova.“

6 A Jehova mi povedal: „Rozhlás všetky tieto slová v judských mestách a na uliciach Jeruzalema: ‚Počúvajte slová tejto zmluvy a konajte podľa nich. 7 Slávnostne som napomínal vašich predkov v deň, keď som ich vyviedol z Egypta, až dodnes, napomínajúc ich znovu a znovu:* „Poslúchajte ma.“+ 8 Ale oni nepočúvali, nevenovali pozornosť.* Každý sa riadil svojím tvrdohlavým a zlým srdcom.+ Odmietli konať podľa toho, čo som im prikázal, a preto som na nich priviedol všetko, o čom sa hovorilo v zmluve.‘“

9 Potom mi Jehova povedal: „Judskí muži a obyvatelia Jeruzalema sa proti mne sprisahali. 10 Vrátili sa k previneniam svojich dávnych predkov, ktorí ma odmietli poslúchať.+ Aj oni uctievali iných bohov a slúžili im.+ Izraelský a judský ľud porušil moju zmluvu, ktorú som uzavrel s ich predkami.+ 11 Preto toto hovorí Jehova: ‚Privediem na nich nešťastie,+ ktorému nebudú môcť uniknúť. Keď budú ku mne volať o pomoc, nevypočujem ich.+ 12 Vtedy judské mestá a obyvatelia Jeruzalema pôjdu a budú volať o pomoc k bohom, ktorým prinášajú obete,*+ ale tí ich v čase nešťastia nezachránia. 13 Veď tvojich bohov, Júda, je toľko, koľko je tvojich miest, a tej hanebnosti* ste nastavali toľko oltárov, koľko je ulíc v Jeruzaleme, oltárov na obete Baalovi.‘+

14 Ty* sa za tento ľud nemodli. Nepros za nich ani za nich nevyslovuj modlitbu,+ lebo nebudem počúvať, keď budú ku mne volať vo svojom nešťastí.

15 Akým právom je môj milovaný ľud v mojom dome?

Veď toľkí z nich uskutočňovali svoje zlé úmysly!

Odvrátia svätým mäsom* nešťastie, ktoré na teba* príde?

Budeš v tom čase jasať?

16 Jehova ťa kedysi nazval krásnym olivovníkom,

plným pekného ovocia.

Za veľkého rachotu ťa zapálil,

polámali ti vetvy.

17 Jehova vojsk, ktorý ťa zasadil,+ vyhlásil, že na teba privedie nešťastie za zlo izraelského a judského ľudu, ktorý ma urážal, keď obetoval Baalovi.“+

18 Jehova, oboznámil si ma s tým, aby som to vedel.

Vtedy si mi ukázal, čo robia.

19 Bol som ako krotký baránok vedený na zabitie.

Nevedel som, že proti mne niečo chystajú:+

„Zničme strom aj s jeho ovocím,

vytnime ho z krajiny živých,

nech sa už jeho meno nespomína.“

20 Ale Jehova vojsk súdi spravodlivo,

skúma srdce a najtajnejšie myšlienky.*+

Daj, aby som videl, ako sa im pomstíš,

veď tebe som zveril svoj súdny spor.

21 Preto toto hovorí Jehova proti mužom z Anatótu,+ ktorí ti siahajú na život a hovoria: „Neprorokuj v Jehovovom mene,+ inak zomrieš našou rukou.“ 22 Preto toto hovorí Jehova vojsk: „Potrestám ich. Ich mladí muži zomrú mečom,+ ich synovia a dcéry pomrú hladom.+ 23 Z obyvateľov Anatótu+ nezostane ani ostatok, lebo v roku, keď ich potrestám, na nich privediem nešťastie.“

12 Jehova, si spravodlivý,+ keď sa ti sťažujem,

keď s tebou hovorím o veciach práva.

Prečo sa zlým darí+

a prečo sú zradcovia bez starostí?

 2 Zasadil si ich a zakorenili sa.

Vyrástli a prinášajú ovocie.

Často o tebe hovoria, ale ich najtajnejším myšlienkam* si vzdialený.+

 3 Ale ty, Jehova, ma poznáš,+ vidíš ma.

Preskúmal si moje srdce a vieš, že je s tebou.+

Oddeľ ich ako ovce na zabitie,

oddeľ ich na deň zabíjania.

 4 Dokedy bude usychať krajina

a vädnúť zeleň na všetkých poliach?+

Pre zlo jej obyvateľov

zmizli zvieratá i vtáky.

Veď hovoria: „On nevidí, čo sa s nami stane.“

 5 Ak ťa unavuje bežať s pešími,

ako obstojíš v pretekoch s koňmi?+

Teraz sa cítiš v bezpečí v pokojnej krajine,

ale čo budeš robiť v húštinách pozdĺž Jordánu?

 6 Veď i tvoji bratia a domácnosť tvojho otca

sa k tebe zachovali zradne,+

hlasno na teba kričali.

Never im,

ani keď s tebou hovoria pekne.

 7 „Opustil som svoj dom,+ zanechal som svoje dedičstvo.+

Svoj milovaný ľud som vydal do rúk nepriateľov.+

 8 Moje dedičstvo sa mi stalo podobným levovi v lese.

Reve proti mne,

preto som ho znenávidel.

 9 Moje dedičstvo je mi ako pestrý* dravý vták,

obklopený inými dravými vtákmi, ktoré naňho útočia.+

Poďte, zhromaždite sa, všetky divé zvieratá,

poďte sa nažrať.+

10 Mnohí pastieri zničili moju vinicu,+

pošliapali môj podiel zeme.+

Môj drahocenný podiel zeme obrátili na holú pustatinu.

11 Zmenil sa na pustú krajinu,

vyschol,*

leží predo mnou spustošený.+

Celá krajina je zničená,

ale nikto si to neberie k srdcu.+

12 Po všetkých vyšliapaných chodníkoch v pustatine prišli ničitelia.

Veď Jehovov meč pohlcuje od jedného konca krajiny po druhý.+

Nikto* nemá pokoj.

13 Zasiali pšenicu, ale zožali tŕnie.+

Narobili sa, ale zbytočne.

Za svoju úrodu sa budú hanbiť

pre Jehovov planúci hnev.“

14 Toto hovorí Jehova: „Pokiaľ ide o všetkých mojich zlých susedov, ktorí siahajú na dedičstvo, ktoré som dal svojmu izraelskému ľudu,+ vytrhnem ich z ich krajiny+ a judský ľud vytrhnem spomedzi nich. 15 Ale keď ich vytrhnem, znova sa nad nimi zľutujem a vrátim každého k jeho dedičstvu a do jeho krajiny.“

16 „A keď si naozaj osvoja zvyky môjho ľudu a budú prisahať na moje meno: ‚Akože žije Jehova!‘, tak ako učili môj ľud prisahať na Baala, dostanú miesto uprostred môjho ľudu. 17 Ale ak nebudú poslúchať, vytrhnem aj ich, vytrhnem ich a zničím,“ vyhlasuje Jehova.+

13 Jehova mi povedal: „Choď a kúp si ľanový pás. Uviaž si ho okolo pása, ale nedávaj ho do vody.“ 2 A tak som si kúpil pás, ako mi Jehova povedal, a uviazal som si ho okolo pása. 3 Potom ku mne Jehova prehovoril po druhý raz: 4 „Vezmi pás, ktorý si si kúpil a ktorý nosíš, vstaň, choď k Eufratu a tam ho skry v skalnej pukline.“ 5 Šiel som teda a skryl som ho pri Eufrate, ako mi Jehova prikázal.

6 Po mnohých dňoch mi Jehova povedal: „Vstaň, choď k Eufratu a vezmi odtiaľ pás, ktorý som ti tam prikázal skryť.“ 7 Šiel som teda k Eufratu na miesto, kde som schoval pás, ale keď som ho vyhrabal, zistil som, že je zničený. Bol úplne nanič.

8 Potom mi Jehova povedal: 9 „Toto hovorí Jehova: ‚Práve tak zničím pýchu Judska a nesmiernu pýchu Jeruzalema.+ 10 Tento zlý ľud, ktorý odmieta poslúchať moje slová,+ ale riadi sa svojím tvrdohlavým srdcom+ a chodí za inými bohmi, slúži im a klania sa im, bude ako tento pás, ktorý je úplne nanič.‘ 11 ‚Veď ako je pás pripútaný okolo tela muža, tak som k sebe pripútal celý izraelský a judský ľud,‘ vyhlasuje Jehova. ‚Chcel som, aby boli mojím ľudom,+ menom,+ chválou a ozdobou, ale oni neposlúchali.‘+

12 Odovzdaj im aj túto správu: ‚Toto hovorí Jehova, Boh Izraela: „Každý džbán sa plní vínom.“‘ A oni ti povedia: ‚Či nevieme, že každý džbán sa plní vínom?‘ 13 Vtedy im povieš: ‚Toto hovorí Jehova: „Všetkých obyvateľov tejto krajiny, kráľov, ktorí sedia na Dávidovom tróne, kňazov, prorokov i všetkých obyvateľov Jeruzalema, naplním tak, že budú opití.+ 14 A roztrieskam ich jedného o druhého, otcov i synov,“ vyhlasuje Jehova.+ „Zničím ich bez súcitu, bez milosti a bez ľútosti, nič mi v tom nezabráni.“‘+

15 Počúvajte, venujte pozornosť.

Nebuďte pyšní, veď hovorí Jehova.

16 Vzdajte slávu Jehovovi, svojmu Bohu,

skôr ako privedie tmu,

skôr ako vaše nohy zakopnú za súmraku na vrchoch.

Budete dúfať vo svetlo,

ale on ho zmení na hlboký tieň,

obráti ho na hustú temnotu.+

17 Ak neposlúchnete,

potajomky budem plakať pre vašu pýchu,

budem prelievať slzy, z očí mi budú tiecť prúdom,+

lebo Jehovovo stádo+ bolo odvedené do zajatia.

18 Povedz kráľovi a kráľovnej matke:*+ ‚Sadnite si nižšie,

lebo vám z hlavy spadne vaša krásna koruna.‘

19 Mestá na juhu sú uzavreté,* nikto ich neotvorí.

Celé Judsko bolo vzaté do vyhnanstva, odvedení boli úplne všetci.+

20 Zodvihni* oči a pozri na tých, ktorí prichádzajú zo severu.+

Kde je stádo, ktoré ti bolo zverené, tvoje krásne ovce?+

21 Čo povieš, keď ťa prídu potrestať

tí, ktorých si mal od začiatku za blízkych priateľov?+

Nezachvátia ťa bolesti ako ženu pri pôrode?+

22 A keď si povieš v srdci: ‚Prečo ma to postihlo?‘,+

tak vedz, že pre tvoj veľký hriech ti strhli sukne+

a na tvojich pätách spáchali násilie.

23 Môže Kušita* zmeniť svoju kožu alebo leopard svoje škvrny?+

Ak áno, tak vy, ktorí ste sa naučili konať zlo,

dokážete konať dobro.

24 Preto vás rozptýlim ako slamu, ktorú odnáša vietor z pustatiny.+

25 Toto je tvoj údel,* tvoj podiel, ktorý som ti vymeral,“ vyhlasuje Jehova,

„lebo si na mňa zabudol+ a spoliehal si sa na klamstvo.+

26 Preto ti vyhrniem sukne na tvár

a bude vidno tvoju hanbu,+

27 tvoje cudzoložstvá+ a tvoje žiadostivé erdžanie,

tvoju nehanebnú prostitúciu.

Na kopcoch i na poliach

som videl tvoje odporné správanie.+

Beda ti, Jeruzalem!

Dokedy ešte budeš nečistý?“+

14 Toto povedal Jehova Jeremiášovi o suchu:+

 2 Judsko smúti,+ jeho brány sa rozpadajú,

v zármutku klesajú k zemi

a z Jeruzalema stúpa žalostný krik.

 3 Ich páni posielajú sluhov po vodu.

Tí chodia k nádržiam,* ale vodu nenachádzajú,

vracajú sa s prázdnymi nádobami.

Sú zahanbení a sklamaní

a zahaľujú si hlavu.

 4 Pôda je rozpukaná,

lebo v krajine neprší.+

Roľníci sú vydesení a zahaľujú si hlavu.

 5 Aj poľná laň opúšťa mláďa, ktoré práve porodila,

lebo niet trávy.

 6 Divé osly stoja na holých kopcoch,

vetria ako šakaly,

oči im hasnú, lebo niet zelene.+

 7 Hoci naše previnenia svedčia proti nám,

Jehova, konaj kvôli svojmu menu.+

Veď naša nevernosť je veľká,+

zhrešili sme proti tebe.

 8 Nádej Izraela, jeho Záchranca+ v ťažkých časoch,

prečo si ako cudzinec v krajine,

ako cestujúci, ktorý sa zastaví len na noc?

 9 Prečo si ako ohromený človek,

ako mocný muž, ktorý nedokáže zachrániť?

Si predsa uprostred nás, Jehova,+

a nosíme tvoje meno.+

Neopúšťaj nás!

10 Toto hovorí Jehova o tomto ľude: „Radi sa túlajú,+ nevedia rozkázať svojim nohám.+ Preto z nich Jehova nemá radosť.+ Teraz si pripomenie ich previnenie a potrestá ich za ich hriechy.“+

11 Potom mi Jehova povedal: „Nemodli sa za tento ľud, aby sa mu dobre darilo.+ 12 Keď sa postia, nepočúvam ich úpenlivé prosby,+ a keď predkladajú úplné zápalné obete a obilné obete, nenachádzam v nich potešenie.+ Skoncujem s nimi mečom, hladom a morom.“+

13 „Ach, Zvrchovaný Pán Jehova!“ zvolal som. „Proroci im hovoria: ‚Neuvidíte meč a nebudete hladovať, ale dám vám pravý pokoj na tomto mieste.‘“+

14 A Jehova mi odpovedal: „Proroci prorokujú v mojom mene klamstvá.+ Neposlal som ich, nič som im neprikázal ani som k nim nehovoril.+ Prorokujú vám falošné videnie, bezcennú veštbu a podvod vychádzajúci z ich srdca.+ 15 Preto toto hovorí Jehova o prorokoch, ktorí prorokujú v mojom mene, hoci som ich neposlal, a ktorí hovoria, že túto krajinu nezasiahne meč ani hlad: ‚Mečom a hladom zahynú títo proroci.+ 16 A ľudia, ktorým prorokujú, budú pre hlad a meč pohodení na uliciach Jeruzalema a nebude nikto, kto by pochoval ich,+ ich manželky, ich synov a ich dcéry. Vylejem na nich nešťastie, ktoré si zaslúžia.‘+

17 Povedz im toto:

‚Nech mi z očí tečú slzy prúdom bez prestania, dňom i nocou,+

veď moja panenská dcéra, môj ľud, bola úplne rozdrvená,+

zasiahnutá veľmi bolestnou ranou.

18 Keď vyjdem na pole,

vidím pobitých mečom,+

a keď vojdem do mesta,

vidím vyčíňanie hladu.+

Prorok i kňaz odišli do krajiny, ktorú nepoznajú.‘“+

19 Či si úplne zavrhol Júdu alebo sa ti zhnusil Sion?+

Prečo si nás udrel tak, že sa už neuzdravíme?+

Dúfali sme v pokoj, ale neprišlo nič dobré,

v čas uzdravenia, ale prišla hrôza!+

20 Uznávame svoje zlo, Jehova,

previnenie svojich predkov,

lebo sme proti tebe zhrešili.+

21 Kvôli svojmu menu nás nezavrhuj,+

neopovrhuj svojím slávnym trónom.

Pamätaj na svoju zmluvu s nami a neruš ju.+

22 Môžu bezcenné modly národov zoslať dážď?

Či nebo dáva dážď samo od seba?

Nie je to iba v tvojej moci, Jehova, náš Bože?+

V teba dúfame,

lebo len ty konáš toto všetko.

15 A Jehova mi povedal: „Aj keby predo mnou stáli Mojžiš a Samuel,+ nezľutoval by som sa nad týmto ľudom.* Odožeň ich odo mňa, nech odídu. 2 Ak sa ťa spýtajú: ‚Kam máme ísť?‘, povedz im: ‚Toto hovorí Jehova:

„Kto je určený pre smrteľnú chorobu, k smrteľnej chorobe,

kto pre meč, k meču,+

kto pre hlad, k hladu,

a kto na zajatie, do zajatia!“‘+

3 ‚Zošlem na nich štyri pohromy,‘*+ vyhlasuje Jehova, ‚meč, aby zabíjal, psy, aby odvliekali, vtáky a divé zvieratá, aby žrali a ničili.+ 4 Za to, čo robil v Jeruzaleme judský kráľ Manašše,+ Ezechiášov syn, ich urobím obrazom hrôzy pre všetky kráľovstvá zeme.+

 5 Kto bude mať s tebou súcit, Jeruzalem?

Kto ťa bude ľutovať?

Kto sa zastaví, aby sa spýtal, ako sa ti darí?‘

 6 ‚Opustil si ma,‘ vyhlasuje Jehova,+

‚obrátil si sa mi chrbtom.*+

Preto vystriem proti tebe ruku a zničím ťa.+

Unavilo ma stále sa nad vami zľutovávať.

 7 V mestách* krajiny ich prevejem ako obilie.

Pripravím ich o deti,+

zničím svoj ľud,

pretože sa nechcú napraviť.+

 8 Ich vdov bude viac ako morského piesku.

Na pravé poludnie na nich pošlem ničiteľa, na matky a na mladých mužov,

náhle na nich uvalím úzkosť a hrôzu.

 9 Žena, ktorá porodila sedem detí, zoslabla,

lapá po dychu.

Slnko jej zapadlo za bieleho dňa,

je zahanbená a ponížená.‘*

‚A tých pár, čo z nich prežije,

vydám napospas meču ich nepriateľov,‘ vyhlasuje Jehova.“+

10 Beda mi, matka moja, že si ma porodila,+

muža vystaveného hádkam a sporom s celou krajinou.

Nikto mi nič nedlhuje ani ja som si od nikoho nepožičal,

a predsa ma všetci preklínajú.

11 Jehova povedal: „Pomôžem ti,

prihovorím sa za teba u nepriateľa

v čase nešťastia, v čase tiesne.

12 Dá sa rozlámať železo, železo zo severu?

A dá sa rozlámať meď?

13 Tvoj majetok a tvoje poklady vydám ako korisť,+

bezplatne, za všetky tvoje hriechy spáchané na celom tvojom území.

14 Vydám ich tvojim nepriateľom

a tí ich odnesú do krajiny, ktorú nepoznáš.+

Môj hnev sa rozpálil

a blčí proti vám.“+

15 Jehova, ty vieš, ako sa trápim,

pamätaj na mňa a ujmi sa ma.

Pomsti sa za mňa na mojich prenasledovateľoch.+

Nedovoľ, aby som prišiel o život* pre tvoju trpezlivosť* voči nim,

lebo vieš, že kvôli tebe znášam túto potupu.+

16 Dostali sa ku mne tvoje slová a ja som ich zjedol.+

Tvoje slovo naplnilo moje srdce radosťou a nadšením,

veď nosím tvoje meno, Jehova, Bože vojsk.

17 Nevysedávam v kruhu tých, čo žijú iba pre zábavu, a nejasám.+

Keďže ma vedie tvoja ruka, sedávam sám,

lebo si ma naplnil hnevom.*+

18 Prečo stále trpím a moja rana sa nedá vyliečiť?

Nechce sa zahojiť.

Budeš ako klamlivý prameň, ktorý tečie, kedy sa mu zachce,

a na ktorý sa nedá spoľahnúť?

19 Preto toto hovorí Jehova:

„Ak sa ku mne vrátiš, znova ti prejavím priazeň

a budeš mi naďalej slúžiť.*

Ak oddelíš cenné od bezcenného,

budeš akoby mojimi ústami.*

Potom sa nebudeš musieť obracať ty k nim,

ale oni k tebe.“

20 „Urobím ťa pre tento ľud medenou hradbou.+

Budú proti tebe bojovať,

ale nepremôžu ťa,+

lebo som s tebou, ochránim ťa a vyslobodím ťa,“ vyhlasuje Jehova.

21 „Vyslobodím ťa z rúk zločincov

a vykúpim ťa z rúk násilníkov.“

16 A Jehova ku mne prehovoril znovu: 2 „Neožeň sa a nemaj na tomto mieste synov a dcéry. 3 Lebo toto hovorí Jehova o synoch a dcérach, ktoré sa tu narodia, o matkách, ktoré ich porodia, a o otcoch, ktorí ich splodia v tejto krajine: 4 ‚Zomrú na smrteľné choroby,+ ale nikto ich nebude oplakávať a nikto ich nepochová, budú ako hnoj na povrchu zeme.+ Zahynú mečom a hladom+ a ich mŕtvoly budú potravou pre vtáky a divú zver.‘

 5 Toto hovorí Jehova:

‚Nevchádzaj do domu, kde sa koná smútočná hostina,

nechoď oplakávať mŕtvych ani prejaviť sústrasť pozostalým.‘+

‚Lebo tomuto ľudu som odobral svoj pokoj,‘ vyhlasuje Jehova,

‚i svoju vernú lásku a milosrdenstvo.+

 6 Významní aj nevýznamní v tejto krajine zomrú.

Nebudú pochovaní,

nikto ich nebude oplakávať,

nikto si kvôli nim nebude robiť na tele zárezy ani si holiť hlavu.*

 7 Nikto nepodá jedlo trúchliacim,

aby utešil tých, ktorí smútia za mŕtvymi,

ani pohár vína, aby zmiernil ich žiaľ

nad stratou otca či matky.

 8 Nevchádzaj ani do domu hostiny,

aby si si tam posedel pri jedle a pití.‘

9 Lebo toto hovorí Jehova vojsk, Boh Izraela: ‚Na tomto mieste, za vášho života a pred vašimi očami umlčím hlas radosti a jasotu, hlas ženícha a hlas nevesty.‘+

10 Keď oznámiš tomuto ľudu všetky tieto slová, spýtajú sa ťa: ‚Prečo Jehova hovorí, že na nás privedie všetko toto veľké nešťastie? Čím sme sa previnili? Aký hriech sme spáchali proti Jehovovi, nášmu Bohu?‘+ 11 Odpovedz im: ‚„Pretože ma vaši predkovia opustili,“+ vyhlasuje Jehova. „Chodili za inými bohmi, slúžili im a klaňali sa im,+ ale mňa opustili a nedodržiavali môj zákon.+ 12 A vy ste ešte horší ako vaši predkovia.+ Neposlúchate ma, každý sa riadi svojím tvrdohlavým a zlým srdcom.+ 13 Preto vás vyženiem z tejto krajiny do krajiny, ktorú ste nepoznali ani vy, ani vaši predkovia,+ a tam budete vo dne v noci slúžiť iným bohom.+ Už sa nad vami nezľutujem.“‘

14 ‚Prichádzajú však dni,‘ vyhlasuje Jehova, ‚keď už nebudú hovoriť: „Akože žije Jehova, ktorý vyviedol Izraelitov z Egypta!“,+ 15 ale: „Akože žije Jehova, ktorý vyviedol Izraelitov zo severnej krajiny a zo všetkých krajín, do ktorých ich rozohnal!“ A privediem ich späť do krajiny, ktorú som dal ich predkom.‘+

16 ‚Posielam po mnohých rybárov,‘ vyhlasuje Jehova,

‚a budú ich loviť.

Potom pošlem po mnohých lovcov

a pochytajú ich na všetkých vrchoch a kopcoch

a v skalných puklinách.

17 Moje oči sledujú všetko, čo robia,*

predo mnou sa neskryjú

ani ich previnenie nie je skryté pred mojím zrakom.

18 V plnej miere im odplatím za ich previnenie a hriech,+

lebo znesvätili moju krajinu svojimi odpornými modlami bez života*

a naplnili moje dedičstvo svojimi ohavnosťami.‘“+

19 Jehova, moja sila a moja pevnosť,

moje útočisko v čase tiesne!+

K tebe prídu národy celej zeme

a povedia: „Naši predkovia zdedili iba klam,

márnosť a bezcenné, neužitočné veci.“+

20 Môže si človek urobiť bohov?

Veď to nie sú žiadni bohovia!+

21 „Preto im ukážem,

tentoraz im ukážem svoju silu a svoju moc

a spoznajú, že moje meno je Jehova.“

17 „Hriech Júdu je zapísaný železným rydlom,

diamantovým hrotom je vyrytý na tabuľu ich srdca

a na rohy* ich oltárov.

 2 Ich synovia myslia na svoje oltáre a na svoje posvätné koly*+

pri košatých stromoch, na vysokých kopcoch, na vrchoch v krajine.+

 3 Tvoj majetok a tvoje poklady vydám ako korisť,+

tvoje posvätné výšiny sa stanú korisťou za hriech páchaný po celom tvojom území.+

 4 Z vlastnej vôle sa vzdáš dedičstva, ktoré som ti dal,+

donútim ťa, aby si slúžil svojim nepriateľom v krajine, ktorú nepoznáš,+

lebo ste rozdúchali oheň môjho hnevu*+

a bude horieť naveky.“

 5 Toto hovorí Jehova:

„Prekliaty je ten,* kto dôveruje človeku,+

kto sa spolieha na ľudskú moc*+

a ktorého srdce sa odvracia od Jehovu.

 6 Bude ako osamelý strom uprostred púšte,

nič dobré nezažije.

Jeho domovom budú vyprahnuté miesta v pustatine,

v soľnej krajine, kde nikto nebýva.

 7 Požehnaný je ten,* kto dôveruje Jehovovi

a ktorého nádejou* je Jehova.+

 8 Bude ako strom zasadený pri vodách,

ktorý vysiela korene k vodnému toku.

Keď príde horúčava, ani si to nevšimne,

jeho lístie bude stále zelené.+

V suchom roku nepocíti obavy

a neprestane prinášať ovocie.

 9 Srdce je zradnejšie* ako čokoľvek iné a je schopné všetkého.*+

Kto sa v ňom vyzná?

10 Ja, Jehova, skúmam srdce+

i najtajnejšie myšlienky,*

aby som každému odplatil podľa jeho správania,

každému podľa jeho skutkov.*+

11 Ako jarabica, ktorá sedí na vajciach, ktoré nezniesla,

taký je ten, čo získava bohatstvo nepoctivo.*+

V najlepších rokoch života ho bohatstvo opustí

a nakoniec sa ukáže, že bol hlúpy.“

12 Naša svätyňa je slávnym trónom,

vyvýšeným od začiatku.+

13 Jehova, nádej Izraela,

všetci, čo ťa opúšťajú, budú zahanbení.

Mená tých, čo sa od teba* odvracajú, budú zapísané do prachu,+

lebo opustili Jehovu, prameň živej vody.+

14 Uzdrav ma, Jehova, a budem uzdravený,

zachráň ma a budem zachránený.+

Tebe patrí moja chvála.

15 Hovoria mi:

„Kde je Jehovovo slovo?+

Nech sa splní!“

16 Ale ja som ťa neprestal nasledovať, naďalej slúžim ako tvoj pastier,

netúžil som po dni nešťastia.

Vieš o všetkom, čo som kedy povedal,

veď všetko sa to odohralo pred tvojou tvárou.

17 Nedovoľ, aby som sa vydesil,

si mojím útočiskom v deň nešťastia.

18 Nech sa zahanbia tí, čo ma prenasledujú,+

ale ja nech nie som zahanbený.

Nech sa vydesia oni,

ale ja nech sa nevydesím.

