DANIEL

1 V treťom roku vlády judského kráľa Jehojakima+ pritiahol babylonský kráľ Nabuchodonozor* k Jeruzalemu a obľahol ho.+ 2 Jehova mu vydal judského kráľa Jehojakima do rúk+ a s ním aj niektoré predmety z domu* pravého Boha. Nabuchodonozor ich odniesol do krajiny Šineár,*+ do domu* svojho boha. Uložil ich v pokladnici svojho boha.+

3 Potom kráľ prikázal hlavnému dvornému úradníkovi Ašpenázovi, aby mu priviedol niektorých Izraelitov,* najmä takých, čo majú kráľovský alebo urodzený pôvod.+ 4 Mali to byť chlapci* bez jedinej chybičky, pekného vzhľadu, múdri, učenliví a bystrí,+ ktorí by mohli slúžiť v kráľovskom paláci. Hlavný dvorný úradník ich mal naučiť písmo a jazyk Chaldejcov. 5 Kráľ tiež prikázal, aby dostávali denný prídel z lahôdok a vína z jeho stola. Mali sa tri roky školiť* a potom vstúpiť do kráľovských služieb.

6 Boli medzi nimi niektorí z kmeňa* Júda: Daniel,*+ Chananjah,* Mišael* a Azariah.*+ 7 Hlavný dvorný úradník im dal mená:* Danielovi dal meno Baltazár,+ Chananjahovi Šadrach, Mišaelovi Méšach a Azariahovi Abednego.+

8 Ale Daniel sa v srdci rozhodol, že sa neznečistí kráľovými lahôdkami ani jeho vínom. A tak poprosil* hlavného dvorného úradníka, aby sa nimi nemusel znečistiť. 9 A pravý Boh podnietil hlavného dvorného úradníka, aby prejavil Danielovi priazeň* a milosrdenstvo.+ 10 Ale hlavný dvorný úradník povedal Danielovi: „Bojím sa svojho pána, kráľa, ktorý určil, čo máte jesť a piť. Čo ak uvidí, že vyzeráte horšie ako ostatní chlapci* vo vašom veku? Kráľ ma dá za to sťať.“ 11 Ale Daniel povedal mužovi, ktorému hlavný dvorný úradník zveril Daniela, Chananjaha, Mišaela a Azariaha: 12 „Podrob, prosím, svojich služobníkov skúške. Nech nám desať dní dávajú jesť zeleninu a piť vodu. 13 Potom porovnaj, ako vyzeráme my a ako vyzerajú chlapci,* ktorí jedia kráľove lahôdky. Podľa toho sa rozhodni, čo s nami urobíš.“

14 On s ich návrhom súhlasil a na desať dní ich podrobil skúške. 15 Po desiatich dňoch vyzerali lepšie a zdravšie* ako všetci chlapci,* ktorí jedli kráľove lahôdky. 16 Opatrovník im teda naďalej dával zeleninu namiesto kráľových lahôdok a vína. 17 Pravý Boh dal tým štyrom chlapcom* múdrosť, poznanie a pochopenie každého písaného slova. Daniel dostal aj schopnosť rozumieť rôznym videniam a snom.+

18 Keď uplynul čas, ktorý určil kráľ,+ hlavný dvorný úradník ich priviedol pred Nabuchodonozora. 19 Kráľ sa s nimi porozprával a videl, že v celej tej skupine nie je nikto ako Daniel, Chananjah, Mišael a Azariah.+ A tak začali slúžiť kráľovi. 20 Vždy, keď sa ich kráľ pýtal na nejakú vec, ktorá si vyžadovala múdrosť a porozumenie, zistil, že desaťkrát prevyšujú všetkých mágov a zaklínačov+ v celej jeho ríši. 21 A Daniel tam zostal až do prvého roku vlády kráľa Kýra.+

2 V druhom roku svojej vlády mal Nabuchodonozor sny, ktoré ho* tak rozrušili,+ že nemohol spať. 2 Vtedy dal zvolať mágov, zaklínačov, čarodejníkov a Chaldejcov,* aby mu povedali, čo sa mu snívalo. Prišli teda a postavili sa pred kráľa.+ 3 Kráľ im povedal: „Mal som sen a som* rozrušený. Chcem vedieť, čo sa mi snívalo.“ 4 Chaldejci odpovedali kráľovi po aramejsky:*+ „Kráľ, ži naveky! Porozprávaj svojim služobníkom svoj sen a my ti povieme, čo znamená.“

5 Kráľ odpovedal Chaldejcom: „Toto je moje rozhodnutie: Ak mi neoznámite sen a jeho výklad, dám vás rozsekať na kusy a z vašich domov dám urobiť verejné záchody.* 6 Ale ak mi oznámite sen a jeho výklad, dostanete odo mňa dary, odmenu a veľkú poctu.+ Preto mi povedzte, čo sa mi snívalo a čo to znamená.“

7 Odpovedali mu znova: „Nech kráľ povie svojim služobníkom svoj sen a my ho vyložíme.“

8 Nato kráľ povedal: „Je mi jasné, že sa snažíte získať čas, lebo viete, aké je moje rozhodnutie. 9 Ak mi neoznámite ten sen, všetkých vás čaká rovnaký trest. Dohodli ste sa, že ma budete klamať a podvádzať, kým nezmením názor. Preto mi povedzte ten sen, nech viem, že ho dokážete aj vyložiť.“

10 Chaldejci odpovedali kráľovi: „Na zemi* nie je nikto, kto by dokázal splniť to, čo kráľ žiada. Nijaký veľký kráľ ani miestodržiteľ ešte od žiadneho mága, zaklínača ani Chaldejca nič také nežiadal. 11 Vec, ktorú kráľ žiada, je ťažká. Nikto iný ju nedokáže kráľovi odhaliť okrem bohov a tí neprebývajú medzi smrteľníkmi.“*

12 Vtedy sa kráľ veľmi rozhneval a rozkázal zabiť všetkých babylonských mudrcov.+ 13 Keď bol vyhlásený rozkaz, že mudrci majú byť zabití, hľadali aj Daniela a jeho priateľov, aby ich usmrtili.

14 Keď sa veliteľ kráľovej telesnej stráže Arjoch chystal pozabíjať babylonských mudrcov, Daniel ho opatrne a rozvážne oslovil. 15 „Prečo kráľ vydal taký prísny rozkaz?“ spýtal sa veliteľa Arjocha. Keď mu Arjoch porozprával o celej záležitosti,+ 16 Daniel šiel za kráľom a poprosil ho, nech mu dá čas, aby mohol kráľovi vyložiť sen.

17 Potom Daniel odišiel do svojho domu a povedal všetko svojim priateľom Chananjahovi, Mišaelovi a Azariahovi. 18 Poprosil ich, nech sa modlia k Bohu nebies, aby sa nad nimi zľutoval a odhalil im to tajomstvo, aby Daniel a jeho priatelia neboli usmrtení s ostatnými babylonskými mudrcmi.

19 V noci dostal Daniel videnie, v ktorom mu bolo to tajomstvo odhalené.+ Daniel za to chválil Boha nebies 20 a povedal:

24 Potom šiel Daniel za Arjochom, ktorého kráľ poveril, aby usmrtil babylonských mudrcov,+ a povedal mu: „Nezabíjaj babylonských mudrcov. Zaveď ma ku kráľovi a ja mu vyložím jeho sen.“

25 Arjoch rýchlo vzal Daniela ku kráľovi a povedal mu: „Medzi judskými vyhnancami+ som našiel muža, ktorý dokáže kráľovi vyložiť jeho sen.“ 26 Kráľ sa spýtal Daniela, ktorého meno bolo Baltazár:+ „Naozaj mi vieš povedať, aký som mal sen a čo znamená?“+ 27 Daniel odpovedal kráľovi: „Tajomstvo, na ktoré sa kráľ pýta, mu nedokáže odhaliť žiadny mudrc, zaklínač, mág ani astrológ.+ 28 Ale v nebesiach je Boh, ktorý zjavuje tajomstvá.+ Ten dal kráľovi Nabuchodonozorovi vedieť, čo sa stane v konečnej časti dní. Toto je tvoj sen a toto je videnie, ktoré si mal na svojom lôžku:

29 Keď si ležal na lôžku, kráľu, mal si sen* o tom, čo sa stane v budúcnosti. Ten, ktorý zjavuje tajomstvá, ti dal vedieť, čo sa stane. 30 Toto tajomstvo mi nebolo odhalené preto, že by som bol múdrejší ako ktokoľvek iný, ale preto, aby sa kráľ dozvedel výklad svojho sna a to, o čom premýšľal.+

31 Ty, kráľu, si videl veľkú sochu.* Bola obrovská a mimoriadne sa leskla. Stála pred tebou a jej výzor naháňal strach. 32 Hlavu mala z rýdzeho zlata,+ hruď a ramená zo striebra,+ brucho a stehná z medi,+ 33 nohy zo železa+ a chodidlá čiastočne zo železa a čiastočne z hliny.*+ 34 Pozeral si sa ďalej a videl si, že bol vysekaný kameň, ale nie ľudskými rukami. Zasiahol sochu do chodidiel zo železa a z hliny a rozdrvil ich.+ 35 Vtedy bolo rozdrvené všetko to železo, hlina, meď, striebro a zlato a vietor ich odvial ako plevy z letného mlatoviska.* Nezostalo po nich ani stopy. A z kameňa, ktorý zasiahol sochu, sa stal veľký vrch a naplnil celú zem.

