JOEL
1 Jehova prehovoril k Joelovi,* Petuelovmu synovi:
2 „Počúvajte, starší,
počúvajte pozorne, všetci obyvatelia krajiny.*
Stalo sa niečo také za vašich čias
alebo za čias vašich predkov?+
3 Rozprávajte o tom svojim synom
a tí nech o tom rozprávajú svojim synom
a ich synovia ďalšej generácii.
4 Čo zostalo po prvom nálete kobyliek, zožral ďalší roj kobyliek,+
a čo zostalo po tomto roji, zožrali larvy kobyliek,
5 Zobuďte sa, opilci,+ a plačte!
Nariekajte, všetci pijani vína,
lebo vám od úst zobrali sladké víno.+
6 Do mojej krajiny vpadol národ, mocný a početný.+
Zuby má ako lev,+ aj čeľuste má ako lev.
7 Zničil môj vinič a z mojich figovníkov nechal iba pahýle,
úplne ich obžral a rozmetal,
na vetvičkách nezostala ani kôra.
9 V Jehovovom dome už niet obilnej+ ani tekutej obete.+
Kňazi, Jehovovi služobníci, smútia.
11 Roľníci sú zhrození, vinári nariekajú
pre pšenicu a pre jačmeň,
lebo úroda z poľa je preč.
12 Vinič vyschol,
figovník zvädol.
Príďte a nocujte vo vrecovine, služobníci môjho Boha,
lebo do domu vášho Boha nikto neprináša obilnú+ a tekutú obeť.+
14 Vyhláste* pôst, zvolajte slávnostné zhromaždenie.+
Zhromaždite starších i všetkých obyvateľov krajiny,
zhromaždite ich k domu Jehovu, vášho Boha,+ a volajte k Jehovovi o pomoc.
15 Beda, ten deň sa blíži!
Jehovov deň je blízko,+
príde ako skaza od Všemohúceho!
16 Nezmizlo nám jedlo priamo pred očami?
Nezmizlo z domu nášho Boha jasanie a radosť?
17 Semená* zoschli pod hrudami.
Sýpky spustli.
Stodoly boli zbúrané, lebo obilie uschlo.
18 Ach, ako bučí dobytok!
Stáda kráv zmätene blúdia, lebo nemajú pastvu,
a stáda oviec trpia.
19 K tebe, Jehova, budem volať,+
lebo pastviny v pustatine pohltil oheň
a plameň strávil všetky stromy v krajine.
20 Aj divé zvieratá túžia po tvojej pomoci,
lebo potoky vyschli
a oheň pohltil pastviny v pustatine.
2 Zatrúbte na rohu na Sione!+
Vydajte bojový pokrik na mojom svätom vrchu!
2 Tento deň je dňom šera a tmy,+
dňom mrakov a hustej temnoty,+
ako keď sa ponuré svetlo úsvitu rozlieva po vrchoch.
3 Pred ním hltá oheň
a po ňom stravuje plameň.+
Krajina pred ním je ako záhrada Eden,+
po ňom zostáva holá pustatina.
Nič pred ním neunikne.
4 Na pohľad vyzerajú ako kone
a bežia ako vojenské kone.+
5 Keď poskakujú po končiaroch vrchov, je to ako rachot bojových vozov,+
ako praskot planúceho ohňa, ktorý stravuje strnisko.
Sú ako mocný ľud zoradený do bojového šíku.+
6 Národy sa pred nimi trasú,
všetky tváre blednú.
7 Ženú sa ako bojovníci,
preliezajú hradby ako vojaci.
Všetci idú priamo dopredu,
neodbočujú zo svojej cesty.
8 Nevrážajú jeden do druhého,
každý postupuje svojím smerom.
Aj keď niektorí padnú zasiahnutí strelou,*
ostatní neopustia šíky.
9 Rútia sa do mesta, bežia po hradbách,
vyliezajú na domy, vnikajú oknami ako zlodeji.