Priveď na nich deň nešťastia+

a rozdrv ich, znič ich úplne.*

19 Toto mi povedal Jehova: „Choď a postav sa do brány synov ľudu, ktorou vchádzajú a vychádzajú judskí králi, a potom choď a postav sa aj do ostatných brán Jeruzalema.+ 20 Povedz im: ‚Počujte Jehovovo slovo, judskí králi, všetci Júdejci a všetci obyvatelia Jeruzalema, ktorí vchádzate týmito bránami. 21 Toto hovorí Jehova: „Dajte si pozor, aby ste nenosili v sabatný deň nijaký náklad ani ho neprinášali bránami Jeruzalema.+ 22 V sabatný deň nevynášajte zo svojich domov žiadny náklad a nerobte nijakú prácu.+ Sabatný deň považujte za posvätný, tak ako som prikázal vašim predkom.+ 23 Ale oni nepočúvali, nevenovali mi pozornosť.* Tvrdohlavo odmietali* poslúchať a napraviť sa.“‘+

24 ‚„Ak ma však budete poslúchať,“ vyhlasuje Jehova, „a nebudete v sabatný deň prinášať náklad bránami tohto mesta, ale budete sabatný deň považovať za posvätný a nebudete v ňom robiť nijakú prácu,+ 25 potom budú bránami tohto mesta vchádzať králi a kniežatá, ktorí budú sedieť na Dávidovom tróne.+ Pôjdu na svojich vozoch a na koňoch, oni a ich kniežatá, judskí muži a obyvatelia Jeruzalema.+ A toto mesto bude obývané navždy. 26 Prídu aj ľudia z judských miest, z okolia Jeruzalema, z Benjamínovej krajiny,+ z nížiny,+ z hornatého kraja a z Negebu* a prinesú do Jehovovho domu úplné zápalné a iné obete,+ obilné obete,+ kadidlovú živicu a obete vďaky.+

27 Ale ak ma nebudete poslúchať a nebudete považovať sabatný deň za posvätný, ale budete v sabatný deň nosiť náklad a prinášať ho bránami Jeruzalema, podpálim jeho brány a opevnené veže Jeruzalema+ pohltí oheň, ktorý nikto neuhasí.“‘“+

18 Jehova povedal Jeremiášovi: 2 „Vstaň a choď k hrnčiarovmu domu.+ Tam ti oznámim svoje slová.“

3 Šiel som teda k hrnčiarovmu domu. Práve pracoval na hrnčiarskom kruhu, 4 ale nádoba, ktorú tvaroval z hliny, sa nevydarila. Preto ju prerobil na inú nádobu, ako uznal za dobré.*

5 Potom ku mne Jehova prehovoril: 6 „‚Či s vami nemôžem urobiť to, čo tento hrnčiar, synovia Izraela?‘ vyhlasuje Jehova. ‚Ste v mojich rukách ako hlina v rukách hrnčiara, synovia Izraela.+ 7 Keď poviem, že nejaký národ alebo kráľovstvo vykorením, zborím a zničím+ 8 a ten národ prestane páchať zlo, ktoré som odsúdil, rozmyslím si to* a neprivediem naň nešťastie, ktoré som chcel priviesť.+ 9 Ale keď poviem, že nejaký národ alebo kráľovstvo vybudujem a upevním,* 10 ale ten národ bude robiť to, čo je zlé v mojich očiach, a nebude ma poslúchať, rozmyslím si to* a nepreukážem mu dobro, ktoré som chcel.‘

11 A teraz povedz judským mužom a obyvateľom Jeruzalema: ‚Toto hovorí Jehova: „Chystám* proti vám nešťastie a premýšľam, ako vás potrestám. Prosím, odvráťte sa od svojho zlého konania a napravte svoje cesty a skutky.“‘“+

12 Ale povedali: „Nechaj nás tak!+ Budeme žiť tak, ako sami uznáme za správne, a každý z nás sa bude riadiť svojím tvrdohlavým a zlým srdcom.“+

13 Preto toto hovorí Jehova:

„Spýtajte sa národov,

či už niekto niečo také počul.

Môj izraelský ľud* spáchal čosi naozaj hrozné.+

14 Roztopí sa sneh na skalnatých svahoch Libanonu?

Vyschnú jeho chladné vody tečúce zďaleka?

15 Ale môj ľud na mňa zabudol.+

Prináša obete* niečomu bezcennému,+

a preto sa potkýna na svojich cestách, na dávnych chodníkoch,+

a schádza na bočné cesty, neupravené a hrboľaté.

16 Preto sa z ich krajiny stane desivá pustatina,+

navždy zostane na posmech.*+

Každý, kto pôjde okolo, sa zhrozí a pokrúti hlavou.+

17 Ako východný vietor ich rozprášim pred zrakom nepriateľov.

V deň ich pohromy sa im obrátim chrbtom, nie tvárou.“+

18 A povedali: „Musíme proti Jeremiášovi niečo vymyslieť.+ Veď kňazi nás naďalej vyučujú zákon,* múdri nám dávajú rady a proroci nám oznamujú Božie slová. Vymyslime proti nemu nejaké obvinenie* a nepočúvajme, čo hovorí.“

19 Venuj mi pozornosť, Jehova,

počuj, čo hovoria moji protivníci.

20 Má sa za dobré odplácať zlým?

Veď vykopali pre mňa jamu.+

Spomeň si, ako som pred tebou stál a hovoril o nich dobré,

aby som od nich odvrátil tvoj hnev.

21 Ich synov vydaj hladu

a odovzdaj ich moci meča.+

Nech ich manželky prídu o deti a stanú sa vdovami.+

Nech ich muži podľahnú smrteľnej chorobe,

ich mladí muži nech padnú v boji mečom.+

22 Z ich domov nech sa ozýva krik,

keď na nich náhle privedieš bandy lupičov.

Veď vykopali jamu, aby ma zajali,

a mojim nohám nastražili pasce.+

23 Ale ty, Jehova,

vieš, čo všetko proti mne vymysleli, aby ma zabili.+

Neodpusť im ich vinu

a ich hriech nevymaž.

Nech sa pred tebou potknú,+

keď proti nim vo svojom hneve zasiahneš.+

19 Toto povedal Jehova: „Choď a kúp od hrnčiara hlinený džbán.+ Vezmi so sebou niekoľkých starších z ľudu a z kňazov 2 a choď do Údolia Hinnomovho syna,+ ktoré je pri vchode do Brány črepov. Tam ohlás, čo ti poviem. 3 Povedz: ‚Počujte Jehovovo slovo, judskí králi a obyvatelia Jeruzalema. Toto hovorí Jehova vojsk, Boh Izraela:

„Privádzam na toto miesto nešťastie, ktoré otrasie každým,* kto sa o ňom dopočuje. 4 Urobím to, pretože ma opustili+ a zmenili toto miesto na nepoznanie.+ Obetujú tu iným bohom, ktorých nepoznali oni, ich predkovia ani judskí králi, a naplnili toto miesto krvou nevinných.+ 5 Postavili Baalovi posvätné výšiny a pálili tam svojich synov v ohni ako úplné zápalné obete Baalovi.+ Ale to som im neprikázal, ani len na myseľ mi to neprišlo.“‘+

6 ‚„Preto prichádzajú dni,“ vyhlasuje Jehova, „keď sa toto miesto už nebude nazývať Tofet a Údolie Hinnomovho syna, ale Údolie zabíjania.+ 7 Na tomto mieste zmarím plány Júdu a Jeruzalema a vydám ich do rúk nepriateľov, ktorí ich pobijú mečom, do rúk tých, ktorí ich chcú pripraviť o život. A ich mŕtvoly dám za potravu vtákom a divej zveri.+ 8 Toto mesto obrátim na desivé trosky a zostane na posmech.* Každý, kto pôjde okolo, sa zhrozí a zahvízda pri pohľade na všetky jeho rany.+ 9 V čase obliehania im dám jesť mäso ich synov a dcér, v zúfalstve bude jesť každý mäso svojho blížneho, keď budú v zovretí nepriateľov, ktorí ich chcú pripraviť o život.“‘+

10 Potom pred očami mužov, ktorí pôjdu s tebou, rozbi džbán 11 a povedz im: ‚Toto hovorí Jehova vojsk: „Rozbijem tento ľud a toto mesto, ako keď niekto rozbije hlinenú nádobu, takže sa už nedá opraviť. A v Tofete budú pochovávať, až kým už nebude kam.“‘+

12 ‚Tak urobím tomuto miestu a jeho obyvateľom,‘ vyhlasuje Jehova, ‚a toto mesto sa bude podobať Tofetu. 13 Jeruzalemské domy a domy judských kráľov budú nečisté ako Tofet+ – všetky domy, kde na strechách prinášali obete celému nebeskému vojsku+ a vylievali tekuté obete iným bohom.‘“+

14 Keď sa Jeremiáš vrátil z Tofetu, kam ho poslal Jehova prorokovať, postavil sa na nádvorie Jehovovho domu a oslovil všetok ľud: 15 „Toto hovorí Jehova vojsk, Boh Izraela: ‚Na toto mesto a na všetky okolité mestá privádzam všetko nešťastie, ktoré som proti nemu vyriekol, lebo ma tvrdohlavo odmietali* poslúchať.‘“+

20 Keď kňaz Pašchur, Immerov syn a hlavný dozorca v Jehovovom dome, počul, čo Jeremiáš prorokuje, 2 udrel proroka Jeremiáša a dal ho do klady,+ ktorá bola v Hornej Benjamínovej bráne neďaleko Jehovovho domu. 3 Ale na druhý deň, keď Pašchur pustil Jeremiáša z klady, mu Jeremiáš povedal:

„Jehova ťa už nebude volať Pašchur, ale Hrôza všade naokolo.+ 4 Lebo toto hovorí Jehova: ‚Naplním hrôzou teba i všetkých tvojich priateľov. Padnú mečom svojich nepriateľov a ty sa na to budeš pozerať.+ Celé Judsko vydám do rúk babylonského kráľa. Niektorých odvedie do vyhnanstva v Babylone, iných usmrtí mečom.+ 5 Všetok majetok tohto mesta a jeho bohatstvo, všetky jeho cennosti a všetky poklady judských kráľov dám do rúk nepriateľov.+ Vyplienia ich a odvezú ako svoju korisť do Babylona.+ 6 A ty, Pašchur, pôjdeš do zajatia a s tebou všetci, čo žijú v tvojej domácnosti. Pôjdeš do Babylona, tam zomrieš a tam budeš pochovaný ty i všetci tvoji priatelia, lebo si im prorokoval klamstvá.‘“+

 7 Oklamal si ma, Jehova, oklamal.

Premohol si ma, bol si silnejší ako ja.+

Celý deň som im na posmech,

každý sa mi vysmieva.+

 8 Kedykoľvek prehovorím, musím kričať a vyhlasovať:

„Násilie a skaza!“

Jehovovo slovo mi celé dni prináša hanbu a posmech.+

 9 Povedal som si: „Už ho ani nespomeniem,

už nebudem hovoriť v jeho mene.“+

Ale jeho slovo horelo v mojom srdci ako oheň, ako oheň uzavretý v mojich kostiach.

Nevládal som ho v sebe zadržiavať,

nemohol som zostať ticho.+

10 Počul som veľa zlomyseľných rečí,

obklopila ma hrôza.+

„Udajte ho! Poďme ho udať!“

Všetci, ktorí mi želali pokoj, čakali na môj pád:+

„Možno urobí nejakú chybu,

potom ho premôžeme a pomstíme sa mu.“

11 Ale Jehova bol so mnou ako obávaný bojovník.+

Preto tí, čo ma prenasledujú, padnú a nepremôžu ma.+

Urobia si veľkú hanbu, lebo nič nedosiahnu.

Na ich večné pokorenie sa nikdy nezabudne.+

12 Ale ty, Jehova vojsk, skúmaš spravodlivého,

vidíš srdce i najtajnejšie myšlienky.*+

Daj, aby som videl, ako sa im pomstíš,+

veď tebe som zveril svoj súdny spor.+

13 Spievajte Jehovovi, chváľte Jehovu,

lebo zachránil úbožiaka z rúk zločincov!

14 Nech je prekliaty deň, keď som sa narodil!

Nech nie je požehnaný deň, keď ma porodila moja matka!+

15 Nech je prekliaty muž, ktorý priniesol môjmu otcovi správu:

„Je to chlapec, máš syna!“

a tým ho veľmi potešil.

16 Nech je ten muž podobný mestám, ktoré Jehova bez milosti zničil,

nech ráno počuje krik a napoludnie poplašný signál.

17 Prečo ma nenechal zomrieť ešte v matkinom lone?

Matka by mi bola hrobom

a jej lono by ma nosilo navždy.+

18 Prečo som len vyšiel z matkinho lona?

Aby som videl trápenie a žiaľ

a skončil svoj život v hanbe?+

21 Jehova prehovoril k Jeremiášovi, keď k nemu kráľ Sedekiáš*+ poslal Pašchura,+ Malkijahovho syna, a kňaza Sofoniáša,+ Maasejahovho syna, s odkazom: 2 „Spýtaj sa, prosím, Jehovu, čo s nami bude, lebo proti nám bojuje babylonský kráľ Nabuchodonozor.*+ Možno pre nás Jehova urobí nejaký zázrak a nepriateľ od nás odtiahne.“+

3 Jeremiáš im povedal: „Odkážte Sedekiášovi: 4 ‚Toto hovorí Jehova, Boh Izraela: „Zbrane, ktoré máte v rukách a ktorými bojujete s babylonským kráľom a Chaldejcami, ktorí sú za hradbami a obliehajú vás, obrátim proti vám*+ a zhromaždím ich doprostred tohto mesta. 5 Ja sám budem proti vám bojovať+ vystretou rukou a mocným ramenom, s hnevom, rozhorčením a zúrivosťou.+ 6 Pobijem obyvateľov tohto mesta, ľudí i zvieratá. Zomrú na strašný mor.“‘+

7 ‚„Potom,“ vyhlasuje Jehova, „vydám judského kráľa Sedekiáša, jeho služobníkov a ľud tohto mesta – tých, ktorí uniknú moru, meču a hladu – do rúk babylonského kráľa Nabuchodonozora,* do rúk nepriateľov, ktorí ich chcú pripraviť o život.+ Pobije ich mečom. Zničí ich bez ľútosti, bez súcitu a bez milosti.“‘+

8 A tomuto ľudu povedz: ‚Toto hovorí Jehova: „Predkladám vám cestu života a cestu smrti. 9 Kto zostane v tomto meste, zahynie mečom, hladom a morom. Ale kto vyjde a vzdá sa Chaldejcom, ktorí vás obliehajú, zostane nažive a svoj život získa ako korisť.“‘*+

10 ‚„Zavrhol som toto mesto a privediem naň nešťastie, nič dobré ho nečaká,“+ vyhlasuje Jehova. „Padne do rúk babylonského kráľa+ a ten ho vypáli.“+

11 A domácnosti judského kráľa povedz: Počujte Jehovovo slovo. 12 Toto hovorí Jehova vám z Dávidovho domu:

„Každý deň súďte spravodlivo

a zachraňujte okrádaného z rúk podvodníka,+

inak môj hnev vzbĺkne ako oheň+

a nikto ho neuhasí,

lebo vaše skutky sú zlé.“‘+

13 ‚Som proti tebe, ty, čo bývaš v údolí,

ty skala na rovine,‘ vyhlasuje Jehova.

‚Vás, ktorí hovoríte: „Kto zostúpi proti nám

a kto vnikne do našich príbytkov?“,

14 vás potrestám,

ako si zaslúžite za svoje činy,‘+ vyhlasuje Jehova.

‚Podpálim váš les

a oheň pohltí všetko naokolo.‘“+

22 Toto hovorí Jehova: „Choď do paláca judského kráľa a tam oznám toto posolstvo. 2 Povedz: ‚Počuj Jehovovo slovo, judský kráľ, ktorý sedíš na Dávidovom tróne, ty, tvoji dvorania a tvoj ľud, ktorí vchádzajú týmito bránami. 3 Toto hovorí Jehova: „Konajte čestne a spravodlivo. Zachraňujte okrádaného z rúk podvodníka. Neutláčajte cudzinca a neubližujte sirote* a vdove.+ Neprelievajte na tomto mieste nevinnú krv.+ 4 Ak budete tento príkaz svedomito dodržiavať, bránami tohto paláca budú vchádzať králi, ktorí sedia na Dávidovom tróne.+ Pôjdu na svojich vozoch a na koňoch spolu so svojimi dvoranmi a svojím ľudom.“‘+

5 ‚Keď neposlúchnete tento príkaz, prisahám sám na seba,‘ vyhlasuje Jehova, ‚že tento palác úplne spustne.‘+

6 Toto hovorí Jehova o paláci judského kráľa:

‚Hoci si mi ako Gileád,

ako vrchol Libanonu,

urobím z teba pustatinu,

žiadne z tvojich miest nebude obývané.+

 7 Povolám* proti tebe ničiteľov,

každého so zbraňou v ruke.+

Postínajú tvoje najkrajšie cédre

a pohádžu ich do ohňa.+

8 Mnohé národy budú prechádzať okolo tohto mesta a budú sa jeden druhého pýtať: „Prečo to Jehova urobil tomuto veľkému mestu?“+ 9 A dostanú odpoveď: „Pretože opustili zmluvu Jehovu, svojho Boha, a klaňali sa iným bohom a slúžili im.“‘+

10 Neplačte nad mŕtvym kráľom,

neoplakávajte ho.

Plačte skôr nad tým, ktorý odchádza do vyhnanstva,

lebo sa už nikdy nevráti, neuvidí svoju rodnú krajinu.

11 Toto hovorí Jehova o judskom kráľovi Šallumovi,*+ Joziášovom synovi, ktorý sa stal kráľom po svojom otcovi Joziášovi+ a ktorý odišiel z tohto miesta: ‚Už sa sem nevráti. 12 Zomrie na mieste, kam ho vzali do vyhnanstva, a túto krajinu už neuvidí.‘+

13 Beda tomu,* kto si stavia palác nespravodlivo

a svoje horné miestnosti nečestne,

kto svojho blížneho núti pracovať zadarmo

a nedáva mu jeho mzdu.+

14 Hovorí: ‚Postavím si rozľahlý palác

a v ňom priestranné horné miestnosti.

Urobím si v ňom okná,

steny obložím cédrovým drevom a vymaľujem ho rumelkou.‘*

15 Myslíš, že budeš vládnuť, lebo máš v paláci viac cédra ako iní?

Aj tvoj otec mal hojnosť jedla a pitia,

ale on konal čestne a spravodlivo,+

a preto sa mu darilo dobre.

16 Zastával sa práv utláčaných a chudobných,

a tak sa všetko darilo.

‚Či tým neukázal, že ma pozná?‘ vyhlasuje Jehova.

17 ‚Tvoje oči a srdce sú však zamerané iba na nečestný zisk,

na prelievanie nevinnej krvi,

na podvody a vydieranie.‘

18 Preto toto hovorí Jehova o judskom kráľovi Jehojakimovi,+ Joziášovom synovi:

‚Nebudú za ním smútiť a hovoriť jeden druhému:

„Ach, brat môj! Ach, sestra moja!“

Nebudú za ním smútiť:

„Ach, pane! Ach, jeho veličenstvo!“

19 Pripravia mu oslí pohreb,+

odvlečú ho a vyhodia von,

za brány Jeruzalema.‘+

20 Vystúp na Libanon a krič,

v Bášane hlasno volaj.

A krič z Abárimu,+

lebo všetci tvoji vášniví milenci sú porazení.+

21 Prihováral som sa ti, keď si sa cítila v bezpečí.

Ale ty si povedala: ‚Nebudem poslúchať.‘+

Tak si sa správala od mladosti,

neposlúchala si ma.+

22 Vietor odnesie všetkých tvojich pastierov+

a tvoji vášniví milenci pôjdu do zajatia.

Vtedy sa pre všetko svoje nešťastie zahanbíš a budeš ponížená.

23 Ty, ktorá bývaš v Libanone+

a máš hniezdo medzi cédrami,+

ako len budeš stonať, keď na teba prídu kŕče,

bolesti rodiacej ženy!“+

24 „‚Počúvaj, judský kráľ Konjah,*+ Jehojakimov+ syn. Akože žijem,‘ vyhlasuje Jehova, ‚aj keby si bol pečatným prsteňom na mojej pravej ruke, aj odtiaľ by som ťa strhol! 25 Vydám ťa do rúk tých, čo ťa chcú pripraviť o život, do rúk tých, ktorých sa bojíš, do rúk babylonského kráľa Nabuchodonozora* a do rúk Chaldejcov.+ 26 Teba i tvoju matku, ktorá ťa porodila, vyženiem do inej krajiny, v ktorej ste sa nenarodili, a tam zomriete. 27 Nikdy sa nevrátite do krajiny, po ktorej túžite.+

28 Či je Konjah iba bezcennou rozbitou nádobou,

hrncom, ktorý nikto nechce?

Prečo sú on a jeho potomkovia odvrhnutí

a vyhnaní do krajiny, ktorú nepoznajú?‘+

29 Zem,* zem, zem, počuj Jehovovo slovo.

30 Toto hovorí Jehova:

‚Zapíšte tohto muža ako bezdetného,

ako muža, ktorý nebude mať za svojho života* úspech,

lebo nikto z jeho potomkov

nezasadne na Dávidov trón a nebude znova vládnuť v Judsku.‘“+

23 „Beda pastierom, ktorí nechávajú hynúť ovce mojej pastvy a rozháňajú ich!“ vyhlasuje Jehova.+

2 Toto hovorí Jehova, Boh Izraela, proti pastierom, ktorí pasú jeho ľud: „Rozptýlili ste moje ovce, rozohnali ste ich a nestarali ste sa o ne.“+

„Preto vás potrestám za vaše zlé skutky,“ vyhlasuje Jehova.

3 „Zhromaždím ostatok zo svojich oviec zo všetkých krajín, do ktorých som ich rozohnal,+ a privediem ich späť na ich pastvinu.+ Budú plodné a rozmnožia sa.+ 4 Dám im pastierov, ktorí ich budú dobre pásť.+ Už sa nebudú báť ani plašiť a ani jedna sa nestratí,“ vyhlasuje Jehova.

5 „Prichádzajú dni,“ vyhlasuje Jehova, „keď vzbudím Dávidovi spravodlivý výhonok,*+ kráľa, ktorý bude vládnuť+ s pochopením* a v krajine nastolí právo a spravodlivosť.+ 6 V jeho dňoch bude Júda zachránený+ a Izrael bude bývať v bezpečí.+ A toto je meno, ktorým ho budú volať: Jehova je naša spravodlivosť.“+

7 „Prichádzajú však dni,“ vyhlasuje Jehova, „keď už nebudú hovoriť: ‚Akože žije Jehova, ktorý vyviedol Izraelitov z Egypta!‘,+ 8 ale: ‚Akože žije Jehova, ktorý vyviedol potomkov Izraelitov zo severnej krajiny a zo všetkých krajín, do ktorých ich rozohnal, a priviedol ich späť.‘ Znovu budú bývať vo svojej krajine.“+

9 Prorokom hovorím toto:

Srdce mi puká v hrudi,

trasiem sa na celom tele.*

Som ako opitý,

ako človek, ktorého premohlo víno,

lebo som počul o Jehovových svätých slovách.

10 Veď krajina je plná cudzoložníkov,+

je prekliata, a preto smúti,+

i pastviny v pustatine vyschli.+

Žijú iba pre zlo a zneužívajú svoju moc.

11 „Prorok i kňaz sa znesvätili.*+

Ich zlo som našiel aj vo svojom dome,“+ vyhlasuje Jehova.

12 „Preto ich cesta bude klzká a tmavá,+

pošmyknú sa a padnú.

Keď príde rok účtovania,

privediem na nich nešťastie,“ vyhlasuje Jehova.

13 „U samárskych+ prorokov som videl niečo odporné:

Prorokujú v mene Baala

a zvádzajú môj ľud Izrael na scestie.

14 U jeruzalemských prorokov som videl hrozné veci:

Cudzoložia+ a klamú,+

podporujú* zlých

a nikto sa neodvracia od svojho zla.

Všetci sú pre mňa ako Sodoma+

a obyvatelia mesta sú ako Gomora.“+

15 Toto hovorí Jehova vojsk proti prorokom:

„Nakŕmim ich palinou

a dám im piť otrávenú vodu,+

lebo od jeruzalemských prorokov sa rozšírilo odpadlíctvo do celej krajiny.“

16 Toto hovorí Jehova vojsk:

„Nepočúvajte slová prorokov, ktorí vám prorokujú.+

Podvádzajú vás.*

Videnia, o ktorých hovoria, si vymysleli sami,+

nie sú z Jehovových úst.+

17 Znovu a znovu hovoria tým, čo mnou pohŕdajú:

‚Jehova povedal: „Budete mať pokoj.“‘+

A všetkým, ktorí sa riadia svojím tvrdohlavým srdcom, hovoria:

‚Nič zlé sa vám nestane.‘+

18 Veď kto stál v kruhu Jehovových dôverných priateľov,

aby videl a počul jeho slovo?

Kto venoval pozornosť jeho slovu a počúval ho?

19 Strhne sa víchor Jehovovho hnevu,

v divokých víroch sa znesie na hlavu zlých.+

20 Jehovov hnev neutíchne,

kým nevykoná a nesplní zámery svojho srdca.

V konečnej časti dní to jasne pochopíte.

21 Neposlal som týchto prorokov, a predsa bežali.

Nehovoril som k nim, a predsa prorokovali.+

22 Keby stáli v kruhu mojich dôverných priateľov,

oznámili by moje slová môjmu ľudu

a odvrátili by ho od jeho zlej cesty a od jeho zlých skutkov.“+

23 „Som Boh, len keď som blízko, a keď som ďaleko, už Bohom nie som?“ vyhlasuje Jehova.

24 „Môže sa niekto skryť tak, že by som ho nevidel?“+ vyhlasuje Jehova.

„Či nenapĺňam nebesia i zem?“+ vyhlasuje Jehova.

25 „Počul som, čo hovorili proroci, ktorí v mojom mene prorokujú klamstvá a hovoria: ‚Mal som sen! Mal som sen!‘+ 26 Dokedy to bude v srdci prorokov, aby prorokovali klamstvá? To, čo prorokujú, je podvod vychádzajúci z ich srdca.+ 27 Myslia si, že vďaka snom, ktoré rozprávajú jeden druhému, dosiahnu, aby môj ľud zabudol na moje meno, ako ich otcovia zabudli na moje meno pre Baala.+ 28 Prorok, ktorý mal sen, nech rozpráva sen, ale ten, ktorý má moje slovo, nech odovzdáva moje slovo pravdivo.“

„Čo má slama spoločné s obilím?“ vyhlasuje Jehova.

29 „Nie je moje slovo ako oheň,“+ vyhlasuje Jehova, „a ako kladivo, ktoré rozbíja skalu?“+

30 „Preto som proti prorokom, ktorí si vzájomne kradnú moje slová,“+ vyhlasuje Jehova.

31 „Som proti prorokom,“ vyhlasuje Jehova, „ktorí používajú svoj jazyk, aby hovorili: ‚On vyhlasuje!‘“+

32 „Som proti prorokom, ktorí majú falošné sny,“ vyhlasuje Jehova, „ktorí ich rozprávajú a zvádzajú môj ľud na scestie svojimi klamstvami a nadutými rečami.“+

„Ale ja som ich neposlal ani som im nič neprikázal. Nebudú tomuto ľudu nič platní,“+ vyhlasuje Jehova.

33 „Keď sa ťa tento ľud, prorok alebo kňaz spýta: ‚Aké je Jehovovo bremeno?‘,* odpovedz im: ‚„Vy ste tým bremenom! A ja vás odvrhnem,“+ vyhlasuje Jehova.‘ 34 Každého proroka, kňaza alebo kohokoľvek z ľudu, ktorí hovoria: ‚Toto je Jehovovo bremeno!‘,* potrestám i s celou jeho domácnosťou. 35 Každý z vás sa pýta svojho blížneho a svojho brata: ‚Čo odpovedal Jehova? Čo hovoril Jehova?‘ 36 Ale Jehovovo bremeno* už nespomínajte, lebo pre každého je bremenom* jeho vlastné slovo. Prekrútili ste slová živého Boha, Jehovu vojsk, nášho Boha.

37 Toto povedz prorokovi: ‚Čo ti odpovedal Jehova? Čo hovoril Jehova? 38 Ale ak budete hovoriť: „Jehovovo bremeno!“,* toto hovorí Jehova: „Keďže hovoríte: ‚Toto slovo je Jehovovo bremeno,‘* hoci som vám povedal: ‚Nehovorte už: „Jehovovo bremeno!“‘,* 39 zdvihnem vás a odvrhnem od seba, vás i mesto, ktoré som dal vám a vašim predkom. 40 Uvalím na vás večnú pohanu a večné pokorenie, na ktoré sa nezabudne.“‘“+

24 Keď babylonský kráľ Nabuchodonozor* odviedol z Jeruzalema do vyhnanstva judského kráľa Jekonjaha,*+ Jehojakimovho syna,+ judské kniežatá, remeselníkov a kováčov* a priviedol ich do Babylona, Jehova mi ukázal dva koše fíg položené pred Jehovovým chrámom.+ 2 V jednom koši boli veľmi dobré figy, ako bývajú skoré figy. V druhom koši boli veľmi zlé figy, také zlé, že sa nedali jesť.