36 To bol ten sen a teraz oznámime kráľovi jeho výklad. 37 Ty, kráľu, si kráľ kráľov a tebe dal Boh nebies kráľovstvo,+ moc, silu a slávu. 38 Dal ti do rúk ľudí, nech bývajú kdekoľvek, divé zvieratá i nebeské vtáctvo a urobil ťa vládcom nad tým všetkým.+ Ty si tá zlatá hlava.+

39 Po tebe povstane iné kráľovstvo,+ podradnejšie ako tvoje, a potom ďalšie kráľovstvo, tretie, medené, ktoré bude vládnuť nad celou zemou.+

40 Štvrté kráľovstvo bude silné ako železo.+ Lebo ako železo všetko rozbíja, drví a mliaždi, tak aj toto kráľovstvo rozbije a rozmliaždi všetky tie kráľovstvá, ktoré boli pred ním.+

41 A keďže chodidlá a prsty, ktoré si videl, boli čiastočne z hrnčiarskej hliny a čiastočne zo železa, kráľovstvo bude nejednotné. Bude v ňom niečo z tvrdosti železa, ako si videl železo zmiešané s mäkkou hlinou. 42 To, že prsty na nohách boli čiastočne zo železa a čiastočne z hliny, znamená, že kráľovstvo bude sčasti silné a sčasti krehké. 43 Keďže si videl železo zmiešané s mäkkou hlinou, znamená to, že sa zmiešajú s ľudom.* Ale nebudú spolu držať, tak ako železo nedrží s hlinou.

44 Za vlády tých kráľov zriadi nebeský Boh kráľovstvo,+ ktoré nebude nikdy zničené+ a nebude zverené do rúk žiadneho iného ľudu.+ Rozdrví a ukončí všetky tieto kráľovstvá+ a bude trvať* navždy,+ 45 lebo ako si videl, z vrchu bol vysekaný kameň, ale nie ľudskými rukami, a rozdrvil železo, meď, hlinu, striebro a zlato.+ Vznešený Boh dal kráľovi vedieť, čo sa stane v budúcnosti.+ Ten sen je pravdivý a jeho výklad je spoľahlivý.“

46 Vtedy kráľ Nabuchodonozor padol tvárou k zemi, vzdal Danielovi poctu a prikázal, aby mu dali dar a pálili na jeho počesť kadidlo. 47 Kráľ povedal Danielovi: „Váš Boh je naozaj Boh bohov a Pán kráľov, ktorý zjavuje tajomstvá, lebo si dokázal odhaliť toto tajomstvo.“+ 48 Potom kráľ povýšil Daniela a dal mu mnoho drahých darov. Urobil ho vládcom nad celou babylonskou provinciou*+ a hlavným prefektom nad všetkými babylonskými mudrcmi. 49 Na Danielovu žiadosť kráľ zveril správu babylonskej provincie Šadrachovi, Méšachovi a Abednegovi,+ ale Daniel slúžil na kráľovskom dvore.

3 Kráľ Nabuchodonozor urobil zlatú sochu, ktorá bola 60 lakťov* vysoká a 6 lakťov* široká. Postavil ju na rovine Dúra v babylonskej provincii.* 2 Potom dal kráľ Nabuchodonozor zvolať satrapov, prefektov, miestodržiteľov, radcov, pokladníkov, sudcov, úradníkov a všetkých správcov provincií, aby prišli na zasvätenie sochy, ktorú postavil.

3 A tak sa satrapovia, prefekti, miestodržitelia, radcovia, pokladníci, sudcovia, úradníci a všetci správcovia provincií zhromaždili na zasvätenie sochy, ktorú postavil kráľ Nabuchodonozor. Keď sa postavili pred sochu, 4 hlásateľ zvolal silným hlasom: „Vám, ľudia rôznych národov a jazykov, sa prikazuje: 5 Keď zaznie zvuk rohu, píšťaly, citary, malej harfy, lýry, gájd a všetkých ostatných hudobných nástrojov, padnete na kolená a pokloníte sa zlatej soche, ktorú postavil kráľ Nabuchodonozor. 6 Kto nepadne a nepokloní sa, bude ihneď hodený do rozpálenej pece.“+ 7 Preto keď ľudia všetkých národov a jazykov počuli zvuk rohu, píšťaly, citary, malej harfy, lýry a všetkých ostatných hudobných nástrojov, padli na kolená a klaňali sa zlatej soche, ktorú postavil kráľ Nabuchodonozor.

8 Vtom prišli ku kráľovi nejakí Chaldejci a obžalovali* Židov. 9 Povedali kráľovi Nabuchodonozorovi: „Kráľ, ži naveky! 10 Sám si vydal príkaz, že pri zvuku rohu, píšťaly, citary, malej harfy, lýry, gájd a všetkých ostatných hudobných nástrojov má každý človek padnúť na kolená a pokloniť sa zlatej soche, 11 a kto nepadne a nepokloní sa, má byť hodený do rozpálenej pece.+ 12 Sú tu istí Židia, ktorých si ustanovil nad správou babylonskej provincie, Šadrach, Méšach a Abednego.+ Títo muži ťa neberú vážne, kráľu. Neslúžia tvojim bohom a odmietajú sa pokloniť zlatej soche, ktorú si postavil.“

13 Vtedy sa Nabuchodonozor rozzúril a prikázal, aby priviedli Šadracha, Méšacha a Abednega. Keď ich priviedli pred kráľa, 14 Nabuchodonozor sa ich spýtal: „Je to pravda, Šadrach, Méšach a Abednego, že neslúžite mojim bohom+ a odmietate sa pokloniť zlatej soche, ktorú som postavil? 15 Teraz zaznejú rohy, píšťaly, citary, malé harfy, lýry, gajdy a všetky ostatné hudobné nástroje. Ak ste ochotní pri ich zvuku padnúť a pokloniť sa soche, ktorú som urobil, nič sa vám nestane. Ale ak sa nepokloníte, budete ihneď hodení do rozpálenej pece. A ktorý boh by vás mohol zachrániť z mojich rúk?“+

16 Nato Šadrach, Méšach a Abednego povedali: „Kráľ Nabuchodonozor, nie je potrebné, aby sme ti na to odpovedali. 17 Ak sa tak stane, náš Boh, ktorému slúžime, nás dokáže zachrániť z rozpálenej pece i z tvojich rúk, kráľu.+ 18 Ale aj keby to neurobil, nech kráľ vie, že tvojim bohom nebudeme slúžiť a zlatej soche, ktorú si postavil, sa nepokloníme.“+

19 Vtedy sa Nabuchodonozor ešte viac rozzúril na Šadracha, Méšacha a Abednega. Výraz jeho tváre sa voči nim zmenil* a prikázal, aby rozpálili pec sedemkrát viac ako zvyčajne. 20 Nariadil niekoľkým silným mužom zo svojho vojska, aby Šadracha, Méšacha a Abednega zviazali a hodili do rozpálenej pece.

21 Zviazali ich teda, tak ako boli – v plášťoch, odevoch, čiapkach a ostatnom oblečení –, a hodili ich do rozpálenej pece. 22 Ale pretože bol kráľov príkaz taký prísny a pec bola mimoriadne rozpálená, mužov, ktorí viedli Šadracha, Méšacha a Abednega, zabil oheň, ktorý vyšľahol z pece. 23 Ale tí traja, Šadrach, Méšach a Abednego, padli zviazaní do rozpálenej pece.

24 Zrazu sa kráľ Nabuchodonozor vydesil, rýchlo vstal a spýtal sa svojich vysokých úradníkov: „Nehodili sme do ohňa troch zviazaných mužov?“ „Áno, kráľu,“ odpovedali. 25 „Ale ja vidím štyroch,“ zvolal, „a sú rozviazaní! Prechádzajú sa uprostred ohňa a plamene im nijako neubližujú. A ten štvrtý vyzerá ako syn bohov.“

26 Nabuchodonozor sa priblížil k dverám rozpálenej pece a zvolal: „Šadrach, Méšach a Abednego, služobníci Najvyššieho Boha,+ vyjdite a poďte sem!“ A Šadrach, Méšach a Abednego vyšli z plameňov. 27 Satrapovia, prefekti, miestodržitelia a kráľovi vysokí úradníci, ktorí tam boli zhromaždení,+ videli, že oheň tým mužom nijako neublížil.*+ Ani vlas na hlave sa im nespálil, plášte sa im nepoškodili a dokonca ani nenapáchli dymom.