10 Krajina sa pred nimi chveje, nebesia sa otriasajú.
Slnko a mesiac stemneli+
a hviezdy stratili jas.
11 Jehova na čele svojho vojska+ hlasno zaburáca, lebo jeho tábor je veľmi veľký.+
Ten, kto vykonáva jeho slovo, je mocný.
Jehovov deň je veľký a naháňa strach.+
Kto ho vydrží?“+
12 Toto hovorí Jehova: „Preto sa teraz vráťte ku mne celým svojím srdcom,+
s pôstom,+ plačom a nárekom.
13 Roztrhnite svoje srdce,+ nie svoj odev,+
a vráťte sa k Jehovovi, svojmu Bohu,
lebo je súcitný a milosrdný, trpezlivý*+ a plný vernej lásky.+
Zľutuje sa a neprivedie nešťastie.
14 Ktovie, či sa Jehova, váš Boh, nezľutuje a neodvráti svoj hnev+
a či vás nepožehná,
aby ste mu mohli prinášať obilné a tekuté obete.
15 Zatrúbte na rohu na Sione!
Vyhláste* pôst, zvolajte slávnostné zhromaždenie.+
16 Zhromaždite ľud, posväťte zbor.+
Zhromaždite starcov,* deti a dojčatá.+
Nech ženích s nevestou vyjdú zo svojej izby.
17 Nech kňazi, Jehovovi služobníci,
plačú medzi predsieňou a oltárom+ a hovoria:
‚Jehova, zľutuj sa nad svojím ľudom.
Nedovoľ, aby sa tvojím dedičstvom pohŕdalo
a aby nad ním panovali národy.
Prečo by sa malo medzi národmi hovoriť: „Kde je ich Boh?“‘+
18 Vtedy bude Jehova horlivo chrániť svoju krajinu
a prejaví svojmu ľudu súcit.+
19 Jehova odpovie svojmu ľudu:
‚Dávam vám obilie, mladé víno a olej
a všetkého budete mať do sýtosti.+
Už vás viac nevystavím na posmech národom.+
20 Ďaleko od vás odoženiem severana,
rozptýlim ho do vyprahnutej a pustej krajiny,
a zadný voj k západnému moru.*
21 Neboj sa, zem,
teš sa a jasaj, lebo Jehova vykoná mocné skutky.
Figovník a vinič prinesú bohatú úrodu.+
23 Vy, synovia Sionu, tešte sa a jasajte nad tým, čo urobí Jehova, váš Boh,+
lebo vám dá výdatný jesenný dážď
a zošle vám lejak,
jesenný dážď a jarný dážď, tak ako kedysi.+
25 A vynahradím vám roky,
keď vám úrodu zožrali kobylky, potom celé roje kobyliek, potom larvy a keď vám nakoniec všetko zožrali nenásytné kobylky,*
moje veľké vojsko, ktoré som na vás poslal.+
26 Budete jesť do sýtosti+
a budete chváliť meno Jehovu, svojho Boha,+
ktorý pre vás robí obdivuhodné veci.
Môj ľud už nikdy nebude zahanbený.+
Môj ľud už nikdy nebude zahanbený.
28 Potom vylejem svojho ducha+ na ľudí každého druhu.
Vaši synovia a vaše dcéry budú prorokovať,
vaši starci budú mať sny
a vaši mladí muži budú mať videnia.+
29 Aj na svojich otrokov a otrokyne
vylejem v tých dňoch svojho ducha.
30 Dám znamenia* v nebi i na zemi:
krv a oheň a stĺpy dymu.+
32 A každý, kto vzýva Jehovovo meno, bude zachránený.+
Na vrchu Sion a v Jeruzaleme budú tí, ktorí uniknú,+ tak ako povedal Jehova,
tí, ktorí prežijú – ktorých Jehova povoláva.