3 Jehova sa ma spýtal: „Čo vidíš, Jeremiáš?“ „Figy,“ odpovedal som. „Tie dobré sú veľmi dobré a tie zlé sú také zlé, že sa nedajú jesť.“+

4 Potom mi Jehova povedal: 5 „Toto hovorí Jehova, Boh Izraela: ‚Na judských vyhnancov, ktorých som poslal z tohto miesta do chaldejskej krajiny, budem hľadieť priaznivo, tak ako na tieto dobré figy. 6 Budem na nich dohliadať, aby sa im dobre darilo, a privediem ich späť do tejto krajiny.+ Vybudujem ich a nezborím, zasadím ich a nevytrhnem.+ 7 Dám im srdce, ktoré bude túžiť po tom, aby ma dobre poznalo, aby vedelo, že som Jehova.+ Budú mojím ľudom a ja budem ich Bohom,+ lebo sa ku mne vrátia celým srdcom.+

8 Ale ako so zlými figami, ktoré sú také zlé, že sa nedajú jesť,‘+ hovorí Jehova, ‚tak urobím s judským kráľom Sedekiášom,*+ s jeho kniežatami a zvyškom obyvateľov Jeruzalema, či už zostali v tejto krajine, alebo sú v Egypte.+ 9 Privediem na nich nešťastie a urobím ich obrazom hrôzy pre všetky kráľovstvá zeme.+ Na všetkých miestach, kam ich rozoženiem, ich vystavím na hanbu a budú terčom prísloví, posmechu a preklínania.+ 10 Pošlem na nich meč,+ hlad a mor,+ kým nevymrú v krajine, ktorú som dal im a ich predkom.‘“

25 Toto je správa, ktorú dostal Jeremiáš o celom judskom ľude vo štvrtom roku vlády judského kráľa Jehojakima,+ Joziášovho syna, čo bol prvý rok vlády babylonského kráľa Nabuchodonozora.* 2 Toto povedal prorok Jeremiáš o celom judskom ľude* a o všetkých obyvateľoch Jeruzalema:

3 „Od 13. roku vlády judského kráľa Joziáša,+ Amonovho syna, až dodnes je to už 23 rokov, čo ku mne Jehova hovorí a ja vám bez prestania* odovzdávam posolstvá od neho. Ale vy nepočúvate.+ 4 Jehova k vám znovu a znovu* posielal všetkých svojich služobníkov prorokov, ale vy ste nepočúvali, nevenovali ste pozornosť.*+ 5 Hovorili vám: ‚Odvráťte sa, prosím, každý od svojej zlej cesty a od svojich zlých skutkov.+ Potom budete dlhý čas bývať v krajine, ktorú Jehova už dávno dal vám a vašim predkom. 6 Nechoďte za inými bohmi, neslúžte im a neklaňajte sa im, aby ste ma neurážali výtvorom svojich rúk. Inak na vás privediem nešťastie.‘

7 ‚Ale vy ste ma nepočúvali,‘ vyhlasuje Jehova. ‚Urážali ste ma výtvorom svojich rúk, a preto som vás potrestal.‘+

8 Preto toto hovorí Jehova vojsk: ‚„Pretože ste neposlúchali moje slová, 9 posielam po všetky kmene zo severu,“+ vyhlasuje Jehova, „posielam po babylonského kráľa Nabuchodonozora,* svojho služobníka,+ a privediem ich proti tejto krajine,+ proti jej obyvateľom a proti všetkým okolitým národom.+ Zničím ich* a urobím ich obrazom hrôzy. Budú na posmech* a ich krajina zostane navždy ležať v troskách. 10 Umlčím uprostred nich hlas radosti a jasotu,+ hlas ženícha a hlas nevesty,+ aj zvuk ručného mlyna, a zahasím svetlo lampy. 11 Z celej tejto krajiny zostanú len trosky, zmení sa na desivú pustatinu a tieto národy budú slúžiť babylonskému kráľovi 70 rokov.“‘+

12 ‚Keď uplynie 70 rokov,+ vezmem na zodpovednosť* babylonského kráľa a jeho ľud za ich previnenie,‘+ vyhlasuje Jehova, ‚a z krajiny Chaldejcov navždy urobím neobývanú púšť.+ 13 Splním na tej krajine všetky slová, ktoré som hovoril proti nej, všetko, čo je napísané v tejto knihe, to, čo Jeremiáš prorokoval proti všetkým národom. 14 Mnohé národy a veľkí králi+ ich zotročia,+ odplatím im za ich skutky a za to, čo napáchali.‘“+

15 Toto mi povedal Jehova, Boh Izraela: „Vezmi z mojej ruky tento pohár s vínom hnevu a daj z neho piť všetkým národom, ku ktorým ťa posielam. 16 Keď sa napijú, budú sa tackať a správať sa ako pomätenci pre meč, ktorý medzi nich pošlem.“+

17 Vzal som teda pohár z Jehovovej ruky a dal som z neho piť všetkým národom, ku ktorým ma Jehova poslal:+ 18 v prvom rade Jeruzalemu a judským mestám,+ jeho kráľom a kniežatám, aby som ich zničil a urobil obrazom hrôzy, terčom posmechu a preklínania,+ ako to čoskoro bude, 19 potom faraónovi, egyptskému vládcovi, jeho služobníkom, kniežatám, celému jeho ľudu+ 20 a cudzincom, ktorí žili medzi nimi, ďalej všetkým kráľom krajiny Úc, všetkým kráľom krajiny Filištíncov+ – kráľom Aškelónu,+ Gazy, Ekrónu a tých, čo zostali v Ašdóde –, 21 potom Edomcom,+ Moábcom+ a Ammóncom,+ 22 všetkým kráľom Týru, všetkým kráľom Sidónu+ a kráľom ostrovov* za morom. 23 Dal som piť aj Dedanu,+ Téme, Búzu a všetkým, čo majú na spánkoch ostrihané vlasy,+ 24 všetkým kráľom Arabov+ a všetkým kráľom rôznych obyvateľov púšte, 25 všetkým zimrijským kráľom, všetkým elamským+ kráľom a všetkým médskym kráľom,+ 26 všetkým kráľom severu, blízkym i vzdialeným, jednému po druhom, a všetkým ostatným kráľovstvám sveta, ktoré sú na povrchu zeme. A po nich sa napije kráľ Šešaku.*+

27 „Povedz im: ‚Toto hovorí Jehova vojsk, Boh Izraela: „Pite a opite sa, vracajte a padnite. Už viac nevstanete,+ lebo na vás posielam meč.“‘ 28 Ak nebudú chcieť vziať pohár z tvojej ruky a piť, povedz im: ‚Toto hovorí Jehova vojsk: „Budete piť! 29 Lebo ak najprv privádzam nešťastie na mesto, ktoré nesie moje meno,+ prečo by som mal vás nechať bez trestu?“‘+

‚Neujdete trestu, lebo posielam meč na všetkých obyvateľov zeme,‘ vyhlasuje Jehova vojsk.

30 A ty im prorokuj všetky tieto slová a povedz im:

‚Z výšin bude Jehova revať ako lev,

zo svojho svätého príbytku vydá svoj hlas.

Hlasno zareve proti miestu svojho bývania.

Bude výskať ako tí, čo šliapu vo vínnom lise,

víťazoslávne spievať nad všetkými obyvateľmi zeme.‘

31 ‚Vojnový hluk sa bude rozliehať až do najvzdialenejších končín zeme,

lebo Jehova má spor s národmi.

Osobne bude súdiť všetkých ľudí*+

a zlých vydá napospas meču,‘ vyhlasuje Jehova.

32 Toto hovorí Jehova vojsk:

‚Od národa k národu sa šíri pohroma,+

z najodľahlejších končín zeme sa priženie veľká búrka.+

33 Telá zabitých, ktorí padli Jehovovou rukou, budú v ten deň ležať od jedného konca zeme po druhý. Nikto ich nebude oplakávať, nikto ich nepozbiera ani nepochová. Budú ako hnoj na povrchu zeme.‘

34 Nariekajte, pastieri, a kričte!

Váľajte sa v prachu, vy vznešení zo stáda,

veď nadišiel čas, aby ste boli zabití a rozprášení.

Padnete a rozbijete sa ako vzácna nádoba!

35 Pastieri nemajú kam utiecť

a pre vznešených zo stáda niet úniku.

36 Počúvajte! Pastieri kričia

a vznešení zo stáda nariekajú,

lebo Jehova ničí ich pastviny.

37 Pokojné miesta bývania zostali bez života

pre Jehovov planúci hnev.

38 Vyšiel zo svojej skrýše ako mladý lev*+

a ich krajina sa stala obrazom hrôzy

pre krutý meč

a pre jeho planúci hnev.“

26 Na začiatku vlády judského kráľa Jehojakima,+ Joziášovho syna, Jehova povedal Jeremiášovi: 2 „Toto hovorí Jehova: ‚Postav sa na nádvorie Jehovovho domu a hovor ku všetkým obyvateľom* judských miest, ktorí prichádzajú uctievať* do Jehovovho domu. Povedz im všetko, čo ti prikážem, nevynechaj ani slovo. 3 Možno poslúchnu a každý sa odvráti od svojej zlej cesty a ja si to rozmyslím* a neprivediem na nich nešťastie, ktoré som na nich chcel priviesť za ich zlé skutky.+ 4 Povedz im: „Toto hovorí Jehova: ‚Ak ma nebudete počúvať a nebudete zachovávať môj zákon,* ktorý som vám dal, 5 a ak nebudete počúvať slová mojich služobníkov prorokov, ktorých k vám posielam znovu a znovu,* ale ktorých nepočúvate,+ 6 potom s týmto domom urobím to, čo som urobil so Šílom,+ a postarám sa, aby toto mesto preklínali všetky národy zeme.‘“‘“+

7 Kňazi, proroci a všetok ľud počuli Jeremiáša, ako hovorí tieto slová v Jehovovom dome.+ 8 Keď Jeremiáš dohovoril všetko, čo mu Jehova prikázal povedať ľudu, vrhli sa naňho kňazi, proroci a všetok ľud a kričali: „Zomrieš! 9 Prečo si prorokoval v Jehovovom mene, že tento dom bude ako Šílo a toto mesto bude opustené a zničené?“ A všetok ľud sa zbehol v Jehovovom dome okolo Jeremiáša.

10 Keď sa o tom dopočuli judské kniežatá, vyšli z kráľovho paláca do Jehovovho domu a posadili sa pri vchode do novej brány Jehovovho domu.+ 11 Kňazi a proroci povedali kniežatám a všetkému ľudu: „Tento muž si zasluhuje smrť,+ lebo prorokoval proti tomuto mestu, ako ste počuli na vlastné uši.“+

12 Vtedy Jeremiáš povedal všetkým kniežatám a všetkému ľudu: „Bol to Jehova, kto ma poslal, aby som proti tomuto domu a proti tomuto mestu prorokoval všetko, čo ste počuli.+ 13 Napravte svoje správanie a svoje skutky a poslúchajte Jehovu, svojho Boha. Potom si to Jehova rozmyslí* a neprivedie na vás nešťastie, o ktorom hovoril.+ 14 Som vo vašich rukách, urobte so mnou, čo uznáte za dobré a správne. 15 Ale uvedomte si, že ak ma usmrtíte, tak vy, toto mesto i jeho obyvatelia ponesiete vinu za preliatie nevinnej krvi, lebo Jehova ma k vám naozaj poslal, aby som vám povedal všetky tieto slová.“

16 Potom kniežatá a všetok ľud povedali kňazom a prorokom: „Tento človek si nezasluhuje smrť, lebo nám hovoril v mene Jehovu, nášho Boha.“

17 Vstali aj niektorí starší krajiny a prehovorili k celému zhromaždenému ľudu: 18 „Za vlády judského kráľa Ezechiáša+ prorokoval Micheáš+ Morešetský, ktorý celému judskému ľudu povedal: ‚Toto hovorí Jehova vojsk:

„Sion bude zoraný ako pole,

Jeruzalem sa stane zrúcaninou+

a vrch Božieho domu* zalesneným kopcom.“‘+

19 Usmrtil ho za to judský kráľ Ezechiáš a všetci Júdejci? Nie, bál sa Jehovu a prosil Jehovu o priazeň,* takže Jehova si to rozmyslel* a nepriviedol na nich nešťastie, o ktorom hovoril.+ Teda chystáme sa priviesť na seba veľké nešťastie.

20 V Jehovovom mene prorokoval aj iný muž: Urijáš, syn Šemajaha z Kirjat-Jearimu.+ Prorokoval proti tomuto mestu a proti tejto krajine to isté čo Jeremiáš. 21 Keď kráľ Jehojakim,+ všetci jeho udatní muži a všetky kniežatá počuli jeho slová, kráľ ho chcel dať zabiť.+ Len čo sa o tom Urijáš dopočul, utiekol do Egypta, lebo dostal strach. 22 Kráľ Jehojakim poslal do Egypta Elnatána,+ Achborovho syna, s niekoľkými mužmi, 23 ktorí vyviedli Urijáša z Egypta a priviedli ho ku kráľovi Jehojakimovi. Ten ho dal zabiť mečom+ a jeho mŕtvolu hodiť na cintorín obyčajných ľudí.“

24 Ale Achikám,+ Šafanov+ syn, držal nad Jeremiášom ochrannú ruku, takže nebol vydaný ľudu, ktorý ho chcel usmrtiť.+

27 Na začiatku vlády judského kráľa Jehojakima, Joziášovho syna, Jehova prehovoril k Jeremiášovi: 2 „Toto povedal Jehova: ‚Urob si povrazy a jarmá a daj si ich na šiju. 3 Potom ich pošli edomskému+ kráľovi, moábskemu+ kráľovi, kráľovi Ammóncov,+ týrskemu+ kráľovi a sidónskemu+ kráľovi. Pošli ich prostredníctvom poslov, ktorí prišli do Jeruzalema k judskému kráľovi Sedekiášovi.* 4 A prikáž im, aby svojim pánom povedali:

„Toto hovorí Jehova vojsk, Boh Izraela: Povedzte svojim pánom: 5 ‚Ja som svojou veľkou mocou a vystretým ramenom stvoril zem, ľudí i zvieratá, ktoré sú na povrchu zeme, a dávam ju tomu, komu chcem.*+ 6 Teraz som dal všetky tieto krajiny do rúk babylonského kráľa Nabuchodonozora,* môjho služobníka,+ a dal som mu aj divé zvieratá, aby mu slúžili. 7 Všetky národy budú slúžiť jemu, jeho synovi a jeho vnukovi, kým nepríde rad aj na jeho krajinu.+ Potom si ho zotročia mnohé národy a veľkí králi.‘+

8 ‚Ak nejaký národ alebo kráľovstvo odmietne slúžiť babylonskému kráľovi Nabuchodonozorovi a vložiť šiju do jarma babylonského kráľa, ten národ potrestám mečom,+ hladom a morom, kým ich jeho rukou úplne nezničím,‘ vyhlasuje Jehova.

9 ‚Nepočúvajte svojich prorokov, veštcov, vykladačov snov, mágov a čarodejníkov, ktorí vám hovoria: „Nebudete slúžiť babylonskému kráľovi.“ 10 Prorokujú vám klamstvá. Ak ich budete počúvať, budete odvedení ďaleko od svojej krajiny. Rozoženiem vás a zahyniete.

11 Ale národu, ktorý vloží šiju do jarma babylonského kráľa a bude mu slúžiť, dovolím zostať* v jeho krajine, aby ju obrábal a býval v nej,‘ vyhlasuje Jehova.“‘“

12 To isté som povedal aj judskému kráľovi Sedekiášovi:+ „Vložte šiju do jarma babylonského kráľa a slúžte jemu i jeho ľudu a budete žiť.+ 13 Prečo by si mal ty a tvoj ľud umrieť mečom,+ hladom+ a morom,+ tak ako to Jehova vyhlásil o národe, ktorý nebude slúžiť babylonskému kráľovi? 14 Nepočúvajte prorokov, ktorí vám hovoria: ‚Nebudete slúžiť babylonskému kráľovi,‘+ lebo vám prorokujú klamstvá.+

15 ‚Neposlal som ich,‘ vyhlasuje Jehova. ‚V mojom mene prorokujú klamstvá, a ak ich budete počúvať, rozoženiem vás a zahyniete vy aj proroci, ktorí vám prorokujú.‘“+

16 Kňazom a všetkému tomuto ľudu som povedal: „Toto hovorí Jehova: ‚Nepočúvajte svojich prorokov, ktorí vám prorokujú: „Predmety z Jehovovho domu sa už čoskoro vrátia z Babylona!“+ Prorokujú vám klamstvá.+ 17 Nepočúvajte ich. Slúžte babylonskému kráľovi a zostanete nažive.+ Prečo by sa mala z tohto mesta stať hromada trosiek? 18 Ak sú naozaj prorokmi a to, čo hovoria, je od Jehovu, nech, prosím, naliehavo žiadajú Jehovu vojsk, aby predmety, ktoré sú ešte v Jehovovom dome, v paláci judského kráľa a v Jeruzaleme, neboli vzaté do Babylona.‘

19 Počujte, čo hovorí Jehova vojsk o stĺpoch,+ o medenom mori,+ o vozíkoch+ a o ostatných predmetoch, ktoré ešte zostali v tomto meste 20 a ktoré babylonský kráľ Nabuchodonozor nevzal, keď z Jeruzalema odviedol do zajatia v Babylone judského kráľa Jekonjaha, Jehojakimovho syna, a všetkých urodzených mužov z Judska a Jeruzalema.+ 21 Toto hovorí Jehova vojsk, Boh Izraela, o predmetoch, ktoré ešte zostali v Jehovovom dome, v paláci judského kráľa a v Jeruzaleme: 22 ‚„Budú odnesené do Babylona+ a tam zostanú až do dňa, keď po ne prídem,“ vyhlasuje Jehova. „Vtedy ich vezmem a vrátim na toto miesto.“‘“+

28 V tom istom roku, na začiatku vlády judského kráľa Sedekiáša,*+ vo štvrtom roku, v piatom mesiaci, mi prorok Chananjah, Azzúrov syn z Gibeonu,+ povedal v Jehovovom dome v prítomnosti kňazov a všetkých ľudí: 2 „Toto hovorí Jehova vojsk, Boh Izraela: ‚Zlomím jarmo babylonského kráľa.+ 3 Do dvoch rokov* prinesiem späť na toto miesto všetky predmety, ktoré vzal babylonský kráľ Nabuchodonozor z Jehovovho domu a odniesol do Babylona.‘“+ 4 „‚A privediem späť aj judského kráľa Jekonjaha,+ Jehojakimovho+ syna, a všetkých judských vyhnancov, ktorí odišli do Babylona,‘+ vyhlasuje Jehova, ‚lebo zlomím jarmo babylonského kráľa.‘“

5 Nato prorok Jeremiáš odpovedal prorokovi Chananjahovi v prítomnosti kňazov a všetkého ľudu, ktorý stál v Jehovovom dome. 6 Prorok Jeremiáš povedal: „Amen!* Kiež to Jehova urobí. Kiež Jehova splní to, čo si prorokoval, a vráti z Babylona na toto miesto predmety z Jehovovho domu i všetkých vyhnancov! 7 Ale počúvaj, prosím, čo teraz poviem tebe a celému ľudu. 8 Proroci, ktorí tu boli dávno predo mnou a pred tebou, prorokovali mnohým krajinám a veľkým kráľovstvám vojnu, nešťastie a mor. 9 Ak prorok predpovedá pokoj a jeho slová sa splnia, znamená to, že toho proroka naozaj poslal Jehova.“

10 Vtedy prorok Chananjah vzal zo šije proroka Jeremiáša jarmo a zlomil ho.+ 11 Potom Chananjah v prítomnosti celého ľudu povedal: „Toto hovorí Jehova: ‚Takto do dvoch rokov zlomím jarmo babylonského kráľa Nabuchodonozora, ktoré je na šiji všetkých národov.‘“+ A prorok Jeremiáš odišiel.

12 Keď prorok Chananjah zlomil jarmo, ktoré mal na šiji prorok Jeremiáš, Jehova prehovoril k Jeremiášovi: 13 „Choď a povedz Chananjahovi: ‚Toto hovorí Jehova: „Drevené jarmo si zlomil,+ ale namiesto neho urob železné jarmo.“ 14 Lebo toto hovorí Jehova vojsk, Boh Izraela: „Položím železné jarmo na šiju všetkých týchto národov, aby slúžili babylonskému kráľovi Nabuchodonozorovi, a budú mu slúžiť.+ A podriadim mu aj divé zvieratá.“‘“+

15 Prorok Jeremiáš teda povedal prorokovi Chananjahovi:+ „Počúvaj, prosím, Chananjah! Jehova ťa neposlal, ale ty si naviedol tento ľud, aby veril klamstvu.+ 16 Preto toto hovorí Jehova: ‚Odstránim ťa z povrchu zeme. Do roka zomrieš, lebo si navádzal ľud na vzburu proti Jehovovi.‘“+

17 A tak prorok Chananjah zomrel v siedmom mesiaci toho istého roku.

29 Toto je znenie listu, ktorý poslal prorok Jeremiáš z Jeruzalema zostávajúcim starším medzi vyhnancami, kňazom, prorokom a všetkým, ktorých Nabuchodonozor* odviedol z Jeruzalema do Babylona. 2 Bolo to po tom, čo z Jeruzalema odišiel kráľ Jekonjah,+ kráľovná matka,*+ dvorní úradníci, judské a jeruzalemské kniežatá, remeselníci a kováči.*+ 3 List poslal po Šafanovom synovi+ Elasahovi a Chilkijahovom synovi Gemarjahovi, ktorých poslal judský kráľ Sedekiáš*+ do Babylona k babylonskému kráľovi Nabuchodonozorovi. Písalo sa v ňom:

4 „Toto hovorí Jehova vojsk, Boh Izraela, všetkým vyhnancom, ktorých som dal odviesť z Jeruzalema do Babylona: 5 ‚Stavajte domy a bývajte v nich, vysádzajte záhrady a jedzte ich ovocie. 6 Žeňte sa a majte synov a dcéry. Žeňte svojich synov a vydávajte svoje dcéry, nech aj oni majú synov a dcéry. Nech vás tam neubudne, ale pribudne. 7 Usilujte sa, aby bol v meste, do ktorého som vás dal odviesť, pokoj. Modlite sa o to k Jehovovi, lebo ak bude pokoj v meste, budete mať pokoj aj vy.+ 8 Toto hovorí Jehova vojsk, Boh Izraela: „Nech vás neoklamú vaši proroci a veštci, ktorí sú medzi vami,+ a nevenujte pozornosť ich snom. 9 Veď ‚vám v mojom mene prorokujú klamstvá. Neposlal som ich,‘+ vyhlasuje Jehova.“‘“

10 „Toto hovorí Jehova: ‚Keď uplynie 70 rokov v Babylone, postarám sa o vás.+ Splním svoj sľub a privediem vás späť na toto miesto.‘+

11 ‚Veď ja viem, čo pre vás zamýšľam,‘ vyhlasuje Jehova. ‚Chcem pre vás pokoj, a nie nešťastie,+ chcem vám dať budúcnosť a nádej.+ 12 Keď budete ku mne volať, keď prídete a budete sa ku mne modliť, vypočujem vás.‘+

13 ‚Budete ma hľadať a nájdete ma,+ lebo ma budete hľadať celým srdcom.+ 14 Dám sa vám nájsť,‘+ vyhlasuje Jehova. ‚Privediem vás späť zo zajatia a zhromaždím vás zo všetkých národov a zo všetkých miest, kam som vás rozohnal,‘+ vyhlasuje Jehova. ‚Privediem vás späť na miesto, odkiaľ som vás dal odviesť do vyhnanstva.‘+

15 Ale vy hovoríte: ‚Jehova nám v Babylone vzbudil prorokov.‘

16 Toto hovorí Jehova kráľovi, ktorý sedí na Dávidovom tróne,+ a všetkému ľudu bývajúcemu v tomto meste, vašim bratom, ktorí s vami neodišli do vyhnanstva: 17 ‚Toto hovorí Jehova vojsk: „Posielam na nich meč, hlad a mor+ a urobím ich podobnými zhnitým* figám, ktoré sa už nedajú jesť.“‘+

18 ‚Budem ich stíhať mečom,+ hladom a morom a urobím ich obrazom hrôzy pre všetky kráľovstvá zeme+ a budú terčom preklínania. Budú vzbudzovať úžas a budú na posmech*+ a na hanbu všetkým národom, do ktorých ich rozoženiem,+ 19 lebo ma nepočúvali, hoci som za nimi posielal svojich služobníkov prorokov, posielal som ich znovu a znovu,‘*+ vyhlasuje Jehova.

‚Ale ani vy ste nepočúvali,‘+ vyhlasuje Jehova.

20 Preto počujte Jehovovo slovo, všetci vyhnanci, ktorých som poslal z Jeruzalema do Babylona. 21 Toto hovorí Jehova vojsk, Boh Izraela, o Achabovi, Kólajahovom synovi, a Cedekijahovi, Maasejahovom synovi, ktorí vám v mojom mene prorokujú klamstvá:+ ‚Vydávam ich do rúk babylonského kráľa Nabuchodonozora,* ktorý ich dá zabiť pred vašimi očami. 22 Z ich prípadu vznikne kliatba, ktorú budú používať všetci judskí vyhnanci v Babylone. Bude sa hovoriť: „Nech s tebou Jehova urobí to, čo s Cedekijahom a Achabom, ktorých babylonský kráľ pražil v ohni!“, 23 lebo sa správali v Izraeli hanebne,+ cudzoložili s manželkami svojich blížnych a hovorili v mojom mene klamstvá, ktoré som im neprikázal.+

„Ale ja o tom viem a som toho svedkom,“+ vyhlasuje Jehova.‘“

24 „Šemajahovi+ z Nechelamu povedz: 25 ‚Toto hovorí Jehova vojsk, Boh Izraela: „Poslal si vo svojom mene listy všetkému ľudu v Jeruzaleme, kňazovi Sofoniášovi,+ Maasejahovmu synovi, i ostatným kňazom v tomto znení: 26 ‚Jehova ťa ustanovil za kňaza namiesto kňaza Jehojadu, aby si dozeral v Jehovovom dome na každého šialenca, ktorý sa vydáva za proroka. Takého daj do klady a na pranier.*+ 27 Tak prečo si nepokarhal Jeremiáša z Anatótu,+ ktorý sa medzi vami vydáva za proroka?+ 28 Dokonca poslal k nám do Babylona odkaz: „Bude to trvať dlho! Stavajte domy a bývajte v nich, vysádzajte záhrady a jedzte ich ovocie...“‘“‘“+

29 Keď kňaz Sofoniáš+ prečítal list prorokovi Jeremiášovi, 30 Jehova povedal Jeremiášovi: 31 „Odkáž všetkým vyhnancom: ‚Toto hovorí Jehova o Šemajahovi z Nechelamu: „Pretože vám Šemajah prorokoval, hoci som ho neposlal, a snažil sa vás priviesť k tomu, aby ste verili klamstvám,+ 32 toto hovorí Jehova: ‚Potrestám Šemajaha z Nechelamu i jeho potomkov, nikto z jeho rodiny neprežije uprostred tohto ľudu. Neuvidí, čo dobré urobím pre svoj ľud, lebo nabádal na vzburu proti Jehovovi,‘ vyhlasuje Jehova.“‘“

30 Jehova povedal Jeremiášovi: 2 „Toto hovorí Jehova, Boh Izraela: ‚Zapíš do knihy všetko, čo ti poviem. 3 „Prichádzajú dni,“ vyhlasuje Jehova, „keď zhromaždím svoj ľud, Izrael a Júdu, zo zajatia,“+ hovorí Jehova, „a privediem ich späť do krajiny, ktorú som dal ich predkom, a znovu im bude patriť.“‘“+

4 Toto povedal Jehova Izraelu a Júdovi.

 5 Toto hovorí Jehova:

„Počuli sme výkriky hrôzy,

namiesto pokoja sa šíri strach.

 6 Spýtajte sa, prosím, či môže muž rodiť.

Prečo teda vidím, že každý mocný muž má ruky na bruchu*

ako žena pri pôrode?+

Prečo všetky tváre zbledli?

 7 Beda, je to strašný* deň,+

aký tu ešte nebol.

Pre Jakoba je to čas úzkosti,

ale bude z neho vyslobodený.“

8 „V ten deň,“ vyhlasuje Jehova vojsk, „zlomím jarmo na ich šiji a ich povrazy roztrhnem. Cudzinci ich už nebudú zotročovať. 9 Budú slúžiť Jehovovi, svojmu Bohu, a Dávidovi, svojmu kráľovi, ktorého nad nimi dosadím.“+

10 „Neboj sa, môj služobník Jakob,“ vyhlasuje Jehova,

„nedes sa, Izrael.+

Zachránim ťa a privediem ťa zďaleka,

i tvojich potomkov z krajiny ich zajatia.+

Jakob sa vráti a bude žiť v pokoji a nerušene,

nikto ho nevyľaká.“+

11 „Veď som s tebou,“ vyhlasuje Jehova, „a ochránim ťa.