28 Potom Nabuchodonozor vyhlásil: „Nech je chválený Boh Šadrachov, Méšachov a Abednegov,+ ktorý poslal svojho anjela a zachránil svojich služobníkov. Dôverovali mu a vzopreli sa kráľovmu príkazu. Boli ochotní radšej zomrieť* ako slúžiť a klaňať sa inému bohu okrem svojho Boha.+ 29 Preto vydávam nariadenie, že ak ľudia ktoréhokoľvek národa alebo jazyka povedia niečo proti Bohu Šadracha, Méšacha a Abednega, budú rozsekaní na kusy a z ich domov urobia verejné záchody.* Lebo žiaden iný boh nedokáže zachraňovať ako on.“+

30 Šadrachovi, Méšachovi a Abednegovi sa vďaka kráľovi darilo v babylonskej provincii veľmi dobre.+

4 „Kráľ Nabuchodonozor ľuďom všetkých národov a jazykov, ktorí bývajú na celej zemi: Nech vzrastie váš pokoj! 2 S radosťou vám dávam na vedomie, aké znamenia a zázraky na mne vykonal Najvyšší Boh. 3 Jeho znamenia sú veľké a jeho zázraky pozoruhodné! Jeho kráľovstvo je večné a jeho vláda trvá z generácie na generáciu.+

4 Ja, Nabuchodonozor, som spokojne žil vo svojom dome. Užíval som si život vo svojom paláci. 5 Raz, keď som ležal na lôžku, mal som sen, ktorý ma vystrašil. Obrazy a videnia, ktoré som videl, ma vydesili.+ 6 A tak som prikázal, nech ku mne privedú všetkých babylonských mudrcov, aby mi ten sen vyložili.+

7 Prišli mágovia, zaklínači, Chaldejci* a astrológovia,+ ale keď som im vyrozprával svoj sen, nedokázali mi ho vyložiť.+ 8 Nakoniec predstúpil predo mňa Daniel, ktorý dostal na počesť môjho boha+ meno Baltazár+ a v ktorom je duch svätých bohov.+ Aj jemu som vyrozprával sen:

9 ‚Baltazár, si najvyšší mág+ a ja dobre viem, že je v tebe duch svätých bohov+ a že neexistuje tajomstvo, ktoré by si nedokázal odhaliť.+ Povedz mi, čo znamená videnie, ktoré som mal vo sne, a vylož mi ho.

10 Ležal som na lôžku, keď som dostal takéto videnie: Uprostred zeme stál nezvyčajne vysoký strom.+ 11 Strom rástol a mohutnel a jeho vrcholok siahal až k nebesiam. Bolo ho vidno zo všetkých končín zeme. 12 Mal nádherné lístie a bol obsypaný ovocím. Bolo na ňom dostatok potravy pre všetkých. Pod ním nachádzala tieň divá zver, na jeho vetvách hniezdili vtáci a poskytoval potravu všetkým tvorom.*

13 V tom videní, ktoré som mal na lôžku, som uvidel zostupovať z nebies strážcu, svätého.+ 14 Hlasno volal: „Zotnite strom+ a osekajte mu vetvy, straste jeho lístie a rozhádžte jeho ovocie! Nech sa spod neho rozpŕchnu zvieratá a vtáci z jeho vetiev. 15 Ale peň aj s koreňmi nechajte uprostred poľnej trávy a nasaďte mu železné a medené obruče. Nech ho kropí nebeská rosa a nech býva so zvieratami medzi zemským rastlinstvom.+ 16 Nech sa jeho srdce zmení z ľudského na zvieracie a nech nad ním prejde sedem časov.+ 17 Je to nariadenie strážcov+ a toto rozhodnutie* oznamujú svätí, aby každý, kto žije na zemi, spoznal, že v kráľovstve ľudstva je vládcom Najvyšší+ a že dáva vládu tomu, komu chce, dokonca aj tomu najmenej významnému* z ľudí.“

18 To je sen, ktorý som mal ja, kráľ Nabuchodonozor. A teraz mi ty, Baltazár, povedz jeho výklad, lebo nikto z mudrcov v mojom kráľovstve mi ho nedokázal vyložiť.+ Ale ty to dokážeš, lebo v tebe je duch svätých bohov.‘

19 Daniel, ktorého meno je Baltazár,+ na chvíľu zmeravel hrôzou, lebo jeho myšlienky ho vydesili.

Kráľ mu povedal: ‚Baltazár, nech ťa neľaká sen ani jeho výklad.‘

‚Môj pane,‘ odpovedal Baltazár, ‚kiežby sa ten sen splnil na tých, čo ťa nenávidia, a jeho výklad na tvojich nepriateľoch.

20 Strom, ktorý si videl, ktorý vyrástol a zmohutnel a jeho vrcholok siahal až k nebesiam a bolo ho vidno z celej zeme,+ 21 ktorý mal nádherné lístie, mnoho ovocia a potravy pre všetkých, pod ktorým bývala divá zver a na jeho vetvách hniezdili vtáci,+ 22 to si ty, kráľu, lebo si vyrástol a zosilnel. Tvoja veľkoleposť vzrástla a siaha až k nebesiam+ a tvoja ríša sa rozprestiera do najvzdialenejších končín zeme.+

23 A kráľ videl strážcu, svätého,+ ako zostupuje z nebies a hovorí: „Zotnite strom a zničte ho, ale peň aj s koreňmi nechajte v zemi uprostred poľnej trávy a nasaďte mu železné a medené obruče. Nech ho kropí nebeská rosa a nech býva s divými zvieratami, kým nad ním neprejde sedem časov.“+ 24 Toto je výklad, kráľu. Môjho pána, kráľa, postihne to, čo nariadil sám Najvyšší. 25 Vyženú ťa od ľudí, budeš žiť s divou zverou a budeš žrať trávu ako býk. Bude ťa kropiť nebeská rosa+ a prejde nad tebou sedem časov,+ kým nespoznáš, že v kráľovstve ľudstva je vládcom Najvyšší a že dáva vládu tomu, komu chce.+

26 Keďže povedali, aby bol peň stromu ponechaný aj s koreňmi,+ tvoje kráľovstvo ti bude vrátené, keď spoznáš, že vládnu nebesia. 27 Preto prijmi moju radu, kráľu: Zanechaj svoje hriechy a konaj to, čo je správne, odvráť sa od svojich zlých skutkov a prejavuj milosrdenstvo chudobným. Možno sa ti bude naďalej dobre dariť.‘“+

28 To všetko postihlo kráľa Nabuchodonozora.

29 O 12 mesiacov sa prechádzal po streche babylonského kráľovského paláca 30 a chválil sa: „Pozrite na tento veľký Babylon, ktorý som vlastnou silou a mocou vystaval ako kráľovské sídlo a na slávu svojho majestátu!“

31 Kráľ to ešte ani nedopovedal, keď sa z neba ozval hlas: „Počúvaj, kráľ Nabuchodonozor: ‚Kráľovstvo ti bolo odňaté.+ 32 Vyženú ťa od ľudí a budeš žiť s divou zverou. Budeš žrať trávu ako býk a prejde nad tebou sedem časov, kým nespoznáš, že v kráľovstve ľudstva je vládcom Najvyšší a že dáva vládu tomu, komu chce.‘“+

33 V tom okamihu sa tie slová na Nabuchodonozorovi splnili. Vyhnali ho od ľudí, žral trávu ako býk a telo mu kropila nebeská rosa. Vlasy mu narástli dlhé ako orlie perá a nechty mal ako vtáčie pazúry.+

34 „Na konci toho obdobia+ som ja, Nabuchodonozor, zodvihol oči k nebesiam a vrátil sa mi zdravý rozum. Chválil som Najvyššieho a vzdával som chválu a slávu Tomu, ktorý žije večne, lebo jeho vláda je večná a jeho kráľovstvo trvá z generácie na generáciu.+ 35 V porovnaní s ním nie sú obyvatelia zeme ničím. S nebeským vojskom a obyvateľmi zeme zaobchádza podľa svojej vôle. Neexistuje nikto, kto by mu mohol v niečom zabrániť*+ alebo mu povedať: ‚Čo to robíš?‘+

36 Vtedy sa mi vrátil zdravý rozum a získal som späť i slávu svojho kráľovstva, svoj majestát a vznešenosť.+ Moji vysokí úradníci a urodzení muži ma znovu začali vyhľadávať a bol som zase dosadený na svoj kráľovský trón a moja sláva vzrástla ešte viac.