3 V tých dňoch a v tom čase,
keď privediem späť zajatcov z Júdu a Jeruzalema,+
2 zhromaždím všetky národy
a privediem ich do údolia Jehošafat.*
Tam sa s nimi budem súdiť+
pre moje dedičstvo, pre môj ľud Izrael,
lebo ho rozptýlili medzi národy
a rozdelili si medzi sebou moju krajinu.+
4 Čo máte proti mne,
Týros, Sidón a všetky filištínske kraje?
Odplácate sa mi za niečo?
Ak sa mi chcete odplatiť,
vašu odplatu veľmi rýchlo obrátim proti vám.+
5 Pretože ste vzali moje striebro a zlato,+
moje najdrahšie poklady ste odniesli do svojich chrámov
6 a ľud Júdu a Jeruzalema ste predávali Grékom,+
aby ste ich odvliekli ďaleko z ich územia,
7 ja ich povolám a privediem ich z miest, kam ste ich predali,+
a vašu odplatu obrátim proti vám.
Povedal som to ja, Jehova.
9 Toto hlásajte medzi národmi:+
‚Pripravte sa na vojnu!* Zburcujte udatných mužov!
Nech všetci vojaci vyrazia vpred! Nech zaútočia!+
10 Prekujte pluhy na meče a vinárske nože na kopije.
A slabý nech povie: „Som silný.“
11 Príďte si navzájom na pomoc, všetky okolité národy, zhromaždite sa!‘“+
Jehova, priveď na to miesto svojich bojovníkov.*
12 „Nech sa národy zburcujú a prídu do údolia Jehošafat,
lebo sa tam posadím a budem súdiť všetky okolité národy.+
13 Priložte kosák, lebo úroda dozrela.
Zostúpte a šliapte vo vínnom lise, lebo je plný.+
Nádrže pretekajú, lebo skazenosť tých národov je veľká.
14 Zástupy, veľké zástupy sú v údolí rozhodnutia,*
lebo je blízko deň, keď bude Jehova súdiť národy v údolí rozhodnutia.+
15 Slnko a mesiac stemnejú
a hviezdy stratia jas.
16 Jehova zareve zo Sionu,
zakričí z Jeruzalema
a zatrasú sa nebesia i zem.
Ale pre svoj ľud bude Jehova útočiskom,+
pre ľud Izraela bude pevnosťou.
17 A spoznáte, že ja som Jehova, váš Boh, ktorý býva na Sione, svojom svätom vrchu.+
18 V ten deň bude z vrchov kvapkať sladké víno,+
z kopcov bude stekať mlieko
a všetky judské potoky budú plné vody.
19 Ale Egypt spustne+
a Edom sa zmení na holú pustatinu,+
lebo sa na Júdejcoch dopúšťali násilia,+
v ich krajine prelievali nevinnú krv.+
20 Judsko bude obývané natrvalo
a Jeruzalem z generácie na generáciu.+
Význ. „Jehova je Boh“.
Al. „zeme“.
V hebrejčine sú v tomto verši 4 výrazy pre kobylky (koníky).
Al. „mladá žena“.
Al. „manžela“.
Dosl. „Opášte sa“.
Dosl. „bite sa do pŕs“.
Dosl. „Zasväťte“.
Al. možno „Sušené figy“.
Al. „zeme“.
Al. „zbraňou“.
Al. „pomalý do hnevu“.
Dosl. „Zasväťte“.
Al. „starších“.
Al. „oddiel“, dosl. „tvár“.
Čiže k Mŕtvemu moru.
Čiže k Stredozemnému moru.
Pozri Slovník pojmov, heslo „mlátenie“.
V hebrejčine sú v tomto verši 4 výrazy pre kobylky (koníky).
Al. „predzvesti“.
Význ. „Jehova je sudca“.
Al. „zo Šeby“.
Dosl.: „Posväťte vojnu!“
Al. „svojich silných“.
Al. „rozsudku; súdu“.
Al. „vádí; riečne údolie“.