Skoncujem so všetkými národmi, medzi ktoré som ťa rozptýlil,+

s tebou však neskoncujem.+

Ale budem ťa v správnej miere naprávať,

určite ťa nenechám bez trestu.“+

12 Lebo toto hovorí Jehova:

„Na tvoju ranu nie je liek,+

je nevyliečiteľná.

13 Nikto sa ťa nezastane,

tvoj vred sa nedá vyliečiť.

Už sa ti nedá pomôcť.

14 Všetci tvoji vášniví milenci na teba zabudli,+

už o teba nestoja.

Lebo som ťa udrel ako nepriateľ,+

potrestal som ťa ako niekto krutý,

pretože tvoja vina je veľká a tvojich hriechov je mnoho.+

15 Si zranená, ale máš dôvod kričať a sťažovať sa?

Tvoja bolesť je nevyliečiteľná!

Urobil som ti to

pre tvoju veľkú vinu a množstvo hriechov.+

16 Všetci, čo ťa ničia, budú určite zničení+

a všetci tvoji nepriatelia pôjdu do zajatia.+

Tí, čo ťa plienia, budú vyplienení,

všetkých, čo ťa drancujú, vydám na drancovanie.“+

17 „Uzdravím ťa a vyliečim ťa z tvojich rán,“+ vyhlasuje Jehova,

„hoci ťa zavrhli a nazvali ťa

‚Sion, o ktorý nikto nestojí‘.“+

18 Toto hovorí Jehova:

„Zhromaždím zajatcov z Jakobových stanov+

a zľutujem sa nad jeho príbytkami.

Mesto bude opäť postavené na svojom pahorku+

a opevnená veža bude znovu stáť na svojom mieste.

19 Bude od nich znieť ďakovná pieseň a radostný smiech.+

Rozmnožím ich a nebude ich ubúdať,+

urobím ich početnými*

a nebudú bezvýznamní.+

20 Jakobovým potomkom sa bude dariť ako kedysi,

stanú sa predo mnou silným národom.+

Potrestám všetkých jeho utláčateľov.+

21 Z neho vzíde jeho vznešený,

z jeho stredu vyjde jeho vládca.

Zavolám ho, aby prišiel bližšie, a on sa ku mne priblíži.“

„Veď kto by sa inak odvážil ku mne priblížiť?“* vyhlasuje Jehova.

22 „Vy budete mojím ľudom+ a ja budem vaším Bohom.“+

23 Strhne sa víchor Jehovovho hnevu,+

burácajúca víchrica sa znesie na hlavu zlých.

24 Jehovov planúci hnev neutíchne,

kým nevykoná a nesplní zámery svojho srdca.+

V konečnej časti dní to pochopíte.+

31 „V tom čase,“ vyhlasuje Jehova, „budem Bohom všetkých rodov Izraela a ony budú mojím ľudom.“+

 2 Toto hovorí Jehova:

„Ľud, ktorý unikol meču, našiel priazeň v pustatine,

Izrael došiel na miesto svojho odpočinku.“

 3 Z diaľky sa mi zjavil Jehova a povedal:

„Zamiloval som si ťa večnou láskou,

vernou láskou som ťa k sebe pritiahol.*+

 4 Znovu ťa vystaviam a budeš vystavaný.+

Znovu vezmeš do rúk tamburíny, môj izraelský ľud,*

a veselo sa roztancuješ.*+

 5 Ešte budeš sadiť vinice na samárskych vrchoch.+

Vinohradníci budú sadiť a budú aj oberať.+

 6 Príde deň, keď budú strážcovia na vrchoch Efraima volať:

‚Vstaňte, poďme na Sion, k Jehovovi, nášmu Bohu.‘“+

 7 Toto hovorí Jehova:

„Radostne volajte k Jakobovi,

jasajte, lebo ste na čele národov.+

Oznamujte to, chváľte Boha a hovorte:

‚Jehova, zachráň svoj ľud, ostatok Izraela.‘+

 8 Privediem ich zo severnej krajiny,+

zhromaždím ich z najodľahlejších končín zeme.+

Bude medzi nimi slepý i chromý,+

tehotná žena i rodička, všetci spolu,

vrátia sa ich sem celé zástupy.+

 9 Prídu s plačom,+

s úpenlivými prosbami o priazeň a ja ich povediem.

Privediem ich k potokom*+

po rovnej ceste, na ktorej sa nepotknú.

Som predsa Izraelov Otec a Efraim je môj prvorodený.“+

10 Počúvajte, národy, čo hovorí Jehova,

a oznamujte jeho slová na ďalekých ostrovoch:+

„Ten, ktorý rozptýlil Izrael, ho zhromaždí,

bude ho strážiť ako pastier svoje stádo.+

11 Jehova vykúpi Jakoba+

a vyslobodí* ho z rúk silnejšieho, než je on.+

12 Prídu a budú radostne volať na vrchu Sion,+

budú sa tešiť z Jehovovej dobroty,*

z obilia, mladého vína+ a oleja,

z jahniat, kozliat a teliat.+

Budú ako dobre zavlažovaná záhrada+

a už nebudú chradnúť.“+

13 „Vtedy bude panna od radosti tancovať

a spolu s ňou aj mladí muži a starci.+

Ich smútok zmením na radosť,+

uteším ich a rozveselím, aby už viac nesmútili.+

14 Kňazom dám hojnosť jedla*

a môj ľud sa nasýti mojou dobrotou,“+ vyhlasuje Jehova.

15 „Toto hovorí Jehova:

‚V Ráme+ počuť nárek a zúfalý plač.

To Ráchel oplakáva svojich synov.*+

Nechce sa dať utešiť,

lebo o nich prišla.‘“+

16 Toto hovorí Jehova:

„‚Už neplač, utri si slzy,

lebo ťa odmením za to, čo si vykonala,‘ vyhlasuje Jehova,

‚vrátia sa ti z nepriateľskej krajiny.‘+

17 ‚Máš nádej do budúcnosti,‘+ vyhlasuje Jehova,

‚tvoji synovia sa vrátia na svoje územie.‘“+

18 „Jasne som počul Efraimovo vzdychanie:

‚Naprával si ma a ja som sa dal napraviť

ako teľa, ktoré nebolo zvyknuté na jarmo.

Priveď ma späť a ja sa ochotne vrátim,

veď si Jehova, môj Boh.

19 Keď som sa vrátil, ľutoval som svoje činy,+

keď si ma poučil, v žiali som sa udrel po stehne.

Cítil som sa zahanbený a ponížený,+

znášal som potupu za hriechy svojej mladosti.‘“

20 „Nie je Efraim mojím drahým synom, mojím milovaným dieťaťom?+

Hoci ho často karhám, predsa naňho myslím v dobrom.

Moje vnútro* je preňho rozrušené,+

určite sa nad ním zľutujem,“ vyhlasuje Jehova.+

21 „Označ si cestu,

rozmiestni ukazovatele smeru.+

Všímaj si cestu, po ktorej pôjdeš.+

Vráť sa, môj izraelský ľud,* vráť sa do svojich miest.

22 Dokedy budeš váhať, ty neverná dcéra?

Veď Jehova tvorí na zemi niečo nové:

žena sa bude usilovať o priazeň muža.“

23 Toto hovorí Jehova vojsk, Boh Izraela: „Keď ich privediem späť zo zajatia, v Judsku a jeho mestách sa bude znovu hovoriť: ‚Nech ťa Jehova požehná, spravodlivý príbytok,+ svätý vrch.‘+ 24 V Judsku budú spolu bývať obyvatelia miest, roľníci i tí, ktorí pasú stáda.+ 25 Unaveného občerstvím a každého, kto slabne, posilním.“+

26 Nato som sa prebudil z príjemného spánku a otvoril som oči.

27 „Prichádzajú dni, keď v Izraeli a Judsku rozmnožím ľudí i dobytok,“+ vyhlasuje Jehova.

28 „A tak ako som hľadal príležitosti, aby som ich vytrhával, rúcal, búral, ničil a škodil im,+ tak budem hľadať príležitosti, aby som staval a sadil,“+ vyhlasuje Jehova. 29 „V tom čase už nebudú hovoriť: ‚Otcovia jedli kyslé hrozno a synom tŕpnu* zuby.‘+ 30 Lebo každý zomrie za svoje hriechy. Kto bude jesť kyslé hrozno, tomu stŕpnu zuby.“

31 „Prichádzajú dni,“ vyhlasuje Jehova, „keď s potomkami Izraela a s potomkami Júdu uzavriem novú zmluvu.+ 32 Nebude to taká zmluva, akú som uzavrel s ich predkami v ten deň, keď som ich vzal za ruku a vyviedol z Egypta,+ ‚zmluva, ktorú oni porušili,+ hoci som bol ich pánom,‘* vyhlasuje Jehova.“

33 „Toto je zmluva, ktorú uzavriem s potomkami Izraela, keď uplynú tie dni,“ vyhlasuje Jehova. „Svoj zákon vložím do ich vnútra+ a napíšem im ho do srdca.+ Budem ich Bohom a oni budú mojím ľudom.“+

34 „Nikto už nebude poučovať svojho blížneho a svojho brata slovami: ‚Spoznaj Jehovu!‘,+ lebo ma budú poznať všetci bez výnimky,“*+ vyhlasuje Jehova. „Odpustím ich previnenie a na ich hriech si už nikdy nespomeniem.“+

35 Toto hovorí Jehova,

ten, ktorý dáva slnko, aby svietilo vo dne,

ktorý určuje zákony* mesiacu a hviezdam, aby svietili v noci,

ten, ktorý vzdúva more, až jeho vlny burácajú,

ten, ktorého meno je Jehova vojsk:+

36 „‚Keby tieto nariadenia prestali platiť,‘ vyhlasuje Jehova,

‚aj potomkovia Izraela by prestali byť predo mnou národom.‘“+

37 Toto hovorí Jehova: „‚Keby sa hore dali zmerať nebesia a dole preskúmať základy zeme, tak by som zavrhol celé potomstvo Izraela za všetko, čo urobili,‘ vyhlasuje Jehova.“+

38 „Prichádzajú dni,“ vyhlasuje Jehova, „keď bude mesto znovu postavené+ Jehovovi od Chananelovej veže+ až po Nárožnú bránu.+ 39 A meracia šnúra+ sa natiahne až k pahorku Gareb a odtiaľ sa stočí do Goy. 40 Celé údolie mŕtvol a popola* a všetky terasy až po údolie Kidron,+ po roh Konskej brány+ na východe, budú sväté pre Jehovu.+ Už nikdy nebudú zbúrané a zničené.“

32 V desiatom roku vlády judského kráľa Sedekiáša,* čo bol 18. rok vlády Nabuchodonozora,* Jehova prehovoril k Jeremiášovi.+ 2 V tom čase obliehalo Jeruzalem vojsko babylonského kráľa a prorok Jeremiáš bol uväznený na Nádvorí stráže+ v paláci judského kráľa. 3 Uväznil ho tam judský kráľ Sedekiáš,+ ktorý mu vyčítal: „Čo to prorokuješ? Hovoríš: ‚Toto hovorí Jehova: „Vydám toto mesto do rúk babylonského kráľa a on ho dobyje.+ 4 Ani judský kráľ Sedekiáš Chaldejcom neunikne. Určite sa dostane do rúk babylonského kráľa a bude s ním hovoriť tvárou v tvár, uvidí ho na vlastné oči.+ 5 Odvedie Sedekiáša do Babylona, kde zostane, kým sa nerozhodnem, čo s ním urobím,“ vyhlasuje Jehova. „Hoci bojujete proti Chaldejcom, nemáte šancu na úspech.“‘“+

6 A Jeremiáš povedal: „Jehova mi oznámil: 7 ‚Príde k tebe Chanamel, syn tvojho strýka* Šalluma, a povie: „Kúp si moje pole v Anatóte,+ lebo máš prednostné právo na jeho odkúpenie.“‘“+

8 A naozaj, stalo sa presne to, čo Jehova povedal. Na Nádvorie stráže za mnou prišiel môj bratranec Chanamel a povedal mi: „Kúp, prosím, moje pole v Anatóte v Benjamínovej krajine, lebo máš právo, aby si ho vykúpil a aby ti patrilo. Kúp si ho.“ Vtedy som si uvedomil, že to chcel Jehova.

9 A tak som kúpil od svojho bratranca Chanamela pole v Anatóte a odvážil som mu sedem šekelov* a desať kúskov striebra.+ 10 Napísal som kúpnu zmluvu,+ zapečatil ju, prizval som svedkov+ a odvážil som peniaze na váhach. 11 Potom som vzal kúpnu zmluvu, tú zapečatenú podľa zákona a právnych predpisov i tú nezapečatenú, 12 a dal som ju Báruchovi,+ synovi Nerijaha,+ syna Machsejaha. Urobil som to v prítomnosti môjho bratranca Chanamela, svedkov, ktorí zmluvu podpísali, a všetkých Židov, ktorí sedeli na Nádvorí stráže.+

13 Pred všetkými som Báruchovi prikázal: 14 „Toto hovorí Jehova vojsk, Boh Izraela: ‚Vezmi tieto kúpne zmluvy, zapečatenú aj nezapečatenú, a vlož ich do hlinenej nádoby, aby sa zachovali na dlhý čas.‘ 15 Lebo toto hovorí Jehova vojsk, Boh Izraela: ‚V tejto krajine sa budú znovu kupovať domy, polia a vinice.‘“+

16 Keď som odovzdal kúpnu zmluvu Nerijahovmu synovi Báruchovi, modlil som sa k Jehovovi: 17 „Ach, Zvrchovaný Pán Jehova! Ty si stvoril nebo a zem svojou veľkou mocou+ a vystretým ramenom! Pre teba nie je nič nemožné. 18 Prejavuješ vernú lásku tisícom, ale dopúšťaš, aby synovia niesli následky hriechov svojich otcov.+ Si pravý Boh, veľký a mocný, a tvoje meno je Jehova vojsk. 19 Si veľký vo svojich zámeroch* a mocný vo svojich skutkoch.+ Tvoje oči pozorujú správanie ľudí,+ aby si každému odplatil podľa jeho správania, každému podľa jeho skutkov.+ 20 Vykonal si znamenia a zázraky v Egypte, ktoré sú známe až dodnes. Tak si si urobil slávne meno v Izraeli i medzi všetkými ľuďmi+ a je slávne dodnes. 21 Vyviedol si svoj ľud Izrael z Egypta mocnou rukou a vystretým ramenom, so znameniami, zázrakmi a hrôzostrašnými skutkami.+

22 Potom si im dal túto krajinu, o ktorej si prisahal ich predkom, že im ju dáš,+ krajinu oplývajúcu mliekom a medom.+ 23 A oni prišli a vzali ju do vlastníctva, ale neposlúchali ťa a neriadili sa tvojím zákonom. Nerobili nič z toho, čo si im prikázal, a preto si na nich priviedol všetko toto nešťastie.+ 24 K mestu pritiahli nepriatelia a postavili obliehacie násypy.+ Následkom bojov,+ hladu a moru+ mesto určite padne do rúk Chaldejcov, ktorí naň útočia. Všetko, čo si povedal, sa stalo, sám to vidíš. 25 Ale ty, Zvrchovaný Pán Jehova, si mi povedal: ‚Kúp si pole a vezmi si svedkov,‘ hoci mesto bude určite vydané do rúk Chaldejcov.“

26 Nato Jehova povedal Jeremiášovi: 27 „Ja som Jehova, Boh celého ľudstva.* Je pre mňa niečo nemožné? 28 Toto hovorí Jehova: ‚Vydávam toto mesto do rúk Chaldejcov a do rúk babylonského kráľa Nabuchodonozora,* ktorý ho dobyje.+ 29 Chaldejci, ktorí bojujú proti tomuto mestu, doň vtrhnú a podpália ho.+ Spália aj domy, kde na strechách ľudia prinášali obete Baalovi a vylievali tekuté obete iným bohom, aby ma urážali.‘+

30 ‚Veď Izraeliti a Júdejci robia od svojej mladosti iba to, čo je zlé v mojich očiach.+ Izraeliti ma svojimi skutkami stále urážajú,‘ vyhlasuje Jehova. 31 ‚Odkedy postavili toto mesto, vyvoláva vo mne iba hnev a rozhorčenie.+ Preto musí zmiznúť spred mojej tváre+ 32 za všetko to zlo, ktoré páchali Izraeliti a Júdejci, aby ma urážali – oni, ich králi,+ ich kniežatá,+ ich kňazi a proroci,+ judskí muži a obyvatelia Jeruzalema. 33 Obracali sa mi chrbtom, nie tvárou.+ Znovu a znovu* som ich poučoval, ale oni ma nepočúvali a neprijímali napomenutie.+ 34 Svoje odporné modly postavili do domu, ktorý nesie moje meno, a tak ho poškvrnili.+ 35 V Údolí Hinnomovho syna*+ postavili posvätné výšiny Baalovi a pálili tam v ohni* svojich synov a dcéry Molochovi.+ Ale to som im neprikázal,+ ani len na myseľ mi neprišlo, aby robili niečo také odporné a zvádzali tak Júdu na hriech.‘

36 Toto hovorí Jehova, Boh Izraela, o tomto meste, o ktorom hovoríte, že bude vydané do rúk babylonského kráľa mečom, hladom a morom: 37 ‚Zhromaždím ich zo všetkých krajín, do ktorých ich rozoženiem vo svojom hneve, rozhorčení a zúrivosti,+ a privediem ich späť na toto miesto, kde budú bývať v bezpečí.+ 38 Budú mojím ľudom a ja budem ich Bohom.+ 39 Dám im jedno srdce+ a jednu cestu, aby sa ma vždy báli a aby sa dobre darilo im a ich deťom.+ 40 Uzavriem s nimi večnú zmluvu,+ že im neprestanem preukazovať dobro.+ Vložím im do srdca bázeň predo mnou, aby sa odo mňa neodvrátili.+ 41 S radosťou im budem robiť dobro+ a natrvalo ich zasadím v tejto krajine.+ Urobím to celým svojím srdcom a celou svojou dušou.‘“*

42 „Toto hovorí Jehova: ‚Ako som na tento ľud priviedol všetko to veľké nešťastie, tak im dám okúsiť všetko to dobré,* čo im sľubujem.+ 43 V tejto krajine sa ešte budú kupovať polia,+ aj keď hovoríte: „Je to pustatina bez ľudí a zvierat, vydaná do rúk Chaldejcov.“‘

44 ‚Ľudia budú kupovať polia, budú sa písať a pečatiť kúpne zmluvy a budú sa prizývať svedkovia v Benjamínovej krajine,+ v okolí Jeruzalema, v judských mestách,+ v mestách hornatého kraja, v mestách nížiny+ i v mestách na juhu, lebo ich privediem späť zo zajatia,‘+ vyhlasuje Jehova.“

33 Kým bol Jeremiáš ešte uväznený na Nádvorí stráže,+ Jehova k nemu prehovoril po druhý raz: 2 „Toto hovorí Jehova, ktorý stvoril zem, Jehova, ktorý ju sformoval a upevnil, Jehova je jeho meno: 3 ‚Volaj ku mne a ja ti odpoviem, oznámim ti veľké a nepochopiteľné veci, ktoré nepoznáš.‘“+

4 „Toto hovorí Jehova, Boh Izraela, o domoch tohto mesta, o palácoch judských kráľov, ktoré sú zborené na obranu pred obliehacími násypmi a pred mečom,+ 5 a o tých, ktorí prišli bojovať proti Chaldejcom a naplniť domy svojimi mŕtvolami a ktorých som pobil vo svojom hneve a rozhorčení, lebo pre ich zlo som skryl svoju tvár pred týmto mestom: 6 ‚Prinášam mestu liek a zotavenie,+ uzdravím ľud a dám mu hojnosť pokoja a bezpečia.+ 7 Privediem späť zajatcov z Júdu a Izraela,+ vybudujem ich a budú takí ako na začiatku.+ 8 Očistím ich od všetkej viny za hriechy, ktorými proti mne hrešili,+ a zbavím ich viny za hriechy a previnenia proti mne.+ 9 Meno tohto mesta mi bude prinášať radosť, chválu a slávu pred všetkými národmi zeme, ktoré sa dozvedia o všetkej dobrote, ktorú im preukážem.+ Preľaknú sa a budú sa triasť+ pre všetko dobro a pokoj, ktorým ho zahrniem.‘“+

10 „Toto hovorí Jehova: ‚Na tomto mieste, o ktorom budete hovoriť, že je to pustatina bez ľudí a dobytka, v týchto opustených judských mestách a na uliciach Jeruzalema, ktoré sú pusté, bez ľudí, obyvateľov a dobytka, bude ešte počuť 11 hlas radosti a jasotu,+ hlas ženícha a hlas nevesty a hlas tých, čo hovoria: „Ďakujte Jehovovi vojsk, lebo Jehova je dobrý+ a jeho verná láska je večná!“‘+

‚Ľudia budú prinášať do Jehovovho domu obete vďaky,+ lebo privediem zajatcov späť do ich krajiny a budú ako na začiatku,‘ hovorí Jehova.“

12 „Toto hovorí Jehova vojsk: ‚V tejto pustatine bez ľudí a dobytka a vo všetkých jej mestách budú znovu pastviny, kde budú pastieri privádzať svoje stáda, aby si odpočinuli.‘+

13 ‚V mestách hornatého kraja, v mestách nížiny, v mestách na juhu, v Benjamínovej krajine, v okolí Jeruzalema+ a v judských mestách+ budú stáda oviec a kôz znovu prechádzať pod rukami toho, kto ich počíta,‘ hovorí Jehova.“

14 „‚Prichádzajú dni,‘ vyhlasuje Jehova, ‚keď splním všetko to dobré, čo som sľúbil izraelskému a judskému ľudu.+ 15 V tom čase vzbudím Dávidovi spravodlivý výhonok,*+ ktorý v krajine nastolí právo a spravodlivosť.+ 16 V tých dňoch bude Júda zachránený+ a Jeruzalem bude bývať v bezpečí.+ A toto je meno, ktorým ho budú volať: Jehova je naša spravodlivosť.‘“+

17 „Veď toto hovorí Jehova: ‚Na izraelskom tróne nebude nikdy chýbať potomok z Dávidovho rodu.+ 18 Ani medzi lévitskými kňazmi nebude predo mnou nikdy chýbať kňaz, ktorý by prinášal úplné zápalné a iné obete a pálil obilné obete.‘“

19 A Jehova prehovoril k Jeremiášovi znovu: 20 „Toto hovorí Jehova: ‚Iba ak by ste mohli zrušiť moju zmluvu s dňom a moju zmluvu s nocou, takže by deň a noc nenastali v určenom čase,+ 21 mohla by byť zrušená moja zmluva s mojím služobníkom Dávidom,+ takže by nemal syna, ktorý by sedel na jeho tróne,+ a tiež moja zmluva s lévitskými kňazmi, ktorí mi slúžia.+ 22 Ako sa nedá spočítať nebeské vojsko ani morský piesok, tak rozmnožím potomstvo* svojho služobníka Dávida a Lévitov, ktorí mi slúžia.‘“

23 A Jehova prehovoril k Jeremiášovi znovu: 24 „Nepočul si, čo hovorí tento ľud? Vraj: ‚Jehova zavrhne tie dva rody, ktoré si kedysi vyvolil.‘ Nepriatelia znevažujú môj ľud a nepovažujú ho už za národ.

25 Toto hovorí Jehova: ‚Ako je nezmeniteľná moja zmluva s dňom a nocou+ a zákony* neba a zeme,+ 26 tak je nezmeniteľný môj sľub, že nikdy nezavrhnem potomstvo* Jakoba a môjho služobníka Dávida. Z jeho potomstva* si vždy budem vyberať panovníkov, ktorí budú vládnuť nad potomkami* Abraháma, Izáka a Jakoba. Lebo ich privediem späť zo zajatia+ a zľutujem sa nad nimi.‘“+

34 V čase, keď babylonský kráľ Nabuchodonozor,* celé jeho vojsko, všetky kráľovstvá zeme pod jeho nadvládou a všetky národy bojovali proti Jeruzalemu a proti všetkým okolitým mestám,+ Jehova povedal Jeremiášovi:

2 „Toto hovorí Jehova, Boh Izraela: ‚Choď k judskému kráľovi Sedekiášovi*+ a povedz mu: „Toto hovorí Jehova: ‚Vydávam toto mesto do rúk babylonského kráľa a ten ho vypáli.+ 3 Ani ty mu neunikneš. Určite ťa chytia a vydajú do jeho rúk.+ Uvidíš babylonského kráľa na vlastné oči a bude s tebou hovoriť tvárou v tvár. Pôjdeš do Babylona.‘+ 4 Ale počuj Jehovovo slovo, judský kráľ Sedekiáš: ‚Toto o tebe hovorí Jehova: „Nezomrieš mečom, 5 zomrieš v pokoji.+ A budú za teba páliť kadidlo tak ako za tvojich otcov, predošlých kráľov, ktorí boli pred tebou. Budú za tebou nariekať: ‚Ach, pane!‘, lebo ‚tak som povedal,‘ vyhlasuje Jehova.“‘“‘“

6 Prorok Jeremiáš oznámil všetky tieto slová judskému kráľovi Sedekiášovi v Jeruzaleme, 7 keď vojsko babylonského kráľa bojovalo proti Jeruzalemu a proti zostávajúcim judským mestám,+ proti Lachišu+ a Azéke.+ To boli posledné opevnené mestá v Judsku, ktoré ešte neboli dobyté.