37 Ja, Nabuchodonozor, teraz chválim, vyvyšujem a oslavujem Kráľa nebies,+ lebo všetky jeho skutky sú správne a jeho cesty spravodlivé+ a pretože je schopný pokoriť tých, čo sú pyšní.“+

5 Kráľ Balsazár+ usporiadal veľkú hostinu pre 1 000 svojich šľachticov a pil pred nimi víno.+ 2 Keď mu víno stúplo do hlavy, prikázal, aby priniesli zlaté a strieborné nádoby, ktoré vzal jeho otec Nabuchodonozor z chrámu v Jeruzaleme,+ aby z nich pil on, jeho šľachtici, jeho manželky a vedľajšie manželky.* 3 Priniesli teda zlaté nádoby, ktoré boli odnesené zo svätyne v Božom dome v Jeruzaleme, a kráľ, jeho šľachtici, jeho manželky a vedľajšie manželky z nich pili. 4 Pili víno a chválili bohov zo zlata a striebra, medi, železa, dreva a kameňa.

5 Zrazu sa pri svietniku objavila ľudská ruka a začala písať na omietku steny kráľovho paláca. Keď kráľ videl ruku, ako píše, 6 zbledol od strachu.* Jeho myšlienky ho vydesili, nohy mu zoslabli+ a kolená sa mu tak roztriasli, že klepali jedno o druhé.

7 Kráľ zakričal, nech privedú zaklínačov, Chaldejcov* a astrológov.+ Potom babylonským mudrcom povedal: „Kto prečíta tento nápis a povie mi, čo znamená, toho oblečú do purpuru, na krk mu dajú zlatý náhrdelník+ a bude vládnuť ako tretí v kráľovstve.“+

8 Prišli všetci kráľovi mudrci, ale nedokázali prečítať nápis ani povedať kráľovi, čo znamená.+ 9 Kráľa Balsazára to vydesilo ešte viac a úplne zbledol. Medzi jeho šľachticmi zavládol zmätok.+

10 Keď sa kráľovná* dozvedela o slovách kráľa a jeho šľachticov, vstúpila do hodovnej siene a povedala: „Kráľ, ži naveky! Nemusíš sa desiť ani blednúť. 11 V tvojom kráľovstve je muž,* v ktorom je duch svätých bohov. Za vlády tvojho otca sa prejavil ako osvietený človek, plný porozumenia a múdrosti podobnej múdrosti bohov.+ Tvoj otec, kráľ Nabuchodonozor, ho vymenoval za najvyššieho z mágov, zaklínačov, Chaldejcov a astrológov.+ Urobil to tvoj otec, kráľu, 12 lebo ten muž mal mimoriadnu múdrosť, poznanie a porozumenie, takže dokázal vykladať sny, vysvetľovať záhady a riešiť spletité problémy.*+ Volá sa Daniel a kráľ mu dal meno Baltazár.+ Nech ho teraz zavolajú a on ti povie, čo znamená tento nápis.“

13 A tak priviedli Daniela ku kráľovi. „Ty si ten Daniel, jeden z vyhnancov, ktorých môj otec, kráľ, priviedol z Judska?“+ spýtal sa kráľ. 14 „Počul som, že je v tebe duch bohov+ a že si osvietený človek, plný porozumenia a výnimočnej múdrosti.+ 15 Priviedli predo mňa mudrcov a zaklínačov, aby prečítali tento nápis a povedali mi, čo znamená, ale nedokážu mi podať výklad tohto posolstva.+ 16 O tebe som však počul, že vieš vysvetľovať záhady+ a riešiť spletité problémy.* Ak dokážeš prečítať tento nápis a povedať mi, čo znamená, oblečú ťa do purpuru, na krk ti dajú zlatý náhrdelník a budeš vládnuť ako tretí v kráľovstve.“+

17 „Svoje dary si nechaj a obdaruj niekoho iného,“ odpovedal Daniel kráľovi. „Ale prečítam kráľovi nápis a poviem mu, čo znamená. 18 Kráľu, Najvyšší Boh dal tvojmu otcovi Nabuchodonozorovi kráľovstvo, veľkosť, slávu a majestát.+ 19 Obdaril ho takou veľkosťou, že sa pred ním triasli ľudia všetkých národov a jazykov.+ Koho chcel, toho zabil, a koho chcel, toho nechal žiť. Koho chcel, toho povýšil, a koho chcel, toho pokoril.+ 20 Ale keď jeho srdce spyšnelo a on sa zatvrdil a konal opovážlivo,+ bol zvrhnutý zo svojho kráľovského trónu a bol zbavený dôstojnosti. 21 Vyhnali ho od ľudí, srdce sa mu zmenilo na zvieracie a žil s divými oslami. Žral trávu ako býk a jeho telo kropila nebeská rosa, kým nespoznal, že v kráľovstve ľudstva je vládcom Najvyšší Boh a že dáva vládu tomu, komu chce.+

22 Ale ty, Balsazár, jeho syn, si svoje srdce nepokoril, hoci si to všetko vedel. 23 Vyvyšoval si sa nad Pána nebies+ a dal si si priniesť nádoby z jeho chrámu.+ Potom si z nich pil víno so svojimi šľachticmi, manželkami a vedľajšími manželkami a chválil si bohov zo striebra a zlata, z medi, železa, dreva a kameňa, bohov, ktorí nič nevidia, nič nepočujú a nič nevedia.+ Ale Boha, ktorý má v rukách celý tvoj život,+ toho si neoslávil. 24 Preto poslal ruku, ktorá napísala tento nápis.+ 25 A toto sú slová, ktoré napísala: MENE, MENE, TEKEL a PARSIN.

26 Toto je význam slov: MENE, Boh spočítal dni tvojej vlády a ukončil ju.+

27 TEKEL, bol si zvážený na váhach a ukázalo sa, že si nedostatočný.

28 PERES, tvoje kráľovstvo bolo rozdelené a dané Médom a Peržanom.“+

29 Vtedy Balsazár prikázal, aby Daniela obliekli do purpuru, dali mu na krk zlatý náhrdelník a všade dali vyhlásiť, že sa má stať tretím vládcom v kráľovstve.+

30 Ešte v tú noc bol chaldejský kráľ Balsazár zabitý.+ 31 Kráľovstvo prevzal Dárius+ Médsky, ktorý mal asi 62 rokov.

6 Dárius sa rozhodol dosadiť nad celým kráľovstvom 120 satrapov.+ 2 Nad nimi boli traja vysokí úradníci a jedným z nich bol Daniel.+ Satrapovia+ im o všetkom podávali správu, aby kráľ neutrpel žiadnu stratu. 3 Daniel vynikal nad ostatnými vysokými úradníkmi a satrapmi mimoriadnou múdrosťou+ a kráľ ho chcel dosadiť nad celým kráľovstvom.

4 Vysokí úradníci a satrapovia sa snažili nájsť nejakú chybu na tom, ako Daniel vedie štátne záležitosti.* Chceli ho z niečoho obviniť, ale nemohli nájsť nič, žiadnu nepoctivosť ani nedbanlivosť. Bol dôveryhodný a jeho konaniu sa nedalo nič vyčítať. 5 „Na tom Danielovi nenájdeme vôbec nič, z čoho by sme ho mohli obviniť,“ povedali si. „Musíme proti nemu nájsť niečo, čo súvisí s uctievaním* jeho Boha.“+

6 Vysokí úradníci a satrapovia sa nahrnuli ku kráľovi a povedali mu: „Kráľ Dárius, ži naveky! 7 Všetci kráľovskí úradníci, prefekti, satrapovia, vysokí kráľovskí úradníci a miestodržitelia sa uzniesli, že by sa mal vydať kráľovský výnos a presadiť zákaz, podľa ktorého každý, kto počas 30 dní predloží prosbu nejakému bohu alebo človeku okrem teba, kráľu, bude hodený do jamy levov.+ 8 Nech kráľ vydá ten výnos a podpíše ho,+ aby podľa nezrušiteľného zákona Médov a Peržanov nemohol byť zmenený.“+

9 A tak kráľ Dárius podpísal ten výnos a zákaz.

10 Keď sa Daniel dozvedel, že výnos bol podpísaný, šiel domov. Strešná miestnosť v jeho dome mala okná otvorené smerom k Jeruzalemu+ a tam trikrát denne kľakal na kolená, modlil sa k Bohu a vzdával mu chválu, ako to robieval aj predtým. 11 Tí muži vtrhli dnu práve vo chvíli, keď Daniel predkladal prosby svojmu Bohu a žiadal ho o priazeň.