8 Ďalšie Jehovovo posolstvo dostal Jeremiáš v čase, keď kráľ Sedekiáš uzavrel zmluvu so všetkými obyvateľmi Jeruzalema, že prepustia otrokov.+ 9 Každý mal prepustiť svojich hebrejských otrokov a otrokyne, nikto už nemal zotročovať svojich židovských bratov. 10 Všetky kniežatá i všetok ľud poslúchli. Uzavreli zmluvu, že každý prepustí svojho otroka a otrokyňu a nebudú ich už držať v otroctve. Poslúchli a prepustili ich. 11 Ale potom priviedli späť otrokov a otrokyne, ktorých prepustili na slobodu, a znovu si ich zotročili. 12 Vtedy Jehova prehovoril k Jeremiášovi. Jehova mu povedal:

13 „Toto hovorí Jehova, Boh Izraela: ‚V deň, keď som vašich predkov vyviedol z Egypta, kde boli otrokmi,+ som s nimi uzavrel túto zmluvu:+ 14 „Po siedmich rokoch nech každý z vás prepustí svojho hebrejského brata, ktorého si kúpil. Nech ti šesť rokov slúži a potom ho prepusť na slobodu.“+ Ale vaši predkovia nepočúvali, nevenovali mi pozornosť.* 15 Nie je to tak dávno, čo* ste sa obrátili a urobili to, čo je správne v mojich očiach: prepustili ste na slobodu svojich blížnych a uzavreli ste predo mnou zmluvu v dome, ktorý nesie moje meno. 16 Ale potom ste si to rozmysleli a znesvätili ste moje meno,+ lebo ste si znovu priviedli späť otrokov a otrokyne, ktorých ste nechali odísť, kam chceli, a znovu ste ich zotročili.‘

17 Preto toto hovorí Jehova: ‚Pretože ste ma neposlúchli a neprepustili ste na slobodu každý svojho brata a svojho blížneho,+ ja vás teraz prepúšťam meču, moru a hladu,‘+ vyhlasuje Jehova, ‚a urobím vás obrazom hrôzy pre všetky kráľovstvá zeme.+ 18 Toto sa stane mužom, ktorí porušili moju zmluvu – nedodržali podmienky zmluvy, ktorú predo mnou uzavreli, keď rozťali teľa na dvoje a prešli pomedzi jeho dve polovice –,+ 19 toto sa stane judským kniežatám, jeruzalemským kniežatám, dvorným úradníkom, kňazom a všetkému ľudu krajiny, ktorí prechádzali pomedzi tie dve polovice teľaťa: 20 Vydám ich do rúk nepriateľov, ktorí ich chcú pripraviť o život, a ich mŕtvoly budú potravou pre vtáky a divú zver.+ 21 Judského kráľa Sedekiáša a jeho kniežatá vydám do rúk nepriateľov, ktorí ich chcú pripraviť o život, do rúk vojska babylonského kráľa,+ ktoré od vás práve ustupuje.‘+

22 ‚Vydám rozkaz a privediem ich späť k tomuto mestu,‘ vyhlasuje Jehova. ‚Budú proti nemu bojovať, dobyjú ho a vypália.+ A z judských miest urobím neobývanú pustatinu.‘“+

35 Za vlády judského kráľa Jehojakima,+ Joziášovho syna, Jehova prehovoril k Jeremiášovi: 2 „Choď k rodine Rechabovcov+ a hovor s nimi. Priveď ich do jednej z jedální* Jehovovho domu a ponúkni ich vínom.“

3 A tak som vzal Jaazanjaha, syna Jeremiáša, syna Chabacinjaha, jeho bratov, všetkých jeho synov a ostatných Rechabovcov 4 do Jehovovho domu. Zaviedol som ich do jedálne synov Chanana, syna Jigdaljaha, Božieho muža. Nachádzala sa vedľa jedálne kniežat, ktorá bola nad jedálňou vrátnika Maasejaha, Šallumovho syna. 5 Potom som pred mužov z rodiny Rechabovcov postavil poháre a čaše plné vína a povedal som im: „Napite sa vína.“

6 Ale oni povedali: „Nebudeme piť víno, lebo náš predok Jonadáb,+ Rechabov syn, nám dal príkaz: ‚Nikdy nepite víno ani vy, ani vaši synovia. 7 Nestavajte si domy, nesejte semeno, nevysádzajte vinice ani ich nevlastnite. Bývajte len v stanoch, aby ste mohli dlho žiť v krajine, v ktorej ste cudzincami.‘ 8 Poslúchame všetko, čo nám prikázal Jonadáb, syn nášho predka Rechaba, a nikdy nepijeme víno ani my, ani naše manželky, ani naši synovia a naše dcéry. 9 Nestaviame si domy na bývanie, nemáme vinice ani polia, ani semeno na sejbu. 10 Bývame v stanoch a poslúchame všetko, čo nám prikázal náš predok Jonadáb. 11 Ale keď do krajiny vtrhol babylonský kráľ Nabuchodonozor,*+ povedali sme si: ‚Poďme do Jeruzalema, aby sme boli v bezpečí pred vojskami Chaldejcov a Sýrčanov.‘ Preto teraz bývame v Jeruzaleme.“

12 Vtedy Jehova povedal Jeremiášovi: 13 „Toto hovorí Jehova vojsk, Boh Izraela: ‚Choď a povedz obyvateľom Judska a Jeruzalema: „Či som vás opakovane nevyzýval, aby ste ma poslúchali?“+ vyhlasuje Jehova. 14 „Rechabov syn Jonadáb prikázal svojim potomkom, aby nepili víno, a oni sa toho držia až dodnes. Poslúchajú príkaz svojho predka.+ A ja som k vám hovoril znovu a znovu,* ale vy ste ma neposlúchali.+ 15 Posielal som k vám všetkých svojich služobníkov prorokov, posielal som ich znovu a znovu*+ so slovami: ‚Odvráťte sa, prosím, každý od svojej zlej cesty+ a robte to, čo je správne! Nechoďte za inými bohmi a neslúžte im. Potom budete bývať v krajine, ktorú som dal vám a vašim predkom.‘+ Ale vy ste ma nepočúvali, nevenovali ste mi pozornosť.* 16 Potomkovia Rechabovho syna Jonadába dodržiavajú príkaz, ktorý im dal ich predok,+ ale mňa tento ľud neposlúcha.“‘“

17 „Preto toto hovorí Jehova, Boh vojsk, Boh Izraela: ‚Privádzam na Júdu a na všetkých obyvateľov Jeruzalema všetko nešťastie, pred ktorým som ich varoval.+ Hovoril som im, ale nepočúvali, volal som na nich, ale neodpovedali.‘“+

18 Potom Jeremiáš povedal Rechabovcom: „Toto hovorí Jehova vojsk, Boh Izraela: ‚Pretože ste poslúchali príkaz svojho predka Jonadába a stále dodržiavate všetky jeho nariadenia a robíte presne to, čo vám prikázal, 19 toto hovorí Jehova vojsk, Boh Izraela: „Rechabovmu synovi Jonadábovi nebude nikdy chýbať potomok, ktorý by predo mnou slúžil.“‘“

36 Vo štvrtom roku vlády judského kráľa Jehojakima,+ Joziášovho syna, Jehova prehovoril k Jeremiášovi: 2 „Vezmi si zvitok* a zapíš doň všetko, čo som ti povedal proti Izraelu, proti Júdovi+ a proti všetkým národom+ odo dňa, keď som k tebe za čias Joziáša prehovoril, až dodnes.+ 3 Keď sa Júdejci dopočujú o všetkom nešťastí, ktoré na nich zamýšľam priviesť, možno sa odvrátia od svojej zlej cesty a ja im budem môcť odpustiť ich previnenie a hriech.“+

4 Jeremiáš teda zavolal Bárucha,+ Nerijahovho syna, a nadiktoval mu všetko, čo mu Jehova povedal. Báruch tie slová zapísal do zvitku.*+ 5 Potom Jeremiáš povedal Báruchovi: „Ja mám zakázané vstúpiť do Jehovovho domu. 6 Preto tam choď ty a nahlas prečítaj zo zvitku Jehovove slová, ktoré som ti nadiktoval. Prečítaj ich všetkým, ktorí budú v deň pôstu v Jehovovom dome. Prečítaš ich všetkým ľuďom z Judska, ktorí tam prídu zo svojich miest. 7 Možno sa odvrátia každý od svojej zlej cesty a budú prosiť Jehovu o priazeň. Veď Jehova pohrozil tomuto ľudu veľkým a zúrivým hnevom.“

8 Báruch, Nerijahov syn, urobil všetko, čo mu prikázal prorok Jeremiáš, a v Jehovovom dome nahlas prečítal zo zvitku* Jehovove slová.+

9 V deviatom mesiaci piateho roku vlády judského kráľa Jehojakima,+ Joziášovho syna, bol pre obyvateľov Jeruzalema a pre všetok ľud, ktorý prišiel do Jeruzalema z judských miest, vyhlásený pôst pred Jehovom.+ 10 Vtedy Báruch vošiel do Jehovovho domu a všetkému ľudu nahlas prečítal zo zvitku* Jeremiášove slová. Čítal ich v jedálni* Gemarjaha,+ syna odpisovača* Šafana,+ na hornom nádvorí pri vchode do novej brány Jehovovho domu.+

11 Keď Michajah, syn Gemarjaha, syna Šafana, počul všetky Jehovove slová zo zvitku,* 12 odišiel do kráľovského paláca, do kancelárie tajomníka. Sedeli tam všetky kniežatá:* tajomník Elišama,+ Delajah, Šemajahov syn, Elnatán,+ Achborov syn,+ Gemarjah, Šafanov syn, Cedekijah, Chananjahov syn, a ostatné kniežatá. 13 Michajah im oznámil všetko, čo počul, keď Báruch čítal ľudu zo zvitku.*

14 Vtedy kniežatá poslali k Báruchovi Jehudiho, Netanjahovho syna, syna Šelemjaha, syna Kúšiho, s odkazom: „Vezmi zvitok, z ktorého si čítal ľudu, a príď.“ A tak Báruch, Nerijahov syn, vzal zvitok a šiel k nim. 15 „Posaď sa, prosím,“ povedali mu, „a prečítaj nám to.“ Báruch im to teda prečítal.

16 Keď si to všetko vypočuli, zhrození pozreli jeden na druhého a povedali Báruchovi: „Musíme to oznámiť kráľovi.“ 17 Spýtali sa Bárucha: „Povedz nám, odkiaľ to všetko máš? Diktoval ti to Jeremiáš?“ 18 „Áno, všetky tie slová mi nadiktoval on,“ odpovedal Báruch, „a ja som ich atramentom zapísal do zvitku.“* 19 Kniežatá povedali Báruchovi: „Choďte sa s Jeremiášom ukryť, nech nikto nevie, kde ste.“+

20 Kniežatá uložili zvitok v kancelárii tajomníka Elišamu. Potom išli za kráľom na nádvorie paláca a oznámili mu všetko, čo počuli.

21 Nato kráľ poslal Jehudiho+ po zvitok. Jehudi ho priniesol z kancelárie tajomníka Elišamu a začal z neho čítať kráľovi a kniežatám, ktoré stáli okolo kráľa. 22 Kráľ sedel v zimnom krídle svojho paláca, lebo bol deviaty mesiac,* a pred ním stála nádoba, v ktorej horel oheň. 23 Zakaždým, keď Jehudi prečítal tri alebo štyri stĺpce, kráľ ich odrezal pisárskym nožom a hodil do ohňa, ktorý horel v nádobe. Nakoniec zhorel v ohni celý zvitok. 24 Kráľ a všetci jeho dvorania, ktorí počuli všetky tie slová, sa však nezľakli ani si neroztrhli rúcho. 25 Hoci Elnatán,+ Delajah+ a Gemarjah+ prosili kráľa, aby zvitok nepálil, neposlúchol ich. 26 Potom kráľ prikázal Jerachmeelovi, kráľovmu synovi,* Serajahovi, Azrielovmu synovi, a Šelemjahovi, Abdeelovmu synovi, aby zajali tajomníka Bárucha a proroka Jeremiáša, ale Jehova ich ukryl.+

27 Keď kráľ spálil zvitok so slovami, ktoré zapísal Báruch, ako mu ich Jeremiáš nadiktoval,+ Jehova prehovoril k Jeremiášovi znovu: 28 „Vezmi si ďalší zvitok a napíš doň tie isté slová, ktoré boli na prvom zvitku, na tom, ktorý judský kráľ Jehojakim spálil.+ 29 A proti judskému kráľovi Jehojakimovi povedz: ‚Toto hovorí Jehova: „Spálil si tento zvitok a povedal si: ‚Prečo si doň napísal, že babylonský kráľ určite príde a zničí túto krajinu, takže zostane bez ľudí a zvierat?‘+ 30 Preto toto hovorí Jehova proti judskému kráľovi Jehojakimovi: ‚Nebude mať nikoho, kto by po ňom zasadol na Dávidov trón,+ a jeho mŕtvola bude vystavená horúčave dňa a mrazu noci.+ 31 Potrestám jeho, jeho potomkov* a jeho služobníkov za ich previnenia. Privediem na nich a na obyvateľov Jeruzalema a Judska všetko nešťastie, ktoré som proti nim vyslovil,+ ale oni nepočúvali.‘“‘“+

32 Jeremiáš vzal teda ďalší zvitok a dal ho tajomníkovi Báruchovi, Nerijahovmu synovi.+ Potom mu nadiktoval všetky slová zo zvitku,* ktorý spálil judský kráľ Jehojakim.+ A bolo k nim pridaných ešte mnoho ďalších podobných slov.

37 Sedekiáš,*+ Joziášov syn, sa stal kráľom namiesto Konjaha,*+ Jehojakimovho syna. Za kráľa v judskej krajine ho dosadil babylonský kráľ Nabuchodonozor.*+ 2 Ale ani on, ani jeho dvorania, ani ľud krajiny nepočúvali slová, ktoré Jehova hovoril prostredníctvom proroka Jeremiáša.

3 Kráľ Sedekiáš poslal k prorokovi Jeremiášovi Jehuchala,+ Šelemjahovho syna, a kňaza Sofoniáša,+ Maasejahovho syna, s odkazom: „Prosím, modli sa za nás k Jehovovi, nášmu Bohu.“ 4 V tom čase Jeremiáš ešte nebol uväznený,+ a tak sa mohol voľne pohybovať medzi ľuďmi. 5 Medzitým vytiahlo z Egypta faraónovo vojsko.+ Keď sa o tom dozvedeli Chaldejci, ktorí obliehali Jeruzalem, odtiahli od Jeruzalema.+ 6 Vtedy Jehova prehovoril k prorokovi Jeremiášovi: 7 „Toto hovorí Jehova, Boh Izraela: ‚Judskému kráľovi, ktorý vás poslal ku mne, aby ste sa so mnou poradili, povedzte: „Faraónovo vojsko, ktoré vám ide na pomoc, sa vráti do svojej krajiny, do Egypta.+ 8 A Chaldejci pritiahnu znova, budú proti tomuto mestu bojovať, dobyjú ho a vypália.“+ 9 Toto hovorí Jehova: „Neklamte sami seba, nemyslite si: ‚Chaldejci od nás určite odtiahnu.‘ Neodtiahnu. 10 Aj keby ste porazili celé chaldejské vojsko, ktoré proti vám bojuje, a zostali by im len ranení muži, vstali by zo svojich stanov a toto mesto by vypálili.“‘“+

11 Keď chaldejské vojsko ustúpilo od Jeruzalema pred faraónovým vojskom,+ 12 Jeremiáš chcel odísť z Jeruzalema do Benjamínovej krajiny,+ aby si prevzal podiel medzi svojím ľudom. 13 Ale keď sa dostal k Benjamínovej bráne, zadržal ho veliteľ stráže Jirijah, syn Šelemjaha, syna Chananjaha, a obvinil ho: „Chceš prebehnúť k Chaldejcom!“ 14 „To nie je pravda!“ bránil sa Jeremiáš. „Nechcem prebehnúť k Chaldejcom.“ Ale Jirijah ho nepočúval, zatkol ho a priviedol ku kniežatám. 15 Kniežatá sa na Jeremiáša rozzúrili,+ zbili ho a uväznili*+ v dome tajomníka Jonatána, lebo z jeho domu urobili väznicu. 16 Jeremiáša uvrhli do podzemnej cely* a zostal tam mnoho dní.

17 Potom poňho poslal kráľ Sedekiáš a tajne sa ho vo svojom paláci opýtal:+ „Máš nejaké posolstvo od Jehovu?“ „Áno,“ odpovedal Jeremiáš. „Padneš do rúk babylonského kráľa!“+

18 Nato sa Jeremiáš spýtal kráľa Sedekiáša: „Čím som sa previnil proti tebe, proti tvojim dvoranom a proti tomuto ľudu, že ste ma uvrhli do väzenia? 19 Kde sú dnes vaši proroci, ktorí vám prorokovali: ‚Babylonský kráľ nepríde proti vám a proti tejto krajine‘?+ 20 Teraz ma, prosím, vypočuj, môj pán a kráľ. Zľutuj sa nado mnou a neposielaj ma späť do domu tajomníka Jonatána,+ inak tam zomriem.“+ 21 Kráľ Sedekiáš teda prikázal, aby Jeremiáša uväznili na Nádvorí stráže.+ Každý deň mu dávali okrúhly chlieb z ulice pekárov,+ kým sa v meste neminul všetok chlieb.+ A Jeremiáš zostal na Nádvorí stráže.

38 Šefatjah, Mattanov syn, Gedaljah, Pašchurov syn, Juchal,+ Šelemjahov syn, a Pašchur,+ Malkijahov syn, počuli, čo Jeremiáš hovoril všetkému ľudu: 2 „Toto hovorí Jehova: ‚Kto zostane v tomto meste, zomrie mečom, hladom a morom.+ Ale kto sa vzdá* Chaldejcom, zostane nažive. Svoj život získa ako korisť* a bude žiť.‘+ 3 Toto hovorí Jehova: ‚Toto mesto bude vydané do rúk vojska babylonského kráľa a on ho dobyje.‘“+

4 Kniežatá povedali kráľovi: „Tento muž musí zomrieť,+ lebo svojimi rečami oslabuje bojaschopnosť* vojakov, ktorí zostali v meste, aj všetkého ľudu. Nejde mu o dobro tohto ľudu, ale ženie ho do nešťastia.“ 5 „Je vo vašich rukách,“ odpovedal kráľ Sedekiáš.* „Veď vás ani kráľ nezastaví.“

6 Vzali teda Jeremiáša a hodili ho do cisterny kráľovho syna Malkijaha, ktorá bola na Nádvorí stráže.+ Spustili ho dolu po povrazoch. V cisterne nebola voda, iba bahno, takže Jeremiáš zapadol do bahna.

7 Etiópčan Ebed-Melech,+ ktorý bol dvorným úradníkom* v kráľovskom paláci, sa dopočul, že Jeremiáša hodili do cisterny. Kráľ práve sedel v Benjamínovej bráne.+ 8 Preto Ebed-Melech vyšiel z kráľovského paláca a oslovil kráľa: 9 „Môj pán, kráľ, tí muži sa na prorokovi Jeremiášovi dopustili veľkého zla! Hodili ho do cisterny a tam zomrie od hladu, lebo v meste už nie je čo jesť.“+

10 Vtedy kráľ prikázal Etiópčanovi Ebed-Melechovi: „Vezmi si odtiaľto 30 mužov a vytiahni proroka Jeremiáša z cisterny, skôr než zomrie.“ 11 Ebed-Melech vzal so sebou mužov a šiel do kráľovského paláca do priestorov pod pokladnicou,+ vzal odtiaľ staré handry a kusy obnosených šiat a spustil ich po povrazoch Jeremiášovi do cisterny. 12 Potom Etiópčan Ebed-Melech povedal Jeremiášovi: „Podlož si tie handry a kusy látky pod pazuchy, aby ťa povrazy neodreli.“ Jeremiáš to urobil 13 a oni ho povrazmi vytiahli z cisterny. A Jeremiáš zostal na Nádvorí stráže.+

14 Kráľ Sedekiáš poslal po proroka Jeremiáša, aby k nemu prišiel k tretiemu vchodu do Jehovovho domu. „Chcem sa ťa niečo spýtať,“ povedal mu kráľ. „Nič predo mnou netaj.“ 15 Jeremiáš odpovedal: „Ak ti to poviem, dáš ma zabiť, a ak ti dám radu, neposlúchneš ma.“ 16 A tak kráľ Sedekiáš Jeremiášovi tajne odprisahal: „Akože žije Jehova, ktorý nám dal život, nedám ťa zabiť ani ťa nevydám tým mužom, ktorí ťa chcú pripraviť o život.“

17 Nato Jeremiáš povedal Sedekiášovi: „Toto hovorí Jehova, Boh vojsk, Boh Izraela: ‚Ak sa vzdáš* kniežatám babylonského kráľa, zachrániš si život a toto mesto nebude vypálené, zostaneš nažive ty i tvoja rodina.*+ 18 Ak sa nevzdáš* kniežatám babylonského kráľa, mesto padne do rúk Chaldejcov, ktorí ho vypália,+ a ani ty im neunikneš.‘“+

19 Ale kráľ Sedekiáš povedal Jeremiášovi: „Bojím sa Židov, ktorí prebehli k Chaldejcom. Ak sa dostanem do ich rúk, nebudú mať so mnou zľutovanie.“ 20 „Nedostaneš sa do ich rúk,“ odpovedal Jeremiáš. „Poslúchni, prosím, Jehovu a urob, čo ti hovorím. Potom sa ti bude dobre dariť a budeš žiť. 21 Ale ak sa nevzdáš,* mám pre teba toto posolstvo od Jehovu: 22 Všetky ženy, ktoré zostali v paláci judského kráľa, budú odvedené ku kniežatám babylonského kráľa+ a povedia:

‚Muži, ktorým si dôveroval,* ťa oklamali a premohli.+

Oni sú na vine, že ti nohy uviazli v bahne,

a teraz sa stiahli a obrátili sa ti chrbtom.‘

23 Všetky tvoje manželky a tvojich synov odvedú k Chaldejcom a ani ty im neunikneš. Padneš do rúk babylonského kráľa+ a tvojou vinou bude toto mesto vypálené.“+

24 Nato Sedekiáš povedal Jeremiášovi: „Nech sa o týchto veciach nikto nedozvie, inak zomrieš. 25 Ak sa kniežatá dozvedia, že som s tebou hovoril, a prídu za tebou a povedia ti: ‚Povedz nám, čo si povedal kráľovi a čo kráľ povedal tebe. Nič netaj, lebo inak zomrieš,‘+ 26 povedz im: ‚Prosil som kráľa, aby ma neposielal späť do Jonatánovho domu, aby som tam nezomrel.‘“+

27 Keď po nejakom čase prišli k Jeremiášovi všetky kniežatá a vypytovali sa ho, povedal im presne to, čo mu prikázal kráľ. Nechali ho teda na pokoji, lebo ten rozhovor nikto nepočul. 28 Až do dňa, keď bol Jeruzalem dobytý, Jeremiáš zostal na Nádvorí stráže.+ Bol tam aj v čase, keď Jeruzalem padol.+

39 V desiatom mesiaci deviateho roku vlády judského kráľa Sedekiáša* pritiahol k Jeruzalemu babylonský kráľ Nabuchodonozor* s celým svojím vojskom a obľahol ho.+

2 V 11. roku Sedekiášovej vlády, deviateho dňa štvrtého mesiaca, boli prelomené mestské hradby.+ 3 Všetky kniežatá babylonského kráľa vošli a usadili sa v Strednej bráne.+ Bol medzi nimi samgar* Nergál-Šarecer, rabsaris* Nebo-Sarsechim,* rabmág* Nergál-Šarecer a všetky ostatné kniežatá babylonského kráľa.

4 Keď ich judský kráľ Sedekiáš a všetci vojaci uvideli, dali sa na útek.+ V noci odišli z mesta Kráľovou záhradou, prešli bránou medzi dvojitými hradbami a utekali smerom k Arabe.+ 5 Ale chaldejské vojsko ich prenasledovalo a dostihli Sedekiáša na jerišských pláňach.+ Zajali ho a odviedli do Ribly+ v krajine Chamat,+ kde nad ním babylonský kráľ Nabuchodonozor* vyniesol rozsudok. 6 A babylonský kráľ dal v Rible pozabíjať Sedekiášových synov pred jeho očami a dal pozabíjať aj všetkých judských urodzených.+ 7 Potom Sedekiáša oslepil, spútal ho medenými okovami a dal ho odviesť do Babylona.+

8 Chaldejci vypálili kráľovský palác i domy ľudu+ a zrúcali hradby Jeruzalema.+ 9 Veliteľ stráže Nebuzaradán+ vzal do vyhnanstva v Babylone ľudí, ktorí zostali v meste, tých, ktorí prebehli k Chaldejcom, a všetok ostatný ľud.

10 Len tých najchudobnejších z ľudu, ktorí nemali vôbec nič, nechal veliteľ stráže Nebuzaradán v Judsku. Dal im v ten deň aj vinice a polia, aby ich obrábali.*+

11 O Jeremiášovi vydal babylonský kráľ Nabuchodonozor* prostredníctvom veliteľa stráže Nebuzaradána takýto rozkaz: 12 „Vezmi ho a postaraj sa oňho. Neubližuj mu, ale urob preňho všetko, o čo ťa požiada.“+

13 Veliteľ stráže Nebuzaradán, rabsaris* Nebušazban, rabmág* Nergál-Šarecer a všetci významní muži babylonského kráľa teda poslali 14 po Jeremiáša a dali ho priviesť z Nádvoria stráže.+ Zverili ho Gedaljahovi,+ synovi Achikáma,+ syna Šafana,+ aby ho odviedol do svojho domu. A tak Jeremiáš býval medzi svojím ľudom.

15 Keď bol Jeremiáš ešte uväznený na Nádvorí stráže,+ Jehova mu povedal: 16 „Choď a povedz Etiópčanovi Ebed-Melechovi:+ ‚Toto hovorí Jehova vojsk, Boh Izraela: „Splním, čo som povedal o tomto meste, že ho nič dobré nečaká a že naň privediem nešťastie. V deň, keď sa to stane, to uvidíš.“‘

17 ‚Ale teba v ten deň zachránim,‘ vyhlasuje Jehova, ‚nedostaneš sa do rúk mužov, ktorých sa bojíš.‘

18 ‚Pomôžem ti uniknúť a nepadneš mečom. Svoj život získaš ako korisť,*+ lebo si mi dôveroval,‘+ vyhlasuje Jehova.“

40 Jeremiáš dostal posolstvo od Jehovu po tom, ako ho veliteľ stráže Nebuzaradán+ prepustil v Ráme+ na slobodu. Odviedol ho tam v putách spolu so všetkými vyhnancami z Jeruzalema a Judska, ktorých odvádzali do Babylona. 2 Veliteľ stráže vzal Jeremiáša a povedal mu: „Jehova, tvoj Boh, predpovedal toto nešťastie proti tomuto miestu 3 a Jehova to aj splnil a urobil to, čo povedal, lebo ste proti Jehovovi hrešili a neposlúchali ste ho. Preto vás to postihlo.+ 4 Ale ja ťa dnes zbavujem pút, ktoré máš na rukách. Ak chceš ísť so mnou do Babylona, poď, postarám sa o teba. Ak nechceš ísť, zostaň tu. Pozri, leží pred tebou celá krajina, môžeš ísť, kam len chceš.“+

5 Keďže Jeremiáš stále váhal, či sa vráti, Nebuzaradán mu povedal: „Vráť sa ku Gedaljahovi,+ synovi Achikáma,+ syna Šafana,+ ktorého babylonský kráľ dosadil nad judskými mestami, a zostaň s ním medzi svojím ľudom. Alebo choď, kam budeš chcieť.“

Potom mu dal veliteľ stráže nejaké jedlo a dar a prepustil ho. 6 A tak Jeremiáš odišiel ku Gedaljahovi, Achikámovmu synovi, do Micpy+ a býval s ním medzi ľudom, ktorý zostal v krajine.

7 Časom sa všetci vojenskí velitelia, ktorí boli so svojimi mužmi roztratení po krajine, dozvedeli, že babylonský kráľ ustanovil nad Judskom Achikámovho syna Gedaljaha a že ho dosadil nad mužmi, ženami a deťmi z chudobných obyvateľov krajiny, ktorí neboli odvedení do Babylona.+ 8 A tak prišli za Gedaljahom do Micpy.+ Bol medzi nimi Izmael,+ Netanjahov syn, Jochanan+ a Jonatán, Kareachovi synovia, Serajah, Tanchumetov syn, synovia Netofana Efaja a Jezanjah,+ Maachaťanov syn, so svojimi mužmi. 9 Gedaljah, syn Achikáma, syna Šafana, im a ich mužom prisahal: „Nebojte sa slúžiť Chaldejcom. Keď zostanete v tejto krajine a budete slúžiť babylonskému kráľovi, bude sa vám dobre dariť.+ 10 Ja zostanem v Micpe a budem vás zastupovať* pred Chaldejcami, ktorí k nám prídu. Ale vy pozberajte hrozno, ovocie a olej, uložte to do svojich nádob a bývajte v mestách, ktoré ste obsadili.“+

11 O tom, že babylonský kráľ nechal v Judsku ostatok ľudu a že nad nimi dosadil Gedaljaha, syna Achikáma, syna Šafana, sa dopočuli aj všetci Židia, ktorí boli v Moábe, Ammóne a Edome i vo všetkých ostatných krajinách. 12 A tak sa všetci tí Židia vrátili zo všetkých miest, do ktorých boli rozohnaní, a prišli do Judska ku Gedaljahovi do Micpy. A nazberali veľmi veľa hrozna a ovocia.

13 Jochanan, Kareachov syn, a všetci vojenskí velitelia roztratení po krajine prišli za Gedaljahom do Micpy 14 a povedali mu: „Vieš, že ammónsky+ kráľ Baalis poslal Netanjahovho syna Izmaela, aby ťa zabil?“+ Ale Achikámov syn Gedaljah im neveril.

15 Jochanan, Kareachov syn, však potajomky povedal Gedaljahovi v Micpe: „Dovoľ, aby som šiel a zabil Netanjahovho syna Izmaela. Nikto sa to nedozvie. Prečo by ťa mal zabiť? Prečo by mali byť všetci Júdejci, ktorí sa k tebe zhromaždili, rozptýlení a prečo by mal ostatok z Júdu zahynúť?“ 16 Ale Gedaljah,+ Achikámov syn, povedal Kareachovmu synovi Jochananovi: „Nerob to! To, čo hovoríš o Izmaelovi, nie je pravda.“

41 V siedmom mesiaci prišiel do Micpy k Achikámovmu synovi Gedaljahovi Izmael,+ syn Netanjaha, syna Elišamu, ktorý pochádzal z kráľovského rodu* a patril ku kráľovým vysokým hodnostárom, a s ním desať mužov.+ Kým v Micpe spoločne jedli, 2 Netanjahov syn Izmael a desať mužov, ktorí boli s ním, vstali a zabili mečom Gedaljaha, syna Achikáma, syna Šafana. Zabili toho, ktorého babylonský kráľ ustanovil nad krajinou. 3 Izmael zabil aj všetkých Židov, ktorí boli s Gedaljahom v Micpe, a chaldejských vojakov, ktorí tam boli.

4 Na druhý deň po zabití Gedaljaha, keď o tom ešte nikto nevedel, 5 prišlo 80 mužov zo Sichemu,+ Šíla+ a Samárie+ s oholenými bradami, roztrhnutými odevmi a reznými ranami na tele.+ Mali so sebou obilné obete a kadidlovú živicu,+ ktoré chceli predložiť v Jehovovom dome. 6 Netanjahov syn Izmael im vyšiel z Micpy v ústrety a celou cestou plakal. Keď sa s nimi stretol, povedal im: „Poďte ku Gedaljahovi, Achikámovmu synovi.“ 7 Keď však vošli do mesta, Netanjahov syn Izmael a jeho muži ich zabili a nahádzali do cisterny.

8 Ale desať z nich povedalo Izmaelovi: „Nezabíjaj nás, lebo máme v poli ukryté zásoby pšenice, jačmeňa, oleja a medu.“ A tak ich nechal a nezabil ich ako ich bratov. 9 Cisterna, do ktorej Izmael nahádzal telá všetkých, ktorých zabil, bola veľká. Dal ju urobiť kráľ Asa, keď bojoval s izraelským kráľom Bášom.+ Netanjahov syn Izmael ju naplnil mŕtvolami.

10 Potom Izmael zajal všetok ostatný ľud, ktorý bol v Micpe,+ kráľove dcéry a všetok ľud, ktorý zostal v Micpe a ktorý zveril veliteľ stráže Nebuzaradán Achikámovmu synovi Gedaljahovi.+ Netanjahov syn Izmael ich zajal a zamieril na územie Ammóncov.+

11 Keď sa o týchto zločinoch Netanjahovho syna Izmaela dopočul Jochanan,+ Kareachov syn, a všetci vojenskí velitelia, ktorí boli s ním, 12 vzali všetkých svojich mužov a vytiahli do boja proti Netanjahovmu synovi Izmaelovi. Dostihli ho pri veľkej vode* v Gibeone.

13 Keď ľudia, ktorých Izmael zajal, uvideli Jochanana, Kareachovho syna, a všetkých vojenských veliteľov s ním, zaradovali sa. 14 Všetci, ktorých odviedol Izmael z Micpy,+ sa obrátili a vrátili sa s Kareachovým synom Jochananom späť. 15 Ale Netanjahovmu synovi Izmaelovi sa podarilo pred Jochananom utiecť spolu s ôsmimi mužmi a odišli k Ammóncom.

16 Kareachov syn Jochanan a všetci vojenskí velitelia, ktorí boli s ním, vzali so sebou ostatok ľudí, ktorých Netanjahov syn Izmael zajal v Micpe, keď zabil Achikámovho syna Gedaljaha.+ Oslobodili mužov, bojovníkov, ženy, deti a dvorných úradníkov a odviedli ich z Gibeonu. 17 Cestou sa zastavili v Kimhamovom útulku pre pocestných pri Betleheme.+ Chceli utiecť do Egypta+ 18 pred Chaldejcami. Báli sa ich, lebo Netanjahov syn Izmael zabil Achikámovho syna Gedaljaha, ktorého babylonský kráľ dosadil nad krajinou.+

42 Potom všetci vojenskí velitelia, Jochanan,+ Kareachov syn, Jezanjah, Hošajahov syn, a všetok ľud, od obyčajných po významných, prišli 2 za prorokom Jeremiášom a povedali mu: „Prosím, vypočuj nás a modli sa k Jehovovi, svojmu Bohu, za nás, za celý tento zvyšok ľudu, lebo nás bolo veľa, ale ako vidíš, zostala nás len hŕstka.+ 3 Nech nám Jehova, tvoj Boh, povie, kam máme ísť a čo máme robiť.“

4 „Dobre,“ odpovedal prorok Jeremiáš, „pomodlím sa k Jehovovi, vášmu Bohu, ako ma o to prosíte. Oznámim vám všetko, čo vám Jehova odpovie. Ani slovo pred vami nezatajím.“

5 A oni povedali Jeremiášovi: „Nech je Jehova pravdivým a verným svedkom proti nám, ak neurobíme presne to, čo nám Jehova, tvoj Boh, prostredníctvom teba oznámi. 6 Či sa nám to bude páčiť, alebo nie, poslúchneme Jehovu, nášho Boha, ku ktorému ťa posielame. Veď iba ak poslúchneme Jehovu, nášho Boha, bude sa nám dobre dariť.“

7 O desať dní dostal Jeremiáš odpoveď od Jehovu. 8 Zavolal teda Jochanana, Kareachovho syna, všetkých vojenských veliteľov, ktorí boli s ním, a všetok ľud, od obyčajných po významných,+ 9 a povedal im: „Toto hovorí Jehova, Boh Izraela, ku ktorému ste ma poslali, aby som mu predložil vašu prosbu: 10 ‚Ak zostanete v tejto krajine, vybudujem vás a nezborím, zasadím vás a nevytrhnem, lebo mi bude ľúto, že som na vás priviedol nešťastie.+ 11 Nebojte sa babylonského kráľa, z ktorého máte strach.‘+

‚Nebojte sa ho,‘ vyhlasuje Jehova, ‚lebo som s vami, ochránim vás a vyslobodím vás z jeho rúk. 12 Prejavím vám milosrdenstvo+ a on sa nad vami zľutuje a vráti vás do vašej krajiny.

13 Ale ak poviete: „Nezostaneme v tejto krajine!“, ak neposlúchnete Jehovu, svojho Boha, 14 a poviete: „Nie, pôjdeme do Egypta,+ kde neuvidíme vojnu, nebudeme počuť zvuk rohu a nebudeme hladovať, budeme tam bývať,“ 15 potom počujte Jehovovo slovo, ostatok z Júdu. Toto hovorí Jehova vojsk, Boh Izraela: „Ak chcete ísť za každú cenu do Egypta a usadiť sa tam,* 16 meč, ktorého sa bojíte, vás dostihne v Egypte a hlad, ktorého sa obávate, príde za vami do Egypta. Zomriete tam.+ 17 Všetci, ktorí sú odhodlaní ísť do Egypta a usadiť sa tam, zomrú mečom, hladom a morom. Nikto z nich neprežije, nikto neunikne nešťastiu, ktoré na nich privediem.“‘

18 Lebo toto hovorí Jehova vojsk, Boh Izraela: ‚Ako sa vylial môj hnev a moja zúrivosť na obyvateľov Jeruzalema,+ tak sa vyleje na vás, ak pôjdete do Egypta. Budete terčom preklínania, znevažovania a potupy a obrazom hrôzy.+ Toto miesto už nikdy neuvidíte.‘

19 Jehova hovoril proti tebe, ostatok z Júdu. Nechoďte do Egypta. Pamätajte, že som vás dnes varoval, 20 že vaše chybné rozhodnutie vás bude stáť život. Vy ste ma poslali k Jehovovi, svojmu Bohu, a povedali ste mi: ‚Modli sa za nás k Jehovovi, nášmu Bohu, a oznám nám všetko, čo ti povie Jehova, náš Boh, a my to urobíme.‘+ 21 Dnes som vám to oznámil, ale vy neposlúchnete Jehovu, svojho Boha, a neurobíte nič, s čím ma za vami poslal.+ 22 Preto vedzte, že na mieste, kam chcete odísť a kde sa chcete usadiť, zomriete mečom, hladom a morom.“+

43 Keď Jeremiáš oznámil ľudu všetko, čo povedal Jehova, ich Boh, všetky slová, s ktorými ho Jehova, ich Boh, poslal za nimi, 2 Azariah, Hošajahov syn, Jochanan,+ Kareachov syn, a všetci opovážlivci povedali Jeremiášovi: „Klameš! Jehova, náš Boh, ťa nepoveril, aby si nám povedal: ‚Nechoďte bývať do Egypta.‘ 3 Hucká ťa proti nám Nerijahov syn Báruch!+ Chce, aby sme padli do rúk Chaldejcov, aby nás zabili alebo odvliekli do Babylona.“+

4 A tak Kareachov syn Jochanan, vojenskí velitelia a nikto z ľudu neposlúchli príkaz Jehovu, aby zostali v judskej krajine. 5 Kareachov syn Jochanan a všetci vojenskí velitelia vzali so sebou tých, ktorí zostali z Júdu a ktorí sa vrátili zo všetkých národov, do ktorých boli rozohnaní, aby bývali v judskej krajine.+ 6 Vzali mužov, ženy, deti, kráľove dcéry a každého, koho veliteľ stráže Nebuzaradán+ nechal s Gedaljahom,+ synom Achikáma,+ syna Šafana,+ a tiež proroka Jeremiáša a Nerijahovho syna Bárucha. 7 Neposlúchli Jehovu a odišli do Egypta. Prišli až do Tachpanchesu.+

8 V Tachpanchese Jehova povedal Jeremiášovi: 9 „Vezmi do rúk veľké kamene a pred očami židovských mužov ich zamuruj do tehlovej terasy pri vchode do faraónovho paláca v Tachpanchese. 10 Povedz im: ‚Toto hovorí Jehova vojsk, Boh Izraela: „Posielam po babylonského kráľa Nabuchodonozora,* svojho služobníka,+ a jeho trón postavím priamo nad týmito kameňmi, ktoré som skryl, a on roztiahne nad nimi svoj kráľovský stan.+ 11 Pritiahne a zaútočí na Egypt.+ Kto je určený pre smrteľnú chorobu, bude postihnutý smrteľnou chorobou, kto je určený na zajatie, pôjde do zajatia, a kto je určený pre meč, padne mečom.+ 12 Podpálim chrámy egyptských bohov+ a on ich spáli a ich bohov odvedie do zajatia. Oblečie si Egypt, ako si pastier oblieka svoj plášť, a odtiahne odtiaľ v pokoji.* 13 Rozbije stĺpy* Bet-Šemeša,* ktorý je v Egypte, a spáli chrámy egyptských bohov.“‘“

44 O všetkých Židoch bývajúcich v Egypte,+ o tých, ktorí sa usadili v Migdole,+ Tachpanchese,+ Nofe*+ a v krajine Patros,+ Jeremiáš povedal: 2 „Toto hovorí Jehova vojsk, Boh Izraela: ‚Videli ste všetko nešťastie, ktoré som priviedol na Jeruzalem+ a na všetky judské mestá. Dnes ležia v troskách a nikto v nich nebýva.+ 3 Je to pre ich zlé skutky, ktorých sa dopúšťali. Urážali ma, keď chodili prinášať obete+ a slúžiť iným bohom, ktorých nepoznali ani oni, ani vy, ani vaši predkovia.+ 4 Posielal som k vám všetkých svojich služobníkov prorokov, posielal som ich znovu a znovu* so slovami: „Nerobte, prosím, túto odpornú vec, nenávidím to.“+ 5 Ale oni ma nepočúvali, nevenovali mi pozornosť.* Neodvrátili sa od svojho zla, ale ďalej prinášali obete iným bohom.+ 6 Preto sa vylialo moje rozhorčenie a môj hnev vzbĺkol proti judským mestám a uliciam Jeruzalema, takže sa z nich stali opustené zrúcaniny a je to tak až dodnes.‘+

7 Toto hovorí Jehova, Boh vojsk, Boh Izraela: ‚Prečo sa rútite do veľkého nešťastia? Chcete, aby z Júdu nezostal žiaden muž, žena, dieťa ani dojča? Chcete zničiť aj to málo, čo z vás ešte zostalo? 8 Prečo ma urážate svojimi skutkami, keď obetujete iným bohom v Egypte, kam ste prišli bývať? Takto zahyniete a všetky národy zeme vás budú preklínať a potupovať.+ 9 Zabudli ste na zlé skutky svojich predkov, na zlé skutky judských kráľov+ a ich manželiek?+ A čo vaše vlastné zlé skutky a zlé skutky vašich manželiek,+ ktoré ste páchali v Judsku a na uliciach Jeruzalema? Aj na tie ste zabudli? 10 Dodnes ste sa nepokorili,* nemáte žiadnu bázeň+ a nedodržiavate moje zákony a nariadenia, ktoré som dal vám a vašim predkom.‘+

11 Preto toto hovorí Jehova vojsk, Boh Izraela: ‚Rozhodol som sa priviesť na vás nešťastie a zničiť celého Júdu. 12 Vezmem ostatok z Júdu, tých, ktorí sa rozhodli ísť do Egypta a usadiť sa tam. Tí všetci v Egypte zahynú.+ Padnú mečom a zomrú od hladu. Od obyčajných po významných, všetci zomrú mečom a hladom. Budú terčom preklínania, znevažovania a potupy a obrazom hrôzy.+ 13 Potrestám tých, čo bývajú v Egypte, tak ako som potrestal Jeruzalem, mečom, hladom a morom.+ 14 Z ostatku Júdu, ktorý odišiel bývať do Egypta, nikto neunikne ani sa nezachráni. Nevrátia sa do Judska. Budú túžiť vrátiť sa a bývať tam, ale okrem niekoľkých utečencov sa tam nevrátia.‘“

15 Nato všetci muži, ktorí vedeli, že ich manželky prinášali obete iným bohom, a ich manželky, ktoré tam stáli – celé to veľké zhromaždenie –, a všetok ľud, ktorý býval v Egypte,+ v Patrose,+ Jeremiášovi odpovedali: 16 „Nebudeme počúvať to, čo nám hovoríš v Jehovovom mene. 17 Urobíme to, čo sme povedali. Budeme prinášať obete kráľovnej nebies* a vylievať jej tekuté obete,+ ako sme to robievali my, naši predkovia, naši králi a naše kniežatá v judských mestách a na uliciach Jeruzalema. Vtedy sme mali dostatok jedla, mali sme sa dobre a nevedeli sme, čo je nešťastie. 18 Odkedy neprinášame obete kráľovnej nebies* a nevylievame jej tekuté obete, všetkého máme nedostatok a hynieme mečom a hladom.“

19 A ženy dodali: „Keď sme prinášali obete kráľovnej nebies* a vylievali jej tekuté obete, či sme to robili bez súhlasu svojich manželov? S ich súhlasom sme jej prinášali tekuté obete a robili obetné koláče, ktoré mali jej podobu.“

20 Jeremiáš teda povedal všetkému ľudu, mužom, ich manželkám a všetkým ľuďom, ktorí mu odpovedali: 21 „Jehova pamätal na tie vaše obete, ktoré ste prinášali v judských mestách a na uliciach Jeruzalema+ vy, vaši predkovia, vaši králi, vaše kniežatá a ľud krajiny. Nezabudol na ne.* 22 Nakoniec už Jehova nemohol znášať vaše zlé a odporné skutky, ktoré ste páchali. Vaša krajina sa zmenila na neobývanú púšť a stala sa obrazom hrôzy a terčom preklínania. A je to tak až dodnes,+ 23 pretože ste prinášali tieto obete a hrešili ste proti Jehovovi. Neposlúchali ste Jehovu a nedodržiavali ste jeho zákony, nariadenia a pripomienky. Preto vás postihlo toto nešťastie a tak je to aj dnes.“+

24 Potom Jeremiáš povedal všetkému ľudu a všetkým ženám: „Počujte Jehovovo slovo, vy všetci z Júdu, ktorí ste v Egypte. 25 Toto hovorí Jehova vojsk, Boh Izraela: ‚Vy a vaše manželky ste splnili to, o čom ste hovorili. Povedali ste: „Splníme svoje sľuby, že budeme prinášať obete kráľovnej nebies* a vylievať jej tekuté obete.“+ Nepochybujem, že splníte svoje sľuby a uskutočníte ich.‘

26 Preto počujte Jehovovo slovo, vy všetci z Júdu, ktorí bývate v Egypte: ‚„Prisahám na svoje veľké meno,“ hovorí Jehova, „že nikto z Júdejcov v celom Egypte už nebude prisahať na moje meno+ a hovoriť: ‚Akože žije Zvrchovaný Pán Jehova!‘+ 27 Hľadám príležitosť, ako na nich priviesť nešťastie, a nie dobro,+ a všetci Júdejci, ktorí sú v Egypte, budú hynúť mečom a hladom, kým nevyhynú.+ 28 Iba niekoľkí uniknú meču a vrátia sa z Egypta do Judska.+ Potom všetci z Júdovho ostatku, ktorí prišli bývať do Egypta, spoznajú, čie slovo sa splnilo, či moje, alebo ich.“‘“

29 „‚Dávam vám znamenie‚ že vás v tejto krajine potrestám,‘ vyhlasuje Jehova. ‚Podľa neho spoznáte, že moje slová o vašom nešťastí sa splnia. 30 Toto hovorí Jehova: „Faraóna Chofru, egyptského kráľa, vydám do rúk jeho nepriateľov, ktorí ho chcú pripraviť o život, tak ako som vydal judského kráľa Sedekiáša* do rúk babylonského kráľa Nabuchodonozora,* jeho nepriateľa, ktorý ho chcel pripraviť o život.“‘“+

45 Vo štvrtom roku vlády judského kráľa Jehojakima,+ Joziášovho syna, v čase, keď Nerijahov syn Báruch+ zapisoval do knihy to, čo mu diktoval prorok Jeremiáš,+ odovzdal Jeremiáš Báruchovi tieto slová:

2 „Báruch, toto o tebe hovorí Jehova, Boh Izraela: 3 ‚Povedal si: „Beda mi, lebo Jehova pridal k mojej bolesti smútok! Už som unavený z toľkého vzdychania a nenachádzam pokoj.“‘

4 Povedz mu: ‚Toto hovorí Jehova: „Čo som vybudoval, búram, a čo som zasadil, vytrhnem+ – celú krajinu – 5 a ty sa usiluješ o veľké veci?* Nerob to.“‘

‚Lebo privádzam nešťastie na všetkých ľudí,‘*+ vyhlasuje Jehova, ‚ale tebe dám tvoj život ako korisť,*+ nech by si šiel kamkoľvek.‘“

46 Toto povedal Jehova prorokovi Jeremiášovi o národoch:+ 2 O Egypte,+ o vojsku egyptského kráľa, faraóna Necha,+ ktorý bol pri Eufrate a ktorého vo štvrtom roku vlády judského kráľa Jehojakima,+ Joziášovho syna, porazil pri Karkemiši babylonský kráľ Nabuchodonozor:*

 3 „Pripravte si malé aj veľké štíty

a nastúpte do boja.

 4 Zapriahnite kone a vy, jazdci, do sedla!

Nasaďte si prilby a zoraďte sa,

naostrite kopije a oblečte si panciere.

 5 ‚Ale čo to vidím? Sú zdesení

a ustupujú, ich bojovníci sú porazení.

V panike utekajú, ani sa neobzrú,

všade naokolo je hrôza,‘ vyhlasuje Jehova.

 6 ‚Ani rýchly neutečie, udatný bojovník neunikne.

Na severe, na brehoch Eufratu,

potkli sa a padli.‘+

 7 Kto sa to dvíha ako Níl,

ako vody rozvodnených riek?

 8 Egypt sa dvíha ako Níl,+

ako vody rozvodnených riek.

Hovorí: ‚Vystúpim z brehov a zaplavím zem,

zničím mesto i jeho obyvateľov.‘

 9 Vpred, kone!

Jazdite šialene, vozy!

Vytiahnite do boja, bojovníci,

Kúš a Put, ktorí nosíte štít,+

a Lúdovia,+ ktorí nosíte a ohýbate* luk.+

10 Je to deň Zvrchovaného Pána, Jehovu vojsk, deň pomsty, keď sa pomstí na svojich nepriateľoch. Meč bude hltať a nasýti sa, opojí sa ich krvou, lebo Zvrchovaný Pán, Jehova vojsk, pripravuje obeť* v severnej krajine pri rieke Eufrat.+

11 Vyjdi do Gileádu a prines balzam,+

panenská dcéra Egypt.

Zbytočne si si nahromadila lieky,

nič ti už nepomôže.+

12 Národy sa dozvedeli o tvojej potupe+

a tvoj krik sa rozlieha po celej krajine.

Bojovník sa potkýna o bojovníka

a obaja padajú.“

13 Toto povedal Jehova prorokovi Jeremiášovi o tom, že babylonský kráľ Nabuchodonozor* príde poraziť Egypt:+

14 „Oznámte to v Egypte a rozhláste to v Migdole,+

rozhláste to v Nofe* a v Tachpanchese.+

Povedzte: ‚Nastúpte, pripravte sa na boj,

lebo meč bude pohlcovať všade okolo vás.

15 Prečo boli tvoji silní bojovníci rozprášení?

Nedokázali sa ubrániť,

lebo Jehova ich zrazil k zemi.

16 Mnohí sa potkýnajú a padajú.

Hovoria jeden druhému:

„Vstaň! Vráťme sa domov k svojmu ľudu,

čo najďalej od toho krutého meča.“‘

17 Tam vyhlásili:

‚Faraón, vládca Egypta, je obyčajný chvastúň,

ktorý premárnil príležitosť.‘*+

18 ‚Akože žijem,‘ vyhlasuje Kráľ, ktorého meno je Jehova vojsk,

‚príde* a bude ako Tábor+ medzi vrchmi,

ako Karmel+ pri mori.

19 Priprav si batožinu do zajatia,

obyvateľka Egypta.

Veď Nof* sa stane obrazom hrôzy,

bude vypálený* a vyľudnený.+

20 Egypt je krásna jalovica,

ale od severu ju napadnú ovady.

21 Aj žoldnieri v jej službách sú ako vykŕmené teľatá,

ale aj oni sa obrátili a zutekali.

Nedokázali sa ubrániť,+

prišiel na nich deň ich pohromy,

čas, keď sa s nimi zúčtuje.‘

22 ‚Egypt syčí ako plaziaci sa had,

veď jeho nepriatelia prichádzajú s celou svojou silou,

idú proti nemu so sekerami ako drevorubači.*

23 Vyrúbu jeho les,‘ vyhlasuje Jehova, ‚nech sa zdá akokoľvek hustý.

Je ich viac ako kobyliek, nikto ich nedokáže spočítať.

24 Ľud* Egypta sa zahanbí,

padne do rúk národa zo severu.‘+

25 Toto hovorí Jehova vojsk, Boh Izraela: ‚Potrestám Amona+ z No,*+ faraóna, Egypt, jeho bohov+ a jeho kráľov, áno, faraóna a všetkých, ktorí sa naňho spoliehajú.‘+

26 ‚Vydám ich do rúk tých, čo ich chcú pripraviť o život, do rúk babylonského kráľa Nabuchodonozora*+ a jeho služobníkov. Ale neskôr bude Egypt obývaný ako za dávnych čias,‘ vyhlasuje Jehova.+

27 ‚Neboj sa, môj služobník Jakob,

nedes sa, Izrael.+

Zachránim ťa a privediem ťa zďaleka,

i tvojich potomkov* z krajiny ich zajatia.+

Jakob sa vráti a bude žiť v pokoji a nerušene,

nikto ho nevyľaká.+

28 Neboj sa, môj služobník Jakob,‘ vyhlasuje Jehova, ‚veď som s tebou.

Skoncujem so všetkými národmi, medzi ktoré som ťa rozohnal,+

s tebou však neskoncujem.+

Ale budem ťa v správnej miere naprávať,+

určite ťa nenechám bez trestu.‘“

47 Toto povedal Jehova prorokovi Jeremiášovi o Filištíncoch+ predtým, ako faraón porazil Gazu. 2 Toto hovorí Jehova:

„Od severu sa valia vody,

stávajú sa rozvodnenou riekou.

Zaplavia krajinu a všetko, čo je v nej,

mesto i jeho obyvateľov.

Ľudia budú volať o pomoc,

všetci obyvatelia krajiny budú nariekať.

 3 Keď sa bude rozliehať dupot konských kopýt,

rachot bojových vozov

a hrkot kolies nepriateľa,

otcovia sa neobrátia na pomoc synom,

lebo ruky im bezmocne klesnú.

 4 Prichádza deň, keď budú zničení všetci Filištínci.+

V ten deň príde Týros+ a Sidón+ aj o posledného spojenca.

Veď Jehova zničí Filištíncov,

ten pozostatok ľudu z ostrova Kaftor.*+

 5 Gaza oplešivie,*

Aškelón bol umlčaný.+

Vy zostávajúci z obyvateľov údolnej roviny,

dokedy si budete na tele robiť zárezy?+

 6 Ach, Jehovov meč,+

kedy si už odpočinieš?

Vráť sa do pošvy.

Prestaň už a utíš sa.

 7 Ako by mohol odpočívať,

keď mu dal rozkaz Jehova?

Proti Aškelónu a morskému pobrežiu,+

tam ho poslal.“

48 Toto hovorí Jehova vojsk, Boh Izraela, o Moábe:+

„Beda Nebu,+ veď bolo zničené!

Kirjatajim+ bol zahanbený a dobytý,

bezpečný úkryt* bol zahanbený a zrúcaný.+

 2 Nikto už nechváli Moáb.

V Chešbone+ zosnovali jeho pád:

‚Poďme, zničme ho, nech už nie je národom.‘

Aj ty mlč, Madmen,

lebo ťa dostihne meč.

 3 Z Choronajimu počuť krik,+

ničenie a veľkú skazu.

 4 Moáb bol rozvrátený,

jeho maličkí kričia o pomoc.

 5 Cestou hore do Luchitu ľudia plačú

a cestou dolu z Choronajimu počujú žalostný nárek nad skazou.+

 6 Utekajte, zachráňte si život!

Buďte ako opustená borievka v pustatine.

 7 Pretože sa spoliehaš na svoje skutky a na svoje poklady,

aj ty budeš dobytý.

Kemoš+ odíde do vyhnanstva

a jeho kňazi a kniežatá s ním.

 8 Ničiteľ vnikne do každého mesta,

ani jedno neunikne.+

Dolina bude spustošená

a rovina* bude vyhladená, ako povedal Jehova.

 9 Označte cestu pre obyvateľov Moábu,

aby mohli utiecť, keď z neho zostanú iba trosky.

Jeho mestá sa premenia na desivú púšť,

nikto v nich nebude bývať.+

10 Prekliaty je ten, kto nedbalo plní poslanie od Jehovu!

Prekliaty je ten, kto nezmáča svoj meč v krvi!

11 Moábci žili od mladosti nerušene,

odpočívali ako víno na svojej usadenine,

ako víno, ktoré neprelievali z nádoby do nádoby.

Nikdy neboli odvedení do vyhnanstva,

a tak sa ich chuť nezlepšila

ani ich vôňa sa nezmenila.

12 ‚Preto prichádzajú dni,‘ vyhlasuje Jehova, ‚keď k nim pošlem ľudí, aby ich preliali. Ich nádoby prevrátia a vyprázdnia a ich krčahy rozbijú na márne kúsky. 13 Moábci sa budú hanbiť za Kemoša, ako sa Izraeliti hanbia za Bétel, na ktorý sa spoliehali.+

14 Ako sa opovažujete povedať: „Sme udatní bojovníci pripravení do boja“?‘+

15 ‚Moáb bol zničený,

vtrhli do jeho miest,+

pozabíjali výkvet jeho mladých mužov,‘+

vyhlasuje Kráľ, ktorého meno je Jehova vojsk.+

16 Blíži sa pohroma Moábcov,

ich koniec sa rýchlo približuje.+

17 Všetci ich susedia ich budú určite ľutovať,

všetci, ktorí poznajú ich meno.

Povedzte im: ‚Ako sa len zlomila tá silná a nádherná palica!‘

18 Zíď zo svojho slávneho miesta,

seď o smäde,* obyvateľka Dibonu,+

lebo proti tebe prišiel ničiteľ Moábu

a ten spustoší tvoje pevnosti.+

19 Postav sa na kraj cesty a sleduj, obyvateľka Aroeru.+

Pýtaj sa muža, ktorý uteká, i ženy, ktorá je na úteku: ‚Čo sa stalo?‘

20 Moáb je zahanbený a vydesený.

Nariekajte a kričte,

oznámte v Arnóne,+ že Moáb je zničený.

21 Trest postihol rovinu,*+ Cholon, Jahac+ a Mefaat,+ 22 Dibon,+ Nebo+ a Bet-Diblatajim, 23 Kirjatajim,+ Bet-Gamul a Bet-Meon,+ 24 Kerijót,+ Bocru a ostatné moábske mestá, ďaleké i blízke.

25 ‚Moábov roh* bol odrezaný,

jeho rameno bolo zlomené,‘ vyhlasuje Jehova.

26 ‚Opite ho,+ veď sa vyvyšoval nad Jehovu.+

Moáb sa váľa vo svojich vývratkoch,

všetkým je na posmech.

27 Či si sa aj ty nevysmieval Izraelu?+

Či ho prichytili medzi zlodejmi,

že si nad ním potriasal hlavou a hovoril proti nemu?

28 Opusťte mestá, obyvatelia Moábu, a bývajte v skalách,

buďte ako holubica, ktorá hniezdi v stenách roklín.‘“

29 „Počuli sme o pýche Moábu, je veľmi pyšný,

o jeho spupnosti, pýche, namyslenosti a povýšenosti srdca.“+

30 „‚Poznám jeho zlosť,‘ vyhlasuje Jehova,

‚ale jeho prázdne reči nemajú váhu,

na nič sa nezmôže.

31 Preto budem nariekať nad Moábom,

pre celý Moáb budem plakať

a budem smútiť pre mužov z Kir-Cheresu.+

32 Viac ako Jazer+

oplakávam teba, vinič Sibmy.+

Tvoje výhonky prerástli cez more.

Siahajú až k moru, k Jazeru.