12 Potom prišli ku kráľovi a pripomenuli mu ten kráľovský zákaz: „Nepodpísal si zákaz, podľa ktorého každý, kto počas 30 dní predloží prosbu nejakému bohu alebo človeku okrem teba, kráľu, bude hodený do jamy levov?“ Kráľ odpovedal: „Áno, a je platný podľa nezrušiteľného zákona Médov a Peržanov.“+ 13 Nato povedali kráľovi: „Daniel, ten judský vyhnanec,+ nedbá na teba, kráľu, ani na zákaz, ktorý si podpísal, a trikrát denne sa modlí k svojmu Bohu.“+ 14 Keď to kráľ počul, veľmi ho to znepokojilo a snažil sa nájsť spôsob, ako Daniela zachrániť. Až do západu slnka robil všetko pre to, aby ho oslobodil. 15 Nakoniec sa tí muži nahrnuli ku kráľovi a povedali mu: „Pamätaj, kráľu, že podľa zákona Médov a Peržanov sa nesmie zmeniť žiaden zákaz ani výnos vydaný kráľom.“+

16 A tak kráľ prikázal, aby priviedli Daniela a hodili ho do jamy levov.+ Kráľ povedal Danielovi: „Tvoj Boh, ktorému tak vytrvalo slúžiš, ťa zachráni.“ 17 Potom priniesli kameň, položili ho na otvor jamy a kráľ ho zapečatil svojím pečatným prsteňom a pečatným prsteňom svojich šľachticov, aby sa nič nemohlo zmeniť na rozhodnutí v súvislosti s Danielom.

18 A kráľ šiel do svojho paláca. Nespal* celú noc, postil sa a nechcel, aby ho rozveseľovali.* 19 Ráno hneď na úsvite vstal a ponáhľal sa k jame levov. 20 Keď prišiel k jame, smutným hlasom zavolal na Daniela: „Daniel, služobník živého Boha, dokázal ťa tvoj Boh, ktorému tak vytrvalo slúžiš, zachrániť pred levmi?“ 21 „Kráľ, ži naveky!“ odpovedal mu Daniel. 22 „Môj Boh poslal svojho anjela, aby zavrel tlamy levom,+ takže mi neublížili.+ Boh videl, že som nevinný, a ani tebe, kráľu, som nič zlé neurobil.“

23 Kráľ mal nesmiernu radosť a prikázal, aby Daniela vytiahli z jamy. Keď ho vytiahli, nemal na sebe ani jediný škrabanec, lebo dôveroval svojmu Bohu.+

24 Potom na kráľov rozkaz priviedli mužov, ktorí obvinili* Daniela, a hodili ich do jamy levov aj s ich synmi a manželkami. Ešte ani nedopadli na dno jamy, už sa na nich levy vrhli a rozdrvili im všetky kosti.+

25 Kráľ Dárius napísal ľuďom všetkých národov a jazykov, ktorí bývajú na celej zemi:+ „Nech je váš pokoj hojný! 26 Vydávam nariadenie, že v celom mojom kráľovstve sa majú ľudia báť Danielovho Boha,+ pretože je to živý Boh a existuje večne. Jeho kráľovstvo nebude nikdy zničené a jeho vláda* potrvá navždy.+ 27 Zachraňuje,+ oslobodzuje a koná znamenia a zázraky v nebi i na zemi.+ Zachránil Daniela z moci levov.“

28 A Danielovi sa v Dáriovom kráľovstve+ a v kráľovstve Kýra Perzského+ darilo dobre.

7 V prvom roku vlády babylonského kráľa Balsazára+ mal Daniel na svojom lôžku sen a videnie.+ Svoj sen zapísal+ a zaznamenal o ňom úplnú správu. 2 Daniel povedal:

„V noci som videl vo videní, ako štyri nebeské vetry rozbúrili obrovské more.+ 3 Z mora vyšli štyri ozrutné zvieratá,+ každé iné.

4 Prvé vyzeralo ako lev+ a malo orlie krídla.+ Videl som, ako mu boli tie krídla vytrhnuté. Zdvihli ho zo zeme, postavili na dve nohy ako človeka a bolo mu dané ľudské srdce.

5 Druhé zviera sa podobalo medveďovi.+ Na jednej strane bolo vyzdvihnuté a v zuboch držalo tri rebrá. Dostalo rozkaz: ‚Vstaň, zožer veľa mäsa!‘+

6 A videl som ďalšie zviera. Vyzeralo ako leopard,+ ale na chrbte malo štyri vtáčie krídla. Malo štyri hlavy+ a dostalo právomoc vládnuť.

7 Potom som v nočných videniach zbadal štvrté zviera, hrôzostrašné, desivé a neobyčajne silné. Malo veľké železné zuby. Hltalo a drvilo nimi, a čo zostalo, to rozdupávalo nohami.+ Bolo odlišné od predošlých zvierat a malo desať rohov. 8 Keď som si tie rohy prezeral, zrazu medzi nimi vyrástol ďalší roh, malý,+ a tri z tých prvých rohov boli pred ním vytrhnuté. Na tom rohu som uvidel akoby ľudské oči a ústa, ktoré hovorili povýšenecky.*+

9 Potom som videl, ako boli rozostavené tróny a Pradávny dní+ sa posadil.+ Jeho odev bol biely ako sneh+ a vlasy na hlave mal ako čistú vlnu. Jeho trónom boli ohnivé plamene a kolesá trónu boli ako blčiaci oheň.+ 10 Spred neho vytekal ohnivý prúd.+ Slúžilo mu tisíc tisícov a desaťtisíckrát desaťtisíc stálo pred ním.+ Zasadol súd+ a boli otvorené knihy.

11 Pozeral som sa ďalej, lebo ten roh hovoril povýšenecky.*+ Vtom som uvidel, ako bolo to zviera zabité a jeho telo bolo hodené do ohňa a spálené. 12 Ostatným zvieratám+ bola odňatá moc a bol im predĺžený život o čas a obdobie.

13 Potom som v nočných videniach videl, ako s nebeskými oblakmi prichádza niekto podobný synovi človeka.+ Bolo mu dovolené predstúpiť pred Pradávneho dní+ a priviedli ho pred neho. 14 A bola mu daná vláda,+ česť+ a kráľovstvo, aby mu slúžili ľudia všetkých národov a jazykov.+ Jeho vláda je večná vláda, ktorá nezanikne, a jeho kráľovstvo nebude zničené.+

15 Ja, Daniel, som bol rozrušený. Vystrašilo ma to, čo som videl vo videniach.+ 16 Pristúpil som k jednému z tých, čo tam stáli, a spýtal som sa ho, čo to všetko znamená. On ku mne prehovoril a vysvetlil mi význam týchto vecí.

17 ‚Tie štyri ozrutné zvieratá+ sú štyria králi, ktorí povstanú zo zeme.+ 18 Ale kráľovstvo dostanú svätí Najvyššieho+ a bude im patriť+ navždy, po celú večnosť.‘

19 Potom som chcel vedieť viac o tom štvrtom zvierati, ktoré bolo odlišné od všetkých ostatných, o tom, ktoré bolo mimoriadne strašné a malo železné zuby a medené pazúry, ktoré hltalo a drvilo a to, čo zostalo, rozdupávalo nohami.+ 20 Chcel som vedieť viac aj o tých desiatich rohoch+ na jeho hlave a o tom ďalšom rohu, ktorý vyrástol a pred ktorým tri padli,+ o tom rohu, ktorý mal oči a ústa, čo hovorili povýšenecky,* a ktorý vyzeral väčší ako ostatné.

21 Pozeral som sa ďalej a videl som, ako ten roh vedie vojnu proti svätým a víťazí nad nimi.+ 22 Vtom prišiel Pradávny dní+ a rozhodol v prospech svätých Najvyššieho.+ Nastal určený čas, aby svätí dostali kráľovstvo.+

23 Povedal mi: ‚Štvrté zviera je štvrté kráľovstvo, ktoré vznikne na zemi. Bude odlišné od všetkých ostatných kráľovstiev. Pohltí celú zem, podupe ju a rozdrví.+ 24 Desať rohov znamená, že z tohto kráľovstva povstane desať kráľov. Po nich povstane ešte iný, ktorý bude odlišný od tých predchádzajúcich a pokorí troch kráľov.+ 25 Bude hovoriť proti Najvyššiemu+ a prenasledovať svätých Najvyššieho. Bude chcieť zmeniť časy a zákon a budú mu vydaní do rúk na čas, časy a pol času.*+ 26 Ale zasadne súd a vláda mu bude odňatá. Bude vyhladený a úplne zničený.+

27 A kráľovstvo, vládu a vznešenosť všetkých kráľovstiev pod nebom dostane svätý ľud Najvyššieho.+ Ich kráľovstvo bude večné+ a všetky vlády im budú slúžiť a budú ich poslúchať.‘

28 Tým sa táto správa končí. Mňa, Daniela, moje myšlienky tak vyľakali, až som zbledol.* Ale všetko som si to uchoval v srdci.“

8 V treťom roku vlády kráľa Balsazára+ som mal ja, Daniel, ďalšie videnie.+ 2 Pri tomto videní som bol na hrade* v Šušane*+ v provincii* Elam.+ Mal som videnie a stál som pri rieke* Ulaj. 3 Keď som zdvihol zrak, pred riekou stál baran+ s dvoma rohmi.+ Jeho rohy boli veľké, ale jeden bol väčší ako druhý a ten väčší narástol neskôr.+ 4 Videl som barana klať na západ, na sever a na juh. Žiadne divé zvieratá pred ním neobstáli a nebol nikto, kto by ich pred ním* zachránil.+ Robil si, čo chcel, a povyšoval sa.

5 Keď som sa pozeral ďalej, uvidel som, ako od západu cez celú zem prichádza cap+ a nedotýka sa zeme. Medzi očami mal nápadný roh.+ 6 Blížil sa k dvojrohému baranovi, ktorého som videl stáť pred riekou. Bežal k nemu celý rozzúrený.

7 Videl som, ako sa prihnal k baranovi, zúrivo ho napadol a zlomil mu oba rohy. Baran nemal silu postaviť sa mu na odpor. Cap ho zrazil na zem a podupal ho. Nikto nemohol zachrániť barana z jeho moci.*

8 Cap sa veľmi povyšoval, ale keď zmocnel, jeho veľký roh sa zlomil a na jeho mieste vyrástli štyri nápadné rohy na štyri svetové strany.*+

9 Z jedného z nich vyrástol ďalší roh, malý, ktorý sa veľmi zväčšoval smerom na juh, na východ a k Okrase.+ 10 Zväčšil sa tak, že dosiahol až k nebeskému vojsku, strhol na zem niektorých z vojska a niektoré z hviezd a pošliapal ich. 11 Trúfol si dokonca aj na Knieža vojska, ktorému bola odstránená stála obeť, a bola zvrhnutá svätyňa, ktorú ustanovil.+ 12 A vojsko i stála obeť boli vydané do rúk toho rohu. Bolo to pre jeho priestupok. Zmietol pravdu na zem a všetko, čo robil, sa mu darilo.

13 Vtedy som počul, ako jeden svätý niečo hovorí a iný svätý sa ho spýtal: „Ako dlho bude trvať to, čo som vo videní videl o stálej obeti, o priestupku, po ktorom ostáva spúšť,+ a o pošliapavaní svätého miesta a vojska?“ 14 „Bude to trvať 2 300 večerov a rán,“ povedal mi. „Potom bude sväté miesto znovu uvedené do správneho stavu.“

15 Ako som ja, Daniel, pozoroval videnie a snažil sa mu porozumieť, zrazu predo mnou zastal niekto, kto vyzeral ako človek. 16 Potom som sprostred Ulaja+ počul ľudský hlas, ako volá: „Gabriel,+ vysvetli mu to videnie.“+ 17 A tak podišiel ku mne. Ale keď sa priblížil, preľakol som sa a padol som pred ním tvárou k zemi. Povedal mi: „Mal by si vedieť, syn človeka, že to videnie sa týka času konca.“+ 18 Kým so mnou hovoril, ležal som v mrákotách tvárou k zemi. Preto sa ma dotkol a pomohol mi vstať.+ 19 A povedal mi: „Oznámim ti, čo sa stane v závere verejného odsúdenia, lebo sa to týka určeného času konca.+

20 Dvojrohý baran, ktorého si videl, predstavuje médskych a perzských kráľov.+ 21 Chlpatý cap predstavuje gréckeho kráľa+ a veľký roh, ktorý mal medzi očami, predstavuje prvého kráľa.+ 22 To, že sa roh zlomil a na jeho mieste vyrástli štyri,+ znamená, že z jeho národa povstanú štyri kráľovstvá, ale nebudú také silné ako on.

23 Ku koncu ich kraľovania, keď zlo priestupníkov dosiahne vrchol, povstane kráľ krutého výzoru, ktorý bude rozumieť záhadným výrokom.* 24 Získa veľkú moc, ale nie vlastnou silou. Prinesie neobyčajnú skazu, bude úspešný a bude konať účinne. Zničí mocných i národ svätých.+ 25 Úspech dosiahne podvodom a ľsťou. A bude sa v srdci vyvyšovať a v čase bezpečia* zničí mnohých. Postaví sa dokonca proti Kniežaťu kniežat, ale bude zlomený bez ľudského zásahu.

26 To, čo bolo vo videní povedané o večeroch a ránach, je pravda. Ale ty to videnie zachovaj v tajnosti, lebo sa týka času, ktorý nastane až o mnoho dní.“*+

27 Ja, Daniel, som bol vyčerpaný a na niekoľko dní som ochorel.+ Potom som vstal a vykonával som prácu pre kráľa.+ Ale bol som ako ochromený z toho, čo som videl, a nikto tomu videniu nerozumel.+

9 V prvom roku Ahasverovho syna Dária+ – potomka Médov, ktorý bol ustanovený za kráľa nad chaldejským kráľovstvom –+ 2 v prvom roku jeho vlády som ja, Daniel, z kníh* porozumel, koľko rokov bude Jeruzalem spustošený.+ Podľa toho, čo povedal Jehova prorokovi Jeremiášovi, to malo byť 70 rokov.+ 3 Vtedy som sa v modlitbe a úpenlivých prosbách obrátil k Jehovovi, pravému Bohu. Postil som sa+ vo vrecovine a popole, 4 modlil som sa k Jehovovi, svojmu Bohu, a vyznával som hriechy svojho ľudu:

„Ach, Jehova, ty si pravý Boh, si veľký a vzbudzuješ bázeň. Dodržuješ svoju zmluvu a prejavuješ vernú lásku+ tým, ktorí ťa milujú a poslúchajú tvoje prikázania.+ 5 Zhrešili sme, previnili sme sa a konali sme skazene. Vzbúrili sme sa,+ odklonili sme sa od tvojich prikázaní a od tvojich zákonov. 6 Nepočúvali sme tvojich služobníkov prorokov,+ ktorí v tvojom mene hovorili našim kráľom, našim kniežatám, našim predkom a všetkému ľudu krajiny. 7 Tebe, Jehova, patrí spravodlivosť, ale nám dnes zahanbená tvár. Hanba patrí všetkým Júdejcom, Jeruzalemčanom a všetkým Izraelitom, tým blízko i tým ďaleko, vo všetkých krajinách, do ktorých si ich rozohnal za to, že ti boli neverní.+

8 Jehova, hanba* patrí nám, našim kráľom, našim kniežatám a našim predkom, lebo sme proti tebe zhrešili. 9 Jehova, náš Bože, si milosrdný a odpúšťaš,+ ale my sme sa proti tebe vzbúrili.+ 10 Neposlúchali sme ťa, Jehova, náš Bože. Nedodržiavali sme tvoje zákony, ktoré si nám odovzdal prostredníctvom svojich služobníkov prorokov.+ 11 Celý Izrael porušil tvoj Zákon, odvrátil sa od teba a neposlúchal ťa. Zhrešili sme proti tebe, a preto si na nás priviedol kliatbu, ktorá bola odprisahaná a zapísaná v Zákone Mojžiša, služobníka pravého Boha.+ 12 Vykonal si to, pred čím si varoval nás+ a našich vládcov, ktorí nad nami vládli,* a priviedol si na nás veľké nešťastie. To, čo sa stalo v Jeruzaleme, sa ešte nikde pod celým nebom nestalo.+ 13 Ani keď na nás prišlo všetko to nešťastie opísané v Mojžišovom Zákone,+ neprosili sme ťa, Jehova, náš Bože, o priazeň.* Neodvrátili sme sa od svojich hriechov,+ nepochopili sme* tvoju pravdu.*

14 Ale ty, Jehova, si bdel a priviedol si na nás nešťastie, lebo ty, Jehova, náš Bože, si spravodlivý vo všetkom, čo robíš, ale my sme ťa neposlúchali.+

15 Jehova, náš Bože, ktorý si mocnou rukou vyviedol svoj ľud z Egypta+ a urobil si si meno, ktoré máš až dodnes,+ zhrešili sme a konali skazene. 16 Jehova, ty vždy konáš spravodlivo.+ Prosím, odvráť svoj veľký hnev od svojho mesta Jeruzalema, od svojho svätého vrchu. Veď pre naše hriechy a previnenia našich predkov sa Jeruzalemu a tvojmu ľudu vysmievajú všetci okolo nás.+ 17 Náš Bože, vypočuj modlitbu svojho služobníka a jeho úpenlivé prosby a kvôli sebe samému, Jehova, pohliadni s priazňou na svoju spustošenú svätyňu.+ 18 Nakloň svoje ucho, môj Bože, a počuj. Otvor svoje oči a viď naše spustošenie a mesto, ktoré sa nazýva tvojím menom. Prosíme ťa nie preto, že sme spravodliví, ale preto, že si veľmi milosrdný.+ 19 Ach, Jehova, vypočuj nás. Ach, Jehova, odpusť nám.+ Ach, Jehova, vypočuj nás a pomôž nám. Neváhaj sám kvôli sebe, môj Bože, veď tvoje mesto a tvoj ľud nesú tvoje meno.“+

20 Takto som hovoril a modlil sa, vyznával som svoj hriech a hriech svojho izraelského ľudu a prosil som Jehovu, svojho Boha, aby sa zľutoval nad svojím svätým vrchom.+ 21 A kým som sa modlil, prišiel ku mne v čase večernej obete Gabriel,+ muž, ktorého som už predtým videl vo videní.+ Bol som úplne vyčerpaný. 22 A začal mi vysvetľovať:

„Daniel, prišiel som, aby som ti pomohol všetko pochopiť a získať porozumenie. 23 Keď si sa začal modliť, dostal som správu a prišiel som ti ju odovzdať, lebo si Bohu veľmi drahý.*+ Preto uvažuj, aby si pochopil moje slová a porozumel videniu.