Na tvoje letné ovocie* a úrodu hrozna

sa vrhol ničiteľ.+

33 Zo sadu a z moábskej krajiny

zmizla radosť a veselosť.+

Zastavil som tok vína z lisov,

nikto nebude šliapať hrozno s radostnými výkrikmi.

Budú kričať, ale nie od radosti.‘“+

34 „‚Krik znie od Chešbonu+ až po Eleale.+

Ich výkriky počuť až v Jahaci,+

nesú sa od Coáru po Choronajim+ a Eglat-Šelišijah.

Vyschnú i nimrimské vody.+

35 Skoncujem v Moábe s každým,‘ vyhlasuje Jehova,

‚kto prináša obeť na posvätných výšinách

a obetuje svojim bohom.

36 Moje srdce bude nad Moábom nariekať* ako flauta,*+

moje srdce bude nariekať* ako flauta* nad mužmi z Kir-Cheresu,

lebo príde o všetko svoje bohatstvo.

37 Každá hlava je oholená+

a každá brada ostrihaná.

Na každej ruke sú zárezy+

a všetci sa prepásali vrecovinou.‘“+

38 „‚Na všetkých moábskych strechách

a na všetkých jeho námestiach

počuť iba nárek.

Lebo som rozbil Moáb

ako nádobu, ktorú už nikto nechce,‘ vyhlasuje Jehova.

39 ‚Ako sa len Moáb vyľakal! Nariekajte!

Ako len s hanbou zutekal!

Moáb je všetkým na posmech,

všetci jeho susedia sú z neho zdesení!‘“

40 „Toto hovorí Jehova:

‚Ako orol, ktorý sa vrhá na korisť,+

tak nepriateľ rozprestrie svoje krídla nad Moábom.+

41 Dobyje mestá

a zmocní sa jeho pevností.

V ten deň bude srdce moábskych bojovníkov

zovreté úzkosťou ako srdce ženy pri pôrode.‘“

42 „‚Moáb bude zničený, nebude už národom,+

lebo sa vyvyšoval nad Jehovu.+

43 Čaká na teba hrôza, jama a pasca,

obyvateľ Moábu,‘ vyhlasuje Jehova.

44 ‚Kto bude utekať pred hrôzou, padne do jamy,

a kto sa dostane z jamy, chytí sa do pasce.‘

‚Lebo príde rok, keď Moáb potrestám,‘ vyhlasuje Jehova.

45 ‚Vysilení utečenci zastanú v tieni Chešbonu,

ale z Chešbonu vyšľahne oheň

a zo Sichona plameň.+

Pohltí Moábovo čelo

a lebku násilných bojovníkov.‘+

46 ‚Beda ti, Moáb!

Kemošov+ ľud zahynul.

Veď tvojich synov odviedli do zajatia

a tvoje dcéry do vyhnanstva.+

47 Ale v konečnej časti dní zhromaždím moábskych zajatcov,‘ vyhlasuje Jehova.

‚Tu sa končí vyhlásenie súdu nad Moábom.‘“+

49 O Ammóncoch+ hovorí Jehova toto:

„Či Izrael nemá synov?

Či nemá dedičov?

Prečo Malkám+ zabral územie Gáda+

a jeho ľud býva v Izraelových mestách?“

 2 „‚Preto prichádzajú dni,‘ vyhlasuje Jehova,

‚keď dám zatrúbiť do útoku* proti Rabbe+ v krajine Ammóncov.+

Stane sa z nej hromada trosiek

a jej okolité mestečká* budú vypálené.‘

‚Izrael si vezme späť krajinu, ktorú mu vzali,‘+ povedal Jehova.

 3 ‚Nariekaj, Chešbon, veď Aj je zničený!

Kričte, okolité mestečká Rabby.

Oblečte sa do vrecoviny,

nariekajte a túlajte sa medzi kamennými ohradami,*

lebo Malkám odíde do vyhnanstva

a jeho kňazi a kniežatá s ním.+

 4 Prečo sa vystatuješ svojimi údoliami,

svojou úrodnou nížinou, ty neverná dcéra,

ktorá dôveruješ svojim pokladom

a hovoríš: „Kto príde proti mne?“‘“

 5 „‚Privádzam na teba hrôzu,‘ vyhlasuje Zvrchovaný Pán, Jehova vojsk,

‚hrôzu z celého tvojho okolia.

Budete rozohnaní na všetky strany

a tých, ktorí utečú, nikto nezhromaždí.‘“

 6 „‚Ale neskôr zhromaždím zajatých Ammóncov,‘ vyhlasuje Jehova.“

7 O Edome hovorí Jehova vojsk toto:

„Či už v Témane+ nie je žiadna múdrosť?

Došli rozumným dobré rady?

Skazila sa ich múdrosť?

 8 Obráťte sa a utečte!

Zostúpte do údolia, obyvatelia Dedanu,+

lebo privediem na Ezaua pohromu,

keď nadíde čas, aby som ho potrestal.

 9 Keby k tebe prišli oberači hrozna,

nenechali by paberky?

Keby ťa v noci prepadli zlodeji,

narobili by iba toľko škody, koľko by chceli.+

10 Ale ja vyzlečiem Ezaua donaha,

odhalím jeho tajné skrýše,

nebude sa mať kam skryť.

Jeho deti, jeho bratia i jeho susedia budú zničení+

a viac ho nebude.+

11 Zver mi svoje siroty*

a ja ich zachovám nažive.

Tvoje vdovy sa môžu na mňa spoľahnúť.“

12 Toto hovorí Jehova: „Tí, ktorí neboli odsúdení piť z pohára hnevu, musia z neho piť. A ty by si mal zostať bez trestu? Nezostaneš bez trestu, budeš z neho piť.“+

13 „Prisahal som sám na seba,“ vyhlasuje Jehova, „že Bocra bude spustošeným miestom+ a obrazom hrôzy, terčom potupy a preklínania. Všetky jej mestá zostanú navždy ležať v troskách.“+

14 Počul som správu od Jehovu,

medzi národy bol vyslaný posol a volá:

„Zhromaždite sa a vyjdite proti nemu,

vytiahnite do boja.“+

15 „Urobil som ťa nepatrným medzi národmi,

ľudia tebou opovrhujú.+

16 Oklamala ťa hrôza, ktorú si šíril,

i tvoje opovážlivé srdce,

teba, ktorý bývaš v skalných trhlinách

a obsadil si vrcholky hôr.

Hoci si staviaš hniezdo vysoko ako orol,

zvrhnem ťa odtiaľ,“ vyhlasuje Jehova.

17 „Edom bude obrazom hrôzy.+ Každý, kto pôjde okolo, sa zhrozí a zahvízda pri pohľade na všetky jeho rany. 18 Ako keď bola zničená Sodoma a Gomora a okolité mestá,“+ hovorí Jehova, „ani v ňom nebude nikto bývať a nikto sa tam neusadí.+

19 Niekto vtrhne na bezpečné pastviny ako lev z húštin+ pozdĺž Jordánu a ja ich* odtiaľ v okamihu vyženiem. A nad krajinou ustanovím toho, koho si vyvolím. Veď kto sa mi môže rovnať? Kto ma zastaví? Ktorý pastier mi môže odporovať?+ 20 Preto počujte, ako Jehova rozhodol* o Edome a čo zamýšľa proti obyvateľom Témanu:+

Za to, čo urobili, spustoší ich pastviny

a jahniatka zo stáda budú odvlečené.+

21 Hrmotom ich pádu sa zatrasie zem.

Všade počuť krik,

jeho ozvena sa nesie až k Červenému moru.+

22 Ako orol, ktorý vzlietne a vrhne sa na korisť,+

tak nepriateľ rozprestrie svoje krídla nad Bocrou.+

V ten deň bude srdce edomských bojovníkov

zovreté úzkosťou ako srdce ženy pri pôrode.“

23 O Damasku:+

„Chamat+ a Arpad sa zahanbili,

lebo počuli zlú správu.

Roztriasli sa od strachu

a sú ako rozbúrené more, ktoré sa nedá utíšiť.

24 Damask stratil odvahu.

Chcel utiecť, ale zmocnila sa ho panika.

Zachvátila ho úzkosť a bolesti

ako ženu pri pôrode.

25 Prečo nebolo opustené to slávne mesto,

mesto jasotu?

26 Jeho mladí muži padnú na jeho námestiach

a všetci bojovníci v ten deň zahynú,“ vyhlasuje Jehova vojsk.

27 „Na damaských hradbách zapálim oheň

a ten pohltí Ben-Hadadove opevnené veže.“+

28 O Kedáre+ a kráľovstvách Chácoru, ktoré porazil babylonský kráľ Nabuchodonozor,* hovorí Jehova toto:

„Povstaňte, vtrhnite do Kedáru

a zničte synov Východu.

29 Poberú im stany i stáda,

stanové plachty a všetok ich majetok,

aj ich ťavy si vezmú.

A budú na nich kričať: ‚Všade naokolo je hrôza!‘“

30 „Bežte, utečte ďaleko!

Zostúpte do údolia, obyvatelia Chácoru,“ vyhlasuje Jehova.

„Veď babylonský kráľ Nabuchodonozor* vymyslel, ako vás premôcť,

vymyslel proti vám plán.“

31 „Povstaňte, tiahnite proti národu, ktorý žije v pokoji

a býva v bezpečí!“ vyhlasuje Jehova.

„Nemá brány ani závory, žije osamote.

32 Ich ťavy padnú za korisť

a ich veľké stáda im odvedú.

Rozoženiem ich do všetkých strán,*

tých, čo majú na spánkoch ostrihané vlasy,+

a zovšadiaľ na nich privediem pohromu,“ vyhlasuje Jehova.

33 „Chácor bude brlohom šakalov,

večnou pustatinou.

Nikto v ňom nebude bývať,

nikto sa tam neusadí.“

34 Na začiatku vlády judského kráľa Sedekiáša*+ odovzdal Jehova prorokovi Jeremiášovi posolstvo o Elame.+ 35 „Toto hovorí Jehova vojsk: ‚Lámem luk Elamu,+ zdroj* ich moci. 36 Privediem na Elam štyri vetry zo štyroch koncov nebies a rozoženiem ich do všetkých tých vetrov. Nebude žiadny národ, ku ktorému by neprišli vyhnanci z Elamu.‘“

37 „Naplním Elamcov strachom z ich nepriateľov, ktorí ich chcú pripraviť o život. Privediem na nich nešťastie, svoj planúci hnev,“ vyhlasuje Jehova. „Pošlem za nimi meč, kým ich nezničím.“

38 „Postavím v Elame+ svoj trón a odstránim odtiaľ kráľov a kniežatá,“ vyhlasuje Jehova.

39 „Ale v konečnej časti dní zhromaždím elamských zajatcov,“ vyhlasuje Jehova.

50 Toto povedal Jehova prorokovi Jeremiášovi o Babylone,+ o krajine Chaldejcov:

 2 „Oznámte to medzi národmi a rozhláste to.

Vztýčte znamenie víťazstva* a zvestujte to.

Nič netajte!

Povedzte: ‚Babylon bol dobytý,+

Bel bol zahanbený,+

Merodach sa predesil.

Sochy Babylona boli zahanbené,

jeho odporné modly* sa predesili.‘

 3 Pritiahol proti nemu národ zo severu,+

jeho krajinu mení na desivú púšť,

nikto v nej nezostane bývať.

Ľudia i zvieratá sa dali na útek,

všetci zutekali.“

4 „V tom čase,“ vyhlasuje Jehova, „prídu Izraeliti a Júdejci spolu.+ Budú prichádzať s plačom+ a spolu budú hľadať Jehovu, svojho Boha.+ 5 Budú sa pýtať na cestu k Sionu, obrátia k nemu svoju tvár+ a povedia: ‚Poďte, pripojme sa k Jehovovi večnou zmluvou, na ktorú sa nikdy nezabudne.‘+ 6 Môj ľud je ako zatúlané stádo oviec.+ Ich pastieri ich zviedli z cesty,+ odviedli ich na vrchy. Blúdili po horách a po kopcoch a zabudli na miesto, kde odpočívali. 7 Všetci, ktorí ich našli, ich požierali.+ Ich nepriatelia hovorili: ‚Sme nevinní, to oni zhrešili proti Jehovovi, proti príbytku spravodlivosti a proti nádeji svojich predkov, Jehovovi.‘“

 8 „Utečte z Babylona,

vyjdite z krajiny Chaldejcov,+

vyrazte ako barany v čele stáda.

 9 Lebo zvolávam a privádzam proti Babylonu

zhromaždenie veľkých národov zo severnej krajiny.+

Pritiahnu proti nemu v bojovom šíku

a dobyjú ho.

Ich šípy sú ako šípy bojovníka,

ktorý pripravuje rodičov o deti+

a nikdy neminie svoj cieľ.

10 Chaldea bude vyplienená,+

všetci jej plienitelia si odnesú bohatú korisť,“+ vyhlasuje Jehova.

11 „Lebo ste sa tešili+ a jasali,

keď ste plienili moje dedičstvo.+

Poskakovali ste ako jalovice v tráve,

erdžali ste ako žrebce.

12 Vaša matka bola zahanbená,+

tá, ktorá vás porodila, bola sklamaná.

Pozrite, je posledná medzi národmi,

je z nej vyprahnutá pustatina, púšť.+

13 Pre Jehovov hnev nebude Babylon obývaný,+

celý bude spustošený.+

Každý, kto pôjde okolo neho, sa zhrozí

a zahvízda pri pohľade na všetky jeho rany.+

14 Obkľúčte Babylon zo všetkých strán,

vy všetci, ktorí ohýbate* luk.

Strieľajte naň, nešetrite šípmi,+

lebo zhrešil proti Jehovovi.+

15 Spustite proti nemu zo všetkých strán bojový pokrik.

Vzdal sa,

jeho piliere padli, jeho hradby boli zborené.+

Je to Jehovova pomsta.+

Pomstite sa na ňom,

urobte mu to, čo robil on.+

16 Vyhlaďte v Babylone toho, kto rozsieva,

i toho, kto v čase žatvy pracuje s kosákom.+

Pre krutý meč sa každý vráti k svojmu ľudu,

každý utečie do svojej krajiny.+

17 Izraeliti sú zablúdené ovce.+ Rozohnali ich levy.+ Najprv ich požieral asýrsky kráľ+ a potom babylonský kráľ Nabuchodonozor* ohlodal ich kosti.+ 18 Preto toto hovorí Jehova vojsk, Boh Izraela: ‚Potrestám babylonského kráľa a jeho krajinu, tak ako som potrestal asýrskeho kráľa.+ 19 Privediem Izraelitov späť na ich pastviny+ a budú sa pásť na Karmeli a v Bášane+ a napasú sa dosýta na efraimských+ a gileádskych+ vrchoch.‘“

20 „V tom čase,“ vyhlasuje Jehova,

„sa bude hľadať vina Izraela,

ale žiadna nebude,

i hriechy Júdu, ale nenájdu sa,

lebo odpustím tým, ktorých nechám žiť.“+

21 „Vytiahni proti Meratajimu a proti obyvateľom Pekódu.+

Pobi ich, nikoho nenechaj nažive,“* vyhlasuje Jehova.

„Urob všetko, čo som ti prikázal.

22 V krajine sa rozlieha vojnový hluk,

postihla ju veľká skaza.

23 Ako len bolo rozbité a zlámané to kladivo celej zeme!+

Aké zdesenie sa zmocnilo národov pri pohľade na Babylon!+

24 Nastražil som ti pascu a ty si sa do nej chytil, Babylon,

ani si nevedel ako.

Našli ťa a chytili,+

lebo si sa postavil proti Jehovovi.

25 Jehova otvoril svoju zbrojnicu

a vynáša zbrane svojho hnevu.+

Lebo Zvrchovaný Pán, Jehova vojsk,

sa chystá v krajine Chaldejcov niečo urobiť.

26 Pritiahnite proti nemu zďaleka,+

otvorte jeho sýpky,+

navŕšte ho ako hromady obilia.

Úplne ho zničte,*+

nech z neho nezostane nikto nažive.

27 Pobite všetky jeho mladé býky,+

nech idú na jatky.

Beda im, lebo prišiel ich deň,

čas, keď sa s nimi zúčtuje!

28 Počujete? To je hlas tých, čo utekajú,

tých, čo unikajú z babylonskej krajiny,

aby oznámili na Sione pomstu Jehovu, nášho Boha,

pomstu za jeho chrám.+

29 Zvolajte proti Babylonu lukostrelcov,

všetkých, čo ohýbajú* luk.+

Utáborte sa okolo neho, nech nikto neunikne.

Odplaťte mu za jeho skutky,+

urobte mu to, čo robil on.+

Veď konal opovážlivo voči Jehovovi,

Svätému Izraela.+

30 Jeho mladí muži padnú na jeho námestiach,+

v ten deň zahynú* všetci jeho bojovníci,“ vyhlasuje Jehova.

31 „Som proti tebe,+ ty opovážlivec,“+ vyhlasuje Zvrchovaný Pán, Jehova vojsk,

„tvoj deň musí prísť, čas, keď s tebou zúčtujem.

32 Ty opovážlivec, potkneš sa a padneš

a nikto ťa nezodvihne.+

Podpálim tvoje mestá

a oheň pohltí všetko okolo teba.“

33 Toto hovorí Jehova vojsk:

„Izraeliti a Júdejci sú utláčaní.

Všetci, ktorí ich odviedli do zajatia, ich držia v zovretí+

a odmietajú ich prepustiť.+

34 Ale ich Vykupiteľ je mocný,+

Jehova vojsk je jeho meno.+

Ujme sa ich právneho sporu,+

aby krajinu upokojil+

a obyvateľov Babylona znepokojil.“+

35 „Meč napadne Chaldejcov,“ vyhlasuje Jehova,

„obyvateľov Babylona, jeho kniežatá a jeho mudrcov.+

36 Meč napadne tárajov,* budú konať nerozumne.

Meč napadne jeho bojovníkov a tí sa vydesia.+

37 Meč napadne jeho kone a bojové vozy

a všetkých cudzincov, ktorí sú medzi nimi,

budú vystrašení ako ženy.+

Meč napadne jeho poklady a tie budú vydrancované.+

38 Beda jeho vodám, budú vysušené.+

Veď je to krajina modiel+

a pre svoje desivé videnia sa správajú ako šialenci.

39 Bude tam žiť púštna zver a vyjúce šelmy,

pštrosy tam budú bývať.+

Už nikdy nebude obývaný,

po všetky generácie nebude osídlený.“+

40 „Ako keď Boh zničil Sodomu a Gomoru+ a okolité mestá,“+ vyhlasuje Jehova, „ani v ňom nebude nikto bývať a nikto sa tam neusadí.+

41 Zo severu prichádza ľud,

veľký národ a vznešení králi+ povstanú

z najodľahlejších končín zeme.+

42 Vyzbrojení sú lukom a oštepom.+

Sú krutí, nepoznajú zľutovanie.+

Cválajú na koňoch

s hukotom ako rozbúrené more.+

Ľud* Babylona, zoradili sa proti tebe do bojového šíku ako jeden muž.+

43 Keď babylonský kráľ počul o nich správu,+

ovisli mu ruky.+

Zmocnila sa ho tieseň,

pocítil bolesti rodiacej ženy.

44 Niekto vtrhne na bezpečné pastviny ako lev z húštin pozdĺž Jordánu a ja ich* odtiaľ v okamihu vyženiem. A nad krajinou ustanovím toho, koho si vyvolím.+ Veď kto sa mi môže rovnať? Kto ma zastaví? Ktorý pastier mi môže odporovať?+ 45 Preto počujte, ako Jehova rozhodol* o Babylone+ a čo zamýšľa proti krajine Chaldejcov:

Za to, čo urobili, spustoší ich pastviny+

a jahniatka zo stáda budú odvlečené.

46 Hrmotom pádu Babylona sa zatrasie zem

a medzi národmi sa bude ozývať krik.“+

51 Toto hovorí Jehova:

„Dvíham ničivý vietor

proti Babylonu+ a obyvateľom Leb-Kamaja.*

 2 Pošlem do Babylona previevačov

a tí ho prevejú a vyprázdnia jeho krajinu.

V deň nešťastia ho obkľúčia zo všetkých strán.+

 3 Nech lukostrelec neohýba* svoj luk,

nech nikto, kto má na sebe pancier, nevstáva.

Nemajte zľutovanie s jeho mladými mužmi,+

zničte* celé jeho vojsko.

 4 Nech padnú zabití v krajine Chaldejcov,

prebodnutí na jeho uliciach.+

 5 Veď Izrael a Júda neovdoveli, ich Boh, Jehova vojsk, ich neopustil.+

Ich krajina* je v očiach Svätého Izraela plná viny.

 6 Utečte z Babylona,

zachráňte si život,+

aby ste nezahynuli pre jeho vinu.

Toto je čas Jehovovej pomsty,

odpláca mu za to, čo robil.+

 7 Babylon bol v Jehovovej ruke zlatým pohárom,

opíjal celú zem.

Z jeho vína pili národy,+

až prišli o rozum.+

 8 Babylon však náhle padol, je rozdrvený.+

Nariekajte nad ním!+

Prineste balzam na jeho rany, možno sa uzdraví.“

 9 „Liečili sme Babylon, ale neuzdravil sa.

Nechajte ho tak a poďme každý do svojej krajiny.+

Veď jeho previnenia, za ktoré je súdený, dosiahli až po nebo,

dvíhajú sa až k oblakom.+

10 Jehova pre nás dosiahol spravodlivosť.+

Poďte, porozprávajme na Sione, čo vykonal Jehova, náš Boh.“+

11 „Naostrite šípy,+ chopte sa štítov.*

Jehova podnietil* médskych kráľov vyjsť do boja,+

lebo sa rozhodol zničiť Babylon.

Je to Jehovova pomsta, pomsta za jeho chrám.

12 Dajte znamenie do útoku*+ na hradby Babylona.

Zosilnite stráže, rozostavte hliadky,

pripravte zálohy.

Veď Jehova má plán

a aj vykoná to, čo vyhlásil proti obyvateľom Babylona.“+

13 „Ty, ktorá bývaš na mnohých vodách+

a topíš sa v pokladoch,+

prišiel tvoj koniec, naplnila sa miera tvojho nečestného zisku.+

14 Jehova vojsk prisahal sám na seba:

‚Naplním ťa ľuďmi a bude ich ako kobyliek,

budú nad tebou víťazoslávne volať.‘+

15 On stvoril zem svojou mocou,

svojou múdrosťou pripravil úrodnú zem+

a svojím porozumením roztiahol nebesia.+

16 Keď sa ozve jeho hlas,

zahučia vody v nebesiach.

Z odľahlých končín zeme dvíha oblaky,*

tvorí blesky, aby sprevádzali* dážď,

a vypúšťa vietor zo svojich zásobární.+

17 Všetci konajú nerozumne a bez poznania.

Každý kovotepec sa zahanbí za svoju modlu,+

veď jeho liata socha je podvod,

nemá v sebe ducha.*+

18 Sú klam*+ a sú na posmech.

Keď príde deň účtovania, budú zničené.

19 Ten, ktorý je Jakobovým podielom, nie je ako ony,

lebo je Tvorcom všetkého

i palicou svojho dedičstva.*+

Jehova vojsk je jeho meno.“+

20 „Si pre mňa kyjakom, bojovou zbraňou,

lebo tebou rozdrvím národy,

tebou zničím kráľovstvá.

21 Tebou rozdrvím koňa i jazdca,

tebou rozdrvím bojový voz i jazdca.

22 Tebou rozdrvím muža i ženu,

tebou rozdrvím starca i chlapca,

tebou rozdrvím mládenca i pannu.

23 Tebou rozdrvím pastiera i stádo,

tebou rozdrvím oráča i jeho záprah,

tebou rozdrvím miestodržiteľov i zastupujúcich vládcov.

24 Odplatím Babylonu a všetkým obyvateľom Chaldey

za všetko ich zlo, ktoré spáchali na Sione pred vašimi očami,“+ vyhlasuje Jehova.

25 „Som proti tebe,+ ty skazonosný vrch,“ vyhlasuje Jehova,

„ty, ktorý ničíš celú zem.+

Vystriem proti tebe ruku a zvrhnem ťa zo skál,

urobím z teba vyhorený vrch.“

26 „Nevezmú z teba uholný ani základný kameň,

lebo zostaneš navždy spustošený,“+ vyhlasuje Jehova.

27 „Vztýčte v krajine znamenie,*+

zatrúbte na rohu medzi národmi.

Povolajte* proti nemu národy,

zvolajte proti nemu kráľovstvá Ararat,+ Minni a Aškenáz.+

Ustanovte muža, ktorý proti nemu naverbuje vojakov.

Priveďte kone ako roje kobyliek.

28 Povolajte* proti nemu národy,

kráľov Médie,+ jej miestodržiteľov, všetkých jej zastupujúcich vládcov

a všetky krajiny, nad ktorými vládnu.

29 Zem sa zatrasie a zachveje,

lebo sa uskutoční Jehovov zámer s Babylonom

obrátiť babylonskú krajinu na desivú a neobývanú púšť.+

30 Babylonskí vojaci dobojovali,

sedia vo svojich pevnostiach.

Sily ich opustili,+

sú ako ženy.+

Jeho domy pohltili plamene,

jeho závory boli zlomené.+

31 Jeden bežec stretáva druhého bežca,

jeden posol stretáva druhého posla,

aby babylonskému kráľovi podali správu, že jeho mesto bolo dobyté z každej strany,+

32 že brody boli obsadené,+

papyrusové člny boli spálené

a vojaci sú vystrašení na smrť.“

33 Toto hovorí Jehova vojsk, Boh Izraela:

„Ľud* Babylona je ako mlatovisko,*

prišiel čas, aby bol udupaný.

Už čoskoro nastane jeho čas žatvy.“

34 „Babylonský kráľ Nabuchodonozor* ma* zožral,+

uvrhol ma do zmätku.

Odložil ma ako prázdnu nádobu.

Prehltol ma ako veľký had,+

naplnil si brucho mojimi lahôdkami

a odhodil ma.*

35 ‚Nech násilie spáchané na mne a na mojom tele padne na Babylon!‘ hovorí obyvateľka Sionu.+

‚A moja krv nech padne na obyvateľov Chaldey!‘ hovorí Jeruzalem.“

36 Preto toto hovorí Jehova:

„Ujmem sa tvojho právneho sporu+

a pomstím sa za teba.+

Vysuším jeho more a jeho studne.+

37 Z Babylona ostanú len kopy kamenia,+

bude brlohom šakalov.+

Stane sa predmetom hrôzy a posmechu,*

nikto tam nebude bývať.+

38 Všetci budú revať ako mladé levy,*

budú skučať ako levíčatá.“

39 „Keď sa rozohnia, pripravím im hostinu a opijem ich,

budú sa hlučne veseliť.+

Ale potom zaspia večným spánkom

a už sa nikdy neprebudia,“+ vyhlasuje Jehova.

40 „Povediem ich ako baránky na zabitie,

ako barany s capmi.“

41 „Ach, ako bol dobytý Šešak,*+

ako bola podmanená chvála celej zeme!+

Aké zdesenie sa zmocnilo národov pri pohľade na Babylon!

42 Babylon zaplavilo more,

prikryl ho príval vĺn.

43 Jeho mestá budú obrazom hrôzy, budú bezvodnou a pustou krajinou,

v ktorej nikto nebude bývať a nikto ňou neprejde.+

44 Potrestám Bela+ v Babylone

a vytiahnem mu z úst, čo prehltol.+

Už k nemu nebudú prúdiť národy,

padnú babylonské hradby.+

45 Vyjdite z neho, ľud môj!+

Zachráňte si život+ pred Jehovovým planúcim hnevom.+

46 Nestrácajte odvahu, nebojte sa správy, ktorú počuť v krajine.

Jeden rok príde jedna správa,

druhý rok príde druhá správa:

v krajine vypukne násilie a vládca sa postaví proti vládcovi.

47 Preto prichádzajú dni,

keď zúčtujem s babylonskými modlami.

Celá jeho krajina sa zahanbí

a všetci jeho zabití padnú uprostred neho.+

48 Nebesia a zem a všetko, čo je v nich,

budú radostne volať nad Babylonom,+

lebo zo severu prídu proti nemu ničitelia,“+ vyhlasuje Jehova.

49 „Babylon nemá na svedomí len izraelských zabitých,+

v Babylone padli aj zabití z celej zeme.

50 Vy, ktorí ste unikli meču, choďte ďalej, nezastavujte sa!+

Vy, ktorí ste ďaleko, spomeňte si na Jehovu

a myslite na Jeruzalem.“+

51 „Boli sme zahanbení, lebo sme počúvali posmešky.