24 Tvojmu ľudu a tvojmu svätému mestu+ bolo určených 70 týždňov* na to, aby bol ukončený priestupok, aby sa skoncovalo s hriechom,+ aby bolo vykonané zmierenie za previnenie,+ bola nastolená večná spravodlivosť,+ bolo zapečatené videnie a proroctvo*+ a bola pomazaná Svätá svätých.* 25 Preto vedz a pochop, že od vydania príkazu, aby bol obnovený a znovu postavený Jeruzalem,+ po Vodcu+ Mesiáša*+ uplynie 7 týždňov a 62 týždňov.+ Jeruzalem bude obnovený a znovu postavený aj s námestím a priekopou, ale v ťažkých časoch.

26 Po tých 62 týždňoch bude Mesiáš zabitý*+ a nezostane mu nič.+

A mesto a sväté miesto zničia vojská vodcu, ktorý prichádza.+ Jeho* koniec nastane záplavou. A až do konca bude vojna. Je rozhodnuté o zničení.+

27 Pre mnohých bude udržiavať zmluvu v platnosti jeden týždeň. A v polovici týždňa ukončí obete a obetné dary.+

A ten, po ktorom zostáva spúšť, príde na krídle ohavností.+ To, o čom je rozhodnuté, sa bude vylievať na spustošeného až do zničenia.“

10 V treťom roku vlády perzského kráľa Kýra+ mal Daniel, ktorý dostal meno Baltazár,+ zjavenie. Posolstvo zjavenia bolo pravdivé a týkalo sa veľkého konfliktu. Daniel porozumel tomu posolstvu a dostal vysvetlenie toho, čo videl.

2 V tom čase som ja, Daniel, už celé tri týždne smútil.+ 3 Nejedol som žiadne lahôdky, nevzal som do úst mäso ani víno a nenatieral som sa olejom, kým neuplynuli tri týždne. 4 A 24. dňa prvého mesiaca, keď som bol na brehu veľkej rieky Tigris,*+ 5 som zdvihol zrak a uvidel muža, ktorý bol oblečený do plátenného odevu+ a opásaný opaskom z ufazského zlata. 6 Jeho telo bolo ako chryzolit,+ tvár mu žiarila ako blesk, oči mal ako ohnivé fakle, jeho ruky a nohy vyzerali ako vyleštená meď+ a jeho hlas znel ako burácanie davu. 7 To videnie som videl iba ja, Daniel. Muži, ktorí boli so mnou, ho nevideli,+ ale zmocnil sa ich taký strach, že utiekli a schovali sa.

8 Zostal som sám. Keď som uvidel to veľkolepé videnie, opustili ma sily, úplne som zbledol a zostal som bezvládny.+ 9 Potom ten muž prehovoril. Keď som počul jeho hlas, padol som v mrákotách tvárou k zemi.+ 10 Vtom sa ma dotkla ruka+ a zatriasla mnou, aby som sa prebral. Zdvihol som sa na ruky a na kolená 11 a on mi povedal:

„Daniel, si Bohu veľmi drahý.*+ Pozorne počúvaj, čo ti teraz poviem, a postav sa, lebo som bol k tebe poslaný.“

Keď mi to povedal, s chvením som sa postavil.

12 „Neboj sa,+ Daniel,“ povedal mi. „Od prvého dňa, čo si zameral svoje srdce, aby si spoznal budúce veci a aby si sa pokoril pred svojím Bohom, boli tvoje slová vypočuté, a preto som prišiel.+ 13 Ale 21 dní mi kládlo odpor knieža+ Perzskej ríše. Prišiel mi však na pomoc Michael,*+ jedno z najpoprednejších kniežat. Ja som v tom čase zostával u perzských kráľov. 14 Prišiel som, aby som ti pomohol pochopiť, čo sa stane s tvojím ľudom v konečnej časti dní,+ lebo to videnie sa týka budúcnosti.“+

15 Keď mi hovoril tie slová, sklonil som tvár k zemi a onemel som. 16 Vtom sa mojich pier dotkol+ niekto podobný človeku. Otvoril som ústa a tomu, ktorý stál predo mnou, som povedal: „Môj pane, pre to videnie sa celý trasiem a opustili ma sily.+ 17 Ako môžem ja, tvoj služobník, s tebou hovoriť, môj pane,+ keď som úplne nevládny a sotva dýcham?“+

18 Ten, ktorý vyzeral ako človek, sa ma znovu dotkol a posilnil ma.+ 19 „Neboj sa,“+ povedal mi, „si Bohu veľmi drahý,*+ všetko bude dobré.+ Buď silný, len buď silný!“ Keď so mnou hovoril, vrátili sa mi sily a povedal som: „Hovor, môj pane, posilnil si ma.“

20 Vtedy mi povedal: „Vieš, prečo som k tebe prišiel? Teraz sa vrátim bojovať s kniežaťom Perzie.+ Keď odídem, príde knieža Grécka. 21 Ale ešte ti poviem, čo je zapísané v knihe pravdy. Nikto mi v tomto nepomáha, iba vaše knieža+ Michael.+

11 Ja som v prvom roku vlády Dária+ Médskeho prišiel, aby som Michaela* posilnil a upevnil.* 2 To, čo ti teraz poviem, je pravda:

V Perzii povstanú ešte traja králi a štvrtý nahromadí väčšie bohatstvo ako všetci ostatní. Keď vďaka svojmu bohatstvu zmocnie, zburcuje všetkých proti gréckemu kráľovstvu.+

3 Potom povstane mocný kráľ. Bude vládnuť s veľkou mocou*+ a bude si robiť, čo sa mu zachce. 4 Ale keď bude na vrchole moci, jeho kráľovstvo sa rozpadne a bude rozdelené do štyroch svetových strán.*+ Nepripadne však jeho potomkom a nebude už také mocné, ako keď vládol on. Jeho kráľovstvo bude rozvrátené a prejde na iných.

5 Potom zosilnie kráľ juhu, čiže jedno z jeho kniežat. Ale druhý* nad ním získa prevahu a bude vládnuť s veľkou mocou, väčšou ako on.

6 O niekoľko rokov uzavrú spojenectvo a dcéra kráľa juhu príde ku kráľovi* severu, aby spečatila túto dohodu. Ona si však neudrží silu svojho ramena a ani on neobstojí. A bude vydaná ona, tí, čo ju priviedli, jej otec i ten, ktorý ju v tých časoch posilňoval. 7 Potom na jeho miesto* nastúpi jeden z výhonkov jej koreňov, vytiahne proti vojsku a proti pevnosti kráľa severu, bude proti nim bojovať a zvíťazí. 8 Vezme aj ich bohov, ich kovové sochy,* ich vzácne predmety zo striebra a zlata a zajatcov a príde s nimi do Egypta. Niekoľko rokov nechá kráľa severu na pokoji. 9 Ten síce napadne kráľovstvo kráľa juhu, ale vráti sa do svojej krajiny.

10 Jeho synovia* sa pripravia na boj a zhromaždia obrovské vojsko. Jeden z nich* bude postupovať vpred a preženie sa ako záplava. Ale vráti sa a celou cestou k svojej pevnosti bude bojovať.

11 Kráľ juhu sa rozhorčí, vytiahne a pustí sa s ním, s kráľom severu, do boja. Ten zhromaždí veľké vojsko, ale to padne do rúk tamtoho. 12 A vojsko bude odvedené. Kráľ spyšnie a pobije desaťtisíce, ale svoje silné postavenie nevyužije.

13 Kráľ severu sa vráti a zhromaždí väčšie vojsko než predtým. Po určitom čase, po niekoľkých rokoch, pritiahne s veľkým a dobre vyzbrojeným vojskom. 14 V tých časoch mnohí povstanú proti kráľovi juhu.

Bojovní muži* z tvojho ľudu sa nechajú strhnúť a pokúsia sa uskutočniť videnie, ale zlyhajú.

15 A kráľ severu pritiahne k opevnenému mestu, navŕši obliehací násyp a dobyje ho. Vojská* juhu neobstoja, ani jeho najlepší muži, a nebudú mať silu odporovať. 16 Ten, ktorý proti nemu* vytiahne, si bude robiť, čo sa mu zachce, a nikto pred ním neobstojí. Postaví sa v krajine Okrasy+ a bude mať moc ničiť. 17 Rozhodne sa,* že pritiahne s celou silou svojho kráľovstva, ale uzavrie s ním dohodu. Bude konať účinne a bude mu dovolené zničiť dcéru žien. Ona neobstojí a nebude trvale jeho. 18 A on obráti svoju pozornosť ku krajinám na pobreží a mnohé z nich dobyje. Jeden veliteľ sa od neho nedá ponižovať, urobí tomu koniec a jeho ponižovanie mu odplatí. 19 Potom sa vráti* k pevnostiam svojej krajiny, ale potkne sa, padne a už ho viac nebude.

20 Na jeho miesto nastúpi ten, čo pošle vymáhateľa,* aby prešiel nádherným kráľovstvom. Ale po niekoľkých dňoch bude zlomený, no nie v hneve ani v boji.

21 Jeho miesto zaujme niekto opovrhovaný.* Nedajú mu kráľovskú dôstojnosť, ale príde v čase bezpečia* a zmocní sa kráľovstva pomocou ľsti.* 22 Pokorí vojská,* ktoré sú ako záplava, a budú rozdrvené, podobne ako Vodca+ zmluvy.+ 23 Pretože s ním uzavrú spojenectvo, uchýli sa k podvodu, povstane a prostredníctvom malého národa sa stane mocným. 24 V čase bezpečia* vojde do najbohatších častí* provincie* a bude robiť to, čo nerobili jeho otcovia ani otcovia jeho otcov. Medzi ľud rozdelí korisť, lup a majetok. Bude plánovať úklady proti opevneným miestam, ale len dočasne.

25 Pozbiera silu a odvahu* a vytiahne s veľkým vojskom proti kráľovi juhu. Kráľ juhu zhromaždí mimoriadne veľké vojsko a pripraví sa na vojnu, ale neobstojí, lebo proti nemu nastražia úklady. 26 Tí, ktorí jedia jeho lahôdky, ho zničia.

Jeho vojsko bude zmetené* a mnohí padnú zabití.

27 Srdce oboch tých kráľov bude naklonené k zlému, a hoci zasadnú k jednému stolu, budú si navzájom klamať. Ale nič sa im nepodarí, lebo koniec príde až v určenom čase.+

28 A vráti sa* do svojej krajiny s veľkým bohatstvom a jeho srdce bude proti svätej zmluve. Bude konať účinne a vráti sa do svojej krajiny.

29 V určenom čase znovu pritiahne proti juhu. Ale tentoraz to nebude ako predtým. 30 Priplávajú proti nemu kittimské+ lode a bude pokorený.

Vráti sa a bude zúriť* proti svätej zmluve+ a bude konať účinne. Vráti sa a bude venovať pozornosť tým, čo opúšťajú svätú zmluvu. 31 Povstanú jeho vojská* a znesvätia svätyňu,+ pevnosť, a odstránia stálu obeť.+

A postavia ohavnosť, ktorá po sebe zanecháva spúšť.+

32 Tých, čo si počínajú podlo voči zmluve, privedie ľstivými slovami* k odpadnutiu. Ale ľud, ktorý pozná svojho Boha, zvíťazí a bude konať účinne. 33 A tí z ľudu, ktorí majú pochopenie,+ budú mnohým odovzdávať porozumenie. Niekoľko dní budú padať za obeť meču a ohňu, zajatiu a drancovaniu. 34 Keď budú padať, dostane sa im trochu pomoci. Ale mnohí sa k nim pripoja ľstivými slovami.* 35 Niektorí z tých, ktorí majú pochopenie, padnú, aby v súvislosti s nimi došlo k prečisteniu a aby sa čistilo a bielilo+ až do času konca, lebo príde až v určenom čase.

36 Ten kráľ* si bude robiť, čo sa mu zachce. Bude sa vyvyšovať, bude sa pozdvihovať nad každého boha a bude hovoriť hrozné veci proti Bohu bohov.+ Vo všetkom bude úspešný, kým sa neskončí verejné odsúdenie. Lebo to, o čom je rozhodnuté, sa musí stať. 37 Nebude brať do úvahy Boha svojich otcov ani túžbu žien, ani žiadneho iného boha, ale bude sa nad všetkých vyvyšovať. 38 Namiesto toho bude oslavovať boha pevností, boha, ktorého jeho otcovia nepoznali. Bude ho oslavovať zlatom, striebrom, drahokamami a cennosťami. 39 S cudzím bohom* bude konať účinne proti najlepšie opevneným pevnostiam. Tých, ktorí ho budú uznávať,* zahrnie slávou a zverí im vládu nad mnohými. A bude rozdeľovať pôdu za cenu.

40 V čase konca sa s ním bude drgať kráľ juhu. Kráľ severu naňho zaútočí s bojovými vozmi, jazdcami a mnohými loďami, vtrhne do krajín a preženie sa nimi ako záplava. 41 Vstúpi aj do krajiny Okrasy+ a mnoho krajín padne. Ale títo z jeho rúk uniknú: Edom, Moáb a poprední z Ammóncov. 42 Rozprestrie svoju moc nad krajinami, ani Egypt neunikne. 43 Bude vládnuť nad skrytými pokladmi, nad zlatom, striebrom a všetkými cennosťami Egypta. A Líbyjčania a Etiópčania pôjdu v jeho šľapajach.*

44 Ale znepokoja ho správy z východu a zo severu. Preto vytiahne s veľkým hnevom, aby zničil* a vyhladil mnohých. 45 Rozostaví svoje kráľovské* stany medzi veľkým morom a svätým vrchom Okrasy.+ A príde jeho koniec a nikto mu nepomôže.

12 Vtedy povstane Michael,*+ veľké knieža,+ ktoré koná* v prospech tvojho ľudu.* A nastane taký čas tiesne, aký nebol, odkedy vznikol nejaký národ až do toho času. V tom čase tvoj ľud unikne,+ každý, kto bude zapísaný v knihe.+ 2 A mnohí z tých, čo spia v prachu zeme, sa prebudia, niektorí k večnému životu a niektorí k hanbe a večnému opovrhnutiu.

3 Tí, čo majú pochopenie, budú žiariť ako jas oblohy a tí, čo pomáhajú mnohým stať sa spravodlivými, budú žiariť ako hviezdy po celú večnosť.

4 Ale ty, Daniel, uchovaj tie slová v tajnosti a zapečať knihu až do času konca.+ Mnohí ju budú dôkladne skúmať* a pravého poznania pribudne.“*+

5 Potom som ja, Daniel, videl, ako tam stoja ďalšie dve bytosti, jedna na tomto brehu rieky a druhá na druhom brehu.+ 6 A jedna z bytostí sa spýtala muža oblečeného do plátenného odevu,+ ktorý bol nad vodami rieky: „Ako dlho to bude trvať, kým nastane koniec týchto podivuhodných udalostí?“ 7 Ten muž oblečený do plátenného odevu, ktorý bol nad vodami rieky, zdvihol pravú i ľavú ruku k nebu a počul som, ako prisahá na toho, ktorý žije večne:+ „Bude to trvať určený čas, určené časy a pol času.* Koniec všetkých týchto udalostí príde hneď, ako sa skončí rozrážanie sily svätého ľudu.“+

8 Ja som to síce počul, ale nerozumel som tomu.+ Preto som sa opýtal: „Môj pane, ako to všetko dopadne?“

9 Odpovedal mi: „Choď, Daniel, lebo tie slová majú zostať v tajnosti a majú byť zapečatené až do času konca.+ 10 Mnohí sa očistia a vybielia a budú prečistení.+ Ale skazení budú konať skazene. Ani jeden skazený týmto slovám neporozumie, iba tí, čo majú pochopenie.+

11 Od času, keď bola odstránená stála obeť+ a bola postavená ohavnosť, ktorá po sebe zanecháva spúšť,+ uplynie 1 290 dní.

12 Šťastný je ten, kto čaká* a dočká sa konca 1 335 dní!

13 Ale ty vytrvaj až do konca. Budeš odpočívať, ale na konci dní vstaneš a dostaneš svoj podiel.“*+