Hanba nám prikryla tvár,

lebo cudzinci vnikli do svätých priestorov Jehovovho domu.“+

52 „Preto prichádzajú dni,“ vyhlasuje Jehova,

„keď zúčtujem s jeho modlami

a po celej jeho krajine sa bude ozývať stenanie ranených.“+

53 „Aj keby Babylon vystúpil do nebies,+

aj keby opevnil svoje neprístupné pevnosti,

predsa naňho pošlem ničiteľov,“+ vyhlasuje Jehova.

54 „Počúvajte! Z Babylona sa ozýva krik,+

z krajiny Chaldejcov hluk veľkej skazy.+

55 Jehova ničí Babylon,

umlčí jeho hlučný lomoz.

Vlny útočníkov budú burácať ako mnohé vody,

všade bude počuť ich hlas.

56 Veď proti Babylonu príde ničiteľ,+

jeho bojovníci padnú do zajatia+

a ich luky budú polámané,

lebo Jehova je Bohom odplaty,+

určite im odplatí.+

57 Opijem jeho kniežatá a jeho mudrcov,+

jeho miestodržiteľov, jeho zastupujúcich vládcov a jeho bojovníkov.

Zaspia večným spánkom

a už sa nikdy neprebudia,“+ vyhlasuje Kráľ, ktorého meno je Jehova vojsk.

58 Toto hovorí Jehova vojsk:

„Hoci sú hradby Babylona široké, budú zrovnané so zemou,+

a hoci sú jeho brány vysoké, budú spálené ohňom.

Námaha národov vyjde nazmar,

unavia sa, ale ich ťažká práca skončí v plameňoch.“+

59 Keď judský kráľ Sedekiáš* odchádzal vo štvrtom roku svojej vlády do Babylona, sprevádzal ho Serajah, syn Nerijaha,+ syna Machsejaha, ktorý bol ubytovacím dôstojníkom. Jemu dal prorok Jeremiáš isté pokyny. 60 Jeremiáš zapísal do jednej knihy všetko to zlé, čo malo postihnúť Babylon, všetky tieto slová napísané proti Babylonu. 61 „Keď prídeš do Babylona,“ povedal Serajahovi, „prečítaj nahlas všetky tieto slová. 62 Potom povedz: ‚Jehova, ty si o tomto mieste povedal, že bude zničené a nebude v ňom nikto bývať, ľudia ani zvieratá, a že zostane navždy spustošené.‘+ 63 Keď dočítaš túto knihu, priviaž k nej kameň a hoď ju do Eufratu. 64 Potom povedz: ‚Tak sa potopí Babylon a už nikdy nepovstane+ pre nešťastie, ktoré naň privádzam. Jeho obyvatelia sa unavia.‘“+

Tu sa končia Jeremiášove slová.

52 Sedekiáš*+ sa stal kráľom, keď mal 21 rokov, a vládol v Jeruzaleme 11 rokov. Jeho matkou bola Chamutal,+ dcéra Jeremiáša z Libny. 2 Robil to, čo je zlé v Jehovových očiach, presne podľa Jehojakimovho vzoru.+ 3 Pre to všetko, čo sa dialo v Jeruzaleme a Judsku, sa Jehova na nich rozhneval a nakoniec ich odvrhol spred svojej tváre.+ A Sedekiáš sa vzbúril proti babylonskému kráľovi.+ 4 V deviatom roku Sedekiášovej vlády, desiateho dňa desiateho mesiaca, pritiahol proti Jeruzalemu babylonský kráľ Nabuchodonozor* s celým svojím vojskom. Utáborili sa pred mestom a postavili okolo neho obliehací múr.+ 5 Mesto bolo obľahnuté až do 11. roku vlády kráľa Sedekiáša.

6 Deviateho dňa štvrtého mesiaca,+ keď v meste vládol krutý hlad a ľudia nemali čo jesť,+ 7 boli mestské hradby prelomené. V noci všetci vojaci utiekli z mesta bránou medzi dvojitými hradbami pri Kráľovej záhrade, hoci mesto bolo obkľúčené Chaldejcami. Dali sa na útek smerom k Arabe,+ 8 ale chaldejské vojsko sa hnalo za Sedekiášom a dostihlo ho+ na jerišských pláňach. Všetci kráľovi vojaci sa od neho rozutekali 9 a Chaldejci chytili kráľa a priviedli ho k babylonskému kráľovi do Ribly v krajine Chamat. Tam nad ním babylonský kráľ vyniesol rozsudok. 10 Sedekiášových synov zabil pred jeho očami a pozabíjal v Rible aj všetky judské kniežatá. 11 Potom Sedekiáša oslepil,+ spútal ho medenými okovami a odvliekol ho do Babylona, kde ho až do konca jeho života väznil.

12 V 19. roku vlády babylonského kráľa Nabuchodonozora,* desiateho dňa piateho mesiaca, prišiel do Jeruzalema veliteľ stráže Nebuzaradán, služobník babylonského kráľa.+ 13 Podpálil Jehovov dom,+ kráľovský palác a všetky domy v Jeruzaleme. Podpálil aj domy významných ľudí. 14 A celé chaldejské vojsko na čele s veliteľom stráže zbúralo hradby okolo Jeruzalema.+

15 Veliteľ stráže Nebuzaradán vzal do vyhnanstva časť chudobného ľudu a ostatných, ktorí zostali v meste. Vzal aj tých, ktorí prešli k babylonskému kráľovi, a zvyšok zručných remeselníkov.+ 16 Len najchudobnejších z ľudu nechal Nebuzaradán v krajine, aby pracovali ako vinohradníci a roľníci.+

17 Chaldejci rozbili medené stĺpy+ Jehovovho domu i vozíky+ a medené more,+ ktoré boli v Jehovovom dome, a všetku meď z nich odviezli do Babylona.+ 18 Vzali aj nádoby na popol, lopatky, zastrihávače knôtu, misky,+ poháre+ a všetky medené predmety, ktoré sa používali na službu v chráme. 19 Veliteľ stráže vzal nádrže,+ nádoby na uhlíky, misky, nádoby na popol, svietniky,+ poháre a obetné misky z pravého zlata a striebra.+ 20 Meď z dvoch stĺpov, mora, 12 medených býkov+ pod ním a vozíkov, ktoré urobil kráľ Šalamún pre Jehovov dom, meď z celého tohto vybavenia, sa nedala zvážiť.

21 Každý stĺp mal výšku 18 lakťov* a obvod 12 lakťov.*+ Bol dutý a hrúbka stien bola štyri prsty.* 22 Stĺp mal medenú hlavicu, ktorá bola vysoká päť lakťov.+ Aj sieťovina a granátové jablká, ktoré boli okolo hlavice, boli z medi. Rovnako vyzeral i druhý stĺp vrátane granátových jabĺk. 23 Tých bolo po obvode stĺpa 96, ale okolo celej sieťoviny bolo 100 granátových jabĺk.+

24 Veliteľ stráže zajal hlavného kňaza Serajaha,+ druhého kňaza Sofoniáša+ a troch vrátnikov.+ 25 Z mesta vzal jedného dvorného úradníka, ktorý mal velenie nad vojakmi, sedem kráľových dôverníkov, tajomníka veliteľa vojska, ktorý vykonával odvody pre vojsko, a 60 mužov z obyčajného ľudu, ktorí sa ešte nachádzali v meste. 26 Veliteľ stráže Nebuzaradán ich vzal a odviedol k babylonskému kráľovi do Ribly. 27 A v Rible v krajine Chamat ich babylonský kráľ usmrtil.+ Tak bol Júda odvedený zo svojej krajiny do vyhnanstva.+

28 Toto je počet ľudí, ktorých Nabuchodonozor* odviedol do vyhnanstva: v siedmom roku svojej vlády odviedol 3 023 Židov.+

29 V 18. roku Nabuchodonozorovej*+ vlády bolo z Jeruzalema odvedených 832 ľudí.

30 V 23. roku Nabuchodonozorovej* vlády vzal veliteľ stráže Nebuzaradán do vyhnanstva 745 Židov.+

Celkovo odišlo do vyhnanstva 4 600 ľudí.

31 V 37. roku vyhnanstva judského kráľa Jehojachina,+ 25. dňa 12. mesiaca, babylonský kráľ Evil-Merodach prepustil* judského kráľa Jehojachina z väzenia. Bolo to v tom roku, keď Evil-Merodach nastúpil na trón.+ 32 Správal sa k nemu priateľsky a postavil jeho trón vyššie ako tróny ostatných kráľov, ktorí boli s ním v Babylone. 33 A tak Jehojachin odložil väzenský odev a po zvyšok života jedával v kráľovej prítomnosti. 34 Na príkaz babylonského kráľa mu každý deň dávali prídel potravín až do jeho smrti.

Možný význam „Jehova vyvyšuje“.

Al. „Cedekijaha“.

Al. „vybral“.

Dosl. „vyšiel z lona“.

Al. „oddelil, vyčlenil“.

Al. „som ešte mladý“.

Dosl. „prebúdzajúceho sa; bdejúceho“.

Dosl. „na ktorý sa fúka“, čo poukazuje na to, že sa pod ním rozdúchava oheň.

Dosl. „si prepáš boky“.

Al. „vernú lásku“.

V niektorých veršoch tejto kapitoly Jehova oslovuje svoj ľud ako ženu.

Al. „k ostrovom“.

Al. „vytesali“, zrejme do skaly.

Al. „mladé levy s hrivou“.

Al. „Memfisu“.

Čiže z jedného z ramien Nílu.

Čiže Eufratu.

Pozri Slovník pojmov.

Al. „alkáliou“.

Al. „mydlom“.

Al. „v žiadostivosti svojej duše“.

Dosl. „v jej mesiaci“.

Al. „do cudzích bohov“.

Al. „svadobnú šerpu“.

Čiže v hanbe a zármutku.

Dosl. „Arab“.

Dosl. „čelo“.

Dosl. „Nedám na vás dopadnúť svoju tvár“.

Al. „cudzím bohom“.

Al. možno „manželom“.

Dosl. „podľa môjho srdca“.

Dosl. „vojsk národov“.

Dosl. „druha“.

Al. „hanebný boh“.

Čiže Jehovu.

Al. „signálny stĺp“. Pozri Slovník pojmov.

Al. „bite sa do pŕs“.

Dosl. „srdce“.

Al. „nám meč vniká až do duše“.

Poetická personifikácia, ktorá zrejme vyjadruje ľútosť alebo súcit.

Al. „pozorovatelia“, ktorí pozorovali mesto, aby zistili, kedy je najlepšie zaútočiť.

Dosl. „moje črevá, moje črevá“.

Dosl. „V stenách môjho srdca“.

Al. možno „bojový pokrik“.

Al. „signálny stĺp“.

Al. „nebudem to ľutovať“.

Al. „naniesla si si očné tiene“.

Dosl. „oni nezoslabli“.

Dosl. „cestu“.

Dosl. „cestu“.

Al. možno: „Neexistuje.“

Dosl. „hlúpy ľud bez srdca“.

Dosl. „Posväťte vojnu“.

Al. „čerstvej“.

Dosl. „Ucho majú neobrezané“.

Dosl. „sýti dní“.

Al. „Zlomeniny“.

Al. „moje príkazy“.

Čiže Jeremiáša.

Dosl. „Ony sú“, čiže všetky budovy chrámového komplexu.

Dosl. „chlapca bez otca“.

Al. „od vekov až naveky“.

Al. „obetný dym“.

Dosl. „zavčasu vstávajúc a hovoriac“.

Titul bohyne, ktorú uctievali odpadlícki Izraeliti. Možno išlo o bohyňu plodnosti.

Al. „urážajú mňa; popudzujú mňa“.

Dosl. „nenaklonili ucho“.

Al. „rád“.

Dosl. „denne zavčasu vstávajúc a posielajúc“.

Dosl. „nenaklonili ucho“.

Dosl. „Zatvrdzovali svoju šiju“.

Dosl. „je odrezaná z ich úst“.

Al. „vlasy svojho zasvätenia“.

Pozri Slovník pojmov, heslo „gehenna“.

Pozri Slovník pojmov, heslo „gehenna“.

Al. „svoj určený čas“.

Al. možno „žeriav“.

Al. „sťahovania“.

Al. „pokyny“.

Al. „falošné“.

Al. „pero“.

Al. „tajomníkov“.

Al. „Zlomeniny“.

Dosl. „moje srdce je choré“.

Al. „voňavá hojivá masť“.

Dosl. „číhajú“.

Al. „poučenie“.

Al. „márnosť“.

Al. „rezbárskym nožom“.

Al. „márnosť“.

Jer 10:11 bol pôvodne napísaný v aramejčine.

Al. „opar“.

Al. možno „tvorí priepusty pre“.

Al. „dych“.

Al. „márnosť“.

Al. „zlomeninu“.

Zjavne príkaz daný Jeremiášovi.

Al. „Nech sa tak stane“.

Dosl. „zavčasu vstávajúc a napomínajúc“.

Dosl. „nenaklonili ucho“.

Al. „obetný dym“.

Al. „tomu hanebnému bohu“.

Čiže Jeremiáš.

Čiže obeťami prinášanými v chráme.

Čiže na Judsko.

Al. „najhlbšie city“, dosl. „obličky“.

Al. „najhlbším citom“, dosl. „obličkám“.

Al. „strakatý“.

Al. možno „smúti“.

Dosl. „Žiadne telo“.

Al. „panej“.

Al. „obľahnuté“.

Slová určené možno Jeruzalemu.

Al. „Etiópčan“.

Čiže údel Jeruzalema.

Al. „k priekopám; k cisternám“.

Al. „moja duša by sa nepriklonila k tomuto ľudu“.

Al. možno „štyri druhy trestu“, dosl. „štyri rodiny“.

Al. možno „kráčaš späť“.

Dosl. „V bránach“.

Al. možno „zahanbilo sa a bolo v rozpakoch“.

Dosl. „Neodnímaj ma“.

Al. „preto, že si pomalý do hnevu“.

Al. „posolstvom súdu“.

Dosl. „stáť predo mnou“.

Al. „budeš mojím hovorcom“.

Pohanské smútočné zvyky, ktoré boli zjavne rozšírené medzi odpadlíckymi Izraelitmi.

Dosl. „všetky ich cesty“.

Dosl. „mŕtvolami svojich odporných vecí“.

Čiže na výčnelky v podobe zvieracích rohov.

Pozri Slovník pojmov.

Al. možno „lebo mojím hnevom ste vzbĺkli ako oheň“.

Al. „silný muž“.

Dosl. „robí telo svojím ramenom“.

Al. „silný muž“.

Al. „oporou“.

Al. „klamlivejšie“.

Al. „je v zúfalom stave; je nebezpečné“, al. možno „je nenapraviteľné“.

Al. „najhlbšie city“, dosl. „obličky“.

Dosl. „podľa ovocia jeho skutkov“.

Al. „neprávom; nespravodlivo“.

Dosl. „odo mňa“, zjavne od Jehovu.

Al. „dvojitým úderom“.

Dosl. „nenaklonili ucho“.

Dosl. „Zatvrdzovali svoju šiju“.

Al. „z juhu“.

Dosl. „ako to bolo v hrnčiarových očiach správne urobiť“.

Al. „budem to ľutovať“.

Dosl. „a zasadím“.

Al. „budem to ľutovať“.

Dosl. „Utváram“.

Dosl. „Panna Izrael“.

Al. „obetný dym“.

Dosl. „niečím, nad čím sa zahvízda“.

Al. „odovzdávajú poučenie“.

Dosl. „Udrime ho jazykom“.

Dosl. „z ktorého budú brnieť obe uši každému“.

Dosl. „niečím, nad čím sa zahvízda“.

Dosl. „zatvrdzovali svoju šiju“.

Al. „najhlbšie city“, dosl. „obličky“.

Al. „Cedekijah“.

Al. „Nebukadnesar“, dosl. „Nebukadresar“.

Al. „obrátim späť“.

Al. „Nebukadnesara“, dosl. „Nebukadresara“.

Al. „a zachráni si život“.

Dosl. „chlapcovi bez otca“.

Dosl. „Posvätím“.

Nazývaný aj Jehoachaz.

Vo veršoch 13 – 17 sa hovorí o judskom kráľovi Jehojakimovi.

Al. „červenou farbou“.

Nazývaný aj Jehojachin a Jekonjah.

Al. „Nebukadnesara“, dosl. „Nebukadresara“.

Al. „Krajina“.

Dosl. „za svojich dní“.

Al. „spravodlivého dediča“.

Al. „múdro“.

Dosl. „trasú sa mi všetky kosti“.

Al. „odpadli“.

Dosl. „posilňujú ruky“.

Al.: „Napĺňajú vás falošnými nádejami.“

Al. „ťaživé posolstvo“. Tento hebrejský výraz má dvojaký význam: „závažný výrok od Boha“ alebo „niečo ťaživé“.

Al. „ťaživé posolstvo“.

Al. „ťaživé posolstvo“.

Al. „ťaživým posolstvom“.

Al. „ťaživé posolstvo“.

Al. „ťaživé posolstvo“.

Al. „ťaživé posolstvo“.

Al. „Nebukadnesar“, dosl. „Nebukadresar“.

Nazývaný aj Jehojachin a Konjah.

Al. možno „staviteľov opevnení“.

Al. „Cedekijahom“.

Al. „Nebukadnesara“, dosl. „Nebukadresara“.

Al. možno „celému judskému ľudu“.

Dosl. „zavčasu vstávajúc a hovoriac“.

Dosl. „zavčasu vstávajúc a posielajúc“.

Dosl. „nenaklonili ste ucho“.

Al. „Nebukadnesara“, dosl. „Nebukadresara“.

Al. „Zasvätím ich zničeniu“. Pozri Slovník pojmov.

Dosl. „niečím, nad čím sa zahvízda“.

Al. „potrestám“.

Al. „pobrežia“, dosl. „ostrova“.

Zdá sa, že je to šifrovaný názov Bábela (Babylona).

Dosl. „každé telo“.

Al. „mladý lev s hrivou“.

Al. možno „o všetkých obyvateľoch“.

Al. „klaňať sa“.

Al. „ja to budem ľutovať“.

Al. „moje príkazy“.

Dosl. „zavčasu vstávajúc a posielajúc“.

Al. „to Jehova bude ľutovať“.

Al. „a Chrámová hora“.

Al. „snažil sa obmäkčiť Jehovovu tvár“.

Al. „to ľutoval“.

Al. „Cedekijahovi“.

Dosl. „komu je to správne v mojich očiach“.

Al. „Nebukadnesara“.

Dosl. „odpočívať“.

Al. „Cedekijaha“.

Dosl. „rokov dní“.

Al.: „Nech sa tak stane!“

Al. „Nebukadnesar“.

Al. „pani“.

Al. možno „stavitelia opevnení“.

Al. „Cedekijah“.

Al. možno „puknutým“.

Dosl. „niečím, nad čím sa zahvízda“.

Dosl. „zavčasu vstávajúc a posielajúc“.

Al. „Nebukadnesara“, dosl. „Nebukadresara“.

Al. „a do železného obojka“.

Al. „na bedrách“.

Dosl. „veľký“.

Al. možno „váženými“.

Dosl. „kto by dal do zálohy svoje srdce, aby sa ku mne priblížil“.

Al. „neprestal som ti prejavovať vernú lásku“.

Dosl. „panna Izrael“.

Al. „a vyjdeš v tanci tých, ktorí sa smejú“.

Al. „k vádí s vodou; k riečnym údoliam s vodou“.

Al. „vyžiada“.

Al. „z dobrých vecí od Jehovu“.

Dosl. „tučnotu“.

Al. „svoje deti“.

Dosl. „črevá“.

Dosl. „panna Izrael“.

Dosl. „otupeli“.

Al. možno „manželom“.

Dosl. „od najmenšieho až po najväčšieho z nich“.

Al. „ustanovenia; predpisy“.

Al. „mastného popola“, čiže popola nasiaknutého tukom obetovaných zvierat.

Al. „Cedekijaha“.

Al. „Nebukadnesara“, dosl. „Nebukadresara“.

Čiže strýka z otcovej strany.

Jeden šekel zodpovedal 11,4 g. Pozri dodatok B14.

Dosl. „v rade“.

Dosl. „každého tela“.

Al. „Nebukadnesara“, dosl. „Nebukadresara“.

Dosl. „Zavčasu vstávajúc a poučujúc“.

Pozri Slovník pojmov, heslo „gehenna“.

Dosl. „dávali prejsť ohňom“.

Pozri Slovník pojmov.

Al. „všetku dobrotu“.

Al. „spravodlivého dediča“.

Dosl. „semeno“.

Al. „ustanovenia; predpisy“.

Dosl. „semeno“.

Dosl. „semena“.

Dosl. „semenom“.

Al. „Nebukadnesar“, dosl. „Nebukadresar“.

Al. „Cedekijahovi“.

Dosl. „nenaklonili ucho“.

Dosl. „Dnes“.

Al. „miestností“.

Al. „Nebukadnesar“, dosl. „Nebukadresar“.

Dosl. „zavčasu vstávajúc a hovoriac“.

Dosl. „zavčasu vstávajúc a posielajúc“.

Dosl. „nenaklonili ste ucho“.

Dosl. „zvitok knihy“.

Dosl. „do zvitku knihy“.

Al. „z knihy“.

Al. „z knihy“.

Al. „v miestnosti“.

Al. „pisára“.

Al. „z knihy“.

Al. „dvorní úradníci“.

Al. „z knihy“.

Al. „do knihy“.

Deviaty mesiac trval od polovice novembra do polovice decembra. Pozri dodatok B15.

Možno išlo o člena kráľovskej rodiny.

Dosl. „semeno“.

Al. „z knihy“.

Al. „Cedekijah“.

Nazývaný aj Jehojachin a Jekonjah.

Al. „Nebukadnesar“, dosl. „Nebukadresar“.

Dosl. „dali ho do domu okov“.

Dosl. „do domu cisterny a do klenutých miestností“.

Dosl. „vyjde k“.

Al. „Zachráni si život“.

Dosl. „ruky“.

Al. „Cedekijah“.

Dosl. „eunuchom“. Pozri Slovník pojmov.

Dosl. „vyjdeš ku“.

Dosl. „tvoj dom“.

Dosl. „nevyjdeš ku“.

Dosl. „nevyjdeš“.

Dosl. „Muži tvojho pokoja“.

Al. „Cedekijaha“.

Al. „Nebukadnesar“, dosl. „Nebukadresar“.

Zjavne ide o titul.

Al. „hlavný dvorný úradník“.

Alebo podľa iného delenia slov v hebrejskom texte „Nergál-Šarecer, Samgar-Nebo, Sarsechim, rabsaris“.

Al. „hlavný mág (astrológ)“.

Al. „Nebukadnesar“, dosl. „Nebukadresar“.

Al. možno „a uložil im nútené práce“.

Al. „Nebukadnesar“, dosl. „Nebukadresar“.

Al. „hlavný dvorný úradník“.

Al. „hlavný mág (astrológ)“.

Al. „Zachrániš si život“.

Dosl. „aby som stál“.

Dosl. „zo semena kráľovstva“.

Al. možno „pri veľkom rybníku“.

Al. „a nejaký čas tam bývať“.

Al. „Nebukadnesara“, dosl. „Nebukadresara“.

Al. „bez ujmy“.

Al. „obelisky“.

Al. „domu (chrámu) slnka“, čiže Heliopolisu.

Al. „Memfise“.

Dosl. „zavčasu vstávajúc a posielajúc“.

Dosl. „nenaklonili ucho“.

Al. „sa necítite zdrvení“.

Titul bohyne, ktorú uctievali odpadlícki Izraeliti. Možno išlo o bohyňu plodnosti.

Titul bohyne, ktorú uctievali odpadlícki Izraeliti. Možno išlo o bohyňu plodnosti.

Titul bohyne, ktorú uctievali odpadlícki Izraeliti. Možno išlo o bohyňu plodnosti.

Dosl.: „Vstúpili mu do srdca.“

Titul bohyne, ktorú uctievali odpadlícki Izraeliti. Možno išlo o bohyňu plodnosti.

Al. „Cedekijaha“.

Al. „Nebukadnesara“, dosl. „Nebukadresara“.

Al. „očakávaš veľké veci“.

Dosl. „na každé telo“.

Al. „tebe umožním, aby si si zachránil život“.

Al. „Nebukadnesar“, dosl. „Nebukadresar“.

Dosl. „zošliapavate“.

Al. „zabíjanie“.

Al. „Nebukadnesar“, dosl. „Nebukadresar“.

Al. „v Memfise“.

Dosl. „určený čas“.

Čiže dobyvateľ Egypta.

Al. „Memfis“.

Al. možno „stane sa pustatinou“.

Al. „ako tí, čo zbierajú drevo“.

Dosl. „Dcéra“. Pozri Slovník pojmov.

Čiže z Téb.

Al. „Nebukadnesara“, dosl. „Nebukadresara“.

Dosl. „semeno“.

Čiže z Kréty.

Čiže obyvatelia si oholia hlavu na znak smútku a hanby.

Al. „bezpečná výšina“.

Al. „náhorná plošina“.

Al. možno „na vyprahnutej zemi“.

Al. „náhornú plošinu“.

Al. „moc“.

Boli to hlavne figy a možno i datle.

Al. „sa rozbúri“.

Čiže ako flauta, ktorej trúchlivé tóny zneli na pohreboch.

Al. „sa rozbúri“.

Čiže ako flauta, ktorej trúchlivé tóny zneli na pohreboch.

Al. možno „dám zaznieť bojový pokrik“.

Al. „jej závislé mestečká“, dosl. „dcéry“.

Al. „ohradami pre ovce“.

Dosl. „chlapcov bez otca“.

Pravdepodobne sa vzťahuje na obyvateľov Edomu.

Al. „akú radu dal Jehova“.

Al. „Nebukadnesar“, dosl. „Nebukadresar“.

Al. „Nebukadnesar“, dosl. „Nebukadresar“.

Dosl. „do každého vetra“.

Al. „Cedekijaha“.

Dosl. „začiatok“.

Al. „signálny stĺp“.

Pôvodný hebrejský výraz zrejme súvisí so slovom „hnoj“ a vyjadruje opovrhnutie.

Dosl. „zošliapavate“.

Al. „Nebukadnesar“, dosl. „Nebukadresar“.

Al. „zasväť ich zničeniu“. Pozri Slovník pojmov.

Al. „Zasväťte ho zničeniu“.

Dosl. „zošliapavajú“.

Dosl. „budú umlčaní“.

Al. „falošných prorokov“.

Dosl. „Dcéra“.

Pravdepodobne sa vzťahuje na obyvateľov Babylona.

Al. „akú radu dal Jehova“.

Zdá sa, že je to šifrovaný názov Chaldey.

Dosl. „nezošliapava“.

Al. „zasväťte zničeniu“. Pozri Slovník pojmov.

Čiže krajina Chaldejcov.

Al. možno „naplňte tulce“.

Dosl. „roznietil ducha“.

Al. „Vztýčte signálny stĺp“.

Al. „opar“.

Al. možno „tvorí priepusty pre“.

Al. „dych“.

Al. „márnosť“.

Al. možno „i palice svojho dedičstva“.

Al. „signálny stĺp“.

Dosl. „Posväťte“.

Dosl. „Posväťte“.

Dosl. „Dcéra“.

Pozri Slovník pojmov, heslo „mlátenie“.

Al. „Nebukadnesar“, dosl. „Nebukadresar“.

Jeremiáš tu hovorí za Jeruzalem a Judsko.

Al. „vypláchol ma“.

Dosl. „niečím, nad čím sa zahvízda“.

Al. „mladé levy s hrivou“.

Zdá sa, že je to šifrovaný názov Bábela (Babylona).

Al. „Cedekijah“.

Al. „Cedekijah“.

Al. „Nebukadnesar“, dosl. „Nebukadresar“.

Al. „Nebukadnesara“, dosl. „Nebukadresara“.

Jeden lakeť zodpovedal 44,5 cm. Pozri dodatok B14.

Al. „dookola by ho zmerala 12-lakťová meracia šnúra“.

Jeden prst zodpovedal 1,85 cm. Pozri dodatok B14.

Al. „Nebukadnesar“, dosl. „Nebukadresar“.

Al. „Nebukadnesarovej“, dosl. „Nebukadresarovej“.

Al. „Nebukadnesarovej“, dosl. „Nebukadresarovej“.

Dosl. „pozdvihol hlavu“.

    Publikácie v slovenskom posunkovom jazyku (2000 – 2025)
    Odhlásiť sa
    Prihlásiť sa
    • slovenský posunkový jazyk
    • Poslať odkaz
    • Nastavenia
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Podmienky používania
    • Ochrana súkromia
    • Nastavenie súkromia
    • JW.ORG
    • Prihlásiť sa
    Poslať odkaz